Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. V ostatných rokoch sa veľmi často hovorí o nedostatku na trhu práce, nielen sestričiek, ale všeobecne. Všimnime si, že sa nikdy nehovorí o nedostatku top manažérov, ktorí zarábajú 10- alebo 20-tisíc, ale vždy sa hovorí o tých, ktorí zarábajú málo. To hovorím teda, že je to určite aj otázka ceny práce, tej mzdy a určite aj mnohých iných faktorov, ale tej ceny určite áno. Niekedy to vyzerá tak, keby sme verili všetkým tým rečiam, čo sa hovoria, ako by naše školstvo nedokázalo pripraviť dosť ľudí ochotných robiť za nízke platy, pretože tých, čo robia za vysoké platy, tých je dosť.
A nemyslím si, že je dobré spoliehať sa na to, že budú u nás ľudia robiť z presvedčenia a len z lásky k práci. Pretože keď takto, a podľa mňa nesprávne, identifikujeme príčinu problému, tak ho nebudeme ani správne riešiť. A ja som presvedčený, že nie je to ľahká robota, zvýšiť mzdy, kdekoľvek. Ale je to potrebná robota, ktorú musíme urobiť a nájsť tie cesty, nehovorím, že len v rozpočte, ale zefektívňovať systém, aby bolo viac na platy.
A súhlasím s tým, že zo dňa na deň, keď sa zvýšia platy, tak nepribudnú veľké počty sestričiek, ale zo dňa na deň, keď nebudeme zvyšovať, tak odídu.

Ďakujem pekne. Jožo Mihál, vnímam to ako vylepšenie, ale ako vylepšenie problémového návrhu. Pretože k čomu my vlastne chceme motivovať tou nižšou daňou a nižšími odvodmi? Ak by sme chceli motivovať zamestnávateľov, aby vyplácali vyššie čisté mzdy, no tak plošne znížme dane a odvody a dosiahneme to. Nie, nie v spojení s takýmito nákladnými byrokratickými bariérami. Dobre si vypichol, že ten návrh, ten základný, nie ten váš, ten základný hovorí, že treba splniť podmienku pracovať pre podnik, pre zamestnávateľa dva, resp. štyri roky. Toto je úplne najdôležitejšia motivácia, ktorú ten základný návrh prináša, a síce, že človek, ktorý sa rozhodne racionálne odísť za lepšou prácou po dvoch alebo po štyroch rokoch, tak bude troška blokovaný týmto zvýhodnením, daňovým a odvodovým, aby neodchádzal za lepšou prácou. Slobodne by sa rozhodol odísť za lepšou prácou. A keďže štát robí tento krok v tom základnom zákone, tak ho bude demotivovať.
Ale inak k tomu vášmu návrhu, áno, je to vylepšenie. Považujem to za vylepšenie.

Ďakujem pekne. Vyzerá to na veľmi dobrý krok určite v prvom čítaní. Chcem sa opýtať, ako to vlastne je. V dôvodovej správe sa píše: "V predkladanom návrhu novely zákona o dani z príjmov preto navrhujeme zaviesť osobitnú sadzbu dane z príjmov vo výške nula percent." Preskočím pár riadkov a pokračujem v citáte: "Táto sadzba dane teda platí na nerozdelený zisk, ktorý bude predmetom ďalších investícií." Otázka je, či sa teda bude zdaňovať len to, čo ide von z podniku a ostatné sa nebude zdaňovať, alebo sa nebudú zdaňovať len investície. Lebo keď to je len investície, tak to spôsobí nejaké nákladíky aj s kontrolou. Budú sa pýtať daniari, že či to nakoniec boli investície a podobne. Čiže ale to by sa dalo riešiť, ak je to tak, ako som to uviedol pri čítaní tej dôvodovej správy.
A potom ešte som chcel povedať, že podľa mňa Estónci, pokiaľ ja viem, tak myslím, že to majú troška inak pri dani z dividend, nemajú daň z dividend, ale toto tiež nie je kľúčové.
Tretia poznámka je, že ten výpadok vo verejných financiách v Estónsku, krátkodobý, bol, myslím až 50 %, ale za tri roky sa to vyrovnalo, čiže pohoda, pohoda lesná, ale, ale prihrejem si troška polievočku, majme nízky dlh, aby sme mohli takéto opatrenia zavádzať. Keď bude vysoký, tak sa to nebude dať, bohužiaľ. Čiže dobrá vec.

Ďakujem pekne. Strašia ma kolegovia, že nemôžem zareagovať. Chcel by som zdôrazniť pri tomto návrhu vec, ktorú treba, zdá sa, zdôrazňovať častejšie. My hovoríme každý týždeň o nejakom vážnom návrhu zo strany vlády, ktorý vyzerá ako ľudsky. Sľúbi sa, že ľudia budú zarábať veľa peňazí, že pôjdu skôr do dôchodku a podobné návrhy, tie sociálne balíčky. A my keď sa troška bránime, tak sme obvinení z toho, že sme neľudskí. Neľudskí sú tí, čo nenechajú prejsť tento zákon, lebo toto je zákon, ktorý znižuje byrokraciu, a zníženie byrokracie je ozaj zdroj rastu bohatstva a kvality života ľudí. Odtiaľto sa dajú zobrať peniaze na to, aby mohli mať dôchodcovia viac, aby mohli mať ženy s deťmi viac, aby mladé rodiny mohli mať viac a aby ľudia neodchádzali za štúdiom do zahraničia, aby školstvo malo viac. Odtiaľto sa berú tie peniaze, z pracovnej zdravotnej služby, z gastrolístkov a z takýchto regulácií, ktoré zaťažujú ekonomiku. Čiže keď chceme hovoriť o ľudskosti, tak hovorme pri týchto príležitostiach, kde sa tvorí bohatstvo, hovorme o ľudskosti, kto to myslí s ľuďmi ľudsky a humánne a kto len kecá a sľubuje prázdne veci.

Ďakujem pekne. Vzhľadom na vek som v ochrannom limite, 15 sekúnd, zrejme už nestihol som to a nešlo mi stlačiť zariadenie, ale zato budem hovoriť len krátko.
Ja som rozumel jeden čas motívom, pre ktoré štát zakazoval alebo obmedzoval tieto práce, hoci som s nimi nesúhlasil. Tie motívy boli naozaj daňovo-odvodové, režim z odvodovania dlhu bol iný než v prípade pracovných zmlúv. Bol taký voľnejší, ale v zásade by malo platiť, že spoločnosti ide o to, aby sa maximalizovala produkcia tovarov, služieb, atď., atď, a malo by byť jedno, či to zabezpečenie vykonáva zamestnanec, živnostník, človek na dohodu alebo eseročka. Kľúčové je, aby sa dosiahol ten cieľ, ktorým je zvyšovanie životnej úrovne, pokiaľ hovoríme o ekonomike.
Lenže toto skončilo a ja si veru neviem predstaviť, aká kontraargumentácia môže nastúpiť teraz. Prečo by to nemohlo byť, prečo by tento návrh nemohol prejsť?
Ešte dodám možno k tomu, čo hovoril Ondrej Dostál, že ono to bolo tak, že nešlo len o ochranu toho pracujúceho, o sociálnu ochranu, ale aj o zabezpečenie príjmov daňových, pretože tie odvody, ony, bohužiaľ, neboli ani nie sú rozdelené na daňovú časť a na tú zásluhovú časť. My to voláme poistné a ono to nie je poistné. To je mišung, popletená daň s normálnym poistným. A inak, mimochodom, za ostatné roky sa toto poistné stáva čoraz viac daňou. Na každej druhej schôdzi prijmeme nejaké opatrenie, kde sa to poistné mení na daň, a teda spôsobí to ešte podľa môjho názoru v budúcnosti problémy, pretože ten systém prestáva byť zásluhový. Ale to je troška na inú diskusiu.
Každopádne chcem povedať to, že neviem si predstaviť, aký argument by mohol byť použitý proti tomuto návrhu, okrem toho, čo občas etatisti hovoria, že predsa to zaregulovať treba, predsa nie je možné, aby si každý robil čo chce. A toto sú ideologické argumenty. Rozumný argument je, že takýto návrh pomôže odbúrať veľkú časť byrokracie a umožní ľuďom robiť v režime, ktorý si sami vyberú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, povedali ste niečo v tom zmysle, že možnože pokiaľ ide o produkciu kravského mlieka, tak ten výkon je dobrý, ale inak to je zle spravovaný rezort. Nejak približne v tom zmysle.
No a inšpirovalo ma to a pozrel som si teda na produkciu surového kravského mlieka za ostatný rok, to znamená medzi marcom 2018 a marcom 2017, a prekvapený som, že u nás v Únii sme zaznamenali druhý najväčší pokles. A že krajiny, ktoré sú nám podobné ako tie transformujúce sa, ktoré mali slabú vyjednávaciu pozíciu, to znamená, nie takú ako Francúzsko, vždy sa tu sťažujú naši ľudia, že nás diskriminujú v Únii, no ale napríklad v Bulharsku za ostatný rok stúpla tá produkcia o 13 %, v Poľsku o 7 %, v Rumunsku o 11 %, aj v Česku stúpla. Z tých transformujúcich sa krajín sme jednoznačne najhorší za ostatný rok. To už sú čísla súčasnej ministerky.
A tak mne to tiež na základe týchto čísel, mi to pripadá tak, ako že v tom rezorte miznú peniaze alebo idú tie peniaze niekam, kde sa to netýka produkcie, ale idú na nejaké iné účely.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým autorom faktických poznámok. Alinovi Baránikovi za vyjasnenie alebo dobrý opis toho, ako sa v súdnictve v samom meria kvalita, ale aj do istej miery meria. Ďakujem pánovi poslancovi Sopkovi za to, že odpovedal na časť otázky alebo faktickej pripomienky pani poslankyne Vaľovej, nemusím to teda ja robiť.
A na tú druhú časť odpoviem, že no vnímam pani poslankyňa Vaľová, že INEKO je váš obľúbený inštitút zrejme, lebo nie je to prvý raz, čo ho spomínate. Keď vám povedali, že zmenili metodiku, tak asi zmenili metodiku, ja to neviem, nie som tam zamestnaný a síce som spred, ja neviem, desiatich či koľkých rokov alebo 15, spoluzakladateľom INEKO, ale nefigurujem tam vôbec v nijakom orgáne a nemám žiaden vplyv na to, či INEKO zmenilo metodiku alebo nezmenilo. Tak asi zmenilo, my musíme počúvať, že minister financií zmenil metodiku výpočtu, výpočtu toho, koľko ľudí robí vo verejnej správe. Počujeme, že minister zdravotníctva zmenil metodiku výpočtu odvrátiteľných úmrtí. To sú teda vážne veci. No tak dobre, keď je teda, keď si myslíte, že INEKO mení svoju metodiku práve kvôli vám, tak si to najlepšie urobíte, keď si to vydiskutujete s INEKO-m a zverejníte odpoveď. Ja vám ďalej sa v tomto rozhovore neviem dostať.

Dobrý podvečer. Nejdem povedať nič nové veľmi, ale z iného uhla vypichnem pár vecí. Predtým ešte ale poviem, že osobne ma veľmi teší ten ťah na pretláčanie efektívnosti v slovenskej ekonomike a v slovenskej verejnej správe.
Zdá sa, že NKÚ týmto ťahom ide a týmto smerom ide a ešte chcem povedať, že možnože sa to niekomu vo vládnej koalícii môže zdať aj trocha nepríjemné, ale takto má fungovať spoločnosť, že existujú nezávislé orgány, ktoré aj kritizujú ako RRZ a ako napríklad NKÚ. Ak takto nefunguje spoločnosť, tak funguje chaoticky a ono ten nesúhlas verejnosti nejako vybuble. Tu v tej správe buble civilizovaným spôsobom. Nie tak, že by sa muselo premiérovi snívať o dlažobných kockách a podobne. Čiže pokiaľ by náhodou niekto uvažoval o tom, že kritikom treba napríklad znížiť rozpočet, tak uvažuje určite zle.
Teraz k tým bodom, ktoré by som chcel vypichnúť. Soňa Gaborčáková mi zobrala ten REPAS. To je strašne dôležitá vec a mimoriadne dobre trafená reakcia aj teda zo strany NKÚ a mimoriadne dobre to bolo vybrané Soňou Gaborčákovou, lebo tam sa krásne hovorí, že nemeriame efektívnosť. Tie projekty, ktoré pýtajú peniaze, a to je jeden sektor za druhým, vzdelávanie, výskum, agrosektor, zdravotníctvo pýtajú peniaze a nevedia dobre povedať prečo a ani neprídu s tými ukazovateľmi, ktoré by sa dali merať, aby sme vedeli dostať z jedného eura čo najviac. A tuto to bolo krásne vidno na tom projekte REPAS. A ten pohľad, ktorý chcem v tomto vystúpení zdôrazniť, je, že nie všetky a možno ani nie tie najdôležitejšie závery správy smerujú k trestným oznámeniam a k tomu, aby tiekla krv, ale k systémovým zmenám a tie sú možno ešte dôležitejšie. Spomeňme si na NDR, NSR, rovnakí Nemci, jedni mali dobrý systém, druhí zlý a aký to bol rozdiel. Čiže tuto sa dajú robiť systémové zmeny aj s tým meraním. Toto, toto je vec, ktorú máme v rukách aj my ako poslanci Národnej rady a môžme meniť systém. To isté platí o druhej poznámke, citujem: "V kontrolovanom období absentoval na Najvyššom súde systém hodnotenia sudcov.". Tak taká strašná vec, aké naše, no strašná vec, ako je súdnictvo tak často kritizované zvnútra, zvonku, pomalé súdnictvo a nie je kontrola, nie je systém hodnotenia sudcov. Strašná vec teraz nemyslím, že všetci sudcovia súdia zle, ale tak často kritizovaná vec a teda takmer v každom rebríčku, keď sa hodnotí napríklad podnikateľské prostredie, tak súdnictvo tam vychádza zle. Čiže to som teda až prekvapený, že takáto vec absentuje a toto je tiež niečo, čo sa dá systémovo napraviť.
To isté platí vlastne o tom, že veľa sa u nás hovorilo, že chýbajú kapacity v materských školách. Potom jasné, že máme problémy s demografiou, lebo, lebo chýbajú kapacity. Tak isto NKÚ tomu venuje odsek. Vychádza tam, že investície, ktoré sa urobili, pomohli prijať 17 detí do materských škôl, bude ich asi viac, no ale, ale zatiaľ 17, nemyslím si, že je to systémové opatrenie. Ak naozaj sme presvedčení, a ja som presvedčený, že predškolská, predškolská výchova má vysokú návratnosť investícií, no tak uvažujme o tom, že sa zvýši dotácia na jedno dieťa a nie tak, že sa vyberie zopár obcí, kde sa starostom dajú peniaze na to, aby si vybudovali novú škôlku alebo aby zväčšili tú starú, ale riešme to tiež systémovým spôsobom.
No a ďalšia poznámka sa týka tak isto už spomenutých hydromeliorácií. Správa NKÚ hovorí, že pri dosahovaní ročnej straty 6 až 7 miliónov eur je možné v strednodobom horizonte očakávať, že vykážu záporné vlastné imanie, no tak tiež z hľadiska systémového, z hľadiska systémového prístupu k štátnemu vlastníctvu ak niečo nevieme riadiť, riadiť efektívne, no tak to potom neriaďme. Dokedy budeme čakať? Až to bude mať hodnotu, keď sa to bude dať predať s tým, že ešte budeme musieť dotovať, tak ako sa to stalo kedysi v prípade našich bánk so zlými úvermi?
No a potom na záver tu mám takú otázočku. Dobre, že sa správa zaoberá aj vzdelávaním. Mne sa teda páči štúdia Educations at a Glance OECD, kde majú ukazovateľ vnútorné výnosové percento Internal rate of return a tam je krásne napísané jedno euro investované do stredného školstva, do vysokého školstva, zo súkromných zdrojov, z verejných zdrojov, koľko prinesie, koľko prinesie tým zdrojom späť, buď spoločnosti alebo súkromníkovi. Tak ja viem, že to je náročné aj metodicky, ale predsa len to know-how OECD má a potom je to náročné aj z hľadiska dát, to by bolo, bolo by treba spojiť nejaké databázy. No a dobre, aj tak sa pýtam, že či NKÚ neuvažuje aj týmto smerom a či to nepovažuje za, za nejakú možno nie otázku budúceho týždňa ale budúcich rokov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za vystúpenie v rozprave. Veľmi dobre a veľmi, veľmi dobre vybraná téma REPAS-u. Strašne často sa hovorí, že však vzdelávajme, vzdelávajme, celoživotné vzdelávanie. A nemyslí sa na tú efektívnosť. NKÚ v správe hovorí toto: "Táto kontrolná akcia opätovne poukázala na zlyhávanie controllingu štátnych orgánov, pretože preverovaný projekt obsahoval len štatistické ukazovatele typu počet záujemcov, počet vyškolených a podobne.". Katastrofa, úplná katastrofa. A toto sa netýka len REPAS-u, ale vo vzdelávaní množstva projektov a nielen vo vzdelávaní. Pozrime sa na to nešťastné pôdohospodárstvo, že čím sa tam meral vlastne úspech a užitočnosť pre spoločnosť? Počtom obdarovaných farmárov? Alebo čím? To je neuveriteľné, že toto stále držíme v spoločnosti. Klobúk dole aj pred NKÚ, že presne toto identifikoval. Veľký problém je to a som presvedčený, že pokiaľ ten sektor alebo tie organizácie, alebo v tomto prípade ÚPSVaR nevedia spoločnosť presvedčiť o tom, že robia efektívne projekty, tak nemajú vôbec dostať peniaze, pretože ich berieme tým, čo platia dane, a to sú nielen bohatí oligarchovia, ale sú to aj slušní a chudobní ľudia. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Edo Heger, ako obyčajne, veľmi zrozumiteľná a hustá, hutná reč. Súčasne si mi tam ale prihral, musím povedať, že nie sme dohodnutí, aj keď to tak možno teraz bude vyzerať, ale keď si hovoril o tom, že dávaš do pozornosti členom finančného výboru, že NKÚ nameral istú neefektívnosť na daňovom riaditeľstve alebo na finančnej správe, tak my sme boli spolu na návšteve následne po zverejnení správy NKÚ, resp. nálezov NKÚ z kontroly, 18. 12. 2017, mám tu pred sebou taký môj neformálny zápis a máme tam poznačené aj, kedy by mala finančná správa iniciovať legislatívne zmeny, ktoré napravia a zvýšia tú efektívnosť. Ja tu mám, pozerám sa na dátum 1. 1. 2019, budeme môcť vraj hlasovať už o nejakom konkrétnom návrhu. No tak teším sa na to a ešte raz ďakujem za tú reč.