Dobrý podvečer, ďakujem za slovo. (Reakcia z pléna.) Už sa háda, že nie je podvečer, no. Dobre, tak skúsim to nejak v tejto rovine udržať.
Prvá kľúčová vec pri všetkých veľkých zákonoch je dobrá dopadová analýza. Máme tak urobený systém celý medzirezortného pripomienkového konania. Prvé čítanie, druhé čítanie, tuto tá analýza nie je. Naposledy, keď som sa pozeral, ešte tam nie je ani MPK, iba na SLOV-LEX-e je také to prvotné nejaké MPK. Čiže nemôže si človek, ani odborník, ktorý to chce naozaj urobiť tak, aby to bolo čo najlepšie pre Slovensko, ani ten si nemôže pozrieť názory ľudí, názory odborníkov, iba čo si načíta v novinách. Pritom to máme veľmi kvalitne urobené na Slovensku, lepšie než mnohé krajiny dokonca v Únii. Takže chýba analýza, to je vážna vec teda, nemáme dáta. A, no keby sme sa pozreli do minulosti, tak by sme v nej našli aj to, že aj tie prvé útoky na druhý pilier začali s podporou argumentácie anonymného diskutéra spod článku, myslím, že v týždenníku Trend. Tak my to trošku pripomenulo tú situáciu v takejto veľkej veci to proste, to proste je normálne útok na krajinu, keď, keď chýba analýza.
Čiže dátami a analýzami sa predkladatelia neriadili. Podľa mňa sa skôr riadili mýtmi, ku ktorým sa ešte dostanem, a potom tam je, a ja neviem, teraz nie som si celkom istý, lebo na moje zvyky idem použiť pomerne tvrdý výraz, toto je z makroekonomického hľadiska pre mňa aj otázka istej nečestnosti. A teraz poviem, prečo si to myslím.
Vtedy, keď sa to posúvanie veku odchodu do dôchodku schválilo a bol pritom Robert Fico, a klobúk dolu, že takúto vec podporil, podporil to dobre, a ja som počul vtedy mnohých serióznych ekonómov, ktorý hovorili že toto je dobrá reforma, človeče, dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa zvýši a teda Slovensko je na tom oveľa, oveľa lepšie. A fakt sa to aj stalo, tá S1, S2, ktoré sledujú odborníci, ako koeficienty dlhodobej udržateľnosti, tie sa zvýšili. No ale čo z toho vyplynulo? Z toho vyplynulo, že dnes, včera, predvčerom nemuseli vlády konsolidovať tak prísne, ako by museli bez tejto valorizácie veku odchodu do dôchodku. Nemuseli. Mohli rozdávať vlaky zadarmo, teraz obedy zadarmo, čokoľvek, výnimky na dane pre kúpele a pre, superodpočítateľná pre výskum a podobne. Všetko toto mohli robiť, lebo, lebo dali sľub, že dlhodobo budú verejné financie udržateľné, keďže sa bude posúvať vek odchodu do dôchodku. Porozdávali, čo sa dalo, už sa nedá a teraz sa to zrazu všetko má vrátiť. Ja toto vnímam ako gaťafalš, povedal by jeden z predsedajúcich schôdze, parlamentnej. Takže toľko k tým, toľko na úvod.
A teraz, čo by malo byť v tých faktoch? Tuto budem opakovať aj to, čo zverejnila RRZ, aj to, čo hovoril Edo Heger. Ale skutočnosť, že predkladatelia prišli s takýmto veľkým ústavným zákonom bez analýzy, svedčí o tom, že sa to asi opakovalo málokrát doteraz, že to, i mne sa zdalo, že to odznelo všade, kritizovala NBS-ka, RĽZ, Univerzita Mateja Bela, Klub ekonomických analytikov, dokonca, podľa mňa, ja, ja som vnímal aj stanovisko IFP ako kritické. No ale predkladateľ návrh nestiahol, to znamená, že málokrát to odznelo.
Tak, tak zopakujem, no. Čiže platí, to že kým dnes na 100 mladých ľudí možno pripadá zhruba 20 ľudí, v roku 2060 to bude 60, dramatický posun v demografii. Platí, že v roku ´67 nám hrozí dlh týmto pádom 132 % HDP takmer, pričom my mierime na úroveň 40 %, ktorú považujú odborníci na RRZ za dlhodobo udržateľnú.
Platí aj to, že všetci odborníci sa zhodli, že toto nie je dobrý návrh. Tak troška ich treba asi brať do úvahy. Že keď prejde ten návrh, zníži sa nám výrazne udržateľnosť, dlhodobá udržateľnosť verejných financií, čo sledujú nielen Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Európska komisia, ale aj trhy, aj trhy to sledujú. Takže už potom nebudeme môcť hovoriť, že si požičiavame dokonca v šestnástom za mínusové úroky. Ale úroky sa nám zvýšia na dlhy, ktoré si budeme teraz brať, keď budeme teraz budeme najbližšie revalvovať, tak je veľké riziko, že budeme už sa, financovať dlh teda drahšie, než bez takéhoto zákona. Pripomeňme si, že nemáme, už dnes nemáme dlhodobo udržateľné verejné financie. Touto ranou ich teda poriadne zhoršíme. Znížime tú udržateľnosť.
Faktom tiež je, že nie je to tak, že by z práce ľudia išli rovno na cintorín, ako sa to hovorí, lebo ten súčasný mechanizmus, ktorý, opakujem, veľmi dobre pretlačil Robert Fico, ten súčasný mechanizmus ráta v podstate s konštantnou dobou dožitia na dôchodku. Predlžuje sa vek odchodu do dôchodku iba ruka v ruke s dlhším životom. Nie je to tak, že by sa predlžoval aj vtedy, keď ľudia nežijú dlhšie. Takže tam sa, toho sa nemusíme obávať.
Tiež nie je celkom pravda, čo jeden čas odznievalo v médiách, že Slovensko má extrémne nízky počet rokov na dôchodku odžitých v zdraví. Za ostatné mesiace o tom bolo napísaných niekoľko článkov aj od odborníkov, jeden z nich niesol názov Stratené v preklade. Tie čísla, ktoré hovoria, že naši ľudia sa dožívajú málo rokov života v zdraví, vychádzali z dotazníka, ktorý bol veľmi pravdepodobne zle preložený, a teda ľudia odpovedali na otázku, ktorá v zahraničí znela, či bol človek polroka chorý, približne tak znela. Odpovedali na otázku v slovenčine, či za ostatného polroka mali vôbec nejakú chorobu, teda napríklad chrípku. No to mal skoro každý. Čiže tam došlo k veľkému nedorozumeniu a s vedomím si tohoto treba takéto zákony navrhovať.
Keby bol ten návrh naozaj, naozaj poctivý, tak by tá analýza, o ktorej som hovoril, že chýba, obsahovala aj, aj analýzu toho, ako vlastne dopadlo to predlžovanie veku odchodu do dôchodku doteraz. Veď my nezačíname, toto nie je tabula rasa, ono sa tu už predlžuje vek odchodu do dôchodku niekoľko rokov a teda ľahko by si mohli predkladatelia zistiť, či to predlžovanie znamenalo, že nám rastie počet invalidov, dramatický počet predčasných dôchodcov, alebo nám rastie nezamestnanosť práve v tej vekovej kategórii, kde došlo v minulosti k predĺženiu veku odchodu do dôchodku.
To, čo som si ja prepočítaval, tak nesvedčí, nepotvrdzuje tú hypotézu, že došlo k takému zhoršeniu, že je potrebný ten navrhovaný zákon. Zopakujem teda aj to, že keby návrh bol prijatý, tak by sme museli zvyšovať odvody o tých osem percentuálnych bodov z 34,6% hrubej mzdy na 42,6. Alebo by sa musel zvýšiť výnos dane z príjmov právnických osôb o polovicu do roku ´67. Alebo by sa musela zdvojnásobiť výška výnosu spotrebných daní. Alebo znížiť kapitálové výdavky verejnej správy na nulu alebo sociálne dávky na nulu. Toto nevyzerá ani ako teda sociálne opatrenie.
K tomu reagoval pán Podmanický poznámkou, celkom zaujímavou na diskusiu, že tá šesťdesiatštvorka nie je povinnosť odísť do dôchodku. No nie je to povinnosť odísť do dôchodku, iba tí, čo chcú, a tí, čo chcú, tak môžu robiť ďalej. No lenže ten systém je vymyslený tak, že vek odchodu do dôchodku sa bude zvyšovať a bude tam nejaký predčasný dôchodok, veď áno, ale s použitím penalizačného koeficientu. O to ide. Keby, ono by sa to dalo urobiť rozpočtovo neutrálne, ale tak ako je to navrhnuté, ja to vidím tak, že sa jednoducho to posúvanie veku odchodu do dôchodku zastaví. A to bude, všetky analýzy hovoria, že to nebude rozpočtovo neutrálne, bude to zaťažujúce verejné financie, hrôzostrašne. Tak všetko sa dá urobiť v rozpočtovo neutrálne, ale toto nie je urobené tak.
Dobre, potom ešte som chcel ďalší fakt, ktorý chýba, je, že, Slovensko je krajina mimoriadne závislá na, v starobe na peniazoch z prvého piliera priebežného. Na rozdiel od mnohých iných vyspelých krajín, kde si ľudia aj nejako inak odkladajú. Tak tu v tomto momente chcem upozorniť, že treba dávať pozor na to, čo sa udialo v minulosti druhému pilieru. Bola tam politická chyba. A treba tiež zvažovať, či používať to pravidlo berieme peniaze tam, kde sú, pravidlo súčasných verejných financií. Berieme peniaze tam, kde sú, to znamená, keď sa ukáže, že sú peniaze v bankách, no tak sa zaťažia osobitným odvodom. Samozrejme, ľudia, to sa prejaví na úrokoch na vkladoch a ľudia si už takto potom nesporia, každý je potom závislý oveľa viac na tom prvom pilieri. Ide o to, aby sme umožnili aj inde sa pripraviť na starobu, nielen v tom prvom pilieri.
Ďalším faktom, ktorý tu neodznel, je, že Parlamentný inštitút zareagoval na moju požiadavku z leta tohto roka veľmi promptne a urobil analýzu z oslovených krajín. Ani jedna krajina neodpovedala že má zastropovaný vek odchodu do dôchodku ústavne. A to je vážna vec ešte, že či to je ústavne, alebo nie. Lebo keď to raz toto prejde ústavne a budú problémy, tak nie ľahko sa nájde 90 poslancov, ktorí by, ktorí by potom ten zákon zmenili. To fakt sa môžeme dostať do pomerne hrôzostrašných problémov.
Ďalej. Aj bez tohto zákona, bez tohto návrhu platí, že v budúcnosti, ktorú sledujeme na horizonte prognózy, budú naši dôchodcovia mať nízke dôchodky. Poviem príklad, priemerná mzda okolo 1000 eur, minimálna 480, čiže 48 percent, v roku 2016 bol priemerný dôchodok približne 47 % priemernej mzdy, čiže tak ako asi minimálna mzda, priemerná mzda. Štyridsaťsedem percent. Ale v roku 2040 to bude 35 %, zo 47 % na 35 % priemernej mzdy, to je dnes tak, to je dnes tak. A ako ste tu už počuli Eda Hegera, tak o ďalších 10 % sa zníži ten dôchodok v budúcnosti, keď sa takto zastropuje. Ten inak, mimochodom, ten pokles, ktorý tu bude, tak je jeden z najväčších v Únii vzhľadom na to, že nám rýchlo starne obyvateľstvo. Väčší prepad v tom koeficiente v tom pomere priemerná mzda – priemerný dôchodok, naopak, priemerný dôchodok – priemerná mzda. Väčší pokles bude mať len Grécko, Poľsko a Španielsko.
Ten hrubý domáci produkt niekedy v šesťdesiatom šiestom bude takmer, bude takmer o 10 % nižší, než by mohol byť bez tohto návrhu. Desať percent v dnešných cenách alebo budúcoročných, teraz sa to bude inak ľahko počítať, lebo 1 % bude 1 mld. približne, tri roky sa nám to bude ľahko počítať. Tak 10 % 10 mld., 10 % z HDP pri dnešných verejných financiách, ktoré sú asi 35 – 36 % z HDP, tak to je necelá tretina z verejných financií. O to by mali verejné financie menej v tom šesťdesiatom, o necelú tretinu. Tak si predstavme, čo by to znamenalo dnes, keby sme mali o tretinu, necelú tretinu, o štvrtinu, dobre, nech, o štvrtinu menej na platy učiteľov, sestričiek, zamestnancov súdov mimo sudcov, na diaľnice. Miro Ivan, počúvaš, dúfam, a na cesty prvej triedy. Tak vážna vec.
Prebehnem ešte, prebehnem ešte niektoré tie mýty. Nie je pravda, že máme mimoriadne ohrozených chudobou práve starých ľudí. Pozeral som si tie štatistiky včera a najohrozenejších chudobou máme deti do 18 rokov. To skôr vyzerá tak, že ohrození chudobou sú tí, ktorí nemajú právo voliť. A keď som si pozrel krajiny v Európskej únii, urobili sme si graf, pomer, pomer ohrozenosti chudoby u starých ľudí a u detí, tak najväčší ten pomer alebo najnižší bol teda na Slovensku. To znamená, že relatívne najmenej chránime proti chudobe decká a relatívne lepšie starších ľudí.
Dobre, teraz ešte poviem, čo tak by sa s tým dalo robiť. Jednak ten návrh zákona sa snaží riešiť veci, ktoré by mali riešiť iné zákony a iné rezorty. Ako napríklad to, že no, dobre, tak áno, naši ľudia sú viac chorí než v zahraničí, ale tak tam treba zabrať v rezorte zdravotníctva. Áno, treba aj ten daňový systém vrátane bonusov urobiť tak, aby sa rodilo viac detí, aby sa oplatilo mať súkromné úspory a aby verejné financie šetrili. Lebo ako sme tu počuli už dnes, že, Edo Heger o tom hovoril, že na konci horizontu prognózy budeme mať 4-percentný deficit len v Sociálnej poisťovni. To znamená, inde musí byť prebytok. Áno, tak takto sa to dá, že inde bude prebytok. Ale, ale s obedmi zadarmo a podobnými projektami proste nebude prebytok inde, ktorý by toto vykompenzoval. Nemôžeme aj tu rozdávať a ešte si dovoliť takýto štedrý systém. No, nadviažem na Eda Hegera, na ten film, ktorý spomínal. Nepotešili ste ma, ale ani my vás asi, určite pri hlasovaní nepotešíme, lebo chceme, aby sa na Slovensku oplatilo žiť aj po roku 2080.
Ďakujem za pozornosť.
