Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Bernaťák, presne na to som sa pýtal. To znamená, akým spôsobom bolo vyhodnotené alebo kde bolo uvedené, že pán prezident letel na tenis? To znamená, stále som nedostal tú odpoveď, 319 letov, na základe čoho boli kategorizované ako lety na iné účely, ako účely súvisiace s výkonom ústavnej funkcie. Čiže pýtam sa presne to isté, čo ste sa pýtali vy.
Pán poslanec Baláž, blog som zatiaľ nečítal. A čo sa týka tej súkromnej firmy, chcel som poukázať na to, že piloti či súkromnej firmy alebo či Letky ministerstva vnútra musia mať odlietaný nejaký počet hodín. Je to v záujme praxe a je to hlavne v záujme všetkých, ktorí tú letku využívajú alebo aj tú súkromnú službu. Je to aj v záujme pána ministra, je to v záujme pána premiéra. Pretože ak by nemali dostatok nalietaných hodín a robili by nejaké základné chyby, tak rovnako sú ohrození ako aj pán minister, alebo ako to bolo v prípade tej záchrannej služby, ktorí išli k pacientovi alebo s pacientom už leteli.
Čiže opäť tá otázka, či my máme alebo či má Letka ministerstva vnútra nejaký počet hodín, nejaké stanovené kritérium, koľko musia nalietať títo jednotliví piloti. Nebavíme sa teraz o Jaku, ako tu pán Raši povedal, že Jak mal nalietaných dostatok počet hodín. Ale predsa nie je dôležité konkrétne lietadlo, ale je dôležitý ten pilot. To znamená, že či aj bez toho lietania pána prezidenta by tieto hodiny boli dodržané.
Ďakujem.

Pekný deň všetkým. Ja by som znova doplňoval pána Hrnka. Ja si nepamätám, že by pán minister povedal, že tie lety boli na súkromné účely. Opravte ma, keď sa mýlim. Ďakujem pekne.
Tiež možno jeden apel na pána ministra. Bolo tu veľmi veľa povedaného, bolo tu veľmi veľa rôznych emotívnych vystúpení. Ja si myslím, že mnohé z týchto vecí sme si mohli ušetriť, keby pán minister odpovedal na otázky, ktoré tu padli. Zhrnul ich naposledy Jozef Viskupič do tých šiestich otázok. Dúfam, že sa aspoň na niektoré dočkáme odpovedí po mojom vystúpení.
Pre mňa najviacej zarezonovala práve tá otázka alebo ten fakt, nebudem to volať faktom, pretože stále to nemáme overené, že pánovi prezidentovi ste sám oznámili, že môže používať toto lietadlo alebo Letku ministerstva vnútra v záujme, aby piloti mali nalietaný dostatok hodín.
Ja sa dotknem dvoch udalostí, ktoré sa tu stali v roku 2015 a 2016, týkalo sa to pádu vrtuľníkov, či už to bolo v lokalite Stupačky, alebo v lokalite Strelníky. Tu padli dva vrtuľníky, zahynulo celkovo osem ľudí. V jednom prípade, to boli tie Strelníky, sa jednalo o pristávanie, alebo teda let v noci za naozaj sťažených podmienok, v tom druhom prípade to bolo v Slovenskom raji, kde vrtuľník narazil do oceľových drôtov, ktoré sú natiahnuté ponad prielom rieky Hornád. Bola tam tá negatívna situácia, slnko osvetlilo ten vrtuľník, pravdepodobne ten pilot si naozaj tie drôty nevšimol a narazil do nich.
Po havárii v lokalite Strelníky pre denník SME dal rozhovor zakladateľ leteckej záchrannej služby v bývalom Československu pán Jaroslav Pajdlhauser, ktorý hovoril o tom, že kedysi sa lietalo u nás 400 hodín, čo sa týka jednotlivých pilotov. Dneska je to 150. A takisto sa povenoval tomu, že ten pilot, ktorý práve v tom Slovenskom raji havaroval, mal nalietaných iba 1 800 hodín za 28 rokov. Keď som si to prepočítal, vyšlo mi, že vlastne ročne to bolo iba 64 hodín. Konštatoval, ja si dovolím povedať, že nebolo to teda veľmi príjemné konštatovanie, ale teda sú to jeho slová: "Čudujem sa, že prežil 28 rokov tento pilot." Dostala sa ku mne informácia takisto, že českí záchranári odmietli lietať so slovenskými na niektoré akcie, ale to možnože budete vedieť vy lepšie potvrdiť alebo vyvrátiť. (Reakcia ministra.) Neviem, toto vám neviem povedať. Ja hovorím iba to... (Reakcia ministra.) Dobre.
Prečo som to spomínal? Spomínal som to z toho dôvodu, že naozaj tí piloti by mali mať nalietaný nejaký počet hodín. Predpokladám, že existujú nejaké limity alebo predpísané normy, alebo aspoň nejaký odporúčaný počet hodín, ktorý tí piloti musia mať dodržaný, zabezpečený, pretože lietať na vrtuľníku je určite niečo iné ako šoférovať automobil. Dneska má prakticky každý vodičák, no a tiež lietadlo je niekoľkotonový stroj. Tu naozaj treba pravidelne cvičiť, to asi uznáte, alebo teda uzná každý z nás a určite tí piloti by mali mať dostatok tých nalietaných hodín tak, aby mali aj zabezpečenú nejakú dostatočnú prax.
Takže z toho dôvodu ešte raz otázka. Požiadali ste niekedy pána prezidenta, aby využíval Letku ministerstva vnútra tak, aby piloti mali zabezpečený dostatok nalietaných hodín?
Druhá otázka, ktorá sa toho priamo týka. Majú piloti naozaj nalietané alebo koľko majú vôbec nalietané? Či existuje nejaký limit, aké je odporúčanie a či by práve tento limit bol splnený, pokiaľ by pán prezident tú Letku ministerstva vnútra nevyužíval, a ako by to bolo v tom prípade aj zo strany ministerstva vnútra riešené.
Tiež tu padla otázka, či pán prezident bol niekedy požiadaný, aby už nelietal. Hovorili sme o tých 319 letoch, ktoré boli, ako ste sám potvrdili, nie na súkromné účely, ale na iné ako služobné. Tak to bolo, myslím, definované. (Reakcia ministra.) Nesúvisiace s, ďakujem, nesúvisiace s výkonom (reakcia ministra), výborne, nesúvisiace s výkonom ústavnej funkcie.
A teda mňa by aj zaujímalo, čo je tou definíciou alebo na základe čoho sa to určuje. (Reakcia ministra.) A čo definuje ten let ako iný, ako za účelom plnenia ústavnej funkcie, či existuje nejaká kniha, kde je napísané... (Reakcia ministra.)
Ale, dobre, a tam napríklad, čo je napísané v účele toho letu, že ste ho vyhodnotili ako iný, ako súvisiaci s týmto letom? Vy účely letu nepíšete. (Reakcia ministra.) Ale, áno, ale tá kancelária asi uvedie niečo, na základe čoho vy ste vydedukovali... (Reakcia ministra.) Ale na základe čoho ste vydedukovali, že to nesúvisí s výkonom ústavnej funkcie? Ja sa nechcem zastávať pán ministra, a, pána prezidenta, prepáčte, len chcem vedieť, na základe čoho týchto 319 letov bolo definovaných, že nesúvisia práve s tým výkonom tej ústavnej funkcie. (Reakcia ministra.) No, išiel domov, ale nemohol popritom vykonávať nejakú ústavnú funkciu? Viete, to, že to, že letel do Popradu, stále neznamená, že letel domov. (Reakcia ministra.)
Hovorím, chcem iba vedieť, chcem iba vedieť, že na základe čoho to bolo takto kategorizované. Bol niekedy pán prezident požiadaný, aby týmto spôsobom už nelietal? Vy ste pred chvíľkou Martinovi Poliačikovi odkývali, že áno. (Reakcia z pléna.)
Pán minister mi odpovedá, ja si myslím, že sú to vecné otázky. Určite mi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Áno, áno, ale nemala by tu byť diskusia, pán poslanec.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Dobre, tak iba dokončím veľmi krátko, lebo však čas sa kráti.
Čiže či bol niekedy pán prezident požiadaný, aby už nelietal, alebo vy ste mu niekedy uviedli sumu, ktorá bola týmto spôsobom už prelietaná, či ste mu to predložili na preplatenie alebo či bol s touto sumou v minulosti oboznámený. Čiže aby sme mali naozaj takú tú komplexnú informáciu o tom, čo všetko súviselo s týmto lietaním.
A ešte si dovolím doplniť jednu informáciu, je to článok zo SME, je to z januára tohto roku, s titulkom "Lietadlá stáli milióny, no ministri lietajú linkami": "Minister vnútra Robert Kaliňák zo SMER-u v minulom roku mohutne obmenil vládnu letku za viac ako 80 mil. eur. Niektorí jeho kolegovia však naďalej uprednostňujú komerčné linky. Zmluvy na nákup leteniek mali napríklad ministerstvá financií, hospodárstva, dopravy či školstva." Potom je tu vyjadrenie jedného majiteľa komerčnej leteckej spoločnosti, ktorý hovorí o tom, že: "Tieto letecké spoločnosti sa snažia, aby ich stroje stáli na letiskách čo najmenej, tak či tak musia platiť servis, ktorý je predpísaný. Navyše lietadlo je vystavené poveternostným podmienkam, čo sa na ňom tiež prejaví," vysvetlil pilot Miroslav Bednár. Aj pre lietadlá a pilotov vládnej letky je podľa neho vždy lepšie, keď sa stroje využívajú. Každý z nich musí ísť na pravidelné kontroly, pri ktorých sa pravidelne vymieňajú aj súčiastky. Sleduje sa ich opotrebenie, ale aj presne stanovená životnosť.
Čiže snažil som sa byť vecný, položil som, myslím, že zopár otázok, ktoré by mali byť ešte doplnené práve k tejto diskusii a tiež doplnené vlastne do toho uznesenia, ktoré tu prezentoval pán Hrnko.
Ďakujem pekne.

Pán Blaha, bolo veľmi zaujímavé sledovať tie vaše myšlienkové pochody. Sám ste hovorili, že budete vystupovať k veci, ale obávam sa, že to bolo skôr také veľmi emotívne vystúpenie, za ktoré určite dostanete pochvalu.
Ja by som to zobral tak odzadu. Hovorili ste o prešľape pána prezidenta, za ktorý by mal zvážiť možnože zotrvanie vo svojej funkcii. Je to zaujímavé, že to hovorí práve člen strany, ktorá by, keby sa napočítali tie ich prešľapy, už dneska stála dávno na Evereste.
Ale skúsim, skúsim sa možnože priamo oprieť do tých čísiel, ktoré ste povedali a ktoré tu aj včera prezentoval pán minister, lebo videl som, že pri vašom prejave sa pán minister občas chytal za hlavu. Totižto vy ste hovorili o súkromných cestách za rodinkou, ale nemal som pocit, že by toto konštatovanie zaznelo niekedy práve z úst pána ministra, pretože stále nám neodpovedal na otázku, akým spôsobom bolo definované alebo určené, že tých 319 ciest nebolo na tie služobné účely.
Toto je takisto možnože výzva pánovi ministrovi, aby, keď sa chce ďalej vyhnúť nejakej takejto ostrej debate, aby zodpovedal otázky, ktoré tu už predtým padli. Čiže akým spôsobom, akou metodikou dospeli k tejto kategorizácii tých 319 letov, ako dospeli k sume toho jedného milióna eur, či vydal pán minister schválenie na lietanie pre pána ministra (pozn. red.: správne "prezidenta"), aby mali piloti nalietané hodiny, či bol niekedy pán prezident v minulosti upozornený na to, že by takýmto spôsobom nemal postupovať. Čiže ak by pán minister zodpovedal tieto otázky, som presvedčený, že mnohým ďalším vystúpeniam, ktoré tu možnože ešte zaznejú v rámci ústnej debaty, by sme sa vyhli.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vystúpiť ešte krátko v záverečnom slove, keďže v piatok, keď tento bod končil, tak nás tu nebolo veľa. Situácia je dnes o trošku lepšia.
Ďakujem veľmi pekne Jozefovi za tie slová. Koniec koncov s ním som riešil asi pred dvomi rokmi odvolávanie predsedu regulačného úradu, kedy sme prvýkrát upozorňovali na to, že tento úrad pod vedením tohto človeka nefunguje ani transparentne, ani systémovo a už vôbec nie nezávislo. O čom je náš návrh, som myslím, že predstavil dostatočne obšírne práve v ten piatok, a dneska by som chcel iba doplniť zopár vecí, ktoré v ten piatok nezazneli a ktoré veľmi úzko s týmto návrhom súvisia.
Máme tu napríklad správu o krajine Slovensko. Správa o krajine Slovensko hodnotila fungovanie Slovenska v rôznych oblastiach, medzi inými aj v energetike a z tej energetiky tak isto sa tam nachádza zmienka o fungovaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Píše sa tam: "Komplexný nepriehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi hráčmi na energetickom trhu a brzdí výrobu a distribúciu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj prechod na čisté energetické technológie. Nedávne zmeny v nastavovaní distribučných taríf naznačujú, že v tejto oblasti stále existuje politický a podnikateľský vplyv." Toto sa píše v správe o krajine Slovensko. Je, nepoviem, že prekvapujúce, ale je možno zaujímavé, že aj v tom Bruseli si všimli, akým spôsobom funguje na Slovensku regulácia, že je čo meniť alebo zlepšovať. Ale nie je to prvýkrát, my tu máme od minulého roka od februára jeden Pilot, to je vlastne takéto úvodné začatie nejakého konania voči Slovenskej republike, resp. dotaz na to, či sme správne implementovali niektoré zo smerníc. Tento Pilot, ak by ste si ho, niekto chcel vyhľadať a pozrieť, má referenčné číslo 8073/15/NR a týka sa transpozície smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES do slovenského právneho poriadku. Pre tých, ktorí nevedia, o čom tieto smernice sú, ide o vlastne tretí energetický balíček, ktorý sme implementovali ešte v roku 2012.
V tomto nám Komisia vyčíta viacero vecí, okrem iného aj to, že predseda úradu je zároveň predsedom Rady, teda toho odvolacieho orgánu, kde sa môžu tí jednotliví dotknutí aktéri odvolať. Takže nie je to vôbec nová vec. No a v našom návrhu zabezpečujeme prísne oddelenie Rady od regulačného úradu, predsedníctvo zavádzame ako trojčlenný orgán s rotačným princípom pri výmene tých jednotlivých členov, zabezpečujeme prísnu nezávislosť týchto oboch orgánov tak, aby návrhy na týchto jednotlivých členov neboli v kompetencii ani politikov, ani ministerstva a ani regulovaných subjektov. Definujeme požiadavku na prax, vzdelanie, odbornosť, jednotlivých členov. No, ako som povedal už minule, nevymýšľame žiadne koleso, vychádzame z praxe v iných členských krajinách, ktoré majú tento tretí energetický balíček implementovaný bez pripomienok. Ide totiž o to, že ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, by mal fungovať tak, aby ľudia o ňom ani len nevedeli. V podstate toto je taká základná požiadavka aj na politikov. Jednoducho keď všetko funguje, tak ľudia sa nemusia zaujímať, čo tí politici robia, a dvakrát to platí pre nejaký úrad, pre nejaký dokonca nezávislý úrad. To znamená, ľudia by nemali vedieť, kto je alebo kto bol Jozef Holjenčík, ľudia by nemali ani poznať v podstate tú skratku ÚRSO. Ide o to, že toto by sa dialo, ak by sme mali naozaj transparentne, systémovo nastavené ceny energií. Pretože práve tieto ceny, s týmito sa stretávajú ľudia každý jeden deň alebo teda, povedzme si, mesiac alebo pri nejakom vyúčtovaní, či už sa to týka elektriny, plynu, tepla alebo vody. Práve toto naštartovalo tú kauzu tých vysokých cien energií, ktorá odhalila tie základné alebo zásadné nedostatky vo fungovaní a nastavení tohto úradu.
Vieme, že pán Jozef Holjenčík z tohto úradu, nepoviem, že odišiel, ale bol odídený alebo bol odstúpený, a ÚRSO, pre ÚRSO týmto ale nič nekončí, tento úrad treba naozaj komplexne prekopať. A toto, toto dokáže naozaj iba nezávislé, nezávislé vedenie úradu, ako aj Rada, ktorá je od tohto úradu oddelená. A práve toto zavádza aj náš zákon.
Tiež je potrebné zaviesť systém a otvorenosť do ich fungovania. Jedno z možností, o ktorom napríklad v tomto návrhu sa nehovorí, ale bolo to už viackrát spomenuté, páni poslanci, pani poslankyňa. Veľmi jednoducho by sme vedeli napríklad zabezpečiť nižšie ceny energií zverejnením, stransparentnením vstupov do tejto cenovej regulácie. To znamená, aby sme my vedeli, čo je prirodzené, teraz nehovorím o všetkých regulovaných subjektoch, ale hovorím o prirodzených monopoloch, to znamená, čo si prirodzené monopoly uplatňujú v rámci cenovej regulácie. Nehovorím teraz o tých položkách v zmysle, že sú to náklady na mzdy alebo náklady na prevádzku, ale aj koľko si tam uplatňujú. Sú to prirodzené monopoly, ktoré fungujú na nejakom vymedzenom území, kde nemajú inú konkurenciu. No a pomôžem si ešte výrokom pána Šefčoviča, nášho eurokomisára pre energetickú úniu, ktorú, alebo jedným citátom, ktorý povedal práve minulý týždeň v rámci Energy Union Tour v Bratislave: "Navrhujeme, aby sme zvýšením fungovania trhových princípov postupne graduálnym a sociálne citlivým spôsobom odstránili veľmi prísnu cenovú reguláciu z toho dôvodu, aby sme mohli rozprúdiť trhové mechanizmy." Veľmi jednoducho preložené: odstráňme reguláciu všade, kde sa len dá. Ale opäť, toto dokáže urobiť iba nezávislý úrad, ktorý nebude podliehať žiadnym vplyvom politikov, ktorý nebude podliehať žiadnym vplyvom regulovaných subjektov. Náš návrh zabezpečí túto nezávislosť, transparentnosť a tak isto, keď tam dosadíme skúsených odborníkov, bude dodržaná aj jeho systémovosť.
Chcel by som vás z tohto miesta podporiť (pozn. red.: správne má byť – "požiadať") o jeho podporu. Ak budú akékoľvek pripomienky, som pripravený o tomto návrhu diskutovať, či už v druhom čítaní, chcel som to v tomto prvom, ale pripomienky neprišli žiadne. Tak isto rád o ňom budem diskutovať aj na výbore.
Možno na záver iba jedna veta. Máme tu návrh, vládny návrh, ktorý sa tak isto týka fungovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Je to možno na také odľahčenie, pretože môj návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ale prešiel rokovaním v rámci rozpravy v Národnej rade. Tak v rámci medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo dostal 183 pripomienok, z toho 117 zásadných, ktoré naozaj poukazovali na to, že je tam rozpor s tou smernicou, s tým tretím energetickým balíčkom. Z toho bolo akceptovaných, prosím pekne, iba 8 zásadných pripomienok a ďalších 9 čiastočne zo 117 zásadných pripomienok. K môjmu návrhu zatiaľ nebola pripomienka žiadna, ale ak sa akákoľvek pripomienka objaví, budem veľmi rád o nej diskutovať, či už na výbore alebo v rámci druhého čítania. Tým vám veľmi pekne vopred ďakujem za podporu.

Som pripravený do rozpravy. Jozef, ale je možné, že to nestihnem. Teda ak ti to nevadí, ja, dobre? (Rečník sa zasmial.) Dobre, takže možnože teraz taká tá zaujímavejšia časť po tých nudných paragrafoch a tých formuláciách o rade a úrade a v čom sa väčšina ľudí asi stratila. Napriek tomu som presvedčený, že viacerí z vás vedia, o čom je reč, pretože mali sme tu kauzu, mali sme tu, máme tu stále kauzu vysokých cien energií. Bohužiaľ, táto kauza stále nie je ukončená. Koniec koncov mali sme tu odvolávanie premiéra Slovenskej republiky pána Roberta Fica kvôli tejto kauze. Bavili sme sa o tom, že zrazu ľuďom, podnikateľom vyskočili ceny elektriny, plynu, tepla, ale aj vody. A to napriek tomu, že máme Slovensko dodnes oblepené plagátmi, na ktorých sa hovorí o stabilných cenách energií, ale toto vôbec nebola pravda, tie ceny energií, bohužiaľ, nikdy neboli stabilné. Tá stabilita spočívala v stabilite ich výšky, napríklad v prípade elektriny sme, tá elektrina dlhodobo klesala na trhu a úrad pre reguláciu sieťových odvetví dorovnával tieto ceny na nejakú tú stabilnú výšku zvyšovaním napríklad distribučných poplatkov alebo iných taríf.
Spoločným menovateľom celej kauzy je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ja ho kritizujem dlhodobo pre jeho činnosť, obzvlášť bývalého pána predsedu. Vždy som tvrdil, že tento úrad bol netransparentný a nesystémový. Ale nielen ja, ale upozorňovali na to aj spotrebitelia energií, ich dodávatelia, distribútori, výrobcovia, ale my tu máme dneska ešte stále otvorený pilot, ktorý je v podstate takým nejakým začatím nejakého vyšetrovania, bavme sa teraz o nejakej transpozícii európskych smerníc. Tento pilot nám poslala Európska komisia, no a v rámci toho politického spektra tá kritika zaznievala zo strany OĽANO, SME RODINA. V podstate každý nejakým spôsobom sa do toho celého zapojil. Myslím, že aj mnohým ľuďom sa otvorili oči.
Ja si iba dovolím takú krátku citáciu z toho, že naozaj aj v tej strane SaS tá regulácia je pre nás od začiatku kľúčová. Máme to aj vo volebnom programe, kde sa hovorí o tom, že platby za energie sú významnou položkou, ako rodinných, tak aj firemných rozpočtov. Jednotkové ceny, ako aj ich vyberané zložky sa stanovujú na základe regulácie, ktoré má na starosti Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Tento úrad, ktorý kontroluje významnú časť slovenskej energetiky, dlhodobo čelí kritike pre netransparentnosť, nesystémové opatrenia a čo je najdôležitejšie, závislosť od rozhodnutí vlády.
Predseda úradu Jozef Holjenčík je považovaný za Harabina v slovenskej energetike. Našou prioritou je jeho nahradenie kompetentným, nezávislým a čestným nominantom, ak však v jeho prípade vzniknú pochybnosti o jeho nezávislosti, okamžite navrhneme prezidentovi jeho odvolanie. Toto sme mali v našom volebnom programe. Tá prvá časť sa podarila, nepoviem, že nám, lebo ja si myslím, že to bolo takým spoločným dielom, a teraz nehovorím iba o opozičnej snahe, ale koniec koncov tá snaha vzišla aj zo strany, niektorých strán, teda tej vládnej koalície.
Jozef Holjenčík ako Harabin slovenskej energetiky je - dovolím si povedať chvalabohu - minulosťou, ale stále tu máme ten úrad, ktorý je papierovo funkčný. Figuruje tam ten podpredseda tohto úradu, ktorého si ale vymenoval a vybral práve predseda úradu Jozef Holjenčík, takže vlastne na tom úrade sa momentálne nič nezmenilo. Toto je aj jeden z dôvodov, prečo predkladáme aj tento náš návrh.
Čo sa týka našej, našich aktivít, zmyslom k jeho odvolaniu, lebo Jozefa Holjenčíka sme navrhovali dvakrát odvolať práve pánovi prezidentovi. Pán Mihál určite si dobre pamätá, ako sme v prezidentskej záhrade dávali tie vyjadrenia pre tlač, aké boli dôvody a toto bolo pred dvoma rokmi, vtedy ešte sme ani nevedeli o tom, že tu bude nejaká takáto kauza vysokých cien energií. Urobili sme to tohto roku opätovne v januári, vtedy pán prezident povedal, alebo nie vtedy, ale pred tými dvomi rokmi, že on na to nemá kompetenciu. Ja si myslím, že na to tú kompetenciu mal, dovolím si zacitovať zo súčasného znenia toho zákona: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky." Takže potiaľ je to v poriadku, áno. Prezident pokiaľ by sa držal iba tohto odstavca jednak v § 5, tak potiaľto má pravdu. Ale potom tu máme ods. 11, kde sa hovorí: "Prezident Slovenskej republiky odvolá predsedu úradu z funkcie, ak...", a je tu vymenovaných a, b, c, d, e písmen, ktoré hovoria, kedy tak môže urobiť prezident a tu už sa nič nehovorí o vláde Slovenskej republiky.
A práve pre nás tým najkľúčovejším bolo to písm. e), kde sa hovorí o tom, že ak predseda konal pri výkone svojej pôsobnosti v rozpore s ods. 8 a ods. 8 si dovolím vám všetkým prečítať: "(8) Predseda úradu pri výkone svojej pôsobnosti koná nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej správy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších osôb." No a toto sa, bohužiaľ, viackrát nestalo.
To, že úrad nie je tak celkom nezávislý, sme videli koniec koncov už napríklad v prípade vratiek za plyn, čo bolo jedno z tých opatrení v rámci nejakej tej predvolebnej kampane pred minuloročnými voľbami. No a videli sme to aj teraz, keď sám premiér Slovenskej republiky priznal, že vytvárali nátlak práve na ten úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby pozmenili či už cenové rozhodnutia, alebo pozmenili samotné vyhlášky. Toto sa koniec koncov aj stalo, ale my máme na to úplne iné inštitúty. Nieže vláda poruší zákon, ktorý v 2012 sama predkladala, pretože tento zákon, tento pôvodný zákon 250-ka, tak ako ho dneska máme v platnosti, bol predkladaný práve v 2012. Samozrejme, okolnosti jeho prijímania, resp. zostavovania sú viacerým známe a schválilo si to práve vtedy to 83-členné kolégium poslancov za stranu SMER, ktorí tu mali naozaj tú väčšinu.
Túto novelu zákona predkladáme do parlamentu už po druhýkrát. Prvýkrát sme ju tu mali v máji, mierne sme ju teraz adaptovali vzhľadom na súčasnú situáciu a ja si dovolím tvrdiť, že keby sme tento zákon, tak ako ho dneska predkladáme, schválili už v máji, tak kauza vysokých cien energií by dneska nebola žiadnou témou. Mohli sme ušetriť hnevu ľudí, mohli sme ušetriť milióny na administráciu, pretože tie tančeky, ktoré sa dneska odohrávajú ohľadom tých zmien, tých cenových rozhodnutí a vyhlášok, sú sprevádzané aj tým, že sú stornované faktúry, prevystavované faktúry, menený softvér, obrovské prostriedky tam idú na ďalšiu administráciu, tam hovoríme naozaj o miliónoch, ktoré sa pochopiteľne jedného dňa prejavia v tých oprávnených výdavkoch tých regulovaných spoločností. A zase to zaplatíme len my všetci v cenách energií.
Prepáčte, že sa tak rozčuľujem, ale s touto témou žijem už niekoľko mesiacov a troška ma aj hnevá to, že dneska je tu nás tak málo, no ale, bohužiaľ, to je jednoducho piatok, je to ten osud, ale tak ja verím, že keď tú rozpravu dokončíme na ten budúci týždeň v utorok, tak nás tu bude viacej. Nebudem sa už spätne venovať týmto témam, ktoré som otvoril, ale iba dokončím to, čo mám ešte pripravené.
No a čo sme si takisto mohli ušetriť, a to iste všetci viete, je tá blamáž s trhaním faktúr, ktorých sa dopustil premiér Slovenskej republiky, alebo aj to zasahovanie do tej papierovej nezávislosti úradu. Vrátim sa krátko k tomu nášmu návrhu. Oddelili sme teda radu od úradu, zavádzame trojčlenné predsedníctvo, päť členov má rada a máme tu apolitické návrhy na jednotlivých kandidátov.
Ja si dovolím krátky citát z jedného dnešného článku, ktorý vyšiel na portáli energie.sk, ktorý sa veľmi intenzívne venuje energetike. Napísal ho pán Michal Hudec, ktorý tu bol mimochodom viackrát spomínaný aj počas odvolávania práve pána premiéra v súvislosti s tým, že naozaj na tú kauzu alebo na vznik tej kauzy vysokých cien energií upozorňoval dopredu. Ale nepoviem, že dopredu, že dni, neboli to týždne, boli to doslova mesiace. No a ten sa vyjadroval práve k tomu novému vládnemu návrhu, ale veľmi pekne reflektuje na ten náš. Hovorí, že: "Kolektívne vedenie úradu je téza, ktorá je jednoznačne v súlade s požiadavkami európskych smerníc a nariadení. Súčasne kolektívne vedenie energetického regulátora nie je v mnohých členských krajinách EÚ výnimkou." To je to, čo zavádzame my. "Za všetky možno spomenúť ako aktuálny príklad, štruktúru českého ERU", to, čo som pred chvíľkou spomínal, že naozaj aj v tých Čechách, v tej Českej republike sa poučili a tento zákon sa mení 1. 8. 2017. "Po novom bude u českých susedov vykonávať reguláciu v energetike rada zložená z piatich jednotlivcov. Členovia rady budú vymenovaní na funkčné obdobie piatich rokov s tým, že každý kalendárny rok sa obmení jedna pozícia člena rady. Rade bude predsedať jeden z členov, pričom jeho predsedníctvo trvá buď do skončenia jeho riadneho funkčného obdobia alebo po dobu maximálne troch rokov."
Český, u nás je to ÚRSO, oni majú tzv. ERU bude mať v praxi kolektívne predsedníctvo s tým, že post predsedu sa bude obmieňať alebo rotovať najneskôr každé tri roky. Tento rotačný princíp mi bol vytýkaný napríklad pánom poslancom Jahnátkom, ktorý tu, mrzí ma, že nie je, pretože práve s ním som diskutoval o tomto návrhu. Takisto ma mrzí, že tu nesedí pán Kondrót, ktorý určite by mal vecné pripomienky k tomuto návrhu zákona, pretože viem, že sa tej energetike venuje, ale tak samozrejme, každý máme nejaké tie svoje povinnosti.
Aby som vysvetlil ten rotačný princíp a prečo ten rotačný princíp nie je na škodu veci. Bolo by vyčítané, že ale veď ten človek sa za tie tri roky na tej stoličke ani len neohreje. Ale to kolektívne predsedníctvo, ten kolektívny orgán vychádza z toho, že tí traja ľudia sa podieľajú na vedení toho úradu spoločne a iba ten predseda je ten, ktorý nejakým spôsobom vystupuje v mene toho úradu a podpisuje.
Náš návrh som myslím, že od prezentoval veľmi, veľmi detailne. Vychádza z požiadaviek Európskej komisie, vychádza z požiadaviek, ktoré tu boli dané jednotlivými aktérmi. Vychádza z nejakých iných fungujúcich modelov, či už je to v Rakúsku, teraz vidíme, že niečo podobné navrhujú aj v Českej republike. Jednoducho nevymýšľame naozaj žiadne koleso.
Minulý týždeň ale do medzirezortného pripomienkového konania sa dostal aj vládny návrh zákona. Spomeniem ho naozaj iba veľmi, veľmi okrajovo, pretože tento návrh zákona sa k nám dostane na rokovanie zrejme na budúci týždeň, pretože to medzirezortné pripomienkové konanie skončilo iba včera. Bolo v ňom vznesených 183 pripomienok. V skrátenom legislatívnom konaní, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré trvalo sedem dní a k zákonu, ktorý sa venuje iba štruktúre čiastočne, iba čiastkovo k fungovaniu úradu. Stoosemdesiattri pripomienok, a prosím pekne, 117 zásadných. Stosedemnásť zásadných pripomienok.
Žiaľ, tento návrh zákona, ja som ho už viackrát kritizoval, diskutoval som o ňom s pánom ministrom Žigom v televízii, ja si myslím, že tento ide presne opačnou cestou a prehlbuje nejakú tú politickú závislosť. Detailnejšie sa mu povenujem aj k jednotlivým bodom vtedy, keď sa k nám dostane práve na to rokovanie. Ale tento iba krátko.
Tento návrh zákona, bohužiaľ, ide proti tým princípom tej nezávislej regulácie. Proti princípom tej transparentnej regulácie. V minulosti, ako som už spomenul, mali sme tu tie vratky za plyn, mali sme tu teraz to ovplyvňovanie toho regulačného úradu počas tej krízy. Takže ja si nemyslím, že by sme mali pokračovať nejakou cestou prehlbovania či už politickej závislosti alebo závislosti úradu, a teraz nehovorím iba od politikov, ale napríklad aj od regulovaných subjektov. Lebo aj toto bolo veľmi často práve vytýkané tomu regulačnému úradu.
A prečo je také dôležité toto ÚRSO, alebo teda Úrad pre reguláciu sieťových odvetví? Niektorí stále sa ma pýtajú, čo to je ÚRSO, čo to je SEPS, čo to je TPS, tak radšej vždycky zopakujem niektoré tie skratky alebo vysvetlím. ÚRSO má na jednej strane chrániť spotrebiteľov a na druhej strane nesmie poškodzovať regulované subjekty. ÚRSO je veľmi dôležité v boji s energetickou chudobou. Dneska táto sa pomerne silno rozmáha a keby sme naozaj pokračovali v tej politike, akú ÚRSO nastavilo, tak tá energetická politika nám, teda tá energetická chudoba nám veľmi vysoko vyskočí.
Možno iba pre informáciu, o energetickej chudobe hovoríme vtedy, keď výdavky domácností presiahnu, na energie presiahnu viac ako 10 % z celkových výdavkov alebo príjmov.
ÚRSO je takisto dôležité pre hospodárstvo a konkurencieschopnosť jednotlivých podnikateľov, podnikov. A tu si dovolím povedať, tu zohráva ÚRSO jednu veľmi významnú úlohu, pretože keď sa pozriete na tú štruktúru tej ceny energie - inak vydali sme k tomu aj Energie špeciál, ak má niekto z vás záujem, máme zopár výtlačkov aj u nás na klube, to si robím teraz takú skrytú reklamu. Ale neni to nič, za čo by ste mali platiť, dám to kedykoľvek k dispozícii komukoľvek z vás a rád aj vysvetlím jednotlivé detaily - tak tuná upozorňujeme na to, že z celkovej ceny elektriny tá komodita, to, čo vás potrasie, keď pichnete prsty do zásuvky, tak tá tvorí iba 33 % z ceny, ktorú vy zaplatíte, 33 %. Všetko ostatné sú distribučné poplatky, je tam tarifa za prevádzkové služby. A obzvlášť napríklad práve táto tarifa s tou elektrinou, s tou komoditou nemá vôbec, ale vôbec nič spoločné. Sú to politické opatrenia, ktoré zaviedli politici a odmietli za ne prevziať zodpovednosť.
Túto tarifu sme asi pred troma mesiacmi napadli aj na tom Ústavnom súde, pretože táto tarifa navyše nebola zavedená zákonom, tak ako to vyžaduje ústava, ale bola zavedená opätovne iba nejakou vyhláškou. A pritom ústava veľmi jasne hovorí, akékoľvek nové tarify, poplatky, dane musia byť zavedené zákonnou cestou; 14.00, asi dokončím, mám tu možno iba nejaké tri vety.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Dobre. Ďakujem pekne. Keď sa bavíme teda o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, tu nestačí vymeniť predsedu alebo zmeniť zákon. Tento úrad treba naozaj vymenovať nanovo. Nie vymenovať, vybudovať nanovo. Obrovské množstvo tých vyhlášok, obrovské množstvo tých skrytých dohôd, ktoré sú tam pozavádzané, toto všetko treba zhodiť zo stola a začať nanovo. Toto nezávidím naozaj vôbec novému predsedovi alebo predsedníctvu tohto úradu. To bude veľmi, veľmi ťažká úloha. Treba to urobiť v záujme ľudí, spotrebiteľov, podnikateľov, no hlavne štátu, pretože štát nemá čo zasahovať do nezávislej regulácie, ale má vytvoriť podmienky pre tú nezávislú reguláciu.
Nevymýšľame preto koleso, ako som povedal, tento zákon nie je nejakým experimentom. Som pripravený na ďalšiu diskusiu o tých jednotlivých bodoch. Verím, že politické tričko pri hlasovaní o tomto zákone rozhodovať nebude, aj keď teda máme tu ešte ten vládny zákon, ale tieto dva zákony si, áno, odporujú. Pokiaľ sa prijme náš, tak potom by bolo asi veľmi ťažké prijímať ten vládny. Ale v prípade toho nášho sa bavíme o tom, že by išiel do druhého čítania. Bavme sa v druhom čítaní o tom, že ho pozmeníme, že ho zlepšíme. Toto sa dá koniec koncov robiť pri každom jednom návrhu. Ale ja si myslím, že naozaj tento návrh tak, ako je koncipovaný, je kvalitný. Počul som to z viacerých odborných úst.
Ja osobne si za ním stojím. Dám zaňho ruku do ohňa. Teším sa na diskusiu v utorok. Teším sa na diskusiu, dúfam, že aj na výboroch a v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne. Prajem pekný víkend. (Potlesk.)