Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

14.5.2019 o 10:37 hod.

Ing. PhD.

Katarína Cséfalvayová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15.10.2019 13:16 - 13:17 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V zmysle rokovacieho poriadku žiadam o zaradenie nového bodu do programu schôdze a ním je Bezpečnostná, Obranná stratégia Slovenskej republiky v znení schválenom vládou Slovenskej republiky.
Odôvodnenie: V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala schváliť aktualizovanú bezpečnostnú a obrannú stratégiu. Vláda tak urobila, do teraz však tieto dokumenty neboli predložené do Národnej rady Slovenskej republiky. Považujem za dôležité, aby sa programové vyhlásenie vlády v tomto bode naplnilo a príslušné dokumenty prerokoval aj parlament. Keďže sú schválené vládou, verím, že nebude nijaký problém v tom, aby boli predložené na rokovanie tejto schôdze. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.9.2019 11:33 - 11:33 hod.

Katarína Cséfalvayová
Ďakujem pekne. Tiež si dovolím pripomenúť členom zahraničného výboru, že máme rokovanie výboru o 12.05 hod. v miestnosti výboru pre európske záležitosti, miestnosť č. 149. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.6.2019 11:23 - 11:23 hod.

Katarína Cséfalvayová
Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som pripomenúť poslancom zo zahraničného výboru rokovanie výboru o 12.05 v miestnosti č. 148. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 18:31 - 18:32 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ja vám tiež chcem poďakovať, pán poslanec Klus, za vaše vystúpenie. Dve poznámky by som mala. Vďaka za to, že ste sa vrátili možno k úplným základom, ktoré sme si mysleli pred pätnástimi rokmi, keď sme vstupovali do NATO, že sú každému jasné, ale očividne ich treba pripomínať, napríklad to, že v NATO sa rozhoduje konsenzom, jednomyseľne a že ktokoľvek z dvadsiatich, čoskoro tridsiatich členských štátov by bol proti akémukoľvek rozhodnutiu, tak sa toto rozhodnutie neprijme.
A druhá poznámka, veľmi správne, ako ste to aj podotkli aj vo svojom vystúpení, ak sa ktokoľvek odvažuje hovoriť o provokácii tým, že je tam Slovenská republika alebo Kanada, alebo ktorýkoľvek z členských štátov, vysiela svojich vojakov, nech sa opýta lotyšského obyvateľstva a nech si vypočuje, akí sú, tak ako sme to počuli aj my minulý týždeň na našej návšteve v Lotyšsku, akí sú nám lotyšskí partneri vďační, ako sú obyvatelia, ako sa obávajú, nielen Lotyšska, ale aj Litvy, Estónska a iných štátov, ako sa obávajú ruskej agresie, akí sú vďační, že práve Enhanced for the presence, teda posilnená, predsunutá spolupráca NATO tam je prítomná a pôsobí odstrašujúco na Ruskú federáciu alebo kohokoľvek, kto by na nich chcel zaútočiť. Ak niekto pochybuje o tom, že je dôvod, tak sa opýtajte Gruzíncov, opýtajte sa Ukrajincov, opýtajte sa Moldavcov a iných, že či naozaj je to len také strašenie, len taký výmysel západu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.5.2019 11:22 - 11:22 hod.

Katarína Cséfalvayová
Ďakujem pekne za slovo. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som vás pozvala na 12.00 hod. na prezentáciu o hybridných hrozbách, ktorá sa uskutoční v miestnosti výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, miestnosť č. 148. Špeciálne by som chcela pozvať tých kolegov, ktorí neveria, že nejaké hybridné hrozby vôbec existujú.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 11:30 - 11:30 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja som rada, pán predseda, že sa hlásite k spoločnej deklarácii troch najvyšších ústavných činiteľov, len potom nerozumiem jednej veci, že keď som na túto schôdzu Národnej rady chcela predložiť vyhlásenie Národnej rady k 15 rokom alebo k 15. výročiu členstva Slovenska, vstupu Slovenska do Európskej únie, tak to bola práve Slovenská národná strana, ktorá odmietla túto deklaráciu alebo toto vyhlásenie. A dávala som si veľký pozor, aby v texte som vychádzala, dokonca presne kopírovala formulácie práve z deklarácie troch najvyšších ústavných činiteľov z jesene 2017. Nerozumiem, kde bol potom problém a kde nastala zmena alebo teda či si naozaj túto deklaráciu ešte stále ctíte.
Hovoríte, že rozbíjam koalíciu. Ja ju nerozbíjam, naopak, ja som jedna z posledných, ktorí tu ešte bránia a ctia si programové vyhlásenie vlády v zahraničnopolitickej kapitole. A nie, nemienim ustupovať z pozície ani odchádzať z koalície, budem naďalej pomáhať tým, ktorí stoja o napĺňanie programového vyhlásenia vlády v zahraničnopolitickej oblasti. Nebudem tu vyprázdňovať priestor pre rôznych extrémistov a dobrodruhov.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 10:52 - 10:52 hod.

Katarína Cséfalvayová
Nie, nebola som, pán poslanec Marček. Ja si ctím oficiálnu zahraničnú politickú líniu a postoje Slovenskej republiky a nerobím si výletíky na Krym a iné okupované oblasti. Ale práve som rada, ak ste tam videli utrpenie, pretože to je práve výsledkom ruskej agresie, porušenia medzinárodného práva na Ukrajine.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2019 10:37 - 10:49 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte aj mne zapojiť sa do tejto zlúčenej rozpravy o našej zahraničnej politike, o členstve Slovenska v Európskej únii a perspektívach do budúcnosti. Pokúsim sa stručne dotknúť všetkých týchto oblastí.
Naša zahraničná politika sa ocitla na dôležitom rázcestí a to je dané závažnými faktormi, či už domácej alebo európskej scény. Sme v období, keď sa po sérii kríz po prvýkrát Európska únia nerozširuje, ale opúšťa nás jeden člen našej európskej rodiny. A tu na Slovensku zatiaľ po dvoch desaťročiach zahraničnopolitického konsenzu a spoločných deklarácií ústavných činiteľov sme sa pomerne dynamicky prehupli do doby, kedy naprieč politickým spektrom sú spochybňované naše členstvo v Európskej únie a NATO, atakované naše spojenecké väzby a kolektívna bezpečnosť, pre ktorú sme sa dobrovoľne rozhodli, dostáva nálepky rovnocenné s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy z roku 1968.
Rozpad konsenzu znamená, že zahraničnopolitické témy sa čoraz intenzívnejšie stávajú témou vnútropolitickej súťaže. To by samo osebe vôbec nemuselo byť na škodu veci, ale, bohužiaľ, nám éter ovládli extrémisti a populisti a v ich koktaile sa varíme ako tá povestná žaba. Aj štandardné s predtým pomerne fungujúcim kompasom si nechali vnútiť túto hru a zapojili sa do súťaže. Dnes už sa napríklad nájde len málo politikov, ktorí by mali tú odvahu pochváliť Európsku úniu bez toho, aby sa hneď ponáhľali za to dodať slovíčko "ale".
Nerozumiete mi zle. Prvá by som sa tešila, keby bol doma záujem o legitímne zahraničnopolitické témy a odbornú diskusiu na ne. Teraz pred voľbami do Európskeho parlamentu by sme sa napríklad mohli rozprávať o tom, či treba fiškálnu úniu, ako viac bojovať proti daňovým únikom, ako zlepšiť spoluprácu bezpečnostných zložiek naprieč Európskou úniou, či treba, v akej forme spoločnú európsku armádu alebo ako spolupracovať v obrane a mnohé ďalšie. Namiesto toho sme však dopustili, aby sa hlavnými zahraničnopolitickými témami sezóny stali Istanbulský a Marrákešsky dohovor. Tie nás síce nijakým spôsobom neohrozujú, skôr naopak, pretože sú súčasťou riešenia, a nie problému, ale stali sa užitočným nástrojom rozdúchavania vášní, podnecovania nenávisti, rozdeľovania, štiepenia spoločnosti a ľudí na dobrých a zlých. A na základe nezmyselných kritérií a hľadania nepriateľa, ktorý niekde tam vonku číha, a treba pred ním Slovensko ochrániť. Výsledok? Nepomohlo to nikomu, len tomu najkrajnejšiemu extrému, ktorý sa v týchto dňoch teší zo 14-percentnej podpory v prieskumoch. Blahoželám všetkým, aj z koalície, aj z opozície, ktorí sa do tejto hry zapojili.
Našťastie, majákom v tejto pomýlenej diskusii zostáva ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré dôsledne napĺňa programové vyhlásenie vlády a stráži pevné zahraničnopolitické ukotvenia Slovenska tam, kde patrí a tam, kde je to pre Slovensko aj najvýhodnejšie. Ešte lepšie by bolo, keby zahraničnopolitické priority stanovené vo vládnom programe napĺňala aj vláda samotná a predložila by na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky strategické dokumenty, ktoré už sama schválila a ktoré na jeseň minulého roku sľúbil aj pán premiér predložiť do konca roka.
No a, úplne ideálne by bolo, ak by všetci traja najvyšší ústavní činitelia sa držali aj činmi svojej deklarácie z jesene 2017. Je totiž v rozpore so základným hodnotovým smerovaním Slovenska, ak jeden z jeho najvyšších ústavných činiteľov máva ruským zbraniam, ktoré porušujú medzinárodné právo, okupujú územia Ukrajiny, Gruzínska, Moldavska. Je v rozpore s našimi životnými záujmami, ak v hlbokom úklone podávame ruku predstaviteľovi štátu, ktorého vojenské avantúry už stáli život tisíce ľudí u nášho východného suseda.
Aby som však nezabudla na tých najdôležitejších, nesmierne ma teší fakt, že napriek dezorientovanej diskusii o zahraničnej politike, v tom kľúčovom má drvivá väčšina našich občanov zatiaľ jasno, že vidia Slovensko aj naďalej, aj v budúcnosti v Európskej únii.
Nájdenie tohto strateného zahranično-politického konsenzu sa síce momentálne javí ako pomerne nereálne, ale to by nás nemalo demotivovať v tom, aby sme hľadali témy a výzvy, na ktoré by sa naša zahraničná politika mala ešte viac sústrediť v budúcnosti. Strategické sa mi z toho pohľadu javia dve oblasti a budem sa im venovať, pretože a napriek tomu, že ani jedna z nich nie je čisto a primárne zahraničnopolitickou témou, na obe však je veľmi dôležité nahliadať aj práve v zahraničnopolitickom kontexte. Sú to klimatické zmeny a hybridné hrozby.
Kým a my tu dohadujeme, či klimatická zmena vôbec nastáva, či je spôsobená človekom, naša planéta sa rúti do záhuby. A robíme chybu, pokiaľ na tento problém nahliadame ako na čisto environmentálny problém, pretože ak máme zle zarámcovaný problém, je veľmi ťažké nájsť adekvátne riešenie. A tento problém zďaleka nie je len environmentálny, ale je oveľa, oveľa širší. Zasahuje do všetkých oblastí života a boj proti klimatickej zmene alebo aspoň za jej zmiernenie, pretože úplne sa jej nezbavíme, si bude vyžadovať dramatické zmeny vo všetkých sektoroch hospodárstva, v zmýšľaní a životnom štýle jednotlivcov i spoločnosti.
A áno, je to dnes aj jeden z najväčších zahraničnopolitických problémov, a to v dvoch rovinách. V prvom rade klíma, ovzdušie ani emisie skleníkových plynov nepoznajú hranice. Nefunguje to tak, že keď ja budem menej znečisťovať, tak sa ma potom klimatická zmena menej dotkne. Takže hoci by sme sa aj my na Slovensku dohodli a dokázali by sme prejsť k nulovým emisiám skleníkových plynov, nemôžeme byť chránení pred negatívnymi dopadmi klimatických zmien. Preto je to problém, ktorý si vyžaduje spoločné, ani nie európske, ale skutočne globálne riešenie a zapojenie všetkých hráčov. Potrebujeme dohodu, ktorú budú skutočne rešpektovať všetci, aj Čína, aj Spojené štáty americké, pretože inak všetci prehráme.
Druhý dôvod, prečo je nutné považovať klimatické zmeny za zahraničnopolitický problém sú ich dôsledky. Masová migrácia, strata území niektorých štátov, otázky, ako čo budeme robiť so štátmi, resp. národmi, ktoré prišli o svoje územie, konflikty o vodu alebo iné prírodné zdroje, to všetko sú problémy, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou zasiahnu aj nás v Európe.
Môžeme prízvukovať, že je v našom záujme stabilná Afrika, môžeme do nej nalievať peniaze v snahe predísť ďalšej migračnej vlne, ale pokiaľ sa nebudeme veľmi vážne sústrediť na klimatické zmeny a ich dopady, tak nám to bude veľmi málo platné.
Druhou veľkou témou, na ktorú sa bude potrebné v rámci zahraničnej politiky v budúcnosti omnoho viac sústrediť, sú hybridné hrozby. V súčasnosti sa spájajú najmä so zneužívaním kyberpriestoru. Ten sa využívaním nových technologických výdobytkov stal novým priestorom potenciálneho konfliktu. Stále väčšia závislosť modernej spoločnosti od internetu prináša aj väčšiu zraniteľnosť prostredníctvom kyberútokov. Tento priestor sa však stáva aj otvoreným bojiskom o verejnú mienku a práve ovplyvňovanie verejnej mienky, jej dezorientácia sa stáva nástrojom na dosahovanie cieľov, často účinnejším než konvenčné zbrane.
V dnešnom svete mediálneho a najmä internetového pretlaku je veľmi ťažké odlíšiť pravdu od lži, od manipulácie či propagandy a tam sa na zdravý rozum spoliehať nemožno. Kybernetické útoky, zneužívanie internetu a sociálnych sietí na lživú propagandu a mnohé ďalšie nástroje hybridnej vojny sme v posledných mesiacoch a rokoch mali možnosť sledovať v celej Európe i za jej hranicami. Ako príklady si stačí spomenúť na ovplyvňovanie prezidentských volieb vo Francúzsku či Spojených štátoch amerických alebo na snahy, úspešné snahy o ovplyvnenie výsledkov referenda o brexite.
Sme konfrontovaní s neľútostnou snahou o manipuláciu verejnej mienky s cieľom meniť politické pomery v jednotlivých krajinách, a s tou sme sa ešte naplno nestretli, alebo teda naplno k nám ešte nedorazila, doba "deepfake". Potrebujeme preto viac aj legislatívou reagovať na tieto javy, aby aj v online priestore platila nielen sloboda slova, ale aj zodpovednosť za ňu. Zároveň by aj vláda v tejto oblasti mala pridať. Vyžaduje si oveľa viac úsilia a nasadenia, či už prostriedkov alebo ľudí. Veď práve kyberpriestor sa čoraz viac stáva dejiskom moderných konfliktov. Keď investujeme veľké čiastky do ťažkej vojenskej techniky, určite je na mieste rádovo zvyšovať aj investície do kybernetickej bezpečnosti.
Verím, že to bude mať vláda na pamäti pri zostavovaní najbližšieho štátneho rozpočtu, napríklad posilnením útvarov, akým je odbor strategickej komunikácie na ministerstve zahraničných vecí. Samozrejme, mohli by sme pokračovať vo vyratúvaní dôležitých oblastí, na ktoré sa zahraničná politika musí zamerať, ako je nárast protekcionizmu v medzinárodnom obchode, tak nebezpečný pre malé a otvorené ekonomiky, akou je práve aj tá slovenská, či prekresľujúcimi sa siločiarami vo svetovej politike v prospech nových hráčov, kde Európska únia, žiaľ, nehrá takú úlohu, v akej by sme ju radi videli.
Zostanem však pri klimatických zmenách a hybridných hrozbách, pretože ich považujem za dve hlavné strategické výzvy do budúcna, o ktorých málo hovoríme napriek tomu, že naberajú na aktuálnosti. Zároveň je jasné, že najlepšie a najefektívnejšie odpovede na ne nenájdeme izolovane na Slovensku, ale len spoločne v spolupráci s našimi partnermi a spojencami, či už na európskej alebo širšej medzinárodnej úrovni. Aj preto by som bola rada, keby sme už prestali nielen so spochybňovaním nášho členstva v Európskej únii, ale i jej neustálym kritizovaním. Akoby náš slovenský dom bol tak opravený, že môže byť príkladom pre celý svet.
Európska únia má svoje nedostatky. Áno, takisto ako všetko na tomto svete, čo zostrojili a spravujú ľudia. Preto by sme sa ale mali menej sústrediť na to neustále utopické vylepšovanie, na ktorom sa nevieme zjednotiť ani len v slovenských rozmeroch, nie to ešte v dvadsať sedmičke, pretože svet nečaká. Čína nebude čakať, kým si vyriešime brexit. Klimatické zmeny sa nezastavia do momentu, kým sa doreformujeme a kým si na ne nájdeme čas. Tí, čo zneužívajú sociálne siete na šírenie dezinformácií a hoaxov, si tiež nezoberú prázdniny, kým my budeme mať čas ich konfrontovať.
Vážme si a stavajme na tom, že sme členmi spoločenstva, ktoré je nositeľom mieru, stability a prosperity už sedem desaťročí. Spolupracujme, priložme ruku k dielu a pomáhajme pri rozvoji jeho kapacít a schopností, pretože to je to najlepšie, čo môžeme pre obyvateľov Slovenskej republiky urobiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 30.1.2019 11:15 - 11:15 hod.

Katarína Cséfalvayová
Ďakujem pekne. Pripomínam členom zahraničného výboru, že ak dnes náhodou bude obedová prestávka, tak 12.30 máme stretnutie výboru v miestnosti č. 149. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 17:21 - 17:23 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok. V prvom rade tento text nie je dokonalý. Áno, na tom sa zhodneme, na tom sa zhodnem aj ja. Ale čo by sme chceli od textu, ktorý negociovalo 192 zúčastnených strán s tým, že prevažná väčšina štátov, ktoré sú členskými štátmi OSN, sú rozvojové a prevažná väčšina z nich sú poskytovatelia, teda zdrojové štáty migrácie. A jednoducho Európa svoje problémy s migráciou nevyrieši bez toho, aby spolupracovala so zvyškom sveta, a zo zdrojových štátov, a so zdrojovými štátmi, takže si myslím, že aj nedokonalý text je lepšie podporiť, ako nemať nič, ako nemať nejaký základ pre budúce riešenia problémov, ktoré môžu s migráciou vyvstať, pretože stále migrácia intenzívnie a všetko nasvedčuje tomu, že to tak bude aj v budúcnosti. Takže po prvé radšej nedokonalý text ako nijaký. Najmä, keď nás ničomu nezaväzuje.
V druhej poznámke som chcela hovoriť o tom, aké krajiny si berieme za vzor - Maďarsko, Spojené štáty, Rakúsko, ale to už v podstate povedal Martin Poliačik, takže to preskočím pre krátkosť času.
Po tretie. Tie, to doručenie výhrad poštou, ja si myslím, teda s tým uznesením, čo prednášate, by sa dalo úplne súhlasiť, keby slovíčko doručenie, doručením bolo vymenené za napríklad tlmočením alebo nejaké iné sloveso, pretože doručenie poštou jednoducho nie je prijateľné, nie je, nie je spôsob na to, ako by sa naše výhrady potom dostali do oficiálnych záznamov, pokiaľ ich tam niekto naozaj fyzicky neprednesie. Je to nemožné.
Takže presne ako hovorí Poľsko, ktoré, alebo urobí Poľsko, ktoré mnohí tu dávajú za vzor, že tiež odmietajú migračný kompakt, ale predsa len tam pošlú dvoch ľudí, úradníkov z ministerstva zahraničných vecí a vnútra, ktorí prednesú fyzicky, povedia výhrady Poľskej republiky.
A tento model by, si myslím, by mohol byť ešte akcepto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis