Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

15.10.2019 o 13:16 hod.

Ing. PhD.

Katarína Cséfalvayová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 28.10.2019 18:07 - 18:08 hod.

Katarína Cséfalvayová
Ďakujem pekne. Chcela by so opraviť hlasovanie č. 292, hlasovacie zariadenie ma vykázalo ako neprítomnú, hlasovala som proti. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2019 10:35 - 10:37 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som sa poďakovať kolegom za podporu, poprosiť ostatných kolegov za podporu, o podporu v hlasovaní, ktoré bude pravdepodobne už o pár hodín a chcela by som ešte dovysvetliť a reagovať na pána poslanca Farkašovského. Je do istej miery normálne, že, že aj v tých serióznych prieskumných agentúrach sa niekedy v čase menia preferencie, že tie čísla sú zmenené. Je to dané dvoma vecami. Jeden je vývoj politickej situácie, ktorý niekedy môže byť dramatickejší, niekedy menej. Videli sme to aj vo voľbách v roku 2016, keď práve za tie posledné dva týždne vyšli do ulíc sestričky, vyšli do ulíc učitelia, a práve situácia sa dramaticky zmenila oproti posledným prieskumom potom vo výsledku volieb, a zároveň seriózne prieskumné agentúry zverejňujú veľmi podrobné informácie, metodiku, akou sa dopytovali, a teda je nemožné takmer, aby, aby sa pýtali tej istej vzorky, teda vždy treba zohľadniť to, že tých tisíc alebo dvetisíc ľudí, ktorých sa dotazujú, nikdy nemôžu byť tí istí a nemôžu byť ani, hoci sú vyberaní podľa prísnych kritérií, nemôžu mať rovnaké názory.
A myslím si ešte, ak stihnem, že prieskumy, alebo teda nikto netvrdí, že voliči sa majú rozhodovať len na základe prieskumov, ale to penzum informácií, ktoré volič potrebuje k svojmu rozhodnutiu, samozrejme, ako správne hovoríte, pozostáva z programu volebného, z osobných sympatií, ale ja som presvedčená, že práve výsledky volebných prieskumov sú kľúčovým faktorom alebo jedným z kľúčových faktorov, ktoré do tohto rozhodovania prispievajú, pretože asi žiaden volič, keď sa raz za štyri roky má rozhodnúť a má možnosť ovplyvniť politickú situáciu na Slovensku, tak asi nebude chcieť, aby jeho hlas napríklad prepadol, alebo podporiť nejaký subjekt, ktorý, ktorý možno bude mať ťažšie, vytvárať koalície... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.10.2019 10:20 - 10:29 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť v tejto rozprave. V mnohom nadviažem na svojho predrečníka. Tiež sa nebudem vyjadrovať tak k samotnému návrhu zákona, ako práve k pozmeňujúcemu návrhu z dielne SNS, ktorý ak po výbore prejde aj tu v pléne, tak predĺži moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky až na neuveriteľných 50 dní pred dňom konania volieb.
Minimálne po roku 1998 bolo, ak mám správne informácie, tak za akejkoľvek vlády vždy dobrým zvykom, že zmeny v pravidlách predvolebnej súťaže vznikali konsenzom medzi koalíciou a opozíciou, či to bolo napríklad za vlády pani Radičovej, alebo aj neskôr za druhej vlády Roberta Fica, existovala komisia všetkých politických strán zastúpených v parlamente a potom na základe jej výstupov boli pripravované volebné kódexy na pôde ministerstva vnútra. V tomto volebnom období – a to najmä v poslednom roku – popri iných negatívnych javoch sa zdá, že upúšťame aj od tohto pekného a slušného zvyku.
Tento rok, vlastne už o pár dní oslávime 30 rokov demokracie v našom regióne a to v časoch, ktoré pre demokraciu nie sú práve ľahké. Na príklade niektorých našich susedných štátov môžme pozorovať, že demokracia nie je definitívna a nezvratná, že neznamená ten známy Fukujamov koniec dejín, ale že je to, naopak, neustály proces a nekončiaci boj. Tridsiate výročie demokracie oslavujeme aj tu na Slovensku v čase, keď vychádza najavo, ako nedokonale sme ju mali zvládnutú. V čase, keď v tomto parlamente spolurozhodujú extrémisti. A práve v tomto kontexte sa mi zdá obzvlášť cynické prísť s návrhom, ktorý ide presne opačným smerom ako náš boj za posilnenie demokracie.
Pozmeňujúci návrh, o ktorom je reč, totiž až na dobu 50 dní, teda takmer na dva mesiace, vytvára dve kategórie občanov. Prvou majú byť tí informovaní, teda členovia politických strán a hnutí, ktoré si prieskumy až do posledného dňa robiť budú, budú teda schopní prispôsobiť svoje správanie v súťaži informáciám, ktorými disponujú. A potom tu má byť tá druhá kategória, tápajúca a neinformovaná, do ktorej majú patriť bežní ľudia usilujúci sa urobiť zodpovedné a čo najlepšie rozhodnutie, na ktoré majú právo len raz za štyri roky. Tento návrh práve bežnému občanovi zoberie nárok na podstatné informácie, ktoré by k svojmu rozhodovaniu potreboval, a to len preto, že sa niektorí politici boja pravdy a vyhovuje im občan žijúci v tme. Dva mesiace sú veľmi dlhá doba, napokon dokazujú to aj ostatné dni a týždne tu na Slovensku, a politická mapa sa za ten čas môže pomerne podstatným spôsobom prekresliť.
V posledných pár rokoch často hovoríme o potrebe boja proti dezinformáciám a falošným správam, ktoré čoraz viac a v čoraz sofistikovanejšej podobe zaplavujú najmä internet a sociálne siete. Paradoxné je, že práve pán Danko, ktorý túto tému pred časom v parlamente otváral a ktorý sa vyhlasuje za bojovníka proti falošným správam a dezinformáciám, zároveň prichádza s návrhom, ktorý je darom z nebies pre všetkých, ktorí chcú manipulovať, šíriť dezinformácie a vyslovené bludy. Pretože tento návrh, ak bude schválený, znemožní zverejňovanie prieskumov práve tým serióznym agentúram. Naopak, doširoka otvára dvere pre rôzne pofidérne prieskumy z tých najrôznejších zdrojov, aké si vieme predstaviť. V dnešnej dobe totiž v on-line priestore niekto nedokáže zabrániť šíreniu falošných správ aj v podobe pofidérnych prieskumov verejnej mienky na zahraničných serveroch a ich následnému zdieľaniu na sociálnych sieťach na Slovensku. V konečnom dôsledku teda občan nedostane relevantné informácie o tom, ako sa vyvíjajú aspoň približné preferencie politických strán. Za tých 50 dní budú jediným zdrojom informácií vymyslené prieskumy šíriace sa sociálnymi sieťami bez akejkoľvek zodpovednosti. Ak je toto príspevok v boji s propagandou na internete a fake news, tak autorom tohto nápadu srdečne blahoželám.
Už aj súčasnú právnu úpravu, ktorá neumožňuje zverejňovať prieskumy verejnej mienky dva týždne pred dňom konaním volieb, považujem za zlú a jej oprávnenosť sa nepreukázala v žiadnych voľbách. Navyše sa obávam, že takéto obmedzenie zverejňovania informácií je aj protiústavné, ako o tom obdobne rozhodol napríklad ústavný súd v Slovinsku. Preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý zavedie moratórium na prieskumy len na 48 hodín pred začiatkom hlasovania. Akýkoľvek zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov mimo obdobia moratória 48 hodín pred začiatkom hlasovania totiž možno považovať za obmedzenie základného práva občanov na informácie.
A toto právo môže byť v demokratickej spoločnosti obmedzené len v prípade, ako sme to už počuli aj od kolegu pána poslanca Dostála, ak je to nevyhnutné na ochranu záujmov, práv a slobôd iných. Navyše zavedením 50-dňového moratória by sme šli presne opačným smerom, ako je súčasný trend v Európskej únii. Politológovia Pavol Hardoš a Juraj Medzihorský pred niekoľkými dňami napríklad upozornili, že aj tých málo štátov Európskej únie, ktoré takéto opatrenia má, ich skracuje. Napríklad Gréci z 15 dní na jeden deň, Taliani zo štyroch týždňov na dva týždne, Česi zo siedmich dní na tri dni, alebo Francúzi zo siedmich dní na dva dni.
Podľa odborníkov nás návrh 50-dňového moratória na prieskumy zaraďuje k Bolívii, Hondurasu alebo Kamerunu. V týchto krajinách sa zároveň súbežne s uplatnením dlhého moratória na prieskumy preukazateľne zhoršovala kvalita demokratickej volebnej súťaže. Vyzerá to, že pán Danko sa tentokrát rozhodol hľadať si vzory ešte ďalej ako zvyčajne a inšpiruje sa u ešte väčších pionierov demokracie ako doposiaľ.
Takže zhrnuté a podčiarknuté, návrh, pozmeňujúci návrh, aby bolo jasné, ktorý máme na stole, je absurdný, nebezpečný a zlý, a to z troch dôvodov, dovoľte mi to zhrnúť.
V prvom rade návrh, ktorý bol predložený cez výbor, nie je výsledkom konsenzu koalície a opozície zastúpenej v parlamente, ako by pri takýchto návrhoch zasahujúcich do volebnej súťaže malo byť dobrým zvykom.
Po druhé, návrh ide v protismere trendov EÚ, kde aj tie krajiny, ktoré majú dlhšie obmedzenia, ich skracujú.
A po tretie, čo je najvážnejšie, necháva otvorené dvere pre konšpirátorov, extrémistov, propagandu a šírenie falošných informácií. Nie je v nijakom prípade príspevkom k informovanosti občanov pred voľbami, ale ide, bohužiaľ, presne v opačnom smere.
Z týchto dôvodov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý umožní opätovne zverejňovať prieskumy mimo obdobia moratória, ktoré je 48 hodín pred začiatkom hlasovania. Dovoľte mi teraz, dámy a páni, prečítať pozmeňujúci a doplňujci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cséfalvayovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho a Martina Nemkyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1579).
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení zákona č. 181/2014 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 69/2017 Z. z., zákona č. 73/2017 Z. z., zákona č. 344/2018 Z. z. a zákona č. 208/2019 Z. z. sa mení takto:
Doterajší § 17 sa nahrádza nasledovným znením: "Je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov, a to v čase 48 hodín pred začiatkom hlasovania a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania."."
Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.
V nadväznosti na doplnenie nového čl. II sa vykoná úprava názvu zákona.
Nový navrhnutý čl. II nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

24.10.2019 16:43 - 16:53 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcela by som vám veľmi pekne poďakovať. Tým, čo sa aktívne zapájali do rozpravy, musím povedať tak trošku citovo, že je pre mňa osviežujúce vidieť v tomto parlamente takú konštruktívnu, v pozitívnom duchu sa nesúcu diskusiu, aktívne sa zapájanie v dobrom ľudí, ako sme sa snažili nájsť riešenie, ako by sme mohli tento problém vyriešiť. Takže veľmi pekne ďakujem.
Chcela by som poďakovať poslancom, ktorí uviedli aj svoje osobné príklady. Ja som sa tomuto chcela vyhnúť, aby to nevyzeralo, že na nejakom svojom osobnom príklade, alebo zo svojich osobných zážitkov teraz idem navrhovať zákony, ale myslím, že veľmi dobre ilustrovali, či už pán spolunavrhovateľ, pán poslanec Krajčí, pani poslankyňa Gáborčáková, Žarnay, Fecko, Suchánek aj viacerí. Niektorí dokonca uviedli skutočnosti, ktoré mňa osobne šokovali. Napríklad pán poslanec Žarnay, keď povedal, že existujú učitelia, ktorí podporujú u svojich študentov fajčenie, aby potom boli kľudnejší, na stredných školách, tak to sa mi zdá skutočne šokujúce a niečo, čo je neprípustné, ale teda samozrejme v tomto zákone to neriešime. Ale keď sa bavíme o ochrane nefajčiarov a vôbec o fajčení, najmä v súvislosti s mladistvými, tak, tak je to určite relevantný argument.
Pani poslankyňa Milanová, hoci tu nie je, ale navrhovala, že by sme mohli pritvrdiť, alebo teda boli tu viaceré ešte iné nápady, ktoré, verím, že bude priestor prerokovávať v druhom čítaní, ak sa podarí tento zákon posunúť ďalej.
Chcela by som poďakovať aj pani spravodajkyni za to, že zazneli aj argumenty druhej strany, hoci teda som úplne nečakala od členky zdravotníckeho výboru, ale, ale rozumiem. A myslím si, že ale teda mnohé z nich úplne beriem. Je to taká tenká hranica, ako som hovorila vo svojom úvodnom slove, že je to v istom zmysle kontroverzný návrh, že kde sa končí tá sloboda a kde sa začína sloboda iného, a určite to nie je cieľom, keď navrhujeme tento zákon, niekoho obmedzovať na jeho osobnej slobode. Ale asi vždy, keď sa predkladá nejaká právna úprava, tak vždy to niekomu pomôže a niekomu to možno trošku poškodí alebo trošku menej pomôže. A cieľom je asi hľadať ten, ten dobrý pomer medzi tým, že maximalizáciu nejakých pozitív z tohto vyplývajúcich a čo najväčšia ochrana tých, ktorí, ktorí si chránia zdravie, alebo chránia hodnoty nejaké dôležité. V tom by sme mali pomáhať.
Tiež by som bola rada, keby sa dalo v praxi, že niekoho poprosím, fajčiara, aby, aby sa posunul a on sa posunie alebo zahasí cigaretu, alebo podobne, ale ako sme počuli, v uvedených príkladoch, nie vždy to funguje. A všade inde sa tomu, áno, dá vyhnúť, aj keď na tej zástavke, ako hovoril pán poslanec Krajčí, to nie vždy je úplne, úplne v pohode, alebo ako uvádzala pani poslankyňa Milanová aj na tej ulici to niekedy je problém, najmä ak idete s kočíkom a s dieťaťom. Ale práve terasy reštaurácií sú také miesto, kde, kde, ak ste hlavne väčšia partia, máte rozjedený obed, tak sa vám veľmi ťažko niekam posúva, vám, ktorého ohrozuje nejaký cigaretový dym, niekam inam do interiéru, alebo, alebo proste niekde ďalej, kde možno ani nemusí byť miesto. Takže, takže všetky tieto argumenty by boli okej a dokonca by som aj povedala, že veď znášajme to, že je to nepríjemné, že to smrdí, atď., keby tam nebol ten vážny argument zdravia ohrozujúceho pasívneho fajčenia.
Ja som tie štatistiky, ktoré som tu pomerne rozsiahlo citovala zo Svetovej zdravotníckej organizácie, som neuvádzala preto, aby som vás oslnila, aká som pripravená, ale preto, aby som akcentovala, aký veľký problém práve pasívne fajčenie pre zdravie môže spôsobovať, že z tých 8 mil. úmrtí ročne až za 1,2 mil., čo je obrovské číslo v tomto, je zodpovedné práve pasívne fajčenie. A že dokonca ani to nemusí byť dlhodobé pasívne fajčenie, ale presne, ako uvádzal pán poslanec Krajčí, niekedy stačí len jedno vdýchnutie dymu na to, aby, aby u astmatikov napríklad odštartovalo astmatický záchvat.
Takže, takže ak hovoríme, že chránime ľudí sami pred sebou, ako uviedla pani poslankyňa Cigániková, tak áno, nebola by som za to, ako sa tu uvádzalo, že by sme nemali podporovať, že niekto si skracuje svoj vlastný život. To nech si teda svoje zdravie každý, každý rieši, ako chce, problém nastáva vtedy, keď ohrozujeme život a zdravie niekoho iného. A zároveň aj zaznel argument od pána poslanca Fedora, že zároveň to, že niekto aj ohrozuje svoj vlastný život alebo zdravie a zdravie niekoho iného, znamená aj dodatočné náklady pre štát, pretože práve tieto osoby sú mnohonásobne, ako som to aj uvádzala vo svojom úvodnom prejave, náchylnejšie na veľmi ťažké, či už rakoviny alebo kardiovaskulárne choroby, ktorých liečenie, najmä ak je to rakovina, tak je veľmi nákladné z pohľadu štátu.
Ďalšie výhrady, ktoré zazneli, pán poslanec Goga spomínal zahraničie. My sa práve tiež inšpirujeme zahraničím a nasledujeme trend, ktorý nasadili krajiny ako Fínsko, Švédsko. Bavili sme sa o Rakúsku, tí to majú ešte prísnejšie. Tam aj tie spomínané špaky, ktoré zazneli v rozprave, že s tým by sa malo niečo robiť, a inač veľa pripomienok od ľudí, ktoré mi prišlo, sa tiež týkalo špakov, tak tam aj toto je napríklad riešené. Čo sa týka, čo sa týka ďalšej výtky pána poslanca Gogu k, ekonomických dopadov na prevádzkovateľov, práveže sa nepreukázalo, ani keď sme v interiéroch, alebo keď bol zavedený pred tými desiatimi rokmi, ak sa nemýlim, zákaz fajčenia vnútri v reštauráciách, tak sa nepreukázalo, že by to malo z dlhodobejšieho hľadiska, okrem tých prvotných nákladov, ktoré reštaurácie, prevádzkovatelia mali na to, aby oddelili fajčiarsku a nefajčiarsku časť, tak už potom sa nepreukázalo, že by boli nejaké negatívne ekonomické dopady.
Ja som v tom čase osobne práve žila vo Francúzsku, a tam sa to niekoľko mesiacov pred nami zavádzal tento zákaz fajčenia. A Francúzi sú teda práve národ, ktorý, ktorý extrémne, má extrémne veľký podiel ešte v tom čase najmä, mal extrémne veľký podiel fajčiarov v populácii, a tam sa práve vypracovávali rôzne štatistiky a rôzne štúdie, či už sociálnych alebo ekonomických dopadov. Z ekonomických dopadov sa zistilo, že to nemá, zo sociálnych dopadov sa zistila taká zaujímavosť, že sa zvýšil počet zoznámení sa medzi mužmi a ženami vonku pred podnikom, keď si išli von zapáliť. Tak to bolo, to bol akože spôsob č. 1, ako, ako dochádzalo k zoznámeniu a k nadväzovaniu vzťahov.
Zazneli ešte, ešte asi posledná vec, ktorú mám zapísanú, aj konštruktívne, konštruktívne návrhy od, od teda tábora, ktorý odporuje tomuto návrhu zákona, od pani poslankyne Cigánikovej, ak sa nemýlim, že to radšej spravme tak do zákona, že nech fajčiar nesmie ohrozovať nefajčiara, resp. rozdeľme terasy na fajčiarske a nefajčiarske. Toto považujem za veľmi dobré, konštruktívne návrhy, o ktorých práve by sa dalo prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov rokovať v druhom čítaní. To rozdelenie terás by bolo už potom na každom prevádzkovateľovi. Ak ju má tak malú, že ju nevie rozdeliť, tak, tak sa to samozrejme ťažko. V nejakých väčších reštauráciách je to asi veľmi jednoduché a niekde to funguje už dnes. Alebo teda nech fajčiar nesmie ohrozovať, nech je aspoň povinný, povinný, ak ho niekto poprosí, len to tiež neviem si predstaviť, ako by sme premietli do zákona, že z tohto pohľadu legislatívne je asi jednoduchšie zakázať fajčenie na terase.
Ja som tiež inač prívrženkyňou, ešte k tomuto posledná, posledná možno poznámka, tzv. nudge alebo postrčenia behaviorálnej ekonómie, alebo pôvodne je to asi skôr z behaviorálnej psychológie, ale ja som sa to učila v rámci ekonómie. To znamená, že napr. pri vchodoch do nemocníc alebo do staníc alebo do škôl sa, sa nakreslia napr. na zem šľapy, po ktorých ten človek má prejsť k popolníku a má sa posunúť trochu ďalej. A zvykne to fungovať a sú ekonomické štúdiá o tom, že to funguje a že ľudia sa radi zase akože, ak môžu vyjsť niekomu v ústrety, tak mnohokrát áno a je to účinný spôsob. Len práve na tých terasách reštaurácií si neviem predstaviť ako to spraviť. A tam práve tento nudge podľa mňa, možno mi poviete, že, že, že viete vymyslieť, ale ja som neprišla na spôsob ako to urobiť, že skôr mi príde jednoduchšie, nemyslím si teraz, že teraz fajčiari prestanú chodiť na obedy na terasy reštaurácií, že skôr sa postaví tak ako v zime, keď je vnútri, tak sa skôr postaví od toho jedla a urobí tie tri kroky smerom niekde von na ulicu a zapáli si tú cigaretu tam. Takže by som to úplne nebrala ako nejaké, nejaké obmedzovanie slobody fajčiarov. Veď napokon aj samotný fajčiar, pripomínam, že toto naozaj obmedzuje fajčenie len na terasách, kde sa podáva jedlo. To znamená, argument kávička, cigaretka neplatí, pretože kávičku, cigaretku si môžete dať v kaviarniach, tam sa zvyčajne jedlo nepodáva. A pri jedle, myslím si, že aj fajčiar, málokedy som videla fajčiara fajčiť uprostred jedla, že tam, tam to naozaj nemá až také následky a dopady na fajčiarov, ako odporcovia tejto novely zákona tvrdia.
Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne za diskusiu, za vaše príspevky, či už také alebo onaké. Myslím si, že to bola dobrá diskusia. Chcela by som vás ešte raz opätovne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, aby sme ho posunuli spoločne do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 16:01 - 16:03 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som chcela podporiť tento návrh pani predkladateľke, hoci som sa s ním nejak extra neoboznamovala predtým, ale teraz, ako som počula vystúpenie v rozprave, tak sa mi vidí naozaj, že takéto kritériá sú potrebné. Aj po mojej nedávnej skúsenosti, tiež som v máji tohto roku sa snažila umiestniť moju dcéru v škôlke a hoci teda rozumiem, že ešte nedovŕšila tri roky, tak som aj tak polo nerátala s tým, že či bude alebo nebude umiestnená. Išli sme do dvoch škôlok, ktoré máme blízko, blízko domu, a tiež som sa presne stretla s tým, že každá zo škôlok mala iné kritériá. Stretli sme sa s veľmi ústretovým milým prístupom. Jedni nám vysvetľovali, že keďže je to jediná slovenská škôlka v celom meste, tak že majú veľký nátresk detí a že idú podľa veku. To znamená, že je veľmi nepravdepodobné, že by, že by moju dcéru práve prijali. V druhej škôlke zase, naopak, išli prioritne podľa bydliska a keďže je to v našej ulici, tak práve nebol problém, aby, aby sa tam dostala moja dcéra napriek tomu, že má len dva a pol roka, že ešte nemá tie tri roky, od ktorých sa zvyčajne berie do škôlky. Zároveň sa mi zdá, že je to opatrenie, ktoré úplne v pohode môže byť aj pred voľbami teraz, že to nie je nejaký veľký systémový náročný krok, ani administratívne, ani inak. Je to jednoducho aplikovateľné a mohlo by to pomôcť mnohým aj rodičom, aj škôlkam už teraz v najbližší máj. Takže ja ho určite podporím.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.10.2019 11:16 - 11:23 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladáme v prvom rade s cieľom chrániť zdravie občanov. Na Slovensku ročne pribudne 2-tisíc nových prípadov rakoviny pľúc. Výskumy hovoria, že dlhoročný fajčiar má oproti nefajčiarovi dvadsaťnásobne väčšie riziko vzniku tohto typu rakoviny. Následky fajčenia však nepostihujú len samotných fajčiarov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie fajčenie ročne spôsobuje viac ako osem miliónov úmrtí celosvetovo, z toho až 1,2 milióna zodpovedá, z toho až za 1,2 milióna zodpovedá práve pasívne fajčenie, to znamená vdychovanie dymu, aj keby ste si nikdy v živote vy sami aktívne cigaretu nezapálili. Pasívne a aktívne fajčenie dohromady predstavuje príčinu až 12 % všetkých úmrtí ľudí nad 30 rokov. A tabak zároveň zabíja až polovicu svojich užívateľov.
Pasívne fajčenie je pre nefajčiarov a najmä deti vážna zdravotná hrozba. Aj pri ňom je človek vystavený škodlivému vplyvu viac než sedem tisíc chemikálií, z ktorých najmenej 250 je preukázateľne zdraviu škodlivých a najmenej 69 známych chemických činiteľov spôsobujúcich rakovinu.
U nefajčiarov s vysokým krvným tlakom alebo vysokým obsahom cholesterolu v krvi, ktorí sú vystavení pasívnemu fajčeniu, je vyššie riziko rozvinutia srdcovo-cievnych ochorení. Pasívne fajčenie spôsobuje desaťkrát viac úmrtí (zaznievanie gongu) na kardiovaskulárne ochorenia, ako je počet úmrtí na následky rakoviny. Podľa Slovenskej nadácie srdca štúdie dokazujú, že riziko úmrtí na následky kardiovaskulárnych ochorení je približne tridsaťkrát vyššie u ľudí, ktorí sú vystavení pasívnemu fajčeniu. A na záver ešte z tohto štatistického okienka posledná zaujímavá a alarmujúca informácia, až 65-tisíc detí ročne svetovo zomrie na následky ochorení spôsobených pasívnym fajčením. Zdrojom je opäť Svetová zdravotnícka organizácia.
Vo vyspelom svete, ale aj u nás v Európskej únii a na Slovensku sme nastúpili k trendu, kde sa postupne zmenšuje priestor, v ktorom sú nefajčiari vystavení karcinogénnym látkam a ďalším negatívnym dôsledkom pasívneho fajčenia. Dnes hádam nik nespochybňuje, že bolo pozitívnym krokom, keď sme fajčenie vytlačili z reštaurácií, staníc a zastávok verejnej dopravy, športových a verejných podujatí. Dnes si myslím, že je tu priestor, aby sme pokračovali ešte ďalej a rozšírili nefajčiarsky priestor aj o čoraz populárnejšie a rozšírenejšie vonkajšie terasy reštaurácií, ktoré často využívajú rodiny s deťmi, športovci či nefajčiari, ktorí nechcú byť vystavovaní negatívnym dôsledkom fajčenia. Teda nie preto sme si sadli von na čerstvý vzduch, kde budeme konzumovať obed či večeru, aby sme vdychovali zapáchajúci a navyše aj zdravie ohrozujúci dym od vedľajšieho stola.
Uznávam, že táto téma je kontroverzná, a uznávam, že môže byť vnímaná ako obmedzenie práv fajčiarov. A aj v minulosti pri prijímaní takýchto zákonov vznikala polemika o rôznych aspektoch zákazu fajčenia. Mali sme tu katastrofické prognózy, že ľudia prestanú chodiť do reštaurácií, že podnikatelia budú mať veľké náklady na stavebné úpravy, že ľudia si na to nezvyknú. Vyše desaťročná skúsenosť však dnes už ukazuje pravý opak. Počet reštaurácií, kaviarní a podobných zariadení neklesá, práve naopak, a každý, kto sa chce na vec nezaťažene pozrieť, potvrdí, že prázdnotou zvyčajne zívajú práve tie priestory, v ktorých je fajčenie, naopak, povolené.
Veľká diskusia o zákaze fajčenia prebiehala napríklad teraz nedávno aj u našich susedov v Rakúsku. Nakoniec však od 1. novembra, čo je už o niekoľko dní, tam nadobudne účinnosť zákaz fajčenia v stravovacích jednotkách vrátane väčšiny terás, vonkajších. Ešte ďalej idú škandinávske krajiny, napríklad Švédsko a Fínsko, ktoré majú ambíciu o pár rokov sa stať úplne nefajčiarskymi krajinami.
Predkladaný návrh zákona rieši predovšetkým problém, ktorý vznikol doterajšou aplikáciou ustanovení zákona o ochrane nefajčiarov. Ten totiž rieši iba vnútorné priestory zariadení spoločného stravovania alebo nákupné centrá, ale nijako nerieši ochranu nefajčiarov v exteriérových priestoroch zariadení spoločného stravovania. Návštevníci zariadení spoločného stravovania, ktorí konzumujú pokrmy vo vonkajších priestoroch, ako sú terasy, altánky a akékoľvek vonkajšie sedenie, nie sú tým pádom dostatočne chránení pred dymom z tabakových výrobkov iných zákazníkov sediacich v ich blízkosti. Z hľadiska zdravia je to pre stravujúcich sa návštevníkov týchto zariadení ešte viac škodlivé ako napríklad fajčenie na zastávkach, nástupištiach a iných podobných miestach, kde je fajčenie už dávno zakázané. Predkladanou poslaneckou novelou by sa tento problém vyriešil a zároveň by sme nasledovali, ako som už uviedla, moderné európske trendy a rozširovali tak priestory, kde sú nefajčiari a verejné zdravie je chránené. Ak uznáme, že má byť ochránený pred negatívnymi dôsledkami fajčenia napríklad cestujúci čakajúci na autobus či električku MHD, tak každý uzná, že ochranu si zaslúži aj rodina s malými deťmi, ktorá sa prišla posedieť alebo sa naobedovať na letnú terasu.
Za predkladateľov by som chcela zdôrazniť, že budem veľmi rada, keby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Som otvorená nápadom a návrhom na jeho vylepšenia či spresnenia. Za posledné týždne som dostala skutočne desiatky až stovky e-mailov a facebookových odkazov od občanov, z ktorých drvivá väčšina návrh víta. Samozrejme, prišli aj kritické. Prišli aj návrhy zároveň, kde by sa dal zákaz ešte rozšíriť, napríklad na balkóny, ako to urobili v Rusku, spoločné priestory obytných domov, pred vchodmi škôl a nemocníc a podobne. Aktuálny návrh preto beriem ako otvorenie diskusie. Pripomínam najmä všetkým prevádzkovateľom spoločných stravovacích zariadení, že aplikáciou tejto právnej normy nevznikajú požiadavky na žiadne ďalšie ekonomické náklady, ako to bolo v prípade vnútorných priestorov, ako boli napríklad stavebné úpravy, a zároveň v nezmenenej podobe umožňuje fajčenie na terasách zariadení, kde sa nepodáva jedlo, prípadne v časoch, keď sa jedlo nepodáva.
Toľko na úvod. Teším sa na diskusiu a ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.10.2019 11:10 - 11:15 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Milí kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za zapojenie sa do rozpravy, či už za vystúpenia alebo aj za faktické poznámky. Som rada, že vyvolal tento návrh aspoň akú-takú diskusiu na to, že zrovna plénum nie je plne obsadené.
Som rada, že aj na Slovensku si najmä mladí ľudia uvedomujú dôležitosť tejto otázky zmeny klímy a uvedomujú si nohrozenia, ktoré pre nich najmä, ale aj pre nás všetkých z toho vyplývajú. Vidíme Fridays For Future, teda štrajky, ktoré organizujú mladí ľudia, školáci, ktorí možno ešte nemajú volebné právo, ale vidíme to aj vo voľbách. Veď napokon ostatné európske voľby ukázali, že práve ľudia volili s veľkým dôrazom na problematiku životného prostredia a klimatických zmien, kedy z tej reprezentácie europoslancov, ktorých máme, sú práve dvaja ekológovia, environmentalisti, čo je veľmi dobrým znamením aj pre nás všetkých.
Čo sa týka, čo sa týka poznámky o bezpečnosti, áno, je to veľká bezpečnostná téma, hoci práve tí klasickí odborníci na obranu a bezpečnosť sa k tomu stavajú skepticky, ale práve aj na, na jednom z ostatných Parlamentných zhromaždení NATO, ktorého som mala možnosť sa zúčastniť ako hosť, keď bolo organizované v Bratislave, som mala tú česť byť pozvaná pani predsedníčkou Parlamentného zhromaždenia na obed, kde sme sa bavili práve o tom, aké nové riziká vyplývajú pre bezpečnosť. A práve klimatické zmeny a klimatická bezpečnosť, aj keď je to nie úplne korektný názov, bola jedným z hlavných tém. Takže áno, aj bezpečnosť, aj veľmi správne ako pán Fedor, pán poslanec Fedor povedal, aj konflikt v Sýrii je dokázateľne, preukázateľne, vedci z University of Columbia vydali veľmi, veľmi známy článok, ktorý sa objavil v jednom karentovanom časopise, ktorý práve dokazuje na základe vedeckých analýz, že práve klimatická zmena veľkým, veľkou mierou prispela k eskalácii situácie. Nebola to samozrejme jediná, jediná príčina, ale práve klimatické zmeny a ich konkrétne prejavy rozmenené na drobné bývajú buď katalyzátorom, alebo nejakým iným prispievateľom. Ja sama som sa vo svojej doktorandskej dizertačnej práci venovala aj vo svojom akademickom výskume problematike vzácnosti vodných zdrojov a práve otázkam, či je možné, aby vznikli konflikty o vodné zdroje. A práve v Sýrii dnes v tej občianskej vojne vidíme, že bol to aj konflikt zapríčinený klimatickými zmenami a je to aj konflikt zapríčinený suchom a konflikt, aj keď nie o vodu, tak práve ten nedostatok vody tam hrá veľmi, veľmi významnú úlohu.
Vnímam námietku pána poslanca Dostála. Sama som zvažovala, že či bude mať význam takáto doložka, keď som nad tým uvažovala, už, už dlhšie som mala v hlave tento nápad. A presne som mala na pamäti doložku vplyvu na rodinu, ktorá je takouto povinnou jazdou, alebo povinnou kategóriou a možno sa málo zamýšľame nad tým, alebo možno je to, ale aj samotný, samotný dôvod práve ten ideologický je možno príčinou, že to každý berie len ako nejakú kolónku, ktorú treba zaškrtnúť. Tu si myslím, že máme potenciál práve preto, že to nie je nejaký ideologický dôvod, pre ktorý by sme tento vplyv zaviedli do doložiek vplyvov, ale práve preto, že je to preukázateľne jedno z najväčších rizík, ktoré aj Slovenskej republike hrozí. A netvrdím to ja, tvrdí to aj, ako som spomínala v prejave, či už Svetová zdravotnícka organizácia, či už Svetové ekonomické fórum, začínajú to tvrdiť aj organizácie bezpečnosti, ako spomínané NATO a podobne. Takže skutočne je tu dôvod, aby sme sa týmto zaoberali. A môžeme sa baviť o tom, samozrejme, aj je to teda, ako som spomínala, problematika nadrezortná, širokospektrálna, ako to čo najlepšie pretaviť aj do štátnej správy jednotlivých ministerstiev, aj do legislatívneho procesu. Myslím si, že toto je, hoci možno malý krok, ale jeden z tých, ktoré môžu prispieť.
A tu prejdem aj k pripomienke pána poslanca Poliačika. Veľmi vítam túto pripomienku, aj snahy o spresnenie a o to, že, že či teda v tej doložke budeme konkrétne vyčísľovať vplyvy a ako by sme ich mohli vyčísľovať. To je úplne ideálny prípad. A bolo by veľmi dobre, keby sme sa k tomu dopracovali, ale samozrejme nepôjde to zo dňa na deň a potom tá účinnosť zákona by musela byť trošku odložená, aby sme pripravili na to kapacity a vzorce, ale zároveň si myslím a som presvedčená, že aj keby sme tam neuvádzali presné vyčíslenia minimálne v prvom kroku, aj keby to bolo len, ako pán Dostál hovorí, kolónka, ktorú si odškrtneme, aj tak veľmi sa mi páčilo, čo povedal pán poslanec Sopko, že je to o ľuďoch. A musí to byť o nás všetkých, o všetkých predkladateľoch, aj o všetkých poslancoch, ktorí v diskusii vystupujú a ktorí sa môžu opýtať práve na tú doložku vplyvu na klimatické zmeny a ktorí práve týmto dostanú legitímny nástroj ako vniesť do každej jednej diskusie o každom jednom opatrení, či už rozpočtovom, hospodárskom, zdravotníckom alebo akomkoľvek, práve vplyv na klimatické zmeny a ako zvyšovať povedomie. Lebo kto iný, ak nie zákonodarci, kto iný, ak nie parlament, by mal mať na vedomí tie riziká, ktoré z dlhodobého hľadiska Slovenskej republike hrozia? Takže asi toľkoto.
Veľmi pekne vám ďakujem za diskusiu. Ešte raz vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.10.2019 10:36 - 10:49 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak by som mala zostaviť taký svoj vlastný rebríček najväčších rizík globálnych alebo ohrození, tak pravdepodobne na prvé miesto by som zaradila klimatické zmeny. Pretože skutočne som presvedčená, že klimatická zmena práve je väčším ohrozením z globálneho hľadiska ako ktorýkoľvek vojnový konflikt, ktorý dnes vo svete prebieha. Je väčším ohrozením dokonca ako terorizmus a je z dlhodobého hľadiska najväčším rizikom nielen z globálneho hľadiska, ale aj z hľadiska nášho európskeho alebo slovenského.
A nie som sama, čo takto rozmýšľa, pretože ako na prvé miesto alebo na popredné miesta v rebríčkoch rizík klimatické zmeny zaraďuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá v roku 2018 vyhlásila práve klimatické zmeny za najväčšie globálne riziko z pohľadu zdravia našej populácie, a zároveň aj Svetové ekonomické fórum, ktoré sa zas zaoberá práve tými ekonomickými, hospodárskymi rizikami a hodnotí riziká z viacerých aspektov. A takmer vo všetkých rebríčkoch je, ak nie prvá, tak na veľmi popredných miestach práve klimatická zmena.
Rozumiem, že je možno ťažké tomu uveriť alebo, alebo pochopiť, že prečo, lebo veď tu máme násilné konflikty, máme tu omnoho viac iných ohrození, ktoré sa možno javia ako nebezpečnejšie, a navyše klimatickú zmenu, ak ju pociťujeme, tak sa nám môže dokonca zdať ako niečo príjemné. Na Slovensku húfne v týchto rokoch pribúdajú bazény v záhradách ľudí, pretože ich môžeme využívať namiesto jedného – dvoch mesiacov až možno tri alebo štyri, v južnejších okresoch dokonca bez nejakého dodatočného ohrevu vody. Na jeseň môžeme chodiť von bez toho, aby sme si každý deň brali so sebou dáždnik, ako tomu bolo ešte pred niekoľkými rokmi. Dnes 24. októbra môžeme chodiť vonku v krátkych rukávoch, takže sa nám to môže zdať ako niečo pozitívne. Ale nenechajme sa pomýliť, pretože práve aj na Slovensko a na tento región majú klimatické zmeny už dnes veľmi negatívny dopad. V posledných dňoch sme zachytili správy napríklad z Českej republiky o extrémnych suchách, vysychajú studne. Aj na Slovensku máme sucho. Poľnohospodári sa sťažujú na nedostatok zrážok, ak aj zrážky prídu, tak potom bývajú často extrémne až nárazové, spôsobujú krupobitia, pôda je tak vysušená, že ich nedokáže absorbovať, čo vedie k ďalším problémom. Doslova pred očami nám mizne jedna z našich najvýznamnejších vodných zdrojov alebo teda vodných nádrží. V Tatrách vyčíňa lykožrút, s ktorým si nevieme poradiť, a tiež mu významne napomáha klimatická zmena. Čelíme vyhynutiu niektorých živočíšnych druhov, významnej zmene biodiverzity, novým druhom chorôb a novým druhom škodcov. V poslednej dobe počujeme správy z južného Slovenska, ale aj z Bratislavy či Košíc o objavení nového druhu jedovatého pavúka, akého sme tu nikdy nemali. Takže tie riziká existujú aj tu.
Napríklad v Bratislave podľa Jozefa Pecha, klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu, dokonca tento región alebo mikroregión bratislavský a jeho okolie sa otepľuje až dvakrát rýchlejšie ako zvyšok regiónu strednej Európy. Takže skutočne je treba mať sa na pozore. A to sme ešte nehovorili o globálnych rizikách alebo o tom celosvetovom meradle, kde klimatická zmena spôsobuje globálne oteplenie planéty o dva až štyri, dokonca sedem stupňov podľa niektorých scenárov z dlhodobého hľadiska a spôsobí napríklad nárast hladiny svetového oceánu. Teda zaplavenie niektorých, území niektorých malých ostrovných štátov, napríklad úplne zaniknutie týchto štátov a problém z pohľadu medzinárodného práva, ale aj napríklad zatopenie niektorých území a regiónov juhovýchodnej Ázie, ktorá je svetovo najhustejšie obývaným regiónom s najväčšou koncentráciou populácie. A táto populácia, keď, keď bude mať zaplavené územie, tak logicky sa pohne a bude to viesť k migračnej vlne. Dokonca už dnes niektorí aj poslaneckí kolegovia, keď sme sa bavili o migračnej kríze už niekoľkokrát v tomto parlamente, tak sa čudovali, že prečo aj v európskych utečeneckých táboroch alebo v našom bezprostrednom okolí je toľko utečencov, žiadateľov o azyl napríklad z Bangladéša. No jednoducho preto, že keď vám voda štvrtýkrát po sebe zoberie dom, tak si už asi rozmyslíte, že či ho postavíte aj piatykrát alebo či sa pohnete niekde nejakým smerom, kde vám to nabudúce už nehrozí.
A klimatickí utečenci, hoci dnes ešte môžeme polemizovať o tom, či sú alebo nie sú klimatickí, budú trendom a budú, bohužiaľ, vytvárať ďalšie migračné vlny, ktorým budeme musieť čeliť.
Nie som zástankyňou nejakého vytvárania paniky a alarmistického prístupu šírenia strachu, ale keď sa pozrieme na dáta, na tie najoverenejšie vedecké dáta, ktoré poskytuje medzivládny panel vedcov a pre zmenu klímy IPCC ktorý pôsobí pri OSN, tak aj tí naj zarytejší skeptici si musia povedať, že sa niečo deje. IPCC, teda Medzivládny panel o zmene klímy, začal vydávať svoje správy, ktoré vydáva raz začas, za niekoľko rokov, v roku 1990 a hodnotí tam najmä alebo teda vychádza z koncentrácie emisií škodlivých látok, najmä CO2 a metánu, ale aj iných skleníkových plynov v atmosfére, a zároveň vytvára scenáre, čo to bude znamenať, aké to bude implikácie na globálne oteplenie, na zdvihnutie hladiny oceánov a tak ďalej a tak ďalej. Tie prvé, respektíve v týchto reportoch, v týchto správach zvykne pracovať s troma typmi scenárov a bývajú to teda tie nízke, potom tie stredné a tie vysoké riziká ohrozenia, alebo vysoké riziká v tomto prípade koncentrácie skleníkových plynov v ovzduší. A dnes už vieme zhodnotiť, že z tých prvých správ sa naplnili práve scenáre, ktoré boli na rozhraní stredných a vysokých. Teda ešte aj medzivládny panel vedcov, ktorý býva často obviňovaný z alarmizmu a zo strašenia ľudí, ešte aj ten je vo svojich odhadoch príliš konzervatívny a tá situácia je ešte vážnejšia, než si aj títo vedci ešte pred pár rokmi mysleli.
Keď hovoríme o rizikách, ja som rozpráva najmä o bezpečnostných rizikách, ale samozrejme sú to kombinované aj ekonomické riziká, pretože to vytvára množstvo dodatočných nákladov, ktoré nejakým spôsobom budeme musieť vyfinancovať, či už náklady na, na adaptáciu alebo na migráciu, to znamená, na snahy o zmiernenie dopadov klimatických zmien a snahy o prispôsobenie sa alebo adaptáciu na tieto dôsledky. Ďalej sú to významné zdravotné riziká. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bude najvyšší náklad celosvetovo v zdravotníctve práve predstavovať adaptácia na klimatické zmeny a sú to riziká, samozrejme, aj environmentálne. Ale práve preto, že je to téma tak široko spektrálna, nadrezortná, že sa dotýka toľkých oblastí, je základnou chybou, ktorej sa dopúšťame často aj my tu na Slovensku, nazerať na zmenu klímy ako na problém čisto environmentálny, ako na nejakú podmnožinu problematiky životného prostredia. A je preto problém riešiť ho len na sekcii, jednej sekcii ministerstva životného prostredia. Toto je žalostne málo. Potrebujeme tento prístup zmeniť, aby sme reflektovali aj v tej administratíve, správe štátu, že ide o problematiku široko spektrálnu, nadrezortnú, ktorá je pre nás veľkým rizikom a ktorej musíme venovať prioritne pozornosť.
Tu prichádzam k predkladanému návrhu zákona, v ktorom navrhujeme rozšíriť a upresniť doterajšie znenie zákona o tvorbe právnych predpisov, a to obligatórnym zavedením doložky vplyvov na klimatickú zmenu. Považujeme totiž za nevyhnutné, aby si zákonodarcovia pri tvorbe právnych predpisov museli položiť otázku, aký vplyv bude mať každá jedna navrhovaná norma aj na klimatické zmeny a aký vplyv na zmenu klímy, aby vplyv na zmenu klímy bol práve rozhodujúcim alebo aspoň dôležitým faktorom pri rozhodovaní zákonodarného zboru o tom, že či daný zákon, daný právny predpis prijmeme alebo nie.
V nijakom prípade nejde o snahu nijakým spôsobom skomplikovať zákonodarný proces. Táto doložka alebo uvedenie do doložky vplyvov vplyv na klimatické zmeny nebude znamenať, že tvorcovia legislatívy budú musieť robiť nejaké exaktné výpočty alebo nejak zvlášť im to bude vytvárať dodatočnú prácu, pretože tie dopady sú skutočne ťažko vyčísliteľné. Ide skôr o taký psychologický moment alebo memento, aby sme mali na pamäti pri každej jednej tvorbe legislatívy, pri každej jednej diskusii, že práve norma, ktorú prijímame, môže mať vplyv a musíme sa snažiť o to, aby mala pozitívny alebo aspoň neutrálny vplyv na klimatickú zmenu. Môže sa to zdať ako odškrtnutie nejakého ďalšieho okienka alebo nejakej povinnej jazdy, ale považujem za veľmi dôležité, hoci možno len symbolický základný krok, aby sme sa začali tejto téme venovať. A práve, aby sme sa všetci zákonodarcovia, ale aj všetci iniciátori na všetkých ministerstvách naprieč všetkými rezortmi zaoberali touto otázkou.
Množstvo krajín v súčasnosti vyhlasuje stav klimatickej núdze, množstvo parlamentov vyhlasuje stav klimatickej núdze, bohužiaľ, nášmu sa to nepodarilo už na niekoľko pokusov. A ako posledné alebo ostatné v poslednej dobe to bolo Rakúsko, parlament Rakúska. Pripájajú sa samosprávy, obce, mestá. A je to možno taký symbolický akt, ktorý býva potom rozmenený na drobné do politických krokov, ktoré majú aj v legislatívnej oblasti pomôcť efektívnejšie bojovať proti klimatickej zmene alebo za zmiernenie dopadov klimatických zmien.
A práve jedným z takýchto opatrení, ktoré môžeme ako zákon, ktorý môžeme ako zákonodarný zbor prispieť systémovým krokom, je aj zaradenie vplyvov na klimatickú zmenu do doložky vplyvov pri tvorbe zákonov. Je to možno to minimum, čo dnes môžeme pre znesiteľnú klímu urobiť. Životné prostredie a zmena klímy sa stali významnými politickými témami. Mrzí ma, že častokrát pri komunikácii týchto tém hrajú prím vášne a ideológie, veľmi často dezinformácie, pričom by sme sa napriek politickým spektrom mali skôr držať vedeckých poznatkov a racionálnej diskusie, na ich základe racionálne rozhodovať.
Proti klimatickým zmenám musíme konať nie preto, lebo Gréta, alebo nie preto lebo Donald, musíme konať preto, lebo tu sami chceme žiť na tejto planéte v tej krajine obdobným životným štýlom, ako sme žili doteraz a takéto prostredie chceme zachovať aj pre naše deti. Týka sa to všetkých, lebo nemáme ani náhradnú planétu a nik z nás nevie, či nám klíma dá ešte ďalšiu šancu. Preto verím, že nájdeme zhodu a toto systémové opatrenie spoločne nájde podporu, aby sme ho posunuli do druhého čítania a aby sme ho schválili.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15.10.2019 13:16 - 13:17 hod.

Katarína Cséfalvayová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V zmysle rokovacieho poriadku žiadam o zaradenie nového bodu do programu schôdze a ním je Bezpečnostná, Obranná stratégia Slovenskej republiky v znení schválenom vládou Slovenskej republiky.
Odôvodnenie: V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala schváliť aktualizovanú bezpečnostnú a obrannú stratégiu. Vláda tak urobila, do teraz však tieto dokumenty neboli predložené do Národnej rady Slovenskej republiky. Považujem za dôležité, aby sa programové vyhlásenie vlády v tomto bode naplnilo a príslušné dokumenty prerokoval aj parlament. Keďže sú schválené vládou, verím, že nebude nijaký problém v tom, aby boli predložené na rokovanie tejto schôdze. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.9.2019 11:33 - 11:33 hod.

Katarína Cséfalvayová
Ďakujem pekne. Tiež si dovolím pripomenúť členom zahraničného výboru, že máme rokovanie výboru o 12.05 hod. v miestnosti výboru pre európske záležitosti, miestnosť č. 149. Ďakujem.
Skryt prepis