Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, dovoľte mi teda zareagovať. Ja sa pokúsim byť nie veľmi obťažujúci a priznám sa, že len sa pokúsim tak proste vycítiť atmosféru tejto debaty. Ja mám pocit, že v tejto debate sa proste prejavila pestrofarebnosť sveta a vnímania vôbec reality ako takej. A pri niektorých mám pocit, že iba predvianočná atmosféra vám nedovolila používať neslušné slová, ale nevadí. Opakujem, nevadí.
Diskusia na tú tému, že teda či som, alebo nie som chránená zver v politickej alebo nejakej rezervácii tejto vlády, je zaujímavá, neviem, či patrí, že či mám byť jej účastný. Ale pravdou je, že za tie roky naozaj vnímam takú, by som povedal, vzájomnú ohľaduplnosť z hľadiska vyjadrovania si vzájomných postojov, pretože myslím si, že väčšina z nás chápe, že slušnosť nie je prejav slabosti a že schopnosť proste vnímať názory iných je úplne proste prirodzená ľudská vlastnosť a hlavne, že aj striedanie jari, leta, jesene a zimy je proste tak zákonité, ako že striedanie vo vládnej koalícii a opozícii. To znamená, nikto to tu nemá vyárendované a každý z vás, ktorí dneska máte pocit, že by ste mi mali tu zapáliť sviečku, ale teda na hrobe, nie z úcty k tomuto sviatku, ktorý sa blíži, tak si musí uvedomiť, že raz sa môže proste ocitnúť v tejto situácii s plnou zodpovednosťou, ktorá k tomu proste patrí, a to nie je nejaký nárek, povzdych, ale to je, ja tomu hovorím, že je to dar. Ja hovorím, že je to dar, ktorého sa proste človek dobrovoľne môže buď uchopiť, alebo sa ho môže vzdať.
Ak hovoríme o konkrétnych číslach a o tomto materiáli, tak chcem vám len poznamenať jednu vec, že od roku 2012 sa veľmi veľa vecí zmenilo, tým prelomovým obdobím bolo naozaj prijatie zákona o rozpočtovej zodpovednosti, na ktorom sme sa všetci spolupodieľali. Ten zákon vznikal vyše dvoch rokov, prvýkrát ešte, prvýkrát to bolo také práve vianočné stretnutie v hoteli Melrose, utajené, médiá sa nikdy nedozvedeli, že sa takéto stretnutie uskutočnilo, bolo to na konci prvej Ficovej vlády, tuším v zime v roku 2009. Pamätám si ešte pána Pála Farkasa za SMK na tom stretnutí, bol tam Jožo Kollár za vznikajúcu SaS, ktorá ešte nebola ani, bola vtedy mimoparlamentná, ona sa hlásila do súťaže a do volieb, a to bol proste jeden taký zaujímavý tím ľudí, ktorý sa niekoľko rokov bavil o tom, ako by to mohlo byť inak.
Pravdou je, že teraz budem trošku, tak jak to vnímam, nie som politický, nemám dôvod, mám schválený rozpočet, som úplne v pohode. Takže pravdou je, že sa katalyzovali tie procesy a po páde vlády Ivety Radičovej, a vy viete, prečo tá vláda padla, nebudem vám to nikomu pripomínať prečo, však tí, ktorí vedia, vedia a budú za to pykať, do smrti im to bude proste prilepované. Ale je pravdou, že na tú, v tej jeseni roku 2011 bolo veľa, sa zbehlo veľa nepríjemných udalostí. Slovensko nie je krajina, kde by bolo typické mať predčasné voľby, boli vlastne len dvoje, Moravčíkovej vlády a potom tej Radičovej, za úplne rôznych okolností. A my nie sme krajina, tam bolo vidieť, že nie sme krajina, ktorá má proste vyárendovanú stabilitu. Dokonca ani nie ekonomickú stabilitu a my si nemôžme dovoliť niečo, čo si môžu dovoliť iné krajiny, úradnícke vlády 20 mesiacov a podobne. Tam je vidieť, že tie fundamenty, tie korene nie sú dostatočne hlboké a že na tom ešte proste budeme musieť dlhé roky pracovať.
A vtedy na jeseň 2011, keď padla vláda a zmenil sa ústavný zákon o tom, ako dôjdeme k predčasným voľbám, to málo ľudí vie, pretože sa tu neslušilo tom hovoriť a my sme to ako vtedajšia opozícia nikdy nezneužili, ale Slovensko nebolo schopné sa financovať na finančných trhoch na jeseň v roku 2011 a ministerstvo muselo vyjesť rezervu v štátnej pokladnici na to, aby mohlo proste financovať platy a proste to, čo je, čo považujeme 20 rokov tejto krajiny za samozrejmé, že niekto má splatnú faktúru a do iks dní ju proste niekto zaplatí, že je proste úplne bežné, že v desiatom, pätnástom dni v mesiaci proste prídu výplaty. Nehovorím, že to bolo fatálne ohrozené, ale neboli sme schopní financovať svoje potreby, keby sme vyliezli na trh, tak by sme uvideli, pozreli by sme sa do zrkadla, videli by sme a že by sme zaplatili buď veľmi vysoké úroky, alebo by sme si možno ani nepožičali. Okrem toho tam bola aj nepríjemná situácia na medzinárodných finančných trhoch, to bolo proste druhé véčko krízy, a práve preto vtedy proste sa katalyzovali práce na zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol pripravený a ktorý vznikol v think tanku Miša Horvátha a Ľuda Ódora, a ktorého zase, exekutívne sme to vlastne riešili vládou Tvaroška a ja za opozičnú časť som mal tú česť byť proste pri tom. A preto, preto sme boli proste pripravení, niektoré veci, ktoré neboli úplne overené ani.
Lebo dneska, pán Heger, hovoríte o tom, že tie hranice sú jasné a že sme sa na nich dohodli. Bol to konsenzus väčšinový, ale v neštandardnej situácii. A ja vám môžem povedať a to ak sa dostaneme náhodou niekedy k debate o novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čo by som veľmi rád, či s výnimkou, či bez výnimky, to je úplne jedno, proste treba sa k nemu vrátiť, tak téma o tom, že či pre našu krajinu našej veľkosti je 40-percentná hranica verejného dlhu hrubého proste primeraná alebo nie, je teoretická úvaha, určite ovplyvnená tým vnímaním roku 2011 na jeseň.
Ale sú názory iné, napríklad z Medzinárodného menového fondu, ktorí hovoria, že nám stačí hranica 50 % napríklad. Takže preto, ak v budúcom roku začne vyklesávať hranica sankčných, sankčného pásma pod 50 % a budeme tam sa ešte nejaký čas proste pohybovať, až v roku 2020 by sme mali byť už úplne mimo, tak ak by som bol ešte pri tom, rozhodne to nebudem brať tragicky. Naozaj pre, v porovnaní s ďalšími krajinami sme na tom veľmi, veľmi, veľmi ako v pohode. Takže chápem, bude to tu predmetom búrlivých úvah o tom, jak sme v sankčných pásmach, aká je to katastrofa, ale katastrofa to nie je.
Ja musím povedať, že z týchto čísiel je vidieť ten trend. Toto je vlastne druhý diel štátneho záverečného účtu za rok ´16, máme posledné dni roku 2017, čiže vieme už asi, ako dopadneme tento rok, a pred chvíľou sme si schválili rozpočet na budúci rok. Takže verifikované číslo dva dva, mínus 2,2 za rok ´16, s vysokou pravdepodobnosťou skončíme niekde na úrovni 1,5 deficitu za rok ´17 a schválili sme si 0,8 na budúci rok. Myslím si, že nemusí byť niekto odborník vo verejných financiách, aby chápal, že čísla 2,2, 1,5 a 0,8 z projekcilu 0,1, 0,0 je trend, za ktorým si stojím a za ktorým stojí vláda aj koalícia. Takto ste to pred pár minútami alebo pred pár hodinami proste počuli a videli a myslím si, že to je dobrá správa pre Slovensko. To je proste trend nejakej väčšiny a my sa odlišujeme momentálne v tom, že by ste boli akože viac, hej, že viac, lebo.
Pán Budaj sa nezabudol teda postaviť na tribúnu a hovoriť o nulovom deficite a dávno a hento a tamto. Pred dvoma hodinami, pán Budaj, sme mestu Bratislava dali 11 plus, skoro 13 mil. eur na to, aby sa v Bratislave žilo lepšie. Vy ako bývalý viceprimátor Bratislavy zvolený hlasmi SMER-u – SD, k čomu vám gratulujem, že ste tú podporu vtedy dostali, asi poznáte a pamätáte si ešte problematiku mesta Bratislavy. A ja chcem len hovoriť o tom, že áno, dá sa k tomu postaviť aj tak, aj onak, sú to peniaze na opravu ciest, na Slovenské národné divadlo, na historickú budovu, na Danubianu, na obchvat kdesi pri Volkswagene v Devínskej Novej Vsi a tak ďalej a tak ďalej, na protipovodňové opatrenia v meste, ktoré je hlavným mestom, ktoré je zadlžené alebo teda bolo zadlžené po uši po proste vládach jasných pravicových koalícií v tom slávnom bratislavskom parlamente, kde teda všetko je jasné, ale nič sa nedá proste akože dohodnúť. A sú to jasné peniaze na to, ktoré pôjdu proste zo štátneho rozpočtu a svojím spôsobom budú zaťažovať aj deficit, aj verejný dlh. Máte právo sa vyjadriť, či je to dobré, alebo zlé, použitie týchto prostriedkov, ale ak pôjdete po takej alebo onakej ceste, po takej alebo nejakej výpadovke z Bratislavy, napríklad na, smerom na Raču, tuším, že je to súčasť tohto ďalšieho plánu, tak si môžte spomenúť na to, že je to z peňazí všetkých daňových poplatníkov a navyše vzorca, ktorý podľa mňa nie je úplne férový voči hlavnému mestu Bratislava, ale ktorý bol nastavený ešte za čas fiškálnej decentralizácie našimi pravicovými predchodcami, ktorí zabudli na úlohy hlavného mesta, zabudli na témy a proste na témy registrácie obyvateľov, to, že proste tu máme ďalšie stotisíce ľudí, ktorí tu síce žijú, používajú infraštruktúru, ale neplatia tu ako keby dane. Hej, z hľadiska prerozdeľovania tie peniaze proste nepatria a súc si vedomý situácie, že ZMOS ako celok nie je pripravený a ochotný nikdy v živote proste podporiť hlavné mesto, lebo, z princípu, hej, akože, a dať mu viacej peňazí, lebo však prečo.
Takže aj to je spôsob proste použitia peňazí, na ktoré sa môžte hľadieť určite proste rôznymi pohľadmi a určite sa na to inak díva niekto z Humenného alebo niekto proste zo Svidníka alebo niekto z Oravy, hej, ale proste musí to, alebo z Banskej Štiavnice, a musí proste ale vnímať, vnímať to, proste, myslím si, že taký nejaký, taký, taký kompas dobra a zla v každom z nás funguje a snáď vníma, že toto nemusí byť zlý výdavok štátneho rozpočtu.
Chcem vám povedať, že štruktúra tohto dokumentu, ktorý sa volá Súhrnná výročná správa, je takisto výdobytok po roku 2012, že kedysi sme mali štátny záverečný účet a nič viac. Že dneska vlastne aktualizujeme po jesennej notifikácii detailne proste výsledky opečiatkované Eurostatom, najčerstvejšie, aké existujú, a že ich vám proste prinášame na to, aby ste tie informácie mali a aby ste nás mohli vystavovať aj kritike a kontrolovať to, čo sme vlastne sľubovali pri schvaľovaní rozpočtu nejaký rok predtým. Tento luxus sme my ako poslanci opozície nemali, vy ho máte. Máte ho k dispozícii, takže hr, hr do nás. Z tohto pohľadu ja nemám určite žiadny, žiadny problém s tým.
Chcem len povedať, že za posledné roky sa strašne veľa vecí urobilo v oblasti transparentnosti a toho, aby ste mali, aby všetci ľudia v tejto krajine mali viac informácií o tom, ako sa pracuje s verejnými peniazmi. A zároveň platí, že nobody is perfect. Hej? To znamená, že určite, určite nájdete mnoho, mnoho oblastí, kde to môže byť lepšie, kde to môže byť lepšie v efektivite výberu daní, kde môže byť určite lepší v oblasti efektívneho používania verejných prostriedkov.
Koncept napríklad čistého bohatstva je čisto teoretický koncept, akademický v podstate, na ktorom stále pracujeme a ja som s ním súhlasil v roku 2011 a ´12 len preto, pretože ho vnímam ako nástroj upratovania v krajine, v krajine, kde dodnes nie je register žalôb voči štátu, kde nie je úplne, nemáme úplne jasné všetky tie podsúvahové záväzky, ktoré tu máme, ako ich spomínala pani Zemanová, ale vieme, že nás raz čakajú. A podľa mňa je fér voči budúcim generáciám proste dať avízo, že tu a tu sú ešte dlhy, ktoré budeme schopní v budúcnosti nejakým spôsobom plniť, keď ich budeme plniť chcieť. Ale v prvom rade o nich musíme vedieť.
Takže každý rok, každý rok v koncepte čistého bohatstva, môžte ma za to kritizovať, ale my sme len na ceste, kde zbierame údaje a postupne vyhrabávame spod koberca proste skryté aj plusy, aj mínusy, pretože my nikdy sme v tomto koncepte neuvažovali. Preto, preto prosím, nemôžem nič iné urobiť, ako prosiť, nezneužívať tento parameter na populistické odkazy o tom, ako na tom sme zle. Možno na tom sme, možno sme na tom dobre, rozhodne číslo, ktoré dneska, ktorým dneska hodnotíme čisté bohatstvo. Nie je konečné, pretože nemáme ani zhodu na metodológii a budeme na nej robiť desiatky rokov. Možno o desať, pätnásť rokov budeme môcť povedať, hlavne pri medziročných zmenách, že ten prst bude hore, alebo hore, alebo dole, podľa toho, ako sa budú, ako bude proste vláda, tá-oná vláda v danom roku pracovať.
Takisto v oblasti čistého dlhu, ten uvádzame proste preto, aby bolo vnímané, že sú tu niečo ako hotovostné rezervy, ktoré v danom roku, ktorý som vám spomínal, v tom pamätnom biblickom roku 2011 boli na úrovni pár sto miliónov eur, čiže niekde v blízkosti veľmi chudobného, chudobného člena v európskej rodine. Teraz mávame hotovostné rezervy na úrovni niekoľkých miliárd, čo sa sluší a patrí na členskú krajinu Európskej únie, na to, aby ste mohli v januári, februári, marci prvý štvrťrok proste fungovať bez toho, aby ste mali potrebu vstupovať na trh a byť závislý od nadnárodných proste finančných inštitúcií, ktoré si vás potom vedia vychutnať, ak vedia, že si musíte naozaj požičať. Takže podľa mňa mať plné vrecká peňazí, teraz hovorím o štáte, nie je, nie je chyba a nie je to žiadny hriech a to vyjadruje hrubý dlh verzus dlh čistý.
Toľkoto; ešte tam bola snáď otázka na tému, na tému napríklad aktívnych politík práce. Na to viem zareagovať len podľa toho, čo si myslím. Myslím si, že problém medziročného navýšenia bol v tom, že končilo programovacie obdobie, to znamená, tieto politiky z veľkej časti v minulosti boli platené z európskych fondov. Keďže štartovalo nové obdobie a ktoré ešte nebolo notifikované, predpokladám, že práve z týchto dôvodov ešte bolo platené zo štátneho rozpočtu. To znamená, v ďalších rokoch by sme mali mať pokles použitia peňazí zo štátneho rozpočtu, také je moje logické vysvetlenie. Viac k tomu teraz momentálne, bohužiaľ, neviem, neviem povedať.
Asi toľkoto. Ja, samozrejme, by som; a v úvode som, samozrejme, podráždene reagoval na vystúpenie jedného z poslancov SME RODINA, ale nebudem na to reagovať aj v súvislosti na to, čo máme spolu prežitého, aj v súvislosti s tým, že ja si vážim každý názor, naozaj každý názor z pohľadu toho, ako vidí realitu a svet. A ja som pripravený znášať zodpovednosť, som konfrontovaný s touto zodpovednosťou každý deň v drobnostiach, ktoré nemáte možnosť ani vidieť, ani vnímať, ale sú súčasťou proste práce každého ministra financií, ktorý má množstvo operatívy a možno menej politiky, ale viacej proste dennej exekutívy.
Chcem povedať, že v mnohých veciach sme urobili veci, za ktoré som tu bol neuveriteľne kritizovaný. Som pokojný a hrdý na to, že sa nám podarilo zvýšiť mieru podielu príjmov na hrubom domácom produkte, čo časť z vás považuje za hriech, lebo to znamená väčšiu ingerenciu štátu na fungovanie ekonomiky. Hovoríme o miere prerozdeľovania alebo väčších príjmoch na, verzus ako podiel príjmov na HDP, ktorý sa ale nemusí dosahovať len zmenou sadzieb, ale aj vyššou efektivitou, čo je určite to správnejšie riešenie. Ale viete, že sme boli a sme vláda, ktorá zaviedla a potom prolongovala aj selektívne zdaňovanie voči energetickým firmám, voči bankám, voči poisťovniam a mnohým iným oblastiam, ale to sú proste kontraverzné témy, ktoré, na ktorom sa nezhodneme v celom politickom spektre.
Určite musím zopakovať, že príjmy z daní alebo príjmy z daní fyzických osôb, ak sa zvyšujú, tak sú nasmerované do našich miest, obcí a regiónov, pretože sú príjmom našich miest, obcí a regiónov, nie štátu. Ani jeden cent po roku 2015 nesmeruje do štátneho rozpočtu, ale rozhodujú o týchto, o použití týchto príjmov naši primátori, starostovia, obecní zastupitelia, župani a istou časťou aj vy. Takže; a navyšovanie príjmu týchto daní – ja k tomu gratulujem, samozrejme, samospráve, my také šťastie nemáme v štáte, ale samospráva má – je v prvom rade spôsobené väčšou mierou zamestnanosti a rastom nominálnych miezd. Takže to je len reakcia na istú mieru populizmu, ktorú túto daň kritizujú. Takže povedzme si, že čo je pravda. Tým by som asi končil.
Chcel by som povedať, že to je moje asi posledné vystúpenie v Národnej rade v tomto roku. Chcem všetkým poďakovať, chcem koaličným poslancom poďakovať za podporu, všetkým za to, že ste ma držali v návrhoch našich zákonov aj v rozpočte. Chcem opozičným poslancom poďakovať za korektné prostredie diskusie a všetkým chcem zaželať šťastné a veselé Vianoce a bohatého Ježiška. Dovidenia v budúcom roku. Ďakujem. (Potlesk.)
