Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.2.2018 o 15:00 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 16.5.2018 10:57 - 11:05 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ja iba láskavo by som si dovolil skonštatovať, že, priatelia, pokecali sme si o téme, ktorá je dôležitá, či sa niekomu páči alebo nie. Je dôležitá pre život ľudí, pretože s produktami finančných trhov – či je to poistenie, alebo úvery – sa stretáva každý z nás, každý z vašich, priatelia, voličov. Takže niekto tu spomínal o tom, že vláda si uvedomuje, že vláda má zodpovednosť. Priatelia, kolegovia, vy máte zodpovednosť, hej? Vy máte zodpovednosť ultimátnu, pretože budete schvaľovať návrh zákona o mesiac, o dva v podobe, na ktorom sa dohodnete. Tak vám prajem veľa šťastia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.5.2018 9:39 - 9:51 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pri tejto téme sprostredkovania mňa vždycky napadá alegória, neviem, či si, určite všetci poznáte film, dobrý český film Ako utopiť doktora Mráčka a tam v pivnici sú také plné poličky hrnčekov plných dušičiek. A sprostredkovanie pre mňa, ja som laik v tejto oblasti, nikdy som sa tomu profesionálne nevenoval, ale je proste zhromažďovanie duší, za čo je proste zaplatené, samozrejme, sprostredkovateľská provízia a je to ale legálny biznis taký ako každý, každý iný. Pracuje v ňom skoro 30-tisíc ľudí a potvrdzujem to, čo hovorí pán Pčolinský alebo Heger, mnohí ľudia to robia ako part time job, v podstate ako na pár hodín v mesiaci, niekedy dokonca za pár sto eur ročne možno, proste kde chytí niekde nejakú dušu, ktorú, ktorú posunie do tej-ktorej poisťovne alebo do tej-ktorej banky.
Počul som, keď sme začali s prípravou tohto zákona, že predstavitelia trhu, hlavne sprostredkovania sa teda chceli dostať k informácii, že kto po nich ide. A pretože toto je úplne nový zákon, tá oblasť regulácie v tejto oblasti nikdy nebola zákonne nejak upravená, nám trochu trvalo, než sme presvedčili predstaviteľov trhu, že nikto po nich nejde, že je to proste, že sú naozaj legitímnou súčasťou fungovania trhu finančných služieb a že to tak má byť a že je to tak obvyklé proste všade na svete, ale že aj v tejto oblasti musí byť poriadok. A nám sa aj pri fungovaní slovenského kapitalizmu proste dostali niektoré fenomény do roviny, ktoré, ktoré nie sú úplne zdravé. Možno, možno; pani Kiššová vystúpi, ja nepoznám jej názor, ale predpokladám, že patrí k skupine politických predstaviteľov, ktoré sú liberálne orientované, to znamená ako keby boli principiálne proti akejkoľvek regulácii.
Len chcem upozorniť, že problém je, problém je v tom, ako sa nám trh vyvinul. Totiž, ak, ak sme mali na začiatku naozaj cieľ dôjsť k nejakému konsenzu so zástupcami, pri rozhovore so zástupcami biznisu, to znamená, to sú banky, poisťovne, sprostredkovatelia v zásade a potom regulátori, štát, NBS a financie, ale toto je, proste berme bokom, čiže ešte raz, poisťovne, banky a sprostredkovatelia, tak najprv ich bol problém vôbec dostať do jednej miestnosti a potom bol vlastne problém od nich dostať jasné, jasné výroky, ktoré by boli, za ktorými by boli schopní si stáť. A ja vám vysvetlím prečo.
Je to preto, že za poslednú dekádu znižovania nákladov v jednotlivých, napríklad v bankách alebo poisťovniach smerovalo tým smerom, že všetky klasické banky, poisťovne sa zbavili vlastných obchodných sietí. Ony nemajú vlastných obchodníkov a to znamená, prešli postupne na externé obchodné kanály. Tie sú reprezentované, tak ako hovorí pán Pčolinský, niekoľkými silnými hráčmi, to sú vlastne multilevelmarketingové firmy, ktoré často, bohužiaľ, okrem sprostredkovania predávajú aj mikro, mikrovlnové látky a pracie prášky a čističe a leštiče a nože a podobné záležitosti. Takže to je ten problém, to sú proste siete, cez ktoré sa dá predať často všetko. No a časom sa vlastne tieto externé obchodné kanály stali akýmsi votrelcom v týchto veľkých firmách. To vám, samozrejme, ani banky, ani poisťovne nikdy nepriznajú. Oni sa ich v podstate boja, tých sprostredkovateľov. Boja sa ich preto, že vo veľkých, aj v najväčších slovenských bankách a slovenských poisťovniach sú nájomní manažéri, výborne platení, tak platení, ako všetkých nás platy dohromady ročne, a títo ľudia, samozrejme, ich platy, tantiémy, podiely na zisku závisia od plnenia obchodných plánov. Čo je to obchodný plán? No, to je nejaká, proste objem predaných úverov, poistiek, proste biznis a podiel na trhu. Na konci dňa je to market share, podiel na trhu.
Samozrejme, toto videnie je veľmi krátkodobé, to je tá životnosť toho manažéra, ktorý proste je opäť niečo okolo nášho funkčného obdobia, možno cez neho. Tým pádom záujem o stabilitu, tú takú tú, makro pohľadu, je relatívne malá, ak neexistuje skutočná regulácia. To znamená, prepoisťovanie, preúverovanie je proste biznis, je to proste biznis. Zobrať tú istú dušu a ešte raz ju proste hodiť do práčky a dostať z nej, dostať z nej, hej, tú províziu a dostať ju na svoju stranu, do svojho market shareu. A to, samozrejme, nie je úplne v pohode. To je v súlade s trhajúcim kapitalizmom, ktorý nie je len, nemá len slovenské, samozrejme, nie je to len made in Slovakia, to je proste naozaj celosvetový globálny problém. Dokonca tento problém je na počiatku veľkých kríz, o tom by sme tu mohli akademicky proste dlho hovoriť, ale na Slovensku to je konkrétny problém ten, že tu sa, tu sa oheň stal pánom. To znamená, naozaj sú tu distribučné kanály predaja jednotlivých finančných produktov, poistiek a úverov, ktoré vládnu vlastne bankám a poisťovniam.
Preto my, ak sme, boli sme naivní, ak sme si mysleli, že ak dáme banky, poisťovne a sprostredkovateľov do jednej miestnosti, že si povedia navzájom pravdu. Nepovedia si pravdu. Dokonca aj medzi bankami a poisťovňami je, samozrejme, bratovražedný boj o ten trhový podiel, ktorý som vám spomínal, to znamená, veľkí chcú stabilitu, nechcú zmeny podielov na trhu, nechcú prepoisťovanie, nechcú proste väčšie pohyby. Malí chcú. Malí sa chcú dostať k ich porcii jedla. Takže nevieme sa vlastne dohodnúť. Vieme dostať z jednotlivých tých skupín priemyslu dostatok informácií, aby sme pochopili, čo by mohlo byť to správne, preto my sme v istom momente skončili tie debaty, naozaj sme ich skončili, pochopili sme, konsenzus nie je možný. Snažili sme sa v zmysle best practices, samozrejme, nevymýšľať koleso a pozrieť sa aj do okolitých krajín a snažíme sa mať aj voskom zaliate uši, lebo, samozrejme, lobing je obrovský v tejto oblasti.
Ako, ja vám poviem historicky len príklad, aby ste pochopili dedičný hriech napríklad v oblasti sprostredkovania a vznik druhého piliera. Vznik druhého piliera v roku 2004, Ľudo Kaník tu už nie je, teraz by som mu takto búchal na čelo, lebo bol pri tom. A dedičný hriech tohto druhého piliera nie je len v tom, že teda vznikol a že teda či má byť len jeden alebo tri piliere, teraz to nechajme proste úplne bokom. Problém ekonomický vznikol v tom, že nikto nezareagoval, nákup duší, a v roku 2004, keď vznikal tento model a sľúbil švajčiarsky dôchodok a viete, že aj dneska sa z toho smejeme, dneska sa z toho smejeme, ale niekto zaplatil 4 mld. korún. Štyri miliardy korún zaplatili súkromné správcovské spoločnosti sprostredkovateľom na to, za to, že im nakúpili market share. A cena za dušu bola, začala na 1 600 korunách a končila, vrcholila na štyroch, šiestich, desiatich tisíc korunách. No a výsledok je ten, že dodnes tieto správcovské dôchodkové proste firmy nemajú proste zaplatené, respektíve návratnosť tých investícií je na 20, 30 rokov, ako sme zmenili, znížili sme napríklad ich poplatky. Preto tak pišťali, preto bol ten proste tento problém. Pretože niekto im nastavil biznis, povedal, nastavil im poplatky, zdieral de facto, týmito poplatkami zdieral tých, ktorí sporili, a povedal im, jasné, môžte minúť aj 12-tisíc korún na dušu, pretože sa vám to za 15 rokov vráti, len zaplatiť to mal, samozrejme, ten klient. Tak to je, to len historická proste cesta niekam nazad, tu si už naozaj môžem bez emócií povedať to, že čo sa stalo, že sa stala chyba, že bola chyba, že niekto dovolil zaplatiť 4 mld. korún za nákup duší. Štyri miliardy korún, ktoré zaplatili, samozrejme, a postupne budú platiť účastníci II. piliera, tak ako to ľudia robia z tohto pohľadu.
Takže téma je to extrémne vážna, je v ňom skoro 30-tisíc ľudí. Hovoril som a budem hovoriť, nemajme krvavé oči, hej, proste tu nie je, proste nikto nikoho nechce proste zlikvidovať ako proste triedu. A, samozrejme, že takýto typ regulácie, ak sa na nejakom modus vivendi dohodneme, bude mať vplyv, však preto to robíme, aby vplyv na trhové správanie tu nejaký bol. Možno, nie je to časté, ale otvorene hovorím, že predpokladám, že tento zákon ešte dozná zmien aj tu v Národnej rade. To nebýva zvykom, aby vládna novela išla sem s tým, že sa tu ešte ako dopečie, ale naozaj si myslím, že nie sme, že proste nespadli sme z Marsu všetci, nevieme všetko, čo máme všetko všetci vedieť.
To znamená, ja som pripravený na debatu na úrovni výboru pre financie a rozpočet a v podstate máme dohodu s jej predsedom Lacom Kamenickým, že bude rozprávať sa aj s jednotlivými predstaviteľmi poslaneckých klubov, ale aj, samozrejme, so zástupcami trhu a podľa najlepšej viery, z hľadiska aj mienky o tom, čo by mohlo byť najlepšie riešenie, to treba prijať. Možno v plánovanom termíne, možno sa rozhodnete to nejako časovo ešte posunúť, tu nič nenaháňame. Treba dvakrát merať a raz rezať aj z hľadiska nastavenia konkrétnych parametrov a treba sa na to dívať naozaj najviac, najviac z pohľadu, podľa mňa, ochrany klienta, ochrany spotrebiteľa. To je proste primárne. Nemá to byť ochrana zisku tej alebo inej skupiny, ale, samozrejme, nemá to byť atak na primárne, na tvorbu zisku, lebo to je proste účel fungovania, samozrejme, tých jednotlivých skupín, ktoré vo finančných službách fungujú, robia to kvôli zisku a je to, je to legitímne.
Takže my sme, samozrejme, rezort financií, k dispozícii so svojím tímom ľudí, aj so svojimi skúsenosťami po roku diskusií. S tým, že my si vážime účasť všetkých účastníkov trhu, rešpektujeme ich a zároveň si dovoľujeme pochybovať o motiváciách alebo, respektíve o verejne deklarovaných motiváciách, ktoré k tomuto zákonu majú, pretože majú vlastné limity a vlastné záujmy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2018 9:00 - 9:08 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dovoľte mi po dlhšom čase vrátiť sa medzi vás. Začínam v podstate s balíkom, s malinkým balíčkom zákonov, ktorý sa bude týkať finančných trhov, a následne budú nasledovať veľká reforma hazardu a, samozrejme, potom aj súvisiace zákony, ktoré súvisia s prípravou rozpočtu na ďalšie roky. Takže sa budeme v najbližších mesiacoch veľmi často vídať.
Dovoľte mi teda úvodné slovo k predkladanému návrhu zákona.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ naplniť úlohu z programového vyhlásenia vlády spočívajúcu vo zvýšení ochrany finančného spotrebiteľa pri distribúcii finančných služieb, pri zvýšení transparentnosti a prehľadnosti nákladov finančných sprostredkovateľov spojených s distribúciou finančných služieb vrátane provízií finančných sprostredkovateľov a v neposlednom rade aj obmedzenia prenosu finančnej záťaže na finančných spotrebiteľov vyplývajúceho zo zvyšovania distribučných nákladov.
V čl. I je regulovaný spôsob stanovenia odkupnej hodnoty v životnom rezervotvornom poistení tak, aby klient neznášal všetky náklady vyplývajúce z poistnej zmluvy v prvých rokoch jej trvania, pretože dnes klienti v mnohých prípadoch počas prvých rokov trvania zmluvy prichádzali o všetky prostriedky, ktoré zaplatili na poistnom, a nezriedka aj takmer celé dvojročné zaplatené poistné bolo zo strany poisťovní použité na distribučné náklady, teda najmä na sprostredkovanie.
Navrhovanou úpravou chceme dosiahnuť to, aby poisťovňa určitú časť zaplateného poistného musela vždy – opakujem, vždy – použiť na investovanie a neminúť ho na sprostredkovateľskú sieť, aby klient mal vždy istotu, že pri investičnej poistnej zmluve budú jeho prostriedky použité v prevažnej miere – opakujem, v prevažnej miere – na investovanie a nie na sprostredkovanie. To isté platí aj pre odkupnú hodnotu. Teda aby klient, ak sa rozhodne predčasne ukončiť poistnú zmluvu, mal garantovanú odkupnú hodnotu vo výške aktuálnej trhovej hodnoty investovaných prostriedkov.
Zároveň touto úpravou sledujeme aj stabilizáciu poistných kmeňov, pretože často dochádzalo k tomu, že po dvoch rokoch sprostredkovateľ prepoistil klienta do inej poisťovne a opäť získal províziu a, samozrejme, klient nedostal v odkupnej hodnote nič. Jediný, kto na tom tratil, bol naozaj spotrebiteľ.
Súčasne sa zavádzajú nové informačné formuláre, ktoré budú klientov podrobne informovať o jednotlivých položkách, ktoré tvoria poistné, tak, aby bol klient oboznámený, čo všetko a v akej výške sa uhrádza z jeho poistného.
V čl. II navrhovaného zákona sa navrhuje upraviť spôsob zverejňovania rozhodnutí vydaných Národnou bankou Slovenska vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov a zároveň sa rozširuje okruh prispievateľov ročných príspevkov o poskytovateľov osobitného finančného vzdelávania.
V čl. III, ktorý nadväzuje na čl. I, zavádzame povinnosť pre finančného agenta a finančného poradcu v sektore poistenia alebo zaistenia pred uzavretím zmluvy o poskytnutí finančnej služby poskytnúť klientovi informačný formulár, ktorý jasne a zrozumiteľne klientovi ukáže, ako sa v rámci poistenia rozdeľujú finančné prostriedky, ktoré poisťovňa; ktoré uhradil ten klient poisťovni. Spotrebiteľ uvidí v jednoduchom jazyku, koľko ho stojí poistenie a koľko ho stojí sprostredkovanie. Je predsa jasné, že to sprostredkovanie nie je zadarmo a niekto ho musí sprostredkovateľovi zaplatiť, a preto má právo spotrebiteľ vedieť, koľko ho toto sprostredkovanie bude stáť.
Tento článok zároveň obsahuje legislatívno-technické úpravy súvisiace s implementáciou smernice o distribúcii poistenia.
V čl. IV a čl. V návrhu zákona sa s cieľom stanovenia jasných a prehľadných pravidiel odmeňovania finančných agentov zavádza maximálna výška odmeny finančného agenta pri sprostredkovaní spotrebiteľského úveru a úveru na bývanie. Strop je navrhnutý na úroveň 1,5 % zo sumy poskytnutého úveru, teda napríklad zo 100-tisícového úveru by sprostredkovateľ dostal maximálne 1 500 eur.
Zároveň navrhujeme zaviesť tzv. systém pay as you go, teda postupné vyplácanie odmeny. Pri zmluvách do dvoch rokov sa bude teda odmena sprostredkovateľovi podľa takto navrhnutého zákonu vyplácať v dvoch rovnakých splátkach, a to pri uzatvorení zmluvy a pri jej prvom výročí. Pri dlhších zmluvách by sa 50 % vyplatilo pri uzatvorení zmluvy, 30 % pri prvom výročí a 20 % pri druhom výročí zmluvy. Výnimkou budú spotrebiteľské úvery s výškou nepresahujúcou 10-tisíc eur, pri ktorých sa limit odmeny a ani postupné vyplácanie odmien nenavrhuje uplatňovať.
Zároveň sa zavádza aj povinnosť predkladania informačnej tabuľky obsahujúcej výšku odmeny finančného agenta.
Predložený návrh zákona bol s trhom konzultovaný naozaj nadštandardným spôsobom, celá príprava zákona trvala vyše roka, konzultácie aj príprava zákona, tak ako poisťovňa, ako aj sprostredkovatelia sa, samozrejme, aj banky mali možnosť s každým návrhom časti tohto zákona detailne oboznámiť. Zo strany ministerstva boli zverejnené a s trhom odkomunikované dve znenia návrhu zákona. Dokonca bola zo strany ministerstva financií zriadená aj pracovná skupina, na ktorej mohli predložiť subjekty, ktorých sa táto regulácia týka, vlastné návrhy.
Vzhľadom na to ale, že sa nedokázali dohodnúť účastníci trhu ani sami medzi sebou na nejakom rozumnom kompromisnom znení, mám teraz na mysli kompromis medzi, medzi bankami, poisťovňami a sprostredkovateľmi, pristúpili sme k tomuto predloženému návrhu, ktorý považujem za férový voči všetkým na základe dnešnej znalosti veci. Našou snahou nie je, ako to odznievalo počas debát v legislatívnom procese, likvidovať sprostredkovateľský biznis, ale chceme dosiahnuť profesionalizáciu sprostredkovania a vysoku, vyššiu mieru transparentnosti. Jednoducho, aby sa sprostredkovaniu venoval ten, kto to naozaj chce robiť zodpovedne, ako svoju hlavnú profesiu.
Všetky tieto navrhované opatrenia v oblasti rezervotvorného životného poistenia úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov smerujú k vyššej transparentnosti sprostredkovania, tak aby motiváciou na akceptáciu produktu zo strany spotrebiteľa bol produkt samotný a aj individuálna spotreba tohto, tohto spotrebiteľa. Zjednodušene, nech sa predáva produkt a nie provízia.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. novembra 2018, okrem čl. I, čl. III a čl. V, kde účinnosť sa navrhuje 1. júla 2019.
Ďakujem. Toľko na úvod, vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.2.2018 15:02 - 15:04 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Splním úlohu. Prvýkrát boli pokuty uložené podľa stavu dlhu obcí ku koncu roku 2015, a to nasledovným obciam, takže v roku 2015 dostali nasledovné obce pokutu vo vzťahu k dlhu:
- obec Výrava vo výške 163 eur 40 centov,
- obec Palota vo výške 511 eur 31 centov,
- obec Hajtovka vo výške 180 eur 77 centov,
- obec Petrikovce vo výške 1 195 eur 94 centov,
- obec Košice-Pereš vo výške 4 184 eur a 73 centov a
- obec Dolné Lefantovce vo výške 172 eur 54 centov.
Pokuty podľa stavu dlhu obcí ku koncu roku 2016 sú v procese správneho konania.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.2.2018 15:00 - 15:02 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. My na ministerstve financií sme si vedomí, že v súčasnosti absentuje na Slovensku, rovnako ako aj v mnohých iných krajinách, jasná právna úprava, ktorá by definovala alebo bližšie upravovala, aký charakter majetku kryptomeny majú. Krajiny buď neupravujú nakladanie s kryptomenami vôbec, alebo im priznávajú rôzne statusy. Považujú ich za určitú formu peňazí, ktoré nie sú zákonným platidlom. Deje sa tak napríklad v Luxembursku, vo Švédsku, v Argentíne alebo v Austrálii. Považujú ich za finančný majetok napríklad v Nórsku, za komoditu ich považujú v Spojených štátoch amerických alebo obmedzujú ich používanie iba na súkromné peniaze fyzických osôb, ako to robia v Nemecku alebo v Číne. Alebo ich používanie úplne zakázali ako v Bolívii.
Stále viac krajín Európskej únie, ale aj sveta sa obracia v tejto téme na G20, na zoskupenie G20 alebo na Európsku komisiu, a preto aj my budeme sledovať aj iniciatívy z ich úrovne, lebo vidíme, že prístupy zvolené na celom svete sú naozaj veľmi rôzne a veľmi pestrofarebné.
V ekonomike je množstvo anonymných transakcií aj mimo kryptomien. Anonymita však nie je prekážkou vykonateľnosti akéhokoľvek zákona a takisto zákona o dani z príjmov. Všetky informácie, naozaj všetky informácie o transakciách týkajúcich sa nakladania s kryptomenami sa dnes ukladajú v čase postupne za sebou v tzv. blockchaine a nie je možné ich meniť. To znamená, že pokiaľ bude existovať blockchain, budú existovať aj informácie o všetkých vykonaných transakciách a nie je vylúčené, že ich raz v budúcnosti daňový úrad v dohľadnej dobe získa, aj keď sa v súčasnosti javí transakcia ako anonymná.
Daňový úrad sa však nemusí spoliehať len na dáta, ktoré stiahne zo systému, ale môže využiť aj inštitút miestneho zisťovania alebo daňovej kontroly priamo u daňovníka, v rámci toho sa môže pozrieť aj do konkrétnych elektronických zariadení a preveriť, či daňový subjekt vykonal transakcie s kryptomenami alebo nie a či ich správne zdanil. Pretože podotýkam, že nejde o zavedenie nových daňových povinností. Hovoríme o spôsobe presného určenia dane, ktorú treba zaplatiť zo ziskov z kryptomien. Daňová povinnosť teda už existuje a existovala aj v minulosti podľa zákona o dani z príjmov.
Existuje množstvo, množstvo otázok množstvá slovenských, ale aj európskych daňovníkov, ako majú postupovať? A našou ambíciou je im odpovedať jasne na tieto otázky. Náhle a výrazné zmeny hodnoty bitcoinu nie sú problémom z hľadiska výpočtu dane. Zo samotného pohybu kurzu napríklad bitcoinu, či už to bol výrazný nárast koncom minulého roka, alebo výrazný pokles, ako spomínate, nevyplýva daňová povinnosť. Moment zdanenia nastáva pri realizácii zisku z kryptomeny, napríklad pri predaji alebo pri nákupe veci za kryptomenu. Pri každej takej transakcii je nejaká protihodnota, ktorá je vyčísliteľná. A buď peniaze ako také, alebo vecné plnenie oceniteľné v eurách alebo v inej mene.
Ministerstvo financií na základe rokovaní s Finančnou správou plánuje vydať k tejto téme v krátkom čase metodické usmernenie, ktoré pomôže daňovníkom zorientovať sa pri vyčíslení daňových povinností zo ziskov z kryptomien. Chcem ale jednoznačne povedať, že cieľom tohto usmernenia ministerstva nie je regulovať kryptomeny a nakladanie s nimi, ale len poskytnúť daňovníkom potrebné informácie, aby vedeli ľahšie a správne vysporiadať svoje daňové povinnosti v zmysle zákona.
Skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 15.2.2018 14:55 - 15:00 hod.

Peter Kažimír
Ďakujem pekne aj za slovo, aj za otázku. Predpokladám, že pán poslanec sa pýtal na miestny poplatok za rozvoj. Vo finančných výkazoch k 30. septembru 2017 obce vykázali dosiahnutú skutočnosť za miestny poplatok za rozvoj vo výške 1 144-tisíc eur. Skutočnosť za celý rok 2017 bude známa až po predložení výkazov so stavom ku koncu minulého roku, a to v druhej polovici februára 2018.
Vďaka. Skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2018 18:44 - 18:46 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 600 z 13. decembra 2017 schválila návrh na vymenovanie Ľudovíta Ódora za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Podľa § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov má mať Banková rada Národnej banky Slovenska šesť členov. Pritom členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri a traja ďalší členovia. Guvernéra a viceguvernérov podľa § 7 ods. 2 uvedeného zákona vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že je nevyhnutné plynule zabezpečovať plnenie všetkých funkcií a úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, je potrebné doplniť neúplný počet členov bankovej rady.
Menovaný Ľudovít Ódor spĺňa všetky kritériá a podmienky na úspešný výkon funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Z uvedených dôvodov v zmysle § 7 ods. 2 zákona o Národnej banke Slovenska odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh schváliť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2018 18:38 - 18:41 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len pár slov. Dámy a páni, ja som vám neuveriteľne vďačný, že ste si ma pri diskusii k návrhu tohto zákona nevšimli a že ste ma nechali na pokoji. Štuchance od pána poslanca Budaja ako večného tribúna revolúcie považujem za česť z tohto pohľadu.
Chcem len povedať, že ja si naozaj myslím, že debata o tomto zákone patrí do úst vám, to znamená, o tej podstate alebo výsledku máte rozhodnúť vy, pretože všetka moc v tejto krajine z hľadiska našich exekutívnych právomocí vychádza cez parlamentné voľby od vás, od poslancov Národnej rady.
Jak som aj v úvode povedal, že je to norma, ktorá stanovuje platové pomery vaše, tak primárne to stále pravdou je, pretože všetkých ďalších činiteľov sú proste odvodené od vašich platov. Je tento vzorec, tu je dlhodobo a myslím, že to nikto nechce ani nijako spochybňovať, ani meniť. Z tohto pohľadu táto debata je na správnom mieste, nepatrí nikde inde len tu a ja som presvedčený vzhľadom na to, že ten čas zrejme naozaj, naozaj dozrel, nie sú tu žiadne iné socioekonomické dôvody, aby sa táto debata odkladala, že nech to trvá týždeň, mesiac alebo päť mesiacov, že dôjdete ku konsenzu, ktorý prijmete s takými, onakými úškrnkami, spokojnosťou, nespokojnosťou alebo s tým, že sa niekto na tom zase politicky proste nakŕmi. To už je proste asi osud politického systému, ktorý je, v podstate tieto známky sú legitímne.
Takže ja vám prajem len to, aby ste trpezlivo diskutovali, aby ste došli k nejakému záveru. Táto norma je technickým nosičom. Ja nie som právny purista, ja som inžinier. Som celkom spokojný s tým, že som študoval ekonómiu a z tohto pohľadu mi je to úplne jedno. Štyrikrát som bol zvolený za poslanca, tak sa cítim vaším kolegom a myslím, že by vás to nemalo urážať. Toto je len spôsob ako dôjsť k výsledku, ktorý, dúfam, že bude mať hlavu a pätu, a vám prajem v tom šťastnú ruku. Výsledok bude patriť vám, nie nám.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

6.2.2018 18:03 - 18:05 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Prajem vám príjemný, dobrý večer. Mám vám predložiť novelu zákona, ktorá sa zaoberá vašimi platovými pomermi. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona bolo za účelom postupného znižovania deficitu verejnej správy a dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu pokračovať v konsolidačných opatreniach aj v roku 2018 a nezvyšovať platy vybraných ústavných činiteľov. Poslaneckým návrhom k návrhu zákona č. 334/2017, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa koncom roka novelizoval aj tento zákon č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorým sa od 1. januára roku 2018 upravili platové pomery niektorých ústavných činiteľov. Ako asi viete, v súčasnosti sa pracuje na príprave novely zákona, ktorým by sa mali upraviť platové pomery vybraných ústavných činiteľov, teda vás, od júla roku 2018, a predmetné návrhy budú prerokované v Národnej rady Slovenskej republiky formou poslaneckého návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.12.2017 14:59 - 15:19 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, dovoľte mi teda zareagovať. Ja sa pokúsim byť nie veľmi obťažujúci a priznám sa, že len sa pokúsim tak proste vycítiť atmosféru tejto debaty. Ja mám pocit, že v tejto debate sa proste prejavila pestrofarebnosť sveta a vnímania vôbec reality ako takej. A pri niektorých mám pocit, že iba predvianočná atmosféra vám nedovolila používať neslušné slová, ale nevadí. Opakujem, nevadí.
Diskusia na tú tému, že teda či som, alebo nie som chránená zver v politickej alebo nejakej rezervácii tejto vlády, je zaujímavá, neviem, či patrí, že či mám byť jej účastný. Ale pravdou je, že za tie roky naozaj vnímam takú, by som povedal, vzájomnú ohľaduplnosť z hľadiska vyjadrovania si vzájomných postojov, pretože myslím si, že väčšina z nás chápe, že slušnosť nie je prejav slabosti a že schopnosť proste vnímať názory iných je úplne proste prirodzená ľudská vlastnosť a hlavne, že aj striedanie jari, leta, jesene a zimy je proste tak zákonité, ako že striedanie vo vládnej koalícii a opozícii. To znamená, nikto to tu nemá vyárendované a každý z vás, ktorí dneska máte pocit, že by ste mi mali tu zapáliť sviečku, ale teda na hrobe, nie z úcty k tomuto sviatku, ktorý sa blíži, tak si musí uvedomiť, že raz sa môže proste ocitnúť v tejto situácii s plnou zodpovednosťou, ktorá k tomu proste patrí, a to nie je nejaký nárek, povzdych, ale to je, ja tomu hovorím, že je to dar. Ja hovorím, že je to dar, ktorého sa proste človek dobrovoľne môže buď uchopiť, alebo sa ho môže vzdať.
Ak hovoríme o konkrétnych číslach a o tomto materiáli, tak chcem vám len poznamenať jednu vec, že od roku 2012 sa veľmi veľa vecí zmenilo, tým prelomovým obdobím bolo naozaj prijatie zákona o rozpočtovej zodpovednosti, na ktorom sme sa všetci spolupodieľali. Ten zákon vznikal vyše dvoch rokov, prvýkrát ešte, prvýkrát to bolo také práve vianočné stretnutie v hoteli Melrose, utajené, médiá sa nikdy nedozvedeli, že sa takéto stretnutie uskutočnilo, bolo to na konci prvej Ficovej vlády, tuším v zime v roku 2009. Pamätám si ešte pána Pála Farkasa za SMK na tom stretnutí, bol tam Jožo Kollár za vznikajúcu SaS, ktorá ešte nebola ani, bola vtedy mimoparlamentná, ona sa hlásila do súťaže a do volieb, a to bol proste jeden taký zaujímavý tím ľudí, ktorý sa niekoľko rokov bavil o tom, ako by to mohlo byť inak.
Pravdou je, že teraz budem trošku, tak jak to vnímam, nie som politický, nemám dôvod, mám schválený rozpočet, som úplne v pohode. Takže pravdou je, že sa katalyzovali tie procesy a po páde vlády Ivety Radičovej, a vy viete, prečo tá vláda padla, nebudem vám to nikomu pripomínať prečo, však tí, ktorí vedia, vedia a budú za to pykať, do smrti im to bude proste prilepované. Ale je pravdou, že na tú, v tej jeseni roku 2011 bolo veľa, sa zbehlo veľa nepríjemných udalostí. Slovensko nie je krajina, kde by bolo typické mať predčasné voľby, boli vlastne len dvoje, Moravčíkovej vlády a potom tej Radičovej, za úplne rôznych okolností. A my nie sme krajina, tam bolo vidieť, že nie sme krajina, ktorá má proste vyárendovanú stabilitu. Dokonca ani nie ekonomickú stabilitu a my si nemôžme dovoliť niečo, čo si môžu dovoliť iné krajiny, úradnícke vlády 20 mesiacov a podobne. Tam je vidieť, že tie fundamenty, tie korene nie sú dostatočne hlboké a že na tom ešte proste budeme musieť dlhé roky pracovať.
A vtedy na jeseň 2011, keď padla vláda a zmenil sa ústavný zákon o tom, ako dôjdeme k predčasným voľbám, to málo ľudí vie, pretože sa tu neslušilo tom hovoriť a my sme to ako vtedajšia opozícia nikdy nezneužili, ale Slovensko nebolo schopné sa financovať na finančných trhoch na jeseň v roku 2011 a ministerstvo muselo vyjesť rezervu v štátnej pokladnici na to, aby mohlo proste financovať platy a proste to, čo je, čo považujeme 20 rokov tejto krajiny za samozrejmé, že niekto má splatnú faktúru a do iks dní ju proste niekto zaplatí, že je proste úplne bežné, že v desiatom, pätnástom dni v mesiaci proste prídu výplaty. Nehovorím, že to bolo fatálne ohrozené, ale neboli sme schopní financovať svoje potreby, keby sme vyliezli na trh, tak by sme uvideli, pozreli by sme sa do zrkadla, videli by sme a že by sme zaplatili buď veľmi vysoké úroky, alebo by sme si možno ani nepožičali. Okrem toho tam bola aj nepríjemná situácia na medzinárodných finančných trhoch, to bolo proste druhé véčko krízy, a práve preto vtedy proste sa katalyzovali práce na zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol pripravený a ktorý vznikol v think tanku Miša Horvátha a Ľuda Ódora, a ktorého zase, exekutívne sme to vlastne riešili vládou Tvaroška a ja za opozičnú časť som mal tú česť byť proste pri tom. A preto, preto sme boli proste pripravení, niektoré veci, ktoré neboli úplne overené ani.
Lebo dneska, pán Heger, hovoríte o tom, že tie hranice sú jasné a že sme sa na nich dohodli. Bol to konsenzus väčšinový, ale v neštandardnej situácii. A ja vám môžem povedať a to ak sa dostaneme náhodou niekedy k debate o novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čo by som veľmi rád, či s výnimkou, či bez výnimky, to je úplne jedno, proste treba sa k nemu vrátiť, tak téma o tom, že či pre našu krajinu našej veľkosti je 40-percentná hranica verejného dlhu hrubého proste primeraná alebo nie, je teoretická úvaha, určite ovplyvnená tým vnímaním roku 2011 na jeseň.
Ale sú názory iné, napríklad z Medzinárodného menového fondu, ktorí hovoria, že nám stačí hranica 50 % napríklad. Takže preto, ak v budúcom roku začne vyklesávať hranica sankčných, sankčného pásma pod 50 % a budeme tam sa ešte nejaký čas proste pohybovať, až v roku 2020 by sme mali byť už úplne mimo, tak ak by som bol ešte pri tom, rozhodne to nebudem brať tragicky. Naozaj pre, v porovnaní s ďalšími krajinami sme na tom veľmi, veľmi, veľmi ako v pohode. Takže chápem, bude to tu predmetom búrlivých úvah o tom, jak sme v sankčných pásmach, aká je to katastrofa, ale katastrofa to nie je.
Ja musím povedať, že z týchto čísiel je vidieť ten trend. Toto je vlastne druhý diel štátneho záverečného účtu za rok ´16, máme posledné dni roku 2017, čiže vieme už asi, ako dopadneme tento rok, a pred chvíľou sme si schválili rozpočet na budúci rok. Takže verifikované číslo dva dva, mínus 2,2 za rok ´16, s vysokou pravdepodobnosťou skončíme niekde na úrovni 1,5 deficitu za rok ´17 a schválili sme si 0,8 na budúci rok. Myslím si, že nemusí byť niekto odborník vo verejných financiách, aby chápal, že čísla 2,2, 1,5 a 0,8 z projekcilu 0,1, 0,0 je trend, za ktorým si stojím a za ktorým stojí vláda aj koalícia. Takto ste to pred pár minútami alebo pred pár hodinami proste počuli a videli a myslím si, že to je dobrá správa pre Slovensko. To je proste trend nejakej väčšiny a my sa odlišujeme momentálne v tom, že by ste boli akože viac, hej, že viac, lebo.
Pán Budaj sa nezabudol teda postaviť na tribúnu a hovoriť o nulovom deficite a dávno a hento a tamto. Pred dvoma hodinami, pán Budaj, sme mestu Bratislava dali 11 plus, skoro 13 mil. eur na to, aby sa v Bratislave žilo lepšie. Vy ako bývalý viceprimátor Bratislavy zvolený hlasmi SMER-u – SD, k čomu vám gratulujem, že ste tú podporu vtedy dostali, asi poznáte a pamätáte si ešte problematiku mesta Bratislavy. A ja chcem len hovoriť o tom, že áno, dá sa k tomu postaviť aj tak, aj onak, sú to peniaze na opravu ciest, na Slovenské národné divadlo, na historickú budovu, na Danubianu, na obchvat kdesi pri Volkswagene v Devínskej Novej Vsi a tak ďalej a tak ďalej, na protipovodňové opatrenia v meste, ktoré je hlavným mestom, ktoré je zadlžené alebo teda bolo zadlžené po uši po proste vládach jasných pravicových koalícií v tom slávnom bratislavskom parlamente, kde teda všetko je jasné, ale nič sa nedá proste akože dohodnúť. A sú to jasné peniaze na to, ktoré pôjdu proste zo štátneho rozpočtu a svojím spôsobom budú zaťažovať aj deficit, aj verejný dlh. Máte právo sa vyjadriť, či je to dobré, alebo zlé, použitie týchto prostriedkov, ale ak pôjdete po takej alebo onakej ceste, po takej alebo nejakej výpadovke z Bratislavy, napríklad na, smerom na Raču, tuším, že je to súčasť tohto ďalšieho plánu, tak si môžte spomenúť na to, že je to z peňazí všetkých daňových poplatníkov a navyše vzorca, ktorý podľa mňa nie je úplne férový voči hlavnému mestu Bratislava, ale ktorý bol nastavený ešte za čas fiškálnej decentralizácie našimi pravicovými predchodcami, ktorí zabudli na úlohy hlavného mesta, zabudli na témy a proste na témy registrácie obyvateľov, to, že proste tu máme ďalšie stotisíce ľudí, ktorí tu síce žijú, používajú infraštruktúru, ale neplatia tu ako keby dane. Hej, z hľadiska prerozdeľovania tie peniaze proste nepatria a súc si vedomý situácie, že ZMOS ako celok nie je pripravený a ochotný nikdy v živote proste podporiť hlavné mesto, lebo, z princípu, hej, akože, a dať mu viacej peňazí, lebo však prečo.
Takže aj to je spôsob proste použitia peňazí, na ktoré sa môžte hľadieť určite proste rôznymi pohľadmi a určite sa na to inak díva niekto z Humenného alebo niekto proste zo Svidníka alebo niekto z Oravy, hej, ale proste musí to, alebo z Banskej Štiavnice, a musí proste ale vnímať, vnímať to, proste, myslím si, že taký nejaký, taký, taký kompas dobra a zla v každom z nás funguje a snáď vníma, že toto nemusí byť zlý výdavok štátneho rozpočtu.
Chcem vám povedať, že štruktúra tohto dokumentu, ktorý sa volá Súhrnná výročná správa, je takisto výdobytok po roku 2012, že kedysi sme mali štátny záverečný účet a nič viac. Že dneska vlastne aktualizujeme po jesennej notifikácii detailne proste výsledky opečiatkované Eurostatom, najčerstvejšie, aké existujú, a že ich vám proste prinášame na to, aby ste tie informácie mali a aby ste nás mohli vystavovať aj kritike a kontrolovať to, čo sme vlastne sľubovali pri schvaľovaní rozpočtu nejaký rok predtým. Tento luxus sme my ako poslanci opozície nemali, vy ho máte. Máte ho k dispozícii, takže hr, hr do nás. Z tohto pohľadu ja nemám určite žiadny, žiadny problém s tým.
Chcem len povedať, že za posledné roky sa strašne veľa vecí urobilo v oblasti transparentnosti a toho, aby ste mali, aby všetci ľudia v tejto krajine mali viac informácií o tom, ako sa pracuje s verejnými peniazmi. A zároveň platí, že nobody is perfect. Hej? To znamená, že určite, určite nájdete mnoho, mnoho oblastí, kde to môže byť lepšie, kde to môže byť lepšie v efektivite výberu daní, kde môže byť určite lepší v oblasti efektívneho používania verejných prostriedkov.
Koncept napríklad čistého bohatstva je čisto teoretický koncept, akademický v podstate, na ktorom stále pracujeme a ja som s ním súhlasil v roku 2011 a ´12 len preto, pretože ho vnímam ako nástroj upratovania v krajine, v krajine, kde dodnes nie je register žalôb voči štátu, kde nie je úplne, nemáme úplne jasné všetky tie podsúvahové záväzky, ktoré tu máme, ako ich spomínala pani Zemanová, ale vieme, že nás raz čakajú. A podľa mňa je fér voči budúcim generáciám proste dať avízo, že tu a tu sú ešte dlhy, ktoré budeme schopní v budúcnosti nejakým spôsobom plniť, keď ich budeme plniť chcieť. Ale v prvom rade o nich musíme vedieť.
Takže každý rok, každý rok v koncepte čistého bohatstva, môžte ma za to kritizovať, ale my sme len na ceste, kde zbierame údaje a postupne vyhrabávame spod koberca proste skryté aj plusy, aj mínusy, pretože my nikdy sme v tomto koncepte neuvažovali. Preto, preto prosím, nemôžem nič iné urobiť, ako prosiť, nezneužívať tento parameter na populistické odkazy o tom, ako na tom sme zle. Možno na tom sme, možno sme na tom dobre, rozhodne číslo, ktoré dneska, ktorým dneska hodnotíme čisté bohatstvo. Nie je konečné, pretože nemáme ani zhodu na metodológii a budeme na nej robiť desiatky rokov. Možno o desať, pätnásť rokov budeme môcť povedať, hlavne pri medziročných zmenách, že ten prst bude hore, alebo hore, alebo dole, podľa toho, ako sa budú, ako bude proste vláda, tá-oná vláda v danom roku pracovať.
Takisto v oblasti čistého dlhu, ten uvádzame proste preto, aby bolo vnímané, že sú tu niečo ako hotovostné rezervy, ktoré v danom roku, ktorý som vám spomínal, v tom pamätnom biblickom roku 2011 boli na úrovni pár sto miliónov eur, čiže niekde v blízkosti veľmi chudobného, chudobného člena v európskej rodine. Teraz mávame hotovostné rezervy na úrovni niekoľkých miliárd, čo sa sluší a patrí na členskú krajinu Európskej únie, na to, aby ste mohli v januári, februári, marci prvý štvrťrok proste fungovať bez toho, aby ste mali potrebu vstupovať na trh a byť závislý od nadnárodných proste finančných inštitúcií, ktoré si vás potom vedia vychutnať, ak vedia, že si musíte naozaj požičať. Takže podľa mňa mať plné vrecká peňazí, teraz hovorím o štáte, nie je, nie je chyba a nie je to žiadny hriech a to vyjadruje hrubý dlh verzus dlh čistý.
Toľkoto; ešte tam bola snáď otázka na tému, na tému napríklad aktívnych politík práce. Na to viem zareagovať len podľa toho, čo si myslím. Myslím si, že problém medziročného navýšenia bol v tom, že končilo programovacie obdobie, to znamená, tieto politiky z veľkej časti v minulosti boli platené z európskych fondov. Keďže štartovalo nové obdobie a ktoré ešte nebolo notifikované, predpokladám, že práve z týchto dôvodov ešte bolo platené zo štátneho rozpočtu. To znamená, v ďalších rokoch by sme mali mať pokles použitia peňazí zo štátneho rozpočtu, také je moje logické vysvetlenie. Viac k tomu teraz momentálne, bohužiaľ, neviem, neviem povedať.
Asi toľkoto. Ja, samozrejme, by som; a v úvode som, samozrejme, podráždene reagoval na vystúpenie jedného z poslancov SME RODINA, ale nebudem na to reagovať aj v súvislosti na to, čo máme spolu prežitého, aj v súvislosti s tým, že ja si vážim každý názor, naozaj každý názor z pohľadu toho, ako vidí realitu a svet. A ja som pripravený znášať zodpovednosť, som konfrontovaný s touto zodpovednosťou každý deň v drobnostiach, ktoré nemáte možnosť ani vidieť, ani vnímať, ale sú súčasťou proste práce každého ministra financií, ktorý má množstvo operatívy a možno menej politiky, ale viacej proste dennej exekutívy.
Chcem povedať, že v mnohých veciach sme urobili veci, za ktoré som tu bol neuveriteľne kritizovaný. Som pokojný a hrdý na to, že sa nám podarilo zvýšiť mieru podielu príjmov na hrubom domácom produkte, čo časť z vás považuje za hriech, lebo to znamená väčšiu ingerenciu štátu na fungovanie ekonomiky. Hovoríme o miere prerozdeľovania alebo väčších príjmoch na, verzus ako podiel príjmov na HDP, ktorý sa ale nemusí dosahovať len zmenou sadzieb, ale aj vyššou efektivitou, čo je určite to správnejšie riešenie. Ale viete, že sme boli a sme vláda, ktorá zaviedla a potom prolongovala aj selektívne zdaňovanie voči energetickým firmám, voči bankám, voči poisťovniam a mnohým iným oblastiam, ale to sú proste kontraverzné témy, ktoré, na ktorom sa nezhodneme v celom politickom spektre.
Určite musím zopakovať, že príjmy z daní alebo príjmy z daní fyzických osôb, ak sa zvyšujú, tak sú nasmerované do našich miest, obcí a regiónov, pretože sú príjmom našich miest, obcí a regiónov, nie štátu. Ani jeden cent po roku 2015 nesmeruje do štátneho rozpočtu, ale rozhodujú o týchto, o použití týchto príjmov naši primátori, starostovia, obecní zastupitelia, župani a istou časťou aj vy. Takže; a navyšovanie príjmu týchto daní – ja k tomu gratulujem, samozrejme, samospráve, my také šťastie nemáme v štáte, ale samospráva má – je v prvom rade spôsobené väčšou mierou zamestnanosti a rastom nominálnych miezd. Takže to je len reakcia na istú mieru populizmu, ktorú túto daň kritizujú. Takže povedzme si, že čo je pravda. Tým by som asi končil.
Chcel by som povedať, že to je moje asi posledné vystúpenie v Národnej rade v tomto roku. Chcem všetkým poďakovať, chcem koaličným poslancom poďakovať za podporu, všetkým za to, že ste ma držali v návrhoch našich zákonov aj v rozpočte. Chcem opozičným poslancom poďakovať za korektné prostredie diskusie a všetkým chcem zaželať šťastné a veselé Vianoce a bohatého Ježiška. Dovidenia v budúcom roku. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis