Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, zvolanie mimoriadnej schôdze s návrhom na vyslovenie nedôvery členovi vlády je mimoriadne vážny inštitút a mal by sa využívať v mimoriadnych situáciách. Toto tvrdenie vyslovujem v tejto snemovni už druhýkrát. Vyslovujem ho s plnou vážnosťou, no vôbec nie s radosťou, a som presvedčená, že v obidvoch prípadoch tie vážne a mimoriadne okolnosti nastali.
K tomuto krajnému riešeniu kauzy, ktorá vôbec nemala byť politická, nás priviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ktorý na seba uvrhol podozrenie, že resocializačné centrum Čistý deň nie je ani tak resocializačné ako skôr privilegované. Privilegované vo vládnych kruhoch, privilegované v kruhoch strany SMER – SD. No ani to by nebol až taký veľký problém, veď o klientelizmus a protekcie v tomto štáte zakopávame doslova na každom kroku. Problém je, že v tejto kauze ide o deti, o ich sexuálne zneužívanie, o týranie, o manipulovanie s výsledkami kontrol, o porušovanie výchovných štandardov. No a čo urobil pán minister Richter? Svojím prístupom v tejto kauze dlhodobo dokazuje, že mu je celá táto situácia ohľadom fungovania tohto resocializačného zariadenia, hlavne detí v ňom, úplne ľahostajná a súčasne cieľavedome a vytrvalo kryje nejaké zrejme mimoriadne vážne skutky.
Dámy a páni, ja sa väčšinou vyjadrujem k ekonomickým témam a zo stoličky ma obvykle zdvihne nejaká nezaslúžená dotácia alebo rozdávanie peňazí, ktoré štát vybral od tvrdo pracujúcich a podnikajúcich a rozdal ich niekomu niekde, či už svojim, viac alebo menej šikovným, no o to možno viacej podnikavým a podnikajúcim. No teraz si hovorím, že v tých prípadoch išlo vždy len o peniaze. Ale v tejto kauze ide o niečo ďaleko vážnejšie a ďaleko cennejšie. Ide o deti. A nejde o hocijaké deti. Nejde o deti, ktorých život ide tak, ako má. Ide o deti, v ktorých životoch sa niečo pokazilo a teraz sú – a je jedno, či vlastnou alebo cudzou vinou –, ale sú odkázané na pomoc iných. Pomoc iných prostredníctvom štátu.
Dámy a páni, resocializačné strediská sa zriaďujú za účelom prekonania psychických, fyzických a sociálnych dôsledkov drogovo alebo inak závislých detí a na ich opätovné zapojenie sa do normálneho života. Má ísť o návrat do normálneho života, o návrat do spoločnosti, do slušnej spoločnosti. A úlohou sociálnej reintegrácie je, aby tí, ktorí pred nástupom na liečbu žili na ulici alebo vyrastali v nevhodnej skupine, sa mohli znova zaradiť do života a aby neboli v rizikovom prostredí. Dámy a páni, opakujem, aby neboli v rizikovom prostredí. Maloleté deti majú ústavné právo na osobitnú ochranu a štát sa im prostredníctvom svojich orgánov zaviazal túto ochranu poskytovať.
Kauza Čistý deň nie je politická kauza, ako sa snažia viacerí koaliční poslanci prezentovať. Je to bezohľadné voči deťom, ktoré sú v ohrození, a podlé voči tej časti slušnej spoločnosti, aby sa touto floskulou o politickej kauze obhajovalo ničnerobenie, protekcia a klientelizmus.
Je známe, že táto kauza sa začala na podnet matky maloletej Natálie, ktorá si nevedela s úradmi poradiť. Jej dcéra sa totiž stala obeťou sexuálneho násilia. Medializácii tohto problému predchádzali sťažnosti na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, podnet na prešetrenie situácie v resocializačnom zariadení v Galante, podnet adresovaný komisárke pre deti. Všetko márne. Veci sa začali hýbať, až keď sa našla inštitúcia, ktorá by matke a maloletej Natálii pomohla. Dámy a páni, tou inštitúciou bola Natália Blahová, ktorá prostredníctvom svojho blogu o prípade informovala verejnosť. Od jej medializácie sme deň čo deň svedkami nových závažných obvinení a mnohých pochybností. Rozhodnutia a výstupy ministra a predstaviteľov koalície majú za následok odstupovanie členov akreditačnej komisie, tlaky zo strany ministerstva majú za následok pozmeňovanie posudkov.
Za povšimnutie stoja tiež nelogické, až absurdné mediálne výstupy a subjektívne rozhodnutia ministra Richtera. V tomto prípade sú angažované a na verejnosti zneužívané maloleté dievčatá, ich rodinní príslušníci a klienti centra, špina sa hádže z jednej strany na druhú a ministerstvo práce si stále stojí za svojím: Všetko je v súlade so zákonom. A to napriek odporučeniu akreditačnej komisie zrušiť Čistý deň, resp. jeho akreditáciu, pre mnohé pochybenia a porušenia zákona.
Po spomínanej medializácii celej kauzy a angažovanosti Natálie Blahovej bol členmi výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny v tejto veci vykonaný poslanecký prieskum, kde sa potvrdili viaceré nedostatky zo strany štátnych inštitúcií. Ústredie práce aj napriek podnetom o možnom páchaní sexuálneho zneužívania a násilia, hrubého a ponižujúceho zaobchádzania v resocializačnom zariadení nijak nekonalo. Vznikli podozrenia, že maloletí neboli chránení a počas pobytu im bola spôsobená ujma. Ústredie práce ani na základe týchto zistení nevykonalo kontrolu, žiadne preventívne opatrenie ani neudelilo žiadne sankcie.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že v zariadení Čistý deň došlo k pochybeniam pri správe dokumentácie. Nebola kompletná a vypracovaná bola veľmi povrchne. Od mája do júla tu nebol prítomný psychológ. Psychologickú starostlivosť v danom období zabezpečoval riaditeľ zariadenia, pričom nepreukázal, či na to má potrebnú kvalifikáciu. V spisoch klientov boli založené individuálne resocializačné plány, no všetky boli rovnaké. Hárky klientov vedené psychológom zariadenia neboli kontrole poskytnuté s odôvodnením, že v zariadení sa nenachádzajú.
Čo sa týka trestných oznámení, ústredie práce nevidelo dôvod na ich podanie, veď boli podané zákonnými zástupcami maloletých. Opäť nekonali. Viackrát sa tiež ukázalo zlyhávanie komunikácie medzi ústredím a ministerstvom práce. Ministerstvo práce navyše ani len nezačalo preverovať tieto podozrenia, pričom minister na všetky vzniknuté otázky odpovedal, že Čistý deň pôsobí v súlade so zákonom a pravidlami. Ako inak. Dámy a páni, ale všetko toto, čo sa objavilo v správe z tohto prieskumu, je na vážne zamyslenie.
Až po mohutnom nátlaku, medializovaní výpovedí klientov zariadenia a ich rodičov začalo ministerstvo konanie o zrušení akreditácie. Aký bol výsledok tohto konania? Akreditačná komisia, teda kontrolný orgán štátu zložený z odborníkov, ktorí sa dlhé roky venujú pomoci obetiam násilia, zaoberajú sa sociálnym poradenstvom a majú možnosť komunikovať so zamestnancami a klientami obdobných zariadení, títo ľudia skonštatovali v prípade Čistého dňa mnohé pochybenia a porušenia zákona. Napríklad konštatovali, že subjekt uvádza ako jednu zo svojich služieb psychoterapiu, no napriek tomu nedisponoval odborníkom na výkon tejto služby. Zariadenie v určitom období nemohlo poskytovať psychologické poradenstvo, pretože nedisponovalo ani psychológom, čo je tiež jedna zo zákonných povinností resocializačných zariadení.
Individuálne resocializačné plány boli prezentované rovnaké bez ohľadu na špecifiká klientov, teda boli zrejme len mechanicky kopírované bez toho, aby odzrkadľovali individuálne nastavenia týchto plánov pre jednotlivých klientov. Ďalej chýbal plán supervízie. Ďalej akreditačná komisia ďalej zhodnotila, že existujú podozrenia z porušenia zákonov nielen v súčasnosti, ale aj v minulosti, čo vyplynulo nielen zo spisovej dokumentácie, ale aj z výpovedí dotknutých osôb. Na záver akreditačná komisia zdôraznila, že jej závery a odporučenie odobrať Čistému dňu akreditáciu boli objektívne a nepodliehali tlakom verejnosti.
Napriek rozhodnutiu akreditačnej komisie, ktorá nedostatky v zariadení považovala za také závažné, že hlasovala za odobratie akreditácie, táto resocializačnému zariadeniu Čistý deň v Galante ostáva, keďže ministerstvo ani po tomto všetkom nemá za preukázané také porušenia zákona, ktoré by k zrušeniu akreditácie smerovalo. Takže akreditačná komisia, štátny kontrolný orgán vykonávajúci kontrolu v Čistom dni, skutočne skonštatuje vážne zlyhania a porušenia zákona, navrhne na základe nich zrušenie akreditácie a ministerstvo jednoducho nemá dostatok dôvodov, dôkazov. Dámy a páni, toto je absurdné!
Dámy a páni, toto bol len malý výsek z celej kauzy Čistý deň. Takmer denne vznikajú nové a nové podozrenia, objavujú sa nové a nové informácie. Napríklad ohľadne zaujatosti ministra kvôli osobným vzťahom s predstaviteľmi resocializačného zariadenia. Ďalej podozrenia ohľadne manipulácie s finančnými prostriedkami poskytovanými štátom alebo podozrenia o manipulácii správy z kontroly, ktorú vykonala psychologička ÚPSVaR-u alebo podozrenia ohľadom subvenčných a kadejakých iných podvodov.
Dámy a páni, práve ministerstvo na čele s ministrom Richterom udeľuje akreditáciu podobným zariadeniam. Je to práve štát prostredníctvom tohto ministerstva a jeho ministra, kto zodpovedá za zariadenie, ktoré mu akreditáciu udelilo a v zmysle zákona sa má akreditácia zariadeniu zrušiť, ak v ňom dochádza k ohrozeniu života a zdravia detí. Jednotlivé pochybenia alebo porušenia zákona by sa dali ospravedlniť, ak by sa okamžite konalo, ak by došlo k vyvodeniu zodpovednosti a hlavne ak by došlo k náprave. A to k takej náprave, ktorá by viedla k istote, že deti sú v poriadku a že im resocializačné zariadenie poskytuje presne takú starostlivosť, zázemie a bezpečie, aké mu ukladá zákon.
Takto mal, dámy a páni, tento príbeh skončiť. Nie na parlamentnej pôde, nie tu v tejto sále. Do tejto sály na politickú pôdu ten prípad doviedlo zúfalstvo a bezmocnosť týmto deťom pomôcť inou cestou. A najmä to, ako sa pán minister zubami-nechtami bráni náprave a napriek všetkému, čo tu bolo doteraz povedané, chráni doslova vlastným telom zariadenie Čistý deň. A takto navonok nepochopiteľné správanie pána ministra vyvoláva množstvo otázok: Čo obrovské je za tým? Aká hrôza sa za týmto celým skrýva?
A mne sa, dámy a páni, nechce veriť, že sú za tým len peniaze.
Miesto zodpovedného a promptného riešenia je minister Richter z tejto situácie znechutený, ba až zhrozený a čím ďalej, tým viac presvedčený, že morálne bahno a hyenizmus túžiaci po moci nepoznajú hranice. Takto sa vyjadril. Áno, pán minister, ak počúvate naše vystúpenia, tak áno, súhlasím s vami, zjavne nepoznajú.
K vašej práci mám tisíc výhrad. No ani jedna z nich nebola taká, o akej som hovorila na úvod, teda tak mimoriadna, aby sa pre ňu zvolávala mimoriadna schôdza k vášmu odvolávaniu. Až doteraz, pretože váš postoj a konanie vo veci Čistého dňa je pre mňa natoľko vážny, že moju dôveru ste stratili a na dnešnom zasadnutí to chcem svojím hlasovaním prejaviť. Už dávno som nebola z konania čelných predstaviteľov tejto vlády taká zhrozená a znechutená. Pán minister, vážnym spôsobom konkurujete svojmu kolegovi pánovi ministrovi Kaliňákovi.
Ďakujem. (Potlesk.)
