Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem Jozefovi Mihálovi, že doplnil informáciu o tom, že sa chystá takáto novela. Kým ja som sa doteraz nevedela ubrániť len takému pocitu, že práve takéto opatrenie nie je vôbec žiadnou úprimnou snahou o boj s nelegálnou prácou, že je to len úplne plytké načapávanie na hruškách podnikateľov, aby sme im nejakým spôsobom znepríjemnili život, pretože takéto opatrenie ničím iným nie je, len práve takýmto chovaním sa štátu voči tým, z ktorých ten štát žije, tak teraz už sa neviem zase ubrániť inému pocitu. Tak je tu na stole návrh zákona, akým vieme nejakú absurdnosť zrušiť, ale my ju zrušiť nejdeme, ideme čakať na 1. 1. 2018. Tak keď ročne sa na týchto pokutách vyberie 1,2 mil. eur, tak teraz ideme čakať ďalší rok, lebo tá novela, teda ten, ten, tá, návrh novely sme tu už predkladali neskôr, tak ideme ďalší rok čakať na to a ďalší rok ideme tieto pokuty vyberať. A presne tento jeden, 1,2 mil. eur tým podnikateľom bude chýbať. Veď to nie je pár korún.
Čiže preto ešte raz vyzývam koalíciu, aby sa zamyslela, že či naozaj keď, keď aj vláda má takýto cieľ – odstrániť z legislatívy absurdnosť a odstránenie tejto absurdnosti je dnes na stole, tak prosím vás pekne, skúsme ju spoločne schváliť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona s kolegami podávame už druhýkrát. Podali sme ho aj v minulom roku. Vtedy v komunikácii s poslancami koalície sme zistili, že by tento návrh zákona aj podporili, pretože tiež vnímajú súčasný stav za absurdný. No napriek tomu tento návrh neprešiel, vraj pán minister chystá vládnu novelu, do ktorej chce tento náš návrh zákona zapracovať. Síce sa mi to nepáčilo, veď prečo, keď vieme, že máme v zákone hlúposť, tak budeme čakať, kým ju predloží niekto iný, keď máme na stole návrh zákona, ktorý by sme mohli schváliť a hlúposť z legislatívy odstrániť. No napriek tomu som sa celkom potešila, že aspoň takouto formou sa legislatíva zmení. Prešlo ale vyše pol roka a pán minister v tejto veci neurobil vôbec nič. Doteraz túto zmenu nepredložil, a preto využívam svoje právo a spolu aj s kolegami opakovane navrhujeme odstrániť z nášho právneho systému túto absurdnosť.
A to, aká je to absurdnosť, to skúsim vysvetliť na príbehu, ktorý teraz veľmi stručne poviem. Predstavte si, že podnikáte a máte malú fabriku. Zamestnávate ľudí a – ako to už v živote chodí – z času na čas niekto neplánovane vypadne. Napríklad pre chorobu alebo pre nejaký iný, akýkoľvek, ľubovoľný dôvod. A predstavte si, že ho nedokážete vykryť vlastnými zamestnancami. Jeden nemôže, u ďalšieho by ste prešvihli počet povolených nadčasov, u ďalšieho by ste nedodržali povinnú minimálnu prestávku a tak ďalej. Jednoducho nemáte možnosť nahradiť ho z vlastných zdrojov. Máte však v zozname niekoľkých potenciálnych záujemcov a s jedným z nich sa vám podarilo dohodnúť, že na druhý deň o šiestej ráno nastúpi. Nie je to váš zamestnanec, je to len uchádzač, na ktorého ste si v minulosti počas výberového konania nechali kontakt pre prípad, že sa v budúcnosti preňho nájde práca. Tento človek príde ráno o šiestej do práce a dohodnete si s ním zamestnanecký pomer. Človek aj nastúpi. Vašej účtovníčke začína pracovná doba o deviatej. Po príchode do práce spracuje potrebné formality pre prihlásenie nového zamestnanca a okolo desiatej ho prihlasuje na všetky potrebné inštitúcie, samozrejme, aj do Sociálnej poisťovne. Od prvého dňa zaňho riadne platíte všetky odvody a plníte si všetky zákonné povinnosti.
O niekoľko mesiacov neskôr vám príde kontrola z inšpektorátu práce. Tá zistí, že jeden váš zamestnanec nastúpil o šiestej ráno na rannú zmenu, no prihlásili ste ho do Sociálnej poisťovne až o desiatej hodine a siedmej minúte. Otvárate oči, pretože za tento strašný prehrešok dostávate pokutu vo výške dvoch tisíc eur, pretože to je najnižšia suma, akú vám inšpektorát práce za túto strašnosť môže udeliť. Druhýkrát ako zamestnávateľ vyvalíte oči, keď zistíte, že to nebolo všetko. Okrem pokuty 2-tisíc euro ste sa dostali do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, čo vás ihneď diskvalifikovalo z možnosti uchádzať sa o verejné zákazky alebo o rôzne finančné príspevky od štátu. Niežeby ste mali niekedy pocit, že zrovna vy ste ten vyvolený, ktorý má nárok na takéto príspevky, ale predsa len akási teoretická šanca tu bola. No po tomto ste aj z takýchto možností, teoretických možností, diskvalifikovaný.
O niekoľko mesiacov chcete opäť prihlásiť nového zamestnanca na Sociálnej poisťovni a nefunguje im systém. Je to preukazné, pretože už poučený z minulých období si naskenujete obrazovku, kde vám systém hlási, že nefunguje, a prihlásite tohto zamestnanca až po sfunkčnení systému Sociálnej poisťovni, ale opäť neskoro. A scénka s kontrolou sa opakuje. Príde vám kontrola, zase zistí, že ste zamestnanca prihlásili neskôr, hoci ste mu všetko od prvého momentu jeho práce riadne platili, prihlásený bol neskôr, tentokrát ani nie vašou vinou, ale vinou Sociálnej poisťovne, a keď vám príde kontrola, tak vám za túto zasa opäť strašnosť vyrubia pokutu 5-tisíc euro, pretože už je to opakovaná nelegálna práca. A toto nebolo žiadne sci-fi, toto bol úplne reálny príbeh človeka, podnikateľa a ja chcem veriť, že sa to nezdá absurdné len mne, ale chcem veriť, že sa to zdá absurdné aj všetkým ostatným, ktorí si prišli tento návrh vypočuť.
Nás ten príbeh inšpiroval k návrhu na zmenu v zákone. Verím totiž, že takáto realita, že takáto aplikačná prax nebola cieľom zákona o nelegálnej práci. Chcem veriť, že je to len výsledok nejakej nepozornosti alebo nedostatočného domyslenia dôsledkov niektorých ustanovení, a chcem veriť, že podporíte opravu, ktorú s kolegami Jozefom Mihálom a Eugenom Jurzycom navrhujeme.
Cieľom nášho návrhu je zmeniť a zmierniť definíciu pojmu nelegálne zamestnávanie. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne a to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. A my máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má riadnu pracovnú zmluvu, respektíve dohodu a podobne a zamestnávateľ ho už pred kontrolou prihlásil a riadne zaňho všetko platí, nie je tu dôvod na vyrubovanie takejto pokuty. Ak tam má byť nejaká pokuta, nech je symbolická za neskoré prihlásenie, ale vonkoncom nie 2-tisíc eur pokuta a následne firma putuje na nejaký blacklist nelegálne zamestnávajúcich podnikov. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len také prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase, kedy prebieha kontrola inšpektorátu práce vôbec To znamená, príde inšpektorát práce na kontrolu a vy zamestnanca, ktorý evidentne pracuje, nemáte ho prihláseného na Sociálnej poisťovni, tak žiadne také, že práve som to plánoval spraviť, nech kľudne neplatí, nech kľudne nefunguje, pretože to by bol veľmi neúčinný boj proti nelegálnej práci. Ale pokiaľ má riadne všetko prihlásené a riadne sa zaňho platí, tu nie je žiadny dôvod na pokuty.
Chcem veriť, vážené plénum, že tentokrát tento návrh zákona prejde a že nebudeme čakať na prísľuby ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána ministra Richtera, pretože vidíme, že jeho sľuby nefungujú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene aj mojich kolegov Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu a mňa predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zmeniť a hlavne zmierniť definíciu pojmu nelegálne zamestnávanie. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne a to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni.
Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, respektíve dohodu a podobne a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubiť mu pokutu za nelegálne zamestnávanie len a len preto, že k prihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme hodinu alebo deň po tom, ako tento zamestnanec začal pracovať. Podľa platného zákona však prípad uvedený v predchádzajúcej vete je definovaný ako nelegálne zamestnávanie. A práve tento nežiaduci stav, ktorý chcem veriť, že je dôsledkom nejakej nepozornosti alebo zle napísaného zákona, práve chceme v tomto návrhu upraviť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Účinnosť sa navrhuje od 1. 9. 2017.
Toľko v predložení. Ďakujem veľmi pekne a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tiež pripomínam členom hospodárskeho výboru, že budeme mať zasadnutie o 13. hodine v miestnosti č. 148. O jednej, 148. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tiež chcem, pán minister, oceniť, že už v tejto situácii, ktorú ste zdedili, sa snažíte aspoň korektným spôsobom vysvetliť niektoré veci. To sa tu tiež nie vždy deje a nie je to štandardom, čiže za to vďaka.
Ja som sa pýtala, že aké hospodárske škody hrozia, pre ktoré sa využíva tento postup, a vy hovoríte o tých škodách, ktoré môžu vzniknúť rozdielom v cene, ktorú ste vy ako ministerstvo ochotní dať, a v cene, ktorú títo majitelia alebo vlastníci pozemkov pýtajú. Samozrejme, aj ja by som toto považovala za škody, ktoré môžu vzniknúť. Ja sa chcem spýtať, prečo nie sú uvedené v tom zdôvodnení? Pretože ak zdôvodnenie hovorí o tom, že majú vzniknúť škody a len pri takomto zdôvodnení je možné použiť takéto zrýchlené konanie a zrovna tie dôvody tam neuvediete, tak to, samozrejme, vyvoláva mnohé otázky a možno aj nie celkom, celkom nejakú dôveru v takýto proces, pokiaľ tieto veci naozaj nie sú jasne pomenované, jasne vyčíslené.
Ďalej ste na otázku, že prečo sa teda využíva tento rýchly postup, ste povedali, že čas vás tlačí, pretože je tu zmluva s koncesionárom. No ale tú zmluvu ste nedostali na stôl tento týždeň, ani tie termíny a lehoty v tej zmluve nie sú známe tento týždeň. Čiže konať sa určite dalo aj nie v takto zrýchlenom konaní, dalo sa konať s predstihom tak, aby bolo zohľadnené aj pripomienkové konanie, aj riadna diskusia, aj prizvanie odborníkov. Čiže ja chápem, že dnes už tie termíny tlačia, ale pred mesiacom, pred dvomi, pred tromi, kedy sme aj my na to upozorňovali, netlačili natoľko, aby sa musel takýmto spôsobom používať takýto nátlakový a skrátený proces.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Len veľmi krátka poznámka. Ty si, pán kolega, povedal o tom, že akým spôsobom sa v rôznych iných civilizovaných krajinách stavia, že keď sa vidí niekde nejaký strom alebo nejaká vážna prekážka, že jednoducho existujú alternatívy. Áno, presne takto sa to robí, existujú alternatívy, robí sa to v mnohých krajinách, že jednoducho pokiaľ sa nepodarí vykúpiť alebo nejakým spôsobom získať vlastnícke právo k nejakému pozemku, tak existujú alternatívy, ako sa to dá obísť. Ale tu sa ide ako buldozér. Ale toto je možno až otázka na prvé čítanie k obsahu zákona. My teraz hovoríme o tom, že zrýchlené legislatívne konanie a prečo sa to takýmto spôsobom znásilňuje, pretože toto naozaj ideme znásilniť, nejaký proces, len preto, aby sme zadusili debatu. My tu ideme zadusiť debatu, ktorá, si myslím, že pri takto dôležitej veci je nevyhnutná, a my ju ideme zadusiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na úvod chcem povedať, že takéto zrýchlené legislatívne konanie si za svoje sedemročné pôsobenie v politike skutočne nepamätám. Nepamätám si, kedy sa stalo, že v jeden deň popoludní mi pristane na stôl materiál, ktorý má byť za tri pracovné dni nielen schválený, ale už aj účinný. Neviem, či si to, pán minister, uvedomujete, ale my sme včera popoludní dostali na stôl materiál, ku ktorému dnes ráno o ôsmej zasadal výbor, ktorý je dnes o deviatej prerokovávaný v pléne Národnej rady, ktorý má byť ešte v dnešných dňoch posunutý zrejme do druhého čítania, a predpokladám, že zajtra má byť schválený a v pondelok má byť účinný. Toto je naozaj šialené.
V návrhu, ktorý nám bol včera doručený, sa uvádza, že dôvodom tohto skráteného legislatívneho konania je nutnosť zefektívnenia procesu povoľovania a výstavby. Takže na prijímanie zmien, ktoré majú zefektívniť procesy, sa ide využívať takto šialené zrýchlené legislatívne konanie. Veď my tu denne rokujeme o návrhoch na zmeny, ktoré majú niečo zefektívniť a ktoré majú niečo vylepšiť, a nevyužíva sa na to inštitút takto šialene zrýchleného legislatívneho konania.
A to, že je proces neefektívny a že sa procesy na výstavbe diaľnice nestíhajú, to je predsa dávno známa vec. Ak ste to nevedeli vy, tak opozícia to vedela, pretože na to upozorňovala, upozorňoval na to môj kolega Miroslav Ivan, upozorňovali na to aj ďalší kolegovia. Toto nie je nová vec, ktorú treba riešiť v hodine nie dvanástej, ale päť minút po dvanástej v takomto šialenom konaní. Toto sa nestalo včera, toto ste sa ani len nedozvedeli včera. Vláda nekonala, a preto máme dnes takú situáciu, akú máme.
V návrhu sa ďalej uvádza, že skrátené legislatívne konanie sa využíva z dôvodu, že hrozia značné hospodárske škody. No materiál, ktorý sme dostali, žiadne hospodárske škody alebo hrozbu hospodárskych škôd nekonkretizuje ani nekvantifikuje. Nehovorí, aké môžu vzniknúť, ani koľko budú stáť, ani čo konkrétne by sa malo udiať. A preto ja sa pýtam úplne konkrétne, pán minister, prečo, ak takéto škody hrozia, nie sú v návrhu uvedené, prečo nie sú v vyčíslené a prečo nie sú vysvetlené? Prečo, ak hrozia preto, že proces nie je efektívne nastavený, lebo toto jediné tá dôvodová správa uvádza, prečo sa nekonalo k zefektívneniu, prečo sa návrh na zefektívnenie nekonal v štandardnom procese? Aký je, prosím, dôvod toho, že ak sa o neefektívnom procese vedelo, nepristúpilo sa k systémovej zmene v štandardnom legislatívnom procese? Z akého dôvodu na toto nebol čas? Čo sa tak dôležité dialo, že sa to nemohlo meniť v predstihu?
V celej veci ide totiž o zásah do vlastníckych práv. To je tak mimoriadne vážna vec, že povedať, že ide o špekulantov, jednoducho nestačí. Nestačí povedať, že pár jednotlivcov sa šprajclo a pár znalcov sa s nimi pokútne dohodlo a títo stavajú svoje nároky na zlých alebo na nereálnych alebo na vami neakceptovaných posudkoch, a preto sa pristupuje k takémuto silovému riešeniu. Preto voči týmto špekulantom a týmto jednotlivcom ideme použiť silu zákona. Toto sú tak dnes komunikované dôvody, ale ani len tá dôvodová správa ich neuvádza, nie sú tam uvedené.
Samozrejme, nikto nechce a ja posledná nie, nehájiť verejný záujem, nikto nechce, aby štát platil viac, ako má, nikto nechce, aby bol štát vydieraný nejakými špekulantmi. Ale na druhej strane hovoríme o vlastníckych právach. A aj tie požívajú akúsi ochranu, dokonca ústavou garantovanú ochranu. Ak má vyvlastnený strpieť pohyb cudzích osôb na svojom pozemku aj stavebné práce, možno nejaké iné obmedzenia, tak je nevyhnutné prijímať takéto zmeny, ktoré do tohto zasiahnu, v štandardnom legislatívnom procese tak, aby bolo súčasťou týchto zmien riadne pripomienkové konanie, aby boli do tejto diskusie prizvaní odborníci, a to naozaj aj s ohľadom na situácie, ktorú sme tu už v minulosti mali. Bol to rok 2007. Veľmi podobné, hovorili o tom kolegovia, nebudem to opakovať. Aby tento návrh prešiel tzv. testom ústavnosti, aby k nemu existovala riadna diskusia, riadna odborná diskusia, riadne pripomienkové konanie, aby sa do tejto diskusie zapojila odborná verejnosť. Práve preto, aby sa predišlo možným škodám a aby neboli pošliapavané práva vlastníkov.
Tento zákon sa dotkne mnohých občanov dotkne sa ich vlastníckych práv, a preto sú aj detaily tohto celého veľmi dôležité. No o nich dôvodová správa vôbec nehovorí, nijak sa nekonkretizujú.
Faktom je, a to nikto nespochybňuje, že dopravná situácia je dnes katastrofálna, že dotknuté komunikácie sú preťažené, že sú tam denne zápchy a že okrem neúmerného časového zaťaženia ľudí, ktorí ich využívajú, je tu aj zvýšené riziko dopravných nehôd. A nikto nespochybňuje, že túto situácia treba riešiť, ale treba ju riešiť riadnym, zodpovedným a tomu potrebným postupom a konaním. A toto vláda neurobila. Toto je vážne zlyhanie vlády, ktorá nekonala, a dnes sme postavení pred situáciu, kedy už sa stretávame, a predpokladám, že aj vy sa stretávate s takými názormi ľudí, sú dotknutí touto dennou situáciou a týmto denným stresom, že nech už to stojí čokoľvek, nech už spravíte čokoľvek, len nech už to funguje. A toto presne vláda dnes dosiahla, že dnes je jej neodborným konaním, resp. nekonaním situácia natoľko vyeskalovaná, že ľuďom pomaly už prestáva záležať na tom, koľko to bude stáť a či sa niekoho vlastnícke práva dotknú alebo nedotknú, už každý chce, aby to bolo vyriešené. A toto je mimoriadne vážny a nebezpečný precedens takýmto spôsobom prijímať zákony.
Musím povedať, že sa mi vôbec tento postup nepáči, nepodporím ho, rozhodne budem hlasovať proti zrýchlenému konaniu v tejto veci. A rovnako budem veľmi rada, keď aj kolegovia, ktorí si tieto vážne veci uvedomujú, budú postupovať rovnako.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, chcem len informovať členov hospodárskeho výboru, že zasadnutie výboru bude zajtra o ôsmej, miestnosť 148. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Chcela by som reagovať na jednu vec. Ja som to v svojom vystúpení povedala, že som presvedčená, že takéto prípady nemajú končiť v tejto sále a nemajú byť predmetom nejakej politickej diskusie. Ale keď všetko ostatné zlyhá, čo máme robiť?
A povedali ste veľmi správne, pán poslanec Tomáš, že práve SaS dostala túto tému nielen na politickú pôdu, ale aj na svetlo sveta. A poviem vám prečo. Pretože konkrétne mňa oslovil človek s týmto problémom a ja som ho ako mnohé ďalšie posunula na Natáliu Blahovú, ktorá sa presne takýmto prípadom venuje. A v tomto konkrétnom prípade zistila, že ide o zabetónované neriešenie problému z istých, v tom čase nám neznámych dôvodov. A preto sme dneska tu a preto to dnes riešime na politickej pôde, pretože všetko ostatné zlyhalo. Nám sa ozvali zúfalí ľudia, ktorí nikde inde nepochodili, zúfalí ľudia, ktorí nikde inde nepochodili. A ani z úvodu, keď sa Natália Blahová začala tomuto problému venovať, neťahala ho na politickú pôdu. Ale keď všetky jej cesty zlyhali, veď to nebavíme sa o tom, že to riešime týždeň tento problém. Máme tu množstvo pochybení, množstvo formalizovaných záznamov o pochybeniach a napriek tomu to tu niekto vlastným telom bráni. Veď to už aj slepý vidí, že za tým musí byť nejaký vážny, veľký problém. A ja sa obávam, že to naozaj nebudú len tie peniaze.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, zvolanie mimoriadnej schôdze s návrhom na vyslovenie nedôvery členovi vlády je mimoriadne vážny inštitút a mal by sa využívať v mimoriadnych situáciách. Toto tvrdenie vyslovujem v tejto snemovni už druhýkrát. Vyslovujem ho s plnou vážnosťou, no vôbec nie s radosťou, a som presvedčená, že v obidvoch prípadoch tie vážne a mimoriadne okolnosti nastali.
K tomuto krajnému riešeniu kauzy, ktorá vôbec nemala byť politická, nás priviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ktorý na seba uvrhol podozrenie, že resocializačné centrum Čistý deň nie je ani tak resocializačné ako skôr privilegované. Privilegované vo vládnych kruhoch, privilegované v kruhoch strany SMER – SD. No ani to by nebol až taký veľký problém, veď o klientelizmus a protekcie v tomto štáte zakopávame doslova na každom kroku. Problém je, že v tejto kauze ide o deti, o ich sexuálne zneužívanie, o týranie, o manipulovanie s výsledkami kontrol, o porušovanie výchovných štandardov. No a čo urobil pán minister Richter? Svojím prístupom v tejto kauze dlhodobo dokazuje, že mu je celá táto situácia ohľadom fungovania tohto resocializačného zariadenia, hlavne detí v ňom, úplne ľahostajná a súčasne cieľavedome a vytrvalo kryje nejaké zrejme mimoriadne vážne skutky.
Dámy a páni, ja sa väčšinou vyjadrujem k ekonomickým témam a zo stoličky ma obvykle zdvihne nejaká nezaslúžená dotácia alebo rozdávanie peňazí, ktoré štát vybral od tvrdo pracujúcich a podnikajúcich a rozdal ich niekomu niekde, či už svojim, viac alebo menej šikovným, no o to možno viacej podnikavým a podnikajúcim. No teraz si hovorím, že v tých prípadoch išlo vždy len o peniaze. Ale v tejto kauze ide o niečo ďaleko vážnejšie a ďaleko cennejšie. Ide o deti. A nejde o hocijaké deti. Nejde o deti, ktorých život ide tak, ako má. Ide o deti, v ktorých životoch sa niečo pokazilo a teraz sú – a je jedno, či vlastnou alebo cudzou vinou –, ale sú odkázané na pomoc iných. Pomoc iných prostredníctvom štátu.
Dámy a páni, resocializačné strediská sa zriaďujú za účelom prekonania psychických, fyzických a sociálnych dôsledkov drogovo alebo inak závislých detí a na ich opätovné zapojenie sa do normálneho života. Má ísť o návrat do normálneho života, o návrat do spoločnosti, do slušnej spoločnosti. A úlohou sociálnej reintegrácie je, aby tí, ktorí pred nástupom na liečbu žili na ulici alebo vyrastali v nevhodnej skupine, sa mohli znova zaradiť do života a aby neboli v rizikovom prostredí. Dámy a páni, opakujem, aby neboli v rizikovom prostredí. Maloleté deti majú ústavné právo na osobitnú ochranu a štát sa im prostredníctvom svojich orgánov zaviazal túto ochranu poskytovať.
Kauza Čistý deň nie je politická kauza, ako sa snažia viacerí koaliční poslanci prezentovať. Je to bezohľadné voči deťom, ktoré sú v ohrození, a podlé voči tej časti slušnej spoločnosti, aby sa touto floskulou o politickej kauze obhajovalo ničnerobenie, protekcia a klientelizmus.
Je známe, že táto kauza sa začala na podnet matky maloletej Natálie, ktorá si nevedela s úradmi poradiť. Jej dcéra sa totiž stala obeťou sexuálneho násilia. Medializácii tohto problému predchádzali sťažnosti na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, podnet na prešetrenie situácie v resocializačnom zariadení v Galante, podnet adresovaný komisárke pre deti. Všetko márne. Veci sa začali hýbať, až keď sa našla inštitúcia, ktorá by matke a maloletej Natálii pomohla. Dámy a páni, tou inštitúciou bola Natália Blahová, ktorá prostredníctvom svojho blogu o prípade informovala verejnosť. Od jej medializácie sme deň čo deň svedkami nových závažných obvinení a mnohých pochybností. Rozhodnutia a výstupy ministra a predstaviteľov koalície majú za následok odstupovanie členov akreditačnej komisie, tlaky zo strany ministerstva majú za následok pozmeňovanie posudkov.
Za povšimnutie stoja tiež nelogické, až absurdné mediálne výstupy a subjektívne rozhodnutia ministra Richtera. V tomto prípade sú angažované a na verejnosti zneužívané maloleté dievčatá, ich rodinní príslušníci a klienti centra, špina sa hádže z jednej strany na druhú a ministerstvo práce si stále stojí za svojím: Všetko je v súlade so zákonom. A to napriek odporučeniu akreditačnej komisie zrušiť Čistý deň, resp. jeho akreditáciu, pre mnohé pochybenia a porušenia zákona.
Po spomínanej medializácii celej kauzy a angažovanosti Natálie Blahovej bol členmi výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny v tejto veci vykonaný poslanecký prieskum, kde sa potvrdili viaceré nedostatky zo strany štátnych inštitúcií. Ústredie práce aj napriek podnetom o možnom páchaní sexuálneho zneužívania a násilia, hrubého a ponižujúceho zaobchádzania v resocializačnom zariadení nijak nekonalo. Vznikli podozrenia, že maloletí neboli chránení a počas pobytu im bola spôsobená ujma. Ústredie práce ani na základe týchto zistení nevykonalo kontrolu, žiadne preventívne opatrenie ani neudelilo žiadne sankcie.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že v zariadení Čistý deň došlo k pochybeniam pri správe dokumentácie. Nebola kompletná a vypracovaná bola veľmi povrchne. Od mája do júla tu nebol prítomný psychológ. Psychologickú starostlivosť v danom období zabezpečoval riaditeľ zariadenia, pričom nepreukázal, či na to má potrebnú kvalifikáciu. V spisoch klientov boli založené individuálne resocializačné plány, no všetky boli rovnaké. Hárky klientov vedené psychológom zariadenia neboli kontrole poskytnuté s odôvodnením, že v zariadení sa nenachádzajú.
Čo sa týka trestných oznámení, ústredie práce nevidelo dôvod na ich podanie, veď boli podané zákonnými zástupcami maloletých. Opäť nekonali. Viackrát sa tiež ukázalo zlyhávanie komunikácie medzi ústredím a ministerstvom práce. Ministerstvo práce navyše ani len nezačalo preverovať tieto podozrenia, pričom minister na všetky vzniknuté otázky odpovedal, že Čistý deň pôsobí v súlade so zákonom a pravidlami. Ako inak. Dámy a páni, ale všetko toto, čo sa objavilo v správe z tohto prieskumu, je na vážne zamyslenie.
Až po mohutnom nátlaku, medializovaní výpovedí klientov zariadenia a ich rodičov začalo ministerstvo konanie o zrušení akreditácie. Aký bol výsledok tohto konania? Akreditačná komisia, teda kontrolný orgán štátu zložený z odborníkov, ktorí sa dlhé roky venujú pomoci obetiam násilia, zaoberajú sa sociálnym poradenstvom a majú možnosť komunikovať so zamestnancami a klientami obdobných zariadení, títo ľudia skonštatovali v prípade Čistého dňa mnohé pochybenia a porušenia zákona. Napríklad konštatovali, že subjekt uvádza ako jednu zo svojich služieb psychoterapiu, no napriek tomu nedisponoval odborníkom na výkon tejto služby. Zariadenie v určitom období nemohlo poskytovať psychologické poradenstvo, pretože nedisponovalo ani psychológom, čo je tiež jedna zo zákonných povinností resocializačných zariadení.
Individuálne resocializačné plány boli prezentované rovnaké bez ohľadu na špecifiká klientov, teda boli zrejme len mechanicky kopírované bez toho, aby odzrkadľovali individuálne nastavenia týchto plánov pre jednotlivých klientov. Ďalej chýbal plán supervízie. Ďalej akreditačná komisia ďalej zhodnotila, že existujú podozrenia z porušenia zákonov nielen v súčasnosti, ale aj v minulosti, čo vyplynulo nielen zo spisovej dokumentácie, ale aj z výpovedí dotknutých osôb. Na záver akreditačná komisia zdôraznila, že jej závery a odporučenie odobrať Čistému dňu akreditáciu boli objektívne a nepodliehali tlakom verejnosti.
Napriek rozhodnutiu akreditačnej komisie, ktorá nedostatky v zariadení považovala za také závažné, že hlasovala za odobratie akreditácie, táto resocializačnému zariadeniu Čistý deň v Galante ostáva, keďže ministerstvo ani po tomto všetkom nemá za preukázané také porušenia zákona, ktoré by k zrušeniu akreditácie smerovalo. Takže akreditačná komisia, štátny kontrolný orgán vykonávajúci kontrolu v Čistom dni, skutočne skonštatuje vážne zlyhania a porušenia zákona, navrhne na základe nich zrušenie akreditácie a ministerstvo jednoducho nemá dostatok dôvodov, dôkazov. Dámy a páni, toto je absurdné!
Dámy a páni, toto bol len malý výsek z celej kauzy Čistý deň. Takmer denne vznikajú nové a nové podozrenia, objavujú sa nové a nové informácie. Napríklad ohľadne zaujatosti ministra kvôli osobným vzťahom s predstaviteľmi resocializačného zariadenia. Ďalej podozrenia ohľadne manipulácie s finančnými prostriedkami poskytovanými štátom alebo podozrenia o manipulácii správy z kontroly, ktorú vykonala psychologička ÚPSVaR-u alebo podozrenia ohľadom subvenčných a kadejakých iných podvodov.
Dámy a páni, práve ministerstvo na čele s ministrom Richterom udeľuje akreditáciu podobným zariadeniam. Je to práve štát prostredníctvom tohto ministerstva a jeho ministra, kto zodpovedá za zariadenie, ktoré mu akreditáciu udelilo a v zmysle zákona sa má akreditácia zariadeniu zrušiť, ak v ňom dochádza k ohrozeniu života a zdravia detí. Jednotlivé pochybenia alebo porušenia zákona by sa dali ospravedlniť, ak by sa okamžite konalo, ak by došlo k vyvodeniu zodpovednosti a hlavne ak by došlo k náprave. A to k takej náprave, ktorá by viedla k istote, že deti sú v poriadku a že im resocializačné zariadenie poskytuje presne takú starostlivosť, zázemie a bezpečie, aké mu ukladá zákon.
Takto mal, dámy a páni, tento príbeh skončiť. Nie na parlamentnej pôde, nie tu v tejto sále. Do tejto sály na politickú pôdu ten prípad doviedlo zúfalstvo a bezmocnosť týmto deťom pomôcť inou cestou. A najmä to, ako sa pán minister zubami-nechtami bráni náprave a napriek všetkému, čo tu bolo doteraz povedané, chráni doslova vlastným telom zariadenie Čistý deň. A takto navonok nepochopiteľné správanie pána ministra vyvoláva množstvo otázok: Čo obrovské je za tým? Aká hrôza sa za týmto celým skrýva?
A mne sa, dámy a páni, nechce veriť, že sú za tým len peniaze.
Miesto zodpovedného a promptného riešenia je minister Richter z tejto situácie znechutený, ba až zhrozený a čím ďalej, tým viac presvedčený, že morálne bahno a hyenizmus túžiaci po moci nepoznajú hranice. Takto sa vyjadril. Áno, pán minister, ak počúvate naše vystúpenia, tak áno, súhlasím s vami, zjavne nepoznajú.
K vašej práci mám tisíc výhrad. No ani jedna z nich nebola taká, o akej som hovorila na úvod, teda tak mimoriadna, aby sa pre ňu zvolávala mimoriadna schôdza k vášmu odvolávaniu. Až doteraz, pretože váš postoj a konanie vo veci Čistého dňa je pre mňa natoľko vážny, že moju dôveru ste stratili a na dnešnom zasadnutí to chcem svojím hlasovaním prejaviť. Už dávno som nebola z konania čelných predstaviteľov tejto vlády taká zhrozená a znechutená. Pán minister, vážnym spôsobom konkurujete svojmu kolegovi pánovi ministrovi Kaliňákovi.
Ďakujem. (Potlesk.)