Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.5.2017 o 18:10 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 6.9.2017 10:34 - 10:45 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, v prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať plénu za ústretovosť a možnosť spojiť diskusiu, a teda rozpravu k vládnemu návrhu zákona a k nášmu poslaneckému návrhu, ktorým meníme podmienky pri povinnostiach vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe. Bude tak možno lepšie porovnať zmeny, ktoré v oblasti v pracovnej zdravotnej služby navrhujeme my s kolegami Eugenom Jurzycom, Ľubomírom Galkom, Jozefom Rajtárom, so zmenami, ktoré prináša ministerstvo zdravotníctva a ktoré predniesol pán minister Drucker.
Pokiaľ pán minister vo svojej dôvodovej správe, a povedal to aj pri prednesení návrhu zákona, že zmena reaguje na požiadavky zamestnávateľov, tak ja som presvedčená, že tieto požiadavky vôbec nepochopil. Zamestnávatelia totiž dlhé roky hovoria, že pracovná zdravotná služba je administratívne mimoriadne náročná, neprimerane ich zaťažuje a je veľmi drahá a v mnohých prípadoch a hlavne tam, kde sa vzťahuje na nerizikové pozície, tak je aj zbytočná.
Zmeny, ktoré pán minister predstavil, podnikateľov príliš neodľahčia. Už dnes sa zamestnávatelia vyjadrujú, že sú len alibizmom, že sú len zmenou pre zmenu, ktorá žiadne uľahčenie neprinesie. V dôvodovej správe je ďalej uvedené, že hlavnou zmenou je nahradenie povinnosti zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu zo strany zamestnávateľa zabezpečením posúdenia zdravotného rizika zamestnancov.
To znamená, že ak doteraz museli mať zamestnávatelia zabezpečenú pracovnú zdravotnú službu pre všetky štyri rizikové kategórie, tak po novom budú musieť zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika zamestnancov, a to pri zamestnancoch 1. kategórie jednorazovo, pre zamestnancov 2. kategórie raz za 18 mesiacov a pre zamestnancov 3. a 4. kategórie raz ročne. Čiže pracuje sa tu s rôznymi intervalmi pre rôzne kategórie a ja chcem vidieť v 500-zamestnancovej firme, ako toto budú evidovať. Ak je toto administratívna úľava, tak asi máme o administratívnych úľavách inú predstavu.
Navyše posudok pre zamestnancov v 1. a v 2. kategórii už nebude možné zabezpečiť bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostno-technickou službou a zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov v 2. kategórii, budú musieť každoročne reportovať v elektronickej podobe príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Toto je povinnosť, ktorá pribúda.
Čo sa týka výkonu a dohľadu nad pracovnou zdravotnou starostlivosťou, ministerstvo túto zmenu odôvodňuje, a povedal to aj pán minister, neodbornosťou bezpečnostných technikov. Teda tých technikov, ktorí to dodnes roky vykonávali, ktorí sú v oblasti bezpečnosti zdravia a práce pravidelne preškoľovaní, a ich spôsobilosť je preukazovaná skúškami. Čiže nie sú to len bezpečnostní technici, ktorí by vôbec s touto odbornou matériou nemali žiadne skúsenosti. A ja sa chcem spýtať, pretože ministerstvo síce ich neodbornosťou odôvodňuje túto zmenu, ale túto neodbornosť nijakým spôsobom nepotvrdzuje alebo, alebo nedáva žiadny dôkaz alebo nejakú štatistiku, alebo nejaký argument, čím by sa potvrdila táto neodbornosť, že skutočne toto je problém, že títo ľudia sú neodborní a pre toto a pre toto túto prácu dodnes vykonávajú zle, alebo teda s nedostatočnou odbornou spôsobilosťou.
Ja sa to pýtam preto, pretože toto je naozaj veľmi vážna vec. A pokiaľ to naozaj relevantne zdôvodnené nie je, tak to vyvoláva pocit, že tento štátom garantovaný biznis, ktorý dodnes robila istá skupina ľudí, bude po novom robiť iná skupina ľudí. A toto jednoducho vyvoláva aj rôzne otázky a, a možno aj nejaké zvláštne pocity.
A vážna vec je to aj preto, pretože veľká časť zamestnávateľov dnes poskytuje pracovnú zdravotnú službu prostredníctvom bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika a práve týmto zamestnávateľom my dnes veľmi skomplikujeme situáciu, pretože budú musieť tieto, tieto aktivity, tieto služby meniť.
Summa summarum, doterajšie pravidlá nahradzujú nejaké iné pravidlá. Niečo pribúda, niečo sa mení, zavádzajú sa rôzne lehoty. V každom prípade ale vo finále sa len nejaké povinnosti menia a zabehnuté pravidlá budú musieť zamestnávatelia meniť. A z toho, ako je tento zákon koncipovaný, vôbec nie je jasné a ja si dovolím dokonca pochybovať o tom, že prinesie ten zamýšľaný a sľubovaný cieľ, že to zamestnávateľov odľahčí či už finančne, alebo administratívne. A tu si treba uvedomiť ešte jednu veľmi dôležitú vec, pretože aj časté zmeny zákonov, ak neprinášajú úľavu alebo zjednodušenie, podnikateľom komplikujú život. Musia študovať nové zmeny, nové paragrafy, novú legislatívu, musia sa im prispôsobovať, musia meniť zabehnuté procesy a aj toto všetko stojí čas aj peniaze. Na Slovensku je nevyhnutné stabilizovať legislatívu a zjednodušovať podnikanie, nie ho neustále komplikovať, meniť, zneprehľadňovať a stále viac zaťažovať.
A teraz čo sa týka nášho návrhu na zmeny v pracovnej zdravotnej službe. Ako som už uviedla, navrhujeme túto úplne pre 1. a 2. kategóriu zrušiť. Sme totiž presvedčení, že pre tieto dve rizikové kategórie, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia, alebo pri nich nie je vzhľadom na riziko predpoklad poškodenia zdravia, je zavedenie pracovnej zdravotnej služby neprimerané. A chcela by som povedať pár slov k tej neprimeranosti.
Ministerstvo sa v dôvodovej správe odvoláva na informácie poskytnuté Národným centrom zdravotníckych informácií, podľa ktorých bolo za rok 2015 v Slovenskej republike hlásených 328 chorôb z povolania, pričom z celkového počtu bolo 175 chorôb z povolania uznaných u zamestnancov zaradených do 2. kategórie, čo predstavuje 53,4 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania. Tak ak sa v nejakom, nie celkom jasnom kontexte povie, že niečoho je 53,4 %, tak každému je na prvý pohľad jasné, že je to asi veľa a je to viac ako polovica. Ale tu je práve ten kontext veľmi dôležitý. Ministerstvo totiž v týchto štatistikách zabudlo povedať jednu veľmi dôležitú vec, a síce z akého celkového počtu zamestnancov, na ktorých sa táto povinnosť pracovnej zdravotnej služby vzťahuje, bol ten výskyt chorôb z povolania. Čiže zabudlo uviesť, že v roku 2015 bolo na Slovensku zamestnaných viac ako 2,45 mil. ľudí. Takže my dávame akúsi povinnosť, ktorá zaťažuje administratívne aj finančne, zabezpečovať ju pre 2,45 mil. ľudí, pričom výskyt chorôb je pri 328 chorobách z povolania, to je 0,013, čiže 0,013 % všetkých zamestnaných a 175 chorôb z povolania uznaných u zamestnancov v druhej kategórii, a to 0,007, čiže sedem tisícin percenta všetkých zamestnancov. Takéto čísla sa bežne označujú ako štatistické chyby, a nie ako dôvod na zavádzanie tak masívnych opatrení, a tak drahých opatrení.
A to je tá primeranosť, o ktorej hovorím, a nehovorím o nej len ja, ale aj smernica, na ktorú sa pri zavádzaní pracovnej zdravotnej služby už aj v minulosti navrhovatelia odvolávali, odvoláva sa na ňu aj teraz pán minister. Aj táto smernica hovorí o tom, že preventívne opatrenia majú byť primerané. Nehovorí vôbec o žiadnom zavedení pracovnej zdravotnej služby alebo o nejakej povinnej pracovnej zdravotnej službe. Hovorí o tom, že primerané, že opatrenia, preventívne opatrenia majú byť primerané. A ja sa domnievam a som toho názoru, že dnes nastavené pravidlá ani nastavené pravidlá podľa novely navrhovanej ministerstvom zdravotníctva nebudú primerané. Primerané by boli podľa môjho názoru vtedy, ak by sa nám podarilo schváliť nami navrhovanú novelu, teda ak by sme pracovnú zdravotnú službu pre 1. a 2. kategóriu zrušili a ponechali ju len pre pracovné kategórie 3. a 4. skupiny, teda pre práce, kde naozaj existuje reálne riziko, to sú práce, kde sa pracuje v hluku, v prašnom prostredí a tak ďalej a tak ďalej. Presne tak, ako sa nám podarilo túto novelu presadiť počas Radičovej vlády. Ale, žiaľ, nie nadlho, pretože strana SMER ju zaviedla v ďaleko širšej podobe.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte, prosím, spomenúť, že náš návrh zákona nevznikol len za stolom v kancelárii bez možnosti vyjadriť sa k nemu pre tých, ktorých tento zákon zasahuje najviac. Prešiel pripomienkovým konaním najväčších organizácií, ktoré zastupujú zamestnávateľov a podnikateľov. Pripomienkovali ho Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Podnikateľská aliancia Slovenska, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Klub 500 a všetky tieto organizácie sa vyjadrili pozitívne. A aj preto si celkom odvážne dovoľujem požiadať a poprosiť vás o podporu nášho návrhu zákona, teda o podobu zmeny pre pracovnú zdravotnú službu tak, ako je navrhnutá v našom poslaneckom návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2017 10:29 - 10:32 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Ľubomíra Galka a mňa predniesla návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto nášho predloženého návrhu zákona je zrušenie povinnosti vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do 1. a 2. kategórie, pričom vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do 3. a 4. kategórie sa pracovná zdravotná služba navrhuje zachovať.
Súčasná úprava, ktorá zakotvuje povinnosti pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do 1. a 2. kategórie, je príkladom šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k podnikateľom zamestnávajúcim uvedené kategórie zamestnancov a profitujú z nej najmä poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby. Uhrádzať to však musia zamestnávatelia, ktorým táto samoúčelná a v mnohých prípadoch až zbytočná povinnosť odčerpáva zdroje.
Predložený návrh sa netýka zamestnancov zaradených do 3. alebo 4. kategórie, keďže u tých dvoch kategórií má sledovanie zdravotného stavu zamestnancov svoje opodstatnenie, samozrejme, vzhľadom na prácu, ktorú vykonávajú. Podľa nášho návrhu, podľa nášho názoru je v súčasnosti učinené zadosť požiadavkám smernice Rady, ktorú spomínal aj pán minister, pretože už v zákone o BOZP sú uvedené určité povinnosti. Rovnako aj zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia, a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Preto považujeme takúto povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu za akúsi duplicitu, a preto navrhujeme teda takúto zmenu. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Účinnosť predkladanej novely sa navrhuje na 1. januára 2018.
A vzhľadom na to, že by som chcela reagovať aj na predložený návrh zákona, poprosím o možnosť vystúpiť aj v rozprave.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.9.2017 13:06 - 13:07 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ja mám návrh na zlúčenie rozpravy k dvom bodom, a síce bod č. 19, je to tlač 631, a bod č. 69, tlač 636. V prvom prípade sa jedná o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Ten druhý návrh zákona je poslanecký, ale jedná sa toho istého zákona, aj tej istej veci. Takže preto žiadam o zlúčenie rozpravy k týmto dvom bodom. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 11:52 - 11:54 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Veľmi pekne ďakujem, Eugen, tebe za takéto veľmi podľa mňa jasné, zrozumiteľné, stručné a presvedčivé zdôvodnenie, prečo tento krok nie je pozitívny. Ja by som chcela zvýrazniť a podčiarknuť jednu vec. Súčasná vláda stále komunikuje, ako sa ekonomike darí. Toto je nespochybniteľný fakt. Ekonomike sa darí, tak ako našej, tak európskej. Možno v opačnom poradí. A toto je situácia, kedy by som ja očakávala, že to "darí sa nám" sa nejakým spôsobom prejaví aj či už v životnej úrovni, alebo v znížení daní, čiže v nejakých, v tom, aby mali ľudia čisté príjmy vyššie. Nedeje sa to ani v oblasti znížení daní. Dane sa neznižujú. Nedeje sa to ani v oblasti zníženia odvodového zaťaženia. Naopak, tam sa cez vymeriavacie základy, naopak, zvyšuje odvodové zaťaženie. Nedeje sa to ani v skvalitňovaní zdravotníctva. Nedeje sa to ani tým, že by vyššie peniaze išli do školstva, že by sa skvalitňovalo školstvo, že by sa nejakým významnejším spôsobom zvyšovali dôchodky. Jednoducho ľudia toto nijak necítia. Naopak, v takomto "darí sa ekonomike" prichádza súčasná vláda s tým, že chce ešte ďalej, viacej zadlžovať našu krajinu. Čiže v čase, kedy sa darí ekonomike, by som očakávala skôr to, že sa toto prenesie na ľudí a podnikateľov, alebo že sa začnú znižovať dlhy. Ale naopak, alebo možnože sa začnú robiť reformy, pretože reformy treba robiť v dobrých časoch, nie v zlých časoch. Ale nič z tohto sa nedeje.
A vy prichádzate s návrhom, ktorý – pri všetkej úcte – je ťažko populistický, pred župnými voľbami, ale to vám ide veľmi dobre, tieto populistické balíčky. Tak práve toto sa tu teraz de... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2017 14:10 - 14:20 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, opäť máme na stole zákon, ku ktorému existuje množstvo objektivizovaných pripomienok, ktoré smerujú a naznačujú do budúcna problémy. Či už to bolo v rámci medzirezortného pripomienkového konania, kedy už vtedy odborná verejnosť komunikovala veľmi jasne, že návrh zákona ide vo viacerých bodoch proti princípom nezávislej regulácie, ako aj proti tretiemu energetickému balíčku. Následne na to aj opozícia viackrát upozorňovala presne na tieto problémy, či už to bolo na výbore alebo to bolo aj tu priamo v pléne. Bez výsledku.
Ešte aj Európska komisia vo svojich odporúčaniach Rady zo dňa 22. mája tohto roku uvádza, teraz si dovolím zacitovať: "Komplexný a neprehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi zainteresovanými stranami na trhu s energiou. Nedávne zmeny v stanovovaní distribučných taríf naznačujú pokračujúci vplyv z politického aj podnikateľského prostredia. Prijatie právnych predpisov, ktoré dávajú vláde výhradné právo menovať predsedu regulačného úradu a umožňujú ministerstvu hospodárstva a ministerstvu životného prostredia vstupovať do procesu stanovovania cien, bude pravdepodobne viesť k obmedzeniu nezávislosti regulátora cien energie."
Napokon s týmito istými výhradami vrátil aj pán prezident tento zákon tým, že ho nepodpísal a odporučil na opätovné prerokovanie. Chcem zdôrazniť, že regulačný úrad musí byť okrem toho, že musí byť transparentný, musí byť aj nezávislý, pretože pokiaľ tomu tak nie je, veľmi ťažké je dosiahnuť verejný záujem. A nezávislosť tohto regulačného úradu musí byť na viacerých úrovniach. Musí byť politická, politicky nezávislý.
Štát riadi, zriadi regulačný úrad, aby tento úrad mohol nezávisle od politického tlaku regulovať cenotvorbu v odvetviach, ktoré zo svojej podstaty musia byť regulované, keďže v ich priestore neexistuje prirodzená konkurencia, aj keď to už tiež tak celkom nie je, ale momentálne je to regulovaný subjekt. A ceny energií nesmú byť predmetom politického boja alebo politického marketingu, tak ako sme tomu boli v minulosti niekoľkokrát svedkami, či už to boli plagáty Roberta Fica po celom Slovensku alebo podobné iné marketingové aktivity, kde on sám vystupoval ako človek, ktorý ovplyvňuje ceny energií. Ako to následne dopadlo, sme asi všetci začiatkom tohto roku videli.
Nielen regulačný úrad musí byť nezávislý, musí nezávislým byť aj jeho predseda. Musí to byť apolitický, čestný odborník akceptovaný odbornou verejnosťou. Opäť sme videli, že náš predseda regulačného úradu tiež taký nebol a tiež sme videli, ako to dopadlo, keď takým nebol.
Úrad musí byť aj legislatívne nezávislý. To znamená ÚRSO má právomoc vydávať vyhlášky, ktoré musia byť v súlade s našimi zákonmi, ústavou, ako aj smernicami Európskej komisie. Opäť máme skúsenosti, keď toto neplatilo. Bývalé vedenie opäť postupovalo v rozpore s týmito princípmi, keď napríklad zaviedli poplatok za prístup do sústavy, tzv. G-komponent. A čo bol výsledok toho, že takýmto spôsobom úrad fungoval? No výsledkom bol prehratý Ústavný súd, ako aj posledné rozhodnutie súdu v Žiline, a to tiež vieme, ako dopadlo. Osemdesiat miliónov musia distribučky vrátiť výrobcom.
Úrad musí byť nezávislý aj čo do financií, to znamená, nemajú politici vstupovať do toho, ako bude vyzerať rozpočet. Majú ho len schváliť alebo neschváliť, ale nemajú sa podieľať na tvorbe rozpočtu. Tak isto by mal byť kompetenčne nezávislý, to znamená, musí to byť úrad obsadený odborníkmi, čestnými, neúplatnými ľuďmi, ktorí dokážu vyhodnotiť a stanoviť tie najvhodnejšie podmienky regulácie a z nej vyplývajúce práva a povinnosti či už na základe svojich vedomostí, skúseností, nastavených pravidiel, prípadne odporúčania iných nezávislých národných alebo nadnárodných výskumných inštitúcií. Toto tiež u nás neplatilo.
A takisto to musí byť úrad, ktorý je nezávislý informačne. ÚRSO má informovať verejnosť nezávisle, pravdivo a objektívne. Čiže žiadne spoločné tlačovky s premiérom tejto krajiny a spoločné vyhlásenia a spoločný postup pri regulácii. Toto je opäť v záujme nezávislosti a v záujme dosiahnutia verejného záujmu neprípustné.
Ja som naznačila už niektoré problémy, ktoré s našou reguláciou boli v minulosti. Boli komunikované aj Európskou komisiou a veľmi dobre sme videli, do akých problémov táto situácia vyeskalovala.
Návrh zákona, ktorý máme dnes na stole, rozhodne neprispieva k zvýšeniu ani transparentnosti, ani k zvýšeniu nezávislosti tohto úradu. Naopak, ešte viac tento úrad politizuje. A tento pocit nemáme len my. Tento pocit nemala len odborná verejnosť počas medzirezortného pripomienkového konania, nemá ho len Európska komisia. Má ho aj pán prezident. A ja si naozaj myslím, že by sme sa týmto problémom mali zaoberať.
Pán prezident poukazuje na dve problematické oblasti, ktoré zásadne oslabujú a majú v prípade, že táto, tento zákon bude prijatý v takej podobe, v akej bol pôvodne navrhnutý, oslabujú nezávislosť tohto úradu a oslabujú aj nezávislosť predsedu tohto úradu.

Pán prezident namieta, teda ako som povedala, dvomi vecami. Po prvé tým, že predsedu úradu už nemá vymenúvať a odvolávať prezident, ale vláda, čím sa ešte viac stane predseda úradu závislým od vlády a jej politického tlaku. Druhá vec, ktorú pán prezident Kiska namieta, je, že účastníkom konania vo vybraných cenových konaniach bude aj Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Toto sú dve zásadné veci, ku ktorým máme v zhode pripomienku. A navyše som presvedčená o tom, že Slovensko má množstvo problémov, ktoré návrh vôbec nerieši.
Konkrétne som presvedčená, že problémom regulácie sieťových odvetví je zle formulovaná stratégia, protichodné ciele, konflikty záujmov, netransparentné pravidlá a slabá kontrola regulovaných subjektov. Toto všetko sme si v praxi vyskúšali, toto všetko sme videli, toto všetko vieme dnes pozitívne, že navyšuje ceny energií, ktoré, tak ako na svetových trhoch cena energie klesá, tak naopak u nás stúpa. Ale tieto problémy, o ktorých som hovorila, návrh zákona vôbec nerieši. Vôbec sa im nevenuje, vôbec ich nerieši. Preto pán prezident okrem toho, že teda jasne artikuloval problémy, ktoré v tomto vidí, predložil päť zmien, ktoré som presvedčená, že by mali byť touto snemovňou prijaté, pretože sa vyhneme do budúcnosti mnohým problémom a vyhneme sa aj tomu, že nami prijatá novela bude v rozpore s právom Európskej únie a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti cenovej regulácie.
Chcem sa teda prihovoriť za to, aby toto plénum prijalo všetkých päť návrhov pána prezidenta a v takomto stave by bol tento návrh zákona aj pre mňa akceptovaný a hlasovala by som zaňho. Pokiaľ ale tieto pripomienky pána prezidenta, návrhy teda na zmeny, ktoré navrhol, prijaté nebudú, nemôžem za tento návrh hlasovať, rovnako ako klub SaS. A opakujem, upozorňujeme na vážne problémy, ktoré z tohto je už dnes vidno, že nastanú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2017 18:10 - 18:10 hod.

Jana Kiššová
Ďakujem pekne. Rovnako chcem informovať členov hospodárskeho výboru, že zasadneme o 18.15 hod., teraz, priestor 149, je to 1. poschodie tam, kde sedia európske záležitosti, 18.15, 149. Ďakujem.

(Pokračovanie prestávky.)

(Po prestávke.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2017 16:12 - 16:14 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade ďakujem veľmi pekne, že tá reakcia bola vecná a bola k veciam, ktoré som naozaj konkrétne hovorila, čo je tu občas také celkom cenné a vzácne. Skúsim začať odspodu.
Ty si, pán poslanec, vyslovil taký predpoklad, že to, že niektorí zamestnávatelia to začali spontánne robiť, pretože tu tá diskusia vo verejnosti je, je pre teba znakom toho, že je to dobrý nápad. No podobnú analógiu by som mohla použiť aj ja, keby som povedala, že to, že to tí zvyšní nerobia, by mohlo byť zase znakom, že to nie je dobrý nápad, ale asi by som ju nevyslovila.
Potom si spomenul, že som povedala, že ste sa mali pýtať tých, čo tomu rozumejú, a že teda tomu rozumejú všetci. Ja som sa asi zle vyjadrila, ak som to tak povedala, tak sa ospravedlňujem, ja som chcela povedať, že tí, čo rozumejú procesu náborov a inzerovaniu. Lebo hovoríme tu o nejakom povinnom nastavení uvádzať nejaké údaje do inzerovania, čiže v procese inzerovania, a chcela som povedať, že tí, čo rozumejú procesu, vedia ako ten proces prebieha, vedia, akým spôsobom vzniká mzdová politika, odmeňovacia politika, ako sú tieto rozhovory vedené, ako sa potom vyjednáva, lebo to nie je úplne tak, že si tam tí dvaja sadnú a potom si plácnu, ono to má, samozrejme, aj nejaké, nejaké hodnotovejšie procesy v sebe.
Potom si povedal, že aj zamestnanci optimalizujú, s týmto úplne súhlasím. Samozrejme, zamestnanci optimalizujú, a napriek tomu im nejdeme zo zákona prikazovať, že keď sa uchádzajú o nejakú pracovnú pozíciu, musia do toho svojho uchádzacieho nejakého formuláru niečo povinne uvádzať zo zákona. Nič také im neprikazujeme.
Potom si spomenul, že to, že ja vnímam negatívne... Aha, už nestihnem. Tak môžme si to asi potom vydiskutovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2017 15:53 - 15:54 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vy ste sa vyjadrili, že moje argumenty sú odtrhnuté od reality, to je konštatovanie, ale nepovedali ste konkrétne v čom, mňa by celkom zaujímalo, že čo konkrétne je vytrhnuté z reality, pretože ja som hovorila o úplne konkrétnych situáciách z praxe, ktorú som 14 rokov vykonávala, a úplne presne viem, o čom som hovorila.
Vy vychádzate z toho, že každý, kto nechce zverejniť plat, je neférový. Povedali ste, že férový zamestnávateľ by toto nemal mať problém urobiť. Ale ja som úplne presne popísala situácie, kedy vôbec nejde o nejakú férovosť, ale úplne konkrétne situácie, kedy to nie je možné a nie je ani vhodné. A na toto ste nereagovali. Ja chápem, že teda ste mali napísaný prejav skôr, ako som ja predniesla ten svoj, ale možno ste mali na tie veci úplne konkrétne reagovať, lebo ja som povedala úplne konkrétne, jasné situácie z praxe, prečo som presvedčená, že je to ako nereálne, tak obíditeľné a tak nekontrolovateľné a tak nesankcionované tým pádom. A ani jednu poznámku ste k tomuto nepovedali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18.5.2017 15:22 - 15:37 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení pani, vážený pán predsedajúci, skôr ako ktokoľvek z nás prinesie do tejto sály návrh zákona, ktorým pridá niekomu nejakú povinnosť, mal by si uvedomiť v prvom rade a zodpovedať otázky, komu týmto prospeje, čo to niekomu prinesie a komu tou povinnosťou spôsobí akú záťaž. A keď bude mať odpovede na tieto otázky, potom si treba odpovedať na ďalšiu otázku, či tá záťaž je primeraná tomu výsledku, ktorý to prinesie. Skúsim povedať zopár výhrad, ktoré k tejto mnohonavrhovanej povinnosti pre zamestnávateľov vidím.
V prvom rade by som chcela naznačiť, že vychádzať pri stanovovaní povinností z toho, že všetci podnikatelia sú zlí a všetci podnikatelia chcú niekoho oklamať alebo podviesť, je veľmi zlé východisko pre takéto štandardizovanie a stavia to aj veľmi poctivých a slušných podnikateľov do zlého svetla. A toto rozhodne nie je prospešné.
Chcem sa ale spýtať, ak navrhovatelia tvrdia, že zamestnávatelia by mali mať povinnosť uvádzať do inzerátov mzdu a tú, minimálnu mzdu, a tú potom dodržať, chcem poukázať na pár vecí, pri ktorých si myslím, že to jednak nič neprinesie, určite nie to, čo tu sľubujú, že by sa mali zvýšiť mzdy, že je to zbytočná, možno nie až tak veľmi náročná, ale napriek tomu povinnosť. A posledná vec, ktorá je možno najpodstatnejšia z toho všetkého, že je to do veľkej miery aj nereálne.
Chcem sa spýtať, že čo je nenormálne na tom, že sa zamestnanec so svojím budúcim zamestnávateľom v trhovom mechanizme má dohodnúť na podmienkach. Ja na tom nevidím nič zlé. Jeden ponúka prácu a jej konkrétnu podobu predstaví až na tom pohovore. Druhý ponúka seba ako kandidáta a tiež až na pohovore seba a svoju kapacitu, svoje znalosti, skúsenosti bližšie predstaví. Až na tom pohovore si obidvaja povedia do veľkej miery veci, ktoré nie je možné dať ani do inzerátu, ani do životopisu, a na tom pohovore obe strany vidia, za akých podmienok by do tej spolupráce chceli ísť. Čo je zlé na tom, nechať týmto dvom zmluvným stranám dohodnúť sa aj na takej podmienke, akou je mzda?
Jedna z dôležitých vecí je aj, že zamestnávatelia svoje výberové procesy optimalizujú. A optimalizujú ich napríklad aj na úrovni inzercie. Ak napríklad vo firme hľadáte štyri pozície, napríklad, aby to bolo jednoduchšie, programátora juniora, programátora seniora, analytika juniora, analytika seniora, možno ešte nejakú pozíciu analytika programátora, pretože aj také sú, a rozhodnete sa pre tieto štyri alebo päť pozícií, na ktoré potrebujete nájsť 10 ľudí, dať jeden jediný inzerát, pretože ten inzerát niečo stojí, tak ho viete nadefinovať tak, aby sa vám presne ľudia v tejto škále týchto piatich rôznych pozícií hlásili. A to, že platy z jednej strany pólu až po druhú stranu je aj násobok, možno aj dvojnásobok ponúkanej mzdy, to asi nemusím o tom nikoho presviedčať. Čiže akú mzdu by sme uviedli do takéhoto inzerátu tak, aby mala nejakú relevanciu táto mzda? Môžeme tam, samozrejme, uviesť nejaké rozpätie, ale to sa potom pýtam, čo bol zamýšľaný zámer?
Som presvedčená, že zverejnená mzda v inzeráte vyšší plat nezabezpečí. Dokonca môžu byť prípady, kedy to bude mať presne opačný efekt. Predstavte si, že vypíšete inzerát na nejakú pozíciu a uvediete tam minimálnu ponúkanú mzdu, napríklad, vymyslím si, 700 eur. Prihlásia sa vám štyria kandidáti a jedného z nich chcete prijať. A je pre vás natoľko kvalitný a natoľko vám rovno sadne do toho vášho profilu, že keby si na tom pohovore vypýtal 1 000 možno, že by ste mu tých 1 000 aj dali, alebo možno o 100 viac, ale viete, že on akceptoval vašu inzerátom ponúkanú sumu, a preto môžete ísť na hranu tejto sumy a on už má veľmi ťažkú pozíciu vyjednávať.
Netvárme sa, že neexistujú vo firmách aj situácie, kedy musíte zamestnanca preplatiť. Je bežnou praxou, že potrebujete kvalitného človeka do tímu, pretože máte rozbehnuté nejaké projekty a závisí od toho, či ho v rýchlej dobe získate, alebo ho nezískate.
Je bežnou praxou vo firme, že sa o platoch nehovorí. Pracovala som vo firme, kde hovoriť o platoch bolo porušenie pracovnej disciplíny, a považujem to za správne. Dostanete sa do situácie, kedy potrebujete zamestnať človeka, ktorého veľmi rýchlo, veľmi kvalitného potrebujete z trhu práce stiahnuť k sebe do firmy. Ale máte tam ďalších 17 pracovníkov na veľmi podobnej pozícii, ktorí historicky nejaký plat majú, a vy tohto človeka, ktorého potrebujete rýchlo, preplatíte, ale nemôžete si dovoliť spustiť vo firme lavínu, že vám prídu ďalší 17 a následne na to ďalší 25 a následne 125 pýtať vyššie platy. Toto sa jednoducho môže stať situácia, ktorú by ste neuniesli, a netvárme sa, že by to bolo v poriadku. Čiže netvárme sa, že je hriech preplatiť zamestnanca, ak jednoducho je na trhu práce taká situácia, že ak ho chcete dostať do firmy, musíte ho preplatiť.
Zamestnanci nie sú rovnakí. Nemajú rovnaké pracovné skúsenosti, nemajú rovnaký výkon, ochotu pracovať ani potenciál, ani chuť rásť. Aj toto sú veci, ktoré sú cenené a odmeňované výškou mzdy, hoci pri rovnakom pracovnom zaradení. Ale to sú veci, ktoré sa z inzerátu ani zo životopisu nedozviete. To sú veci, ktoré zistíte až na pohovore. A stavať si dopredu nejaké limity, o ktorých vopred viete, že nie sú dodržateľné, je podľa mňa veľká chyba a je to potom pravidlo pre pravidlo a nemá reálnu oporu v ničom, ani nie je dodržateľné.
Chcela by som ešte reagovať na pár vecí, ktoré odzneli pri predstavovaní tohto návrhu. Argumentuje sa tým, že zamestnávateľ vychádza z toho, že chce na trhu práce získať čo najlacnejšie zamestnanca, a z kontextu som vyrozumela, že na tomto vidia predkladatelia niečo zlé. Ja na tom nevidím vôbec nič zlé, že podnikateľ optimalizuje výšku svojich nákladov. Koniec koncov aj zo zákona mu vyplýva povinnosť viesť svoje podnikanie tak, aby dosahoval zisk, a myslím si, že je úplne normálne, ak všetci podnikatelia optimalizujú svoje náklady a mzdové náklady rozhodne sú charakterom nákladov, ktorý by nemalo byť zakázané optimalizovať, a ak sa tomu chce nejakým spôsobom brániť, tak ja tu v tomto pléne budem asi vždy oponovať.
Argumentovalo sa tu príkladmi, kedy sa ozvali zamestnanci, alebo teda kandidáti, že sa im stala taká situácia, že absolvovali mnohé pohovory a po pohovoroch, na ktorých povedali výšku svojho platu, tak sa im už potom ani neozvali. A vy si naozaj myslíte, že týmto ľuďom, týmto kandidátom sa tie firmy neozvali preto, lebo povedali výšku svojej mzdy? Nechce sa mi veriť, že si niekto myslí, že práve toto je dôvod, prečo sa týmto ľuďom neozvali. Ja som absolvovala vyše 1 000 pohovorov na rôzne pozície a verte mi, toto rozhodne nebol nikdy dôvod, prečo sme sa nejakému kandidátovi neozvali. Ak išlo o kvalitného kandidáta, vhodného na danú pozíciu, tak bol priestor diskutovať o výške mzdy. Samozrejme, teraz nehovorím o extrémoch, že prišiel niekto s neúmerne vysokými požiadavkami, násobkami nejakej predstavy, o ktorej proste nebolo treba diskutovať, ale hovorím o normálnych, bežných, reálnych prípadoch nohami na zemi.
Ďalšia argumentácia, ktorá tu padla, bola, že 85, ak sa nemýlim, nechcem povedať zlé číslo, opýtaných ľudí sa vyjadrilo, že sa im tento návrh páči. No, ja predpokladám, že keby sme sa spýtali tohto istého spektra ľudí, či by sa im páčilo, keby sme teraz dali do zákona, že od zajtra všetci jednorazovo 1 000-eurový darček od svojho zamestnávateľa a od budúceho mesiaca o 100 euro vyšší plat, tak možnože aj 100 % by bolo za. Sto asi nie, lebo ten zvyšok by boli asi tí, ktorí by to museli zaplatiť celé, ale predpokladám, že návrhy tohto typu by asi mali podobné výsledky v rôznych prieskumoch. Ja sa ale obávam, že dominantne sa treba spýtať na takéto návrhy tých, ktorí reálne tieto procesy absolvujú, reálne tieto procesy majú na starosti, manažujú a potrebujú s nimi pracovať, a to sú v prvom rade zamestnávatelia, sú to personálne pracovníčky, personálne manažérky, tých sa treba spýtať, aká je prax, či si toto vedia predstaviť. Sú to možno aj personálne agentúry, ktoré tiež hľadajú pozície pre rôznych zamestnávateľov, tí, ktorí s tým naozaj reálne pracujú.
Ďalší argument bol, ktorý som si teraz spomenula, bol, že to ušetrí čas všetkým zúčastneným. No, verte mi, že zamestnávateľ je prvý, ktorý chce ušetriť čas všade na akomkoľvek procese, na akejkoľvek povinnosti, byrokratickej záťaži, všade chce ušetriť čas a chce aj optimalizovať svoje procesy. Ak by mu uvedenie sumy mzdy do inzerátu niečo uľahčilo, verte mi, že by to robil. Verte mi, že to nepotrebuje mať prikázané v zákone. Druhá strana je, ak si chce, no, nemá to zakázané zo zákona, to som tým chcela povedať, že dnes tú možnosť a tú voľnosť má. Ak si chce zamestnanec uľahčiť tento výberový proces a chce si ušetriť čas, aby sa až na pohovore nedozvedel, aké sú platové pomery pri danej pozícii, veď on tiež dneska nemá zakázané zákonom do svojho životopisu a motivačného listu uviesť, že, vážená spoločnosť, moja minimálna očakávaná predstava o plate je taká a taká. Na tomto nevidím nič zlé, úplne bežne sa to deje, bežne to uchádzači robia, je to normálna vec, keď sa ide rozprávať o tom, že aké podmienky do vzájomnej spolupráce dávame na stôl, je to jedna z mimoriadne dôležitých náležitostí. A verte tomu, že sa nikto neostýcha tieto veci normálne na stôl dať. A keby aj áno, nič to nemení na fakte, že vyšší plat ani takáto povinnosť neprinesie.
Čo som chcela možno povedať ešte na záver, to je, že vidím tento návrh zákona ako bezzubý, pretože bude podľa mňa nedodržiavateľný, bude ďalšou záťažou pre podnikateľov a nikomu žiadny vyšší plat neuvedie.
Napadla ma ešte teraz jedna vec, že o akých inzerátoch my vlastne hovoríme. Ja som minule išla po ulici a videla som, neviem, či to bol inzerát, povedzte, predkladatelia, na autobuse bol veľký plagát, že prijmeme šoférov autobusov v dopravnom podniku a nič k tomu. Nejaké tri vety. Zrejme niekto vyhodnotil, že takáto forma inzerátu je efektívna, keď je čo najmenej prepísmenkovaná. Aj tu bude potom potrebné uvádzať výšku platu? Alebo nebude? Keď bude jedna personálna agentúra hľadať po štyroch alebo piatich rôznych klientov asistentku, pričom všade budú rôzne požiadavky, dá jeden inzerát, pretože tiež optimalizuje, chcem veriť, že oprávnene svoje náklady na inzerciu, jeden jediný inzerát, pričom každá z firiem ponúka tejto asistentskej pozícii iný plat - čo tam uvedie, aký plat tam uvedie? Zase tam len bude musieť niečo uviesť, lebo tam tá kolónka bude a ten červený dzindzík vás nepustí ďalej, keď ju nevyplníte, ale uvedie tam číslo pre číslo. To číslo nič nezabezpečí.
Dalo by sa o tomto hovoriť asi z tej praxe veľmi veľa, ale myslím si, že tú podstatu som asi vystihla. Aspoň chcem veriť, že áno. Opakujem len, je to nereálne, nič to neprinesie, bezzubé, nekontrolovateľné. Ak dám štyri inzeráty s rôznymi mzdami na veľmi podobnú pozíciu alebo aj na rovnakú pozíciu, kľudne dám štyri inzeráty na pozíciu asistentka s rôznymi štyrmi minimálnymi mzdami. Kto mňa kedy skontroluje, na ktorý inzerát sa tá asistentka, ktorú prijmem, prihlásila? A keď sa aj prihlási a ja nikoho na tú pozíciu nevyberiem, pretože zistím, že pri takejto sume jednoducho nikto vhodný nebol, prinúti ma niekto za každú cenu prijať toho človeka alebo mi tá legislatíva dáva možnosť dať iný inzerát s inou sumou? Ak mi dáva možnosť dať iný inzerát s inou sumou, čo verím, že dáva, tak zasa som len obišla niečo, čo je podľa mňa úplne zbytočnou prekážkou v tom celom procese.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2017 17:48 - 17:50 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa tiež pridať k podpore zrušenia koncesionárskych poplatkov, pretože ich považujem za nenáležitý, nesprávny, nespravodlivý a dokonca aj nesociálny odvod štátu. Tento návrh zákona je tu už niekoľkýkrát a ja chcem veriť, že je poslednýkrát a že dôjde k jeho zrušeniu.
Chcem povedať len veľmi, veľmi v skratke a doplniť to, čo už aj kolegynka povedala, prečo som presvedčená, že koncesionárske poplatky nie sú správne. Som presvedčená, že ak sa spoločensky zhodneme na tom, že verejnoprávne vysielanie je verejný statok, má byť hradený z kapitoly štátneho rozpočtu a nie takýmto výberom zvaným koncesionársky poplatok. Tak ako je nastavený, nie je to ani koncesionárske, ani poplatok. Je to obyčajná skrytá daň za niečo, čo sa štátna autorita rozhodla zdaniť. A neexistuje tu žiadny súvis platby s využívaním konkrétnej služby. Navyše tak ako je týmto spôsobom financovanie nastavené, je to aj príliš nákladné. Podľa mojich informácií stojí ročne okolo milióna eur len výber týchto poplatkov. Nie je to ani efektívne. Poplatky platí okolo 1,2 mil. domácností a okolo 200-tisíc ich neplatí a s tým sú spojené zase ďalšie náklady na vymáhanie týchto peňazí. A navyše nie sú ani dostatočné. A preto je RTVS pravidelne dotovaná zo štátneho rozpočtu.
A ilúziu o tom, že práve takýto spôsob financovania zabezpečí nezávislosť a verejnoprávnosť, tak tento mýtus poprel už aj Robert Fico svojimi vyjadreniami, keď povedal, že v súčasnosti, dnes RTVS pri súčasnom nastavení koncesionárskych poplatkov je verejnoprávna televízia nie verejnoprávna. Žiaľ, celý tento problém on zúžil na problém okolo šéfa RTVS, a toto naozaj je ďaleko širší problém.
Skryt prepis