Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som aj ja chcel zaželať nášmu predsedovi Národnej rady skoré uzdravenie, veľa zdravia a takisto aj premiérovi Robertovi Ficovi rýchle uzdravenie, aby sa mohli vrátiť do pracovného procesu a plnohodnotne pracovať.
O programovom vyhlásení vlády rokujeme už šiesty deň. K jeho obsahu, ako aj k jednotlivým bodom programového vyhlásenia sa vyjadrili už viaceré panie poslankyne, páni poslanci aj členovia vlády. Vypočuli sme si prejavy konštruktívne, ale i deštruktívne, prejavy štátnického charakteru, ale aj prejavy vhodné do pohostinstva 4. cenovej skupiny. Niektoré prejavy k programovému vyhláseniu vlády boli vecné, iné emotívne a mnohé boli haniace, až dokonca urážajúce. Niektorí programové vyhlásenie obhajujú, iní kritizujú, čo je legitímne a akceptovateľné. Dávajú návrhy na riešenie problematiky, ktoré obsahuje programové vyhlásenie vlády. Keby niekto urobil analýzu môjho dnešného príspevku, asi by nenašiel slovo, ktoré by tu za ten dlhý čas niekto nepoužil. Asi nie je oblasť programového vyhlásenia, ku ktorej by sa doteraz nikto nevyjadril.
Dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby som sa k dôležitému dokumentu, akým programové vyhlásenie vlády nesporne je, vyjadril aj ja ako člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a tiež ako člen Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti NBÚ. Vyjadrím sa teda krátko aj k tzv. silovým zložkám, k bezpečnostným zložkám štátu.
V oblasti bezpečnosti oceňujem to, že programové vyhlásenie vlády veľmi detailne rozoberá aj informačnú a kybernetickú bezpečnosť. Budem veľmi pozorne sledovať kroky vlády a všetky navrhované legislatívne úpravy v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti a využijem svoje znalosti z mojej profesie na analýzu ponúkaných riešení a, samozrejme, aj na konštruktívny dialóg.
Vláda v programovom vyhlásení sľubuje "posilnenie kompetencií Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosti v oblasti dohľadu nad dodržiavaním zákonnosti postupov príslušníkov ozbrojených zborov a vytvorí podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedzenie možnosti jeho odvolania na zákonom ustanovené dôvody". Toľko citát z programového vyhlásenia.
Tu mám však jednu otázku, či to platí aj pre terajšieho prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara, aby si pred Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť obhájil svoju kompetenciu na výkon funkcie, alebo tento záväzok bude platiť až pre ďalšiu vládu.
Ak by programové vyhlásenie malo iba tieto časti, obrana a bezpečnosť, tak by sa dalo polemizovať o jeho podpore. Problémom v týchto dôležitých rezortoch nie je obsah dokumentu, ale niektoré osoby na dôležitých postoch, o ktorých vo všetkej úcte pochybujem. Pochybujem o tom, že realizácia zámerov programového vyhlásenia sa stane skutočnosťou a nezostanú to len prázdne slová na papieri. Ale viac k tejto časti programového vyhlásenia vlády prednesie môj skúsenejší kolega Ľubo Galko, ktorý bude hovoriť o stanovisku SaS k uvedenej oblasti.
Na základe mojich niekoľkoročných skúseností vo vedení samosprávy môžem povedať, že tento zásadný vládny dokument predkladá opatrenia, ktoré sa týkajú najrôznejších oblastí života občanov. Jednou takou významnou oblasťou programového vyhlásenia je bezpochyby aj oblasť o cestovnom ruchu. Bohužiaľ, tejto oblasti sa programové vyhlásenie venuje iba okrajovo a ani ostatní diskutéri jej nevenujú patričnú pozornosť. Keby sme si, keby sme to vyjadrili matematicky podľa počtu slov, tak cestovnému ruchu je venovaných niečo nad pol percenta slov a iba 12 krátkych viet z tohto 70-stranového obsiahleho dokumentu, ktorým programové vyhlásenie je. Možno práve tu chýba tá povestná vata a veľa slov netreba. Ale nie je to tak. Okrem prísľubu zavedenia daňových zvýhodnení a osobitných stimulov pre rozvoj slovenského kúpeľníctva takmer žiadne konkrétne veci a riešenia neprináša, len niekoľko konštatovaní. Pritom v roku 2014 mal prínos cestovného ruchu do HDP takmer 2 mld. euro, čo predstavuje 2,7 % HDP.
Som starostom v obci Terchová, ktorá je turistickým a rekreačným centrom. Cestovný ruch je pre našu obec hlavným, dominujúcim priemyslom. Aj keď sa necítim byť odborníkom v oblasti cestovného ruchu, pohybujem sa medzi ľuďmi, ktorí sa ním živia, a pozorne ich počúvam. Aj napriek tomu, že od roku 2011 máme účinný zákon o podpore cestovného ruchu, podpora je podľa nich nedostatočná alebo možno iba zle nastavená.
"Na financovaní rozvoja cestovného ruchu sa podieľajú štát, vyššie územné celky, obce, fyzické a právnické osoby." Toľko citát zo zákona. Dnes preberáme programové vyhlásenie vlády, preto nás zaujíma, aké bude financovanie a podpora zo strany štátu pre ďalší rozvoj cestovného ruchu. Štát v zmysle zákona o podpore cestovného ruchu dotuje krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu a financuje Slovenskú agentúru pre rozvoj cestovného ruchu ako príspevkovú organizáciu. Táto agentúra dostala za svoju činnosť aktivity a aktivity v rokoch 2015 až ´13 (pozn. red.: tak to povedal) viac ako 12,7 mil. euro. Podpísaný kontrakt na rok 2016 predstavuje sumu viac ako 4 mil. euro, čo nie je malá suma.
Keď si pozrieme štatistiku, tak uvedený zákon od svojej účinnosti umožnil, aby štát podporil prostredníctvom krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu rozvoj cestovného ruchu priamo v regiónoch dotáciami za roky 2012 až 2015 v sumáre 14,7 mil. euro.
Ako sa toto všetko prejavilo na návštevnosti, vám ukážem na dvoch grafoch, v ktorých v jednom je vývoj návštevnosti v cestovnom ruchu od roku 2008 do roku 2015 (rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu) a v druhom podobnom grafe je počet prenocovaní za to isté obdobie (rečník zobral do rúk ďalší materiál, ukazujúc ho plénu). Nebudem rozoberať podrobne štatistiku návštevnosti za uplynulé obdobia. Jej vývoj si môžete pozrieť a porovnať za predchádzajúce roky na stránkach SACR alebo Štatistického úradu.
No aj napriek podpore štátu vývoj návštevnosti nie je dobrý. Prakticky okrem roku 2013, kedy sa dostala na úroveň roku 2008, v ostatných rokoch stagnuje. Až v roku 2015 sa zvýšila návštevnosť oproti roku 2008 o približne 250-tisíc osôb. Takže sedem rokov nám trvalo, aby sme sa po kríze skonsolidovali a návštevnosť sa dostala na pôvodnú úroveň. Každá normálna krajina, ktorej záleží na rozvíjaní cestovného ruchu, by prijala opatrenia na zlepšenie a odvrátenie nepriaznivého stavu oveľa skôr.
Odborníci tvrdia, že inšpiráciu na tvorbu zákonov o podpore cestovného ruchu sme čerpali od našich rakúskych susedov. Súhlasím, veď načo experimentovať, vymýšľať niečo nové, keď u susedov to funguje. Žiaľ, u nás podpora nezafungovala tak, ako sme všetci očakávali. Zákon našich susedov nebol prevzatý zrejme dôsledne. Umožňuje totiž, aby na riešenom území, kde v zmysle zákona o podpore cestovného ruchu vznikne oblastná organizácia, ostali aj subjekty - obce, firmy, podnikatelia -, ktoré sú "čiernymi pasažiermi". To znamená, že do organizácie, ktorá tieto subjekty združuje, neprispievajú do spoločného mešca, ale benefity z nej čerpajú. Pýtate sa ako? No jednoducho. Pretože členstvo v OCR je dobrovoľné a v praxi to znamená, že ak je členom organizácie cestovného ruchu obec, nemusia byť všetky subjekty, ktoré sa cestovným ruchom zaoberajú, členmi, ale výsledky činnosti OCR-ky sa nedajú oddeliť a čerpajú a užívajú ich, samozrejme, všetci. Toto aktérom v cestovnom ruchu vadí.
Toto je len jeden príklad, nad ktorým je potrebné zamyslieť sa, urobiť opatrenia, aby podpora cestovného ruchu bola efektívnejšia. Možno by bolo naozaj dobré ísť do Tirolska a ten zákon od nich odkopírovať do bodky.
Milé dámy, vážení páni, niekto by mohol tvrdiť, že na podporu cestovného ruchu stačí iba zlepšiť podnikateľské prostredie, znížiť dane, odvody a odbúrať byrokraciu. Načo vymýšľať nové zákony a rôzne druhy podpory. Áno, určite aj toto bude mať veľmi pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu, lebo v ňom veľa aktérov podniká. Ale v tejto oblasti je aj veľa vecí, ktoré nemôžu byť predmetom podnikania a musí sa o ne starať štát, obec, resp. organizácie, ktoré boli na tento účel zriadené. Predstavme si napríklad také udržiavanie turistických chodníkov alebo cyklotrás a podobne.
Patričná pozornosť cestovnému ruchu a jeho podpore by určite pomohla aj slovenskému vidieku. Miestam, ktoré môžu turisti navštíviť, pretože majú prírodný či kultúrny potenciál. Niektoré sa nachádzajú v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť a, ľudovo povedané, líšky tam dávajú dobrú noc. Určite by to pomohlo aj k vytvoreniu nových pracovných príležitostí a k zvýšeniu (pozn. red.: lapsus linguae, správne "zníženiu") nezamestnanosti, čo aj konštatuje uvedené programové vyhlásenie vlády.
Vážené kolegyne, kolegovia, aj to, že takej významnej oblasti, akou cestovný ruch bezpochyby je, sa programové vyhlásenie venuje nedostatočne, bude len dôvodom, že toto programové vyhlásenie osobne nepodporím a dôveru tejto vláde nevyslovím.
Ďakujem za vašu pozornosť.
