Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, táto naša iniciatíva vychádza nielen z nášho volebného programu, ktorý sme teda sľúbili dodržať pre našich voličov, ale najmä z tých skúseností, ktoré ako nováčikovia v parlamente sme tu za tých pár mesiacov práce v Národnej rade získali.
Asi mi viacerí dáte za pravdu, ale mnoho, mnohokrát sa tu v súčasnom volebnom období stalo to, že Národná rada Slovenskej republiky sa vďaka vystúpeniam viacerých, viacerých poslancov zmenila na nefalšovaný cirkus. Na nefalšovaný cirkus.
Dovolím si tvrdiť, že v tomto sme v podstate vychádzali z tej istej, z tej istej nosnej myšlienky, z ktorej vychádzal i predseda Národnej rady pri snahe novelizovať rokovací poriadok Národnej rady. Ale ja to zhrniem veľmi jednoducho, veľmi krátko do niekoľkých viet. Do niekoľkých viet.
Viete veľmi dobre, že asi sme spoločne v súčasnom volebnom období toho veľa pre Slovensko naozaj neurobili. Naozaj sme toho veľa pre Slovensko nespravili. Na druhej strane sme mnohokrát poskytli ľuďom dôvod ani nie tak na zábavu, ako skôr na dokonalý hnev z toho, že ako sa správajú poslanci, dobre zaplatení z ich daní, ako sa správajú tí, ktorí namiesto toho, aby riešili skutočné problémy Slovenska, si tu medzi sebou nadávajú, osočujú sa, útočia na rodinu a robia podobné veci, ktoré naozaj na pôde Národnej rady alebo akéhokoľvek iného parlamentu nemajú čo hľadať.
Ďalší taký negatívny jav, ktorý je pre mňa nepochopiteľný, ale asi nielen pre mňa, je ten, že mnohí poslanci, mnohí poslanci akoby trpeli nejakou formou schizofrénie alebo možno nejakého nieže rozdvojenia, ale znásobenia svojej osobnosti, keď sa k jednej veci potrebujú vyjadriť v rozprave dvakrát. Prihlásia sa písomne a prihlásia sa aj ústne. Akoby nestačilo, akoby nestačila tá jedna možnosť prihlásiť sa do rozpravy buď písomne, alebo ústne, tak chcem aj vtedy, aj vtedy, lebo hore sú nejakí novinári a potrebujú nás natočiť a potrebujeme spraviť z toho divadlo a pokračovanie cirkusu. Nič sa tým nedokáže, k ničomu to nevedie, len sa naťahuje čas, len sa naťahuje čas a produktivita práce Národnej rady čoraz viac klesá.
V tejto situácii, v tejto situácii nám teda ako najjednoduchšie a najlogickejšie riešenie napadlo znížiť počet poslancov. Pretože menej poslancov, menší cirkus. Veľmi jednoduchá logika. Menej poslancov, menej dvojitých vystúpení v rozpravách, ktoré sú o tom istom alebo sú o ničom. Menej poslancov, menej hádok, menej vzájomných útočení, menej vzájomných osočovaní, menej animozít a menej všetkých tých negatívnych, negatívnych javov, ktorých, žiaľ, je tu viac ako dosť.
Kolega Schlosár vo svojom úvodnom vystúpení hovoril o ekonomických aspektoch úspor, ktoré by vyplynuli zo zníženia počtu poslancov Národnej rady o 1/3. Ja sa skôr zameriavam na tie aspekty zefektívnenia, zrýchlenia, zjednodušenia práce Národnej rady a zlepšenia samotného prostredia, v ktorom sa my všetci, či chceme, alebo nechceme, nachádzame, aj keď možno ho vytvárajú len dookola tí istí jednotlivci.
Rovnako, ako tu už bolo povedané, že strana SaS mala tento bod vo svojom programe a robila kvôli tomu referendum, bolo tu alebo je tu viac poslancov, ktorí sa v minulosti vyjadrili, že zníženie počtu poslancov Národnej rady by bol určite pozitívny krok na zlepšenie práce. Ja som preto sám zvedavý, aj keď už dopredu tuším asi, ako hlasovanie o tomto návrhu dopadne, ale chcem vás všetkých, ktorí tú situáciu v súčasnom volebnom období vnímate podobne, chcem vás všetkých vyzvať na to, aby sme nabrali tú odvahu, sme nabrali tú odvahu si povedať, že ak by nás v budúcom volebnom období bolo o 1/3 menej, tak Slovensko žiadnu traumu neutrpí. Nemyslím si, že občanom by tá tretina poslancov chýbala a že proste sme odhodlaní zabojovať aj o ten znížený počet mandátov, o ten znížený počet poslaneckých kresiel, ktoré ale v konečnom dôsledku neprinesú zhoršenie, ale, práve naopak, zlepšenie efektivity práce celej Národnej rady.
Myslím si, že bez ohľadu na to, či ide o našu stranu, iné opozičné alebo strany vládnej koalície, je to otázka veľmi jednoduchých prepočtov. Áno, samozrejme, pri znížení počtu poslancov o 1/3 by najviac poslaneckých mandátov stratila najsilnejšia strana. V časoch, keď najsilnejšia strana mala okolo 40 %, by ten rozdiel bol obrovský. Dnes už ten rozdiel tak veľký by nebol. Menšie strany, samozrejme, tie straty by mali ešte menšie, povedal by som, že až zanedbateľné, ale to je taký náš egoistický pohľad na vec.
Pozrime sa na to, pozrime sa na, spoločne, pohľadom, očami občanov daňových poplatníkov. Zaplatia menej, resp. zaplatia toľko isto, ale minie sa menej. Minie sa menej. Tie peniaze, ktoré sa tu ušetria, môžme použiť na čokoľvek, čokoľvek iné, rozumné. A z pohľadu zastávania alebo realizácie nejakých volebných sľubov voči ľuďom je to úplne to isté. Či za niektorý klub bude bojovať 15 poslancov, alebo len 10, 30 poslancov, alebo len 20, si myslím, že je absolútne nepodstatné. Absolútne nepodstatné. Pretože, ako hovoril náš profesor matematiky na vysokej škole, snaha sa cení, ale hodnotia sa len výsledky.
A my by sme dnes mohli aj v tomto prípade ľuďom ukázať tie výsledky, ktoré by boli znásobené alebo podčiarknuté tým, že už viackrát v tomto volebnom období z úst predstaviteľov viacerých politických strán zazneli myšlienky o tom, že by tu mal sa zaviesť lepší poriadok, disciplína, konštruktívna práca a všetky tieto pozitívne, pozitívne atribúty. Ja som presvedčený aj spolu s kolegami a myslím, že aj s mnohými, mnohými obyvateľmi Slovenskej republiky, že zníženie poslancov o 1/3 zo 150 na 100 je jednoznačne jedným z takýchto krokov. A doposiaľ sa tak nespravilo len preto, len preto, že poslanci, my, vtedy iní poslanci, v sebe nenašli odvahu, aby za takýto krok, ktorý by znamenal zmenu znútra, zahlasovali.
Takže toto berte, prosím, ako ďalšiu príležitosť v sebe pohľadať tú odvahu a bez ohľadu na politické tričko, absolútne bez ohľadu na politické tričko a zaradenie do opozície alebo koalície môcť jednoducho byť pri tej obrovskej zmene - zmene k lepšiemu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len chcem poskytnúť taký trošku možno iný pohľad na túto problematiku, pre ktorú sme sa rozhodli teda otvárať ústavu a venovať sa tejto legislatívnej práci.
Kolega Drobný tu pred chvíľkou hovoril o tom, že aké sú zhruba ekonomické aspekty vývozu alebo ťažby dreva. Ja musím povedať, že my sme tento návrh dali ako reakciu na nečinnosť vlády v minulom volebnom období, kde mala jedinečnú príležitosť, jedinečnú príležitosť spraviť takýto malý, ale potrebný krok ku ochrane nielen dreva a drevnej hmoty ako takej, ale ku ochrane celého životného prostredia Slovenskej republiky, a tým aj kvality života nás všetkých. Žiaľ, takejto iniciatívy sme sa napriek obrovskej možnosti zo strany vlády v minulom volebnom období nedočkali, a preto sme s ňou prišli my.
Nerobíme si ilúzie o tom, že by nebodaj naša iniciatíva našla podporu dostatočného počtu poslancov, ale vnímame to triezvo a vieme, že ak aj by sa nepodarilo presadiť túto vec, tak sa možno podarí začať celospoločenskú diskusiu na tému ochrana slovenských lesov a zodpovedné správanie sa k nášmu životnému prostrediu.
Všetci, ktorí chodíte po Slovensku, a to je drvivá väčšina z vás, a máte otvorené oči, musíte totiž vidieť, musíte totiž vidieť, že slovenské lesy sa postupne, ale isto menia na holé ruby, že sú nie vyťažované, ale vyhladzované, vyhladzované celé oblasti, celé mikroregióny a to drevo mizne hlavne v noci na preťažovaných kamiónoch veľmi často do zahraničia.
Je to absolútne neudržateľný, absolútne neudržateľný stav. A je to prejav našej totálnej nezodpovednosti voči našim potomkom, našim deťom a našim vnukom. Pretože kým my sme mali to šťastie vyrastať na Slovensku pomerne husto zalesnenom, tak ak to pôjde ďalej takýmto štýlom, o 20 rokov sa môže stať, že keď budú naše deti chcieť vidieť nejaký skutočne hustý les, budú musieť odísť do zahraničia.
Pani kolegyňa Zemanová, vy ste podotkli, že možno to nie je nejaká systémová úprava, lebo je to následok nefunkčného štátu. S tým sa dá, samozrejme, súhlasiť, s tým musím aj ja súhlasiť, ale my sme presvedčení, že keď je niečo zlé, tak je lepšie spraviť aspoň niečo, aspoň o niečo sa pokúsiť, ako len skonštatovať, je to zlé, štát nefunguje, okrem všetkého iného sa rozkrádajú a humpľujú aj lesy a len potichu sa pozerať na to, ako sa nádherné lesnaté Slovensko mení pomaly na nejaký polopúštny reliéf krajiny v niektorých oblastiach.
Takže, pani kolegyňa, neberte to v zlom, že by sme boli naivní alebo by sme nevedeli, ale berte to ako takú snahu spraviť prvý krok, prvý krok k tomu, aby sme zastavili, zastavili toto, naozaj už všetku možnú mieru presahujúce pľundrovanie slovenskej prírody.
Ja si myslím, že tí z vás, ktorí trošku vnímate realitu v ostatných európskych krajinách, tak je vám, tak ako nám, rovnako jasné, že Slovenská republika so svojou neúčinnou politikou ochrany životného prostredia ostatným krajinám, a hlavne tým pašerákom, je vyslovene na smiech. Vyslovene na smiech.
Náš pokus zaviesť v ústave ochranu drevnej hmoty ako strategickej suroviny by preto mal byť len prvým krokom k tomu, aby sme ďalej prijali ďalšie zákony, ktoré sa budú zaoberať detailami tejto problematiky a ktoré povedú k tomu, že tých kamiónov vyvážajúcich, či legálne, alebo nelegálne, drevo zo Slovenska do cudziny bude čoraz menej. V ideálnom prípade, že sa bude to drevo, naše slovenské drevo spracovávať u nás na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Dostál, vy ste vo svojom vystúpení namiešali dokonalý guláš. Dokonalý guláš. Pozdvihovať slobodu v rozhodovaní nad všetko ostatné len preto, lebo je to v móde, za každú cenu. A potom sa nemôžme čudovať, že ten chaos - vyslovený chaos - prekvitá, zosilnieva vo všetkých oblastiach štátu.
Nebudem sa podrobne venovať všeobecne záväznému nariadeniu samosprávneho kraja o určovaní počtu prvých tried, teda tried prvých ročníkov, pretože to by bolo na odbornú debatu a neviem, či by sme tu mali toľko času, pán poslanec. Ale vy ste vytkli svojmu predrečníkovi, že prirovnal školu, alebo robia, robí zo školy, zo školstva firmy, ale boli ste to práve vy, ktorí ste školu prirovnali k eseročkám, k akciovým spoločnostiam, pričom keby ste sa trošku do toho viacej vžil, tak by ste vedel, že je obrovský rozdiel, je obrovský rozdiel, ako sa v samosprávnych krajoch pristupuje k obchodným spoločnostiam a ako sa pristupuje ku školám.
To, že pre vás je trh a všetko vypočítané peniazmi na prvom a jedinom mieste, tak to je váš pohľad na vec, ale takto sa školstvo budovať nedá. A ak by sme zostali na takýchto hodnotách, tak sa nemôžme čudovať, že by sa to doviedlo ešte do väčšieho chaosu.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, ja síce v mnohom s kolegom Chudíkom ako prešovským županom nesúhlasím, čo sa týka vedenia samosprávneho kraja, ale si myslím, že dnes to povedal úplne jasne a úplne vecne. Nehovoril o procese odvolávania riaditeľa, hovoril o tom, že samosprávny kraj ako zriaďovateľ má jasnú zodpovednosť za školy, ktorých je zriaďovateľom, a, žiaľ, aj keď má za ne zodpovednosť, tak len so štyrmi členmi rady školy z jedenástich nemá žiadne oprávnenia, ako spraviť poriadok s riaditeľom, ktorý to vedie nejakým zlým spôsobom, tú školu.
Podobný príklad, ako on hovoril, sa nám stal s jednou školou na južnom Slovensku, kde sa sťažovali študenti, sťažovali sa aj pedagógovia, aj nepedagogickí zamestnanci a my ako zriaďovatelia, ako zriaďovateľ teda, sme nemohli s tým reálne nič urobiť, pretože štyri hlasy v rade školy na to jednoducho nestačili.
Predtým pán kolega Žarnay hovoril o tom, že možno keby sa posilnili právomoci školskej inšpekcie v rade školy. Školská inšpekcia má v rade školy dvoch zástupcov a nenesie žiadnu zodpovednosť za, nenesie žiadnu zodpovednosť za činnosť školy. Samosprávny kraj nesie 95 % zodpovednosti za činnosť školy, má štyroch zástupcov z jedenástich. Takže v prípade problémov naozaj, ako povedal kolega Chudík, je prvý na rade samosprávny kraj a na jeho čele stojací župan, ale ten proces ovplyvniť aktívne nevie.
Takže treba si to pozrieť aj z tejto stránky a nehovoriť stále len o tom, že čo je zlé na možnosti vetovať, vetovať zvolenie riaditeľa.
Pretože, pani kolegyňa, nie je to pravda, že riaditeľ je čistý, nepopísaný list. Vo väčšine prípadov sú tí riaditelia novozvolení pokračujúci. To znamená, len málo je nových riaditeľov, ale väčšina z nich sú riaditelia, ktorí už predtým vo funkcii boli.
Ďakujem.

Pán kolega Žarnay, ja som si veľmi pozorne vypočul vaše vystúpenie a rovnako ako vy som učil. Dvanásť rokov som pracoval na gymnáziu, z toho posledných päť rokov som bol člen rady školy. Nakoniec ma za moje politické názory z tej školy vyhodili po tých dvanástich rokoch. Takže viem na jednej strane pochopiť, o čom rozprávate, ale na druhej strane s niektorými vecami, ktoré ste povedali, sa absolútne nedá súhlasiť a sú dôkazom toho, že nemáte prehľad o tom, ako to funguje zo strany zriaďovateľa týchto škôl.
Lebo čo ma donútilo dať faktickú na vaše vystúpenie, bolo to, keď ste povedali, že zriaďovatelia nútia riaditeľov akceptovať predražené zmluvy na nákupy rôznych tovarov a služieb. Musím vám povedať, že u nás v Banskobystrickom kraji je to tak, že my ako centrálny obstarávateľ práve naopak, práve naopak, o 30 až 40 % nakupujeme všetky veci lacnejšie, ako to pôvodne nakupovali riaditelia vo svojej vlastnej pôsobnosti. Vo svojej vlastnej pôsobnosti.
A poviem vám, že za tých dvanásť rokov na tom gymnáziu som bol mnohokrát svedkom toho, ako sa kupovali predražené tovary, predražené služby, a nakoniec za to, že som v rade školy kritizoval predražený nákup novej sieťovej technológie, itečkárskej, som bol, akože bol to dôvod na to, aby som bol organizačne zrušený. Čiže v tomto s vami nemôžem súhlasiť.
A ďalej s vami nemôžem súhlasiť v tej snahe o zrušenie toho veta zriaďovateľa, pretože práve toto veto zriaďovateľovi dáva možnosť, že nemusí súhlasiť s riaditeľom. A nie, ako vy ste povedali, že zriaďovatelia silou-mocou držia tých riaditeľov. Nie je to tak a bolo by možno dobré aj trošku získať príklady z praxe aj z tej opačnej strany, lebo potom je to také jednostranné.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Shahzad, ja som zostal po vašej reči dosť zmätený, lebo som čakal možno úplne niečo iné, a bol som prekvapený z toho, že vy ste relativizovali mnohé veci, ktoré sú jednoznačné. Ja som si dosť podrobne, si myslím, prečítal návrh kolegyne Krištúfkovej a vzhľadom na naše skúsenosti so sociálnou pomocou, s ľuďmi v teréne, v praxi, musím povedať, že tento zákon je nič iné, len vypočutie hlasu volajúceho na púšti. Ja vám musím povedať, sto percent, 100 % rodinných príslušníkov v rodinách, kde sú takto postihnuté deti, si želá to, aby mohli vykonávať túto opatrovateľskú činnosť, aby mohli v zmysle zákona za to dostávať tých pár eur. A toto by bol konečne signál, že Národná rada chce niečo aj pre týchto ľudí spraviť. Naozaj vypočutie hlasu volajúceho na púšti. A preto musím povedať ešte raz, že som bol prekvapený, prekvapený z tej, z toho relativizovania, že na jednej strane áno, je to fajn, ale je to dobré aj takto a mohlo by to byť aj takto.
Ale neberte, prosím, moje slová ako nejakú takú kritiku veľmi, lebo nakoniec ste povedali, že to podporíte, a ja teda ďakujem za každý hlas, ktorý podporí tento návrh. Len možno by bolo treba si niektoré veci pozrieť v kontexte, v kontexte s tým, ako je to napísané, lebo si myslím, že ten cieľ je jednoznačne veľmi dobrý.
Ďakujem.

Vážená pani kolegyňa, ja absolútne oceňujem vašu snahu a pokladám to za maximálne ľudský prístup a snahu veľmi jednoduchým, ale účinným spôsobom zlepšiť postavenie týchto špecifických skupín obyvateľstva. My sa veľmi živo vieme vcítiť do toho, čo ste hovorili, pretože v rámci nášho programu sociálnej pomoci práve pre takéto rodiny sa s tým povedzme každý týždeň stretávame. A naozaj je potrebné prijať takúto komplexnú alebo teda legislatívnu úpravu, ktorá by zlepšila túto situáciu.
A chcem povedať, že nielenže oceňujem vašu snahu, a teda aj tú prácu, ktorú ste si s tým dali, ale na druhej strane, že som aj veľmi nespokojný s tým, že keď sa v Národnej rade rozpráva o zlepšení prostredia pre takéto rodiny, tak tu chýba viac ako 90 % poslancov za SMER - sociálna demokracia, poslancov za stranu, ktorí hovoria o sociálnych istotách, o hodnotách pre tie najslabšie skupiny obyvateľov. Že tu chýbajú poslanci, ktorí na jednej strane sa tvária ako socialisti, ale na druhej strane, keď ide o naozaj slabé skupiny, veľmi ťažko skúšané rodiny, tak tu tí poslanci chýbajú. Som z toho veľmi smutný.
A vám želám, aby váš zákon prešiel do druhého čítania, aby sme ho tam mohli spoločne vyšperkovať.
Ďakujem.

Pán kolega Kollár, ja len tak veľmi stručne. My, samozrejme, s týmto vaším návrhom súhlasíme, ale nehovorte o finančných sponzoroch politických strán, pretože Ľudová strana Naše Slovensko nemá žiadnych finančných sponzorov a ani určite sme sem nešli preto, aby sme niekomu nahrávali nejaké finančné alebo iné kšefty.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Blanár, ja som hovoril o tom, že Banskobystrický samosprávny kraj ako jediný nakupoval na burze a stretli sme sa teda s takouto snahou vďaka tej kartelovej dohode nejakým spôsobom sabotovať náš nákup na burze a možno som to nie celkom presne povedal. Mal som na mysli hlavne nákupy posypovej soli zo strany štátu, to znamená z Národnej diaľničnej spoločnosti a zo Slovenskej správy ciest.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán špeciálny prokurátor, ja som si už na výbore naštudoval správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ale teda povedal som vám aj tam nejaké svoje výhrady, ale dovolím si ich, tie dve teda zopakovať aj tu v pléne, lebo sa mi zdajú byť dosť dôležité na to, aby sme o tom rozprávali verejne, nielen na výbore.
Prvá tá, tá menej závažná je, je moja výhrada s vaším návrhom alebo môj nesúhlas s vaším návrhom na zrušenie toho detašovaného pracoviska Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici, pretože to pokladám za krok späť. To pracovisko bolo vytvorené ako istý prejav decentralizácie aj súdnej, súdnej moci, alebo súdneho rozhodovania a možno aj ako taký prostriedok na ochranu voči určitým vplyvom, ktoré sa zosilňujú vtedy, ak sú koncentrované aj územne. Ja chápem, ja chápem vaše výhrady spojené s dopravnými a časovými komplikáciami a stratami, teda zapríčinenými presunmi a niekedy možno aj v časovej tiesni, ale nepokladám za adekvátne riešenie navrhnúť zrušenie tohto detašovaného pracoviska z takýchto dôvodov. To bola tá menej závažná pripomienka.
Tá závažnejšia sa týka korupčného prípadu, ktorý spomínate vo svojej správe, korupčného prípadu marenia obchodovania na burze, ktorý sa týkal práve Banskobystrického samosprávneho kraja, respektíve našej akciovej spoločnosti Regionálna správa ciest, kde sme sa ako jediný kraj, ako jediný kraj sme sa nezapojili do kartelového nákupu posypovej soli, čoho výsledkom bolo, že Banskobystrický samosprávny kraj nakupoval posypovú soľ o skoro polovicu lacnejšie, ako to robila Národná diaľničná spoločnosť, čiže štátna firma.
Človek, ktorý sa pokúsil presadiť kartelovú dohodu tým spôsobom, že sa snažil mariť obchodovanie na burze, vďaka ktorému sa nám podarilo dosiahnuť tie výborné výsledky, ekonomické, bol nakoniec odsúdený, píšete to aj vy vo svojej správe, ale s čím nemôžem súhlasiť, je vaša spokojnosť, vaša spokojnosť ako prokuratúry, ako orgánu, ktorý má zo všetkých síl chrániť zákon a zákonnosť na Slovensku, spokojnosť s tým trestom.
Veľká ryba, najväčšia ryba v tejto kauze odsúdená na podmienečný trest a na pokutu, ak si dobre spomínam, päťdesiattisíc, 50-tisíc eur, pričom len v tomto jednom jedinom nákupe išlo o zákazku za viac ako 2 milióny eur.
Tak ako som povedal na výbore, musím to aj tu zopakovať, aký je potom výchovný a preventívny účinok takéhoto trestu, ak ľuďom, ktorí sú namočení v korupcii len v jednom kraji, len v jednom kraji za viac ako dva milióny eur, dá štát pokutu 50-tisíc, súd im dá pokutu 50-tisíc a prokuratúra s tým súhlasí?
My sme sa ako jediný samosprávny kraj postavili proti tomuto kartelu, ako jediní sme spolupracovali s orgánmi činnými v trestnom konaní a výsledkom, výsledkom bol úplne smiešny trest, ktorý hovorí: "Skúšajte všetci korupciu, skúšajte všetci kartely, lebo v podstate vám hrozí len podmienka a trest rovnajúci sa jednému percentu, ani to možno nie, zo sumy, o ktorú môžte v tom biznise hrať."
Čiže toto je z mojej strany obrovská nespokojnosť, pretože ak by tí ľudia boli odsúdení aj vďaka možno intenzívnejšiemu a tvrdšiemu presadzovaniu snahy o vyšší trest zo strany vášho úradu, tak by sme sa na to mohli pozerať tak, že bol precedens a že možno s tou korupciou na Slovensku pohneme. Ale dnes sa len vymenia biele kone na čele týchto firiem a v podstate nič také závažné sa nestalo.
Takže toto je tá druhá, druhá vážnejšia výhrada z mojej strany a ja dúfam teda, ja vás neodsudzujem, ako tu bolo pred chvíľkou povedané, ale dúfam a som presvedčený, že v budúcnosti aj vďaka tvrdšiemu prístupu zo strany vášho úradu budeme môcť zasiahnuť viac proti takýmto korupčným aktivitám, pretože Banskobystrický samosprávny kraj sa momentálne podieľa v ďalších spoluprácach s orgánmi činnými v trestnom konaní ohľadom možnej korupcie, ohľadom možných takýchto nekalých praktík pri obchodovaní, kde na jednej strane sú záujmy súkromných skupín, ale na druhej strane sú peniaze z verejných zdrojov.
Ďakujem pekne.