Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

1.2.2017 o 18:45 hod.

Ing. Mgr.

Marian Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 1.2.2017 18:45 - 18:54 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážená kolegyňa, kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa k tomuto bodu ako člen predmetného výboru vyjadril. Vyslanie 152 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do doslova hraničnej oblasti Lotyšska s Ruskou federáciou v súčasnej geopolitickej situácii nemôže byť označené inak ako aktívna a absolútne nezmyselná provokácia a prilievanie ohňa, prilievanie ohňa, oleja, áno, ďakujem, pán kolega, prilievanie oleja do ohňa medzinárodného napätia. Za nič iné sa to nedá, za nič iné sa to nedá označiť.
Vidíme veľmi dobre, ako sa tá situácia okolo Ruskej federácie, ale aj okolo hraníc Slovenska vyvíja. V Poľskej republike je už viac ako 5-tisíc príslušníkov americkej armády, celá mechanizovaná brigáda aj s technikou a niečo podobné sa chystá v troch pobaltských krajinách, pričom v jednej z nich má byť súčasťou tohto provokačného konvoja alebo provokačného kontingentu aj 152 slovenských vojakov, ktorí dokonca budú za to zaplatení, nie oni, ale celkové tie náklady z rozpočtu, zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške viac ako 800-tisíc eur. Ako keby sme nemali na čo rozumnejšie vynakladať peniaze. Ale tá finančná stránka je teraz absolútne nepodstatná a až možno treťoradá.
Ja som sa v súvislosti s týmto vyslaním pýtal ministra Gajdoša na výbore pre obranu a bezpečnosť, či je s tým stotožnený a čo tým Slovenská republika vôbec sleduje. Čo tým sleduje? Najprv bolo odpovedané, že plníme si záväzok voči spojencom v teroristickej organizácii NATO. Zločineckej organizácii NATO. Potom bolo povedané, odpovedané na moju otázku, že ide o posilnenie síl odstrašenia, síl odstrašenia ruskej armády a že ruská generalita to aj vďaka našim vojakom pochopí. Ale keď som sa spýtal, akého odstrašenia proti akej hrozbe, proti čomu konkrétne, tak žiadnej konkrétnej odpovede som sa nedočkal.
A myslím si, že občania, obyvatelia Slovenskej republiky by mali mať právo vedieť, kvôli čomu naši vojaci v skutočnosti na ruské hranice idú. Pán minister Gajdoš namietal, že oni nejdú na ruské hranice, že to nie je pravda. Že v skutočnosti je vojenský výcvikový priestor, do ktorého budú dislokovaní, umiestnený niekoľko desiatok kilometrov od hraníc. Niekoľko desiatok kilometrov. Možno je to 30, možno je to 60. Takže na hranice to bude možno 25 minút a možno 45 minút. Celý rozdiel, celý rozdiel.
A ja sa pýtam, načo je toto dobré? A prečo má slovenský parlament odhlasovať takúto vec? Čomu pomôže, čomu pomôže aj v armáde, v ozbrojených silách účasť ďalších vojakov, slovenských vojakov na ďalšej nezmyselnej zahraničnej misii za peniaze daňových poplatníkov? A dovolím si to prirovnať k tým narážkam vládnej moci na to, že my sme, že Ľudová strana Naše Slovensko je fašistickou stranou. Na jednej strane vláda hovorí, že sme fašistickou stranou, a na druhej strane robí to isté, čo robili skutoční nacisti v 43., keď poslali vojská na ruské hranice. Žiadny rozdiel tam totiž, priatelia, nie je. Nie je.
Kritizovať, rozprávať, bojovať ústami a na druhej strane posielať tanky a vojakov na ruské hranice, proti Rusom, proti Slovanom len preto, lebo si to veľký brat z Washingtonu alebo prípadne aj z iných krajín vyžaduje. Bol by som veľmi rád, keby v tejto diskusii, aj keď nie som taký naivný, ja viem, že to nepadne, ale bol by som veľmi rád, keby padli odpovede od kompetentných, aj keď pán minister tu nie je, možno vedel, prečo tu nebude, keby padli odpovede na tieto moje otázky.
Pretože ak tieto odpovede nepadnú, tak naozaj ľudia si budú musieť naďalej myslieť, že slovenská vláda a s ňou aj slovenské ozbrojené sily sú len, sú len takým panáčikom na šachovnici väčších alebo veľkých hráčov. A tam, kde veľkí hráči zavelia, tam naši vojaci zrazia opätky bez ohľadu na to, že sa tým podieľajú na zostrení napätia. Bez ohľadu na to, že sa tým podieľajú na zvýšení úrovne konfliktu, bez úrovne na to, alebo bez ohľadu na to, že touto nezmyselnou misiou z nás robia iba cieľ. Nič iné, iba cieľ. Slovensko sa stane cieľom v prípade akéhokoľvek rusko-amerického alebo Rusko verzus NATO konfliktu. Úplne mi, úplne mi uniká zmysel tohto všetkého.
Znova zopakujem. Na jednej strane nás obviňujú, dneska ráno, znova fašisti, neviem čo, extrémisti a na druhej strane presne tí, ktorí to rozprávajú, sa podieľajú, sa podieľajú na zintenzívnení medzinárodného napätia, a to, žiaľ, v tomto prípade tou najkrajnejšou, ale najextrémnejším možným spôsobom, a to je vojenskou silou, vojenskými jednotkami. Zatiaľ, ako sme počuli aj na výbore, vo veľkosti roty, ktorá bude cvičiť operácie do úrovne čaty. Ako keby nás to malo upokojiť. V čom vás, ktorí ste tu ostali, sa pýtam, v čom toto pomôže, či úrovni slovenskej armády ťažko povedať, slovenských ozbrojených síl alebo čomu? Načo je to dobré? Načo je to dobré?
Sú úplne iné krajiny, omnoho väčšie krajiny, ktoré sú tak ako my členovia zločineckej organizácie NATO, ktoré sa nepodieľajú na tom, aby poslali svoje vojenské kontingenty do hraničných krajín s Ruskou federáciou, resp. priamo na ruské hranice. Slovensko musí ísť zase príkladom. Slovensko musí ísť zase príkladom.
A ja sa cítim byť oprávnený povedať, ak toto prejde v parlamente na tejto pôde, že tí, ktorí budú za to hlasovať, nie sú o nič menší nacisti, ako bol sám Hitler osobne. Sám Hitler osobne, pretože nebude medzi nimi rozdiel. Aj on, aj oni vyslali armádu na ruské hranice. Aspoň sa možno tá debata o tých extrémistických myšlienkach posunie do novej úrovne. Aj keď možno tie okupačné armády NATO nezastavíme touto debatou, ale aspoň sa tá debata posunie, o tých všetkých myšlienkach, do inej úrovne.
Chcem vás poprosiť, ak na tom naozaj nemáte osobný záujem, aby ste pred samotným hlasovaním veľmi dobre porozmýšľali, načo to bude dobré, keď jedna z tých vlajok tam bude aj slovenská, ktorá tam bude trčať na tých ruských hraniciach pri tých 152 vojačikoch? Pri tých 152 vojačikoch, ktorí mohli byť radšej na slovenských hraniciach. Tak ako Maďari posielajú vojakov a žandárov na maďarské hranice, aby ich chránili pred imigrantami, tak sme mohli preventívne poslať aj my, keď nie na slovenské, tak aspoň na maďarské. Ja si myslím, že tých 152 vojakov by na tých maďarských hraniciach spravilo viac roboty v prospech nás všetkých, ako keď bude šaškovať s tými svojimi pár transportérmi na hraniciach ruských.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2017 14:17 - 14:19 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Pán poslanec Poliačik, ja oceňujem, že ste sa snažili pristúpiť k tej téme vecne a na rozdiel od iného vášho predchodcu ste to chceli poňať bez emócií.
Ale hovorili ste v podstate, jadro toho vášho príspevku alebo vystúpenia bolo o nejakej diskriminácii. Niekoľkokrát ste to spomenuli, mnohokrát ste to spomenuli. Len nepovedali ste ten objekt tej diskriminácie, kto má byť objekt diskriminácie, pretože tým, že spoločnosť v rámci zmeny nejakých pravidiel, v tomto prípade pravidiel na registráciu cirkví, posunie nejakú hranicu. Tak to sa nedá vnímať ako diskriminácia, ale ako nejaká evolúcia. To vy asi k evolúcii máte pozitívny vzťah. Ako evolúcia, ktorá vyplýva z potrieb spoločnosti. Jednoducho v roku ix boli nastavené pravidlá, ktoré odrážali nejaký stav. Máme tu rok ix plus neviem koľko, 2017, a, a jednoducho spoločnosť reprezentovaná aj touto Národnou radou sa rozhodla, že bude asi dobré, ak sa ten prah na registráciu nových cirkví zdvihne. Takže asi len toľko.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2017 13:57 - 13:58 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Pán poslanec Dostál, ja som nečakal, samozrejme, od vás, že by ste nejak v novom roku zmenili svoj postoj k veciam, ktoré sú pre všetkých normálnych ľudí na Slovensku úplne jasné, ale, ale zaráža ma jedna vec. Vy hľadáte, vytiahli ste maďarskú kartu, vytiahli ste teda nejakú protimoslimskú alebo moslimskú kartu a hľadáte nejaké protimoslimské ťaženie v návrhu zákona, o ktorom ste sám povedali, že v dôvodovej správe o tom nie je ani slovo. Jednoducho štát sa chce chrániť tým, že zvýši nejaké kvórum, na to, aby si tu mohli nejak skupiny ľudí zakladať vlastnú cirkev, a myslím si, že tam o tých ľuďoch viacej nie je ani slovo. Či to budú moslimovia, ufóni alebo ktokoľvek iní, len vy už za tým vidíte zase rasizmus a neviem čo všetko, pán poslanec. Ono možno keby vás to tak veľmi vnútorne nestrašilo, tak by ste z toho takú traumu nemali a jednoducho tento zákon je dobrý zákon. My ho znova podporíme, lebo keď vidíme, čo sa deje v Európe, tak je najvyšší čas, aby sme sa aspoň čiastočne v tejto veci spamätali, a to by ste sa mohli aj vy, pán poslanec. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2016 16:23 - 16:25 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Pán poslanec Kéry a pán poslanec Krajniak, asi vám uniklo, že ja som hovoril o vonkajších znakoch totality, ktoré sú nám dnes nanútené z Bruselu, z Európskej únie a ktoré naozaj neboli ani za čias slovenskej republiky, pán poslanec Krajniak, ani za čias Sovietskeho zväzu, pán poslanec Kéry. Ani vtedy totiž nemuseli naše úrady označovať svoje budovy okupačnými vlajkami, tak ako je to dnes a, žiaľ, je to aj v Národnej rade.
A čo sa týka tej slobody a totality, pán poslanec Krajniak, neviem, či viete, ale v Trestnom zákone, v súčasnom Trestnom zákone je trestný čin popierania tzv. holokaustu, ktorý stíha ľudí iba za vyjadrenie svojho vlastného názoru. A len toť nedávno sme tu v tomto pléne prijali protiextrémistickú novelu z pera pani ministerky svojvôle Žitňanskej, ktorá sa veľmi, veľmi približuje k tomu, o čom ste vy rozprávali. Takže možnože tá situácia, o ktorej ste hovorili, nebude tak dlho trvať a budeme sa k nej pod skvelou modro-žltou vlajkou postupne blížiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.12.2016 16:17 - 16:19 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pre tých, ktorí ste tu včera neboli, si dovolím tak veľmi stručne zhrnúť, o čom je podstata nášho návrhu novely ústavy. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, vychádza to tak, takže budem veľmi stručný.
Hlavným cieľom alebo v podstate jediným cieľom je odstránenie druhej vety čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že "právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky". Zo samotnej textácie tohto znenia je zrejmé a jasné, že sa týmto už v zákone zákonov, v ústave teda, podriaďujeme, podriaďujeme cudzej moci.
Vzhľadom na veľmi podobné, veľmi podobné zloženie tých, ktorí tu ostali, k tomu včerajšku nebudem opakovať tie ďalšie veci, ale musí mi, alebo nedá mi teda nepovedať ešte jeden argument, ktorý mnohí obhajcovia toho potápajúceho sa Titaniku s názvom Európska únia veľmi často a radi používajú ako nejaké, nejakú všemocnú formulku, ktorou si myslia, že ospravedlnia všetky tie negatíva, ktoré jednoducho na Slovensko aj do všetkých ostatných krajín ten novodobý žalár európskych národov, nazývaný Európska únia, priniesla. A to je aj tá včera spomínaná sloboda pohybu osôb, tovaru a služieb.
Ja sa pýtam, či naozaj to tí ľudia myslia vážne, keď hovoria, že je obrovské víťazstvo našej integrácie do Európskej únie, že mladí môžu pracovať ako gastarbeitri, ako lacná pracovná sila v zahraničí. Či je to naozaj výhra. Pretože situácia týchto ľudí, ktorí boli alebo ktorí sú teda odídení za prácou do zahraničia, je taká, že zhruba len 20 % z nich odišlo preto, že chceli skúsiť zahraničie, že nechceli ostať doma, nechceli ostať na Slovensku, chceli proste odísť. Zvyšných, zhruba 80 % z týchto ľudí odišlo jednoducho preto, že nemali na Slovensku uplatnenie, nemali na Slovensku možnosť sa zamestnať, nemali na Slovensku adekvátne podmienky pre svoje životné plány, pre naplnenie možno svojich potrieb, medzi nimi aj potreby založiť si rodinu a dôstojne a slušne žiť a vedieť sa postarať o jej živobytie. Preto tí ľudia odišli, preto tí ľudia odišli do zahraničia a preto sú tam.
Cieľom každej vlády, cieľom každej vlády, bez ohľadu na politické tričko, by malo byť pritiahnuť čo najviac týchto ľudí v exile domov a dať im na Slovensku, tu u nás doma priestor a možnosti na to, aby sa realizovali, aby tu mohli napĺňať svoje životy, aby tu mohli zakladať svoje rodiny a aby tu sa mohli o tie svoje rodiny starať.
Preto používať alibistický termín, že je dobré, že tí ľudia mohli odísť a môžu pracovať v Nemecku, v Anglicku, kdekoľvek inde, že je to dobré, je veľmi, veľmi nezodpovedné a absolútne, absolútne smiešne.
Takisto podobná situácia sa týka pri slobode pohybu tovarov. Áno, už teraz viem, že mnohí mi povedia, Slovensko je exportná krajina, naša ekonomika je otvorená na 80 % a bez exportu by sme nemali čo robiť. Na druhej strane si ale povedzme, ako tá liberalizácia strategických odvetví, najmä poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, na Slovensku dopadla. A aký je dnes stav? Stav je taký, že Slovenská republika dováža ročne zhruba potraviny za 3 mld. eur. Veľká časť z nich sú potraviny veľmi otáznej kvality, ktoré dnes namiesto toho, aby sme ich vyrábali a zamestnávali pritom našich ľudí, kupujeme v reťazcoch, kupujeme konzumným spôsobom, pretože jednoducho dnes vplyvom politiky Európskej únie tú výrobu a zamestnanosť na Slovensku nahradil obchod, dovoz a konzum. To, samozrejme, nie je priamym dôsledkom čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa snažíme odstrániť. Ale je to jeden z výlučne negatívnych dopadov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Aby som už veľmi nezdržiaval, tak znova si zoberiem na pomoc včerajšie vystúpenie pána poslanca Budaja o historickej pamäti a pokúsim sa niektorým poslancom pripomenúť ich hlasovanie. Bolo to dosť dávno, ale nie až tak dávno, aby si na to nemohli spomenúť. Pretože o článku, teda o tejto druhej vete, ktorá je ukotvená v čl. 7 ods. 2 ústavy, sa hlasovalo, prosím pekne, v Národnej rade Slovenskej republiky 23. februára 2001 a ešte dnes tu sedí šesť ľudí, ktorí na svojich paprčiach majú pachuť toho, že zahlasovali za to, aby sa zo Slovenskej republiky stala kolónia. Aby Slovenská republika absolútne dobrovoľne podriadila svoju legislatívu a celé svoje fungovanie ako štátu cudzej moci. Týchto šesť poslancov si dovolím teraz vymenovať, aby na nich nikto nikdy nezabudol.
Včera som ich nevymenovával, pán poslanec, včera som len spomínal to číslo, snažil sa ich vymenovať kolega Schlosár, neviem či ich vymenoval. Je to pán poslanec Budaj, ktorý bol vtedy v SDK, teraz je v OĽANO – NOVA, pán poslanec Faič, ktorý bol v SDĽ, teraz je v SMER-e, pán poslanec Bugár, ktorý bol v SMK, teraz je v MOST-e, pán poslanec Kresák, ktorý bol v SOP-ke, teraz je v MOST-e, pán poslanec Šebej, ktorý bol nezávislý, teraz je v MOST-e a pán poslanec Osuský, ktorý bol nezávislý a teraz je v SaS-ke. (Reakcia z pléna.) Niekedy, ak by to aj tak bolo, niekedy opakovanie naozaj nezaškodí. A jednoducho stále tu sedia ľudia, ktorí si myslia, že je lepšie, keď je Slovensko kolóniou a nesvojprávnym štátom, ako keby bolo štátom suverénnym a absolútne svojprávnym.
Máme teraz príležitosť túto krivdu na národe, krivdu na štáte, krivdu na všetkých tých národných dejateľoch, ktorí naozaj pre Slovensko žili a umierali a trpeli, napraviť veľmi jednoduchým hlasovaním a podporou našej novely Ústavy Slovenskej republiky. Preto vyzývam z tohto miesta všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorých drieme ešte ten, aspoň ten zvyšok nejakého národného povedomia, nejakej hrdosti na Slovensko a ktorí si uvedomujú tie obrovské riziká nezastaviteľné a nezastaviteľnú degradáciu Európskej únie, aby prekonali svoje obavy a nejakú stranícku disciplínu možno alebo zviazanosť, a keď už nie hlasovali, tak aspoň vyjadrili svoj názor, aspoň vyjadrili svoj názor na to, že či by naozaj nebolo lepšie, keby sme mohli o Slovenskej republike znova rozprávať ako o suverénnom štáte.
My nie sme naivní a vieme, že samotným odstránením tohto článku z ústavy nepostavíme Slovensko opäť na nohy, ani ho neoslobodíme spod diktátu Bruselu a Európskej únie ako takej, ale spravíme aspoň prvý nutný a nevyhnutný krok k tomu, aby sa tak niekedy, v budúcnosti mohlo vôbec dakedy stať. Pretože kým tento zväzujúci a potupný, potupný článok v ústave budeme mať, nikdy nebude môcť dôjsť k znovuobnoveniu suverenity Slovenskej republiky, respektíve k naštartovaniu snáh o obnovenie našej štátnej samostatnosti.
Ja vám veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí ste tu boli včera aj dnes, za to, že ste tu ostali a uvidím a sám som veľmi zvedavý, ako to pri tom hlasovaní dopadne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2016 15:35 - 15:36 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Blahová, ja vidím riešenie tohto problému, ktorý ste načrtli vo svojom príspevku, a síce, že minister vnútra Kaliňák ignoruje nález alebo správu ochrankyne práv, policajný prezident Gašpar ignoruje nejakú snahu alebo žiadosti o nápravu tejto situácie. Vidím to veľmi jednoducho. Vaša strana SaS ešte pred pár mesiacmi považovala ministerku svojvôle Žitňanskú za vzor demokracie, ochrany ľudských práv, neviem čoho všetkého, nech sa táto pani vzdá svojej funkcie, čím dôjde k rekonštrukcii vlády a môžete si na čelo ministerstva vnútra a Policajného zboru dať svojich ľudí prípadne a spraviť zmenu, ktorú teda táto správa požaduje. Len asi je vám ťažko si priznať to, že ministerka svojvôle, ktorú ste ešte nedávno úplne zbožňovali, sa zachovala tak, ako sa zachovala a neviete tento argument použiť. Keby ste na to mali odvahu, tak to aspoň skúsite.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 8.12.2016 15:05 - 15:11 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Vážený pán minister vnútra Robert Kaliňák, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Na základe článku uverejneného v mesačníku Polícia, vydávanom Odborovým zväzom polície Slovenskej republiky, popisujúcom katastrofálne podmienky na Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Svite sme boli situáciu preveriť priamo na mieste. Dňa 8. novembra 2016 sa poslanci klubu ĽS Naše Slovensko, Marian Kotleba, teda ja a Stanislav Drobný, zúčastnili prehliadky priestorov Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Svite v sprievode riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, riaditeľky predmetného Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Svite, zástupcov Odborového zväzu polície a ďalších policajtov sme vykonali prehliadku priestorov obvodného oddelenia, ktoré sa nachádzajú v budove patriacej mestu Svit. Po jej ukončení sme boli nútení konštatovať, že priestory mestskej budovy, v ktorých je Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Svite v nájme, skutočne neposkytujú vhodné podmienky pre akúkoľvek dlhodobú ľudskú prácu. Cez staré okná vyslovene fúka, omietka je vo viacerých miestnostiach odutá a popukaná, niekde aj opadnutá a v niekoľkých miestnostiach pravidelne zateká strop, z ktorého voda pri silných dažďoch doslova tečie.
Pomyselnou čerešničkou na torte je vykurovací režim v budove, kedy od piatku popoludnia do pondelka rána centrálny dodávateľ tepla budovu len temperuje. Tak sa to opakuje každý týždeň. Situácia je síce zlá, avšak nie neriešiteľná. V rozhovoroch s prítomnými policajtmi totiž sami spomínali veľmi jednoduché riešenie, ktoré sa však z im neznámych dôvodov doteraz nezrealizovalo. Riešenie spočíva v presťahovaní Obvodného oddelenia Policajného zboru do budovy patriacej ministerstvu vnútra vzdialenej od súčasného sídla obvodného oddelenia len niekoľko desiatok metrov. Táto budova je momentálne nevyužívaná.
Dňa 9. novembra 2016 preto poslanci klubu ĽS Naše Slovensko Marian Kotleba a Milan Mazurek v sprievode zástupcov Odborového zväzu polície a pracovníkov Centra podpory Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove vykonali prehliadku budovy na adrese Hviezdoslavova 33 vo Svite, ktorá patrí Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Práve do tejto budovy by podľa všetkých zainteresovaných bolo najlepšie presťahovať Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Svite, s tým, že na dvoch horných podlažiach by bolo možné výhľadovo vybudovať služobné byty pre policajtov. Pri prehliadke prenajatej budovy bolo zistené, že táto je v nepomerne lepšom technickom stave ako budova, v ktorej sídli obvodné oddelenie v súčasnosti. Budova má kompletne vymenené zánovné plastové okná, výborné priestory pre stálu službu a neporovnateľne lepšie možnosti na vybudovanie kancelárií aj sociálneho zázemia. Podľa informácií od pracovníkov Centra podpory Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove sa presťahovanie obvodného oddelenia do tejto budovy dosiaľ nezrealizovalo najmä z finančných dôvodov, pretože náklady na rekonštrukciu len prízemia tejto budovy vraj zodpovední pracovníci ministerstva vnútra vyčíslili až na 280-tisíc eur.
Vážený pán minister, z mojich skúseností z práce predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja pri dohliadaní na investičné akcie kraja a na efektívny priebeh verejných obstarávaní môžem zodpovedne povedať, že vzhľadom na popísaný plán rekonštrukcie prízemia budovy na Hviezdoslavovej 33 vo Svite sú odhadované náklady na rekonštrukciu prízemia tejto budovy neúmerne vysoké a to až do takej miery, že vzniká podozrenie, že pri rekonštrukcii by mohlo dôjsť k neúčelnému, neefektívnemu a nehospodárnemu využitiu verejných zdrojov. V nadväznosti na skôr uvedené si vám preto dovoľujem položiť nasledovné otázky:
Po prvé. Zaoberá sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo vedenie Policajného zboru zlými pracovnými podmienkami pre prácu policajtov na Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Svite?
Po druhé. Plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo vedenie Policajného zboru presťahovanie Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Svite z mestskej budovy, za ktorú ministerstvo platí mestu Svit nájom, do vlastnej budovy na Hviezdoslavovej ulici, prípadne do iných priestorov?
Po tretie. Je vypracovaný investičný zámer, alebo projektová dokumentácia rekonštrukcie prízemia budovy na Hviezdoslavovej ulici č. 33 vo Svite?
Po štvrté. Ak je takáto dokumentácia vypracovaná, žiadam o jej sprístupnenie cestou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2016 12:00 - 12:02 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Vážená pani kolegynka, ja som si vypočul vaše vystúpenie a ja som si aj prečítal celú tú predmetnú správu. Musím povedať, že s niektorými vecami sa dá súhlasiť a vieme sa s tým stotožniť, ale z celej tej správy aj zo samotného uvedenia ombudsmanky vychádza, že je to absolútne neobjektívna, jedným smerom potiahnutá záležitosť a teraz ide o to, že ktorým smerom. Nemyslím teraz SMER ako tú politickú stranu.
Ombudsmanka dnes, keď prišla do pléna teda, tak svoje vystúpenie začala čím? Začala príbehom o chudiatkach cigáňoch, ktorých, ktorým všetci ubližujú a ktorí, chúďatka, museli odtiaľto odísť až do Bruselu a oni tam ostali a možno sa ani nevrátia, čo by bola určite škoda pre Slovensko. A, žiaľ, celá tá správa vychádza z toho, že vždy tí policajti zlí, agresívni ubližujú hlavne chúďatkám cigánom, ktorí proste za nič nemôžu a stávajú sa iba terčom svojvôle polície. Ani slovo o tom, že by sa takéto nejaké prípadné správanie dotýkalo aj ostatných ľudí, ostatných obyvateľov Slovenskej republiky, ani slovo o tom, že by sa to dotýkalo aj nejakých politických oponentov, ani slovo o tom, že by sa to jednoducho dotýkalo aj niekoho iného. Stále iba tí cigáni. A to sa proste nedá akceptovať, to sa nedá akceptovať. Policajti zlí, cigáni dobrí. Jednoducho toto je vec, ktorá nám na tom vadí. Neviem, prečo je to také, pretože aj to uvedenie nemuselo byť také jednostranné, nemuselo tam byť ten úvod o tých cigánoch a mohlo to byť úplne viac, povedzme si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2016 18:35 - 19:02 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu ešte vydržali, novelou ústavy, ktorú predkladáme, nechceme nič iné, len odstrániť tú spomínanú vetu v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí úplne jasne, bez servítky hovorí, že právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ja si myslím, že každý jeden človek, ktorý je spôsobilý na právne úkony, ktorý vie čítať a vnímať čítaný text, musí chápať, že touto vetou sme sa úplne absolútne ako republika podriadili cudzej moci. A z histórie vieme, že všetky krajiny, ktoré sú podriadené akejkoľvek cudzej moci, sa od pradávnej histórie podnes nazývajú kolóniami, kolóniami.
Náš cieľ preto nie je nič iné, len pokúsiť sa naštartovať proces zmeny Slovenskej republiky ako kolónie cudzej moci na opäť suverénny samostatný štát. Nechceme nič iné. Vieme, že to nebude ľahké, a asi dopredu tušíme, ako hlasovanie o našom návrhu dopadne, pretože zloženie, súčasné zloženie slovenského parlamentu je naozaj pestré. Máme indiferentné OĽANO, protislovenskú SaS, protislovenský MOST - HÍD, ale máme tu aj strany, o ktorých si ľudia hovoria, že v nich ešte, že v nich ešte drieme ten národný duch, SMER a Slovenskú národnú stranu.
Naschvál som povedal, že si ľudia hovoria, že v nich drieme národný duch, pretože ako pred chvíľkou povedal aj kolega Uhrík, reči sú jedna vec, skutky sú vec druhá. Som veľmi rád, že tu s nami dnes zostal aj predseda SNS a zároveň predseda Národnej rady pán Danko, pretože, musím to zopakovať z tohto miesta a povedať, teda zdôrazniť, Slovenská národná strana je naozaj, ako to pán predseda Národnej rady pri každej príležitosti zdôrazňuje, naozaj najstaršou slovenskou politickou stranou, resp. politickou stranou Slovákov. Stranou, ktorá sa aktívne zapojila do boja o slovenskú autonómiu, o slovenskú sebestačnosť a samostatnosť.
A pomôžem si aj ďalšími tvrdeniami ďalších poslancov, ktorí sa tu tešia nielen v parlamente, ale celkovo v spoločnosti veľkej úcte, a to konkrétne pána poslanca Budaja, ktorý pred chvíľkou rozprával o demokracii, totalite, nezlomnosti, odpore a podobných veciach. Ak tí, ktorých menoval kolega Schlosár a ktorí svojím hlasovaním sa ako zradcovia podieľali na tom, že táto veta, predmetná veta o nadradenosti právnych aktov Európskej únie pred slovenskými zákonmi bola do Ústavy Slovenskej republiky prijatá, ak týchto piatich poslancov, ktorí aj dnes, nie teraz, ale dnes sedia, teda sedia v slovenskom parlamente, môžme označiť za zradcov z tohto pohľadu, tak potom všetci tí, ktorí túto slovenskú samostatnosť absolútne pochovávajúcu a ničiacu vetu v ústave nechcú odstrániť, musia byť označení za kolaborantov.
Poslanec Budaj to pred chvíľkou povedal jasne. Tí, ktorí sa aktívne podieľali na zavedení toho prosovietskeho režimu v ’68. roku, sú zradcovia. A tí, ktorí s nimi len spolupracovali a nekládli odpor, sú kolaboranti. Dnes je to absolútne, absolútne o tom istom, o tom istom. Či sa vám to páči, alebo nie. Rozdiel je len ten, že kosák a kladivo nahradili hviezdičky na modrej handre. Ja si však dovolím povedať, že v tej totalite, v tej totalite sme dnes ponorení ďaleko hlbšie, ďaleko hlbšie, ako to bolo za čias Sovietskeho zväzu. Dokonca si dovolím povedať, že v tej eurototalite sme dnes ponorení oveľa hlbšie, ako to bolo za čias mnohými, mnohými nazývaného alebo prezývaného Slovenského štátu ako hitlerovského nejakého satelitu. Omnoho hlbšie. Ani vtedy, ani za Sovietskeho zväzu nám zďaleka neboli kladené ako samostatnej republike toľké podmienky vlastnej existencie. Ani zďaleka nám nebolo zasahované do bežného života ľudí tak, ako je to dnes za čias alebo teda počas členstva Slovenskej republiky, Slovenskej republiky v Európskej únii. A čo je najhoršie, my si sami, resp. tí zradcovia vtedy si sami to otroctvo prehĺbili nad rámec toho, čo požadovala Európska únia. Kolega Schlosár to povedal jasne, nikto od nás nežiadal, aby sme takúto vetu ukotvili priamo v základnom zákone štátu v ústave. Zradcovia to spravili a my všetci dnes nesieme následky. Nesieme následky.
Pozrite sa všetci vôkol seba. V akom štáte, v akej kolónii žijeme? Hovoril som o Slovenskom štáte za čias Hitlera, o Slovenskej socialistickej republike za čias Sovietskeho zväzu a o porovnaní tých rôznych režimov s tým, čo máme dnes, s tým, čo máme dnes. Ani za čias prvej Slovenskej republiky neviali na všetkých úradných budovách vlajky tretej ríše. Neviali, neviali, viali na nemeckom veľvyslanectve. Neviali na slovenských úradných budovách. Pozrite sa dnes okolo seba, pozrite sa do Národnej rady. Jediné miesto, kde vidíme slovenskú vlajku bez tej modrej okupačnej handry, je vestibul, vestibul Národnej rady, kde je čestná stráž. Všade inde nájdete slovenskú vlajku len v páre s modrou okupačnou handrou. Ani za čias sovietskej totality neviali vlajky, červené vlajky Sovietskeho zväzu na každej jednej úradnej budove. Počas osláv áno, počas sviatkov áno, počas posilňovania súdružskej spolupráce áno, ale v bežný deň nie. Ani za čias totality Sovietskeho zväzu nám nikto nenútil, aby sme vo vnútroštátnom, vo vnútroštátnom finančnom styku alebo peňažnom obehu používali rubeľ. Nikto neprišiel a nenútil nám rubeľ. Ani Hitler vám nenútil marky. Dnes, dnes nemáme už ani vlastné peniaze a niektorí poslanci nemajú vôbec hanbu to označiť za pokrok, za pokrok. Nemáme hranice, nemáme peniaze, nemáme vlastnú suverénnu vládu, nemáme naozajstnú slobodnú ústavu. O akom suverénnom štáte chceme rozprávať? O akom suverénnom štáte chceme rozprávať?
Ja som si veľmi pozorne vypočul pred chvíľkou poslanca Budaja, ktorý hovoril o názoroch, o tom, ako je ovplyvňované vedomie a historická pamäť, ja neviem čo všetko. Ale veď sa pozrime, čo sa robí dnes, akým spôsobom Európska únia, orgány Európskej únie zasahujú do absolútne všetkých oblastí nášho života, spoločenského, politického, ekonomického, proste do všetkých. Zahraničnú politiku, to ani nebudem rozprávať, pretože o nejakej samostatnej zahraničnej politike Slovenskej republiky dnes je sa škoda vôbec baviť. To, čo bolo, to, čo bolo niekedy normálne, to, čo bolo niekedy normálne, klasická rodina, žena, chlap, otec, mama, deti, to je, dnes pomaličky všetky tieto veci sú pokladané za extrémizmus. To, čo bolo desaťročia, desaťročia úplne verejne označované za úchylky, za niečo, čo nemá miesto v slušnej spoločnosti, to sa dnes označuje pod tlakom politiky Bruselu a rôznych mimovládok pochybných za niečo, čo nás obohatí, čo je nové, buďme otvorení, buďme demokratickí, prijmime to, nechajme sa, nechajme sa, nechajme sa skultúrniť a my ako také ovce proste skloníme hlavy a na čele s tými politikmi, ktorých národ volí preto, aby ho viedli a aj podržali a pomohli, to všetko prijímame. To všetko prijímame.
To, čo sa deje na našich školách, veď to je katastrofa! Veď to je katastrofa! Namiesto lásky k vlasti, hrdosti k kresťanským hodnotám sa do tých detí vlieva proste nejaká otvorenosť voči cudzincom, voči neeurópskym, neeurópskym hodnotám a tradíciám, voči úchylákom, ktorí si svoje sexuálne úchylky pomýlili s rodinou, a ešte je tá drzosť proste tie deti z tohto, z týchto názorov aj skúšať. Zosilnejú alebo silnejú hlasy, ktoré kritizujú kresťanstvo ako také, skritizujú cirkev, pretože je módne dnes pokladať vieru v Ježiša Krista za nejaký prežitok, extrém, niečo, čo nemá miesto predsa v modernej spoločnosti. A my všetci alebo vy všetci, ktorí nechcete s týmto nič urobiť, tak potom áno, potom použijem znova termíny a slovník poslanca Budaja a musím povedať kolaboranti. Kolaboranti, ktorí sa len potichu pozerajú na to, ako sa Slovensko spolu s tou potápajúcou loďou, titanicom Európskej únie dostáva každým rokom do väčšieho a väčšieho bahna. To som ešte použil ten slušný termín.
A najhoršie na tom všetkom je, vážené poslankyne a vážení poslanci, že mnohí z vás to cítia úplne rovnako. Hovoria o tom poslanci v SMER-e, hovoria o tom poslanci v SNS, ale koaličná dohoda je viac ako hodnoty, naše hodnoty, na ktoré sa nás budú pýtať naše deti a naši vnuci.
Kolega Uhrík zhodnotil, zosumarizoval nejaké ekonomické dopady členstva Slovenskej republiky v EÚ, ale ja sa pýtam, je nám to jedno, sme ľahostajní voči tým ostatným sociálnym, spoločenským dopadom? Fakt je nám to jedno? Fakt, fakt chceme, aby Slovenská republika, fakt chceme, aby Slovenská republika dopadla ako Nemecko, Francúzsko, Anglicko? Multikultúrne, rozvrátené krajiny bez identity. Krajiny, z ktorých už aj oficiálne autority priznávajú, že sa pôvodní obyvatelia sťahujú preč z veľkých miest, lebo sa už necítia doma vo svojich vlastných štátoch. Naozaj toto chceme?
A veľmi dobre vieme, že Únia dosiahla polčas svojho rozpadu. Veľmi dobre to asi všetci vieme. A napriek tomu jednoducho ešte stále z nejakej zotrvačnosti, akoby si mnohí odmietali priznať, že je čas vyskočiť z toho titanicu. Pretože ak pôjdeme ako poslední, tak nás to stiahne zo sebou pod hladinu. Áno, do roku 2020, chápem. Do roku 2020 môžeme čerpať fondy, je na to mnoho firiem nadstavených, mnohí si na tom postavili svoj životný biznisplán a nechcú sa toho vzdať. Dobre. Využime, potiahnime si tie zdroje a pá, pá. Ale zostávať v Únii po roku 2020, to už je, to už je číry, absolútny nezmysel. To už je pre Slovensko číry, absolútny nezmysel, ktorý v prípade politikov hraničí s nejakou pochybnosťou, či tí, ktorí chcú naozaj v tej Únii zostať aj po roku 2020, sú úplne príčetní. Veľmi dobre, kolegovia, aj z výborov viete, čo sa deje. Liberalizácia vízového styku, ešte väčšie otvorenie sa pohybu všetkých tých más neeurópskych, ktorých úlohou je zaplaviť Európu. Veľmi dobre aj pán kolega z výboru vie, najväčší emigračný tábor na Ukrajine 70-tisíc Severoafričanov, ktorí iba čakajú na dokončenie procesu liberalizácie, otvorenie hraníc s Ukrajinou a už sa to začne valiť. A už sa to začne valiť, a potom, potom čo spravíme? Potom si povieme, áno, Únia to od nás žiadala, tak to tu budeme trpeť? Oni sa nás nebudú pýtať, oni sa nás nebudú pýtať a to nie je nejaké strašenie, to nie je nejaké strašenie. Pozrite sa, pozrite si denné správy z Francúzska, z Nemecka, ako tí ľudia horko plačú nad tým, čo sa tam deje. Akoby vymenili, akoby veľmi radi vymenili tú základnú istotu, ktorú my dnes ešte máme za tie svoje ekonomické, za tie svoje ekonomické výsledky, ktoré možno dosiahli. Za ten rozdiel v úrovni, v životnej úrovni, akoby to veľmi radi vymenili. Žiaľ, už sa nedá. Ak nechcú opustiť to všetko, čo majú, už sa nedá, už sa nedá.
My ešte stále máme obrovskú príležitosť a zhodou okolností v tomto parlamente by sa možno našlo ešte aj dosť hlasov na to, keď rátam SNS a SMER, že ešte by mali toho národného ducha. Dosť hlasov na to, aby proste sme sa, aby sme spravili prvý krok, prvý krok k oslobodeniu Slovenskej republiky spod diktátu Európskej únie, spod diktátu Bruselu. Teraz, kým je ešte čas, lebo potom, potom, keď všetky tie negatívne, všetky tie negatívne javy, ktoré doslova drancujú a likvidujú západoeurópske štáty, keď potom tie javy prídu sem, potom to už bude jedno. Potom to už bude úplne jedno. Potom už nebude záležať na tom, čo je v ústave, alebo v ústave nie je. Potom už nebude záležať na tom, že čím si pôjdete do obchodu zaplatiť ten chlieb, či to bude koruna, euro alebo čokoľvek iné. Potom už bude záležať na úplne iných veciach, či sa vám dcéra vráti v pohode domov. Či váš dom bude ešte aj večer z práce vaším domom. To budú hodnoty, o ktorých si dnes my dnes nevieme predstaviť, ako to tam musí byť. A možno mnohí, keď sledujete tie správy, tak mnohí si poviete, že, alebo sa cítite, že to je ako len nejaký film, že je to ako keby nejaký film a že nás sa to netýka, že nás sa to netýka.
Ale ja sa vás spýtam, vážené poslankyne, vážení poslanci, väčšina z vás, teda nie z našej strany, ale ostatní ste starší odo mňa, viete to posúdiť. Keby vám za socializmu povedali, keby vám za socializmu povedali, že chlieb bude stáť 50 korún, čo by ste si povedali? By ste si poklepali po hlave, prosím ťa, čo to tu vymýšľaš, akých 50 korún za chlieb. Keby vám povedali, že mlieko, liter mlieka bude stáť 35 korún, čo by ste si povedali? A keby ste, keby vám niekto povedal, že byt budete splácať celý život nejakej súkromnej banke, ktorá vám pri dvoch nezaplatených splátkach ten byt môže zobrať, no čo by ste si vtedy boli povedali? Povedali by ste si, že niekto iba maľuje čerta na stenu a vytvára nejakú paniku, a neviem, chce vzbudiť nejaké verejné pohoršenie alebo čo, ale určite by ste tomu neverili a pozrite sa, pozrite, kde sme sa dnes dostali. Keby vám niekto vtedy povedal, že štátne podniky, strategické štátne podniky budú, bude vlastniť pár súkromníkov z nejakých finančných skupín a že všetky tie zisky pôjdu do ich súkromných vreciek, no čo by ste si vtedy povedali? Že to nie je možné, že ako štátny podnik môže vlastniť nejaký jeden-dvaja milionári, boháči a tie peniaze posielať za hranice a nedávať to ľuďom, štátu, no zdalo by sa vám to neuveriteľné, taký scenár.
Možno sa vám zdá neuveriteľné to, čo rozprávam ja tu dnes, ale ak neodídeme z Európskej únie teraz, kým je čas, spomeňte si na moje slová, nech to dopadne akokoľvek, za 6 rokov, za 8 rokov. Ja nikomu z vás neprajem nič zlé, nikomu, ale je veľmi, veľmi smutné zistiť, že možno práve váš dom, vaša rodina sa dostane do konfliktu, a nieže do konfliktu do kontaktu, do kontaktu s tou novou realitou, ktorú nám Európska únia chystá. Ak si myslíte, že je to spontánne a nikto nám to nechystá, tak prosím vás, využite tú otvorenosť, využite tie prostriedky, ktoré súčasná doba ponúka, a choďte trošku sa pozrieť na internet, kde sú medializované vyhlásenia predstaviteľov rôznych európskych orgánov o tom, aké, ako treba zvýšiť ten, zvýšiť ten dovoz ten cudzincov, pretože Európska únia sa musí obohatiť a máme málo pracovnej sily a ja neviem čo všetko. A tie argumenty sú absolútne uletené a odtrhnuté od reality.
Veď ako nám môže niekto rozprávať, kolegyne, kolegovia, ako nám môže niekto rozprávať o tom, že potrebujeme sem napríklad tých cudzincov z dôvodu nedostatku pracovnej sily, keď momentálne je na Slovensku 400-tisíc nezamestnaných ľudí? Máme 400-tisíc nezamestnaných ľudí a oni nám normálne nahlas hovoria, potrebujeme tu nejakých Afričanov, Ázijčanov, neviem koho, lebo u nás nemá kto robiť na dôchodky.
To čo je toto? To z nás nerobia len kolóniu, z nás robia úplných pakov, úplných pakov, o ktorých, o ktorých si myslia, že my proste len skloníme hlavy a budeme sa na to pozerať a povieme, áno, áno, je to tak, nemá tu kto robiť na dôchodky, a preto vás tu vítame, lebo vás potrebujeme. Nechcem sa púšťať do tejto otázky, lebo sa to netýka priamo našej novely, ale je to jeden z argumentov, je to jeden z argumentov, ktorý nám hovorí, že asi niečo nie je v poriadku s tou politikou Európskej únie.
A ako to kolegovia Uhrík aj Schlosár už spomenuli, nebuďme naivní, nabuďme naivní a nebuďme nejakí detinskí a nemyslime si, že Slovensko má nejaké zastúpenie v orgánoch Európskej únie. Veľmi dobre vieme, že to tak nie je. Pretože aj keby tí všetci europoslanci boli takí národniari, ako bol Štúr, Francisci, Hodža, Rázus, predseda SNS, aj tak by ich v tej, aj tak by ich v tej Európskej únii nič nedokázali a nič nezmenili, nič nezmenili. Keby tam za všetkých europoslancov za Slovenskú republiku sedel Ľudovít Štúr, aj tak by, chudák, nič nezmenil. A keby všetci títo naši dejatelia, ktorí mnohokrát obetovali svoje životy, svoje životy za to, aby sme mali právo na sebaurčenie ako národ, aby sme mali právo na vlastný štát Slovákov, v ktorom sa budeme môcť rozprávať po slovensky, keby videli, že slovenskí politici, ako boli oni v tej dobe, dobrovoľne sa podriaďujú cudzej moci, z ktorej sa oni chceli vymaniť, tak by podľa mňa veľmi horko zaplakali, veľmi horko by zaplakali. By ste povedali, že či sa to vlastne pre ten národ oplatilo všetko robiť, či sa oplatilo pre ten národ, ktorý si to neváži, dávať všetky tie obete. Veľmi horko by zaplakali a veľmi smutní by podľa môjho názoru z toho, k akému stavu sa dnes vďaka politikom Slovenská republika dostala, veľmi smutní by z toho boli.
A my sa tvárime, že je to v poriadku a že v podstate netreba žiadnu zmenu a nejako to už vydržíme. Dobre, my to možno naozaj nejako vydržíme, my to vydržíme aj na výbore to spolu vydržíme. Ale čo naše deti a čo naši vnuci? Ako sa budú oni na to pozerať, ako sa, ako sa my budeme pozerať alebo ako sa budeme cítiť, keď sa spýtajú: "Oco, mama, oco, boli ste poslancami Národnej rady, mohli ste spraviť všetko preto, aby Slovensko ostalo slovenské, aby Slovensko ostalo kresťanské, také, v akom ste vyrastali aj vy sami, oco, bol si predseda Národnej rady Slovenskej republiky, druhý, druhý najvýznamnejší ústavný činiteľ, a čo ste preto spravili, aby sme nedopadli tak ako, ako pár rokov predtým, len pár rokov predtým dopadli ostatné tzv. vyspelé západné štáty?"
Pozrite sa, čo tá, pozrite sa, čo tá liberalizácia priniesla na Ukrajinu, totálny rozvrat, totálny rozvrat usporiadanej krajiny. Ľudia tam možno neboli bohatí, ale boli spokojní a dnes, dnes sa mnohí nemajú kde vrátiť. Dnes sa mnohí nemajú kde vrátiť, dnes mnohí majú o sedem hrivien viacej vo vrecku, ale nemajú svojich synov, svoje dcéry. Akú cenu zaplatili za liberalizáciu spoločnosti, akú cenu? A my v tej cene a v tej servilnosti ideme ešte ďalej. A jednoducho sme si s kolegami v klube povedali, že aj napriek tomu, že vieme, aké je rozloženie politických síl v tomto parlamente... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa opýtať, či ešte dokončíte myšlienku, alebo budete pokračovať ráno.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Asi ráno, pán predseda. Ďakujem pekne.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Takže končím dnešný rokovací deň, prajem pekný večer. (Reakcie z pléna.) Doobedu, predpokladám, že po správach, ktoré, sme odsúhlasili, že budeme o 9.00 hod. rokovať.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 14:34 - 14:35 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, dá sa s vami súhlasiť, aj keď ste to čítali, ale asi ste si to teda zosobnili, len ja mám takú otázku, prečo zase ani raz neodznela otázka, čo s Kováčovými amnestiami? Prečo sa tomu tak vyhýbate? Prečo jedny amnestie áno a druhú nie? Prečo to nevieme spojiť? Potom naozaj aj v spoločnosti je názor taký, že niekto to chce nejakým spôsobom znásilniť, keď to musím tak povedať, pritom keby sme to spojili, aj jednu amnestiu aj druhú, absolútne transparentné a si myslím, že úplne, úplne férové a spravodlivé. Čiže len toto jedno nechápem, že prečo sa to nikdy nespomenie, aj táto druhá verzia? Ďakujem pekne.
Skryt prepis