Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, táto naša iniciatíva vychádza nielen z nášho volebného programu, ktorý sme teda sľúbili dodržať pre našich voličov, ale najmä z tých skúseností, ktoré ako nováčikovia v parlamente sme tu za tých pár mesiacov práce v Národnej rade získali.
Asi mi viacerí dáte za pravdu, ale mnoho, mnohokrát sa tu v súčasnom volebnom období stalo to, že Národná rada Slovenskej republiky sa vďaka vystúpeniam viacerých, viacerých poslancov zmenila na nefalšovaný cirkus. Na nefalšovaný cirkus.
Dovolím si tvrdiť, že v tomto sme v podstate vychádzali z tej istej, z tej istej nosnej myšlienky, z ktorej vychádzal i predseda Národnej rady pri snahe novelizovať rokovací poriadok Národnej rady. Ale ja to zhrniem veľmi jednoducho, veľmi krátko do niekoľkých viet. Do niekoľkých viet.
Viete veľmi dobre, že asi sme spoločne v súčasnom volebnom období toho veľa pre Slovensko naozaj neurobili. Naozaj sme toho veľa pre Slovensko nespravili. Na druhej strane sme mnohokrát poskytli ľuďom dôvod ani nie tak na zábavu, ako skôr na dokonalý hnev z toho, že ako sa správajú poslanci, dobre zaplatení z ich daní, ako sa správajú tí, ktorí namiesto toho, aby riešili skutočné problémy Slovenska, si tu medzi sebou nadávajú, osočujú sa, útočia na rodinu a robia podobné veci, ktoré naozaj na pôde Národnej rady alebo akéhokoľvek iného parlamentu nemajú čo hľadať.
Ďalší taký negatívny jav, ktorý je pre mňa nepochopiteľný, ale asi nielen pre mňa, je ten, že mnohí poslanci, mnohí poslanci akoby trpeli nejakou formou schizofrénie alebo možno nejakého nieže rozdvojenia, ale znásobenia svojej osobnosti, keď sa k jednej veci potrebujú vyjadriť v rozprave dvakrát. Prihlásia sa písomne a prihlásia sa aj ústne. Akoby nestačilo, akoby nestačila tá jedna možnosť prihlásiť sa do rozpravy buď písomne, alebo ústne, tak chcem aj vtedy, aj vtedy, lebo hore sú nejakí novinári a potrebujú nás natočiť a potrebujeme spraviť z toho divadlo a pokračovanie cirkusu. Nič sa tým nedokáže, k ničomu to nevedie, len sa naťahuje čas, len sa naťahuje čas a produktivita práce Národnej rady čoraz viac klesá.
V tejto situácii, v tejto situácii nám teda ako najjednoduchšie a najlogickejšie riešenie napadlo znížiť počet poslancov. Pretože menej poslancov, menší cirkus. Veľmi jednoduchá logika. Menej poslancov, menej dvojitých vystúpení v rozpravách, ktoré sú o tom istom alebo sú o ničom. Menej poslancov, menej hádok, menej vzájomných útočení, menej vzájomných osočovaní, menej animozít a menej všetkých tých negatívnych, negatívnych javov, ktorých, žiaľ, je tu viac ako dosť.
Kolega Schlosár vo svojom úvodnom vystúpení hovoril o ekonomických aspektoch úspor, ktoré by vyplynuli zo zníženia počtu poslancov Národnej rady o 1/3. Ja sa skôr zameriavam na tie aspekty zefektívnenia, zrýchlenia, zjednodušenia práce Národnej rady a zlepšenia samotného prostredia, v ktorom sa my všetci, či chceme, alebo nechceme, nachádzame, aj keď možno ho vytvárajú len dookola tí istí jednotlivci.
Rovnako, ako tu už bolo povedané, že strana SaS mala tento bod vo svojom programe a robila kvôli tomu referendum, bolo tu alebo je tu viac poslancov, ktorí sa v minulosti vyjadrili, že zníženie počtu poslancov Národnej rady by bol určite pozitívny krok na zlepšenie práce. Ja som preto sám zvedavý, aj keď už dopredu tuším asi, ako hlasovanie o tomto návrhu dopadne, ale chcem vás všetkých, ktorí tú situáciu v súčasnom volebnom období vnímate podobne, chcem vás všetkých vyzvať na to, aby sme nabrali tú odvahu, sme nabrali tú odvahu si povedať, že ak by nás v budúcom volebnom období bolo o 1/3 menej, tak Slovensko žiadnu traumu neutrpí. Nemyslím si, že občanom by tá tretina poslancov chýbala a že proste sme odhodlaní zabojovať aj o ten znížený počet mandátov, o ten znížený počet poslaneckých kresiel, ktoré ale v konečnom dôsledku neprinesú zhoršenie, ale, práve naopak, zlepšenie efektivity práce celej Národnej rady.
Myslím si, že bez ohľadu na to, či ide o našu stranu, iné opozičné alebo strany vládnej koalície, je to otázka veľmi jednoduchých prepočtov. Áno, samozrejme, pri znížení počtu poslancov o 1/3 by najviac poslaneckých mandátov stratila najsilnejšia strana. V časoch, keď najsilnejšia strana mala okolo 40 %, by ten rozdiel bol obrovský. Dnes už ten rozdiel tak veľký by nebol. Menšie strany, samozrejme, tie straty by mali ešte menšie, povedal by som, že až zanedbateľné, ale to je taký náš egoistický pohľad na vec.
Pozrime sa na to, pozrime sa na, spoločne, pohľadom, očami občanov daňových poplatníkov. Zaplatia menej, resp. zaplatia toľko isto, ale minie sa menej. Minie sa menej. Tie peniaze, ktoré sa tu ušetria, môžme použiť na čokoľvek, čokoľvek iné, rozumné. A z pohľadu zastávania alebo realizácie nejakých volebných sľubov voči ľuďom je to úplne to isté. Či za niektorý klub bude bojovať 15 poslancov, alebo len 10, 30 poslancov, alebo len 20, si myslím, že je absolútne nepodstatné. Absolútne nepodstatné. Pretože, ako hovoril náš profesor matematiky na vysokej škole, snaha sa cení, ale hodnotia sa len výsledky.
A my by sme dnes mohli aj v tomto prípade ľuďom ukázať tie výsledky, ktoré by boli znásobené alebo podčiarknuté tým, že už viackrát v tomto volebnom období z úst predstaviteľov viacerých politických strán zazneli myšlienky o tom, že by tu mal sa zaviesť lepší poriadok, disciplína, konštruktívna práca a všetky tieto pozitívne, pozitívne atribúty. Ja som presvedčený aj spolu s kolegami a myslím, že aj s mnohými, mnohými obyvateľmi Slovenskej republiky, že zníženie poslancov o 1/3 zo 150 na 100 je jednoznačne jedným z takýchto krokov. A doposiaľ sa tak nespravilo len preto, len preto, že poslanci, my, vtedy iní poslanci, v sebe nenašli odvahu, aby za takýto krok, ktorý by znamenal zmenu znútra, zahlasovali.
Takže toto berte, prosím, ako ďalšiu príležitosť v sebe pohľadať tú odvahu a bez ohľadu na politické tričko, absolútne bez ohľadu na politické tričko a zaradenie do opozície alebo koalície môcť jednoducho byť pri tej obrovskej zmene - zmene k lepšiemu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
