Videokanál poslanca

Pán poslanec Krajniak, v niečom sa dá s vami súhlasiť v tom návrhu, v niečom menej, takisto aj vo vašom vystúpení, ale hlavná otázka, ktorá vyplýva z toho vášho vystúpenia, je, že komu ste to hovorili. Pozrite sa do tejto sály, vládna koalícia tu má stále väčšinu a z vládnych poslancov je tu koľko kusov? (Reakcia z pléna.) Je tu podpredseda Národnej rady za politickú stranu, ktorá nominovala tú najnešťastnejšiu voľbu na post ministra spravodlivosti, a to je asi tak všetko, čo je tu zmysluplné, lebo my si tu môžme vypočuť, a nič.
Viete veľmi dobre, ako to dopadne. A tá plná sála tu v tejto chvíli zo strany vládnej koalície hovorí jasne, ich záujem o ľudí bez ohľadu na to, či ten návrh je dokonalý alebo či možno má nejaké nedostatky, ale toto je to zrkadlo, ktoré treba ľuďom ukázať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, vidíte, aký je rozdiel medzi nami a vami? Že vy jednoducho máte v sebe nejakú tú, ja neviem, či vám niekto ublížil v mladosti, alebo proste máte nejaký veľký psychický blok a problém. Ja som ani raz nedelil tie obete podľa žiadneho kritéria. My sa chceme zastávať práva všetkých obetí trestných činov. Len vy tu vystúpite s nejakou vašou, s nejakým vaším tieňom minulosti a začínate deliť ľudí na takých a na takých a na takých a ja teraz naozaj neviem, že čo ste vy za človeka. Čo ste vy za človeka? My jednoducho chceme v Trestnom poriadku dať práva všetkým obetiam trestných činov, všetkým, bez akéhokoľvek delenia, neviem, či ovládate Trestný poriadok, ale ani dnes sa tam ľudia nijako nedelia, a vy tu začínate selektovať ľudí, pán Poliačik. Ja neviem, vy sa meníte na fašistu. (Smiech v sále a potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem trošku taký, tak z praxe poviem. Kolegovia to uviedli, náš návrh novely Trestného poriadku, ktorého cieľom je nič iné, len posilniť postavenie obete trestného činu. Hlavne vtedy, keď zo strany štátu je nedostatočne prejavená vôľa v trestnom konaní na ochrane záujmu chráneného zákonom, to znamená, na ochrane života, zdravia alebo majetku poškodených, najmä teda fyzických osôb, ale aj právnických osôb niekedy sa to týka.
Poviem také tri praktické situácie a prípady, ktoré nás čiastočne motivovali k tejto novele, a možnože niektorí z vás sa nad tým zamyslia a povedia si, že asi to má niečo do seba.
Už tu bolo niekoľkokrát povedané, že teda obeť trestného činu, či prečinu, či zločinu, to je úplne jedno, nemá v podstate žiadne práva v samotnom trestnom konaní, okrem teda uplatnenia si nejakej škody alebo práva na nemajetkovú ujmu. Skutočnosť je taká, že v mnohých prípadoch, v mnohých prípadoch sa prokurátori, ako tí, ktorí by mali v prvom rade, v prvom rade pred súdom zubami-nechtami bojovať za záujmy chránené zákonom, v prvom rade sa teda prokurátori vzdávajú svojej povinnosti a snažia sa, snažia sa nájsť akýkoľvek prostriedok alebo spôsob na to, aby sa jednoducho vec čo najskôr ukončila, aby bol spis ukončený, aby to mohlo odísť do archívu, aby sa tým nemuseli ďalej zaoberať, a čím je dôkazová situácia menej istá, tým viac sa snažia tejto záležitosti zbaviť.
Najčastejšie sa na takýto účelový postup používa konanie o dohode o vine a treste, kde sa snažia pomocou výrazného zmiernenia trestu pre páchateľa jednoducho ukončiť trestné konanie, a poškodení, aj výrazne poškodení ľudia, obete trestných činov nemôžu nijakým spôsobom do tohto momentu, do tohto bodu trestného konania vstúpiť.
Poviem tri jednoduché prípady. Skupina feťákov, asociálov, naschvál nehovorím o nejakej etnickej príslušnosti, lebo to nie je podstatné ani dôležité, prepadne, zbije mladého človeka alebo dôchodcu, ktorého pripúta na vozík, spôsobí mu trvalé následky, trvalé následky, a keďže, keďže, povedzme, tých páchateľov je viac a OČTK nevedia ustáliť, kto z nich sa presne akým spôsobom podieľal na mechanizme vzniku zranení a trvalých následkov obete, tak prokurátor pristúpi ku dohode o vine a treste a páchatelia, ktorí napríklad neboli dovtedy súdne trestaní, budú odsúdení na podmienku, na podmienečný trest odňatia slobody. To znamená, na jednej strane, na jednej strane slušný človek, mladý človek, ktorý mohol mať celý život pred sebou, pripútaný na invalidný vozík, dôchodca, ktorý celý život poctivo pracoval, platil dane tomuto štátu, pripútaný na invalidný vozík, a na druhej strane, na druhej strane absolútnou pasivitou a takým, takým zmyslom pre vlastné pohodlie prokurátora jednoducho páchatelia odsúdení na podmienku. Totálny výsmech. Totálny výsmech a totálne zničená viera v zákon u týchto ľudí. U týchto obetí trestných činov, ktoré, žiaľ, v súčasnom právnom stave nemajú najmenšiu možnosť, ako by mohli protestovať, nesúhlasiť s takouto výškou, neprimeranou výškou trestu.
Druhý prípad. Páchateľ znásilní ženu. Bez ohľadu na vek znásilní ženu. Dostane podmienku alebo dostane dva roky. Ste tu dve kolegyne, ja sa vás pýtam, takú vnútornú otázku básnickú, je dvojročný trest za znásilnenie primeraný? Je to dosť? Je to dosť? Boli by ste spokojné s tým, keby za znásilnenie dostal páchateľ dva roky? No asi nie, asi nie. Ale v súčasnej právnej úprave nemáte najmenšiu možnosť sa voči tomu nejakým spôsobom vyhradiť, vyjadriť, vyjadriť svoj nesúhlas, a to, že jednoducho vy nesúhlasíte s tým, že prokurátor povedal áno, som spokojný s dvojročným trestom a som za to, aby sme podpísali dohodu o vine a treste.
V mnohých demokratických krajinách toto právo obete trestných činov majú, na Slovensku nie. Na Slovensku nie. A ja som osobne veľmi prekvapený, že doteraz nikto s takouto vecou neprišiel. A budem veľmi prekvapený, alebo teda budem veľmi zvedavý, nie prekvapený, ako dopadne hlasovanie, pretože toto je naozaj apolitická záležitosť, apolitická záležitosť, ktorej jediným cieľom je zvýšiť váhu, zvýšiť postavenie ľudského jedinca ako človeka, ako bytosti v trestnom konaní tak, aby mohol jasne a nahlas vyjadriť svoj nesúhlas s tým, alebo svoj nesúhlas v tých prípadoch, keď podľa názoru obete sa ho nedostatočne zastáva prostredníctvom prokurátora štát. A tých prípadov je, žiaľ, veľmi veľa. Tých prípadov je veľmi veľa, mnohé, mnohé z nich, žiaľ, sú aj v spojitosti s útokmi asociálov.
No ale aby som povedal ešte ten tretí prípad. Mali sme tu ublíženie na zdraví, mali sme tu znásilnenie, tretí prípad drogová trestná činnosť. Díleri, díleri zničia cez drogy vaše dieťa, díleri ho pomocou nechutných trikov, špinavých fínt dostanú do osídiel drogovej závislosti a výsledkom niekedy úspešnej práce polície, niekedy úspešnej práce polície bude to, že pred súdom, aj pred súdom, nielen v konaní o vine a treste, ale aj pred súdom dostane díler, skupina dílerov absolútne smiešny trest. Absolútne smiešny trest. Vaše dieťa zničené, odsúdené na dlhé roky v odvykacích zariadeniach, možno s trvalými následkami na psychike, možno aj na zdravotnom stave, hepatitída a podobné veci. A zase poškodený, obeť, rodič, nemá právo sa nejakým spôsobom do tohto obuť.
Takže my nechceme nič iné, chceme len, aby tí, ktorí majú najväčšiu motiváciu, aby tí, ktorí majú najväčšiu motiváciu o dosiahnutie spravodlivého trestu, to znamená, poškodení, obete, aby mohli jasne vyjadriť svoj názor, aby mohli povedať, toto je spravodlivý trest, nie, toto sa mi zdá málo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán kolega, na lekára pekná reč. Na to, že je to asi vaše prvé vystúpenie a ste ho v takejto neskorej hodine predniesli, tak mňa napadá iba jedna vec, či ste si to písali sám, pretože vlastne vám unikla pointa. My meníme Trestný poriadok, nie Trestný zákon, ktorý ste vy tam (vyslovené s pobavením) kritizovali. Takže kým, keď budete chcieť na budúce niečo povedať, to je, máte v tom poslednom odstavci vašej reči, tak hovorte k veci alebo si to po sebe aspoň prečítajte.
Čo sa týka tej sekundárnej viktimácie, je to váš pohľad na vec. Iné zdroje uvádzajú to, že sekundárnou viktimáciou obete sa môže chápať aj napríklad, napríklad spoločenské zľahčovanie samotného trestného činu, a to formou neprimeraného, neprimerane nízkeho trestu, ktorý táto obeť ako nespravodlivosť zo strany spoločnosti v následnom konaní vníma. Takže tá vaša kritika bola taká jednostranná, ale nie celkom objektívna, nie celkom objektívna.
No a ďalšie poznámky, čo som si spravil na vaše vystúpenie. Vy ste, pán poslanec, vy ste úplne odignorovali absolútne rozdielnu mieru motivácie prokurátora ako osoby, ktorá je v trestnom konaní v podstate z pracovnej povinnosti, a motivácie samotného poškodeného, poškodenej, proste jednoducho obete tých trestných činov. To je absolútny rozdiel a vy ako lekár by ste o tom niečo mohli vidieť, o zvnútornení cieľov, hodnôt a podobných veciach.
A najviac, čo ma ale mrzí, je to, že vy ste sa vo svojej reči orientovali čisto na kritiku formalít, vyplývajúcich z súčasne platného Trestného poriadku. Formality ste povýšili nad obsah.

Miňo, veľmi dobre uvedený náš návrh. A som rád, že aj keď si zo severu východu, si spomenul aj tú, tú Krásnu Hôrku, pretože tam už nielen ľudia strácajú akúkoľvek dôveru v zákon, ale aj samotní policajti, ktorí, ktorí jednoducho nevedia s tými, s tými asociálnymi Cigánmi spraviť vôbec nič, pretože vždy ide len o priestupok, ktorý sa nedá v podstate nijako postihnúť. Dokonca sú medzi policajtami aj takí, ktorí vydajú uznesenie, medializované práve vďaka našej strane, aj o tom, že vyhrážky smrťou sú o tohto etnika súčasťou životného štýlu. Takže som rád, že si spomenul aj tento juh.
Ale hlavne, Miňo, musím ťa trošku ako starší kolega poučiť. Ty si to predniesol veľmi romanticky až naivne, akoby si zabudol, že tretina tohto pléna je priamo napojená na kšefty s drevom, ďalšia tretina si robí biznis cez mimovládne organizácie na ochrane práve takýchto asociálov.
Čiže veľmi dobrá reč, len klopeme asi na zatvorené dvere, ale pravdu ukáže hlasovanie.

Pán poslanec Klus, niekedy by ste mali menej vychádzať z bulváru a viacej z reality, lebo sa vám to môže vypomstiť.
A čo sa týka toho, že či pomáhame ľuďom, myslím, že naposledy to bolo dosť, dostatočne medializované, aby teda ste zistili, aká je pravda. Takže skúste sa viacej venovať vnútropolitickej situácii na Slovensku a menej obhajovaniu islamu a budete v pohode.
A, pán poslanec Zelník, vy ste ma asi dosť dobre nepočúvali, pretože ja som nehovoril o tom, že by mali byť tie platy na úrovni minimálnej mzdy, ale že by sa mala zmeniť metodika výpočtu z násobkov priemernej mzdy na násobky minimálnej mzdy. Ja to upresním, v prípade poslanca Národnej rady je to momentálne trojnásobok, trojnásobok minimálnej, priemernej mzdy, bol by to trojnásobok minimálnej mzdy. V prípade napríklad sudcov Ústavného súdu je to 1,3-násobok poslaneckého platu, to znamená aj ten poslanecký plat by sa počítal nie z priemernej, ale z minimálnej mzdy. V prípade napríklad prezidenta republiky je to 4-násobok poslaneckého platu, takže zase by sa to počítalo z minimálnej mzdy, a nie z priemernej mzdy, to je celé.
No a čo sa týka, pán poslanec, čo sa týka vlády odborníkov, tak tá vláda odborníkov nás dnes dostala do štádia, že Slovenská republika má už takmer 44 mld. dlhu, a ja si myslím, že vyrobiť dlh dokáže absolútne každý a netreba na to odborníkov.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len si dovolím trošku zvýrazniť také aspekty, niektoré aspekty tohto nášho návrhu.
Náš zase veľmi jednoduchý návrh nechce nič iné, len trošku priblížiť, priblížiť platy rôznych verejných činiteľov životnej úrovni obyvateľov Slovenskej republiky, daňových poplatníkov, tak aby jednoducho platy týchto činiteľov, medzi nimi aj poslancov Národnej rady, aspoň nejakým spôsobom reálne zodpovedali tej skutočnej životnej úrovni a skutočným príjmom ľudí, ktorí, ktorí svoje platy nemajú zo zákona, ale ktorí si svoje platy musia odrobiť a poctivo jednoducho odpracovať každý jeden jediný mesiac. Preto je predmetom našej novely úprava metodiky výpočtu platov poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, od ktorého sa ale odvíja, alebo od toho sa odvíjajú platy mnohých ďalších verejných činiteľov, medzi nimi sudcov, sudcov Ústavného súdu, podpredsedu a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, predsedu Súdnej rady, členov vlády Slovenskej republiky a aj samotného prezidenta Slovenskej republiky.
Kolega Beluský ako predkladateľ povedal, že 58 %, zhruba 58 % ľudí nedosahuje priemernú mzdu, ktorá bola minulého roku vyčíslená na 883 eur. V Banskobystrickom samosprávnom kraji túto priemernú mzdu nedosahuje viac ako 70 % zamestnancov, viac ako 70 % ľudí. Pre viac ako 70 % ľudí v Banskobystrickom kraji - a možno aj v niektorých krajoch je to ešte viac - je to len fiktívne číslo, štatistický ukazovateľ, ktorý nejakým spôsobom nesúvisí s ich vlastnou kvalitou života. Preto sa nám zdá absolútne odstrihnuté od reality, aby sme na základe tohto v skutočnosti fiktívneho ukazovateľa štatistického stanovovali mzdu poslancov a následne ďalších verejných funkcionárov. Sme presvedčení, sme presvedčení, že omnoho spravodlivejšie a omnoho bližšie k ľuďom by bolo, ak by sa tieto mzdy a s nimi spojené paušálne náhrady počítali nie z fiktívnej priemernej mzdy, ale z reálnej minimálnej mzdy, ktorú podľa zákona musí dosať každý, kto pracuje na plný úväzok. Táto zmena by okrem teda úspory štátneho rozpočtu a priblíženiu sa poslancov a ďalších verejných funkcionárov k ľuďom znamenala, že by jednoducho tie platy - aj naše platy - klesli, ale zas nie takým výrazným spôsobom, aby to malo nejaký vplyv, aby to malo nejaký negatívny vplyv na kvalitu práce v tomto parlamente, pretože si myslím, že tá kvalita práce je už dnes alebo aj dnes veľmi otázna. A keďže vidíme, v akom stave sa nachádza štát od vzniku v ’93. roku, tak si môžeme, ja si to môžem absolútne otvorene dovoliť povedať, že kvalita poslancov a kvalita vlád od ’93. roku asi nestála za nič, ak sme sa dopracovali k republike s takým obrovským štátnym dlhom a s takým vysokým počtom ľudí v exile a s takým vysokým počtom sociálnych samovrážd.
Ak by naša novela vstúpila do platnosti, znamenalo by to asi toľko, že plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky by klesol o 746 eur v hrubom zaokrúhlene, plat člena vlády o 1 120 eur zaokrúhlene a napríklad plat prezidenta republiky - jednou skupinou veľmi vyzdvihovaného a milovaného, inými trošku inak, triezvejšie hodnoteného - by klesol o 2 984 eur. Viem, že s podporou nášho návrhu to asi nebude jednoduché, pretože napríklad kolegovia zo SaS-ky majú v programe zrušenie minimálnej mzdy a, naopak, z ich klubu zaznievajú hlasy za zvýšenie poslaneckých platov. Takže v tomto sme každý na úplne inej strane barikády, ale možno, že by nebolo zlé sa zamyslieť nad tým, či by naozaj nebolo lepšie stanovovať tie platy v závislosti od minimálnej, a nie od priemernej mzdy. Okrem iných efektov by sme tým dosiahli napríklad to, že by mala aj vláda, pretože aj platy vládnych úradníkov, teda členov vlády by boli stanovované v závislosti od minimálnej mzdy, by mala záujem robiť také hospodárske kroky v republike, aby tá minimálna mzda rástla, aby jednoducho ľudia, ktorí poctivo pracujú (zaznievanie gongu), aby ľudia, ktorí poctivo pracujú, mali, mali tým zákonom o minimálnej mzde garantovanú čoraz vyššiu minimálnu mzdu. Pretože čím lepšie by sa žilo ľuďom, tým lepšie by sa žilo aj vláde, aj poslancom a tak ďalej. Dnes, žiaľ, tá situácia je taká, že poslancom a vláde sa žije dobre bez ohľadu na to, ako sa žije ľuďom. A myslíme si, že takýto malý ústupok voči ľuďom, v prospech ľudí by nemohol zaškodiť a ani by nezaškodil nikomu z nás.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ja ti ďakujem za vystúpenie aj Jánovi Kecskésovi. A len jedna vec mi tam trošku možno chýbala a chcel by som ťa doplniť, a síce že toto využívanie tejto metódy hydraulického frakovania, alebo teda hydraulického štiepenia nazývaného frakovanie v podaní tých zahraničných firiem je absolútne typickým príkladom, ktorý sa využíva v štátoch tzv. tretieho sveta, to znamená v rozvojových krajinách, kde prídu tí dobrí investori, dobrí kapitalistickí investori a jednoducho úplne najlacnejšou, primitívnou metódou zhumpľujú prírody, zdevastujú tam to životné prostredie na dlhé desiatky rokov a okamžitý prínos ani pre krajinu, ani pre ľudí nie je absolútne žiadny. Skôr len tie dlhotrvajúce problémy, či so životným prostredím, alebo aj so zdravím obyvateľov. Takže na toto by som teda ešte ja si dovolil upozorniť, že ide jednoducho o metódu, ktorú používajú cudzí páni, ktorí chcú jednoducho zhumpľovať krajinu a rýchlo stade vydolovať čo najlacnejšie, čo najviac.

Pán kolega Žarnay, vy ste síce učiteľ, ja som tiež, ale tá vaša argumentácia bola taká zvláštna. Ani tak, ani tak. Ani za, ani proti, polovica za, potom zrazu ste to zhrnuli, že je to slabé a nie je to dobré, aby ste to podporili. Neviem, neviem. Zdá sa mi, zdá sa mi, akoby to bolo len z princípu, že jednoducho, možno nie je to od vás, tak to nepodporíte. Ale tá argumentácia bola naozaj slabá. My nie sme v tejto veci zaujatí ani za, ani proti nejako presvedčene už teraz. Ale skôr by som povedal, že ma presvedčil príspevok predkladateľa ako ten váš, ktorý ste zhrnuli ako negatívny.
Ďakujem.

Pán kolega, ja mám len takú jednu doplňujúcu otázku. Z toho vášho vystúpenia ako keby vyplynulo, že vám by bolo ľúto, vám by bolo ľúto, že by neboli zaregistrovaní nejak, alebo teda že by si nemohli postaviť nejakú cirkevnú alebo náboženskú stavbu, budovu tieto kvázi, kvázi kresťanské, kvázi teda nejaké náboženské spoločnosti, ktoré budú zaregistrované ako občianske združenia, lebo nesplnia tie podmienky na registráciu cirkvi. Prečo by nám to malo byť ľúto? Však všetky cirkvi, ešte dokonca aj niektoré navyše, máme dnes zaregistrované a katolíci, evanjelici ani pravoslávni už jednoducho tieto problémy mať nebudú, a to, že nejaký pokus o niečo, čo nie je kresťanské, tu bude a nebude úspešné, veď to môžeme byť radi, a nie nám byť ľúto, takže keby ste to skúsili mi nejako vysvetliť.
Ďakujem pekne.