Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný.
Cieľom nášho legislatívneho návrhu je sprísniť v súčasnosti veľmi liberálnu potratovú politiku na Slovensku a zakázať svojvoľné a neodôvodnené umelé prerušenia tehotenstva.
Viac o našom návrhu v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Martin, možno v tvojej správe chýbala jedna vec, ktorá, ktorú bolo potrebné povedať v tejto chvíli, že po posledných voľbách do vyšších územných celkov, kde v mnohých krajoch došlo k zásadným zmenám, tak ľudia si sľubovali nejaké veľké pozitívne zmeny a mali obrovské očakávania a namiesto toho sa dočkali presne toho, čo ty hovoríš, len tá informácia tam chýbala, že nové vedenie krajov nezačalo využívať akumulované zdroje alebo možné rozpočty na realizáciu kompetencií samosprávnych krajov tak, aby sa to prejavilo do života ľudí – či už na cestách, alebo, ja neviem, v nemocniciach, školách, ale primárne do zvyšovania svojej vlastnej spotreby a do vytvárania takých rámcových nastavení vo všetkých možných oblastiach, ktoré teda ešte v konečnom dôsledku aj v ďalších rokoch prinesú, prinesú vyššiu absolútnu, ale najmä teda relatívnu spotrebu samotného aparátu samosprávnych krajov vzhľadom na ich ročný rozpočet.
Toto si myslím, že je veľmi negatívne, veľmi negatívny trend, ak tie zmeny, ktoré sa udiali alebo sa aj vždy môžu udiať po ďalších a ďalších voľbách, sa nebudú prejavovať v práci pre ľudí a v zlepšení tej situácie, ktorá mnohokrát je aj objektívne kritizovaná, ale, naopak, sa pretavia do toho, že sa bude ešte viac narábať s tými peniazmi nie v prospech ľudí, ale v prospech samotného toho molocha, v prospech tej spotreby a v prospech toho aparátu, lebo to asi nikto z tých ľudí nečakal. A ja si myslím, že tento náš návrh je maximálne aktuálny v tejto chvíli.

Miňo, veľmi dobre si to zhrnul na záver debaty o našom návrhu zákona na obmedzenie trestnoprávnej imunity prezidenta republiky, ktorú veľmi dobre nejako priblížil Maťo Beluský vo svojej faktickej poznámke, že vlastne nejde o zrušenie, ide iba o ako keby podriadenie imunity ústavnej väčšine Národnej rady, ktorá by rozhodovala o tom, čo a ako ďalej s prezidentom. To je maximálne korektné a maximálne demokratické.
Ale v jednej veci s tebou na záver takto si dovolím polemizovať a trošku nesúhlasiť. Ty si vo svojom prejave povedal, že prezident je hodnotovo vyprázdnený. Ja si myslím, že nie je, prezident je podľa mňa presvedčený fanatický liberál. Však to dokazuje aj tým, že sa otvorene, aj napriek tomu, že ako prezident by mal byť apolitický a mal by byť prezidentom všetkých občanov, tak že sa otvorene hlási práve k tým úplne extrémne liberálnym, neomarxistickým stranám. A dokonca, už keď novinári sú nútení písať o stretnutiach v prezidentskom paláci s predstaviteľmi týchto neomarxistických strán, tak už to asi hovorí o tom, že prezident vo svojej politickej angažovanosti zachádza príliš ďaleko a veľmi výrazne a intenzívne sa vzďaľuje od pojmu tej politickej, teda tej apolitickosti.
Takže toto je taká vec, ktorú som si dovolil ťa trošku doplniť, ale inak si myslím, že tí ľudia, ktorí mali záujem si vypočuť našu motiváciu a naše dôvody, prečo nás, ktoré nás teda viedli k predloženiu tohto návrhu, tak mali tú možnosť, môžu si na to spraviť svoj názor aj kolegovia poslanci, tí, ktorí to možno budú pozerať niekde zo záznamu, alebo sa, o tom budú debatovať a budeme s napätím očakávať, ako to hlasovanie dopadne.

Pred chvíľkou kolega Mora povedal, že Kiska by sedieť nemal, no ja si myslím, že by mohol. Dobre, teraz trošku vážne.
Trestnoprávna imunita prezidenta republiky nemá v rámci ústavnoprávneho postavenia funkcie prezidenta republiky žiadne opodstatnenie, pretože my môžme túto trestnoprávnu imunitu prezidenta porovnávať v podstate z dvoch hľadísk. Jedno hľadisko je pohľad, alebo jeden pohľad je teda porovnanie trestnoprávnej imunity prezidenta s trestnoprávnou imunitou poslanca Národnej rady. Obaja sú ústavní činitelia, imunita poslancov bola zrušená v roku 2012 a je prinajmenšom otázne, prečo naďalej prezident republiky, ktorý požíva v podstate rovnaké ústavnoprávne postavenie, ako je postavenie poslanca Národnej rady, by mal naďalej touto imunitou disponovať, keď poslanci ju mať nemajú, nemusia a teda ani nemajú.
Druhý pohľad na vec je pohľad z, alebo teda porovnanie ohľadom spôsobu voľby, voľby prezidenta Slovenskej republiky, ktorá je absolútne rovnaká, ako je voľba predsedov samosprávnych krajov, to znamená, ide o priamu dvojkolovú voľbu či prezidenta, či jednotlivých predsedov samosprávnych krajov. Avšak ani predsedovia samosprávnych kraj, ktorí sú teda rovnako priamo volení občanmi Slovenskej republiky ako prezident Slovenskej republiky, trestnoprávnu imunitu nemajú. Čiže z pohľadu ústavnoprávneho ani s ohľadom na spôsob voľby prezidenta republiky, ani z ohľadu na postavenie prezidenta republiky v rámci ústavnoprávneho systému jednoducho imunita trestnoprávna pre prezidenta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Miňo, som rád, že si teda namiesto mňa prečítal ten zoznam. Tam ešte ďalej nasledoval zoznam angažovaných jednotlivcov, ktorí ešte ako osoby fanaticky teda sa vyjadrujú za vraždenie tých nenarodených detí. Sú to, ako povedal aj Miňo pred chvíľkou, presne tí istí ľudia, ktorí na jednej strane nazývajú možnosť zabiť nenarodené dieťa obrovským právom a výdobytkom demokracie, na strane druhej nám všetkým sa snažia nanútiť to, že máme nejakú povinnosť prijímať sem nejakých cudzincov, imigrantov, pričom štát sa dnes nevie dostatočne dobre postarať ani o naše vlastné mladé rodiny, o všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. A na strane tretej sú to presne tí istí ľudia, presne tí istí ľudia, ktorí podporujú všetkými možnými spôsobmi tieto zvrátenosti, tieto nenormálnosti, tieto úplne proti prirodzenému chápaniu ľudí a vecí otočené, otočené záležitosti.
Vidíme to vo všetkých aspektoch života a, žiaľ, títo ľudia sú tiež rozlezení vo všetkých častiach, alebo vo všetkých sférach našej spoločnosti. A aj keď mnohí, možno to z toho zoznamu bolo dobré vypichnúť, aj keď mnohí sa sami nazývajú ako aktivisti mimovládnych organizácií, resp. mimovládni aktivisti, tak svoje životy žijú a sú financovaní z vládnych peňazí, pretože mnohí títo ľudia sú zamestnancami štátu. Mnohí títo ľudia sú zamestnancami vládnych organizácií a, žiaľ, mnohí sú aj členmi rady vlády Slovenskej republiky. To znamená, navonok sú to mimovládni aktivisti, peniaze dostávajú od vlády a v rámci rady vlády ešte rozprávajú o tom, čo je normálne a čo by podľa nich malo byť do spoločnosti zavedené. A toto je na tom to najväčšie nebezpečenstvo.

Ďakujem za faktické poznámky. Ja ešte možno taký postreh, keď som rozprával o tom, že, žiaľ, ak sa k tomu nepostavíme, tak sa naozaj priblíži doba, keď budú rodiny, kde otec sa bude volať Fero a mama Jožo, tak aj tie deti, tí žiaci, ktorí boli na balkóne vtedy, tak sa zasmiali, pretože aj oni vnímajú a chápu, že to je absolútne smiešne, neprirodzené a choré a že tak predsa rodina nemôže nikdy fungovať, nemôže byť muž otcom a zároveň druhý muž mamou. To sa nedá, je to proti prirodzenosti, je to proti prírode, je to proti božiemu stvoreniu človeka. A tie deti na základnej škole to absolútne chápu. O to horšie je, keď to nechápu vládni činitelia, keď to nechápu poslanci, ktorí tu sedia, ktorí sú tu na to, aby plnili čo najlepšie aj úlohu ochrancov Slovenskej republiky a zákonnosti a normálnost. A potom, žiaľ, ja musím povedať, že z tých detí na tom balkóne, z tej základnej školy by boli možno omnoho lepší poslanci ako mnohí, ktorí tu dnes síce nie sú, ale mali by tu byť, pretože ak to deti chápu a poslanci a vládni činitelia to nechápu, tak niekde sa naozaj stal veľký problém. Niekde sa stal veľký problém a my ten problém budeme musieť vyriešiť skôr, ako veľmi ťažko dopadne na celé Slovensko, ako veľmi ťažko začne zanechávať trvalé neliečiteľné následky na celej spoločnosti. Lebo potom, potom bude tá masáž tak obrovská a tak silná, že už to ani tie deti chápať nebudú a to už bude veľmi zle.

Takže, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, milí žiaci, proste všetci, ktorí ste tu ešte dnes v posledný rokovací deň tohto týždňa ostali. Milan Mazurek pred chvíľkou absolútne brilantným spôsobom vysvetlil celú tú situáciu ohľadom pôsobenia a činnosti tzv. mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničných zdrojov nielen v Slovenskej republike ale v európskych štátoch, možno všeobecne. A veľmi jasne v jeho vystúpení zaznela aj myšlienka, že ako sa môžu tieto organizácie tak hrdiť názvom mimovládne, ak na druhej strane im nesmrdia žiadne peniaze od akejkoľvek vlády, nieto od vlády vlastného štátu, ale hlavne teda im nesmrdia peniaze od cudzích vlád, od cudzích vlád, za ktoré potom vykonávajú svoju rozvratnú a mnohokrát naozaj veľmi veľmi nemorálnu a protištátnu, doslova protištátnu činnosť.
Nehovoriac už o charaktere protinárodnom a protikresťanskom, kde v drvivej väčšine sú to najmä tieto zo zahraničia financované mimovládne organizácie, ale aj jednotlivci, ktorí sú tými hlásnymi trúbami všetkých protikresťanských a protinárodných postojov. Teda sú to tí, ktorí v prvej línii nielenže prinášajú, ale najmä presadzujú, presadzujú tú degradáciu morálnych hodnôt spoločnosti, tú degradáciu tradičných hodnôt, na ktorých dlhé roky, dlhé desaťročia až storočia bola naša spoločnosť, a to nielen slovenská, ale i celá európska, budovaná a úspešne aj vybudovaná.
Sú to totiž práve títo ľudia, ktorí tieto tradičné hodnoty, ktoré sú pre nás aj tu v parlamente, ja stále verím, pre drvivú väčšinu poslancov skutočnými hodnotami, pretože som presvedčený, že stále drvivá väčšina poslancov sú normálni ľudia, žiadni LGBT a podobné, podobné veci, ktoré sú dnes novinkou a ktoré sú dnes takým populárnym trendom. Pretože dnes je to veľmi populárne byť L, byť G, byť B, byť T, dvojité W alebo Č, ale väčšina, väčšina poslancov je normálna bez ohľadu na politické tričko. Teraz možno to môžme počítať v globále, ja sa teraz nevyjadrujem zvlášť o strane SaS.
A keďže je to tak, že ešte stále, ešte stále aj tu v parlamente prevláda tá, ten zdravý rozum aspoň v týchto základných tradičných hodnotách, ešte stále je tu väčšina poslancov, ktorí vnímajú a chápu, že rodina je muž, žena a deti, že rodina nemôže byť muž a muž ani žena a žena. A že zo ženy sa nemôže stať muž a z muža sa nemôže stať žena, tak ja verím, že tá väčšina poslancov podporí náš návrh zákona, ktorý je veľmi jednoduchý, ktorý prichádza s požiadavkou, aby zo zákona bola povinnosť, aby všetky takéto organizácie, ktoré prijímajú peniaze zo zahraničia, označovali všetky výsledky svojej práce, svoje podradné činnosti upozornením veľmi jednoduchým "Pozor! Zahraničný agent".
Ja si myslím, že všetci tí z vás, všetci tí z nás, ktorí chceme, aby aj naše deti a naši vnuci vyrastali v normálnych rodinách na normálnom Slovensku, ktorí chceme, aby videli normálny príklad pre svoje životy, aby chodili do normálnych škôl, kde ich budú učiť normálni učitelia a normálne učiteľky a nie učiteľka prezliekajúca sa za učiteľa a, naopak, učiteľ, ktorý bude chodiť na podpätkoch a v sukni, tak že všetci títo normálni poslanci za takúto absolútne racionálnu vec zahlasujú.
Vidíme sami a vidíme to všetci, vidíme sami a vidíme to všetci, kde degradácia, ktorej sa národy nepostavili na odpor, kde takáto degradácia smeruje. Pozrime sa na to do západnej Európy, slušným rodinám slušným rodinám práve organizácie podobného zamerania financované mnohokrát zo zahraničia aj z Ameriky berú detí a dávajú ich na výchovu do rodín, kde otec sa volá Jožo a mama sa volá Peter. Bolo by to smiešne, keby to nebolo naozaj vážne, ja vás úplne chápem. Je to ale hrozné. Ešte horšie alebo podobne zle je, ak mama sa volá Lenka a otec sa volá Petra. Aké chceme, aby potom z takýchto rodín tie deti vyrástli? A všetci vnútorne cítime bez ohľadu na politické tričko, či je to SMER, či je to aj MOST – HÍD, či je to SNS-ka, samozrejme, my, možno aj v OĽANO, už pomenej v tej SaS-ke, že to nie je asi správne, že to nie je ani správne a že je potrebné, aby sme s tým niečo spravili. Pretože keď začnú byť tieto morálne degradácie považované za normálne a k tomu sa pridá ten obrovský trend, ktorý je typický pre západnú Európu, že kostoly začnú byť nahradzované synagógami a mešitami, tak potom zistíme, že už nie sme doma, že už nie sme doma vo vlastnom štáte, že nie sme doma vo vlastnej zemi, že sme jednoducho, začíname sa stávať hosťami a cudzincami. A, žiaľ, a to je na tom veľmi smutné, možno najsmutnejšie, práve na propagáciu týchto zvrátenosti, úchylností a všetkých tých trendov, ktorých cieľ je jednoznačný, zničiť kresťanský a národný charakter európskych štátov, vo veľkej miere sú vytvorené a aktivované tieto mimovládne organizácie financované v prevažnej miere zo zahraničia.
Počuli sme to aj z úst bývalého premiéra Fica, keď išlo do tuhého, jasne povedal, že tie mimovládne organizácie sú v mnohých prípadoch skutočne škodnou. A my teraz očakávame, že strana SMER prejde od vyhlásení ku skutkom, že v strane SMER sú tiež mnohí konzervatívne zmýšľajúci poslanci, ktorí stále chcú, aby Slovensko bolo slovenským, aby Slovensko bolo kresťanským a ktorí spravia všetko, čo je v ich silách pre to, aby naozaj sme to Slovensko pre tie naše deti a našich vnukov ubránili a ochránili. Pretože ak stratíme identitu, ak stratíme identitu aj vďake tejto podvratnej činnosti mimovládok, voči ktorej sa nepostavíme, hoci o nej vieme, hoci o nej, kolegovia zo SMER-u, viete jaj sami, potom to budeme veľmi horko ľutovať a potom sa budeme s veľkou hanbou pozerať do očí našich detí a našich vnukov, keď sa nás budú pýtať, že: ´Mama, oco, a vy ste prečo nič neurobili v časoch, keď ste mohli zabrániť tomuto všetkému zlu? Prečo sa dnes musím vo svojej triede v svojej škole pozerať na učiteľa, ktorý príde na podpätkoch a v ženskej sukni? Prečo musím počúvať, že je to niečo normálne?" A tí, ktorí sa proti tomuto nepostavia, nebudú vedieť dať úprimnú odpoveď.
Ja som mal ešte na záver toho môjho vystúpenia pripravený zoznam slovenských mimovládnych organizácií, ktoré, mnohé financované zo zahraničia alebo financované prostredníctvom iných organizácií financovaných zo zahraničia, sa vyjadrili proti ochrane životov nenarodených detí. Na tom tiež veľmi pekne vidno, kto je kto, kto aké ciele a aké hodnoty presadzuje a kto má aké úmysly s naším národom, so Slovenskom a s budúcnosťou, s budúcnosťou pre tie naše deti a našich vnukov.
Ja preto na záver tohto môjho prejavu využijem tých pár sekúnd, aby som apeloval aj na tých poslancov vládnej koalície, ktorí tu dnes už nie sú, aby skutočne využili ten čas, tie dva dni alebo tri dni, ktoré budú do hlasovania o tomto zákone, porozmýšľali, či možno nejaká stranícka disciplína je viac ako zodpovednosť voči našim potomkom, či stranícka disciplína je viac ako zodpovednosť voči budúcim generáciám, pretože ak my tieto procesy nezastavíme, a dnes je naozaj výnimočná chvíľa, tak, žiaľ, už ich nebudeme nikdy vedieť vrátiť naspäť.
Ďakujem pekne.

Milan, ja ti ďakujem za tento naozaj precízne, precízne spracovaný príhovor, za toto precízne spracované vystúpenie, kde si to pekne polopatisticky vysvetlil a kde si odkryl tie prepojenia a jednoducho tú realitu.
A to, že si ťal do živého, tak to je dôkazom, alebo toho dôkazom je to, že teda postupne zo sály odišli viacerí títo zahraniční agenti. Najprv agent Klus, ktorý sa práve vracia, týmto ho vítame. Po ňom agent Poliačik, ešte tu zostal agent Jurzyca.
A ja viem, že mnohým sa to nemilo počúva, keď ich niekto takto otvorene konfrontuje s realitou, s tou pravdou, že jednoducho možno niektorí z nevedomosti, ale niektorí aj úmyselne slúžia nie záujmom Slovenskej republiky a obyvateľov Slovenska, ale záujmom zahraničnej moci, v tomto prípade prezentované alebo reprezentovanej práve takýmito ľuďmi ako Soros a jemu podobní. Aj keď z môjho pohľadu si práve tomuto človeku venoval strašne veľa miesta a strašne veľa priestoru, pretože on nie je nejakou hlavou, on je jeden z tých, z tých vykonávateľov tej politiky. A jeden môj známy katolícky kňaz to veľmi dobre klasifikoval, že v podstate je iba, iba vrátnik v pekle, je iba vrátnik v pekle. A venovať jednému vrátnikovi v pekle toľko, toľko priestoru je možno aj trošku zbytočné a kontraproduktívne, ale celkovo to bol jeden z najlepších prejavov. A ja si myslím, že ak si to ľudia na Slovensku vypočujú, tak sa im postupne začnú otvárať oči a zistia, že kto je kto.
Čiže, Milan, ešte raz ďakujem.

Ja si myslím, že tak ako si to uviedol, my dnes prichádzame absolútne v tom najlepšom čase s touto reprízou nášho návrhu na označenie a zvýšenie úrovne kontroly týchto zahraničných agentov, mnohokrát aj agentov cudzích mocností, ktorí sa veľmi často, ak nie najčastejšie, maskujú práve pod štruktúrami rôznych mimovládnych organizácií, ktoré si naozaj o sebe, alebo ktoré si osobujú to právo rozhodovať a veľmi sa miešať do vecí verejných, pričom práve ten názov mimovládny by vlastne mal vyvodzovať tú myšlienku alebo navodzovať tú myšlienku, že teda majú sa starať do kultúry, majú sa starať, ja neviem, do športu alebo možno do nejakých preventívnych záležitostí, ale nemiešať sa do rozhodovania o veciach verejných, pretože to je potom už naozaj nie mimovládna, ale je to čisto lobistická, čisto lobistická organizácia.
A celkom nedávno sme videli veľmi jasný príklad toho, že drvivá väčšina alebo veľká časť týchto takzvaných mimovládnych organizácií, ktorým ale nevadí, keď sú štedro financované z vládnych zdrojov, sa starať do vecí, do ktorých ich nič nie je. Len pred niekoľkými dňami päťdesiat mimovládnych organizácií vyzývalo poslancov Národnej rady a všetky možné osobnosti Slovenska, aby nepodporili náš návrh na obmedzenie umelých potratov. Čiže tu vidíme, že tie mimovládky na pokyn svojich zahraničných pánov robia presne, jednoducho všetko pre to, všetko preto, aby sa zapáčili, aby tú agendu napĺňali, a nevidím absolútne nič zlé na tom, keď budú označení pozor, berú peniaze zo zahraničia.

Stano, ty si dlhoročný učiteľ a ja som tiež počúval celý čas vystúpenie pána kolegu Žarnaya na túto tému. To, čo si povedal, to je jednoducho krutá prax, krutá realita a to by išlo do čistého konfliktu s tým, ako si to on v tom návrhu idealisticky predstavuje. A mne tam možno ešte chýbala v tvojej reči taká, taký moment, kolega Žarnay podriaďoval veľkej kritike zriaďovateľov škôl, ktorí, je tu aj kolega Blanár, ktorí majú naozaj veľkú zodpovednosť, bez ohľadu, na akej úrovni sa rozprávame, z fungovania činnosti týchto škôl, a na druhej strane im chce zobrať možnosť zasiahnuť vo veľmi ojedinelých a špecifických prípadoch do výsledku výberového konania tou jedinou kompetenciou, ktorú im zákon dáva, že raz, raz môže, jeden, jedinýkrát môže zriaďovateľ zastúpený starostom, županom a neviem ešte kým, povedať, že tento výber nie je celkom v poriadku, zopakujte ho. A označil to ako niečo maximálne nedemokratické, pričom ale ako strážcu tej demokracie navrhuje ten mechanizmus, ktorý ty si veľmi pekne vysvetlil a spochybnil.
Čiže naozaj je to možno myšlienka veľmi dobrá, ale nie celkom dotiahnutá do konca, hlavne v kontakte s tou realitou.