Videokanál poslanca

Takže, vážená pani predsedajúca a v podstate len vážení páni, ako tak na nás okolo seba pozerám, samozrejme, vážení páni ministri, ale predsa len, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som povedal možno pár dôležitých slov aj k časti, ku ktorej mám najbližšie a ktorej sa v rámci strany Sloboda a Solidarita venujem najviac, to znamená zahraničnej politike a politickému systému.
Programové vyhlásenie vlády z roku 2012 v časti Zahraničná politika si dalo za hlavnú prioritu a dokonca to tak aj nazvalo, "Posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete". Bohužiaľ, faktickým výsledkom pôsobenia vlády Fico 2 bolo, že po štyroch rokoch sa postavenie Slovenska v Európskej únii a vo svete skôr oslabilo, ako naznačujú aj viacerí naši partneri a spojenci z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Je to v dôsledku nekonzistentnosti a v istom slova zmysle dvojkoľajnosti reprezentovanej na jednej strane rezortom diplomacie a na strane druhej postojmi predsedu vlády Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky k niektorým vážnym zahraničnopolitickým témam. Medzi tieto patrí napríklad anexia Krymu, ďalším vážnym problémom bola grécka kríza a v neposlednom rade aj kríza migračná alebo utečenecká.
Toto je v príkrom rozpore s výrazmi, ktoré sú na viacerých miestach programového vyhlásenia vlády s názvom Zahraničná a európska politika, ako napríklad predvídateľnosť, spoľahlivosť, dôveryhodnosť, kredibilnosť, rešpekt či transparentnosť. Ak chceme, aby Slovenská republika alebo aby Slovenskú republiku mali jej partneri skutočne dôvod označovať ako predvídateľného, spoľahlivého, dôveryhodného, kredibilného, rešpektovaného alebo transparentného partnera, tak je potrebné, aby slovo kontinuita, ktorá je implementnou súčasťou programového vyhlásenia vlády, nahradilo napr. slovo reštart, alebo keď chceme, nový začiatok. Aj z pozície opozičného poslanca s plnou vážnosťou priznávam, že rezort diplomacie má na takýto nový začiatok predpoklady. V prípade vlády Slovenskej republiky a osobitne jej vedenia však tento optimizmus nezdieľam a mám úprimné obavy, že nám súčasná vláda môže odovzdať krajinu s ešte horším imidžom v zahraničí, ako je tomu bezprostredne po skončení volebnej kampane. Tej volebnej kampane, ktorá bola zo strany vlády jednej strany založená okrem iného na znásilňovaní zahraničnopolitických tém. Toľko moja najvážnejšia obava, pokiaľ ide o budúcnosť zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v rokoch 2016 až 2020, hoci my mnohí dúfame, že to bude podstatne kratšie.
Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k niektorým najdôležitejším bodom samotného programu, ktoré sú aj v rámci neho označené ako priority.
Po prvé. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že jednoznačnou kontinuitou by sme mali pokračovať v proeurópskych, resp. v proatlantických orientáciách Slovenskej republiky. Úprimne vítam takýto záväzok, no zároveň to vyvoláva viacero otáznikov. Napríklad aká je dnes a aká bude do budúcnosti odpoveď vlády Slovenskej republiky na tzv. hybridné hrozby, ku ktorým patrí aj tzv. informačná vojna? Jej cieľom je neustále podrývanie našej zahranično-politickej orientácie práve proeurópskej a proatlantickej a jeden z tých príkladov je pravidelné podrývanie napr. čl. 5 Severoatlantickej aliancie a Severoatlantickej zmluvy.
Ďalšia vážna obava je, ako si v tejto súvislosti vysvetliť, že niektorí predstavitelia vládnych strán aj v minulosti legitimizovali okrem iného aj režimy popierajúce demokraciu a ľudské práva. Bohužiaľ, také niečo sa pravdepodobne bude diať aj do budúcnosti. A vychádzam okrem iného aj z príkladov z neďalekého zahraničia.
Ďalšou prioritou z programového vyhlásenia vlády je jedna z bezprostredných priorít označená ako Dôstojný a úspešný priebeh historicky prvého predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v druhej polovici roku 2016. Dovolím si v tejto veci jeden citát. "Slovensko čelí spoločne s ostatnými krajinami Európy hneď viacerým krízam. Dlhová či utečenecká kríza spojené s novými bezpečnostným hrozbami vo východnej Európe zasahujú celý kontinent. S nimi je spojený ďalší nebezpečný nárast nacionalizmu a populizmu. Pribúdajú obyvatelia Európskej únie, ktorí ju začínajú odmietať ako zlyhávajúcu inštitúciu. Tomu je nevyhnutné prispôsobiť naše zahranično-politické aktivity v zmysle partnerskom a spojeneckom. Je v životnom záujme Slovenskej republiky, aby naša zahraničná politika aktívne" - a to slovo aktívne by som rád zdôraznil - "hľadala a presadzovala riešenia, ktoré eliminujú súčasné i budúce krízy." Toto je z nášho zahranično-politického nastavenia strany Sloboda a Solidarita. Som rád, že ministerstvo zahraničných vecí práve v tomto duchu vypracovalo aj programové vyhlásenie vlády. Ale keď som hovoril o tom slovo aktívne, budeme ešte radšej, keď sa aj s opozíciou bude ministerstvo zahraničných vecí a prípadne aj vláda Slovenskej republiky, resp. pán prezident deliť o svoj aktívny prístup ďaleko aktívnejšie.
Vážne obavy ale v tejto súvislosti predsa len zaznievajú najmä v téme Brexit, teda vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie, kde Slovenská republika bude čeliť dvom možným scenárom, a to, že Veľká Británia zostane alebo Veľká Británia nezostane v Európskej únii. Otázkou teda zostáva, či sme práve na takúto vážnu výzvu najmä v prípade variantu B adekvátne pripravení, pretože budeme to práve my, kto bude musieť hľadať riešenia, ako sa z tohto problému v rámci Európskej únie dostať. A keď hovorím problém, tak myslím problém s veľkým P, pretože vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie bude pravdepodobne znamenať obrovský tlak na tzv. dominový efekt, ktorý môže spôsobiť aj to, že by čoskoro k Veľkej Británii pribudli aj ďalšie krajiny. O to dôležitejšie bude hľadať funkčné riešenia a tieto riešenia za predpokladu, že Veľká Británia sa rozhodne vystúpiť z Európskej únie, predstaviť v najkratšom možnom čase.
Podobne je to aj v prípade migračnej krízy, kde takisto očakávam zo strany vlády Slovenskej republiky veľmi aktívny prístup nielen v zmysle reflektovania toho, čo sa deje, ale v zmysle návrhov, ako sa s migračnou krízou do budúcnosti vysporiadať. Je to tak v prípade zmluvy medzi Európskou úniou a Tureckom, ktorá nateraz funguje tak, ako funguje, a otázka je jej udržateľnosť do budúcnosti. Je to tak aj v prípade napríklad posledných opatrení v súvislosti s ponukou bezpečnostnej spolupráce s Líbyou a prípadne aj v prípade niektorých ďalších krajín.
Vážny problém, ktorý vidím v tejto súvislosti pre slovenské predsedníctvo, je známa dohoda TTIP. Otázkou je, akú pozíciu v tejto súvislosti zaujme vláda Slovenskej republiky, keď vieme, že aj v rámci nej máme minimálne dva veľké protichodné prúdy. Zoberme si len predsedu Zahraničného výboru Slovenskej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky a zoberme si predsedu európskeho výboru v rámci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí majú diametrálne odlišné postoje v tejto záležitosti, a obaja sú členmi vládnej koalície. Rovnako tak je to aj v prípade migračnej krízy, resp. aj k otázke dezintegrácie Európy by sme našli v rámci súčasnej vládnej koalície hneď niekoľko rôznych názorových prúdov.
Ďalšou prioritou, ktorú si dovolím na tomto mieste spomenúť, je posilňovanie postavenia národných parlamentov v zmysle dohody medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou. Je to naozaj chvályhodný záväzok a sme veľmi radi, že sa v programovom vyhlásení vlády objavil. Otázkou ale je, ako sa chceme vysporiadať s ďalším naložením s toľko omieľanou, ale málo dodržiavanou subsidiaritou v Európskej únii. Osobne sa domnievam, že aj náš rezort diplomacie a naša vláda by na všetkých miestach na to príslušných mala trvať na čo najrýchlejšom zvolaní tzv. medzivládnej konferencie, ktorá by v blízkej dobe revidovala primárne právo Európskej únie a okrem iného podstatne aktívnejšie doňho zahrnula práve princípy subsidiarity. Tým chcem povedať z tohto miesta "nie" stále tesnejšej Európe. Naopak, aj v záujmoch, v zahraničných záujmoch Slovenskej republiky by malo byť to, aby suverenita štátov zostala podľa možnosti čo najviac, čo najviac obhájená a zakotvená v primárnej legislatíve Európskej únie. Hovorím to s plnou vážnosťou a najmä v súvislosti s tým, čo sa deje napríklad v súvislosti s návrhom azylovej legislatívy Európskej únie, alebo s tým, čo sa udialo nedávno v Holandsku, kde euroskeptici dosiahli v referende to, že sa Európska únia prinajmenšom na istý čas, napr. v rokovaniach s Ukrajinou, zastaví. Je to dôsledkom aj toho, že Holanďania odmietli koncept stále tesnejšej Európy.
Musím skonštatovať, že opak je dnes pravda. A, bohužiaľ, aj k téme subsidiarity vláda Slovenskej republiky v minulosti - okrem iného aj v programovom vyhlásení vlády v roku 2006 - pristupovala veľmi zvláštnym spôsobom, a preto chcem o to viac veriť, že po týchto desiatich rokoch tento prístup prehodnotíme.
Ďalšou prioritou v rámci programového vyhlásenia vlády sú multilaterálne vzťahy. Dovolím si citát: "Vláda bude podporovať kandidatúru Slovenskej republiky a jej odborníkov na pozície v štruktúrach Organizácie Spojených národov a ďalších medzinárodných organizáciách."
Je to veľmi chvályhodný cieľ a môžeme sa naozaj poučiť napríklad od našich susedov z Poľska, ktorí majú dnes predsedu Rady, alebo z Českej republiky, ktorí majú najvyššie postaveného vojenského reprezentanta v rámci Severoatlantickej aliancie. O to viac - a to opäť hovorím s plnou vážnosťou a úprimnosťou - držíme palce pánovi ministrovi zahraničných vecí európskych záležitostí, aby jeho kandidatúra na generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov dopadla v prospech Slovenskej republiky.
Ešte jeden citát, ak dovolíte: "Vláda si uvedomuje potrebu každoročného zvyšovania prostriedkov na rozvojovú pomoc v súlade so záväzkami Slovenskej republiky v Európskej únii, OSN a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj."
Veľmi pozitívne sme na výbore privítali informáciu, ktorú nám predniesol pán minister, že sa táto rozvojová pomoc plánuje v najbližších rokoch zvyšovať a že táto by mohla nabrať až hodnotu približne 10 % navyše oproti predchádzajúcemu roku. Je dôležité, aby sme my Slovenská republika ako relatívne bohatá krajina, hoci to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, zdieľali naše bohatstvo s tými, ktorí to potrebujú najviac, a ako sa ukazuje aj v súvislosti s utečeneckou krízou, je takých ľudí momentálne vo svete viac než dosť. Jedna stránka veci je, že je to mimoriadne politicky citlivá téma, a povedzme si to celkom otvorene, aj vnútropoliticky citlivá téma. Mnohí občania Slovenskej republiky totižto nie celkom rozumejú, prečo by sme mali svojimi daňami skladať na zlepšovanie životných podmienok ľudí v zahraničí, keď na území tejto krajiny máme niekoľko desiatok tisíc obyvateľov, ktorí žijú na pokraji absolútnej chudoby, doslova v getách a v nedôstojných ľudských podmienkach. O to dôležitejšie bude, aby aj rezort diplomacie a, samozrejme, vláda Slovenskej republiky túto vec adekvátnym spôsobom občanom Slovenskej republiky vysvetľovali v dôraznej vysvetľovacej kampani.
Ďalšia priorita. Občan v zahraničí a posilnenie starostlivosti o zahraničných Slovákov. Takisto veľmi dôležité, hoci dovolím si ešte jeden citát: "Podpora krajanov bude jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky bude vytvárať podmienky na podporu krajanských komunít s cieľom zachovať jazykovú, kultúrnu, náboženskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí." Tento citát pochádza z programového vyhlásenia vlády, vlády Fico 1, z roku 2006.
Po desiatich rokoch, odkedy toto bolo zahrnuté v programovom vyhlásení vlády, dostávam pravidelne e-maily od našich krajov žijúcich v zahraničí, ktorí doslova bijú na poplach. Neustále sa znižujú ich počty a neustále čelia obrovským problém, ktoré sú neporovnateľné s tým, ako sa o svoje menšiny stará napríklad susedná Maďarská republika. Preto sa budem tešiť, ak táto ambícia nezostane len na papieri a ak sa u našich krajanov naozaj, hoc aj po desiatich rokoch, začneme starať tak, ako sme si to v roku 2006 predsavzali.
Predsa len na túto tému ešte jedna dôležitá výzva. Uvedomme si, že dnes, pokiaľ ide o občanov žijúcich v zahraničí, hovoríme o celkom inej skupine, na akú sme boli zvyknutí v minulosti. Hovoríme o prevažne mladých ľuďoch, ktorí v zahraničí našli prácu, presťahovali sa tam, začali tam žiť, a mnohí z nich ani neuvažujú o tom, že by sa na Slovensko vrátili. O to väčšie, o to väčšie percento týchto ľudí je potrebné v blízkej dobe presvedčiť, aby svoj názor prehodnotili, a toto sa, samozrejme, bude dať spraviť len za predpokladu, že budú cítiť, že o nich skutočne stojíme a že majú dôvod sa na Slovensko vrátiť. A tu je úloha vlády Slovenskej republiky mimoriadne dôležitá a, bohužiaľ, z pozície opozičného poslanca vzhľadom na to, že som prečítal celé programové vyhlásenie vlády, tam veľkú perspektívu v roku 2020 pre mnohých z nich nevidím. Takže starajme sa o nich tam, kde momentálne sú, a dávajme im všemocne pocítiť, že s nimi počítame.
A v tejto súvislosti jedna dôležitá téma. To, že tu dnes máme stále podľa môjho názoru protiústavnú legislatívu, ktorá berie občanom Slovenskej republiky občianstvo proti ich vôli, tak ako je to jasne napísané v Ústave Slovenskej republiky. To je jedna veľká hanba všetkých vlád, ktoré sme tu mali od roku 2006 až po súčasnosť. Verím tomu, že toto nešťastné rozhodnutie konečne tento ústavodarný zbor prehodnotí a že túto legislatívu konečne zmeníme. Za ten čas sme prišli o viac ako tisíc obyvateľov, občanov Slovenskej republiky, pričom legislatíva bola prijatá ako odveta voči Maďarskej republike, ale faktom je, že tí, ktorí prijali maďarské občianstvo, sú až na piatom mieste a je ich dnes menej ako 100. Toto považujem za absolútne skratovité a nefunkčné riešenie a verím tomu, že nájdeme dostatok odvahy, aby sme túto legislatívu v čo najkratšom čase zrušili.
A ešte jedna priorita. Medzinárodno-ekonomická politika. Citujem: "Pri rokovaniach Európskej komisie o dohodách o voľnom obchode bude vláda Slovenskej republiky presadzovať, aby výsledok bol akceptovateľný z pohľadu záujmov Slovenskej republiky a bol v súlade so schválením negociačným mandátom." Napríklad aj v súvislosti už spomínanou zmluvou TTIP. Trvám na tom, aby táto zmluva bola čo najskôr k dispozícii nielen..., ale celej verejnosti. Trvám na tom, aby sa s ňou mohli oboznámiť všetci, ktorých sa akýmkoľvek spôsobom táto zmluva týkala a týka, aby sme skutočne mohli začať odbornú diskusiu na to, čo všetko táto zmluva obsahuje, aby sme do budúcnosti predišli jej démonizácii. Pretože ak dnes mnoho občanov Slovenskej republiky necíti dôveru voči vláde Slovenskej republiky, a buďme úprimní, aj voči parlamentu Slovenskej republiky, tak to súvisí práve s tým, že tu takáto diskusia nie je, že nevedia, čoho sa majú vlastne obávať, a buďme úprimní, nevieme to dnes ani my.
Pán minister na výbore hovoril o ekonomickej diplomacii, o tom, akým spôsobom sa mieni posilňovať. Veľmi vítam túto informáciu, ale zároveň by som rád pripomenul, že aj v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o tom, že by to nemala byť len snaha prilákať zahraničných investorov, tak ako sa to podarilo v prípade spoločnosti Jaguar Land Rover, hoci o tejto investícii by sme tiež vedeli viesť pomerne siahodlhé diskusie. A určite to nie je len o tom, že sa vytvoria nové pracovné miesta a zvýši a zlepší platobná bilancia Slovenskej republiky, ale malo by to byť predovšetkým o podpore našich podnikateľov v zahraničí. A tu - a to si zase povedzme celkom otvorene a úprimne - naša ekonomická diplomacia doposiaľ, oproti napríklad krajinám okolo nás, zlyháva.
Na záver môjho vystúpenia si dovolím ešte niekoľko citácií. V programovom vyhlásení vlády z roku 2012 sa píše: "Vláda zabezpečí dôstojný priebeh volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014." Všetci vieme, ako nedôstojne tieto voľby prebehli, nie v zmysle organizačnom, ale v zmysle účasti. Ja osobne považujem, to, čo sa udialo vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 za jednu z najväčších zahranično-politických hánb, ktoré sme kedy utrpeli. 13 % účasť, čo je najnižšia v histórii volieb do Európskeho parlamentu a čo je ešte horšie, aj u nás má ešte stále klesajúcu tendenciu oproti predchádzajúcim voľbám, je niečo, čo musíme nevyhnutne a podľa možnosti veľmi efektívne vyriešiť. Ja sa k tomu ešte úplne na záver dostanem, ako by sme si to predstavovali my. Pretože v dnešnom programovom vyhlásení vlády sa píše: "S výhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 sa budeme usilovať o zintenzívnenie domácej diskusie o európskych otázkach."
Osobne si myslím, že diskusia na túto tému už nepomôže a musíme ísť po systémových zmenách, ku ktorým sa za chvíľku dostanem.
Zostali tu ale niekoľké... alebo zostalo tu ešte niekoľko vážnych otázok, ktoré sú z tohto programového vyhlásenia vlády nezodpovedané, a ja verím tomu, že príde predovšetkým pán minister financií, aby nám to trošičku ozrejmil. Citujem: "Hlavným cieľom vlády má byť vedenie diskusie o ekonomickej a fiškálnej integrácii členských štátov Európskej únie, konkrétne prostredníctvom vytvárania fiškálnych nástrojov za účelom tlmenia negatívnych dopadov z ekonomických a finančných kríz."
Neviem, čo si mám pod tým predstaviť. Pokiaľ je to pokračovanie programového vyhlásenia vlády z roku 2006, tak mám vážnu obavu. A obavu z toho, že práve toto môže viesť k stále tesnejšej Európe, ktorú mienime presadzovať aj my, a ja verím tomu, že to tak nebude.
"Ako súčasť týchto opatrení vláda podporí spoločné európske poistenie nezamestnanosti," už sme tu o ňom počuli, "ktoré formou dočasných transferov medzi krajinami zmierni negatívny vplyv ekonomických šokov na ekonomický rast a obyvateľstvo." Dnes by takéto niečo výrazne pomohlo predovšetkým Grécku. Áno, povedzme si otvorene, možno to raz budeme potrebovať aj my. Mechanizmus, ako by to celé fungovalo a koľko by nás to celé stálo, a či to vôbec niekedy bude využiteľné v praxi, ten ale dnes nepoznáme. Takže verím tomu, že pán minister dôkladne príde aj tomuto zákonodarnému zboru vysvetliť, ako si to predstavuje.
"Druhým takýmto fiškálnym nástrojom" - pokračujem v citácii - "by mal byť spoločný európsky investičný program, ktorý vychádza z Európskeho fondu pre strategické investície navrhnutého predsedom Európskej komisie." Takisto mi nie je celkom jasné, akú rolu tu mieni zohrať Slovenská republika a čo si predstavujeme pod týmto fiškálnym nástrojom a, samozrejme, koľko nás to celé bude stáť, aký úžitok to občanom Slovenskej republiky prinesie. Ja mám veľmi vážnu obavu, že to bude opäť v rozpore s tým, čo som spomínal na úvod, a teda s tým, že by sme mali smerovať k podstatne väčšej subsidiarite, a teda k podstatne väčšej suverenite jednotlivých štátov tvoriacich Európsku úniu, ktoré si najlepšie vedia niektoré veci spravovať samy.
Patrí sa ale ešte pochváliť a chválim teda v rámci programového vyhlásenia vlády to, že mienime usilovať o rozširovanie Európskej únie. Je to veľmi dôležité pre všetkých, ktorých sa to týka. Je to veľmi dôležité, tak ako to bolo dôležité pre nás, že títo, mám na mysli predovšetkým krajiny západného Balkánu, dostanú jasnú víziu, že raz môžu patriť k nám a že raz sa budú na chode európskych inštitúcií spolupodieľať. Je to dôležité aj preto, pretože ako aj v našich podmienkach, tak aj u nich to neskôr vyvolalo pomerne silný proces reforiem a tieto sú, samozrejme, v záujme nás všetkých.
Takisto chválim, že mienime ďalej spoluparticipovať na ochrane schengenských hraníc. Možno to znie opäť z úst opozičného poslanca zvláštne, že chválim predsavzatie v rámci programového vyhlásenia vlády, ale ako bolo zrejmé aj z nedávnych vyhlásení, hoc aj predvolebného charakteru, v tomto smere sme na jednej lodi a je životným záujmom Slovenskej republiky, aby sa schengenské hranice chránili, aby tu nebolo korzo, tak ako sme to zažili v roku 2015, ktoré, bohužiaľ, prinášalo aj bezpečnostné a iné riziká, predovšetkým dezintegrácie samotného schengenského priestoru.
A keď som na záver sľúbil, že to nebude len o kritike, ale aj o návrhoch, rád by som vláde Slovenskej republiky ponúkol pomoc. V programovom vyhlásení vlády sa totižto nenašla ani zmienka o tom, že chceme meniť napríklad systém nastavenia volieb na Slovensku, resp. systém sfunkčnenia referenda, referendovej demokracie. My sme teda vypracovali brožúrku, 6 krokov, ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie v Slovenskej republike, a týchto 6 jednoduchých krokov je veľmi jednoducho realizovateľných aj v praxi, a keďže vieme, aké sú parlamentné počty, prosím vládu Slovenskej republiky o pomoc a podporu v tejto veci. Rád túto brožúrku dám komukoľvek aj z opozície, aj z koalície k dispozícii a skutočne začneme diskutovať na tú tému, aby sme neutrpeli v roku 2019 ďalšiu vážnu hanbu pri voľbách do Európskeho parlamentu. Je tu jasne napísané, akým spôsobom si to predstavujeme, a ja verím tomu, že keby sme zmenili volebný systém do európskeho parlamentu tak, aby bol tento ďaleko prijateľnejší pre občanov Slovenskej republiky, tak by to dosiahlo želaný efekt a neboli by sme opäť čiernou dierou v Európe. Tentoraz kvôli skutočne hanebnej účasti.
Chcem teda pôsobiť podobne, ako to povedal môj predrečník Jozef Mihál, ako konštruktívny poslanec a obzvlášť v zahraničnej politike hľadajme spoločné riešenia a v prípade politického systému sa poteším každému hlasu poslancov vládnej koalície, ktorí podporia návrhy, ktoré určite budeme chcieť predkladať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)