Videokanál poslanca

Takže bol by som, ako som povedal v rozprave, veľmi rád, aby ste, aby sme dokázali v tejto veci urobiť krok, dva, tri, neviem, koľko to je krokov dozadu, a siahli si sami sebe na naše vlastné výhody, ktoré sme si sami sebe nadelili.
Dovoľte, aby som z tohto miesta teda zareagoval ešte na teda faktickú poznámku tuto kolegu Bublavého, keďže teda to obnáša trošku viacej argumentácie, by som to nestihol vo faktickej poznámke, tak to poviem z tohto miesta.
Kolega Bublavý za SMER povedal, že, že nabral jedinú odvahu, a ako vidíš, žiadny normálny koaličný kolega tu nie je. No neviem, či si schopný chápať svoje vlastné slová, tým si povedal, že ty nie si normálny. Ale nevadí, však to už je, to nech posúdia ľudia, ale však z tých ďalších slov si myslím, že ľudia si obraz urobia krásne.
Hovoríš, že som bezcharakterná tvár, ktorá zakrýva svoje prešľapy a ľudské, politické zlyhania. Potom si začal menovať, ako teda tie zlyhania, a teda si povedal, že strana OĽANO dostáva, ty sám rozhoduješ o ťažkých miliónoch. Ty sám chamreš pre seba.
Vieš, čo hovorí ľudová múdrosť? Podľa seba súdim teba. Vieš? Ja viem. Ty ak by si bol v SMER-e, že by si bol sám alebo bol by si na mojom mieste, tak ty by si ťažké milióny chamral pre seba, lebo by si neodolal pokušeniu presne takisto, ako si neodolal pokušeniu stlačiť to tlačítko a dať si sám sebe 1 500 eur, hoci figu borovú robíš. Jednoducho neodolal si tomu pokušeniu, dal si si, lebo si mal tú možnosť. Presne takisto ty by si na mojom mieste tým sa prezradil, že teda si hovoril, že áno, áno, áno, tým sa prezradil Ty ak by si mal tú možnosť, že by si mal príspevok zo štátu, ty by si ho vytuneloval. Raz-dva by bol na tvojom účte, tam taká zákazka, tam taká, taká, taká, presne by si to robil tak, ako si povedal, by si chamral pre seba a sám by si rozhodoval o ťažkých miliónoch. Normálne to bolo cítiť, jak si hovoril s takou závisťou, že jej, to keby sa mi stane, že by som toto raz mohol ja robiť, o tých ťažkých miliónoch, ja by som ich premiestňoval na svoj účet. (Reakcia z pléna.) Vieš, hovorí sa, ešte raz, hovorí sa, hovorí sa, že podľa seba súdim teba, a týmto si sa iba sám seba utvrdil a sám seba usvedčil.
Keďže hovoríš, že som prepísal firmu na bieleho koňa, žiadnu firmu som nikdy neprepísal. Stále mám svoju živnosť, stále mám svoju živnosť, a keď predáš časť podniku, to nie je prepis firmy. Predal som časť podniku za 20-tisíc eur. (Reakcia z pléna.) Aký máš problém? Akého bieleho koňa? Za 20-tisíc eur človeku, ktorý mi polovičku z toho splatil a polovičku dodnes nesplatil. Akého bieleho koňa? Ktorý robil v našej firme za 1 300-1 500 eur mesačne, to je biely kôň? O čom, prosím ťa, točíš?
Vieš, kto toho bieleho koňa vytiahol? Vieš, že sa volal Norbert Bödör? Vieš, že o tom je policajný zápis, že polícia sama svojím pátraním zistila, že Norbert Böder kupoval svedkov proti Igorovi Matovičovi pred voľbami 2016? Vieš, že o tom je policajný spis, operatívny policajný spis, kde nie ja som to tvrdil, ale sami policajti na to prišli? Že Norbert Böder kupoval Pavla Vandáka a zaplatil ho, aby išiel svedčať proti mne? Vieš o tom? Keď nevieš, tak vedz o tom. A Robert Fico chodil tomuto Norbertovi Bödörovi a jeho tatkovi na vianočné večierky do firmy Bonul, vieš? Chodil nitrianskej mafii na vianočné večierky. Chápeš to, kde sme klesli? Takže budem veľmi rád, aby sme si znížili platy. A hlavne takýmto ľuďom, ktorí si nezaslúžia ani euro mať navyše, ktorí si neodrobia tu ani objektívne ani minimálnu mzdu. Pre ktorých aj tá minimálna mzda by bola vyhodená a duplom pre ľudí, ktorí potom ešte sedia s jednou riťou na ix stoličkách, že okrem toho, že bere poslanecký plat, ešte bere aj, aj za to, že robí starostu, ďalší plat ako Duško Bublavý zo SMER-u. Čiže mať dva platy a ešte si pridelí 1 500 eur navyše! A potom ešte hovorí o tom, jak my sme, áno, strana, ktorá háji ľudí práce, ktorí pracujeme tu dňom i nocou, i cez víkendy, 27 hodín denne robíme pre ľudí. Pre ľudí, za ľudí, ale v skutočnosti sa iba skrývajú za ľudí a skrývajú sa pred ľuďmi.
Ale politika s ľuďmi a pre ľudí je vtedy, keď nepodľahnem pokušeniu a nestlačím si to tlačítko a dám si 1 500 eur navyše. To je arogantný pľuvanec ľuďom do tváre, spáchali ste to, páni, či sa vám to páči, alebo nie, zo SMER-u, z SNS a z MOST-u - HÍD. Dobre, fajn. Možno boli aj medzi opozičnými poslancami tí, ktorí vám potichu povedali, že nebudú voči tomu burcovať. Ja som sa voči tomu postavil. Za náš poslanecký klub. Lebo my sme si tie platy navýšené nepýtali a nepovažujeme to jednoducho za fér. My s tým súhlasíme, preto tento návrh predkladáme. A ešte raz, veľmi ma mrzí, že 4 mesiace a 3 dni ste mi zobrali slovo, lebo ste sa ho báli, lebo ste sa báli, že vám tu budem hovoriť pravdu do očí. Bolo vám nepríjemné, keď som vás tu konfrontoval a keď som vás rad radom vypočítaval, koľko ste predložili návrhov zákonov. Myslím, že vtedy potom Bugár prišiel a povedal, že navrhujem, aby sme prerušili rozpravu.
Povedzte mi iný príklad, kedy sa toto inému poslancovi v parlamente na Slovensku stalo. Na druhej strane pre mňa to je guľatá pečiatka, že sa ma bojíte, že sa bojíte pravdy, ktorú vám hovorím do očí, že vám to je nepríjemné, že vás z toho svrbí v zadku. (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Bublavý!

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Je to dôkaz toho, že zrkadlo, ktoré vám nastavujem, nie je pokrivené, ale hovorím vám pravdu v mene vašich vlastných voličov, lebo vy ste ich záujem zradili.
To, čo ste urobili, že ste mi na 4 mesiace a tri dni zobrali slovo a nedovolili, aby sa rokovalo o mojom návrhu zákona, odsúvali ste ho, odsúvali, odsúvali, odsúvali, nemá v histórii Slovenska obdobu. Ale počkalo vás to. Sme päť mesiacov pred voľbami a veľmi sa teším na vaše hlasovanie, ktoré potom dosť intenzívne budem sponzorovať kade možne, aby sa dostalo k vašim vlastným voličom, aby sa ľudia vedeli pozrieť, ako ste hlasovali v tejto veci. Aby sa vedeli pozrieť do zrkadla, keď vy sa do neho pozrieť neviete.
Som zvedavý na vaše hlasovanie.

Kolegovia, kolegyne, už v úvodnom slove predsedajúceho ste počuli, aký osud má tento návrh zákona, ktorý chcem teraz predložiť. V stredu 22. mája bola prerušená rozprava. To bol koniec májovej schôdze a nebolo príjemné počúvať poslancom vládnej koalície moje vystúpenie s témou platy poslancov Národnej rady, tak 22. mája sa odhlasovalo väčšinou, lebo sme podľahli pokušeniu využiť alebo zneužiť väčšinu, a sa odhlasovalo to, že sa mi zoberie slovo k tejto téme, a to trvalo, to zobratie slova, štyri mesiace a tri dni, keď dobre počítam. Deviaty mesiac mínus piaty mesiac, štyri mesiace a tri dni som čakal na to, aby som mohol pokračovať v rozprave k návrhu zákona, ktorý som otvoril pred štyrmi mesiacmi a tromi dňami.
Ja viem, že to je nepríjemná otázka. Viem, že je nepríjemné pre alebo najnepríjemnejšie, sa hovorí, baviť sa o peniazoch a o platoch. Dupľom, keď sa to otvára vlastne na takomto verejnom fóre, a dupľom, keď sa to týka poslancov Národnej rady, ktorí by mali byť vzorom. Naozaj sa nedokážem úprimne nejakým spôsobom zžiť s tým, že poslanci Národnej rady odolali alebo neodolali pokušeniu si sami sebe nadeliť o 1 500 eur z roka na rok navyše. Hovorím o platoch a o príspevku, teda o tom paušálnom príspevku, ktorý dostávame. Je to na náš účet, každého nás. To je jedno, či vlastný, alebo manželkin, je to na náš účet, jedna aj druhá položka nám idú. Sami sebe sme si nadelili 1 500 eur navyše a kľúčový argument, ktorý by som chcel podotknúť, bol ten, že predsa sme prijali rozpočet, prvýkrát bude vyrovnaný. Matovič, ty tu roky kvákaš o tom, že poslanci by mali mať zvýšený plat až vtedy, keď bude, budú konečne hospodáriť s tým, čo vyberú. Keď vláda bude konečne zodpovedná a konečne budeme mať vyrovnaný rozpočet, tak potom odvtedy už nech majú poslanci vyššie platy. Áno, to som tu ixkrát predkladal, ixkrát hovoril. A vy ste tento argument použili pred necelým rokom na to, aby ste nepodporili náš návrh, a tým pádom zabezpečili, aby platy sa zrazu skokovito odmrazili o 1 500 eur mesačne. Povedali ste, ešte raz, že si zaslúžime, lebo však budeme mať prvýkrát historicky vyrovnaný rozpočet. Toto bolo zdôvodnenie pred plus-mínus 10 mesiacmi. A aká je skutočnosť dnes?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v poslednej predikcii hovorí, že deficit k septembru je 1,138 mld. eur, keď sa nemýlim o chlp v tých číslach. Čiže 1 138 mil. eur je deficit, s ktorým vy ste operovali, že poslanci si zaslúžia, lebo však máme vyrovnaný rozpočet. Poslanci si zaslúžia mať vyššie platy o 1 500 eur, lebo ukázali, že pritlačili vládu k tomu, že prvýkrát bude vyrovnaný rozpočet.
Ale skutočnosť je iná. Dnes vieme, že na konci roka deficit bude plus-mínus 1,5 mld. eur, 1 500 mil. eur. Približne 260-270 eur na každého jedného človeka, ktorý na Slovensku býva, alebo každého teda občana Slovenskej republiky, či to je batoľa, či to je babička 90-ročná, či je to pracujúci, študentka alebo invalid na vozíku. Na každého jedného iba za tento rok vládna koalícia vyprodukuje sekeru, dlh v našej štátnej kase, v našej spoločnej špajzi skoro 300 eur.
Tak sa pýtam, za čo sme si teda zaslúžili tie vyššie platy, tých 1 500 eur, keď teda tento jeden argument sa ukázal ako blud. Veď to bola Potemkinova dedina už pred rokom, keď nás tu oblbovali tým, že áno, budeme mať vyrovnaný rozpočet. Už vtedy sme upozorňovali, najmä náš tieňový minister financií Edo Heger, že to sú hovadiny popísané v tom rozpočte, že tu ideme ľudí opie... Jak sa to povie? Kupovať si, opíjať rožkom a že sľubujeme niečo, čo dnes už rovno vieme, že to nesplníme.
A dnes skutočnosť je taká, že to tak je. A to nie je o tom, že teda že ekonomická kríza alebo že ekonomické spomalenie. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť len 10 %, len desatina z toho deficitu je na vrub ekonomického spomalenia. Čiže približne z 1,138 mld. eur len nejakých povedzme že tých 138 mil. Ale miliarda je dôsledkom vašej neschopnosti, dôsledkom toho, že nie ste schopní vybrať peniaze od ľudí, ktorí podvádzajú na DPH, od ťažkých podvodníkov typu Bašternák, Kočner, ktorých ste si nacucli na štátny rozpočet, na peniaze, ktoré tam poctivo ostatní ľudia platia, a oni si takto pekne to cuckajú na svoje vlastné účty. A potom následne si vás kupujú cez byty v Bonaparte, kde ubytujú vášho predsedu strany. Ten tam sedem rokov býva. Sedem rokov miesto nájmu 7 000- 7 500, čo je reálna cena za tak obrovský a lukratívny byt na tej adrese, tak platí 2 650. Čiže každý rok berie, každý mesiac berie skoro 5 000 eur úplatku od daňového podvodníka, ktorého nacucnete na štátny rozpočet a ktorého vaša polícia a prokuratúra dlhé roky chráni. Takýmto spôsobom dovoľujete, aby sa 2,3 mld. eur, čiže 2 300 mil. eur každý rok nevybrali do štátneho rozpočtu. Sme na úplnom chvoste zo všetkých krajín v rámci európskej..., Európskej únie. A keď sa aj ostatné krajiny okolité porovnateľné s nami postupne zlepšujú a aj my sa postupne zlepšujeme, tak vždy, čuduj sa svete, ako si dramaticky pomenšie ako všetci ostatní.
A ja sa pýtam prečo. Koľko ešte ďalších Bašternákov a Kočnerov máte nacucnutých na našu spoločnú špajzu? Koľkým to dovoľujete a potom nám tu sľubujete, že bude vyrovnaný rozpočet? Chodíte ako s cingrlátkami pred nami a snažíte sa ohlúpiť vašich vlastných voličov. Ale našou úlohou ako opozície je otvárať oči vašim vlastným voličom a hovoriť im, že pozor, oni vás tu 12 rokov klamú, lebo vy ich naozaj klamete. A dnes je to krásne vidieť. Pred necelým rokom ste im sľúbili nula eur v kase, že naozaj prvýkrát za 12 rokov vlády SMER-u budete hospodáriť s tým, čo vyberiete od ľudí, a nebudete ich zadlžovať. A znova ste nepodľahli, áno, ste podľahli pokušeniu. A znova tam bude 1,5 mld. eur diera. Znova 1,5 mld. eur, kde si v mene vašich voličov a ich detí a vnúčat zoberiete pôžičky a tie detí a vnúčatá, vaši voliči to budú potom splácať. A znova sa spoliehate na to, že vaši voliči zrejme sú hlúpi, si myslíte, že oni nebudú, nechcú pochopiť, ako ten štát funguje. Že nechcú pochopiť, že vlastne vy ich kupujete si za peniaze, ktoré im predtým zoberiete, že sa správate ako zlodeji, ktorí v noci prídu vykradnúť špajzu, a potom ráno zazvoníte, že doniesli sme lekvárik na raňajočky, na chlebíček. A sa spolieha to na, spoliehate na to, že tí vaši voliči si neuvedomia, že to je vlastne ich lekvár, ktorý ste im v noci ukradli z ich vlastnej špajze. A toto perpetuum mobile ohlupovania vašich voličov vám funguje dvanásť rokov. Áno, ste fajn.
Svojho času, ja neviem, 3-4 roky dozadu, myslím, že Robert Fico priamo to na tlačovke priznal, áno, sme majstrami politického marketingu, de facto politického ohlupovania ľudí v kampani, lebo politika je pre vás nonstop kampaň. Nonstop klamete ľudí a ani raz neprídete pred nich a nepostavíte a nepoviete, že toto, čo vám dáme, tuto vám zoberieme, lebo jednoducho tak ten štát funguje, že sú to spojené nádoby. A keď tu hladina stúpne, tak musí klesnúť, alebo opačne. Jednoducho ani raz, ani na jednej jedinej tlačovke za dvanásťročnú vašu históriu vo vláde som nezaregistroval tlačovú konferenciu, kde by ste prišli, a zodpovedne sa postavili pred ľudí a povedali, najprv Fico povie áno, dávame, pridávame vianočné dôchodky, toto, toto, toto a vedľa neho minister financií - a urobíme to tak, že si zoberieme vo vašom mene, keďže ste nás splnomocnili vo voľbách, pôžičky, ktoré budú splácať vaše deti a vnúčatá s takýmto a s takýmto úrokom. Ani raz ste takúto tlačovku nedokázali spraviť!
Ale potom nám tu sľúbite vyrovnaný rozpočet a potom s tým operujete, že preto si zaslúžite vyrovnané či navýšené platy o 1 500 eur, len tak. Teoreticky sa môžme baviť, že ak by sa vám teda podarilo prinútiť vládu, že konečne sa bude správať zodpovedne, fajn. Aj ja som to ixkrát hovoril. Ak raz teda to dokáže vládna koalícia alebo poslanci vládnej koalície prinútiť svoju vládu, že sa bude správať zodpovedne a prikrývať celé Slovensko len takou perinou, na akú máme, tak dobre, fajn, bavme sa o tom, o koľko vzrastú platy. Ale vy ste urobili podvod na ľuďoch. Vy ste ľuďom takto dali pred ich oči pozlátko, že bude vyrovnaný rozpočet, už nebudeme kradnúť, už zo špajze zoberieme iba toľko, koľko vy tam dáte, ľudia, behom roka, toľko rozdelíme.
Ale dnes po 10 mesiacoch vieme, že to bolo klamstvo, že to bol podvod. A týmto ste operovali, že si zaslúžite vyššie platy. Toto bol váš kľúčový argument, že 1 500 eur predsa si zaslúžime, lebo však my sme dokázali nemožné. Po 12 rokoch budeme mať prvýkrát vyrovnaný rozpočet. Ale vy ste tých ľudí oklamali. A treba to povedať nahlas, a preto vám to tu teraz hovorím, páni a dámy. Podviedli ste ľudí na Slovensku, a nielen vašich voličov, všetkých ľudí na Slovensku, ktorí si teda mysleli, že tak dobre, no keď sa im taká úžasná vec podarila, že budú prvýkrát vyrovnané platy, tak teda..., či, pardon, vyrovnaný rozpočet, nebudú prvýkrát zadlžovať, tak teda síce je to veľa, tak si zaslúžia. Ale vy ste ich podviedli. Dnes tomu hovoria tvrdé dáta, a preto ste si ani z tohto dôvodu tie platy nezaslúžili, alebo ani z tohto dôvodu sme si tie navýšené platy nezaslúžili, hoci my v opozícii máme určite omnoho menšiu moc a právomoc vám nejakým spôsobom prinútiť, aby ste sa správali zodpovedne. Naša úloha je kontrolná a nadstavovať vám zrkadlo. To robíme aj týmto návrhom zákona a pevne verím, že si dokážete vstúpiť do svedomia. Hoci sa na druhej strane obávam, že sa spoliehate, že nejako to vyhnije, nejako to prekvasí a nejako sa na to zabudne, a mnohým z vás, keď nie výraznej väčšine, tie dramaticky navýšené platy vyhovujú.
Áno, sú tu ľudia, ktorí by si zaslúžili možno 5-, možno 10-tisíc, lebo makajú od rána do večera a naozaj sú fakt dobrí a predtým odišli z práce, kde toľko možno mali. Ale sú tu ľudia, trúfam si povedať, že nadpolovičná väčšina, ktorá si tu nezaslúži ani minimálnu mzdu. Kde sú tie prázdne stoličky teraz? Kde sú tie prázdne stoličky, keď tu bola mimoriadna schôdza za odvolávania Pellegriniho? Úplne prázdna garáž. Keď tam bolo desať áut, bolo moc. Kde sú tí ľudia, ktorí hovoria, teda že áno, my si zaslúžime, lebo my sme elita národa.
A pýtam sa, čím ste to ukázali, čím ste to preukázali? Jednu vec som vám teraz dokázal, že ste ľudí oklamali a podviedli. Sľúbili ste im vyrovnaný rozpočet a dnes vieme, že to bol podvod. Kde sa idete pretrhnúť od roboty? Kde sa tak horlivo stretávate s ľuďmi a počúvate ich problémy, analyzujete ich, navrhujete riešenia? Kde predkladáte návrhy zákonov? Zovšeobecním, ale sám som predložil možno toľko isto zákonov ako všetci poslanci SMER-u, ktorí tu sedia. Sám toľko isto jak 49 poslancov SMER-u. Za jedno volebné obdobie. Kde sa idete tak pretrhnúť od práce? Priemerný náš poslanec predložil možno 30-krát viac zákonov jako priemerný poslanec vládnej koalície. 30-krát viac! Možno 40, treba to zrátať, minule som to mal zrátané.
Za čo si zaslúžite mať o 1 500 eur navyše? My sme si ich nepýtali, tie prachy. Ale vy poslanci vládnej koalície, keďže máte väčšinu v svojich vlastných rukách a v svojom vlastnom prste, ktoré používate na stláčanie tých tlačítiek, tak vy ste to zrejme nejako uzavreli, za čo si to zaslúžite. Určite to nie je za vyrovnaný rozpočet, lebo to vieme dnes, že to bolo klamstvo a podvod. A ja by som chcel poznať odpoveď a chcel by som vidieť, že budete aj hrdinovia, že prídete a vystúpite, že poviete, že teda naozaj zaslúžim si. Ja Duško Bublavý z Potvoríc alebo odkiaľ, kde to bývaš, ja si zaslúžim o 1 500 eur vyšší plat, lebo takto a takto a takto a takto a takto a takto a takto a takto a takto a takto bojujem za ľudí a toľkoto zločincov, ktorí kradnú, korumpujú, som odhalil a nahlásil orgánom činným v trestnom konaní. Ale né! Nehrozí. Nebude mať odvahu sem prísť a vystúpiť. Ani jeden poslanec koalície. Neverím tomu. Vsadím čokoľvek, že nebude mať odvahu sem prísť, prihlásiť sa do rozpravy a povedať, že fakt on má pocit, že si to zaslúži. Lebo ak by to povedal, tak ľudia by si na Slovensku ťukali na čelo, by sa pýtali Duška Bublavého, prišiel si mi do rany, smola, keď si prišiel, jeden z mála, tak máš to mať... (Reakcia z pléna.)
Keď by sa, potom on by povedal, že zaslúži 1 500 eur navyše, oni by sa pýtali, počkaj, počkaj, to akože ty ako poslanec s parádnym platom si zaslúžiš mať navyše ešte 1 500 eur navyše a zároveň sirotám ste dali 2,70 mesačne navyše? To, Duško, ty si ako koľkokrát viac človekom jako tá sirota, ktorá si to nevybrala ten osud, že sa sirotou stala? Poďme rátať spolu. Tisícpäťsto deleno 2,70, zjednodušene deleno 3, to je 500, keďže tam je približne 10, nejakých 530-540-krát, 550.
Je Duško Bublavý alebo ktorýkoľvek poslanec SMER-u, ktorýkoľvek poslanec SNS alebo MOST-u - HÍD, ktorý rozhodol o tom, že poslanci Národnej rady budú mať od tohto roku o 1 500 eur mesačne viac, je vari 550-krát viac človekom ako tá sirota, ktorá dostala 2,70? Z rozhodnutia tých istých poslancov? Nie je to zlyhanie nás samých, ak sami sebe si pridelíme 1 500 eur navyše a tým sirotám dáme 2,70?
Pýtali sme sa ľudí predtým, že ako hodnotia našu prácu? Či si myslia, že si zaslúžime viac? Boli sme pozrieť niekde, teda keď už sme odtrhnutí od reality, v nejakej fabrike a pozrieť tých ľudí za tými pásmi a boli sme sa opýtať, kde majú oni to čarovné tlačítko, kde si môžu sami sebe zdvihnúť plat? Urobili sme to, niekto z nás? Je také tlačítko? Existuje? Kde ho majú na tom stroji?
Hrdlačia ľudia mnohí za minimálnu mzdu od rána do večera, aby uživili svoje rodiny, zoberú si víkendové smeny, zoberú si nočné. Alebo dochádzajú 50, 100, 150 kilometrov za prácou, len aby ako-tak prežili. Ale to čarovné tlačítko, ktorým si sami sebe môžu zdvihnúť plat, tam na tom stroji v tej svojej práci nemajú. Ani tá upratovačka na tej metle to nemá. Ani sestrička, ani lekár. Ani učiteľ to tlačítko nemá na tabuli pred svojimi žiakmi. Ani na sústruhu, ani na montážnej, ani v nejakej montážnej dielni. Ani automechanik, ani atómový fyzik niekde v atómovej elektrárni. Žiadny z nich. Tisícky, desiatky tisíc, stovky tisíc ľudí, ktorí pracujú pre štát, sa hanbia za to, v akom prostredí sú. Choďte niekedy - a boli ste tam - vypovedať na políciu. Choďte na prokuratúru. Nábytky z roku 5. Pozriete si tam DKP, či aké sú to čísla, ešte od komunistov. Choďte do Slovenského rozhlasu, do kancelárií tých ľudí. Koberec jak oščatý desiatimi psami v každej druhej kancelárii, lebo nemajú peniaze na to, aby sa tam vymenilo pár základných vecí. Ale my si tu sami sebe dáme 1 500 eur navyše, lebo však máme tú moc. Máme tlačítko, tak ho stlačím. Svedomie tam, za dverami, tak si stlačím, však môžem, nie? Nie je to podlé voči tým ľuďom? Čím si to tí ľudia zaslúžili?
Nechceli by sme hrať s tými ľuďmi aspoň jakú-takú fér hru? Povedať im a predstúpiť pred nich a povedať čestne, postaviť sa rad-radom, všetci, 49 poslancov SMER-u, zobrať SNS, MOST - HÍD, zvolať veľkú tlačovku, najväčšiu, aká v histórii Slovenska bola, a postaviť sa a pekne urobiť najprv odpočet. Ľudia, my vieme, že keď vy v robote máte pridané, tak máte pridané preto, lebo ste urobili niečo navyše. Nikto vám nedá ani o chlp navyše iba preto, lebo..., lebo. Možno o infláciu, možno o plus-mínus priemerný rast mzdy, ale nikto vám nedá namiesto 3 000-4 500 len tak, samozrejme, že nedá.
Kde je náš súcit? Kde je naše cítenie? Kde je naša empatia? Kde je naše EQ? Emočný kvocient, či jak sa to nazýva. Či tých ľudí považujeme za nuly - jednotky? Sú nám ukradnutí úplne? Však nech oni teda hrdlačia a my sme im neni schopní ani za rok a pol, čo tu s tým šibrinkujem a predkladám, schváliť príplatky za soboty, nedele, nočné smeny? A musím sa vám doprosovať? Až potom vám je to trápne a po roku a pol prídete na míting na 1. máj do Nitry a Fico už ukazuje, že vymyslel super vec pre ľudí, pre pracujúci ľud, že on dá tie príplatky do Zákonníka práce a zvýši tie príplatky, tie, aj ktoré predtým vôbec ľudia nemali žiaden nárok. Ale nepovie, že predtým ho tu rok a pol s tým lynčujeme, že predtým všetci poslanci SMER-u hlasovali proti alebo sa zbabelo zdržali, keď sme to predkladali my. Keď sme im nastavili zrkadlo, že jednoducho nedokážu sociálne cítiť, lebo sa starajú celý čas iba o svoj biznis a biznis svojich potentátov v strane.
Vy ste ten cit stratili. Vy nedokážete vnímať, čo to robí s ľuďmi, že tých ľudí ste opľuli, že ste ich urazili. A preto vám hovorím aj ten príklad tej siroty. Sirotám ste tým istým prstom dali 2,70 navyše. Tým istým! Tým istým prstom! Sirotám 2,70, ale keď ide o mňa, tak stlačím poriadnejšie, nech to je 1 500 eur. 550-krát ste povedali, že ste viac človekom, lebo však ja som poslanec, jako nejaká sirota.
Preto predkladám tento návrh zákona, aby sme sa spamätali a vrátili to späť. Možno aj dobre, dobre, zobrali ste mi slovo v máji, lebo vám to bolo nepríjemné počúvať. Možno aj dobre, nech je to v tomto čase, keď sme bližšie k tým voľbám. Áno, možno ľudia budú viacej pozerať na vaše skutky. Možno budú viac pozerať na to, ako budete o tomto návrhu zákona hlasovať. Možno viac teda budú registrovať, ako to teda úprimne s nimi myslíte.
Dobre, keď poviete, že už ste tie peniaze minuli, a dáte tam pozmeňujúci návrh nejaký, aby sme nič nebrali spätne, fajn, dobre, tak už čo bolo, bolo, ale vráťme to späť. Dajme tomu základnú logiku. Dajme tomu, že nech nám rastú platy, myslím, že však aj tak je to v tom návrhu napísané, aby nám rástli presne takisto, ako rastú ľuďom, toľko isto percentuálne hore, O. K., fajn, dobre. Budem mať vyšší základ, budú nám rýchlejšie aj rásť. Ale určite to nebude o takto dramatický skok.
Tento rok vyzerá, že ľuďom vzrastú platy, možno vo finále tu bude 8-9 % ročne. Ak by sme išli podľa toho, nestačilo by nám to? To naozaj by nám nestačilo, ak by nám z roka na rok pribudlo nejakých 250 eur mesačne? To naozaj potrebujeme 1 500?
Čiže predkladáme návrh, kde si môžete niekto uľahčiť svedomiu a niekto vrátiť niečo späť, čo sa nemalo stať. A niekto len zo strachu, že sme pred voľbami, O. K., v strachu zahlasovať, že dobre, radšej to vráťme s nádejou, že si po voľbách tie platy opäť zvýšite. Mne je v podstate jedno, jakú budete mať motiváciu, moja motivácia je jasná. Tie peniaze nám nepatria. Ak chceme ako piedestál spoločnosti, čo by sme mali byť, ak chceme ako zákonodarný orgán mať vážnosť u ľudí, ak chceme, aby ľudia nám dôverovali, my im nemôžme takýmto spôsobom napľuť do očí.
A keď sa nám to teda raz podarí, že sme mali arogantnú chvíľku a urobili sme to, spáchali sme to a dali sme si sami sebe 1 500 eur navyše a zároveň tým istým prstom 2,70 sirotám, tak skúsme sa ospravedlniť a povedať tým ľuďom, že prepáčte, nebolo to správne. Zmeníme to a odteraz tie platy budú rásť presne takisto ako vám, ľudia. Koľko percent narastú ľuďom, toľko narastú nám. Ak sa nebude dariť ekonomike, ľuďom bude rásť o percento plat, narastú nám o percento. Ak sa bude dariť ekonomike a ľuďom budú, budú platy rásť, bude nízka nezamestnanosť, ktorá bude tlačiť rast platov hore, bude sa dariť aj poslancom. Ale rovnako jako ľuďom.
My tu nie sme od toho a ľudia nás nevolili preto, aby sme im dávali takéto dôkazy o tom, že my sme nadľudia, že my sme niekto viac jako ľudia. My sme tu od toho, aby sme v prvom rade ukázali, že máme rovnaké práva, len možno máme tú vymoženosť, že v mene ľudí tu máme rozhodovať o tom, že čo bude spravodlivé a čo spravodlivé nebude. Ale nikto z našich voličov nám nedal mandát, aby sme si sami sebe zvýšili platy o 1 500 eur. A potom, keď sa o tom hovorí, skláňali hlavy alebo zašívali sa niekde po kluboch politických strán.
Mali by sme sa tejto pravde pozrieť do očí. Ja viem, že mnohým z nás to mydlí ego. Predtým zarábal 600-700 eur niekde, potom ho napísali ako takú správnu cvičenú opičku na kandidátku, zrazu sa stal váženým poslancom. Zrazu má pocit, jak keby mu aj kľučka ráno hovorila: „Ako sa vyspinkal, pán poslanec?“ „Ako sa vyspinkala, pani poslankyňa?“ A zrazu si to užíva. Zrazu sa cíti, že je niekto viac.
Ale tento náš pocit by nás nemal primäť k tomu, že zradíme svojich vlastných voličov, že zradíme záujem svojich vlastných voličov, že zradíme záujem aj tých ľudí, ktorí už prestali veriť politike, ktorí dnes nechodia voliť. To sú 2 mil. ľudí. A takýmto arogantným správaním, keď si sami sebe zvýšime o 1 500 eur plat, my iba zvyšujeme masu ľudí, ktorí neveria politike. Neviem, či to je vaším cieľom. Neviem, či to je cieľom strany SMER, alebo vás to vlastne vôbec nezaujíma. Ale mňa najviac mrzia tí ľudia, ktorí už stratili dôveru v inštitúcie štátu, ktorí si povedia, že tie voľby nemajú zmysel, lebo tí politici sú svine. Tí svine tam si urobia vždy iba v prospech seba a na ľudí kašlú.
Ja nechcem, aby si toto ľudia mysleli. Chcem, aby sme sa vrátili späť, aby sme neukazovali, že ľuďmi pohŕdame, že sme niekto viac jako teda obyčajní ľudia a že budeme hrať podľa rovnakých pravidiel, že nebudeme len preto, lebo máme tú moc, si nastavovať svoje noty, a ľudia nech tancujú iné pesničky.
To nie je parlamentná demokracia alebo to je zvrhlá parlamentná demokracia, ak si niekto myslí, že keď vyhráš voľby, môžeš všetko, ako hovoril nebohý Pavol Paška, bývalý predseda tu parlamentu, bývalý podpredseda strany SMER. Nie vyhraj voľby, môžeš všetko, ale vždy pamätaj na tých ľudí, ktorí sú v menšine alebo sú slabší. A slabší, to, v tejto konkrétnej situácii sú tí ľudia, ktorí nemajú to tlačítko na tom svojom stroji či na tej tabuli pred tými žiakmi, tí, ktorí sa nemôžu brániť.
Alebo sa skúste opýtať ľudí, zamestnancov tu v Národnej rade, o koľko im vzrástli platy z roka na rok. Či to bolo rovnako? Dobre, mali nižšie platy, či to bolo o tisícku aspoň. Či to bolo o 800, 600, 700, 500? Verte tomu, že to nebolo ani 200, že to nebolo možno ani 150. A možno ani 100 eur nie.
A ja sa pýtam, čím sme si to zaslúžili, že my sme zrazu viac len preto, lebo máme to tlačítko. Ničím sme si sa nezaslúžili a veľmi ma mrzí, že takéto niečo sme boli schopní spáchať. Bol by som veľmi rád, aby sme sa vrátili takzvane z kratšej cesty, a aj napriek tomu, že ste ma na 4 mesiace a 4 dni odmlčali, čo si myslím, že je historický rekord, že sa to v živote, teda v rámci novodobej histórie Slovenska nestalo, že by poslancovi vládna väčšina zobrala slovo a 4 mesiace a 3 dni mu nedovolila o tom rozprávať. Toto ste vy mne v tejto téme urobili, lebo vám bolo nepríjemné, že som vám nadstavoval zrkadlo. Chceli ste zabezpečiť, aby ste len o tom nehlasovali, aby sa vaši voliči nedozvedeli, ako vy si naozaj arogantne za tým stojíte, že tých 1 500 eur si zaslúžite. Ale dnes vám túto vec nedoprajem.
Dnes to hlasovanie bude a ja svoju rozpravu by som síce mohol ťahať do 19.00 hod., ale ja ju skončím pred 17.00 hod. Chcem, aby ste o tejto veci hlasovali, aby ste sa vyfarbili a aby ste takto zložili vysvedčenie z toho, ako to úprimne s ľuďmi myslíte. Každý z nás bude mať možnosť, ten, ktorý to predtým podporil, na reparát a ten nepodporil, samozrejme, počítam s vaším hlasom, že podporíte tento návrh zákona. Každý z nás dnešným hlasovaním ukáže, ako opovrhuje alebo neopovrhuje ľuďmi a svojimi vlastnými voličmi.
Pevne verím, že túto skúšku z dospelosti politikov, ktorým na ľuďoch záleží, dnes o 17.00 hod. zvládneme.

Ďakujem veľmi pekne aspoň za faktické, ktoré zazneli, aj keď teda v rozprave sme tomu moc spoločne nedali.
Naozaj skúsme sa zamyslieť teraz, ukážme spoločné gesto, dobre, idú voľby, možno si niekto povie, že predvolebný ťah, predvolebné niečo. A keď to bude spoločný návrh alebo spoločne to podporíme, naši voliči budú vedieť, že bez hlasov SMER-u, SNS, MOST-u - HÍD by ten návrh neprešiel. Vaši voliči zase budú vedieť, že zase, dobre, bez toho, aby my sme to navrhli, takisto by to neprešlo. Ak to dokážeme posunúť do druhého čítania a ak by sa podarilo aj schváliť, bolo by to veľké gesto voči tým tehotným matkám, ktoré sme si tu možno niektorí v predošlé dni brali rukojemníkov, a hovorili o nich, ale neprichádzali sme s návrhmi, ako by sme im možno reálne pomohli, aby si naozaj slobodne, slobodne, slobodne mohli rozhodovať. Tento návrh zákona im to umožňuje.
Bol by som veľmi rád, aby sme sa vydali, by som povedal, takou cestou zdravého rozumu v týchto veciach, a aj takýmto spôsobom urobili postupne možno z tehotnej matky, z matky v očakávaní takú princeznú alebo kráľovnú, z každej jednej na Slovensku. Lebo keď z nich urobíme princeznú a kráľovnú, ženu, na ktorej nám záleží, tak aj z toho malinkého niečoho, čo dnes teda mnohí ľudia považujú len za zhluk buniek a niektorí za život, tak aj z toho malinkého nič urobíme niečo dôležité, lebo predsa kvôli tomu malinkému nič sme z tej tehotnej matky urobili princeznú či kráľovnú u nás, medzi nami, v našej spoločnosti.
Pevne verím, že dokážeme pri tomto návrhu tak trošku zložiť reparát. Ak by niekomu potom vadilo, že niečo sme tam alebo ja by som tam bol podpísaný, ale pevne verím, že, že to, že sme tam teda viacerí podpísaní z nášho klubu, a lebo predkladáme to, myslím, ako celý poslanecký, poslanecký klub, že to nezaváži pri tom hlasovaní. Tí ľudia, či už teda v tých uliciach, ktorí pochodovali, a teda už iba keď porovnáme 5-tisíc ľudí na Pochode za slušné Slovensko a 50-tisíc ľudí o dva dni neskôr, je to verejná objednávka. Dnešný prieskum Focusu ktorý zverejnil, že 60 % ľudí nechce, aby sa zabíjali deti, ktorým už bije srdce. Len 31 celá niečo percent s tým súhlasí. Čiže dvakrát viac ľudí nesúhlasí s tým, aby sme potrácali dieti, deti, ktorým už bije srdce, to znamená niekde plus-mínus do toho 8. týždňa. Čiže tí ľudia to cítia, cítia, že to nie je zhluk buniek, cítia, že to je život. Ale teda keď nevieme toto zmeniť, tak urobme aspoň cestu v tomto prípade. Ukážme, že nám na tehotných matkách záleží.
A pre liberálov chcem povedať, že ukážme, že dokážeme naozaj urobiť pre matky prostredie, kde sa budú môcť naozaj slobodne rozhodnúť. Lebo ak žena si má vyberať medzi možnosťami, pôjdem na potrat a doplatí na to dramaticky moja rodina, lebo, lebo nakoniec skončím na krku nejakej nebankovky, lebo nedokážem jednoducho vyžiť, alebo teda, pardon, nepôjdem na potrat a skončím na krku nebankovky, lebo nemám z čoho žiť, alebo teda pôjdem na potrat a nemám tento problém, ale zároveň v nej sa bije to, že nechce zabiť to svoje dieťa, tak tej žene nedávame reálne možnosti sa slobodne rozhodnúť. Tej žene dávame gilotínu na krk a hovoríme, že je slobodná. Ona slobodná nie je. A úlohou nás je urobiť všetko preto, aby tá gilotína jej nad krkom nestála, aby ako-tak sa slobodne rozhodnúť mohla. A takto symbolicky, keď jej pomôžeme 220 eurami mesačne počas teda tých štyroch mesiacov v rámci tehotenstva, ukážeme žene, že je, ukážeme, že nám na nej záleží.
O to skôr potom budú možno aj matky, tehotné matky alebo ženy, ktoré sa len zapodievajú, že raz tehotné budú, alebo tie, ktoré tehotné niekedy boli, keď budú vidieť od nás, že ukážeme aj cez takéto návrhy, že nám na tehotných matkách záleží, tak omnoho viac nás budú počúvať, keď budeme hovoriť o tom, že im niečo chceme prikazovať alebo zakazovať. Ale keď najprv ideme zákazmi a príkazmi bez toho, aby videli od nás úprimný záujem pomôcť, tak potom sa nečudujme, že sa voči tomu mnohé búria.
Ďakujem veľmi pekne, že ten návrh podporíte.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som ten návrh zákona tak zakomponoval do kontextu dnešnej rozpravy alebo aj včerajšej rozpravy o interrupciách a do situácie vlastne, v akej sa na Slovensku nie my politici, ale v akej sa na Slovensku nachádzajú tehotné matky v núdzi, v krízovej situácii.
Prepáčte, všetky ostatné, ktoré sa v tej, tej núdzi nenachádzajú, ale tento návrh zákona je hlavne o, o ženách, ktoré potrebujú rýchlu pomoc. Sú v období, kedy sa môžu podľa súčasne platného stavu slobodne rozhodnúť, či podstúpia interrupciu, ale zároveň vedia, že ak by to dieťa donosili, tak zrejme si ho nebudú môcť z ekonomických dôvodov dovoliť. Nie je žiadnym tajomstvom, že podstatná časť interrupcií, týchto umelých prerušení tehotenstva, je z toho dôvodu, že ženy samé alebo v rodine, alebo s partnerom na základe zhodnotenia svojej ekonomickej situácie alebo sociálnej situácie, či teda svojej, alebo teda širšej rodiny aj s deťmi už prípadnými, zhodnotia tak, že ďalšie dieťa si nemôžme dovoliť. Alebo vôbec jednoducho aj to prvé dieťa si nemôžme dovoliť, lebo jednoducho žijú ledva z ruky do úst, hoci sa snažia, pracujú, jednoducho nemôžu si to dovoliť.
Možnosti máme viaceré, akým spôsobom tento problém riešiť. Bavili sme sa tu dnes aj včera, že v 1957. roku si komunisti povedali, že dovtedy tabu už nebude tabu, že dovtedy niečo, čo sa robilo pokútne, a, a naozaj len ženy, ktoré, ktoré nemali v sebe ten pocit, že vlastne pod sebou, pod tým srdcom nosia, nosia svoje budúce dieťa, tak pokútne niekde podstupovali interrupcie a zrazu komunisti povedali, že nie, to už nie je Boží dar, to nie je nejaký požehnaný stav, to nie je dieťa, to je len zhluk buniek a dieťaťom to bude, až keď sa to narodí. Toto vštepovanie, tých 62 rokov vymývanie mozgov, spôsobilo to, že dnes áno v spoločnosti je podstatná časť, ktorá si povie, že áno, je to zhluk buniek a dieťaťom sa to stane, až keď sa to narodí.
Áno, v Amerike to došlo v niektorých štátoch až tak ďaleko, že je dovolená interrupcia do dňa pôrodu. Ako keď si to niekto len predstaví, tak pre mňa je to obludné. Trošku aj teda keď poviem, aj, aj v minulosti SaS-ka mala na kandidátke človeka, ktorý kandidoval do eurovolieb v 2010. roku, myslím, že pán Oravec sa volal, šéf Združenia podnikateľov, alebo čo, jak sa to nazýva, vtedy tiež v nejakom rozhovore dostal otázku, teda že čo a ako interrupcie, on povedal, že v pohode, to je na slobodnom rozhodnutí matky. A ten redaktor sa ho tak pokušiteľsky opýtal, že a to akože jak, že na rozhodnutí matky, že aj v akom období. No kedykoľvek. To znamená, že kedykoľvek aj do dňa pôrodu? No aj do dňa pôrodu. Áno, toto je dopad toho, ako sme nastavili tú, ten verejný diskurs. Že sme raz povedali, že to je len zhluk buniek, že to je len čisto o rozhodnutí matky, a niektorí ľudia to pochopili až tak príliš, by som povedal, ultralibertariánsky, až nie že ultraliberálne, že to je tým pádom úplne jedno. Od počatia do dňa pôrodu a je to na nás.
Áno, logicky potom prichádzajú ľudia, ktorí hovoria, že nemali by sme alebo mali by sme sa zvrátiť, vrátiť z tej cesty, mali by sme urobiť krok späť, mali by sme zakázať tým matkám tie interrupcie, ale vieme, aj v tejto sále tieto debaty prebiehajú roky a za roky sa ten stav de facto nikam nepohol. Vieme, že tých hlasov tu nie je dosť, zrejme ani po budúcom, po budúcich voľbách nebude viac, ale skúsme sa vrátiť k tomu alebo rozmýšľať nad tým, že prečo nie je viac, že či by sme nemali najprv povýšiť status matky, a hlavne teda tehotnej matky, matky v očakávaní, v našej spoločnosti, a skúsme si sami sebe dať otázku, ako dnes k nej pristupujeme. Či náhodou dnes k nej nepristupujeme tak, že však dobre, však tuto kolegyňa je tehotná. A nič viac. A potom, keď sa narodí bábo, tak pošlem esemesku, možno kúpime nejaké dupačky, možno pôjdeme na návštevu.
A či rovnako nepristupuje k nej aj, k tej tehotnej matke, štát? Či teda dobre, berie na vedomie. Áno, ste tehotná, pani zlatá, pani X, pani Y, pani Z. Ako viac ukazujeme my ako štát ako spoločenstvo, že si tie matky vážime? Mám pocit, že nijak. Nechávame to na nich. Chceme od nich, aby sa zodpovedne rozhodli, ale ženy, ktoré sú v núdzi, ktoré si nedokážu predstaviť, že by vychovali ďalšie dieťa, nechávame tak napospas osudu. Nedáme im pomocnú ruku vtedy, kedy ju potrebujú, ale dávame im príspevok pri narodení dieťaťa a ešte tak cynicky, že vyžadujeme, aby sa to dieťa dožilo 21 dní. Ešte raz. My ženu necháme v núdzi, zároveň od nej chceme, aby sa zodpovedne rozhodla, a pomocnú ruku jej dáme po narodení dieťaťa, až keď sa dožije 21 dní, jej dáme príspevok pri narodení dieťaťa. Kde je nejaká stará ľudová múdrosť, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva? Kde je skutočný záujem o ženu? Kde je skutočný záujem o matku v núdzi, ktorá sa rozhoduje, že teda, že či donosí to dieťa a dá mu, dá mu život, dovolí mu, aby sa narodilo, alebo či pôjde na interrupciu? Kde skutočne my ako spoločnosť tej žene podávame pomocnú ruku? Nikde. To je odpoveď. Nikde jej nedávame ruku.
Pred chvíľkou som na tlačovke hovoril a to bolo aj podstatou toho predošlého návrhu, ktorý dnes Andrej Danko svojím chýbajúcom, chýbajúcim hlasom zamietol. Sme chceli dať takisto pomocnú ruku ženám, ktoré chcú utajene, utajene porodiť, ženám, ktoré by chceli byť matkou, ale posúdia svoju životnú situáciu, že nezvládnu celú tú mat..., celou tou matkou byť. Nezvládnu byť od začiatku po koniec tou matkou. Nezvládnu byť od počatia cez pôrod, cez výchovu až po to, ako budú babičkou svojich vnúčat, že jednoducho nezvládnu to, ale zároveň nechcú zabiť to svoje dieťa v svojom lone.
A my týmto ženám hovoríme, že však choďte na utajený pôrod, ale nadáme im žiadnu pomoc. Nedáme im žiadnu ruku, nedáme im žiadnu možnosť na to, aby oni mohli ísť bez strachu o svoju existenciu alebo existenciu svojej rodiny na utajený pôrod, lebo ak teda nechce, a chce naozaj, aby to bolo utajené, ona sa nemôže prihlásiť ani na materskú. Ona nemôže brať žiadnu dávku od štátu, lebo bola by tá stopa o tom, že bola tehotná. Čiže my ju necháme živoriť, žiť z vlastných peňazí, aby sa skryla niekde ako potkan do diery a vyšla odtiaľ potom niekedy v noci, vybrala si niekde ďaleko nejakú nemocnicu, utajene porodila. Takíto sme my frajeri. Takto my dokážeme pomáhať ženám v núdzi, ale hlavne, že máme prijatý zákon o utajenom pôrode.
Preto ten návrh bol o tom, že dajme tým ženám možnosť, aby od polovičky tehotenstva išli na utajené tehotenstvo kvázi. Dajme im, v priemere to je 550 eur, péenku mesačne na to, aby sa mohli skovať, aby nemuseli živoriť, aby mali z čoho žiť a potom aby v kľude utajene porodili. Je to dlh voči tým matkám. Lebo keď my tu chceme raz kázať o morálke, my keď tu raz chceme hovoriť o tom, že aby sa oni slobodne rozhodli, tak oni musia mať možnosti nejaké, pred ktorými chceme, aby sa rozhodovali. A ona, keď chceme, aby sa rozhodla zodpovedne, tak mala by vidieť, že jej niekto podáva tú ruku. Nemalo by to byť iba o tom, že dáme jej prečítať papier, však môžeš sa obrátiť na nejaké organizácie, ale stále nevidí tú ruku štátu, nevidí tú ruku spoločnosti, každého z nás. A o tom istom je aj v druhom, alebo z iného uhlu pohľadu je tento návrh zákona, ktorý predkladáme, je opäť o pomoci matkám, ktoré sú tehotné, ktoré sú v očakávaní a ktoré tiež sa rozhodujú, že či teda si môžu, alebo nemôžu dovoliť to dieťa.
Áno, sú také matky, naozaj sú také matky a je ich podstatná časť z tých, ktoré podstupujú interrupciu, a týmto matkám navrhujeme, aby sme dali pomocnú ruku od štvrtého mesiaca. Do tretieho mesiaca môžu podstúpiť interrupciu, ale aby vedeli, že keď to zvládnu, tie prvé tri mesiace, od štvrtého mesiaca dostávajú tú pomocnú ruku. Ale nielen tie, ktoré sú chudobné, nielen tie, ktoré prídu a budú musieť niekde na Bibliu prisahať alebo na ústavu prisahať, že oni vlastne inak by podstúpili interrupciu.To nie je naša úloha sa ich pýtať. Každá matka, ktorá by bola tehotná, ktorá by bola, teda, ktorá by bola tehotná a dožila by sa vlastne so svojím dieťaťom v svojom lone štvrtého mesiaca, od štvrtého mesiaca by dostávala dneš..., príspevok vo výške dnešného rodičovského príspevku. To je približne 220 eur. Čiže navrhujeme, aby ženy miesto toho, že dnes majú od nás pomoc nula, že ich necháme až do de facto ôsmeho mesiaca bez akejkoľvek finančnej pomoci, tak aby sme tým ženám od štvrtého mesiaca pomáhali 220 eurami mesačne.
Čiže počítajme spolu. Štvrtý, piaty, šiesty, siedmy, čiže je to vlastne štyri mesiace a ôsmy, deviaty už si môžu požiadať o odchod na materskú, takže tam už nemusíme o tom hovoriť, že tam by sme im dávali ten príspevok. Tam už vlastne tie ženy majú príspevok ako svoju materskú. Čiže vlastne štyri mesiace po 220 eur by sme ženám prispeli príspevkom, ktorý nazývame tehotenský príspevok.
Nikto z nás, ani ja, ani vy, ani nikto na Slovensku nevie spočítať, koľkým deťom, ktoré by sa inak nenarodili, to umožní, aby sa narodili do tohto sveta. Nikto z nás nevie povedať, či to bude jedno dieťa, či to bude 35, alebo to bude 350. Nikto z vás, z nás to nevie, ale pevne verím, že ak by sme takýmto spôsobom čo i len jeden jediný život dokázali zachrániť, tak to za to stojí. Ľudová múdrosť hovorí, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, opakujem to preto, lebo je to dôležité v tejto veci povedať.
Na jednej strane máme naozaj ten príspevok pri narodení dieťaťa a cynicky nadstavený, že keď náhodou tej matke zomrie v druhom týždni po narodení to dieťa, tak my jej ten príspevok ani nedáme. Čiže po 21 dňoch, keď dovŕši to dieťa po narodení, až potom dáme, potom doprajeme tej matke ten príspevok, ale načo je tento príspevok matke, ktorá sa predtým sedem mesiacov rozhodla ísť na interrupciu, lebo jednoducho naozaj nemala z čoho. Naozaj si nevedela predstaviť, že teraz kvôli tomu, že je tehotná, trebárs nebude robiť nočné v práci, ktoré, tie príplatky za tie nočné smeny možno pomáhali prežiť ich rodine. Možno mala doma už tri alebo štyri deti. Možno žije sama s tými deťmi doma. Možno iba s jedným dieťaťom žije a žije z minimálnej mzdy a platí 300 eur niekde nájom za garsónku, v Trnave bežná cena. Tá matka rozmýšľa naozaj nad... Aj ekonomicky. Tá matka sa ekonomicky kalkuluje, či si to dieťa môže, alebo nemôže dovoliť. Tá matka možno so súčasným dieťaťom žije z 50 eur, čo jej zostane z tej minimálne mzdy, čo zarobí. A tejto chceme povedať, že sa môže dnes slobodne rozhodnúť?! Že ona je slobodná v rozhodovaní, že či si to dieťa nechá, alebo nenechá?! Aké možnosti jej ponúkame?
Ona sa sama z tej situácie jednoducho nevie dostať, a preto v takejto krízovej situácii tej žene podajme tú ruku, lebo to je v súlade s tou ľudovou múdrosťou, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Ukážme to gesto, že dokážeme týmto matkám pomôcť popri tých stovkách miliónov eur, čo rozdávame druhým ľuďom z rozpočtu kedykoľvek jak trhací kalendár, ukážme, že tým matkám dokážeme takýmto spôsobom tie peniaze dať. Počítajte so mnou. Ročne sa narodí 50-, skoro 60-tisíc detí. 60-tisíc detí krát 880 eur. Plus-mínus 50 mil. eur. Nenásobí, nedelí.
Andrej Danko tu zastavil zvyšovanie, zdražovanie cigariet o 50 centov na škatuľku. 100 miliónov sa malo z toho získať. Teraz iba kebyže poviem, kebyže, dobre, o 25 centov kebyže zvýšime škatuľku, cenu škatuľky, tak máme hneď tých 50 mil. eur a verte tomu, že aj tí fajčiari by si povedali, že na dobrú vec to išlo. Ale my máme ix iných možností, odkiaľ tie peniaze môžme zobrať. Vôbec to nemusí byť, že podporíme tehotné matky na úkor fajčiarov, asi sa budú musieť oni skladať na teda pre pomoc tehotným matkám. 50 mil. eur a máme každú jednu matku poistenú v tom období, kedy je krízová, kedy je zložitá pre ňu, a ktorá jej môže pomôcť naozaj v tom ťažkom období sa rozhodnúť pre život, že dokáže reálne si povedať, že ten štát mi podá tú pomocnú ruku. Ja sa snažím, pracujem, robím všetko možné, ale naozaj žijeme z ruky do úst, ale dobre, nechám si to dieťa a viem, že od 4. mesiaca mám tú pomocnú ruku, mám 220 eur a od ôsmeho mesiaca už pôjdem na materskú, mám ôsmy, deviaty mesiac už mám materskú aj ďalších teda ix, tuším deväť mesiacov.
Zároveň, medzi riadkami som to povedal a pevne verím, že ste si prečítali tento návrh zákona, keď nie, tak vám to aj teraz poviem, ten návrh dávame tak, aby bol tou pomocnou rukou pre, aby neboli špekulácie, aby nás nikto neobviňoval z toho, že teraz tu chceme spôsobiť, aby tu ženy, ženy kvôli nejakým peniazom rodili a podobne, tak ten návrh dávame ako nemocenskú dávku, to znamená pre ženy, ktoré predtým boli nemocensky poistené, predošlé dva roky pred nástupom, alebo teda pred 12. týždňom tehotenstva. To znamená pre ženy, ktoré z tých posledných dvoch rokov pred 12. týždňom tehotenstva aspoň 270 dní boli nemocensky poistené, čiže buď pracovali, alebo si dobrovoľne platili nemocenské poistenie. Tým chceme predísť tomu, aby teda niekto z vás alebo niekto tu v tejto sále mal nejaké psychické problémy s tým, že teda takto budeme teraz zvyšovať pôrodnosť v osadách alebo niekde inde, že budeme podporovať nezodpovedné matky a tie budú rodiť jak čerešne, lebo teda im dávam pomocnú ruku štátu. Dobre, akceptujeme nastavené pravidlá, ako sú pri materskej dávke, pardon, alebo teda pri materskom, že materské má nárok len tá matka, ktorá pred nástupom na materskú bola počas predošlých dvoch rokov aspoň 270 dní, teda približne 9 mesiacov nemocensky poistená.
Boli by sme veľmi radi, aby ste dokázali tento návrh zákona podporiť, lebo to nie je o tom, že teraz ideme niekomu zakazovať, prikazovať, moralizovať, ale ideme urobiť to, čo sme dávno mali urobiť. Ideme urobiť to, čo sme dávno mali spraviť ako gesto pre matky v núdzi, pre tehotné matky v núdzi, a je to návrh, ktorý, pevne verím, že dokážu podporiť aj konzervatívci, aj liberáli v tejto sále, lebo ak teda tu máme plné ústa a plné internety a plné fotky z pochodov za život, alebo aj z tých, ktorí sú proti tomu, o tom, ako všetci sme za život, tak týmto návrhom môžme reálne v praxi ukázať, že za život sme, lebo tento návrh nepomáha kresťankám, nepomáha liberálkam, pomáha každej matke na Slovensku, ktorá sa jednoducho vyskytne v núdzi a rozmýšľa nad tým a chce sa slobodne, tak poviem, a chce sa slobodne rozhodnúť, či svoje dieťa donosí, alebo podstúpi interrupciu.
Nenúťme naším nezáujmom o tehotné matky v núdzi k tomu, aby podstupovali interrupcie. Lebo ak my im nedáme možnosť voľby, ak im nedáme reálne možnosť si vybrať medzi dvoch, dvomi reálnymi možnosťami a ich tlačíme len do kúta a necháme ich bez vody a bez chleba v kúte a necháme ich len, aby sa postarali samé seba, alebo o samé o..., samé o seba, tak potom to nie je o tom, že im dávame možnosť voľby. A potom je veľmi cynické, ak povieme, že však tie matky sú slobodné, aby sa slobodne rozhodli, lebo keď je raz človek v núdzi, nie je slobodný.
Dajme základnú dôstojnosť týmto matkám v núdzi, dajme pomocnú ruku aj tým malým deťom, ktoré nosia v svojom lone, pod srdcom, a ukážme, že naozaj nám ide o tehotné matky a ich deti, že nám nejde o politikárčenie vzájomné a hádzanie si po sebe nejakých ideologických šípov a ideologických kopií. Ukážme, že sme schopní byť naozaj sociálnym štátom, páni zo sociálnej demokracie! Dvanásť rokov nám ho tu budujete, ale nie ste schopní podať pomocnú ruku matke v núdzi, nie ste schopní podať pomocnú ruku tehotnej žene, ktorá len kvôli tomu, že akosi necíti tú ruku vášho sociálneho štátu, sa rozhoduje pre interrupciu. Nebude nás to veľa stáť, 50 mil. eur, myslím si, že dokážeme spoločne v tom rozpočte nájsť alebo dokážeme ušetriť. Je to zlomok z verejných financií. Je to zlomok z toho, čo ľudia zaplatia dane a odvody. A veľmi radi by prispeli na dobrú vec, nielen tí, ktorí boli protestovať na Pochode za život, ale aj každý, komu naozaj úprimne záleží na tehotných matkách v núdzi.
Bol by som veľmi rád, aby aj tí poslanci, ktorí nezvládli skúšku pri dnešnom hlasovaní o 11.00 hod., kedy jeden jediný hlas chýbal, aby sme pomohli matkám, ktoré chcú podstúpiť utajené, utajený pôrod, aby ste toto hlasovanie brali ako svoj reparát, aby sme spoločne ukázali dobré gesto a odpovedali možno aj tým ľuďom, ktorí protestovali alebo pochodovali v nedeľu v uliciach a ktorí merali veľakrát cestu aj z druhej strany republiky len preto, aby burcovali na poplach, aby ukázali, že politici by sa mali zaujímať o to malinké, čo niekto tomu hovorí, že to je zhluk buniek, a niekto v tom vidí od počatia život.
Je to na nás, či túto skúšku zvládneme.

Kolegovia, kolegyne, poviem viacej v rozprave, aby ste prípadne mohli reagovať, lebo tento návrh, si myslím, že zaslúži, aby sme sa o ňom tu aj naozaj reálne pobavili.
Dnes sme pred pár hodinami hlasovali o interrupciách, o tehotných matkách aj o jednom z našich návrhov, ktorý, ktorý neprešiel o jeden jediný hlas. Béla Bugár sa ospravedlnil a povedal, teda že chcel za neho hlasovať, takže povedzme si, že dobre, mohol to byť jeho hlas. Ospravedlnil sa, že sa pomýlil, fajn. Ale predseda Andrej Danko potom na tlačovke vyhlásil, že on ho nepodporil naschvál, lebo Matovič. Lebo ego. Lebo sme uprednostnili svoj vlastný záujem, svoje vlastné ego pred tým, aby sme pomohli tehotným matkám a ich deťom.
Teraz tento návrh zákona je z podobného gusta, z podobného súdku a takisto má pomôcť tehotným matkám aj v núdzi a hlavne v núdzi a dovoľte teda, aby som ho bližšie predložil v samotnej rozprave, do ktorej sa týmto ako prvý hlásim.

Keďže, keďže tento návrh alebo rokovanie o tomto návrhu bolo prerušené, chcel by som teda ozrejmni..., ozrejmiť ľuďom, ktorí tu sú a možno zatiaľ iba tak si robia svoje veci, alebo iba prísluchovo prítomní.
Tento návrh, ktorý predkladám, je návrh ústavného zákona, ktorý je de facto klonom návrhu, ktorý sme tu schválili pred necelými dvomi rokmi, ktorý vtedy riešil amnestie v prípade vraždy Róberta Remiáša, ale popritom aj amnestie, alebo milosti, ktoré udelil prezident Kováč voči svojmu synovi. Vtedy sme zrušili našim ústavným zákonom túto milosť a argumenty pri tom rokovaní o tom návrhu boli tie, že musíme to zrušiť a máme na to morálne právo, zrušiť tento, tento akt prezidenta, ktorý by normálne nemal byť asi rušiteľný, máme právo ho zrušiť preto, lebo prezident udelil milosť svojmu vlastnému synovi.
My navrhujeme, že teda keď už teda sme v tomto prípade tú milosť zrušili, tak zrušme voči všetkým, ktorí boli namočení v tej kauze Technopol, lebo je dôvodné sa domnievať, že, že prezident Kováč v tejto veci zrejme nekonal s dobrým úmyslom a dával milosť všetkým aktérom pri kauze Technopol iba preto, lebo jeden z tých podozrivých bol jeho vlastný syn. To, že je tam jeden z tých podozrivých Marian Kočner, je možno čaro, čaro, čaro náhody alebo čaro okolnosti, že tá doba sa za tie dva roky dramaticky zmenila.
Keď pred dvomi rokmi tu vzadu sme sedeli a rokovali o tom zástupci jednotlivých poslaneckých klubov o zrušení amnestií, tak Martin Glváč tam pomaly skákal, ktorý teraz predsedá, myslím, že aj tejto schôdzi, tam skákal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Klamete.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
... pomaly pod plafón, že sa to nesmie týkať Mariana Kočnera, lebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
To neni pravda.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
... potom to SMER, SMER nepodporí. Silou mocou, nie, musí sa to týkať jedine mladého, mladého Kováča, a keď tam ten mladý Kováč bude, tak potom oni sú ochotní zrušiť amnestie pri..., teda v prípade Róberta Remiáša. Bola to, povedzme si, politické vyjednávanie, bola to podmienka strany SMER, alebo teda podpredsedu parlamentu za stranu SMER. Akceptovali sme to, lebo chceli sme zrušiť tie amnestie tie kľúčové pre nás, ktoré boli v prípade, v prípade Remiášovej vraždy.
Ale po tých dvoch rokoch sa aj z Mariana Kočnera stal človek, od ktorého sa zrazu títo ľudia stránia, hoci predtým s ním chodili na jachty, trávili s ním dovolenky, tykali si ním, biznis robili, bývali vedľa seba. Odvčera vieme, že už ani, ani Robert Fico už nechce bývať v byte, ktorý vlastne je vedľa bytu Mariána Kočnera, že aj ten sa odtiaľ odsťahoval, a jednoducho po prijatí tých amnestií polícia aj prokuratúra dostala akosi zelenú, že vtedy si uvedomili páni v SMER-e, že nemôžu toho človeka ďalej, ďalej nejakým spôsobom chrániť a že potrebujú podhodiť tomu pospolitému demonštrujúcemu ľudu, protestujúcemu ľudu proti korupcii, proti kauze Bašternák, protestujúcemu pred, pred Bonaparte, že potrebujú podhodiť nejakú rituálnu obeť. Tak podhodili tú rituálnu obeť Mariána Kočnera, ale nie tým, že podhodili niekoho, že nevinného, ale podhodili ho tým, že vlastne zrazu dali zelenú v polícii, v prokuratúre, že môžte konať. Môžte mu ísť po krku.
Marian Kočner sa to dozvedel, on vedel - aj z tej komunikácie z Treemy je to vidieť -, že, postupne videl, že sa sťahuje slučka, že pomalinky naňho padá klec. Možno práve v tomto strese potom konal tak, ako konal, že si objednal vraždu Jána Kuciaka, a popritom bola zabitá jeho snúbenica. Možno práve v tomto strese konal tak, že si povedal, že on musí, že..., alebo vyrieši a dostane sa z tej pasce, ktorú na neho zrazu pustil jeho vlastný SMER, ktorý on dlhé roky budoval, chránil, pomáhal, aj v Treeme diskutoval o tom, jako treba ten, urobiť všetko preto, aby, aby SMER ochránil, aby, aby šéfovi sa darilo, teda Robertovi Ficovi, aby, aby všetko fungovalo tak, ako dovtedy fungovalo, čo mu vyhovovalo, ale zrazu zistil, že sa mu ten domček z karát nejako rúca, že sa sťahuje okolo neho slučka. A tak si povedal, že objedná vraždu špeciálneho prokurátora, že objedná vraždu prokurátora z Generálnej prokuratúry, že objedná vraždu opozičného politika, ktorý mu najviac išiel po krku, Daniela Lipšica, a že ako bonus sľúbi, keď zavraždia manželku špeciálneho prokurátora Žilinku, 10-tisíc euro vrahovi, ako bonus sľúbi za každé dieťa, ktoré Žilinkovi zavraždia, ďalších 10-tisíc eur.
Jednoducho nadobudol pocit, že toto je cesta, jako sa z tej slučky asi vymotá, že keď ho už nebude chrániť jeho SMER, tak on sa ochráni sám jako kovboj, on sa prestrieľa na slobodu, povraždí pár ľudí a všetci dostanú bobek a všetci sa budú báť. Novinári prestanú písať o Kočnerovi, lebo budú sa báť, že aj oni budú zavraždení, prokurátori mu nepôjdu po krku, lebo však vidia, jako dopadol Žilinka s jeho rodinou vyvraždenou, politici mu nepôjdu po krku, lebo však vidia, ako dopadol Daniel Lipšic. Toto bola predstava Mariana Kočnera. Evidentne to bola jeho predstava a myslel si, že jednoducho v tom zvrátenom svete sa mu to podarí.
Ja som veľmi rád, že sedí tam, kde sedí, a mali by sme zadosťučiniť spravodlivosti aj v tom, aby sme možno tieto prvopočiatky jeho mafiánske, aby sme ho, sa vrátili teda k nim a vydali ho spravodlivosti. Rovnako takisto, ako je vydaný spravodlivosti dnes v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, rovnako tak, ako je vydaný spravodlivosti v prípade zmeniek v Markíze falošných zmeniek pri Markíze a podobne. Je to náš dlh voči aj pozostalým po tomto vrahovi. Alebo, prepáčte, pozostalým po obetiach tohto vraha. Ten človek začal podvádzať už dávno a my sme tolerovali roky, že ho v slabej chvíli ochránil prezident, a len preto, že jeho kumpánom bol jeho syn, dal milosť na celú kauzu alebo všetkým páchateľom kauzy Technopol. Je to náš dlh v tom, že sme zlyhali, dlh, ktorý môžme napraviť tým, že budeme hlasovať za zrušenie milosti v prípade všetkých podozrivých ľudí v kauze Technopol. Áno, spadne do toho aj Marian Kočner. Áno, bude to naše zrkadlo, tých ľudí, ktorí bili bandu s Kočnerom, ktorí vytvárali ten svet, kde on mal možnosť mať svojich vyšetrovateľov na želanie, kde mal možnosť mať svojho dozorujúceho prokurátora, kde mal možnosť si vyberať sudcu, ktorý rozhodne v jeho kauze, kde mal možnosť mať štátnu tajomníčku na ministerstve spravodlivosti, kde mal možnosť sa stretať s premiérom alebo s predsedom vládnej strany SMER, kde mal možnosť si s ním tykať, kde mal možnosť robiť biznis s ministrom vnútra alebo priamo aj cez Bašternáka s Robertom Ficom. Tento svet sa mu zrútil a na nás je, aby sme zadosťučinili spravodlivosti aj v tejto konkrétnej veci.
Nemalo by byť fér, aby sme zrazu povedali, že jediný, kto nespravodlivo dostal milosť v kauze Technopol, je len syn Michala Kováča. Nie, všetci páchatelia alebo všetci podozriví v tejto, v tejto veci sú ľudia, ktorí dostali milosť len preto, lebo medzi páchateľmi bol syn Michala Kováča. Neviem, po tých rokoch nechcem hanobiť pamiatku prezidenta Kováča a nepamätám si, priznám sa úprimne, nepamätám si iné nejaké jeho, jeho zlyhania, v tejto veci som úprimne presvedčený, že zlyhal. Nebol najmenší dôvod, aby prezident dával milosť v prípade kriminálneho aktu pri podvode s Technopolom, nebol najmenší dôvod, aby dával milosť svojmu synovi ani nikomu ďalšiemu, kto v tej kauze aktívne vystupoval.
Toto hlasovanie bude o tom, či naďalej tu sú ľudia, ktorí hoci ho v milosti chránili, alebo, pardon, toto hlasovanie je tu o tom, že či tí ľudia, ktorí v minulosti vytvárali systém, ktorý umožnil vyrásť netvorovi Marianovi Kočnerovi, ktorý mu umožnil, aby mal ten pocit, že stojí nad štátom, že je nad spravodlivosťou a môže rozhodovať o živote a bytí novinára, ktorý si dovolí písať o jeho kauzách, bude toto hlasovanie o tom, či naďalej tí ľudia, ktorí toto umožnili a umožnili mu vyrásť, ktorí ho dojčili, obrazne povedané, na svojich prsiach, ktorí ho chránili svojimi vlastnými rukami a skutkami, či naďalej tu má svojich ochrancov, alebo ich stratil.
Toto hlasovanie je šanca pre tých z vás, ktorí ste umožnili Kočnerovi vyrásť, ktorí ste ho chránili, aby ste sa definitívne od neho odstrihli. Budem rád, ak tento návrh podporíte.

Pani Grausová, keďže ste sa pýtali mňa, že teda či mám nejakú vedomosť o tom, že či bol odsúdený, nebol odsú..., nieže odsúdený, či teda je vyšetrovaný, nie je vyšetrovaný Kováč ml.
Priznám sa, že nemám, nemám zaručenú informáciu, keď som pred pár týždňami tu s redaktorom, s redaktorkou, myslím, že RTVS natáčal do nejakého dokumentu na túto tému, tak ona mi tvrdila, že je tam nejaké obvinenie, je vyšetrovaný, druhí ľudia hovoria, nie je vyšetrovaný. Poviem úprimne, mňa to ani nezaujíma, mne ide o to, aby sa amnestie zrušili, a nech si orgány činné v trestnom konaní konajú aj voči Kováčovi ml., aj voči Marianovi Kočnerovi, a ktokoľvek iný, kto v tej kauze bol namočený, úplne rovnako a nech spravodlivo rozhodnú. Nemám žiadnu informáciu a hovorím, nechcem ani tomu podriaďovať predkladanie tohto návrhu, alebo teda komuni..., komentovať to, že či prezidentka mala, alebo nemala vymenovať. Ak by teda bolo voči nemu čokoľvek konané, si myslím, že to bolo zbrklé vymenovanie, ak by bol definitívne čistý, tak v pohode, nech je veľvyslancom aj v Amerike, kdekoľvek.
Nemám tie informácie, verím, že ľudia, ktorí konajú a majú tie informácie, aj teda pani prezidentka, že má dostatočné informácie preverené a človeka, ktorý voči ktorému by bolo nejaké konanie vedené, tak by ho nevymenovala za veľvyslanca.

Kolegovia, kolegyne, tí, čo tu nechcete byť, však v kľude, by som bol rád, aby ste sa vyparili, lebo chcel by som sa rozprávať s tými, ktorí túto tému považujú za vážnu.
Predkladáme návrh ústavného zákona, ktorý je de facto pokračovaním toho, čo sme prerokovávali približne pred dvomi rokmi, keď sme rušili amnestie bývalého prezidenta Kováča voči svojmu synovi v kauze Technopol. Vtedy, keď predbiehali rokovania, tak vtedajší podpredseda - a, bohužiaľ, aj dnešný podpredseda naďalej - pán Glváč veľmi intenzívne bojoval za to, že nesmú sa, nesmie sa zrušenie amnestií dotýkať Mariana Kočnera. Robil to zrejme preto, lebo sú dlhoročnými priateľmi, spoločne chodili na dovolenky, na jachtu, do Chorvátska a mali určite spolu aj rôzne biznisy, ale v tom čase bol Marian Kočner chránencom strany SMER, chránencom polície, prokuratúry, súdov, mal svoju ženu na najvyššom poschodí ministerstva spravodlivosti, hovorím o Monike Jankovskej... A dobre, bola taká situácia.
Lenže rozdiel medzi tými, za tie dva roky nastal dosť dramatický posun a myslím si, že aj samotnej strane SMER v prístupe voči Marianovi Kočnerovi. Keď dovtedy to bol známy človek, s ktorým si tyká Robert Fico, Robert Kaliňák, Martin Glváč s ním chodí na dovolenky, na jachtu do Chorvátska a ďalší ľudia s ním udržujete veľmi dobré vzťahy, tak medzičasom sa udialo niečo, a čo by mohlo zobudiť aj svedomie medzi politikmi strany SMER, SNS, Most - Híd, ktorí vtedy nepodporili zrušenie amnestií voči všetkým ľuďom, ktorí boli namočení v kauze Technopol. Udialo sa to, čo zrejme nemusím príliš doširoka vysvetľovať, ale je tu vražda dvoch mladých ľudí Jána Kuciaka a jeho snúbenice a zároveň Marian Kočner je podozrivý z toho, že si objednal vraždu špeciálneho prokurátora Maroša Žilinku za 70-tisíc eur, že si objednal vraždu jeho manželky za bonus pre vraha 10-tisíc eur, že si objednal vraždu jeho detí za každé takisto za odmenu pre vraha po 10-tisíc eur, že si objednal vraždu Petra Šufliarskeho ako prokurátora z Generálnej prokuratúry, ktorý už mu prestal ísť po ruke, ktorý už prestal s ním intenzívne komunikovať, ako sme sa medzičasom dozvedeli, a že si objednal vraždu nášho bývalého kolegu Daniela Lipšica.
Za tejto situácie, kedy sa v každom jednom vystúpení poslanca za SMER dozvedáme, ako vlastne oni s Kočnerom v živote nič nemali, ako vlastne tí, ktorí sa s ním čo i len stretli z opozície, sú Kočnerove stádo, ale v SMER-e sú všetci vlastne čistí jak ľalie, hoci dlhé roky vytvárali systém, aby tento netvor mohol mať na konci pocit, že môže rozhodovať o živote novinára, ktorý si čo i len trúfol písať o jeho podvodoch, tak za tejto situácie predpokladám, že by sme mohli zadosťučiniť spravodlivosti a zrušiť komplet všetky amnestie, ktoré boli vydané v súvislosti s kauzou Technopol bývalým prezidentom Michalom Kováčom.
Niektorí z vás, a hlavne, myslím, že pán Kresák argumentoval pred tými dvomi rokmi tým, že mali by sme zrušiť amnestiu len teda vo výnimočnom prípade, a výnimočný prípad videl tam, že keďže tam je vlastne prezident a jeho syn a keď prezident ruš..., vlastne prijal amnestiu alebo vydal amnestiu, alebo dal amnestiu svojmu synovi, je to výnimočný prípad hodný zreteľa, a preto by sme mali prelomiť vlastne nejaké unikátne právo prezidenta na vydanie amnestie, de facto omilostenie svojho syna alebo ochránenie ho pred trestným stíhaním.
My sa však domnievame a myslím si, že je to opodstatnená domnienka, že Michal Kováč starší, nech mu je Boh milosrdný, vydal všetkým zainteresovaným v kauze Technopol milosť preto, lebo v tej kauze bol namočený jeho syn. Čiže keď chcel vydať milosť, nemohol k tomu pristupovať selektívne a povedať, že vydávam amnestiu len svojmu synovi v tejto kauze a všetci ostatní nech sú stíhaní, ale dal amnestiu preto, lebo vedel, že keď chce, aby sa to dotklo jeho syna, musel tú amnestiu dať všetkým, ktorí boli namočení v tej kauze. Pardon, teda udeliť milosť všetkým, ktorí boli namočení v tej kauze. Preto si myslíme, že všetky tieto milosti boli udelené nie v súlade so spravodlivosťou a nie v súlade s dobrou vôľou, ale boli udelené možno, keďže už medzičasom vieme o skutkoch Mariana Kočnera, aj v samotnom SMER-e už vedia dnes, že nie je správne a populárne sa priznávať k jeho osobe, že boli udelené možno aj práve kvôli tomu, že Marian Kočner už vtedy vydieral a používal svoje praktiky, o ktorých sa dozvedáme dnes postupne či už z Threemy, alebo teda tej komunikačnej platformy, cez ktorú komunikoval, alebo teda z iných svedectiev ľudí blízkych jemu, napríklad o svedectvách jeho poskoka Petra Tótha a podobne.
Čiže nie je vylúčené, že Marian Kočner už vtedy vydieral prezidenta, vydieral ho možno tým, že v prípade, ak neudelí milosť všetkým zainteresovaným v tejto kauze, bude svedčiť alebo utopí jeho syna, čokoľvek. Jednoducho tento človek bol možný čohokoľvek. Ale nemusíme stavať naše rozhodnutie na domnienkach, stačí ho postaviť na zdravom úsudku alebo na zdravom rozume. Ešte raz, Michal Kováč mladší by nemohol udeliť selektívnu milosť len svojmu synovi v prípade kauzy Technopol, lebo asi zrejme by sa vtedy aj demokrati vzbúrili a povedali by, že toto niečím zaváňa, a keď chcel udeliť milosť svojmu synovi, musel udeliť všetkým ľuďom, ktorí boli zainteresovaní alebo namočení v kauze Technopol.
Preto predkladáme tento návrh zákona, aby sme vrátili spravodlivosť tam, kam patrí. Aby sme vrátili loptičku spravodlivosti na ihrisko spravodlivosti a aby opäť mohli konať orgány činné v trestnom konaní bez ohľadu na milosti udelené prezidentom Michalom Kováčom.
Nejde o nič iné, len o nadstavenie zrkadla si nám samým, možno aj poslancom SMER-u, aby sme si teda skonfrontovali tým, že či platí to, čo hovoríte v médiách, že vy s Kočnerom nič, a už ruky od neho preč. Ak ho nechránite, podporíte náš návrh zákona.

Ďakujem za reakcie. Myslím si, že naozaj neviem, ako dnes dopadne to hlasovanie. Len tak trochu sa obávam, že po tých 62 rokoch propagandy, že dieťa v lone matky je zhluk buniek, obávam sa, že nebude dostatok odvahy v tejto sále, aby sme sa dokázali možno pozrieť pravde do očí, a že možno, keď ukážeme v nasledujúcich rokoch možno aj dnes tým hlasovaním o návrhu, ktorý predkladá Marek Krajčí, že ukážeme, že dokážeme sa vydať v ústrety v prvom rade tej tehotnej matke a presvedčíme postupne ostatné matky. Áno, kresťanky, liberálky, konzervatívky, to je jedno, že presvedčíme ich o tom, že nám naozaj záleží na nich a že nebudú vidieť za tým možno nejaké to politikárčenie, tak omnoho skôr sa nám možno v budúcnosti podarí presadiť aj nejaký posun v termínoch na vykonaní interrupcie alebo možno budú priechodnejšie návrhy, ktoré sa dnes predkladajú.
Len tie, v prvom rade tie tehotné matky potrebujú vidieť, že to je od nás úprimné. A úprimné to bude vtedy, keď nebudeme hovoriť iba o príkazoch, zákazoch: áno - nie, nebudeme to vidieť čiernobielo, ale začneme sa v prvom rade zaujímať o predmet toho nášho súboju a ten predmet toho súboju je ako matrioška. Je to, je to žena, ktorá v sebe vo vnútri nosí, nosí svoje dieťa. Čiže bol by som veľmi rád, aby sme nabrali odvahu vydať sa smerom urobenia z tehotných matiek tie princezny alebo kráľovné našej spoločnosti, aby sme prestali tu kvákať o tom, že rodina je základná bunka spoločnosti a podobne, a skutek utek, ale aby sme ukázali, naozaj že nám na týchto ženách záleží, a tým nepriamo ukážeme, že nám záleží na tých deťoch. Tým nepriamo ukážeme aj tým ľuďom, ktorí dnes sú strašne, strašne, strašne za potraty, že keď raz si vážime tehotnú matku, tak si ju nevážime, pretože je žena, ale pretože má de... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)