Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže využil som možnosť ako navrhovateľ, aby som vstúpil do rozpravy. A najmä tú možnosť využívam preto, aby som mohol reagovať na príspevok pána Hrnka a sčasti aj možno pána Čaploviča, našich kolegov, zo strany SMER.
Takže ja som to svoje úvodné vystúpenie, kedy som vlastne uviedol návrh zákona, doplnil aj priznaním, tak ako rokovací poriadok káže, že som v tejto veci osobne zainteresovaný, som tu v konflikte záujmov, pretože do Literárneho fondu platím zo svojich autorských honorárov. Pán kolega Hrnko takisto sa doznal, tak ako sa sluší a patrí, že je osobne zaangažovaný, že je v konflikte záujmov, ale on zabudol dodať, že on teda čerpá z toho Literárneho fondu. Ja som si teda naštudoval výročnú správu za rok 2015 a tam som teda s potešením zistil, že pán kolega Anton Hrnko dostal nejaký príspevok za nejaký seminár z Literárneho fondu. Čiže on je teda čerpateľom. No a tu teda pekne vidíme, že v čom vlastne spočíva ten konflikt, doslova a do písmena konflikt záujmov. Ja teda doznávam, že chcem zrušiť povinné odvody do Literárneho fondu, pretože ich musím platiť a nič z toho nemám. No a pán kolega Hrnko sa doznáva, že chce naďalej zachovať povinné odvody do Literárneho fondu, pretože on z nich teda čerpá. No tu krásne vidíte, ako to v tomto našom štáte funguje, Tí, ktorí čerpajú z nejakej hlúposti, tak chcú, aby tá hlúposť zostala zachovaná, a tí, ktorí platia a nemajú z toho absolútne nič, tak, samozrejme, úplne logicky sa snažia, aby platiť nemuseli. Tak, prosím pekne, toto je úplne učebnicový príklad lobingu na pôde Národnej rady. Teda ja lobujem za zrušenie, pán Hrnko lobuje za zachovanie z absolútne pochopiteľných ľudských dôvodov. Vyberte si, prosím vás, tí z vás, ktorí zaangažovaní nie ste, z toho. Ja, mimochodom, odhadujem, že viac by toho malo byť na mojej strane, pretože nepochybujem, že viacerí z vás poberajú nejaké autorské honoráre za prednášky, knižky. Určite nie som sám, ktorý tu niečo píše alebo prednáša, ale keby som si teda naozaj pozorne pozrel výpis z výročnej správy Literárneho fondu, tak okrem pána Hrnka tam zrejme žiadneho iného poslanca ako prijímateľa tých dotácií nenájdem. Takže to je toľko moja poznámka ku konfliktu záujmov nás dvoch, takto to nejako je.
A, teraz, pán Hrnko ma opravil, za čo mu ďakujem, že ten rozpočet Literárneho fondu teda nie je vo výške niekoľkých miliónov eur, ďakujem mu za tú opravu, on teda to prezentoval tak, že výška tých dotácií, ktoré Literárny fond poskytuje, je ročne približne 600-tisíc eur. Pozrel som si teda výročné správy za roky 2015 aj 2014, je to skutočne tak, ako povedal pán kolega Hrnko, Literárny fond v týchto dvoch posledných rokoch vyplatil v podobe rôznych dotácií, príspevkov, štipendií, tvorivých pobytov, cien, podpory pri sociálnych situáciách a tak ďalej zhruba 600-tisíc ročne, sedí to, čo už pán kolega Hrnko nepovedal, ale ja som si to teda v tých výročných správach našiel, je fakt, že ročný príjem Literárneho fondu je približne 1,15 mil. eur. Ešte raz opakujem, príjem Literárneho fondu z tých odvodov, ktoré sa tam platia, je 1,15 mil. eur. A z tých 1,15 mil. eur sa necelých 600-tisíc rozdá v podobe rôznych príspevkov umelcom a autorom, čiže približne polovica.
Čo sa stane s tou druhou polovicou, ktorú umelci, autori nedostanú? Nuž, ako to je dobrým zvykom, to sa niekde rozplynie, napríklad vyše 250-tisíc eur sa vyplatí na mzdy zamestnancom a predstaviteľom, hej, štatutárom Literárneho fondu, ďalších zhruba 100-tisíc ide potom na povinné sociálne, zdravotné odvody, odpisy, nejaký nákup služieb a neviem čo všetko. Čiže polovica z tých vyzbieraných odvodov sa prepadne pod čiernu zem na réžiu samotnej tejto inštitúcie. Čiže je podľa vás efektívny taký inštitút alebo inštitúcia, ktorá polovicu svojho príjmu dá na svoju réžiu a druhú polovicu vyplatí tým, ktorí tie peniaze majú dostať, na čo ten fond bol zriadený, na čo tá inštitúcia funguje? Keby tu bola debata o zdravotných poisťovniach a sedel by tu pán premiér, rád by som sa ho spýtal, ako to vníma v kontexte toho, že zdravotné poisťovne 3 % z vybratých odvodov môžu použiť na vlastnú réžiu, pričom 97 % musí ísť do zdravotníctva? Literárny fond zo 100 % vybratých peňazí 50 % vráti umelcom a autorom a ďalších 50 % spapá pre vlastnú réžiu. To je z hľadiska efektivity fungovania tejto inštitúcie podľa mňa úplne jasný dôkaz toho, že táto inštitúcia je neefektívna. A bojím sa povedať slová, že je potrebné ju zrušiť. Nech teda zostane, ale nech si ju platia tí, ktorí s tým súhlasia, ktorým to nevadí, ktorí tie príspevky potom aj čerpajú, ale, prosím vás, nenúťte mňa, ktorý to vyhodnocuje ako neefektívne a ktorý z toho nič nemá a nikdy mať nebude, aby som do toho platil povinne. Nech tie príspevky sú dobrovoľné a tí, ktorí teda si myslia, že to má zmysel a zrejme občas aj niečo čerpajú, nech si s tým naložia, ako chcú, ale v každom prípade upozorňujem, že niekto kompetentný na ministerstve kultúry by sa mal zamyslieť globálne nad efektivitou fungovania takej inštitúcie, ktorá 50 % vyzbieraných príjmov minie na svoju réžiu. Aký to, prosím, dáva zmysel? Kde je tu nejaká efektivita, či už tie príspevky sú povinné alebo dobrovoľné.
Čo mne vadí konkrétne na Literárnom fonde, a znovu je tu ten konflikt záujmov, je, že tento Literárny fond tie príspevky vypláca najmä skutočne tým literárnym umelcom a hercom, hej, pričom platia tie príspevky aj ľudia, ako sú tvorcovia počítačových programov. A mám za to, že medzi tými softvéristami, tých, ktorí poberajú autorské honoráre za tvorbu softvéru, viete si asi predstaviť, že tie honoráre, nech sa nikto nehnevá, nejakého IT špecialistu, softvéristu, analytika a podobne sú asi vyššie ako možno príjmy toho, kto napíše knižku s 200-kusovým nákladom, keď si pozriete práve, ako sa teda vyplácajú tie dotácie, tie príspevky, no tak nenájdete okrem pár študentov , ktoré dostali nejakú cenu v súťaži, jednoducho nikoho. Čiže ak tu máme sa baviť o nejakej spravodlivosti, tak tá tam jednoducho nie je, pretože je veľmi neprimerané to distribuovanie, pokiaľ ide o tých, ktorí platia, a tých, ktorí dostávajú.
A posledná vec, ktorú považujem za úplne zásadnú. Ak tu pán Hrnko obhajuje existenciu Literárneho fondu a ďalších dvoch fondov – hudobný a výtvarný –, lebo inak by kultúra neexistovala, tak ja sa potom pýtam a na čo tu máme ministerstvo kultúry, ktoré má 200-miliónový rozpočet, z ktorého, ako mi kolega Jozef Viskupič vysvetlil, nepochybne 130 mil. ide skutočne do kultúry, tie ďalšie peniaze idú inde. Ale to možno ešte kolega Viskupič vysvetlí presnejšie ako ja. Nespochybniteľne vyše 100 mil. eur ročne ide do tej kultúry. Tak načo tu ešte držíme nejaký de facto povinný fond, kde sa platia povinné dane, ktorého funkciou je to, že ešte teda 600-tisíc nejako prerozdelí. Pozor, 100 mil., to už je vo veľkých nulách, 100 mil. a 600-tisíc, my sa tu bavíme o takej jednej omrvinke oproti tomu veľkému bochníku. A pán Hrnko tvrdí, že keď tá omrvinka sa nejako pridusí, tak kultúra zanikne. Prepánajána, 100 mil. eur máte predsa v rozpočte ministerstva kultúry. A to ešte vynásobte dvomi, lebo tam sú tiež rôzne podivuhodné veci. Takže vám tak bude chýba tých mojich 200 alebo 300 eur, ktoré vám tam ročne platím, pán Hrnko? (Reakcia z pléna.) Naozaj? Viete čo, mojim deťom tých 200 eur chýba, hej. Ak to chýba vám, tak je mi vás ľúto. Podľa mňa kultúra nemá fungovať tak, že tuná sa zavedie zas nejaké výpalné a niekto tam má platiť a nedostáva z toho absolútne nič. Keď platím dane, tak viem, že po tých cestách, nech sú akékoľvek, sa veziem, že tí policajti, nech sú akíkoľvek, ma chránia, dokonca je to tak aj s tou našou armáda, ale keď platím výpalné do Literárneho fondu, tak viem, že z toho nikdy nič mať nebudem ani ja, ani ďalšie tisíce ľudí nič mať nebudú.
Ďakujem (potlesk).

Tak ďakujem, pán predsedajúci. Prepáčte mi to malé zdržanie, technika, toto mám ešte, ten počítač z predchádzajúceho obdobia. A to je nejaké pomalé. Takže určite je veľmi dobré, že sme dostali tie nové. Verím, že tie sú rýchlejšie.
Tak ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov, a predkladám ho ako poverený zástupca skupiny poslancov za stranu SaS Národnej rade Slovenskej republiky.
Touto novelou, touto zmenou zákona o umeleckých fondoch sa navrhuje jedna jednoduchá, ale zásadná vec, zdobrovoľniť príspevky umelcov do umeleckých fondov. V súlade s rokovacím poriadkom by som mal uviesť, že som v konflikte záujmov, ktokoľvek, kto si pozrie moje majetkové priznanie, zistí, že mám príjmy z autorských honorárov, čiže skutočne sa ma to veľmi bytostne týka, a poviem tak, že kade chodím, tade na to nadávam rovnako ako väčšina autorov alebo umelcov, ktorí majú príjmy z autorských honorárov, lebo podstata veci je tá, že umelec, autor okrem regulárnych daní z príjmov, okrem regulárnych odvodov na sociálne, zdravotné poistenie, ktoré platia rovnako ako iné samostatne zárobkovo činné osoby, tak naviac sú ešte vlastne zaťažení v zásade dvojpercentnou umeleckou daňou. Čiže to, že ide o príjem vo forme umeleckého autorského honoráru pre tohto umelca alebo autora, vlastne znamená dodatočné daňové zaťaženie tým povinným odvodom do umeleckého fondu. Čiže nenavrhujeme nič iné ako to, aby sa tento príspevok zdobrovoľnil a tým, ktorí sa vlastne budú možno trošku zaujímať o to, že na čo sa vlastne tie príspevky do umeleckých fondov odvádzajú a na čo to je celé vlastne dobré, tak aby som skrátil hľadanie, na čo to je dobré, no, skrátka, je to dobré na to, že potom, povedzme, z Literárneho fondu, v ktorom sa nazhromaždí niekoľko miliónov eur ročne, tak tí, ktorí ho spravujú, a to ja teda určite nie som, hoci tam platím relatívne veľa a nie je to ani množstvo ďalších ľudí, ktorí tam platia možno omnoho viac ako ja, ale je to určitá klika ľudí, ktorí sú tam nanominovaní a ktorí to ovládajú, títo ľudia potom rozdeľujú z týchto miliónov takto vyzbieraných rôzne dotácie, príspevky na tvorivé pobyty a ja neviem čo všetko, z čoho teda má prospech nejaká pomerne úzka skupina vyvolených, ktorá si z tohto urobila svoj biznis.
To, čo tu hovorím, je vlastne iný odtienok toho, o čom tu hovoríme druhý alebo tretí deň, či sú to gastrolístky, kde má biznis nejaká skupina ľudí na nezmysle, ktorý by tu vôbec nemal čo hľadať, či je to, povedzme, tá povinná pracovná zdravotná služba, ktorú musíme platiť za milión, milión a pol zamestnancov, hoci je pre nich úplne zbytočná a niekto má z toho slušný biznis, tak niečo porovnateľné sú vlastne tie povinné odvody do umeleckých fondov, z ktorých väčšina tých autorov alebo umelcov absolútne nič nemá, a nejaká úzka skupina ľudí sedí ako žaba na prameni na niekoľkých miliónoch ročne, ktoré sa takto vyzbierajú, a distribuuje ich medzi seba a svojich kamarátov. Nie je to jednoduchá otázka, pretože podobne ako pri tých gastrolístkoch tá malá skupina, ktorá tie umelecké fondy ovláda, má nesmierne dobre podchytené tieto záležitosti do svojich rúk. A keby ste šli nebodaj na ministerstvo kultúry a začali sa o tomto baviť či s ministrom alebo s kompetentnými úradníkmi, tak by vám možno všeličo povedali, ale povedali by vám v konečnom dôsledku, o čom nepochybujem, že to sa zrušiť nedá, lebo veď predsa samotní umelci tie umelecké fondy chcú mať a tak ďalej a tak ďalej. No ja teda v konflikte záujmov hovorím, že ja ako príjemca autorských honorárov rozhodne nechcem celou svojou bytosťou, aby tieto fondy boli povinné. A viem, že hovorím za tisíce ďalších ľudí, ktorí tieto odvody musia robiť a nemajú z toho absolútne, absolútne nič.
Takže toľko k tejto veci.
Z formálnej stránky by som snáď mal ešte na záver dodať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, čo teda potvrdilo svojím stanoviskom aj ministerstvo financií, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Debata k Zákonníku práce trvala plus-mínus štyri hodiny, takže som rád, že sa ju podarilo rozprúdiť.
Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí vystúpili v rozprave, osobitne pánovi štátnemu tajomníkovi Burianovi za to, že uviedol tú pozíciu, najmä strany SMER.
Sčasti ďakujem aj poslancovi Gáborovi Gálovi zo strany MOST – HÍD, lebo možno trošku pootvoril nám tu naivnejším oči.
A uvidíme, ako dopadne hlasovanie o 17.00 hodine, stále verím, že sa nám podarilo presvedčiť najmä poslancov vládnej koalície k tomu, aby aspoň niektoré z týchto návrhov podporili, pretože v prvom rade ide o podporu lepšieho podnikateľského prostredia tak, ako ste to aj vy mali v predvolebnom programe.
A v druhom, ale nie v poslednom rade ide aj o podporu zamestnanosti, zamestnancov, tvorbu nových pracovných miest. A to sme mali v programoch všetky politické strany.
Takže teším sa na hlasovanie o 17.00 hodine, pričom tým, ktorí budú hlasovať za návrhy, vopred ďakujem.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky, ale budem reagovať len na kolegu pána Buriana.
Prvá vec, k agentúram. Ak cítite, že je stále problém, pokiaľ ide o agentúrnych zamestnancov, a že sa nerešpektuje povinnosť vyplatiť agentúrnemu zamestnancovi mzdu najmenej porovnateľnú s kmeňovým zamestnancom, tak hľadajte alebo hľadajme iné riešenia. Mňa teraz napríklad napadlo a netvrdím, že je to svetový nápad, ale zamyslite sa, čo keby v tom ročnom hlásení, ktoré musí agentúra posielať na úrad práce o svojej činnosti, malo byť konkrétne vymenované, aké boli mzdy, a to tam dnes nie je, aké sú mzdy tých agentúrnych zamestnancov a aké sú mzdy porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa? A stačí si potom na tom úrade sadnúť na ten report a porovnať si, či to tak je alebo nie je, a, povedzme, jednorazovo poslať kontrolu. Ale nezaťažujme byrokratickou nezmyselnou povinnosťou plošne užívateľských zamestnávateľov, pretože nie sme to schopní odkontrolovať inak. Veď to je nezmyselné správanie sa vlády alebo zákonodarného zboru.
No a druhá vec, k tej vyváženosti. Tak konkrétne vo veci tej náhrady pri neplatnom skončení pracovného pomeru si, prosím vás, uvedomte, že ak poruší Zákonník práce pri skončení pracovného pomeru zamestnávateľ, tak dnes je tá sankcia až 36 priemerných platov. My hovoríme, nech je ich šesť. Ale ak poruší Zákonník práce zamestnanec a neplatným spôsobom odíde, tak jeho sankcia je najviac dva alebo maximálne tri priemerné platy. Počujete to? Musí tak oferovať zamestnanec dva alebo tri platy, ale zamestnávateľ 36 platov. To je vyvážené? My hovoríme teda oproti tým dvom alebo trom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Myslím si, že mali by sme skutočne diskutovať, preto sme tu, preto sme poslanci Národnej rady... (Ruch v sále.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Viskupič, skúste to trochu nejak ja neviem ustrážiť.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Sme volení zástupcovia, reprezentujeme možno inú skupinu voličov, ale reprezentujeme ich názor, ich pohľad na jednotlivé problematiky politiky, či je to politika zamestnanosti, pracovnej legislatívy. Takže je veľmi správne a veľmi oceňujem pána kolegu Buriana, že si dal tú námahu a pripravil si veľmi zaujímavý príspevok. A ak dovolíte, budem teda naň trošku obsiahlejšie reagovať, faktická poznámka by mi nestačila.
Najskôr ste hovorili o agentúrach dočasného zamestnávania. Poďme ešte raz si povedať tú základnú vec, agentúra dočasného zamestnávania nie je slovenský vynález, je to vynález európsky. Čiže aj keby sme my nebodaj začali hovoriť, zrušme, neriešme, nerobme, nedovoľme, zakážme to, tak nás nepustí príslušná európska smernica. To je len pre tých, ktorí nevedia, že prečo, preboha, sa stále o tom zrušení bavíme. Nezrušíme to, treba sa o agentúrach baviť a treba správnym spôsobom zadefinovať ich postavenie. Načo je dobré mať agentúry dočasného zamestnávania? No jednoducho z hľadiska pružnosti zamestnávania.
Ale, pozor, je tu ešte ten druhý rozmer, ktorý tu málo zdôrazňujeme v tejto debate. A ja to teraz urobím. Je to rozmer znižovania administratívnych nákladov, ktoré sú tak či onak spojené so zamestnávaním kmeňových zamestnancov. Teraz nechcem hovoriť, či to zamestnávanie kmeňových zamestnancov má byť nastavené tak, onak, hej, to je, samozrejme, základná debata, ale chcem upriamiť vašu pozornosť, že na to, aby som ako zamestnávateľ zamestnal nejakého svojho zamestnanca či na dobu určitú, neurčitú, to je jedno, musím si splniť spústu povinností, ktoré z toho vyplývajú, či už je to prihlasovanie do poisťovní, na daňový úrad, zasielanie mesačných výkazov, rôznych hlásení, tlačív, samozrejme, postarať sa o to, aby prevody príslušných finančných prostriedkov do týchto inštitúcií išli načas, boli vypočítané v správnej výške. Čiže musím si napríklad platiť réžiu v podobe nejakého mzdového oddelenia, personálneho oddelenia, lebo je to aj otázka náboru tých zamestnancov, to znamená, treba ich vedieť vybrať, čo tiež nie sú jednoduché procesy, a túto administratívu alebo aj nábor zamestnancov vlastne za mňa ako zamestnávateľa urobí agentúra dočasného zamestnávania, a preto ako zamestnávateľ vítam, že takáto služba tu je, a teda mám dve možnosti, zamestnám si kmeňového zamestnanca a tú agendu, tú administratívu znášam ja, alebo sa dohodnem s agentúrou, ktorá mi poskytne službu zapožičania, dočasného pridelenia zamestnanca a všetky tieto administratívne záležitosti sa ma tým pádom netýkajú, len si musím dať pozor, aby som správne, čo sa týka Zákonníka práce, dohodol zmluvu o tom dočasnom pridelení, ktorá má obsahovať toto, toto, toto a tak ďalej, hej. Ale to je naozaj zlomok administratívnych problémov oproti tomu, ako keby som tých zamestnancov zamestnával ja sám.
Čiže, ešte raz, zdôrazňujem, zmysel existencie agentúr je jednak v určitej pružnej ponuke možností zamestnávania, jednoduchšej oproti pravidlám, ktoré sú veľmi rigidné v Zákonníku práce pri kmeňových zamestnancoch, a jednak v znížení administratívy. Sú aj také firmy na Slovensku, ktoré nemajú dnes žiadnych kmeňových zamestnancov – čistá nula, čistá nula –, ale majú agentúrnych zamestnancov. Čiže možno je tam sto ľudí, ale všetkých tých sto ľudí, je z agentúry. A prečo to ten majiteľ robí? No práve preto, aby nemusel riešiť tie mzdové, personálne agendy, aby si túto réžiu jednoducho odpustil, hotovo.
No a teraz prejdem k pointe, o ktorú mi ide. Pán štátny tajomník vlastne vysvetľoval vo svojom vystúpení, že sa nedodržiavajú tie pracovné podmienky, že tým zamestnancom sa vypláca minimálna mzda a zvyšok sa im vypláca cez cesťáky, skrátka, sú to nelegálne praktiky, ktorým treba zamedziť, a preto nesúhlasí s naším návrhom, ak tomu správne rozumiem, na zrušenie spoluzodpovednosti užívateľského zamestnávateľa.
Takže po poriadku znova. Dnes je v Zákonníku práce jasne napísané: „Po prvé, agentúrny zamestnanec musí mať prinajmenej rovnaké, ak nie lepšie pracovné mzdové podmienky, ako majú kmeňoví zamestnanci. Po druhé, na pracovné cesty môže vysielať agentúrneho zamestnanca legálnym spôsobom len užívateľský zamestnávateľ, u ktorého ten agentúrny zamestnanec pracuje ako dočasne pridelený v odôvodnených prípadoch.“ Čiže dnes sa nedá robiť to, čo sa skutočne zneužívalo v minulosti, že agentúra vyplácala za každý jeden deň práce svojmu zamestnancovi cestovné náhrady z dôvodu, že v úvodzovkách cestoval z miesta sídla agentúry v Žiline do miesta, kde bol dočasne pridelený, v Kysuckom Novom Meste, a teda každý jeden jeho pracovný deň bol vlastne zapísaný ako pracovná cesta a za každý deň dostal nejaké eurá nezdanených a nezodvodnených cestných náhrad. Takáto prax je dnes absolútne protizákonná, pretože sa to v Zákonníku práce vyriešilo, urobili ste to vy za druhej Ficovej vlády. A ja s tým súhlasím, rovnako ako súhlasím s tým, ešte raz sa vraciam o krok späť, že agentúrny zamestnanec musí mať prinajmenej rovnaké mzdové a pracovné podmienky ako kmeňový. To je absolútne v poriadku. Zdôrazňujem, že toto je absolútne v poriadku. A my to v našom návrhu nijako nespochybňujeme, spochybňujeme ale to, aby zodpovednosť za dodržiavanie týchto dvoch hlavných zásad mal niesť užívateľský zamestnávateľ, ktorý využíva prácu dočasne pridelených zamestnancov, ale nie je ich zamestnávateľ. Tú právnu zodpovednosť predsa nesie ten, kto s nimi spísal pracovnú zmluvu, ten, kto ich zamestnáva a to je agentúra.
A ešte raz zdôrazňujem, aby bol jasný ten kontext, ak som pred chvíľkou hovoril, že užívateľskí zamestnávatelia využívajú služby agentúr preto, aby ušetrili tú administratívu, tak zavedením spoluzodpovednosti za sledovanie tých mzdových podmienok ste im tú administratívu vlastne navalili, pretože niekto sa tomu musí u toho užívateľského zamestnávateľa jednoducho venovať, ak to má mať nejaký zmysel, musí to riešiť. To znamená, ak som ako zamestnávateľ, ako podnikateľ chcel využiť služby agentúry preto, lebo si ušetrím mzdársku réžiu, tak takto si ju neušetrím, pretože niekto u mňa, ktorého budem platiť za to, sa musí venovať tomu, či skutočne sú tie mzdy vyrátané správne. Akú to má, prosím vás, logiku z tohto pohľadu? Mne sa zvyšujú náklady, lebo musím dodržiavať takéto vami zavedené ustanovenie. A toto my chceme zrušiť. Nech tú zodpovednosť má agentúra, neexistuje, aby ten agentúrny zamestnanec bol poškodený nižšou mzdou. To tvrdíme aj my rovnako, ako to hovoríte vy. Ale tvrdíme, že tú zodpovednosť za dodržiavanie Zákonníka práce má mať ten, kto je tým zamestnávateľom, nie pani stará Blašková. Veď dajte do Zákonníka práce vetu, že zodpovednosť za dodržiavanie podmienok má súdruh Blaha, nech to je takto, on to bude strážiť určite dobre.
A okrem toho, aby bolo ešte jasné technicky, na Slovensku máme reálne fungujúcich okolo tristo, možno štyristo agentúr dočasného zamestnávania vo všetkých regiónoch. Všetky tieto agentúry majú pridelenú licenciu, ktoré im prideľuje ústredie práce. Čiže to nie je bežná firma. To je licencovaná záležitosť. Tieto firmy, o nich sa presne vie, kto tieto služby poskytuje, majú vydanú licenciu na základe svojho projektu, ktorý museli predložiť pri požiadaní o túto licenciu, ako budú robiť, čo budú robiť, akých budú mať zamestnancov, kam ich budú prideľovať, v akom regióne budú pôsobiť. To je po prvé. A, po druhé, každý rok sú tieto agentúry povinné na ústredie práce predkladať správu o svojej činnosti za rok predchádzajúci, kde je teda uvedené, čo robili, akých mali zamestnancov, kam ich prideľovali a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tým chcem zdôrazniť, že tých tristo alebo štyristo agentúr je pod prísnou kontrolou. Musia reportovať ústrediu, čo robia. A je úplne najjednoduchšie, ak cítime, že tam sú problémy, poslať, povedzme, raz ročne kontrolu z niektorého z našich ôsmich inšpektorátov práce do každej takejto agentúry a skontrolovať si, či teda dodržiavajú pravidlá. Veď na to tu tie inšpektoráty práce predsa máme. Nechcime predsa od tých užívateľských zamestnávateľov, aby suplovali povinnosti, ktoré majú inšpektoráty. Nerobme z užívateľských zamestnávateľov policajtov, ktorí majú skúmať, či ich partner dodržiava zákon. Ja som vo svojom predošlom vystúpení hovoril, je to to isté, ako keď vám príde návšteva do domu, zle zaparkuje, dopravný policajt dá pokutu nie tej návšteve, ale vám, lebo vy za to zodpovedáte. To sú, skrátka, absurdity. Ak tomu nerozumejú kolegovia zo SMER-u, respektíve nechcú rozumieť, lebo je to pre nich otázka triedneho boja, tak apelujem na poslancov z ďalších troch vládnych strán, ktorí sú snáď v tomto rozumnejší a snáď dokážu počúvať logické argumenty.
Druhá vec, minimálny mzdový nárok. Tak mňa veľmi zaujalo to tvrdenie, že vlastne tie mzdy sú umelo znižované aj u tých vysokoškolských profesorov, aj u tých vysokokvalifikovaných zamestnancov a je tam snaha ísť na minimálnu mzdu, pretože je to potom vlastne výhodnejšie kvôli lepším, nižším odvodom. No veď presne to som vám hovoril pred dvoma rokmi, keď ste tu doniesli odpočítateľnú položku pri zdravotných odvodoch, keď som na vás apeloval, nerobte to takto, lebo takto vlastne vyvoláte tlak na umelé znižovanie miezd, pretože pri nízkej mzde tú odpočítateľnú položku viem nastaviť, viem mať nižšie zdravotné odvody alebo dokonca žiadne – či zamestnanec, či zamestnávateľ –, čiže to sa vyplatí, ale keď teda mám mzdu nad 570 eur, tak výhody z odpočítateľnej položky nemám žiadne ja ako ani zamestnanec, ani zamestnávateľ. Vtedy som vám navrhoval, nerobte to takto, zvýšte tú hranicu na uplatnenie odpočítateľnej položky niekde na úroveň priemernej mzdy, niekde na 800 eur, rozložte to viac, aby to nebolo takto natlačené len na tie nízke mzdy, pretože umelo tu budete vyrábať nízko platených zamestnancov. Takže len potvrdzujete, že sa to skutočne deje.
Pýtal som sa ministra Richtera v nejakej diskusii alebo po nej teda, ako je to s tým počtom zamestnancov prihlásených do Sociálnej poisťovne s minimálnou mzdou. Pýtal som sa šéfa Sociálnej poisťovne nášho kolegu pána Muňka, ako to teda je. Obidvaja mi potvrdili, že na Slovensku máme, neviem, či je to skutočne pravda, ale mám to od nich, okolo 600-tisíc ľudí zamestnancov prihlásených do Sociálnej poisťovne s tým, že je tam minimálna mzda. Tak to je paráda, pretože ešte pred pár rokmi tá situácia bola taká, že ak ich bolo 200-tisíc, tak to bolo všetko. Vlastne vy ste skutočne za vášho vládnutia vygenerovali ďalších nejakých 300-tisíc, 400-tisíc, 500-tisíc ľudí, ktorí majú v Sociálnej poisťovni nahlásenú minimálnu mzdu. Tak teda, dobre, to znamená, že zdravotné odvody neplatia alebo len sčasti, lebo využívajú odpočítateľnú položku, trpí tým systém zdravotného poistenia, štát to musí dofinancovávať, to ste spravili. Druhá vec je otázka teda, ako to je vlastne teda s ich budúcimi alebo aj súčasnými nárokmi na dávky.
A k tomu ste ešte vymysleli minimálny dôchodok tak, že dnes každému, kto vie trochu počítať a vie s tým, ako sa hovorí, niečo robiť, docvaklo, že je veľmi výhodné pracovať za mzdu okolo 220 – 230 eur mesačne, pretože pri takto nastavenom minimálnom dôchodku, prosím, pozor, ak by ste mali, lebo je to hypotetické, ale funguje to, celý život mzdu 220 eur mesačne v reči dnešnej hodnoty peňazí, tak váš dôchodok by sa pohyboval na úrovni 310 – 320 eur. Tuto, čo tradične si uvedomujeme, že výška dôchodku je zhruba vo výške 50 % predošlej mzdy, čiže keď niekto zarába 600 eur, tak ten dôchodok bude zhruba 300, hej, a počítajú s tým, hej, tí, ktorí si to sledujú, tak sa zaviedol systém, kedy pri 220 eurách mesačne máte tiež 300-eurový dôchodok. Chápete to? Čiže zarábať a platiť odvody zo 600 eur vám urobí taký istý dôchodok, ako keď niekto zarába a platí odvody z 220 eur. No, prosím pekne, tí, čo si to vedia zariadiť, si to už aj zariaďujú a nastavujú si tie mzdy na úroveň tých 220 eur, kedy dôchodok budú mať presne taký istý ako z tej mzdy, ktorú mali doteraz, 600. Ja nehovorím, že je to super a že tlieskam, ale toto ste spravili vy vaším nastavením zdravotného poistenia, minimálneho dôchodku. Takže sa nečudujte, že tu máme 600-tisíc alebo 700-tisíc ľudí s minimálnou mzdou alebo ešte nižšou, pretože tí ľudia nie sú hlúpi. A im budete hovoriť toto, toto a o 30 rokov ako bude dôchodok. Viete, čo bude o 30 rokov? To nevieme, ale vieme dnes, ako ten systém funguje, a ľudia sa jednoducho zariaďujú podľa toho, ako to vnímajú. Takže toto je len výsledok zlých vašich ďalších zákonov. Je to tak. Je to tak. Veď ten systém nastavujete vy. Veď ste tu už piaty rok.
Dovolenka. Pán štátny tajomník ja teda len veľmi skromne si dovolím upozorniť na to, že keď je niekto práceneschopný, tak podľa súčasného Zákonníka práce tá práceneschopnosť sa nechápe ako výkon práce a tým pádom za tú práceneschopnosť sa mu kráti nárok na dovolenku. Čiže toto ste trafili úplne vedľa. A my nenavrhujeme nič také, že by sa za práceneschopnosť mala nejako mimoriadne krátiť dovolenka, ona sa kráti už teraz, len navrhujeme zjednodušenie toho výpočtu. To je celé, čo ste vlastne aj pochválili, čiže ďakujem.
No a pokiaľ ide o ďalšiu vec, náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, rozpútala sa tu celkom zaujímavá diskusia, do ktorej veľmi zaujímavo zasiahol môj kolega pán Baránik. Ďakujem za to, pretože tú skúsenosť s tými súdnymi procesmi ja teda nemám, nebehám po súdoch na rozdiel od teba. Takže, áno, ja, samozrejme, len môžem len súhlasiť, urobme niečo v súdnictve, aby tie pracovné spory sa neťahali tak dlho, ako sa ťahajú. A, vtipná poznámka, keby sa tie pracovné spory mali ťahať sedem, osem, desať rokov, tak teda bude riešením to, že predĺžime na druhej strane výšku tej náhrady z 36 priemerných zárobkov, dajme tomu, na 80, 90, 100 priemerných zárobkov? Ideme do toho? Dajte pozmeňovák, dajte, že to bude 100, nie 6. My si myslíme, že 6 je primerané jednoducho, tak to jednoducho je, myslíme si teda, čo si myslia naši voliči. Ale vrátim sa k tomu, no tak robme niečo s tým súdnictvom, teda robte niečo s tým súdnictvom, vy ste vláda.
A, mimochodom, práve pri tomto bode, kde, zdôrazňujem, je to veľký problém z hľadiska tvorby pracovných miest hlavne u menších zamestnávateľov, menší zamestnávateľ je menší zamestnávateľ preto, lebo nemá na to, aby si zaplatil tím právnikov či už dennodenne, teda v nejakej dennej praxi, alebo z hľadiska nejakých súdnych sporov, nemá na to zdroje, ďalej, ten malý zamestnávateľ je malý zamestnávateľ preto, lebo keď sa toto stane a má zaplatiť zamestnancovi 40-tisícové odškodné, tak toho malého zamestnávateľa to inak zatrasie ako firmu, ktorá má 10-tisíc zamestnancov, pre ktorú je to psovi mucha, keď to aj má nejakému zamestnancovi zaplatiť.
A k čomu cielim? Cielim k tomu, že pre mňa by bolo systémovým riešením naozaj nebaviť sa o jednom opatrení, ale baviť sa o tom, poďme presadiť malý Zákonník práce pre malých zamestnávateľov, systematicky. Tento Zákonník práce, tak ako ho poznáme, vyhovuje aj sociálnym partnerom, áno, v tej tripartite zamestnávateľov zastupujú veľké firmy, to sú ľudia, to sú právnici, to sú experti, ktorých si platia, respektíve ktorí sú z prostredia veľkých firiem, veľkých zamestnávateľov. Veľký zamestnávateľ možno tieto problémy tak necíti, ale malý zamestnávateľ, a tých my zastupujeme tak ten to cíti parádne, v úvodzovkách. Čiže systémové riešenie by bolo, navrhnúť špeciálny malý Zákonník práce pre menších zamestnávateľov, kde by tie pravidlá hry boli jednoduchšie a jedno z tých pravidiel by mohlo byť práve to, o ktorom sa bavíme, a nech veľkému zostane 36 priemerných platov ako sankcia, ale malý nech má toho 6 alebo možno ešte menej. A ja ako zamestnanec keď nastupujem do zamestnania do malej firmy, tak viem, že mám tieto práva, ten základ, samozrejme, musí byť garantovaný.
A, pozor Zákonník práce nemá byť vyvážený, Zákonník práce má byť v prospech zamestnanca, pretože ja hovorím a rešpektujem pravidlo, Zákonník práce je tu hlavne kvôli zamestnancom. Čiže ak hovoríte o vyváženosti sami seba klamete, lebo to tak byť nemá. Z princípu zákonník práce má byť naklonený na stranu zamestnanca, ale ide o to, ako tá lavička presne v akom uhle má byť naklonená. Dnes je to naklonené príliš, napríklad v tomto bode, pretože zamestnávateľ to ťahá za omnoho kratší koniec.
Mimochodom, kto nevie, na Slovensku už existuje malý Zákonník práce. Ak ho chcete nájsť, otvorte si zákon o športe, v zákone o športe nájdete špeciálny malý Zákonník práce urobený na mieru športovému hnutiu, športovým klubom, zväzom a športovcom, jednoduchý elegantný, plniaci účel. Takže vieme to urobiť, keď chceme. Máme tu precedens.
No ku gastrolístkom. Tá reakcia tu už bola zdvojená. Ak teda je výhrada, že v prípade vyplatenia peňazí sú tieto nezdanené a nezodvodnené, tak potom, pán štátny tajomník, poďme veselo do toho, zrušme zákon o cestovných náhradách, lebo cestovné náhrady sú peniaze, to nie sú gastrolístky, aj keď som tu započul čosi, že sa aj cestovné náhrady budú riešiť nejakými poukazmi, hej, čiže asi tu niekto objavuje ďalší priestor, ako si na tom ktosi čosi zarobí. Čiže cestovné náhrady sú vyplácané v peniazoch, nezdanene, nezodvodnene. Áno, naše paušálne náhrady, nejakých 900 eur alebo koľko to je je vyplácaných nezdanene, nezodvodnene. A, kolegovia, nechcem vás zaťažovať ale vedeli by sme nájsť v našej legislatívne mnoho ďalších príkladov, kedy sa vypláca niečo nezdanene a nezodvodnene. Čiže to, že by to bolo nezdanene a nezodvodnene, síce pre mňa je argument, áno, lebo nemám to rád, keď je niečo nezdanene, nezodvodnene, ale nebol by to určite precedens. Takýchto prípadov tu máme veľa a v Zákonníku práce niekoľko.
No a napokon ešte sa vrátim k tomu sociálnemu fondu, Fondu kultúrnych a spoločenských potrieb, teda sociálnemu fondu od roku 1994. Sociálny fond nie je nijakým špeciálnym spôsobom daňovo zvýhodnený na druhej strane, tak ako ste to skúšali obhajovať, pretože ak ho teda zamestnávateľ tvorí dnes povinne a vypláca to potom zamestnancom nejakým spôsobom, respektíve nejako prispieva, áno, pre zamestnávateľa je to daňovo uznaný výdavok, ale presne tým istým daňovým uznaným výdavkom je predsa mzda zamestnanca. Čiže keď dnes dám zamestnancovi hrubú mzdu tisíc eur a ďalšie 1 %, čiže 10 eur musím odložiť do sociálneho fondu, a je to spolu 1 010 eur, ktoré sú pre zamestnávateľa daňovo uznaný výdavok, tak presne ten istý daňovo uznaný výdavok by to bol v prípade že by tých celých 1 010 eur dostal zamestnanec v podobe mzdy, aj keby sme sa tu nehrali na nejaký sociálny fond. Čiže hovoriť o tom, že sociálny fond je výhodný, lebo je to daňovo zvýhodnené, to nie je práve najlepší argument.
Pripomeniem pre tých, čo nepoznajú zákon práce a v nadväznosti na to zákon o dani z príjmov, ak sa ako zamestnávateľ napríklad v pracovnej alebo v kolektívnej zmluve dohodnem so zamestnancom na tom, že budem mu vyplácať čosi ako nadštandard, tak je to v každom prípade pre mňa ako zamestnávateľa daňovo uznaný výdavok, či je to riešené cez sociálny fond, alebo cez mzdu, alebo cez nejakú špeciálnu sumu, ktorú mu vyplatím, za predpokladu, že pre zamestnanca je to zdaniteľný príjem, čo tak, tak alebo tak v podstate vždy je zdaniteľný príjem. Čiže naozaj nemá žiadny zmysel obhajovať existenciu sociálneho fondu tým, že je to nejako štátom zvýhodnené. Je to štátom zvýhodnené presne takisto ako samotná mzda zamestnanca. Čiže nehrajme sa tu na to, nerozdeľujme to, nekomplikujme tomu zamestnávateľovi život, tak aj tomu zamestnancovi umožníme zarobiť viac, lebo tu je 1 %, tam je pracovná zdravotná služba, tam sú ďalšie povinnosti, ktoré sa musia plniť, a takto tie peniaze utekajú všelikade, ale nejdú tým, ktorí by si ich zaslúžili. A to sú zamestnanci.
Takže teším sa na prípadne ďalšie vystúpenia a veľmi rád na ne podobným spôsobom budem reagovať, pretože tvrdím, že túto diskusiu treba viesť, je to dôležité, treba ju viesť tu, a nie v nejakých kuloároch, nech si tie veci povieme verejne, z očí do očí, kto má aký názor, kto má aký postoj. Ja rešpektujem v každom prípade váš postoj, je legitímny, samozrejme, hovoríte to, čo si v zásade myslia vaši voliči, ale, prosím, nechajte hovoriť tu nás, aby sme prezentovali náš postoj, ktorý reprezentuje názor našich voličov. A pripomínam keby bolo keby a by bola vo vláde SaS, nie vy, tak toto, čo tu dnes hovoríme, by zajtra bolo schválené a Slovensko by sa pohlo o míľový krok dopredu.
Ďakujem (potlesk).

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže využijem možnosť vystúpiť v rozprave, aby som niektoré veci zopakoval, zdôraznil a zároveň aby som povedal, myslím, aj niečo nové. A tak ako to býva zlým zvykom, ráno o deviatej tu temer nikto nie je okrem tých, ktorí musia veľa čakať s vystúpeniami obvykle.
No ale so záujmom som si prečítal status pána poslanca Blahu na Facebooku, čiže prepáčte, že budem takouto formou reagovať na tej jeho status, lebo naživo sa s ním debatovať, zdá sa, momentálne nedá. Trošku mi je to ľúto, ale dobre. Tak pán poslanec Blaha píše, že veľká časť návrhov zákonov, ktoré predložila opozícia, sa týka zmien v Zákonníku práce, áno. A píše: „A tieto zmeny v Zákonníku práce by brutálne oslabili zamestnancov a sociálne dohody na Slovensku.“ Citujem: „Chcú oslabiť ochranu agentúrnych zamestnancov.“ A teraz sa zastavím. Čiže pán Blaha píše, že chceme oslabiť ochranu agentúrnych zamestnancov. Čiže to je jeden z návrhov, ktorý predkladáme v tomto balíku. Čiže čo my navrhujeme? Navrhujeme, aby sa zo Zákonníka práce vypustilo obmedzenie, ktoré tam pribudlo pred dvoma rokmi, podľa ktorého agentúrny zamestnanec môže byť u užívateľského zamestnávatelia najdlhšie dva roky a v rámci tých dvoch rokov môže dôjsť štyrikrát k predĺženiu jeho dočasného pridelenia. Takéto obmedzenie tam predtým nebolo. Dostalo sa tam pred približne dvoma rokmi za druhej vlády Roberta Fica. My teda hovoríme, dajme to von, vráťme to do toho stavu, ktorý tam bol pred dvoma rokmi. Samozrejme, pán Blaha by určite tvrdil, to je poškodenie zamestnanca a tak ďalej. No tak, dobre. ak agentúrny zamestnanec môže byť u užívateľského zamestnávateľa najdlhšie dva roky a potom musí odísť, tak to vo väčšine prípadov v slovenskej praxi znamená, že musí odísť, že prišiel úplne o prácu. Takže podľa pána Blahu my tým, že mu umožníme ďalej pracovať u toho užívateľského zamestnávateľa, ho poškodzujeme. My, naopak, tvrdíme, že súčasný Zákonník práce ho poškodzuje, pretože po dvoch rokoch vlastne musí stratiť zamestnanie zo zákona, Zákonník práce hovorí, musíš z tej firmy odísť preč, hej, tá agentúra ti musí nájsť niečo iné, ak chceš ďalej pracovať. A čo keď sa to tej agentúre nepodarí, ako to v praxi často býva, lebo nie každá agentúra má tak rozsiahlu sieť kontaktov na užívateľských zamestnávateľov, aby vedela na toto reagovať? Tak jednoducho tvrdím, že vo väčšine prípadov ten agentúrny zamestnanec tým pádom po dvoch rokoch prichádza o prácu. Toto chce pán Ľuboš Blaha? My chceme, aby mohol pracovať ďalej.
Ja teda musím povedať, pretože chodím veľmi často, viete, na prednášky, diskutujem o týchto veciach, o Zákonníku práce s ľuďmi z praxe, nie s umelými figurínami, ktoré sedia v nejakých ústavoch, ale so živými ľuďmi, ktorí pracujú, ktorí pracujú vo firmách, ktorí zamestnávajú ďalších ľudí, tá jedna z tých praktík, ktoré sa, bohužiaľ, rozmohli, je tá, že ak môže byť zamestnanec v jednej firme maximálne dva roky, tak ak ho teda nemajú po tých dvoch rokoch prepustiť, tak to robia tak, že po tých dvoch rokoch prejde od firmy A do firmy B, kde znovu pracuje ako agentúrny zamestnanec. Čiže nemá ten trvalý pracovný pomer, o ktorom si myslí pán Blaha, že to je len tak, čiže dva roky je vo firme A, potom je dva roky vo firme B, potom sa vracia na dva roky do firmy A, na dva roky do firmy B. A ako sa hovorí, donekonečna je v pozícii agentúrneho zamestnanca, čomu by chcel pán Blaha zabrániť tým, že trvá na tom, aby to dvojročné obmedzenie zostalo v Zákonníku práce. Ja opakujem ešte raz, toto toho agentúrneho zamestnanca nijakým spôsobom nechráni pred tým zlým agentúrnym zamestnávaním. Práve, naopak, v mnohých prípadoch to znamená, že pracuje dva roky a po dvoch rokoch je preč, musí si hľadať niečo iné a nie vždy sa mu to podarí.
Mimochodom, ten problém nie je v tom, že my tu máme agentúry, ktoré sú zlé a ktoré, ako pán Blaha hovorí, zdierajú zamestnancov. Tie agentúry tu máme preto, lebo normálni štandardní zamestnávatelia, ktorí by radi mali svojich kmeňových zamestnancov, na ktorých je, samozrejme, väčšie spoľahnutie, sú lepšie zaškolení, majú prax a tak ďalej a tak ďalej, škoda míňať písmenká na vysvetľovanie tejto veci, radi by zamestnávali svojich kmeňových ľudí, lenže pri nepružnom Zákonníku práce, ako ho máme, a sa snažíme tu nepružnosť týmito návrhmi práve odstrániť, aj keď nie všetko, ale aspoň to, čo sa podľa nás vcelku hravo dá, pokiaľ bude nepružný Zákonník práce vo veci zamestnávania kmeňových zamestnancov, tak tu jednoducho tie agentúry vždy budú mať svoj priestor, pretože bude dopyt po agentúrach. A keď je raz dopyt, tak je aj ponuka. A to teda znamená, že tí, ktorí by pri lepšom Zákonníku práce mohli mať trvalé zamestnanie ako kmeňoví zamestnanci týchto užívateľských zamestnávateľov, dnes to takto nie je, dnes sú radi, keď môžu pracovať aspoň cez agentúru. Tak to jednoducho je.
Keď už to takto máme, riešenia sú, opakujem, dve, buď zjednodušiť Zákonník práce, aby zamestnávatelia mohli ľahšie tvoriť trvalé pracovné miesta, alebo ak nie je ochota počúvať takéto návrhy, tak potom nechajme tie agentúry žiť, pretože to znamená, že desaťtisíce zamestnancov, ktoré by inak sedeli doma a prácu by nemali alebo ktoré boli by niekde možno v zahraničí mimo svojich rodín, sú rady, že môžu aspoň takouto formou pracovať.
Druhá vec, ktorú meníme, pokiaľ ide o agentúrne zamestnávanie, ktoré pán Blaha napáda vo svojom statuse na Facebooku. Navrhujeme, aby sa Zákonník práce znova vrátil do pôvodného stavu tak, ako bol pred dvoma rokmi, a navrhujeme, aby sa zrušila spoluzodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za dodržiavanie pracovných a mzdových podmienok na strane agentúry a jej agentúrneho zamestnanca.
Poprosím o trošku trpezlivosti, vysvetlím, o čo ide. Zákonník práce v § 58 stanovuje jednoznačne a správne, že ak agentúrny zamestnanec je dočasne pridelený u užívateľského zamestnávateľa, tak jeho pracovné a mzdové podmienky musia byť prinajmenej rovnako výhodné, ako ich majú výhodné kmeňoví zamestnanci. Vysvetlím to zjednodušene. Pôjde, povedzme, o nejaký výrobný závod, o nejaký strojársky podnik, o prácu na nejakej linke, kde kmeňový zamestnanec zarába, dajme tomu, 600 eur mesačne v hrubom. Toto pravidlo znamená, že ak na tej linke rovnocenne rovnakú prácu vykonáva aj zamestnanec z agentúry, tak musí dostať hrubú mzdu tiež najmenej 600 eur, keby dostal 599, je to porušenie Zákonníka práce. Chcem zdôrazniť, agentúrny zamestnanec je agentúrny preto, lebo jeho zamestnávateľom, ktorý je zodpovedný za dodržiavanie všetkých predpisov, je agentúra dočasného zamestnávania, v ktorej má svoju zmluvu. Čiže zamestnávateľom je agentúra dočasného zamestnávania a tá si musí plniť všetky svoje povinnosti. To je jasné a logické. Čiže táto agentúra je zodpovedná za to, aby mzda tohto zamestnanca bola vypočítaná v správnej výške, čiže v našom príklade, aby to bolo najmenej 600 eur. Ak by to bolo 599, tak je to porušenie Zákonníka práce, za čo, samozrejme, zodpovednosť nesie zamestnávateľ tohto zamestnanca, čiže, znovu opakujem, agentúra dočasného zamestnávania. No lenže pred dvoma rokmi sa do Zákonníka práce dostalo ustanovenie, ktoré hovorí, ak by došlo k porušeniu Zákonníka práce a tá mzda by bola predsa nižšia, tak tú zodpovednosť za to porušenie nesie aj užívateľský zamestnávateľ u ktorého ten agentúrny zamestnanec pracuje. Čiže ak by teda agentúra vyplatila nie 600, ale 599 eur, to chýbajúce euro má teda doplatiť ten užívateľský zamestnávateľ, ktorý len využíva prácu toho agentúrneho zamestnanca, ale nie je jeho zamestnávateľ. Tú právnu zodpovednosť, to všetko nesie tá agentúra.
Pozrite sa, to máte niečo podobné ako keď príde nejaká návšteva ku vám domov na aute a tá vaša návšteva zaparkuje pred vaším domom spôsobom, ktorý je proti dopravným predpisom, prídu dopravní policajti a by vám zazvonili a povedali: „Aha, to je vaša návšteva? Pozrite sa, nesprávne parkuje.“ Vy dostanete pokutu, lebo vy ste zodpovední za to, že tá vaša návšteva zaparkovala na mieste, kde je zákaz státia. Rozumiete tomu? Prečo by ste vy mali dostať pokutu, mali niesť zodpovednosť za to, že niekto iný porušuje v tejto republiky zákony, nech už sú, aké sú? To je jednoducho nezmysel. Dá sa dokonca polemizovať, či je to v súlade s Ústavou Slovenskej republiky?
Skrátka a dobre, my navrhujeme, aby tá takzvaná spoluzodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za dodržiavanie mzdových a pracovných podmienok bola zrušená, tak ako to bolo pred dvoma rokmi, a aby teda tá zodpovednosť za dodržiavanie Zákonníka práce bola na tom, kto je tým zamestnávateľom, teda na agentúre dočasného zamestnávania tak, ako je to logické a správne.
No čo píše pán Blaha ďalej? „Chcú znižovať ochranu bezpečnosti pri práci.“ Jediná vec, ktorú v tomto balíku zákonov chceme zmeniť a ktorá sa týka nejakým spôsobom bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, je včera spomínané dosť dlho, a to teda nie je súčasťou tohto balíka, ale je to extra, a už ste rozhodli, že to prijaté nebude, zrušenie povinnej pracovnej služby pre zamestnancov v kategórii rizika 1, teda rizika žiadneho, a kategórii rizika 2, teda rizika naozaj symbolického. Škoda to opakovať, ale aspoň jednou vetou poviem, pani kolegyňa, ďalšia kolegyňa, ľudia z praxe tu potvrdili, aký je to nezmysel, pretože toto sa netýka len tých podľa pána Blahu vykorisťovateľov, kapitalistov, ktorí zdierajú svojich zamestnancov, to sa týka napríklad aj štátnej správy, samosprávy, neziskových organizácií, každého, kto zamestnáva človeka v pracovnom pomere alebo na dohodu. Takých zamestnávateľov je tu neuveriteľne veľa. A všetci sú šikanovaní doslova a finančne žmýkaní zbytočne len kvôli tomu, aby nejakí lobisti zarobili nejaké peniaze. Je to jednoducho len a len o tom. Vôbec tu nejde o ochranu zdravia. Pokiaľ ide o zamestnancov, ktorí pracujú v tých rizikových kategóriách 3 a 4, my navrhujeme, aby tam pracovná zdravotná služba zostala. Pán Blaha si totiž kaká do vlastného hniezda na rozdiel od vlády, ktorá v programovom vyhlásení vyhlasuje, že pracovnú zdravotnú službu treba plošne zrušiť. Takže ak tu má niekto rozum, tak je to, prosím pekne, skupina poslancov zo strany SaS, ale či ho má pán Blaha, neviem, neviem.
Ďalej pán Blaha píše: „Chcú znížiť minimálne mzdové nároky pre kvalifikovanejších zamestnancov.“ Ja opakujem, my sme svetová rarita, pretože nielen teda že máme zavedenú minimálnu mzdu, čo teda rarita nie je, približne dve tretiny krajín Európskej únie majú tiež zavedenú minimálnu mzdu, jedna tretina krajín v Únii ju zavedenú nemá. A tam sa jednoducho kladie dôraz na dohody medzi odbormi a zamestnávateľmi, a nie na to, že štát v zákone niečo určí. Dobre, máme minimálnu mzdu. Dajme tomu, že za daných okolností s ňou súhlasíme, ani ju nenavrhujeme zrušiť, ale minimálne mzdové nároky, to znamená ďalších päť úrovní minimálnej mzdy, ktoré sú pre tých naozaj kvalifikovanejších, respektíve vysoko kvalifikovaných zamestnancov, zrušiť chceme, pretože je to úplne zbytočné. Zbytočne to zaťažuje zamestnávateľov, ktorí môžu nevedome možno urobiť chybu v tom zatriedení zamestnanca do toho stupňa a potom sú poľahkým cieľom a terčom pre inšpektoráty práce, ktoré nie preto, že by niekto niečo úmyselne porušil, ale možno z nejakej nepozornosti porušia to, čo jednoducho je v Zákonníku práce čistý nezmysel. Kvalifikovanejší zamestnanec takúto ochranu jednoducho nepotrebuje. Na čo jednoducho máme chrániť inštitútom minimálneho mzdového nároku vysokoškolského profesora, generálneho riaditeľa, skúseného manažéra alebo obchodníka, vysokokvalifikovaného technika, inžiniera, absolventa troch vysokých škôl? Na čo je to dobré?
Prepáčte, ja zacitujem zo Zákonníka práce, aby ste vedeli lepšie, o čom teraz vlastne hovorím. V Zákonníku práce, ak si dáte tú námahu, nájdete si prílohu, ktorá je teda na konci textu. Tak v tej prílohe sú vlastne zatriedenia zamestnancov do tých stupňov náročnosti, ktoré nám Zákonník práce komplikujú. A v závislosti od toho potom má byť stanovený ten minimálny mzdový nárok, respektíve tá špecifická minimálna mzda pre vysokoškolského profesora napríklad. Takže, prepáčte, už to tu mám. Je to príloha č. 1 v Zákonníku práce, hovorím, nájdete to na konci Zákonníka práce. A poviem vám, tam máme vlastne šesť stupňov náročnosti. Šestka je to naj, hej, kde teda musí byť minimálna mzda 405 eur krát dva, čiže 810 eur najmenej. Tak, prosím pekne, ten šiesty stupeň náročnosti práce charakterizuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s vysokou mierou zodpovednosti, s najširšími spoločenskými dôsledkami, výkon špecializovaných a certifikovaných činností, zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí, riadenie, organizáciu a koordináciu najzložitejších systémov a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho ten šiesty stupeň, to je ten zamestnanec, ktorý je skutočne skúsený, vysokokvalifikovaný, má obrovskú zodpovednosť, riadiaci pracovník v najvyššom stupni riadenia a podobne. A my týchto zamestnancov chránime pre nich na mieru ušitou minimálnou mzdou. Veď to je prosím vás absurdné. Toto naozaj ani vo svete, ani v Európe nikde nie je. Toto je len špecialita Slovenskej republiky. Dajme to, prosím vás, preč. Pán Blaha nevie, o čom hovorí. Tu sedí v parlamente, sedí v nejakom ústave. V živote v nejakej fabrike nebol dlhšie ako na hodinu, kde mu dali kávičku, koláčik a porozprával sa a odborármi o tom, aký je život ťažký.
No ale čo tu ďalej pán Blaha píše? „Chceme umožniť zamestnávateľom protizákonne prepustiť svojich zamestnancov a vykúpiť sa z toho bez väčšej sankcie.“ Tu vlastne reaguje pán Blaha na náš návrh, aby sa náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo súčasného rozsahu až 36 priemerných mesačných zárobkov znížila na najviac šesť priemerných mesačných zárobkov. Ide jednoducho o to, že ak zamestnávateľ poruší Zákonník práce pri prepustení zamestnanca, urobí možno formálnu chybu. To znamená, že nesprávne možno zadefinuje ten výpovedný dôvod alebo nedodrží o jeden deň nejakú lehotu a skúsený právnik, ktorý sa zaoberá pracovným právom, si ho potom vychutná na súde, tak dnes ten právnik môže takémuto zamestnancovi vysúdiť až tri priemerné ročné platy ako náhradu za to neplatné prepustenie, ktoré môže byť naozaj z nejakého veľmi, veľmi možno dôvodu, ktorý bol nie úmyslom a podobne. My navrhujeme, aby tá náhrada bola vo výške najviac šiestich priemerných mesačných platov. Veď si, prosím vás, predstavte, polročný plat dostane zamestnanec, ktorému súd prizná túto náhradu. Polročný plat je málo? Ak pán Blaha naráža na to, že takto sa vlastne zamestnávatelia budú akože lacným spôsobom úmyselne, protiprávne zbavovať zamestnancov, tak pán Blaha naozaj v živote nebol v nejakej výrobnej firme, pretože netuší, o čom hovorí. A ani si neprečítal Zákonník práce, ani nevie, o čom je vlastne reč.
Pokiaľ ide napríklad o odstupné, tak pri veľmi skúsenom zamestnancovi, ktorý desať rokov odpracoval u zamestnávateľa, je odstupné vo výške štyroch priemerných mesačných zárobkov. Tuto hovoríme o šiestich. To znamená, je to stále ešte plus 50 %, ako by bolo odstupné regulárne pri skončení pracovného pomeru tým správnym výpovedným dôvodom. Čiže keď chce niekto obchádzať Zákonník práce a jednoducho natvrdo zamestnanca protiprávne prepustí s tým, že dostane ako sankciu povinnosť zaplatiť šesť priemerných mesačných platov, to je jednoducho stále o 50 % viac, ako by to bolo v prípade toho najväčšieho odstupného daného Zákonníkom práce. Podľa nás je, skrátka, aj v tomto pomere tá výška tej sankcie pri neplatnom skončení, zdôrazňujem, jednoducho primeraná. Porovnajte si štyri mesiace a 36 mesiacov. Veď to je obrovský rozdiel, to je obrovský nepomer. Štyri mesiace, šesť mesiacov ako sankčne, to už až taký nepomer nie je. Ale stále je to jednoducho zásadne viac, akoby zamestnávateľa stálo odstupné.
A zdôrazňujem jedno znova a znova a znova, keď sa rozprávam so zamestnávateľmi, čo im vadí v Zákonníku práce? Práve tento paragraf, tá povinnosť vyplatiť zamestnancovi až 36 priemerných platov je najväčším blokátorom tvorby nových pracovných miest. Keď si menší zamestnávateľ uvedomí, že v prípade problémov a prepustenia zamestnanca, pri šikovnom právnikovi, ktorý si toho zamestnanca nájde (Počúvate ma, čo hovorím?), nie zamestnanec si nájde právnika, ale právnik si nájde prepusteného zamestnanca, pretože sú tu ľudia, ktorí sa týmto jednoducho programovo živia, a mám taký pocit, že sú nejakým spôsobom možno aj napojení na odborárov, no ale, dobre, ten právnik si toho zamestnanca nájde, 36 mesačných platov, to môže byť suma 40-tisíc eur napríklad, toto je najväčší problém, kvôli ktorému menší zamestnávatelia netvoria nové pracovné miesta, hoci by ich tvoriť mohli, pretože majú dostatok zákaziek a vedeli by tú prácu zamestnancovi ponúknuť. Ale neurobia to, lebo majú obavu, že ak po roku, po dvoch rokoch tie zákazky skončia a budú musieť to pracovné miesto rušiť, tak môžu naraziť na ten problém, že napriek tomu, že sa budú snažiť teda z nutnosti toho zamestnanca prepustiť v súlade so Zákonníkom práce, lebo život je raz taký, môžu urobiť nejakú drobnú chybu a tí skúsení právnici jednoducho v tom vedia chodiť. Čiže napríklad potom čo sa stane? Tento malý zamestnávateľ, ktorý by vedel vytvoriť nové pracovné miesto, čo spraví? Zavolá do nejakej agentúry: „Prosím vás, vy ste agentúra dočasného zamestnávania? Pošlite mi vášho agentúrneho zamestnanca.“ A vraciame sa na začiatok, hej. Čiže namiesto toho, aby sa tvorili nové pracovné miesta, aby mali ľudia istotu trvalého zamestnania, tak tu majú raj agentúry dočasného zamestnávania.
Ja si normálne myslím, že takto nastavený Zákonník práce je tu naschvál preto, lebo ktosi tu dostáva provízie za to, že tu fungujú agentúry. A vážne si to myslím. A niečo o tom aj viem. Len ak teda niekto ma vyzve, aby som podal trestné oznámenie, tak viete, že v takýchto veciach sa trestné oznámenia podávajú veľmi ťažko, lebo ľudia, ktorí to robia sú dosť šikovní na to, aby sa nenechali nachytať.
Keby sa v tomto štáte malo naozaj „bojovať“ proti agentúrnemu zamestnávaniu, tak viete, čo by bolo potrebné spraviť? A navrhnite to poslanci za stranu SMER, ľavičiari. Navrhnite, aby agentúry dočasného zamestnávania nemali výnimku, ktorú dnes majú pri zamestnávaní na dobu určitú, pretože, pretože bežný zamestnávateľ môže zamestnávať na dobu určitú najdlhšie dva roky, hej, ale agentúra môže zamestnávať na dobu určitú donekonečna, na 5, na 6, na 10 rokov, len po dvoch rokoch vždycky musí toho zamestnanca premiestniť z firmy A do firmy B a potom zase naspäť, ale môže ho na dobu určitú zamestnávať donekonečna. A toto je voči tým zamestnancom nespravodlivé. A to potom robí ten biznis pre agentúry. Zamyslite sa nad tým, kde je vlastne kameň úrazu. Skúste sa aspoň medzi štyrmi očami spýtať ministra Richtera, čo si on o tom myslí.
A vy, čo o sebe hovoríte, že nie ste ľavicové strany, a hovoríte, že chcete, aby v tom Zákonníku práce došlo k nejakým zmenám, aspoň tak ste to hovorili pred voľbami, vy sa zamyslite tiež nad tým, pretože, zdôrazňujem ešte raz, toto, čo my navrhujeme, má za cieľ, po prvé, v prvom pláne zlepšiť podnikateľské prostredie, a to ste aj vy sľubovali vašim voličom pred voľbami, a, po druhé, bude z toho plynúť vyššia tvorba nových pracovných miest a vyššia zamestnanosť. A to ste tak isto hovorili vašim voličom, že chcete urobiť opatrenia, aby sa nezamestnanosť znížila. Toto je príklad takých opatrení.
Tak sa tu, prosím vás, nesporme v štýle statusov pána Blahu na Facebooku a zamyslime sa nad tým, diskutujme o tom spolu. Ja viem, že možno máme so stranou SMER veľmi protichodné názory, jasné, ale pokiaľ viem, vy ste vláda širokej koalície. Ak tam máte nejaké slovo, tak si to povedzte aspoň medzi sebou na tých koaličných radách, keď už tu plošne odmietnete návrhy SaS preto, lebo to predkladá SaS.
Čo tu ešte píše pán Blaha? Aha, počúvajte: „Chcú znižovať príplatky za prácu vo sviatok a v nedeľu.“ Tak si to rozoberme. Áno, chceme znižovať príplatok za prácu vo sviatok z dnešných 50 % priemernej mzdy na 25 % priemernej mzdy. Áno, je to tak. Pán Blaha pokračuje: „Chcú znižovať príplatky za prácu v nedeľu.“ Pán Blaha sa v tejto vete úplne strápnil, pretože dnes žiadny príplatok za prácu v nedeľu neexistuje, čiže nie je čo znižovať. Nič znižovať sa akosi nedá. My navrhujeme práve, naopak, zavedenie príplatku za prácu v nedeľu z toho dnešného nič na 25 % priemernej mzdy. Čiže čo teda chceme v tejto veci urobiť? Ešte raz, chceme znížiť príplatok za prácu vo sviatok z 50 % na 25 % priemernej mzdy, áno, ale na druhej strane neexistujúci príplatok za prácu v nedeľu chceme zaviesť a dať ho na úroveň 25 % priemernej mzdy. Čiže z jednej strany chceme poškodiť zamestnanca, dobre, ale z druhej strany mu chceme pomôcť, pretože za prácu v nedeľu bude musieť dostať príplatok. A teraz matematici, teda matematici, ktorí teda vedia narátať do 50, takto to myslím, nech si skúsia spočítať, či je viac 15 sviatkov v roku, kde sa ten príplatok zníži o polovicu z 50 na 25 %, alebo 52 nedieľ v roku, kde sa nulový príplatok zavedie na výšku 25 %. Zrátajte si to, je to veľmi jednoduché zadanie, skúste, čo vám teda vyjde. Mne vyšlo, že toto nastavenie v konečnom dôsledku viac ako dvojnásobne oproti súčasnému stavu zvýhodní zamestnanca, ktorý má zmeny aj vo sviatok, aj v nedeľu, všelijako to vychádza, či je to v nejakých nepretržitých prevádzkach alebo či je to, povedzme, v maloobchode. Pán Blaha sa tvári veľmi múdro, ale on vlastne Zákonníku práce vôbec nerozumie. To sú len také tie floskuly, lebo on je, skrátka, ľavičiar, on je marxista, tak on musí sa k tomuto takto odborne vyjadriť.
Čiže že chceme na súčiastky rozobrať Zákonník práce. Keby sme chceli na súčiastky rozobrať Zákonník práce, neviem, ako sa to teda robí, ale my teda máme okrem iného aj komplexný návrh, voláme to liberálny Zákonník práce, ktorý je o polovicu tenší ako ten súčasný, kde by došlo k zásadným zjednodušeniam, a to by sa možno dalo nazvať tak, že rozoberieme ten súčasný. Toto je niekoľko opatrení, ktoré majú zjednodušiť podnikanie, zjednodušiť tvorbu nových pracovných miest a v mnohých veciach aj zvýhodniť zamestnancov, vid ten príplatok za nedeľu, ktorý dnes neexistuje. My ho chceme zaviesť. Takže pán Blaha je jednoducho mimo, ale, dobre, jeho fanúšikovia mu tlieskajú, pretože on marxista niečo vtipné napísal. Tí, ktorí tomu nerozumejú rovnako, ako tomu nerozumie on, nikdy možno ani nepracovali, nieže podnikali, tak mu tlieskajú.
Ja verím, že vy ste rozumnejší ľudia ako pán Blaha, najmä tí, čo sa nehlásite k politickej strane SMER, ale k tým stranám, ktoré niečo o zjednodušení podnikania hovorili pred voľbami. Tuto je niekoľko návrhov, ktoré skutočne v žiadnom prípade nie sú škodlivé pre zamestnancov. A pokiaľ tu pán Blaha hovorí, že tu treba vyjednávať s odborármi a podobne, toto všetko, čo my hovoríme, v Zákonníku práce bolo, ale v rokoch 2012 – 2015, keď tu bola jedna veľká vláda SMER-u, 83 Kolesíkov tu sedelo, tak vtedy si to, samozrejme, schválili, lebo ľavica, lebo sociálni demokrati keď už nevedeli nič iné, tak týmto spôsobom sa snažili niečo ukázať, že oni sú skutočne sociálni demokrati, a nie zástupcovia oligarchov v tomto parlamente. Ale vy, ktorí tu sedíte dnes, ste snáď rozumnejší ľudia. Alebo nie je to tak?
Takže ďakujem vám veľmi pekne za trpezlivosť, vidím tu 30-minútový prejav, prepáčte, ale musel som reagovať, musel som reagovať, pretože takéto niečo by sa tu nemalo objavovať. Takto tú politiku, prosím vás, nerobme, skúsme konštruktívne spolupracovať a zamyslieť sa nad tým, ako Slovensko pohnúť dopredu. Máme nepružný Zákonník práce, skúsme aspoň tie najväčšie hlúposti z nášho pohľadu vyhodiť von. Uľahčíme tým podnikanie, uľahčíme tým zamestnávanie, uľahčíme tým tvorbu nových pracovných miest. Nemusíme investovať desaťtisíce eur z eurofondov do vytvorenia umelých pracovných miest, nebude to tento štát stáť ani euro. Tie eurofondy môžu, pán kolega, ísť do výstavby ciest na Orave napríklad, a nie do toho, aby pán Richter sa schválil, že máme tu projekt, ktorý vytvorí 3-tisíc pracovných miest, ale stojí to 30 mil. eur, no. Viete, čo by sa mohlo postaviť na Orave za 30 mil. eur? To vy viete lepšie ako ja? Skúste sa nad tým zamyslieť, akým spôsobom tu vyhadzujeme peniaze, aby pán minister mohol ukazovať tabuľky, že on vytvoril pracovné miesta. Vytvoril ich. Lenže ako draho ich vytvoril? My týmto spôsobom vytvoríme pracovné miesta úplne zadarmo.
Ďakujem za vašu pozornosť (potlesk).

Dobre, čiže ja by som teda ešte uviedol.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, môžte.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže uvádzam v tomto momente tlač 105, čiže znovu je to návrh na zmenu Zákonníka práce, tlač 105. Pod tým sa skrýva návrh, kde navrhujeme zjednotenie, respektíve nieže zjednotenie, navrhujeme dve veci, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú zjednotenie.
Navrhujeme, aby sa zaviedlo to, čo dnes v Zákonníku práce nie je, a to je mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu vo výške najmenej 25 % priemerného zárobku. Dnes takéto mzdové zvýhodnenie neexistuje. Zároveň navrhujeme, aby sa znížilo súčasné mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok zo súčasných 50 % priemernej mzdy na nami navrhovaných 25 % priemernej mzdy.
Teraz to poviem znovu a inak. Dnes je to tak, že ak zamestnanec pracuje vo sviatok, napríklad vo sviatok, kedy máme nejaký najbližší sviatok? Sviatok Jana Husa je, myslím, 5. júl (pozn. red.: správne má byť "6. júl") alebo také niečo najbližšie? Povedzte mi. Poraďte mi. (Reakcia z pléna.) To je v Českej republike, mýlim si to. (Reakcia z pléna.) Cyrila a Metoda. Čiže napríklad na štátny sviatok Cyrila a Metoda, ktorý nás čaká 6. júla (pozn. red.: správne má byť "5. júla") – to, dúfam, už hovorím správne – ak zamestnanec je v práci, pretože mu vyšla zmena alebo obvykle je to v maloobchode, skrátka je v predajni a predáva, tak má nárok okrem svojej mzdy na povinný príplatok, mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 50 % svojho priemerného zárobku. Čiže okrem mzdy dostane ešte ďalších 50 percent. Keď pracuje v nedeľu, lebo mu zmena vyšla na nedeľu v nepretržitých prevádzkach alebo zase v maloobchode pracuje v nedeľu, tak má nárok na svoju mzdu, ale tým to končí. Nemá nárok na žiadne mzdové zvýhodnenie. Pracuje v nedeľu, pracuje, hej?
Viete dobre, že pokiaľ tu boli kolegovia z KDH, tak sme sa tu trošku doťahovali, že či sa má práca v nedeľu nejako obmedzovať alebo niečo. My teda hovoríme, že nemá sa obmedzovať, ale hovoríme, a pozor, to je teda pointa, hovoríme, že za prácu v nedeľu má byť zamestnancovi poskytnutý príplatok, mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 25 percent. Čiže dnes nemá nárok na žiadne mzdové zvýhodnenie, to znamená žiadny príplatok za nedeľu, my navrhujeme, aby takýto príplatok mal. A teda ten príplatok bude jednotne 25 %, či je to sviatok, alebo či je to nedeľa.
Mňa veľmi pobavilo, mňa veľmi pobavila reakcia odborárov na tento náš návrh, kedy odborári statočne vyhlásili ako brániaci práva zamestnancov, že tento návrh je vlastne proti zamestnancom. To, že sa zavedie príplatok za prácu v nedeľu 25 %, dnes nie je žiadny, a že sa príplatok za sviatok, ešte raz; za nedeľu sa zavedie 25 %, dnes nie je žiadny, a za sviatok sa z 50 % dá tiež na 25, toto oni tvrdia, že znevýhodňuje zamestnancov.
Tak poprosím, predstavte si hypotetického zamestnanca, ktorý behom jedného kalendárneho roka zhodou okolností - máme 15 sviatkov, hej, aby bolo jasné, keď si pozriete zákon o sviatkoch, máme 15 sviatkov, ktorých sa to týka - tak keby pracoval počas tých 15 sviatkov všetky a zároveň by hypoteticky pracoval počas 52 nedieľ, lebo 52 nedelí, ako je známe, máme počas roka, tak dnes to jeho mzdové zvýhodnenie je 15 sviatkov krát 50 %, hej, keď to zjednoduším, 15 x 50 je 750, hej, akože jednotiek príplatku plus 0 % krát 52 nedieľ príplatku neexistujúceho za nedeľu. Čiže má akýchsi 750 jednotiek príplatku za prácu vo sviatok.
Ak tam dáme 25 %, tak za 15 sviatkov po 25 % by dostal 375, čiže polovicu z tých 750, áno, poškodili sme ho, ale dáme mu za 52, dáme mu za 52 nedieľ tiež 25 %, dnes nemá nič, to je spolu 1 300 percent. Čiže keď to spočítam (rečník počítal na kalkulačke), dúfam, že mi to dobre robí, tak je to 1 675. Dnes je to 750 jednotiek príplatku, po novom by to bolo 1 675 jednotiek príplatku. Podľa mňa je 1 675 viac ako 750. Možnože sa mýlim. Možnože sa mýlim a tí odborári majú pravdu. Ale môj záver z tohto výpočtu je taký, že viac ako dvojnásobne tí zamestnanci jednoducho dostanú. Jasné, 15 sviatkov a 52 nedieľ, to je hypotetický príklad. Ale keď to budú povedzme tri sviatky za rok a dajme tomu desať alebo dvanásť nedieľ za rok, a to v tom maloobchode je bežné, tak tí zamestnanci tak či tak na tom budú lepšie, ako je tomu dnes. To je po prvé. A po druhé, výška toho príplatku bude teda jednotná.
Čiže tento návrh je jednoznačne v prospech zamestnancov a, samozrejme, v prospech tých zamestnancov, ktorí z rôznych dôvodov musia alebo chcú pracovať v nedeľu.

A čo tam máme, čo tam máme ďalej?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
98, potom 105.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
98. Dobre, tlač 98, budem veľmi neformálny teraz, aby som nezdržiaval procesnými nejakými formalitami, ale šiel k veci. Tlač 98 je návrh, aby sa v Zákonníku práce znížila maximálna možná náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru z dnes možných 36 priemerných mesačných miezd zamestnanca na maximálne šesť priemerných mesačných miezd.
O čo ide? Predstavte si situáciu, ktorá je na Slovensku relatívne častá. Zamestnávateľ zamestnáva ľudí. Sú rôzne dôvody, napríklad strata zákazok, strata možnosti dať prácu zamestnancom, pre ktoré musí zamestnancov prepúšťať. Samozrejme, prepustiť zamestnanca podľa Zákonníka práce nie je možné len tak. Musia byť naplnené výpovedné dôvody, ktoré sú definované v § 63 Zákonníka práce, je tu alternatíva tzv. okamžitého skončenia pracovného pomeru, napríklad pri závažnom porušení pracovnej disciplíny, to je § 68 Zákonníka práce. Ide o to, že ak teda zamestnávateľ prepustí zamestnanca a urobí pri tom prepustení možno nejakú formálnu chybu, zle napríklad naformuluje tú výpoveď, tak zamestnanec, ktorý si nájde šikovného právnika, ktorý sa týmto témam venuje; a takých je tu pomerne dosť a majú z toho slušné bydlo, slušnú živnosť; tak šikovný právnik bez problémov pri podaní na súd tento pracovnoprávny spor o neplatnosť výpovede vyhrá. Možno kvôli nejakej hlúpej školáckej chybe, ktorú zamestnávateľ urobil, keď tú výpoveď písal.
No a čo sa potom deje ďalej? Vyhratý súd v prospech zamestnanca znamená, že ten zamestnávateľ, ktorý súd prehral, mu vyplatí náhradu, akési odškodnenie, ktoré môže byť až vo výške 36 priemerných mesačných zárobkov toho zamestnanca. Čiže tri ročné platy si inak predstavte.
Skúste si predstaviť, čo to znamená finančne. Ak by ten zamestnanec mal povedzme plus-mínus priemerný príjem nejakých 800 eur mesačne, k tomu treba pripočítať ešte odvody, lebo odvody sa z toho platia 35-percentné na strane zamestnávateľa, tak to už sme na sume vyše 1 000 eur za jeden mesiac a keď si to vynásobíme 36 mesiacmi alebo platmi, tak vlastne tie náklady, ktoré sú s tým spojené, tá výška tej náhrady, ktorú musí zamestnávateľ zamestnancovi vyplatiť, je niekde na úrovni 40-tisíc eur. No ak je to, ak je tým zamestnávateľom nejaký veľký podnik, tak keby sa už aj toto malo stať, ale to sa nestane, lebo ten veľký podnik má podnikových právnikov alebo externých právnikov, ktorí na toto dávajú pozor a tú výpoveď naformulujú správne, no ale keby to bolo v nejakej veľkej firme, tak 40-tisíc eur sa dajme tomu dá nejako prežiť. Ale predstavte si menšiu firmu, malého podnikateľa, ktorý má troch-štyroch zamestnancov a jedného musí prepustiť, tú výpoveď procesne nezvládne, právnika si nevie zaplatiť, lebo na to jednoducho nemá prostriedky, myslí si, že veď to zvládne aj sám, ale nezvládne, no a potom musí zaplatiť zamestnancovi toto odškodné, túto náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru vo výške 40-tisíc eur. Toho malého podnikateľa to môže vcelku aj potrápiť.
Dobre. A teraz si predstavte, že teda nájde tých 40-tisíc eur a vyplatí to tomu zamestnancovi, no ale čo bude potom ďalej? No napríklad ďalej bude potom to, že ak mali tí zostávajúci zamestnanci možno dostať nejaké odmeny alebo niečo, ak to mal byť nejaký rozvoj firmy, no tak nebude, pretože tomu zamestnancovi práve odišlo 40-tisíc eur z účtu za ten prehratý súdny spor. Takže na to nepriamo doplatia tí zostávajúci zamestnanci. Ale to už možno príliš fantazírujem.
Jednoducho takáto výška náhrady je neprimeraná. Tridsaťšesť mesačných platov je jednoducho príliš veľa. Za vlády Ivety Radičovej sa mi toto tiež dostalo do rúk a vtedy sme to upravili na dvanásť mesačných priemerných platov, ten strop, teraz hovoríme o šiestich. Kľudne. Diskutujme, či to má byť dvanásť mesačných platov, osem, šesť alebo koľko, ale 36 mesačných platov je jednoducho príliš veľa. Príliš veľa. V malých firmách to robí problémy. A viete, aký to má potom ešte ďalší efekt?
Práve toto ustanovenie súčasného Zákonníka práce je jedna z najväčších bŕzd pri tvorbe nových pracovných miest, pretože predstavte si malú firmu, kde teda majú dnes troch zamestnancov, majiteľ si povie: aha, je tu určitá konjunktúra, máme tu zákazky, zamestnajme štvrtého, vytvorme to štvrté pracovné miesto. Ale keď si uvedomí, že možno bude musieť o rok, o dva niektorého z tých zamestnancov, zasa naopak, prepustiť, pretože budú horšie časy, a že mu hrozí pri súdnom spore s tým prepusteným zamestnancom sankcia vo výške povedzme 40-tisíc eur, tak si veľmi dobre rozmyslí, či to nové pracovné miesto, ktoré by v tej konjunktúre jeho firmy mohol vytvoriť, či ho naozaj vytvorí, alebo sa rozhodne: Nie, žiadneho štvrtého zamestnanca mať nebudem, tú možnosť práce pre toho ďalšieho zamestnanca budem riešiť nejakým dohodárom. A to je predsa zlé, lebo tie dohody nechránia toho zamestnanca tak ako pracovný pomer, bude to riešiť agentúrnym zamestnancom, to je tiež zlé, jednoducho bude to riešiť nejako inak, alebo v tom horšom prípade si povie: no tak tie zákazky pustíme, lebo my to nestíhame a nové pracovné miesto tvoriť nechcem. Čiže brzdí to. Brzdí to najmä malých podnikateľov a nepriamo to vlastne škrtí zamestnanosť na Slovensku.
Čiže poprosím, skúste sa s týmto uhlom pohľadu zamyslieť, či je skutočne dobré a správne, že výška náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru je až vo výške troch ročných platov. Opakujem, ak je zamestnanec v práve, naozaj došlo k porušeniu Zákonníka práce, nech tú náhradu dostane. Ale myslím si, že šesť mesačných platov je primerané a nie je to nič, nie je to nič ani malé, ani veľké, je to hranica, ktorá sa dá zniesť, a na druhej strane je to primerané odškodnenie za problém, ktorý zamestnávateľ s tým zamestnancom má.
Ja viem, že koaličná rada rozhodla inak, ale skúste sa nad tým zamyslieť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže pokračujem uvedením tlače 97.
Tlač 97, znovu ide o návrh zákona, ktorým sa mení, dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Znovu, predkladám ho ako poverený skupinou poslancov, ktorá tento zákon pripravila, a cieľom tohto návrhu zákona je zjednodušiť pravidlá pri výpočte nároku na dovolenku zamestnancov. Toto už je možno trošku zložitejšie a neviem, či sa mi to podarí výstižne vysvetliť, ale skúsim jednoducho.
Dnešné pravidlá v Zákonníku práce, pokiaľ ide o výpočet výšky nároku na dovolenku, sú komplikované. Je to približne 15 paragrafov v Zákonníku práce, pričom, tak ako my navrhujeme, môže ich byť omnoho menej a ten systém môže byť omnoho jednoduchší. Netuším, keď mám pravdu povedať, kedy sa to tam vlastne takto zjavilo, zrejme od roku 2001, ale je to, predpokladám, dlhšia história. Zrejme sme to mali aj predtým v Zákonníku práce, no a ak teda nechcem zbytočne zaťažovať kolegyne a kolegov tým, ako to funguje, tak radšej to moment..., to doterajšie nastavenie vysvetľovať nebudem, lebo je to skutočne komplikované, možno by to trvalo 15 minút, 20 minút, pokým by ste to aspoň trošku začali chápať, ako to vlastne tí zamestnávatelia majú robiť.
Náš návrh je jednoduchý. Nárok na dovolenku za kalendárny rok je 20 alebo 25 dní, respektíve štyri alebo päť týždňov v závislosti od veku, presne tak isto ako to je v súčasnom zákonníku, čiže na tom nemeníme vôbec nič. Zamestnanec, ktorý nemá 33 rokov, má nárok na štyri týždne, zamestnanec, ktorý má 33 rokov a viac, má nárok na päť týždňov dovolenky. Z toho vychádzame, na tom nič nemeníme. Zamestnanca v žiadnom prípade nechceme poškodiť, že by sme mu niečo zobrali.
Čo je teda dôležité a čo je podstata, v prípade, že zamestnanec neodpracuje celý rok, ale len časť roka z rôznych dôvodov, napríklad preto, lebo príde do zamestnania v priebehu roka, alebo ho opustí v priebehu roka, alebo preto lebo počas zamestnania si čerpá dajme tomu nejakú práceneschopnosť, tak v prípade teda, že neodpracuje celý rok, sa tá dovolenka alikvotne kráti. Keby ste nevedeli, ako to dnes v Zákonníku práce funguje, tak by ste povedali, že to, čo vám teraz poviem, je predsa absolútne jasné a logické. A čo vám poviem ja? No poviem vám to, že ak teda zamestnanec z 250 pracovných dní alebo z dvanástich pracovných mesiacov povedzme nepracuje tri mesiace, lebo nastúpil až 1. apríla, tak je predsa logické, že pokiaľ by mal nárok na 25 dní dovolenky za rok, tak ak odpracuje deväť mesiacov z dvanástich, tak sa mu ten nárok kráti v pomere deväť dvanástin. Lebo tri mesiace tam ešte nebol, deväť mesiacov tam bol. Ak zamestnanec pol roka neodpracuje, pretože bol pol roka na nejakej komplikovanej péenke, tak sa mu nárok na dovolenku kráti o polovicu, lebo polovicu roka odpracoval, polovicu roka neodpracoval. Čiže asi budete súhlasiť, ak prvýkrát počujete niečo o dovolenkách, ako sa to robí, že takýto spôsob je jasný a logický. A presne takýto spôsob my navrhujeme, jednoduchý, jasný, zrozumiteľný.
Ale vtip je v tom, že keby ste sa pozreli na tie paragrafy v platnom Zákonníku práce, ako sa to počíta, tak to nie je takto. To je neuveriteľne komplikovaný systém. Raz sa to ráta odtiaľ, raz odtiaľ, niečo sa zoberie, niečo sa pridá, dvanástiny, zaokrúhľovanie, jednoducho je to zbytočne prekomplikované, ľudia tomu nerozumejú, robí to zbytočné problémy. A tak ako ste počuli pred chvíľou, ten systém môže byť úplne jednoduchý, jasný, zrozumiteľný. To je celá podstata.
Takže tým som skončil.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže ďalším návrhom, návrh číslo 3 je tlač 87. Je to teda znovu návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a predkladám ho v mene skupiny poslancov za stranu Sloboda a Solidarita. A týmto návrhom chceme dosiahnuť zrušenie § 120 v Zákonníku práce, to teda znamená zrušenie sadzieb minimálnych mzdových nárokov.
Tí, ktorí sa vyznáte do pracovnoprávnej legislatívy, viete dobre, že máme na Slovensku zavedenú minimálnu mzdu, aktuálne je to konkrétne 405 eur mesačne, alebo 2,328 eura za odpracovanú hodinu. To je jasné a vcelku pochopiteľné. Ale zároveň máme slovenskú špecialitku, tak ako máme povedzme bryndzové halušky ako špecialitu v gastronómii, tak v našom pracovnom práve je takouto špecialitou § 120 v Zákonníku práce, sadzby minimálnych mzdových nárokov. To vlastne znamená, že v reáli nemáme stanovenú len jednu minimálnu mzdu, ale vlastne máme stanovených šesť úrovní minimálnej mzdy, čiže nielen pre tých ľudí, kde sa dá skutočne možno aj celkom súhlasiť do istej miery, že tá minimálna mzda plní sociálnu funkciu pre tých, ktorí nemajú kvalifikáciu, nemajú vzdelanie, nemajú pracovné návyky, aj keď sa dá na druhej strane nesúhlasiť s tým, že výška minimálnej mzdy potom pre takýchto ľudí znamená, že majú niekedy veľký problém si nájsť zamestnanie. Ale dobre.
Čiže my máme v našej legislatíve cez § 120 Zákonníka práce zavedených šesť úrovní minimálnej mzdy a to, čo tá minimálna mzda má plniť, a o tom hovoria naše odbory a dajme tomu, že hovoria správne, čiže určitú sociálnu garanciu, tak my takúto sociálnu garanciu vlastne garantujeme aj generálnym riaditeľom, vedeckým pracovníkom, vysokovzdelaným odborníkom, pre ktorých teda hovoríme, keď to trošku zjednoduším, že pre nich má byť minimálna mzda tiež, a to konkrétne dnes, 810 eur mesačne. Je to jednoducho smiešne, nenáležité, toto má byť všetko, pokiaľ ide o nejaké výšky miezd predmetom rokovaní vo firmách alebo na úrovni zamestnávateľských zväzov a odborových zväzov. To nechajme skutočne na individuálne alebo kolektívne zmluvy a odstráňme tento systém, ktorý komplikuje život a nie je potrebný pre tých zamestnancov s praxou, so vzdelaním, jednoducho nie je potrebný. Odstráňme tento § 120 zo Zákonníka práce. Čiže toto je podstata návrhu, ktorý sa skrýva pod tlačou 87.
Môžem teda prejsť ďalej.