Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

20.5.2016 o 10:27 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.5.2016 9:22 - 9:24 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, zopakujem a zdôrazním to, čo som povedal v rámci faktickej poznámky a o čom sme sa v tej krátkej diskusii bavili. Nerozumiem tomu, prečo tu vzniká akýsi konflikt medzi koaličným poslancom a opozičnými poslancami. Jednoducho bavme sa o vecnom zámere zákona a nehľadajme zbytočné zádrapky a dôvody, prečo to odmietnuť, lebo formálne niečo. Skrátka dobre. Ľudia, ktorí sú z praxe, napr. pán kolega Sopko, ďalej dovolím si povedať, že takisto my s pani navrhovateľkou sme si ten terén doslova prešli. Vieme, o čom hovoríme, a ten vecný záver, zámer zákona je, ak je raz prídavok na dieťa odňatý kvôli záškoláctvu, nech je teda odňatý a nech neexistuje finta, ako sa k nemu dostať naspäť v súlade s platným zákonom. Skrátka, urobme to tak, aby tá sankcia bola sankciou, a nie výsmechom. Ak chceme, aby deti chodili poriadne do školy, a toto má byť nejaký nástroj, tak ten nástroj urobme poriadne. Pokiaľ aplikačná prax, že použijem takýto úradnícky pojem, ukazuje, že to v praxi nefunguje, tak ten zákon treba zmeniť, pretože ten systém daný zákonom je jednoducho zlý.
Ak to nechcete vidieť, je mi vás ľúto.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2016 9:16 - 9:18 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Takisto ako kolegyňa predrečníčka a kolegyňa navrhovateľka súhlasím s vecným zámerom zákona, ktorý bol predložený, a to nevyplatiť spätne zadržané prídavky na dieťa v prípade, že ide o záškoláctvo. Ak tam niekto vidí, ako sa hovorí, legislatívno-technické nedostatky, tak nech na ne upozorní, ale to nie je dôvod, aby sa tento vecný zámer spochybnil. Ak tam niekto vidí legislatívno-technické nedostatky, nech zahlasuje v prvom čítaní za tento zákon, a máme 30 dní na to, aby sme sa o tom na pôde parlamentu bavili.
My sme opoziční poslanci, to znamená pre nás podľa všetkých pravidiel začína oficiálna časť legislatívnej práce predložením návrhu zákona do prvého čítania. Čiže nejaké tie kuloárne debatky a podobne, to je síce možné, ale o tom nenájdeme v žiadnom predpise ani slovo, že by to bola povinnosť absolvovať predtým, ako opozičný poslanec návrh zákona predloží.
A ešte si dovolím jednu poznámku, ktorá nepriamo súvisí s problematikou, kde som sám v konflikte záujmov, pretože poberáme prídavky na dieťa. Hovorím o úžasnej veci, ktorú predošlá vláda schválila, a má v tom prsty aj bývalý štátny tajomník Burian, § 14 ods. 2, podľa ktorého je rodič v čase, kedy dieťa dosiahne tri roky, je povinný byrokratickou povinnosťou nahlasovať nezmyselne na úrad práce, akým spôsobom sa ďalej bude o dieťa starať. Ťuk, ťuk, ťuk, priznám sa, že máme 3,5-ročné dieťa, túto povinnosť sme si nesplnili. Úrad práce nám prídavky vydáva naďalej, takže nechápem, na čo to celé je dobré.
Len šikanujete a buzerujete rodičov!
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.5.2016 9:02 - 9:04 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 92. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 91 z 2. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. (Ruch v sále.)
Pán predsedajúci...

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Vás, poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.5.2016 12:25 - 12:36 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Vážený kolega predkladateľ, vážená kolegynka spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, prítomní, vážení prítomní, ja samozrejme súhlasím s týmto predkladaným návrhom zákona a tie dôvody, myslím, môj kolega Jožko Rajtár, ako ich menoval úplne presne, ale on teda zdôrazňuje vo svojom vystúpení, že pozor, toto nie je prihlasovanie, toto je proces odhlasovania, kde skutočne hľadať nejaké, nejaké, za tým nejakú čiernu prácu, snahu o nejaké obchádzanie zákona, je asi nezmysel.
Ale ja vám pre každý prípad sa pokúsim priblížiť aj ten opačný proces, to znamená to prihlasovanie a robím to preto, nie preto, že by to bolo súčasťou tohto návrhu, ale robím to preto, lebo bol by som rád, keby to bolo súčasťou nejakého vášho vládneho návrhu na zmenu zákona o sociálnom poistení, pretože ľudia po tom veľmi túžia. A ide jednoducho o to, že dnes je situácia v zákone: prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne musí byť za akýchkoľvek okolností ešte predtým, ako začne pracovať. Neexistuje, aby bol prihlásený sekundu po tom, ako začne pracovať, neexistuje. Na to uľahčenie prihlasovania by vám teda minister Richter povedal, veď predsa sú tam možnosti také, že stačí ho zaslať nejakou esemeskou, toto oznámenie, to prihlásenie emailom a podobne. To je pravda, čiže nemusí to prihlásenie byť technicky len formulárom, ktorý je na to určený, ale v každom prípade to prihlásenie musí byť, pokiaľ začne pracovať. Ak je sekundu neskôr, tak je zle a zle znamená, že je za to uvalená zo strany inšpektorátu práce dvojtisícová pokuta najmenej, ktorú nie je možné nijakým spôsobom odpustiť kvôli nejakým poľahčujúcim okolnostiam, nič také neexistuje, skrátka musí inšpektorát práce uložiť dvojtisícovú pokutu za jednosekundové oneskorenie pri prihlasovaní zamestnanca, a to sa, bohužiaľ, v praxi často stáva. Pretože ako naozaj porovnávať to s rôznymi úradmi, kde sú lehoty typu 30 dní, 15 dní na vybavovanie, 45 dní a neviem koľko, to je sen, pretože tu má ten podnikateľ, ten zamestnávateľ jednoznačne danú takúto lehotu veľmi prísne a nekompromisne pokuta 2 000 eur.
Stáva sa bežne, bohužiaľ, že účtovníčka, ktorá to má na starosti vo firme, na niečo zabudne v hromade papierov, čo má vybaviť, zabudne, prehliadne, že mám tam pracovnú zmluvu, ktorú mala prihlásiť, stane sa, že ak to účtovníctvo robí externá firma, dôjde tam k nejakej zlej komunikácii medzi tým zamestnávateľom a tou externou účtovnou firmou a skrátka zabudne sa nie úmyselne, naozaj, prepánajána, neúmyselne dôjde k nejakému prehliadnutiu a tú chybu napravia. To znamená, zamestnanec začne pracovať v pondelok a oni v utorok alebo v stredu prídu na to, ježíš, my sme zabudli poslať tú prihlášku do Sociálnej poisťovne. No tak v utorok alebo v stredu tá prihláška tam ide. Žiadne, naozaj žiadne porušenie zákona o čiernej práci tu nie je v reálnom živote. Kto by chcel tu hovoriť o nejakej čiernej práci? Skrátka ľudskou chybou sa stane, že prihlášku pošle až na druhý deň, lebo sa niekde niečo zabudlo, niekde sa niečo, sa skrátka osobne nezadarilo, tá účtovníčka v pondelok bola s dieťaťom na vyšetrení, chcela prísť do roboty, čiže nechala si to až na pondelok ráno, ale prišlo do toho, prišli do toho nejaké vážne osobné problémy. Tak bola s dieťaťom na vyšetrení a tú prihlášku pošle až poobede.
Prosím vás, veď uznajte jednu vec. Ak tá prihláška ide deň, dva, potom, ako teda mala ísť, ale ide, to znamená, je jasne preukázané, keď kontrola príde po týždni, kontrola príde ďalší týždeň, situácia bude taká, že zamestnanec pracuje, pracovná zmluva je platná, prihláška do Sociálnej poisťovne išla, ale až na druhý deň, ale išla, už je to tam, už je to tam, už je ten zamestnanec prihlásený len s dňovým omeškaním, ale je tam prihlásený. A zrazu príde víťazoslávne kontrola z inšpektorátu práce ďalší týždeň, keď všetko funguje, ako má. Ale inšpektorát práce si príde na hotové, 2 000 euro si vypýta, lebo má zo Sociálnej poisťovne nahlásené, že pozrite sa, pracovná zmluva začínala v pondelok, ale zamestnávateľ prihlásil zamestnanca až v utorok.
Veď to pán Muňko takto s tlačením gombíka každý deň, obrazne povedané, posiela reporty na inšpektorát práce, že z tých 150-tisíc zamestnávateľov už len počtom pravdepodobnosti, keď si zvážite, každý deň niekto takúto chybičku krásy urobí. A inšpektorát práce, no nehnevajte sa, si chodí na hotové, hej, ak chce, hej, lebo toto je naozaj, ako pán Kažimír hovorí, veľmi nízko visiace ovocie. Ja by som skôr povedal, že to je ovocie, ktoré leží na zemi, len ho treba zdvihnúť.
Jednoducho je to nespravodlivé, nemorálne zo strany koho? Nás? Vlády? Prosím vás, zbavme sa tohto problému a riešme to v nejakej ďalšej novele zákona o sociálnom poistení. Skúsme to tak urobiť. Poprosím v mene tých zamestnávateľov, ktorí nič neporušujú, len sa skrátka stane administratívna chyba.
A keď sa ešte vrátim predsa len k tomuto návrhu zákona, k tomuto návrhu zákona zase, zase je to o tom, veď ten zamestnávateľ si tú povinnosť splnil, Sociálna poisťovňa vie, že si ju splnil, lebo toho zamestnanca odhlásil, hej? Nejde o žiadnu čiernu prácu, len v tej odhláške zase došlo nie v lehote, ktorá je nastavená tiež prísne, nemusí to byť v ten istý pracovný deň, kedy zamestnanec skončil pracovať, skončila pracovná zmluva, je tam jednodňová tolerancia, môže to byť až zajtra. Jednodňová tolerancia. K čomu to je dobré takto? My navrhujeme v podstate osemdňovú toleranciu. Ale viete, v prípadoch, že tá odhláška išla, pozor, pokuta pôjde v prípade, že odhlášku skrátka neposlali a môžu to indikovať snahu o čiernu prácu, ale tu ide o veci, kedy odhláška naozaj šla do Sociálnej poisťovne, len zase s určitým omeškaním. Ale Sociálna poisťovňa vie, že tá odhláška išla.
Pozor, ja by som chcel ešte doplniť kolegu, aby sme si to zase nevysvetľovali úplne v čiernych farbách. Ono tá pokuta, tá pokuta zo Sociálnej poisťovne je v zákone definovaná tak, že Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu až do tých 16-tisíc eur, že môžu to byť aj naše obavy, že to môže byť až 16-tisíc eur, ale pri troche tolerancie to nemusí byť ani cent, hej? Takže chcem to trošku ešte takto doplniť, len rozumiete, môže to byť nula, môže to byť 16-tisíc, no skrátka nejaký úradník sa rozhodne. Pri všetkej úcte, keď ten úradník chce byť zlý, tak skrátka môže byť zlý, hej? Ak sa chová, respektíve ak sa riadi zdravým rozumom a trošku s nadhľadom, tak tú pokutu v odôvodnených prípadoch snáď neukladá. Nám ide o to, aby sme to skrátka dali aj legislatívne na tú správnu mieru, aby to bolo tak, že sa nemusia zamestnávatelia zbytočne obávať takejto nejakej hrozby a viete, niekedy tie medziľudské vzťahy aj s tými zamestnancami v rámci regiónu Sociálne poisťovne nemusia byť práve najlepšie.
Takže jednoducho poprosím, skúste, skúste sa skutočne nad tým trošku zamyslieť. Ak ministerstvo financií vo svojom stanovisku tvrdí, že dôjde k výpadku peňazí z rozpočtu Sociálnej poisťovne, to ma tak trošku ešte zarazilo, no tak áno, keď to vezmeme mechanicky, čiže tie pokuty nebudú ukladané, tak je samozrejmé, že samozrejme, že k nejakému výpadku rozpočtu na príjmovej stránke dôjde, ale prosím, stavať logiku príjmovej stránky rozpočtu Sociálnej poisťovne na množstve a počte a výške vybratých pokút, to mi príde také trošku, trošku nad, za čiarou, hej? Ako rozpočet Sociálnej poisťovne má byť postavený na základe toho, ako sa teda naplánujú prijaté odvody, príspevok od štátu a podobne, ale nie postavenie na báze toho, že koľko Sociálna poisťovňa vyberie na pokutách, lebo potom si začnem myslieť, že ak teda v tom zákone, ešte raz zopakujem, je: "môže dať pokutu od nula do 16-tisíc eur", tak mám z toho potom taký pocit, že keď teda Sociálna poisťovňa ten plán neplní, ktorý si naplánovala, tak z toho môže- sa stane-musí a nie na úrovni jedného centu, ale na úrovni možno práve tých 16-tisíc, aby sa tie pokuty vyzbierali.
Čiže toto mi trošku vŕta v hlave, toto mi trošku vŕta v hlave, ale znova, znova zdôrazňujem a apelujem kolegynky, kolegovia, (zaznievanie gongu) skúste, skúste zvážiť.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, trochu kľud v sále.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem. Skúste zvážiť, skúste zvážiť skutočne proti čiernej práci bojujme adresne a tam, kde bojovať treba. Toto je skôr skutočne v rovine šikanovania poctivých zamestnávateľov, nehnevajte sa.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.5.2016 10:34 - 10:36 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ešte raz chcem zdôrazniť skutočne, ide z pohľadu nás, z pohľadu správy štátu o úplnú maličkosť, predĺženie lehoty na predloženie dokumentácie správcovi dane zo súčasných 15 na 30 dní. O nič nejde. O nič nejde, ako o to, aby v prípadoch, kedy jednoducho technicky nie je možné za 15 dní všetku dokumentáciu zhromaždiť a dať na finančnú správu, dať na daňové úrady, aby sa táto lehota predĺžila, aby neboli daňové subjekty v strese. Ešte raz zdôrazňujem, väčšia firma môže mať archív niekde mimo svojho sídla, nemusí to byť vždy jednoducho dostupné. Čo som nepovedal, poviem teraz. Zoberte si naopak malého podnikateľa, ktorý má daňovú kontrolu a ktorý je povinný predložiť príslušné dokumenty, ktorému vedie účtovníctvo nejaká externá firma, ktorá môže mať nejaké svoje problémy a ten, kto to účtovníctvo napríklad vedie, práve nie je dostupný.
Zoberte si to, len si skúste predstaviť, životnú situáciu, že príde vám daňová kontrola do firmy, vám vedie účtovníctvo nejaká externá účtovníčka, ktorá je práve dva alebo tri týždne na dovolenke, čiže nie je tu, je niekde, ja neviem, na dovolenke skrátka, v Taliansku alebo ja neviem kde. No a teraz vy zrazu v tom strese máte si splniť lehotu v dvoch týždňoch zaslať dokumentáciu správcovi dane. Veď to sa skrátka nedá stihnúť. Ja netvrdím, že sa to bude dať vždy stihnúť aj pri tých 30 dňoch, ale predsa len je to zdvojnásobenie. Je to pridanie určitého času, aby ten časový stres nebol. Takto potom trestáme podnikajúce subjekty za niečo, za čo sami jednoducho častokrát ani nemôžu.
Čiže poprosím, poprosím, buďme trošku, buďme trošku nad vecou a skúsme podporiť tento drobný návrh, ale ktorý bude signálom pre tých, ktorí platia dane, že na nich myslíme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2016 10:34 - 10:34 hod.

Jozef Mihál
Ďakujem, pán predseda. Ja len chcem poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Budajovi za jeho faktickú poznámku.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.5.2016 10:27 - 10:31 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, dovolil som si využiť právo navrhovateľa prihlásiť sa do rozpravy a v tomto svojom vystúpení si dovolím vysvetliť vám, panie kolegyne, páni kolegovia, podstatu tohto návrhu bližšie.
Ide o veľmi jednoduchý návrh, skutočne je to jedna vetička, je to súčasťou balíka opatrení, ktorými sa snaží SaS zlepšiť podnikateľské prostredie, a tu pri tomto návrhu sa skutočne nemusíme baviť o tom, že či tým utrpia alebo získajú zamestnanci, pretože to je úplne bezpredmetné. Jednoducho ide o to, že považujeme, považujeme v súčasnom daňovom poriadku v zákone o správe daní, považujeme ustanovenie, podľa ktorého pri kontrole a podobne musí daňový subjekt, či je to živnostník, či je to malý podnikateľ, malá eseróčka, veľká akciovka, je povinný predložiť dokumentáciu k danej veci správcovi dane do 15 dní. Táto lehota, ešte raz upozorňujem, 15 kalendárnych dní.
Táto lehota je podľa nášho názoru neprimerane krátka a nie je to len náš názor, ale vlastne ide o podnet, ktorý sme získali pri stretnutiach s rôznymi či už malými podnikateľmi, zástupcami väčších firiem, ktorí sa nám na toto ustanovenie daňového poriadku sťažujú a žiadali nás, aby sme skúsili v tomto urobiť určité zlepšenie. Naozaj ide o drobnosť, ktorá je každému jasná, nemá ako ovplyvniť štátny rozpočet ani negatívne ani pozitívne. Ide o možno trošku prešľap, ktorý si neuvedomil ten, kto toto do daňového poriadku presadil pred časom, kedy to prešlo bez nejakej väčšej pozornosti, ale jednoducho aplikačná prax doslova a do písmena ukázala, že tá lehota 15 dní, dva týždne si predstavte, je jednoducho príliš, príliš krátka.
Žiaľ, dnes je to vlastne nastavené tak, že keď daňový subjekt túto lehotu nesplní, tak vlastne automaticky je mu udelená sankcia, čiže ľudovo povedané pokuta, ktorú musí zaplatiť a tak trošku nepriamo, psychologicky to hneď ovplyvňuje aj celý ďalší proces, samotné to merito veci. No možno ten podnikateľ alebo daňový subjekt, živnostník už je v akejsi rovine, že ide o nejakú špekuláciu, že ide o nejaké manipulovanie s dokumentáciou a pod.
Treba si uvedomiť, že dnes je život komplikovaný, môžete mať prevádzky napr. na rôznych miestach Slovenska, dokonca niekde v zahraničí. Archivácia tých dokumentov je bežné, že nie je v sídle spoločnosti, kde sídli ten daňový subjekt, ale môže byť na inom mieste. Vezmeme si nielen pomery v Bratislave, ale jednoducho môže to byť skrátka niekde, niekde úplne inde, resp. časť tých dokumentov, ktorá je potrebná na predloženie daňovému úradu, správcovi dane, sa môže nachádzať na inom mieste a môže to byť jednoducho časovo náročné v tej lehote 15 dní tieto dokumenty zhromaždiť a zaslať daňovému úradu.
Myslím si, že tá motivácia a tie dôvody sú, kolegyne, kolegovia, jasné. Skúsme touto malou drobnosťou uľahčiť život subjektom, ktoré platia dane, či sú to drobní živnostníci, či sú to veľké firmy a týmto návrhom zákona predĺžiť lehotu, dokedy musia predložiť dokumentáciu správcovi dane zo súčasných 15 na navrhovaných 30 dní.
Veľmi pekne ďakujem za vypočutie a verím, že tento návrh podporíte. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.5.2016 10:23 - 10:25 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, menovite páni Jozef Rajtár, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Igor Matovič a pani Jana Kiššová. Kolegami som bol poverený, aby som ako navrhovateľ predniesol tento návrh zákona.
Cieľom predmetného návrhu zákona je predĺžiť daňovému subjektu lehotu na predloženie dokumentácie vyžiadanej správcom dane zo súčasných 15 dní na nami navrhovaných 30 dní, čiže predĺžiť túto lehotu na predloženie dokumentácie správcovi dane.
Odôvodňujeme to tým, že táto lehota je neprimeraná, neprimerane krátka, ja sa ešte k tomuto vrátim k rozprave, ale v úvodnom slove je mojou povinnosťou doplniť, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Pokiaľ ide o vplyvy, návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, čo potvrdzuje svojím stanoviskom aj ministerstvo financií, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20.5.2016 9:26 - 9:39 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobrý deň prajem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, veľmi ma potešila táto diskusia k návrhu zákona na zdobrovoľnenie umeleckých fondov, ktorú sme predložili. Zaznelo tu veľké množstvo zaujímavých myšlienok a sám som prekvapený, že čo vlastne všetko sme v tej diskusii odkryli, pomenovali a tak čiastočne aj naznačili návrh riešenia. Neviem, či sa mi to podarí, improvizujem, ale skúsim teda zhrnúť tú diskusiu v závere, využijem toto svoje právo.
Ak som dobre počítal, tak traja poslanci sme sa priznali k tomu, že sme tu v konflikte záujmov. Ja a môj kolega pán Laurenčík sme sa priznali, že platíme či ako softvéristi, či ako autori publikácií, ja ako prednášateľ, príspevky do Literárneho fondu a nie sú to práve najmenšie peniaze, pretože sa priznám, v mojom prípade sú tie honoráre okolo 10-tisíc a možno aj viac ročne. Takže tie 2 % už niečo spravia.
A na druhej strane sa tu pán kolega Hrnko priznal k tomu, že on je tiež vlastne v konflikte záujmov, ale, ako sme zistili z výročnej správy Literárneho fondu, tak on je na tej opačnej strane, ako ten, kto dostáva dotácie z Literárneho fondu.
Čiže kolegyne, kolegovia, samozrejme, berte naše vystúpenia sčasti aj tak, že my chceme zdobrovoľniť Literárny fond, Hudobný fond, Výtvarný fond, pretože sa nám nepáči to, že do neho platíme nemalé prostriedky vynútené zákonom, ale principiálne z toho nemáme nič, pretože autori softvéru z toho jednoducho nič nemajú. Môžete si pozrieť všetky výročné správy dozadu. Tak je tam síce akási podpora mladých talentov, symbolická, ale tí, ktorí tam vysoké peniaze platia, pretože tie autorské honoráre za softvér nie sú zvyčajne malé, softvéristi si vedia zarobiť, tak tí softvéristi z toho principiálne nič nemajú.
Samozrejme pán Hrnko teda je prijímateľ, takže berte jeho obhajobu, poprosím, zachovania povinných príspevkov tiež s aj priznaním tohto uhla pohľadu. Ale to naozaj nie je dôležité.
Dôležité je to, že tu skrátka máme dlhé roky zákon, ktorý určitej skupine ľudí prinucuje, núti je povinným spôsobom platiť de facto ďalšiu daň. Sú to tí, ktorí poberajú autorské honoráre s tým, že z tohto je financovaný fond alebo fondy, ktorých cieľom je - ten cieľ je vynikajúci - spolufinancovať kultúru, umelcov, autorov.
Systémovo je to nastavené zle napríklad preto, lebo medzi tých platiteľov jednoducho patria všetci tí, ktorí podľa Autorského zákona dostávajú autorské honoráre, a to je veľmi široký pojem. Tam je výrazný nesúlad medzi zákonom o umeleckých fondoch, ktorý teda hovorí, že kam sa to potom vlastne použije, kto sa dotuje, kto môže čerpať principiálne, na aký účel. A na druhej strane je Autorský zákon, ktorý je vymedzený omnoho širšie ako len ten akýsi úsek, ktorý môžeme definovať, že teda to je tá naša kultúra, umenie, veda, divadlo a podobne, pretože napríklad pod Autorský zákon spadajú napríklad projekty rodinných domov. Neviem, či sa vyznáte do Autorského zákona, vážení. Ja trochu áno, pretože zase konflikt záujmov, hej, nebudem to tu stále opakovať.
A takže napríklad projektanti, ktorí naprojektujú nejaký projekt, dostávajú za to autorský honorár a podľa zákona o umeleckých fondoch, keďže ide o autorský honorár, tak musia odvádzať 2 %. A asi vám je absolútne jasné, že autor projektov rodinných domov sa v živote v Budmericiach neobjavil na nejakom tvorivom pobyte na rozdiel možno od pána Hrnka. Ale, prosím, neberte to osobne, hej? Len, (reakcia z pléna) áno, tak jasné, menoval som vás ako príjemcu, pretože vo výročnej správe za rok 2015 si každý, kto má internet a vie čítať, môže nájsť, že ste dostali nejaký príspevok za nejakú prednášku alebo konferenciu. Takže nehnevajte sa, (reakcia z pléna) z tohto pohľadu, z tohto pohľadu ste ten príspevok dostali. Neviem, o čom je reč. Nezdržujme sa tým, prosím. Ako nechajme to tak.
Skrátka hovorím, že sú tu veľké skupiny ľudí, ktorí poberajú podľa Autorského zákona autorské honoráre a musia tým pádom platiť 2 %, musia do Literárneho fondu alebo ďalších umeleckých fondov, ale principiálne z toho nikdy nič mať nemôžu. Čiže toto je veľmi falošná solidarita.
Prejdem do športu. Kolegovia, máme tu zákon o športe, ktorý vyriešil niektoré veci, niektoré možno nie. Keď si to porovnáme, šport, kultúra, pán Hrnko, nejaké paralele tam určite nájdeme, minimálne z hľadiska toho marxistického poňatia je to teda nejaká nadstavba spoločnosti. Však áno, kolega Viskupič? A minister kultúry Maďarič, neprítomný.
Máme v športe zavedený nejaký športový fond, do ktorého by všetci športovci museli platiť povinne 2 % zo svojich odmien? Viete, prosím, o takom niečom? Z čoho by sa potom financovala napríklad mládež alebo respektíve športovci na dôchodku, ktorí majú nejaké sociálne problémy, alebo by sa z toho vyplácali nejaké ceny na nejakých súťažiach? Máme taký fond? Máme taký športový fond? No teda nemáme. Odpoviem si sám. Nemáme a zdá sa, že ani nikdy mať nebudeme. Chýba to tu niekomu? No mám pocit, že to nikomu nechýba, pretože ak ste, ak ma teda aspoň trošku počúvate, tak pravdepodobne som vás vôbec šokoval nejakým takým nezmyslom, ako akýsi športový fond, do ktorého by mali všetci športovci solidárne platiť 2 %, či hrajú slovenskú hádzanú, či hrajú futbal, či hrajú gorotky. Také niečo neexistuje, pretože nemá zmysel. Žiadna spoločenská potreba, aby tu takýto fond vznikol, nie je.
Ale čo si športovci presadili? Ten zákon o športe si písali športovci, prosím pekne, nie úradníci na ministerstve. Športovci si napríklad veľmi rozumne presadili, pokiaľ ide o sponzoring, že namiesto podivuhodných reklám a podobne, ktoré akože idú do športu, jednoducho nehrajme sa tu na nejaké reklamy, je to de facto sponzoring, tak to čo de facto funguje, dajme do zákona a nehrajme sa na slepú babu. Čiže ten sponzoring v športe je z pohľadu sponzora dnes nespochybniteľný daňový výdavok. Prepáčte, prechádzam do sféry daní a odvodov. Tam som doma, takže to sa mi rozpráva dobre.
Kultúra. Kultúra závidí. Nepriamo tú závisť priznal aj kolega Viskupič, ktorého v portfóliu kultúra jednoducho je. A kultúra hovorí, že takto by sme to chceli mať aj my. A ja hovorím áno, jasné. Tak ako to táto diskusia naznačila, v tejto diskusii pokračujeme pri akejkoľvek ďalšej príležitosti a hovorme o tom, a ja to podporujem, aby sponzoring v kultúre z pohľadu sponzora bol takisto daňovo uznaný výdavok.
Pán kolega Hrnko, naozaj si skúste teraz dobre zapamätať, čo hovorím, pretože ak chcete podporiť kultúru, tak presadzujte vo vládnej koalícii ako jej člen práve takýto návrh, aby sponzoring v kultúre, tak ako je v športe, bol na strane sponzora daňovo uznaný výdavok.
Prepáčte, teraz trošku odbehnem. Ak tu sedia ľudia, ktorí majú záujem o zlepšenie fungovania nášho zdravotníctva, tak aj tých upozorňujem, že by sa mali začať zaujímať o to, aby aj v zdravotníctve sponzoring, lebo máme sponzorov aj v zdravotníctve, predstavte si, aby aj tam to bol daňovo uznaný výdavok. Ty si hovoril o všeobecnom zákone o sponzoringu. Možnože to by bolo takto riešiteľné, možno to treba robiť parciálne v rámci jednotlivých predpisov týkajúcich sa jednotlivých sektorov rezortov. To je jedna vec.
A ja tu ešte upozorňujem na druhú vec, na ktorú si ty neupozorňoval, a teda narážam na zákon o športe. V športe sme si vydobyli postavenie dobrovoľníkov tak, že dobrovoľníci, ktorí pôsobia v športe, môžu dostať náhradu za stratu času pri športových aktivitách, ktorých sa zúčastňujú, ako napríklad organizátori, mládežnícki tréneri a podobne, s tým, že do výšky 500 eur je takáto suma oslobodená od dane a od odvodov. To je možno maličkosť, ale pre týchto ľudí a pre to športové hnutie je to obrovská vec.
A takéto niečo by malo fungovať aj v kultúre. To znamená, že organizátori rôznych kultúrnych podujatí napríklad, ktorí niečo vypomôžu v pozícii dobrovoľníka. Čiže pozor, nie tí, ktorí sa tým živia, ale množstvo ľudí sa nejakým spôsobom spolupodieľa na organizácii povedzme letných hudobných festivalov alebo rôznych podujatí, ktoré organizujú povedzme samosprávy alebo niekto iný, to je jedno, rôznych amatérskych predstavení dajme tomu, či už hudobných, divadelných a podobne. Aj v kultúre urobme to, že by takíto dobrovoľníci mohli mať náhradu za stratu času vo výške 500 eur ročne nezdanenú. Urobme to jednotne. To tej kultúre pomôže. Verte mi, že hej. Ale kultúre rozhodne nepomôže systém podivuhodných fondov, umeleckých fondov, ktoré jednoducho vieme, že zle fungujú.
Pretože, pán kolega, vy skutočne obhajujete existenciu, vám nevadí, že ten Literárny fond, počkajte, vy ste včera povedali A, ale nepovedali ste B. Vy ste povedali veľmi správne, že na dotácie z Literárne fondu ide ročne okolo 600-tisíc eur. Súhlas, áno, presvedčil som sa, je to tak vo výročnej správe. Ale prosím vás, vy sa teraz presvedčte vo výročnej správe, že celkové príjmy Literárneho fondu boli milión 120 alebo 150-tisíc eur. Čiže nie 600-tisíc, ale prakticky dvakrát toľko. A pointa je v tom, že tie ďalšie peniaze, ktoré prišli do Literárneho fondu z ďalších zdrojov, sa minuli na réžiu, na platy, na fungovanie Literárneho fondu, ale nie na dotácie umelcom a autorom. Jednoducho z tých 100 % príjmov, ktoré do Literárneho fondu idú, cieľ dotovať, pomôcť tvorbe, autorom, umelcom, tento cieľ bol naplnený len na 50 %. Ďalších 50 % zhltla réžia.
Čiže ja nie som ani proti kultúre, ani proti tomu, aby sa organizovali nejaké fondy, len nech to tak je, ale nech to funguje efektívne. A nech nikto nenúti platiť tých, ktorí z toho absolútne nič nemajú, nejaké 2 %.
O tom teda bola tá dnešná a včerajšia diskusia a ja som rád, že kolega Jozef Viskupič má pripravený komplexnejší návrh, ktorý teda rieši nielen tie 2 %, ale rieši umelecké fondy veľmi komplexne v kontexte sektoru alebo segmentu kultúry ako takého. A ja to dobrovoľne vzdávam. Dobre, ak tento návrh neprejde, ak tento návrh neprejde na zdobrovoľnenie 2 %, dobre. Ale poprosím, o to väčšiu pozornosť venujme diskusii, ktorú čochvíľa rozpúta kolega Viskupič. A poprosím, skúsme sa na tú diskusiu pripraviť a z nadhľadu, z nadhľadu sa zamyslieť nad tým, ako nám funguje financovanie kultúry.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2016 18:56 - 18:56 hod.

Jozef Mihál
Ďakujem kolegynke a kolegom za faktické poznámky, ktoré určite obohatili túto diskusiu.
Skryt prepis