Videokanál poslanca

Ďakujem. Cítim ten súzvuk, veľmi sa tomu teším.
Pán kolega Suchánek, pani kolegyňa Verešová, je to na dobrej ceste a teším sa, že sa takto otvorila diskusia nielen o dôchodkoch a dôchodkovom veku, zastropovaní dôchodkového veku, ale ešte dôležitejšia diskusia o tom, kto tie dôchodky vlastne zaplatí, prečo sa na Slovensku rodí málo detí, ako vieme tvorivo a rozumne hľadať spôsoby, ako podporiť pôrodnosť. A našli sme ten problém. Našli sme ten problém práve v tom, že vzdelané ženy, všetka česť, možno je to určitá obeť, študujú, ale tým pádom odkladajú materstvo a, bohužiaľ, sú tu aj prerušenia, ktoré by možno nemuseli byť.
Takže je výborné, že tú diskusiu obraciame k téme, prečo sa rodí málo detí, nie je to len o tých chýbajúcich škôlkach. Prečo sa rodí málo detí? To tu ešte, myslím, nezaznelo. Z tých 58-tisíc detí, ktoré sa momentálne ročne narodia, zhruba len polovica žien má nárok na materskú. Hej? Pýtajme sa prečo. Ja, bohužiaľ, nemám k dispozícii presné štatistiky, ako to presne je, prečo tá druhá polovica žien nárok na materskú nemá, ale predpokladám, že z nich je práve veľa študentiek, ktorým to potom robí finančný problém. Čiže snažme sa im pomôcť nielen v tom, že materská sa úspešne zvyšuje, predlžuje, na materskú môžu ísť otcovia, ale hľadajme, chyba dnes je práve v tom, že študentky na materskú nárok nemajú. Čiže svojím spôsobom je táto skupina ľudí diskriminovaných za to, že študujú.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, existuje takáto knižka (rečník knižku názorne na okamih ukázal plénu), v ktorej je všeličo napísané a napríklad aj to, či sa oplatí dobrovoľné nemocenské poistenie za toho súčasného právneho stavu. A nechcem vás zaťažovať detailami, ale poviem, že oplatí. Zaplatíte niečo vyše 4 000 eur na dobrovoľnom poistení, v prípade matky, budúcej matky, a dostanete 11 000 eur na materskej. Čiže ten celkový profit je cca, približne 7 000 eur. Takže pokiaľ študentka má nejaký kapitálik a je schopná si zaplatiť tých niečo vyše 4 000 eur na dobrovoľné nemocenské poistenie v tom balíku, ktorý dnes existuje s dobrovoľným dôchodkovým poistením, ktoré sa povinne musí platiť v tzv. balíku, tak za tú svoju investíciu vo výške niečo vyše 4 000 eur dostane materskú v celkovej výške za tých osem mesiacov 11 000 eur, čiže má plus 7 000, no, podľa mňa sa to oplatí. Len háčik je v tom, že musí si niekde zohnať, povedzme od rodičov, od otca dieťaťa, 4 000, aby si to dobrovoľné poistenie platila. Takže len toľko na doplnenie komentára k súčasnému stavu.
Ja sa trošku vrátim do minulosti, keď bolo samostatné dobrovoľné poistenie a dokonca sa dalo platiť aj v súbehu s povinným poistením, to sa, samozrejme, študentiek netýkalo, ale aj iných budúcich mamičiek, ktoré pracovali, tak túto možnosť mohli využiť. No a prišiel, teda bolo to v rokoch po roku 2004, to boli zlaté časy pre ženy, ktoré si chceli zvýšiť materskú, pretože vtedy ten zákon bol v úplne šialenom stave, bol, ementál je slabé slovo, ten bol tak deravý, za čo patrí, v úvodzovkách, vďaka tým, ktorí ho prijali, ale aj ministerke Tomanovej, ktorá za celé štyri roky s tým nebola schopná nič urobiť, keď prax ukázala, že sa to dá fakt zneužívať. Vtedy sa dala získať, ja to nazvem tak, že 60-násobná materská. Keď niekto špekulatívne mal 60 nemocenských poistení, na nejaké mikrodohody, tak mohol veľmi lacným spôsobom získať obrovské peniaze na materskej, obrovské.
No a existovala teda možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré bolo samostatné, tak ako to vlastne teraz navrhujete. To znamená veľmi lacné, pretože tam je tá sadzba len tie, tu je reč o dvoch percentách, ale kvôli materskej, ale v zásade tam bola sadzba 4,4 %, ale aj to je máličko oproti tomu, že sa z toho dala pol roka čerpať vysoká, relatívne vysokánska materská. Čiže ten systém bol pre toho, kto ho poznal a kto sa nebál ho využiť, ak nepoviem rovno slovo zneužiť, bol úžasne výhodný a začalo to, začalo to byť tak že nekontrolovateľné, by sa dalo povedať, začalo sa to celé sypať z hľadiska rozpočtu Sociálnej poisťovne. Tak prišiel minister, ktorý tým veciam rozumel, člen Radičovej vlády, ktorý v tom urobil sek, a odvtedy je dobrovoľné nemocenské poistenie v tzv. balíku. No a potom prišiel minister súčasný, ktorý to ešte pritvrdil tým, že dobrovoľné nemocenské poistenie nie je možné v súbehu s povinným, čiže ďalšie obmedzenie.
No, tak to máme teda súčasný stav, ktorý teda umožňuje získať materskú z dobrovoľného nemocenského poistenia. Ja som v úvode povedal, že podľa môjho názoru výhodne, len to vyžaduje mať 4 000 eur na začiatku a hlavne vyžaduje si to aj aktívne rozmýšľanie. Každá študentka, keď akosi nechápe, čo je to plánované rodičovstvo do slova a do písmena, tak jednoducho nebude mať nič.
Takže vy ste priniesli tento návrh. Ja keď som si ho prečítal prvýkrát, tak poviem úprimne, som sa zhrozil, že, preboha, čo to chcete urobiť za obrovskú dieru v sociálnom poistení. Pretože ja teraz poviem čísla. Dobre? Prepáčte, možno to niekoho unavuje, ale treba to povedať.
Pri tomto návrhu, keď si študentka veľmi šikovne a rozumne zvolí podľa vášho návrhu dobrovoľné nemocenské poistenie, najprv tri mesiace z minimálneho základu, povedzme z 500 eur, zaplatí tri mesiace po 10 eur na poistnom, to je dokopy 30 eur za tri mesiace, odhlási sa, ďalší deň sa znova prihlási, už keď je tehotná, treba to robiť do siedmeho týždňa tehotenstva, čo je stíhateľné, keď sa trošku, ako sa hovorí, sleduje a je u lekára a tak, takže potom keď sa v siedmom týždni prihlási znova, ale už si zvolí maximálny reálny základ, čiže povedzme zaokrúhlene 2-tisíc eur a platila by si 40 eur mesačne, toto bude robiť šesť mesiacov, 6 x 40 je 240 eur, tam sme mali tých 30, to je 270 eur, čiže za-in-ves-tu-je do dobrovoľného poistenia 270 eur a získa na materskej maximálnu materskú, čo je za celých osem mesiacov vyše 11-tisíc eur. Hej? Čiže ešte raz, za investíciu 270 eur získa 11-tisíc eur.
No keď som si to spočítal, tak mi zbytok vlasov dupkom stál a hneď som aj napísal niekde pod blog pána Surovčíka, myslím, svoju tak akože na moje pomery relatívne umiernenú reakciu, že toto cezo mňa nemôže prejsť, keď sa o tom bude rokovať.
Potom som si prečítal blog pani Navrátilovej, ktorá je za tým všetkým, a zmenil som názor. Zmenil som názor aj pod vplyvom toho, že aj my SPOLU - občianska demokracia, samozrejme, uvažujeme, čo ďalej s materskou, čo ďalej so systémom v sociálnom poistení, čo ďalej s pôrodnosťou, s tým vývojom takým, aký je.
Ten vývoj je taký, že za posledné roky nám počet narodených detí stúpa. Ak sa nemýlim, dnes je to, v tomto roku okolo, alebo vlani okolo 58-tisíc. Predtým to bolo tie dva, tri, štyri roky dozadu, sa to hýbalo niekde na úrovni 55, potom 56, predtým to bolo dokonca iba 50-tisíc, v čase krízy. Čiže ten počet narodených detí nám pomaličky stúpa, dobre, ale nemali by sme s tým byť spokojní, pretože aj keď ten počet živo narodených detí v prepočte na rodinu alebo na jednu matku nám začína stúpať, my máme, my sme v ťažkom prúseri preto, lebo už tu sú generácie tých dnešných 10-, 15-ročných detí, kedy sa v tom jednom ročníku narodilo len 50-tisíc detí, a keďže tých detí je málo, tak aj ich detí bude málo. Pretože keď raz máte málo budúcich rodičov, málo budúcich rodín, tak aj keby tá matka rodila v prepočte 2,5 dieťaťa alebo 2,5 dieťaťa, alebo 3 deti na rodinu, tak už tým, že tých rodín máme, budeme mať málo oproti súčasným Husákovým deťom, tak hrozí tu ďalší demografický prepad. Takže akékoľvek opatrenie, ktoré nám pomôže zvýšiť pôrodnosť, by sme mali vítať všetkými desiatimi.
No a my teda SPOLU - občianska demokracia uvažujeme obdobne ako vy, čo by sa s tým dalo spraviť, a poviem tak veru, pravdupovediac, že tuto to nerátajme. Tuto pán Tomáš, ja ho spomínam, škoda, že tu nie je, teraz by som mu dal vyslovene za pravdu, nerozmýšľajme excelovsky. Nerozmýšľajme v excelovských tabuľkách. Rozmýšľajme v širšom kontexte. Rozmýšľajme aj politicky. Je jasné, že keď tu uvoľníme určité pravidlá a zavedieme niečo, čo by sa mohlo excelovskému matematikovi zdať neuveriteľne výhodné pre tých mladých, áno, dobre, tak podľa toho môjho prepočtu Sociálna poisťovňa alebo štát, ako chcete, príde o 11-tisíc eur. Ale pozor, to nie sú peniaze vyhodené do nákupu zbytočných stíhačiek. To sú peniaze, ktoré dostane nejaká živá rodina. A za tými peniazmi je, skrátka, ďalšie narodené dieťa, ktoré nám tu pribudne.
Ešte k tej demografii. Toto už, myslím, zaznelo. Priemerný, priemerný vek prvorodičky na Slovensku sa dnes hýbe niekde k 30 rokom, áno? To je strašne zlé, pretože už logicky, keď prvé dieťa má žena v tridsiatke, no tak koľko ešte detí bude asi tak mať? Aj keby bola tá rodina finančne zabezpečená neviem ako dobre, aj keby neviem ako dobre fungovali škôlky na Slovensku, čo teda ani v prvom, ani v druhom prípade, bohužiaľ, tak nie je, tie rodiny zabezpečené nie sú, škôlky nefungujú, nemáme ich. Robíme tu jasličkové zákony, ktoré to ešte viac kazia. Keď raz sa prvé dieťa narodí v tridsiatke alebo ešte neskôr, lebo to je v priemere, to znamená, že je tu polovica žien, ktorým sa narodí dieťa až po tridsiatke, preboha. To znamená, druhé dieťa má možno v tridsiatich štyroch, tridsiatich piatich rokoch, no a potom už ďalšie sa jednoducho bojí mať. Nemusíme si vysvetľovať prečo. Takže ten počet detí v rodine, aj keby mali akúkoľvek túžbu mať päť detí, tak ako mám napríklad ja, tak, skrátka, už to, už sú tam obavy zo zdravotného stavu, už to nepôjde.
Čiže my sa musíme snažiť robiť opatrenia, aby tie naše ženy, mladé ženy, vedeli rodiť skôr. No a na druhej strane chceme, aby naše deti mali dobré vzdelanie, aby študovali. Tak teraz to je trošku proti sebe. Keď raz mladá žena, študentka, študuje do 23-25 rokov a chce mať naozaj kvalitné vzdelanie, študuje na doktorandskom stupni, študuje na druhej vysokej škole, to je všetko skvelé, pretože to jej vzdelanie bude fajn, bude vzdelaná, bude mať lepší príjem a tak ďalej, národ ako-taký bude vzdelanejší, aj tie deti, ktoré bude mať, budú lepšie vychované, to jednoducho je fakt. Takže toto my chceme, ale zároveň chceme, aby mala dieťa skôr. No tak to je jednoducho, to sú dve, dva, dve protichodné želania. Čiže my musíme hľadať spôsob, ako čím viac uľahčiť čím skorší pôrod študentkám.
No teraz hovorím ako excelový odborník zase, tak prepáčte, možno by som mal voliť diplomatickejší jazyk, ale jednoducho k veci.
Tým pádom ja tento návrh považujem za dobrý, ale ako to už tak býva, ja mám ešte lepší. Ja ho, bohužiaľ, nemám tu, pretože mňa to napadlo pred týždňom práve na základe toho, čo ste vymysleli, aj na základe toho, že som si teda preštudoval návrh mojej kolegyne Simony Petrík, ktorá ho tu prednesie zrejme v pondelok, a ten návrh pre priblíženie je o tom, že nie za všetky, nie všetky študentky, ale doktorandky, čiže študentky tretieho stupňa vysokej školy by mali štátom, štátom platené poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie.
Ja teraz nechcem dlhé minúty, už sa mi kráti čas, hovoriť o dôchodkovom poistení, ale cítite, čo by som asi povedal, ale k téme. Čiže za tú doktorandku by štát mal platiť nemocenské poistenie.
Čiže neriešme tu teraz, prepáčte, fakt, naozaj, teraz sa vás nechcem dotknúť, bavme sa konštruktívne, nám sa nepáči návrh na nejaké špeciálne dobrovoľné nemocenské poistenie s nejakým výhodným režimom, lebo to by aj okrem iného zavádzalo pocit krivdy medzi iné ženy, ktoré by toto nevyužili, lebo už neštudujú alebo študovali, už doštudovali, systematickejší návrh, ktorý by nebol nejakou zásadnou novinkou, niečím revolučným, ale skôr evolučným, je návrh, aby za tých študentov alebo študentky platil poistné štát.
Ja som vám pred chvíľkou nie náhodou povedal, že stačí investícia pri vašom návrhu 270 eur. Čiže študentka by dala 270 eur do systému, do Sociálnej poisťovne, dostala by maximálnu materskú. Či dá 270 eur alebo nulu, lebo to zatiahne štát, to je, prosím vás, úplne jedno, hej? Rozumiete? Váš návrh hovorí, že musí zaplatiť 270 eur, ja hovorím, to je tak nízka suma, že keď nedá vôbec nič, to je v praxi to isté, hej? Rozumieme sa?
Čiže ja tento váš návrh v dobrom odmietam a hovorím a budem presadzovať, aby za študentky platil nemocenské poistenie štát, čiže aby nemocenské poistenie tým pádom mali. A tu potom treba ešte, samozrejme, si prediskutovať, a z akého vymeriavacieho základu ten štát to bude platiť? Z minimálneho? Z maximálneho? Pri tom návrhu, ktorý sa týka doktorandiek, je to relatívne možno rozumne dané, ako výška toho doktorandského štipendia. Neviem presne, v akej výške sa tie doktorandské štipendiá pohybujú, odhadujem, že je to niekde okolo 500 eur, možno 600, ja neviem, neviem, nie som tam doma, takže tomu by potom zodpovedala aj výška toho materského, samozrejme, hej? Pri 500-eurovom základe je materskej necelých 400 eur mesačne, čo je teda "radikálne" viac ako rodičák, ktorý je na budúci rok 220 eur. Čiže pomohlo by to tým študentkám.
Čiže ja teda navrhujem v rámci diskusie toto. Virtuálne, pretože na papieri to nemám. Na papieri to bude možno na ďalšej schôdzi, ak to teda prejde cez príslušný výbor, ktorý to možno posúdi, že to tu už bolo a treba čakať pol roka.
Čiže ja budem navrhovať, aby štát platil nemocenské poistenie za, minimálne za študentky od 1. stupňa po 3. stupeň vysokej školy. Treba sa, samozrejme, nejako dohodnúť, že či aj za tie, ktoré prekročili štandardnú dobu štúdia, či za tie, ktoré sú na druhej vysokej škole. Podľa mňa áno, lebo prečo nie, hej? Nech je toto nemocenské poistenie teda použiteľné minimálne v prípade nároku na materské.
A otázka na diskusiu je, aký by mal byť vymeriavací základ, čomu teda bude odpovedať aj tá budúca materská, možno nejaký taký nástrel, ktorý by som dal takto teraz do pléna, je tak ako pri dôchodkovom poistení. To znamená 60 % priemernej mzdy, aby sme tam nezavádzali nejakú ďalšiu veličinu. To dnes je asi 550 eur mesačne, čo by zodpovedalo materskej niečo vyše 400 eur mesačne. Samozrejme, závisí to od priemernej mzdy. Medziročne priemerná mzda nám teraz utešene rastie, čiže aj tá materská by potom potenciálne bola vyššia.
Čiže, voľne povedané, toto je moja predstava. A teraz ešte teda sa vrátim k vášmu návrhu, ktorý teda nekritizujem, len opakujem, som za, len hovorím, debatujme o tom, urobme to ešte lepšie.
No a teraz technicky, keďže vy ste tu, je prvé čítanie, ja budem hlasovať za, čiže podporím tento váš návrh, aby prešiel do druhého čítania, a uvidíme, či sa to teda do toho druhého čítania dostane, lebo nezáleží to len od nás, ale aj ostatných kolegýň, kolegov, ako sa k tomu postavia. A keby sa to do toho druhého čítania dostalo, tak je mesiac na diskusiu. Dobre?
Čiže som za, ale počuli ste teda môj plán a poprosím zároveň duplicitne či recipročne, či ako, aj keď to je zlý výraz, o podporu návrhu Simony Petrík, dajme to potom dokopy.
A ešte sa vrátim k tej ochrannej lehote. Bez debaty, jasné, dobrá vec, aj keď tu by som vám vedel citovať, že ako sa to dá urobiť lepšie, kto chápe určité princípy, ale o tom potom, hej, ako hovorí pán predsedajúci. Keď už nič iné, tak v každom prípade to predĺženie ochrannej lehoty pre materskú na 15 mesiacov je určite fajn a to bez nejakých väčších výhrad podporujem.
Čiže uzavriem, uzavriem svoje vystúpenie, kolegovia, ktorí ste čakali na to, že budem dlho rozprávať. Dosť dlho som rozprával? Dosť dlho, dobre. Uzatváram svoje vystúpenie ešte raz konštatovaním, že napriek určitým výhradám podporím a budem to odporúčať aj kolegyniam, kolegom, tento váš návrh. Možno bude úspešný aj u ostatných. V každom prípade táto téma je veľmi dôležitá. Treba podporiť našich študentov v zmysle, aby sa nebáli mať deti, aby nám týmto spôsobom deti pribudli, to je naše najväčšie bohatstvo. A, samozrejme, má to aj ten rozmer, že mierne tým zatraktívnime štúdium na našich vysokých školách, lebo na Slovensku, keď to mať takto zavedené budeme mať, tak je menšia pravdepodobnosť, že študentky pôjdu študovať do Českej republiky a podobne, kde takáto vymoženosť nie je a možno ani nebude.
Ešte raz, držím palce, podporujem.

Tak je ti zase ďakujem za poďakovanie, ale poviem tak na svoju adresu, že vzhľadom na čas, 19.39, priznám sa, že už som značne z formy takto vo večerných hodinách, takto večer už robím niečo iné ako nejaká snaha o rozumnú diskusiu, to už mi moc nefunguje, lebo teda mám ten zlý zdravotný stav, mimochodom, ako 53-ročný a zaslúžil by som si ísť na odpočinok.
No ale, ale chcem povedať, že my by sme sa mali zamyslieť skutočne nad otvorením zákona o dlhovej brzde. My v SPOLU – občianska demokracia sme o tom začali diskutovať snáď pol roka dozadu, toto sa nám ako prvé zjavilo ako nápad, keď sme počuli o tom návrhu na zastropovanie dôchodkového veku, že treba tu skrátka zaviesť mechanizmus, objektívny mechanizmus v podobe zákona, ktorý by skrátka zabránil populistom, populistickým politikom chodiť sem so zákonmi, dokonca ústavnými, ktoré vytvoria skrytý dlh pre budúce generácie. S touto myšlienkou treba niečo urobiť a pretaviť ju do konkrétnych paragrafov.
A druhá vec teda je skutočne tá, že u nás my pracujeme pomaly ale isto na dosť komplexnom návrhu, ako by ten odchod do dôchodku mal vyzerať. Čiže pre mňa toto všetko, čo sa tu bavíme, sú tiež impulzy, ktoré pozorne počúvam vrátane toho zastropovania dôchodkového veku. Kolegovia, zase si nemyslite, že ja vás a priori odmietam, že neviem čo. Ono to niečo do seba má, len to treba urobiť inak. Len to treba urobiť inak, nie takto, ako to robíte vy. Takže zatiaľ.

Tak v rámci tých dvoch minút budem reagovať prednostne na pána kolegu Marosza. No, mne sa to pozdáva, aby sme ustúpili v tom definovaní nároku z toho požadovania dosiahnutia veku, lebo vek možno nie je príliš najobjektívnejší. Niekto je v 63 rokoch plný sily, niekto je skutočne opotrebovaný, zničený a niekto sa ho nedožije vôbec. Ale počet rokov dôchodkového poistenia, to znamená, akú zásluhu som si vytvoril, ako dlho som do toho systému prispieval, to je niečo, čo je dosť objektívna záležitosť. A ak niekto prispieval len 30 rokov, tak, prosím pekne, nech si nerobí také nároky ako ten, kto prispieval 40 rokov alebo dokonca 45, možno 50.
Druhá vec je, že ono toto trošku aj sedí. Tí, ktorí majú nižšie vzdelanie, a teda už po strednej škole povedzme začnú pracovať, v 18, 20 rokoch, tak zrejme skôr sú v tých manuálnych, fyzicky náročnejších povolaniach a je, myslím, aj istým spôsobom preukázané, že aj žijú, dožívajú sa kratšieho veku, bohužiaľ. Čiže ten dôchodok si užívajú menej. Skôr zomierajú, žiaľ. Čiže keby to bolo nastavené na dobu dôchodkového poistenia príklad 40 rokov, tak vlastne ten, kto začne pracovať ako 20-ročný a celý ten svoj ďalší život pracuje, tak v šesťdesiatke by mal nárok na dôchodok. Vysokoškolák, ktorý začne pracovať ako 24-ročný povedzme, tak v šesťdesiatich štyroch. Ale on zrejme taký opotrebovaný, fyzicky zničený naozaj nebude. Čiže jemu by to nemuselo až tak vadiť. Čiže je to zaujímavá myšlienka, treba s ňou pracovať ďalej.

Ďakujem za slovo. Oceňujem tento návrh, pretože znamená spružnenie spôsobu, kedy, ako môže občan ísť do dôchodku, kedy môže začať čerpať dôchodok. Máme tu už dlhodobo inštitút predčasných dôchodkov. Samozrejme, vyvíjal sa tento systém, boli tu určité zmeny.
Ja keď si dobre pamätám, tak v roku 2004 to začalo vlastne tak, že predčasné dôchodky bolo možné čerpať bez nejakého vekového ohraničenia, však áno. Len tam vždy bola tá hranica, že priznaný predčasný dôchodok po jeho penalizácii, po tom krátení, ktoré sa za celú históriu nezmenilo, to znamená, za každých začatých 30 dní chýbajúcich do dosiahnutia riadneho dôchodkového veku sa seklo pol percenta z vypočítanej sumy. Čiže tá penalizácia je stále rovnaká už 14 rokov, no ale tá hranica veku tam jednoducho nebola. Čiže ak po tej penalizácii vyšiel dôchodok vo výške aspoň 1,2-násobku životného minima, tak mohol byť priznaný aj v päťdesiatke, hej, keď niekomu to tak vyšlo. A tak to skutočne aj fungovalo. Boli prípady, kedy sa päťdesiatnici takto dostali na predčasný dôchodok. No a malo to negatívny ohlas, pretože tí päťdesiatnici začali poberať nejaký 250-eurový predčasný dôchodok, nebola to asi nejaká zásadná suma, ale oni ďalej veselo pracovali. Hej? Čiže ešte 10 – 12 rokov pracovali, čím si na druhej strane zase tú sumu dôchodku vylepšili, no a celých tých 10 – 12 rokov ten dôchodok vlastne v každom prípade mali a posudzovalo sa to vlastne tak, že takto sa odčerpávajú zdroje zo Sociálnej poisťovne.
Jedného pekného dňa, už si nepamätám kedy, teda prišiel návrh, aby sa do predčasných dôchodkov dalo ísť najskôr dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku, odvtedy to takto funguje. A potom ešte prišiel návrh, ten bol neviem, či za našej vlády, tuším, že áno, zamedzil sa súbeh poberania príjmu, z ktorého by bol občan dôchodkového poistenia, a vyplácania predčasného dôchodku. Čiže v prípade, že poberateľ predčasného dôchodku začal znovu pracovať a byť dôchodkovo poistený, napríklad v nejakom zamestnaní, tak vlastne sa mu predčasný dôchodok prestal vyplácať. No, takže v stručnosti nejaká malá história zmien, ako to fungovalo od roku 2004. No myslím si, že sme sa skutočne posunuli niekde úplne, úplne inde.
Doba sa zmenila a aj v kontexte tej diskusie, ktorú priniesol SMER a SNS, zastropovanie dôchodkového veku, čo je teda veľmi jednoduché riešenie, kde sa nepozerajú predkladatelia ani doľava, ani doprava, skrátka sú zamantrovaní tým, tou predstavou, že dôchodkový vek sa predsa nemôže zvyšovať donekonečna. Ľudia na to veľmi počúvajú, čiže, samozrejme, že prečo predkladatelia tento návrh dali. Takto sa dá pekne, lacno zvýšiť popularita u voličov. No ale s nejakou tou politickou zodpovednosťou to akosi nemá nič spoločné.
Dôkazom toho je aj dosť tvrdé stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je zo zákona zriadená preto, aby strážila aj nás politikov, viď dlhová brzda. Škoda, to ma nenapadlo, ako možno komentovať, včera, keď sme to zastropovanie dôchodkového veku preberali, ale škoda, vtedy ma to nenapadlo pripomenúť. Škoda sa stala vtedy, keď sa prijímal zákon o dlhovej brzde, pretože ten zákon je dobrý. Bráni vláde, nech už je, aká chce, rozhadzovať peniaze a jednoducho musí zodpovedným spôsobom strážiť deficit štátneho rozpočtu, čo sa aj relatívne darí ministrovi financií Kažimírovi, čo treba oceniť z tohto pohľadu.
Len chybou toho zákona o dlhovej brzde je, že v tom zákone nemáme aj akúsi; ježíš, teraz ma to napadlo; dôchodkovú brzdu, resp. nemáme tam inštitút, ktorý by zabraňoval vytvárať akési skryté dlhy do budúcnosti, lebo ten skrytý dlh vlastne spočíva v tom, že ak my vieme podľa demografického vývoja, podľa nastavenia parametrov dôchodkového systému, že sa blíži doba, kedy to súčasné nastavenie nebude vyhovovať a vzhľadom na demografický vývoj začne Sociálna poisťovňa kolabovať a bude si žiadať jej chod to, aby boli splnené záväzky, ktoré štát má voči dôchodcom, bude si žiadať zvýšenú dotáciu zo štátneho rozpočtu, tak tým vlastne ten štátny dlh, ktorý treba sanovať jednoducho, keď to raz zákonom o sociálnom poistení a dokonca ústavou takto bude nariadené, tak ten, ak my vieme ten budúci dlh aspoň trošku odhadnúť, tak my skrátka nemôžeme pripustiť, aby takýto budúci dlh vznikal.
Čiže jedna vec je ten reálny dlh, ktorý vieme presne zmerať presne v tento deň a ktorý stráži samotná dlhová brzda, ale druhá vec je takýto skrytý dlh, ktorý nezodpovedným nastavením dôchodkového systému jednoducho môžeme generovať pre budúce generácie. A toto by bolo, toto by malo byť v ideálnom prípade takisto súčasťou zákona o dlhovej brzde, lenže, bohužiaľ, nie je, pretože koho by vtedy v roku 2011 napadlo, že aj takýto problém sa tu skrátka raz vynorí. Koho by to napadlo v kontexte napríklad skutočnosti, že v lete 2012 samotný SMER prijal a presadil predlžovanie dôchodkového veku naviazané na dobu dožitia? Koho by to napadlo, že odbory budú zrazu robiť nejaké podpisové akcie a referendá, keď podľa slov ministra Richtera, ktoré tu povedal, myslím, včera, predsa na tripartite sa to odsúhlasilo, čiže odbory v roku 2012 súhlasili s tým, aby sa dôchodkový vek predlžoval, a zrazu prídu odbory s agendou zastropovania dôchodkového veku a zrazu politická strana SMER, ktorá v roku 2012 zaviedla predlžovanie dôchodkového veku, príde, naopak, s úplne protichodným návrhom na zastropovanie.
No, venujem sa, prepáčte, príliš tomu zastropovaniu nešťastnému, ale nedalo mi to. Chcem sa vrátiť k podstate.
My sa tu nebavme o nejakom zastropovaní, my sa bavme o tom, aby sme občanom šikovným spôsobom umožnili skorší odchod do dôchodku tak, aby sme ponúkli rôzne nástroje, z ktorých si ten občan vyberie, respektíve aby boli dané konkrétnymi okolnosťami, ako on pracoval, v akom povolaní bol. Svojím spôsobom tie bývalé pracovné kategórie baníkov a podobne mali svoj zmysel, aj keď ako komunistický výmysel tiež to možno v prvom rade kritizovať a nie chváliť, ale mali svoj zmysel v tom zmysle, že umožňovali baníkom skorší odchod. Rešpektovala tá spoločnosť, že to povolanie je jednoducho ťažké a že horšieho povolania z hľadiska poškodenia zdravia, chorôb z povolania snáď niet na svete. Čiže boli zvýhodnení skorším odchodom do dôchodku, lebo to vlastne logicky bolo aj správne. Čiže my hľadajme mechanizmy, ako umožniť ľuďom skorší odchod do dôchodku, ako diferencovať medzi tým, kto, ako sa hovorí, už má zajtra umrieť na tej výrobnej linke, už nemôže ďalej pracovať, hoci ešte je relatívne mladý, a diferencujme medzi možno človekom, ktorý pracuje v teple kancelárie celý život a u neho zrejme nejaké skolabovanie za počítačom nejak veľmi nehrozí.
No takže ak jednou z ciest je spružnenie predčasných dôchodkov, treba to privítať. Ja tam vidím aj ďalšie možnosti. Aj minister Richter vidí ďalšie možnosti, volá ich preddôchodok. To znamená napríklad čerpanie úspor v treťom pilieri ešte skôr, ako začne ten samotný klasický či už dôchodok, alebo predčasný dôchodok. Takže aj to je svojím spôsobom dobrý nápad.
Ja, samozrejme, musím ešte raz pripomenúť, že máme tu druhý pilier, kde sa dajú urobiť ešte zlepšováky. To, čo je tam teraz, je v mnohých veciach dobré, ale v mnohých veciach nie. A keď sa vrátim k tretiemu pilieru, pýtam sa, prečo tu nikoho nenapadlo zaviesť indexové fondy aj v treťom pilieri, zvlášť po tom, ako päťročná skúsenosť ukázala, že skutočne to vynáša sporiteľom? Ale tretí pilier nevynáša. Tretí pilier, kolegovia zo SMER-u, vy veľmi radi, pán Tomáš tu nie je, prepáčte, takže musím sa obracať na vás (povedané s pobavením), ktorí držíte zástavu, vy teda veľmi radi útočíte na to, že druhý pilier nie je výnosný. Ale keď už teda útočíte, tak si v tých útokoch spomeňte aj na tretí pilier, aj ten si zaslúži prefackať.
Tretí pilier je ešte menej výnosný ako druhý. Tam tie výnosy sú naozaj negatívne, pretože výška poplatkov, ktoré sú tam omnoho vyššie ako v druhom pilieri, je tak nastavená, že ten symbolický výnos pri investovaní do nejakých konzervatívnych nástrojov je naozaj nižší ako to, čo si zoberie dôchodková spoločnosť, a žiadny mechanizmus, ktorý by tomu nejako bránil, tam skrátka nie je. Tretí pilier zostal kdesi zabudnutý, ako od macochy a dlhé roky sa vlastne nič poriadne s ním nerobí, nerieši. Pričom prvá vec je, znížiť tam poplatky treba, ten majetok, ktorý tam je naakumulovaný, je dostatočne veľký na to, aby pri pätinovej výške poplatkov tie správcovské spoločnosti mali príjem na to, aby to vedelo fungovať aj s ich ziskom. No a hlavne tam treba zaviesť indexové fondy. My takýmto spôsobom, že to neriešime, ukrácame tých ľudí a je ich tam veľmi veľa. Je ich tam veľmi veľa. My ukrácame týmto spôsobom tých ľudí o milióny, o stámilióny, ktoré mohli mať na výnosovej strane, ale jednoducho nemajú.
Ďalšia vec je daňová podpora tohto de facto dobrovoľného sporenia. Neviem, či ste si toho vedomí, ako to funguje, ale tá daňová podpora je veľmi symbolická na strane toho občana do výšky 180 eur a viac nič, hej? No, lebo šetríme ako štátna kasa, ako šetríme. Lenže keď na jednej strane povinné odvody do Sociálnej poisťovne sú v plnej výške odpočítateľnou položkou od základu dane, prečo takto nefunguje aj príspevok zamestnanca do tretieho piliera? Ja by som bol rád, keby akýkoľvek príspevok na dôchodkové sporenie, poistenie, či je to druhý pilier, ktorý sa dal platiť dobrovoľne svojho času, a prečo sa k tomu nevrátiť, aby tam bolo to oslobodenie, prečo tretí pilier nie je v plnej výške daňovo odpočítateľnou položkou? Veď má to tú istú funkciu. To sú peniaze, ktoré ten sporiteľ odkladá na sta-ro-bu. Tak ako si platí povinné poistenie, tak si platí dobrovoľné poistenie v druhom, v treťom pilieri, a my mu tú daňovú výhodu tam nedávame. A pritom rovnako si z toho bude čerpať dôchodok. On to nemôže si zobrať len tak kdesi v päťdesiatke a ísť na dovolenku za tie peniaze. Takisto v prípade zamestnávateľa, ktorý prispieva do tretieho piliera. Tam je len sčasti istá daňová úľava z pohľadu toho zamestnávateľa, ale nie v plnom rozsahu nejakej, nejakých vyšších príspevkov, ktoré by potenciálne ten zamestnávateľ bol ochotný dať.
Tretí pilier je veľmi dôležitý tým, ako funguje v zahraničí, v iných štátoch. My na to zabúdame. U nás to v podstate ako keby neexistovalo. A to je pritom spôsob, ako dokážeme zlepšiť dôchodky, ako dokážeme nastaviť systém tak, aby tí ľudia mohli odchádzať na dôchodok skôr, pretože im to môže pomôcť.
Ďalej. My málo uvažujeme o tom, keď sa bavíme o tom, že 55-roční podľa ankety sa cítia chorí. No, ja sa tiež cítim chorý, nechcem hovoriť, aké mám diagnózy, mám 53, tiež sa cítim chorý, ešte chorejší ako ten, ktorý to napísal v tej ankete, sa cítim a tiež by som rád poberal nejakú dávočku. Nuž tak, keď sa tak cítim taký chorý, tak prečo mi neumožniť povedzme nejakou formou poberať nejaký ani nieže predčasný dôchodok, ale nejakú možno 100-eurovú dávku, ktorou sa vylepší môj skromný príjem v tomto zamestnaní, lebo ten plat sa tu nezvyšoval už desať rokov, hej?
No prepáčte, že si robím srandu z jedného, z druhého, z tretieho, ale mnoho vecí v našom štáte nefunguje moc dobre a ako keby sme spali. Veď sa zobuďme! Skrátka ten dôchodkový systém urobme moderný, tak aby bol pružný, aby bol konfigurovateľný podľa potreby užívateľa, tak ako si nakonfigurujete windows v počítači, tak si, nech si ľudia nakonfigurujú, možno im nejaký poradca pomôže, nech si nakonfigurujú, ako ten ich dôchodok bude vyzerať, či vyštartujú v päťdesiatke, či v sedemdesiatke, či využijú túto formu alebo tú formu, baník nech to má inak, ako má účtovník alebo poslanec. Tie možnosti tu sú, len rozmýšľajme, robme to.
Čiže opakujem ešte raz, vítam, vítam tento návrh, lebo je to malý krok pre človeka, ale veľký pre ľudstvo, či jako to bolo o tom Mesiaci. Hej? Takže len tak ďalej, kolegovia, len tak ďalej. Zabudnime na dôchodkové stropy, lebo dôchodok je zlé zastropovať a dôchodkový vek zastropovať, to je ešte horšie. Kto chce, nech pracuje, kto chce, nech ide skôr do dôchodku. A hľadajme spôsoby, ako to urobiť reálne pre ľudí zaujímavo, lebo my tu slúžime ľuďom, ani nie Sociálnej poisťovni, ani nie štátnemu rozpočtu, ale na druhej strane musíme zase rešpektovať určité pravidlá. Ten štátny rozpočet tu nemôžeme rozflákať ani rozpočet Sociálnej poisťovne, musíme sa správať zodpovedne.
Mimochodom, tento návrh je napísaný skutočne zodpovedne, pretože je bez nejakých negatívnych dopadov kvôli tomu kráteniu, ktoré tam stále zostáva, na ktoré ste nesiahli. Takže je to skutočne zlepšovák. Treba to podporiť. Ja budem hlasovať určite za.
Ďakujem.

Dobrý večer prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1176, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1229 z 1. októbra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, oceňujem tento váš príspevok, veľmi dobre ste argumentovali, to treba uznať. Ja k tomu ako skúsim pridať, áno, prostriedky do športu sa významným spôsobom za posledných päť, šesť rokov zvýšili, to je fakt, nepopierateľný fakt. Kam tie peniaze idú? No idú samosprávnym spôsobom na rozhodovanie športovým zväzom. Čo hovoria moje skúsenosti z diskusií? Športové zväzy teda majú viac peňazí, ale nedávajú ich profi športu, spoliehajú sa na to, že ten profi šport si peniaze nájde sám. Dávajú to, povedzme, do mládeže, do reprezentácie, možno niektorí do lepšieho vybavenia svojich kancelárií, no nechcem nikoho odsudzovať vopred a paušalizovať.
A riešením, to som naznačil, riešením by mohol byť ten super odpočet, aby sponzori mali atraktívnejšie podmienky. Samozrejme, že čosi sa stratí na vybraných daniach z príjmov firiem alebo súkromných osôb, ale takýmto pákovým efektom by sa vlastne získali tie peniaze, ktoré vedia získať profi kluby. Mládeži tieto peniaze získať neviete. Ale profi klub vie osloviť sponzora, ktorý keď bude mať aj určité väčšie daňové výhody, ochotnejšie tie peniaze dá. A to by mohlo byť riešenie.
A ešte k tej samotnej podstate platenia odvodov za profi športovcov, to, čo som ja pomenoval v tom mojom príspevku, no to je náš rokovací poriadok, máte málo času, musíte povedať všetko a občas aj zabudnete a občas aj musíte skončiť. Jedno z riešení, aby štát platil z minimálnych vymeriavacích základov odvody, ale ešte iné riešenie existuje, o ktorom sa budem baviť aj na tej konferencií, to je, aby sa platilo z minimálneho základu.

Ďakujem. Ja by som ako keby pomyselne, ako keby pomyselne pokračoval. Mnohí tí športovci, ktorí pôsobia na Slovensku, sú zo zahraničia. Naozaj je to tak, aj keď nás to možno neteší, ale prispieva to k určitej kvalite. Viď Good Angels Košice spomínané. Oni, keď by mali platiť zo svojho príjmu odvody na dôchodkové poistenie na Slovensku alebo na nemocenské poistenie a tak ďalej, tak čo za to vlastne dostanú? No odpoveď je nič. Pretože oni tu, tá basketbalistka zo Spojených štátov je tu rok, potom sa vráti domov alebo ide hrať do inej krajiny, tu zaplatí teda teoreticky vysoké odvody, ale odíde preč a nárok na dôchodok jej na Slovensku jednoducho nevznikne. Čiže ak tu sa bavíme o nejakom spravodlivom riešení, tak my vlastne od takejto hráčky žiadame, aby zaplatila niečo, za čo nič nedostane. A to asi nie je celkom férový prístup.
A ešte raz podčiarkujem tú myšlienku. Toto sú vlastne akési ako keby, ak by mali platiť plné odvody športovci, tak to sú vlastne ako keby akési neplánované príjmy do Sociálnej poisťovne, kde v porovnaní so stavom, kedy zákon o športe neexistoval ešte v roku 2015 a tí profi športovci vtedy platili veľmi málo, ak vôbec niečo, tak áno, je to nárast, ale je to jednoducho nevykompenzované tým, že by štát za to niečo ponúkol. O toto tu vlastne ide. A naviac si treba uvedomiť ešte jedno, že pokiaľ boli v roku 2015 SZČO a platili miniatúrnu daň, tak dnes ako zamestnanci už 3 roky platia daň, ako sa hovorí, naplno. Čiže už ten štátny rozpočet od nich dostáva viac, ako to bolo pred zákonom o športe.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, viete o mne, že tak ako sa zaoberám daňami a odvodmi, tak sa vlastne dlhodobo zaoberám aj zákonom o športe ako svojho času funkcionár. Vo futbalovom klube Inter Bratislava sa na mňa obrátili právnici, ktorí niekedy v tých rokoch 2013, 2014, 2015 pripravovali zákon o športe, športoví právnici, a odvtedy s nimi spolupracujem na zákone o športe. Teraz vlastne snažíme sa o čo najlepšie novelizácie podľa potrieb praxe a okrem iného aj prednášam na seminároch, ktoré sú určené pre športovcov, športové kluby, športové zväzy práve tému dane, odvody v športe. Čiže táto téma je mi veľmi, veľmi blízka, cítim, čo je zlé a čo treba riešiť. No a návrh, o ktorom sa teraz vlastne bavíme, rieši asi najboľavejší súčasný problém, ktorý profesionálni športovci, kluby, ktoré majú profesionálnych športovcov majú, a to, ako to bude s odvodmi profi športovcov po 1. 1. 2019, kedy prestane platiť prechodné obdobie v zákone o športe a súvisiacich predpisoch, podľa ktorého v rokoch ´16, ´17, ´18 profi športovci nespadali do kategórie zamestnancov na účely zákonov o sociálnom, zdravotnom poistení. Čiže neboli povinní ani oni, ani ich zamestnávatelia, športové kluby, prípadne zväzy platiť sociálne zdravotné odvody.
Tento prechodný stav bol vtedy v podstate dohodnutý preto, lebo v danej situácii, kedy sa nepodarilo do zákona o športe, a poviem otvorene, najmä kvôli odporu ministerstva financií, nepodarilo sa dostať všetko to, čo by športovci, športové kluby potrebovali, najmä pokiaľ ide o tzv. super odpočet pri sponzoroch, sponzorské ako také, inštitút sponzorského ako taký a ďalšie veci, či už fond na podporu športu alebo športové poukazy, ktoré, ktorými sa chcelo naliať iným spôsobom do športu možno niekoľko miliónov alebo desiatok miliónov eur. To všetko sa nestalo, takže pri nastavení a dobrom nastavení toho, aby boli chápaní profi športovci, najmä v kolektívnych športoch ako zamestnanci klubov, aby v tom bol konečne poriadok, tak tento poriadok sa spravil. Čiže z pohľadu štátu sa dnes kluby a profi športovci správajú ako zamestnanci, tak by sme to mali chcieť, je to v záujme rovnoprávnosti postavenia športovcov, profi športovcov, je to aj v ich záujme, aby mali tú istú ochranu, ako majú bežní zamestnanci v nejakých, povedzme, v súkromných firmách, ale na druhej strane to ich zaradenie, striktné zaškatuľkovanie ako zamestnancov aj na daňové, odvodové účely, samozrejme, v porovnaní so stavom, ktorý bol predtým, a to, že boli z drvivej väčšiny prípadov SZČO, a ako všetci vieme, toto postavenie je z hľadiska platenia daní, odvodov omnoho výhodnejšie, najmä pri takej činnosti, ako je šport, kde tie výdavky sú častokrát reálne nulové, ale dajú sa nafúknuť, povedzme si otvorene, a keď už aj nie, tak cez paušálne výdavky sú tie dane, odvody potom výrazne nižšie ako v režime zamestnanca.
Čiže to bola motivácia, prečo sa dostali do zákona o športe tie prechodné obdobia, to prechodné obdobie pre sociálne, zdravotné poistenie. A čakalo sa, že vláda, ktorá nastúpila v roku 2016, ono si povedzme, ten časový kontext, zákon o športe bol vlastne prijatý na konci roku 2015, kedy už prirodzene nebolo príliš veľa času, už sa blížili voľby a bolo dobré, že zákon bol vôbec na poslednú chvíľu schválený, aj keď s týmito problémami. To vlastne je možné akceptovať, ja to nekritizujem, to určite nie. Ale teda čakalo sa, že sa ten vývoj posunie aj v tej legislatíve, aj celkovo v riadení športu. No, bohužiaľ, kolegyne, kolegovia, mne to nepríde dobre, keď vás musím kritizovať, naozaj nerobím to úmyselne, ale ministerstvo športu, teda školstva, vedy výskumu a športu, aby som bol presnejší, nefunguje to tam dobre. Spústa vecí nefunguje, počnúc informačným systémom v športe, ktorý je chrbticou dnes športu alebo mal by byť, lenže ten informačný systém nefunguje. A to sa všetci spoliehali, aj štát, že sa takto zabezpečí poriadok. Toto prvé nefunguje. Nefunguje legislatívny proces, veď nechcem tu spomínať tú hanbu, ktorá bola pri tej poslednej novele, ako sa to rozdeľovanie peňazí, ako to dopadlo. Aj teraz v legislatívnom procese v priebehu roka bola pomerne rozsiahla na prvý pohľad novela zákona o športe. Ako skončila? Zostala niekde zamrznutá v pripomienkovom konaní, nebude z nej nič, pričom športovci po nej volali, pripomienkovali, dávali návrhy, rozumné návrhy a z tej novely nič nie je.
Takže, aby sa zachránila situácia päť minút pred dvanástou alebo minútu pred dvanástou, tak je tu aspoň takáto rýchla poslanecká novela, ktorou sa rieši ten najboľavejší problém s odvodmi. Tak, fajn, aspoň, že to, skutočne lepšie ako nič.
No a pokiaľ ide o hodnotenie teda toho návrhu samotného. Viete, vlastne predlžujú sa tie odvodové prázdniny, no tak je to lepšie riešenie, určite lepšie riešenie, ako keby tie odvodové prázdniny mali skončiť a skončiť tým, že sa profi športovci zaradia do bežného režimu zamestnanca a z tých svojich príjmov by mali platiť oni ako zamestnanci a kluby ako zamestnávatelia – vysoké? – odvody. No aj my ich platíme vysoké, každý, kto je zamestnanec ich platí vysoké. Prečo by mali byť profi športovci a profi kluby výnimkou, však hej? Lenže realita je taká, že tie profi kluby na Slovensku nie sú príliš na tom finančne dobre pri tom všetkom a pod hrozbou takto zvýšených nákladov a zároveň nižších čistých príjmov hráčov. Ak to sledujete, tak viete, že niektoré špičkové kluby ukončili činnosť. Žiaľ, reprezentantom toho je basketbalový klub Good Angels Košice, ktorý nás dlhé roky úspešne reprezentoval v ženskom basketbale na úrovni euroligy a podobne, slovenská pýcha v športe, dnes tento klub fakticky neexistuje, pokiaľ ide o profi šport. Neexistuje. Ak si myslíte, že tie košické basketbalistky stále sú a že hrajú euroligu, no nehrajú. Majiteľ to skrátka rozpustil, pretože nevedel zohnať peniaze, aj keď je veľmi šikovný, nevedel zohnať peniaze, ktorými by mal naplniť tieto záväzky, ktoré by mu vyplývali z tých povinných odvodov.
Čiže berme to úplne vážne, túto situáciu. No a teda našlo sa, našlo sa, pán kolega, ako ste aj vy povedali v úvodnom slove, najhoršie z možných riešení, ale opakujem, no lepšie ako nič. Najhoršie z možných riešení je posunúť tie odvodové prázdniny do ďalšej budúcnosti, predĺžiť ich, rozhodli ste predĺžiť to o tri roky. To znamená, že vlastne to riešenie bude musieť určite nájsť nová vláda, verím, že to tak aj urobí, ale toto je jednoducho najhoršie z možných riešení.
Ale opakujem znova, neberte to ako kritiku. Je to lepšie ako nič. Je to lepšie ako nič, ale chcem vám pripomenúť, chcem vám pripomenúť, že čo to teda znamená, aby bolo jasné. Ten profi športovec tým pádom nemá sociálne poistenie. Tri roky doteraz a tri roky ďalšie, šesť rokov, ten, kto by, nebodaj, celých šesť rokov pôsobil na Slovensku, šesť rokov nemá započítaných do nárokov na budúci dôchodok. To je ako keby šesť neodpracovaných rokov, ako keby bol nezamestnaný. On zamestnaný je, on hrá ten futbal, hokej, má aj slušný príjem možno, ale nemá dôchodkové poistenie, pokiaľ si ho neplatí sám dobrovoľne. Nemá nemocenské poistenie. To je problém hlavne mladých športovkýň, ktoré, keď otehotnejú, tak nemajú nárok na materskú. Zase je to možné riešiť dobrovoľným nemocenským poistením, samozrejme, je tu odpoveď a takto mnohí z týchto profi športovcov dnes aj robia a budú robiť naďalej. Čiže pokiaľ im ten klub v úvahe o výške odmeny vyčlení peniaze, tých zhruba 200, 215 eur na dobrovoľné poistenie, tak riešiteľné to týmto spôsobom je. Je tu ďalej otázka zdravotného poistenia, ktoré sa jednoducho platiť musí, čiže tých zhruba 63 eur športovec musí niekde nájsť, aby si toto sám vo svojej réžii platil. No jednoducho, jednoducho toto riešenie tých odvodových prázdnin je skutočne najhoršie z možných.
Neviem, či viete, o akom počte ľudí sa bavíme. Ja som to tiež donedávna nevedel, ale keďže sa, ježíš, nesmiem vám ukazovať, tak si to pozerám len tu sám pre seba. Vy to nevidíte, dobre, vy to nevidíte, ja to čítam. Tak pozrite, keď zrátame futbal, hokej, volejbal, basketbal, hádzanú, vodné pólo a ďalšie športy, tak celkový počet profi športovcov na Slovensku je 1108. Čiže my sa vlastne bavíme o skupine 1100 ľudí na Slovensku, ktorých chceme, ktorých chceme riešiť, no a aby ste si nemysleli, že všetci sú Saganovci alebo Chárovci alebo Hamšíkovci, čiže sú to, nie všetci sú formáty, ktoré zarábajú státisíce mesačne, takže z tých 1108 športovcov približne 40 %, 425 z nich má hrubý príjem do 1000 eur. Žiadna, žiadna sláva. Takže keď z tých 1000 eur sa majú platiť dobrovoľné odvody vo výške 215 eur alebo keby si tie odvody mali iným spôsobom platiť, tak je otázka, kde na to vlastne vezmú. V rozpätí od 1000 do 2000 eur je ďalších 424 športovcov, potom máme 130 športovcov, ktorí majú od 2000 do 3000, 40 športovcov, ktorí majú príjem od 3000 do 4000 eur mesačne, a 89 profi športovcov na celom Slovensku, ktorí zarábajú nad 4000 eur. Čiže nie sú tie počty príliš vysoké, ani tie príjmy nie sú nejaké kráľovské. Takže je to, pre nich je to a pre kluby je to pálčivá otázka, nemajú jednoducho na to.
A pokiaľ by sme mali hľadať teoreticky lepšie riešenie ako predĺženie odvodových prázdnin, tak samozrejme niekoľko návrhov tu cirkuluje v tom kuloárnom pozadí. Jeden z tých návrhov je napríklad návrh, aby za profi športovcov, nezľaknite sa, aby za nich minimálne poistenie na sociálne, zdravotné poistenie platil štát. No ak sa niekto zľakol, preboha, čo toto má znamenať, koľko to bude peňazí, no pre nich by to bola významná pomoc a pre kluby takisto. Pre štát by to bola suma podľa mojich výpočtov, neviem, či dobre rátam, 2 a pol milióna približne eur ročne. Keď si zrátate 2500 eur na jedného krát 1100, tak vám to takto nejako vyjde. Necelé 3 milióny, viac to určite nevychádza. No nevieme nájsť niekde 3 milióniky, páni a dámy? Bolo by to inak, boli by poistení, hej, mali by nároky na dôchodok a tak ďalej. Nevieme niekde nájsť 3 milióniky? Financ majster, kde je ten budúci guvernér? Neviete mu to odkázať, či by to nešlo?
Samozrejme sú aj možno rozumnejšie riešenia, ale o tom treba diskutovať. Ten čas na tú diskusiu tu bol, dopadlo to tak, že bavíme sa o predĺžení odvodových prázdnin. Je mi to veľmi ľúto, som z toho trošku smutný.
Chcem ešte pripomenúť dve veci, ktoré by bolo treba riešiť. To, čo som už povedal, super odpočet v zákone o daniach z príjmov. Čo to znamená? Vieme, čo to znamená, my to tam už máme. Super odpočet na vedu a výskum. Ak nejaký podnikateľ zainvestuje euro do vedy a výskumu, tak do výdavkov, daňovo uznaných výdavkov sa mu zarátajú eurá dve. Je to inštitút, ktorý tu máme niekoľko rokov, snáď funguje, ak ho tam teda máme už tých niekoľko rokov. Dokonca sa to vlastne zvyšovalo, lebo najskôr to bolo 125 %, teraz je to 200 percent. Čiže tento inštitút poznáme, uplatňuje sa vo vede a výskume. A o nič iné nejde ako o to, aby keď sponzor dal do športu 1 euro sponzorského, aby mu daniari umožnili odpísať si zo základu dane eurá 2, čiže tak ako pri vede a výskume. Verte, že to nebude znamenať nejaké významné výpadky zo štátneho rozpočtu.
Ďalej treba upratať samotný sponzoring ako taký, pretože tak ako je to dnes napísané v zákone o daniach z príjmov, pri troške dobrej vôle by to šlo urobiť inak, tak, aby to nebolo cez tie roky a tak komplikovane, nechcem ísť do detailov, ale mnohí z vás viete, o čom hovorím, pri troche dobrej vôle by šlo urobiť tak, aby ten sponzoring mohol reálne fungovať. Dnes s tým majú sponzori jednoducho technicky v podstate problém.
No a chcem ešte povedať poslednú vec v rámci môjho vystúpenia. Neviem, či vám niečo hovorí § 49a v zákone o športe, zmluva o výkone činnosti športového odborníka. Presadilo sa to v takej tej zase rýchlej novele vlani. Chytilo sa to v športe, kluby sa na to pýtajú a aj to pomerne mohutne začínajú využívať. Čo to je? To je vlastne, ako keby forma dohody o pracovnej činnosti, je to niečo úplne rovnaké ako dohoda o pracovnej činnosti v Zákonníku práce, len to máme teda špeciálne len pre športových odborníkov v športe, ale je tam vyšší časový limit činností za týždeň. Klasická dohoda o pracovnej činnosti je limitovaná najviac 10 hodín týždenne, čo v praxi v športe nestačí. Napríklad taký rozhodca, či v hokeji, či vo futbale za jeden týždeň strávi na tom ihrisku viac času ako 10 hodín, no vo futbale možno, ale v hokeji nie, oni sú celý víkend na korčuliach a pískajú deti, dorast, béčko, muži, ženy, skrátka nezmestia sa, nezmestia sa do toho limitu. Čiže tá zmluva o výkone činnosti športového odborníka je lepšia v tom, že tam je možný limit až 30 hodín týždenne. A preto to tie kluby, zväzy aj využívajú. Ale o čo ide? Zabudli sme, a je to aj moja vina, zabudli sme na to, že dohoda o pracovnej činnosti pri odvodoch je výhodná pre študentov a dôchodcov, pretože študenti a dôchodcovia pri dohodách neplatia zdravotné poistenie a majú zvýhodnený režim aj pri sociálnom poistení. Do detailov nepôjdem. Ale táto zmluva o výkone činnosti športového odborníka, tam sme na to zabudli. Čiže bolo by fajn to doplniť, aby aj študent alebo dôchodca mal reálne túto zmluvu o výkone činnosti športového odborníka s oslobodeniami od odvodov a aby tí dôchodcovia napríklad, ktorí, povedzme, robia nejakých funkcionárov pri hokeji, pri ďalších športoch neboli obmedzovaní tou dohodou o pracovnej činnosti. Tam sú teda odvodové výhody, ale tam je ten limit 10 hodín. Tak ja neviem, kolegovia, ale ak sa do toho nepustí nikto iný, tak aby som tu len nerečnil, tak ja by som si rád zobral za domácu úlohu pripraviť pozmeňovací návrh, ak budete súhlasiť, nie je to mimoriadne zložitá úloha pripraviť to a predložiť potom v druhom čítaní tak, aby s vašou podporou, o ktorú vás úctivo žiadam alebo prosím, aby sa to mohlo dostať do tejto malej šikovnej, ale nie možno práve najlepšej novely.
Ďakujem pekne.

Ja sa, pani poslankyňa, nechcem dotknúť vášho veku, ale vy si naozaj už všeličo pamätáte v tomto parlamente, čiže si teda určite dobre pamätáte na letné rokovanie v roku 2012, kedy sa tu zhruba tak dva týždne opakovane, lebo vtedy pán predseda Paška to nejako dobabral, rokovalo o zásadnej novele týchto dôchodkových zákonov. A vtedy sa stali dve zaujímavé veci. Po prvé, vy sami ste presadili, nikto za to nehlasoval, len SMER, mali ste väčšinu, stačilo vám to, vy ste vtedy presadili zvyšovanie dôchodkového veku, naviazanie dôchodkového veku na stredný vek dožitia. Čiže to, čo robíte teraz, robíte vlastne proti tomu, čo ste robili v roku 2012. Ono v tom roku 2012 to bolo tak rafinované, lebo to zvyšovanie dôchodkového veku ste nastavili v zákone až od roku 2017. Čiže dali ste odkaz pre budúcu vládu. No a teraz to vlastne tiež robíte tak, že rušíte alebo negujete to svoje opatrenie, lebo predsa ľudia nemôžu zomierať pri strojoch, ako to v roku 2017 mohli zomierať pri strojoch, však hej? Teraz už zrazu nemôžu, dobre, tak ste vstúpili zrejme do svedomia, ale znova to robíte tým spôsobom, že vlastne spadne to až na budúcu vládu ako problém. Takže to je jedna vec.
A druhá vec je k tomu druhému pilieru. Skúste si spomenúť, veď máte dobrú pamäť, že vy ste zvýšili poplatky za výnos v druhom pilieri z dovtedajších 5,6 % na 10 percent. Vy sami, SMER pridal DSS-kám, zvýšil poplatky v ich prospech na neprospech občanov. Vy ste to urobili, vy ste za to hlasovali!