Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod, aby bolo jasné, som zásadne proti tomuto návrhu. Odporúčam všetkým, ktorí majú zdravý rozum, aby ho nepodporili a aby hlasovali jednoznačne proti.
Zákon o športe bol prijatý v roku 2015 po trojročnej práci, tvrdej, poctivej práci veľkého tímu ľudí. Bol poctivo a poriadne prekonzultovaný so všetkými, ktorých sa to týka, či sú to športovci, či sú to športoví odborníci, kluby, zväzy, ministerstvo ako také. Jednoducho každý sa mohol k tomu vyjadriť a výsledkom bolo to, že konečne sa začal dodržiavať Zákonník práce.
Teraz by som poprosil o pozornosť najmä poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia. Konečne sa začal uplatňovať a dodržiavať Zákonník práce, aj pokiaľ ide o profesionálnych športovcov, a všetky tie dilemy, či sú, alebo nie sú zamestnanci, boli rozlúsknuté tým, že zákon o športe jednoznačne zadefinoval profesionálneho športovca v kolektívnych športoch ako zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje Zákonník práce. Čiže všetko bolo od 1. 1. 2016 jasné. Dokonca, aby sa nemohol naozaj nikto sťažovať v kluboch, bolo prijaté v zákone trojročné - trojročné - prechodné obdobie, rok 2016, ´17, ´18, mohli dobehnúť už uzatvorené zmluvy medzi klubmi a športovcami uzatvorené ako športovcami SZČO, čiže naozaj sa nemohol nikto sťažovať, že bol pod nejakým legislatívnym tlakom pomeniť to, čo si podohadoval. Až nové zmluvy prijaté po 1. 1. 2016 mali byť uzatvárané v zmysle nového zákona o športe.
Ja chcem zdôrazniť Zákonník práce. Keby sme pristupovali vo všetkých oblastiach k Zákonníku práce tak, ako je to v športe, bolo by v tejto krajine, v tomto štáte, na našom Slovensku lepšie. Prečo? Pretože profesionálni športovci síce spadajú v kolektívnych športoch pod Zákonník práce, ale pre tých, ktorí to neovládajú, priblížim, oni majú vlastne v zákone o športe svojich približne 16, 17 paragrafov, kľúčových paragrafov, čiže tie kľúčové otázky, ako napríklad odmeňovanie, pracovný čas, dovolenka, majú zadefinované presne tak, ako profesionálny šport potrebuje. Čiže nejdú podľa štandardných ustanovení štandardného Zákonníka práce.
Zoberte si, napríklad štandardný Zákonník práce hovorí, že zamestnanec má mať dva dni odpočinku v týždni, čo by mala byť sobota a nedeľa. No profesionálny športovec v sobotu, v nedeľu, ak náhodou niekto netuší, obvykle hrá zápasy, súťaže, takže neexistuje v reálnom živote, aby sa to tu dalo dodržať, a preto napríklad v tom špeciálnom Zákonníku práce, v tých paragrafoch, ktoré sú v zákone o športe, profesionálni športovci takéto niečo majú vypustené. Podobne je špecifickým spôsobom upravená dovolenka, mzda, odmeňovanie ako také a podobne. Príplatky za sobotu, za nedeľu, má športovec nárok na príplatok za sobotu, za nedeľu? No nemá, hej, pretože to by bolo akože fakt proti zdravému rozumu.
Čiže argumentovať, že veď profesionálni športovci sú niečo extra, áno, ten argument sedí, a pretože sú niečo extra, tak majú tých osobitných 16 paragrafov v zákonníku, v zákone o športe a nejdú úplne vo všetkom podľa Zákonníka práce.
Ale napríklad, pokiaľ ide o vymáhateľnosť práva, pokiaľ ide o garanciu toho, že ich klub nevyhodí na ulicu, lebo sa zranili, že povedzme sa niekomu znepáči to, že nedal gól ten hokejista a vyhodia ho na druhý deň, lebo mu zrušia zmluvu, to v prípade, že sa na nich vzťahuje Zákonník práce, nemôže byť, tak ako to nemôže byť pre zamestnanca, ktorý pracuje v nejakej fabrike pri páse. Čiže v tomto ich Zákonník práce naozaj chráni a je pre nich užitočný. A to, to, samozrejme, oceňujú aj hráčske odbory.
Znova sa tu pozerám na jediného, aha, pardon, aj druhého zástupcu strany, ktorá má v prívlastku sociálna demokracia a má dokonca zmluvný vzťah s odbormi Slovenskej republiky. Čiže, páni, chcem vás upozorniť, že hráčske odbory, hovorím teraz za hokejistov a futbalistov, chcú, aby to ukotvenie profesionálnych športovcov ako zamestnancov v zákone o športe zostalo a odmietajú túto novelu. Takže neviem, či vaše srdiečko, či vaše svedomie, alebo koaličné dohody prevážia.
Čiže zdôrazňujem ešte raz, áno, v športovom hnutí sú na to rozdielne názory, samozrejme, hokejisti, ktorí vlastne, ako dobre viem, iniciovali tento poslanecký návrh, sú tí prví, ktorí budú kričať, že profesionálni športovci by mali byť v SZČO a nemali by byť zamestnanci, presne tie profesionálne hokejové kluby, ktoré, až na dve výnimky, a to sú HC Košice a Slovan Bratislava, už vlastne 5 rokov nerešpektujú zákon o športe a vedome ho porušujú, čo konštatovali aj kontroly z inšpektorátov práce, presne tieto kluby sa teraz rozhodli vylobovať si, vylobovať si túto zmenu v zákone. Poslanecký návrh, klasika, čiže neprejde to pripomienkovým konaním, odborníci nemajú šancu sa vyjadriť, však pani Kuciaňová, no čo by nás zdržovali nejakí zamestnávatelia v pripomienkovom konaní, jednoducho prežeňme to cez poslanecký návrh, šup, rýchlo, dokonca je piatok poobede, takže treba končiť 14.00, čiže diskusia je, samozrejme, obmedzená.
Pán, pán predsedajúci, ktorý má určitý vzťah k istému basketbalovému klubu, ktorému to bude tiež veľmi vyhovovať, ako som počul, má na to tiež svoj názor, však, samozrejme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Mám názor, určite.

Mihál, Ján, poslanec NR SR
... každý sme volený zástupca ľudu a každý zastávame záujem tých našich voličov, ktorí nás sem poslali.
No ja zastávam záujem tej časti športovej komunity, ktorá tvrdí, že v športe má byť poriadok a profesionálni športovci sú v postavení zamestnanca.
Odmietam tento poslanecký návrh a odporúčam všetkým, ktorí majú zdravý rozum a napríklad sa cítia byť sociálnymi demokratmi, aby ho odmietli.
Ďakujem.

Ja oceňujem v prvom rade, že ste zareagovali spôsobom, že chcete teda prerušiť rozpravu a opraviť možno ten pozmeňovací návrh, takže to oceňujem. K tej... Súhlasím presne s tým, čo ste povedali. Treba zmeniť daňový mix, nastavenie jednotlivých daní, znížiť dane zamestnancom a, samozrejme, aby nedošlo k výpadkom verejných rozpočtov, tak sa tým pádom aj pozrieť na druhú stranu a to znamená napríklad na majetkové dane. Alebo my hovoríme o tom, že treba, možno s cieľom zmeniť správanie ľudí, zaviesť tzv. ekologické dane. Čiže bavme sa na túto tému niekedy v budúcnosti.
A to, čo ste povedali, že ak by ste znižovali na priamo daň fyzických osôb, tak tu máme na druhý deň demonštráciu, ktorú zorganizuje ZMOS, no máme. Samozrejme, že máme, pretože rovnako, ako sa zhodneme v tom, že treba zmeniť celkovo daňový mix, ako je vlastne zložená, zložená tá skladba daní na Slovensku, ja si myslím, že sa asi aj zhodneme v tom, že tzv. podielové dane, ktoré dostávajú samosprávy dnes výlučne na báze dane z príjmu fyzických osôb, to je jednoducho nie je pre dnešnú dobu dobré riešenie. Čiže treba zmeniť aj daňový mix, ktorý je podkladom pre výber podielových daní, aby teda samosprávy neboli, neboli príjemcom len vlastne výnosu dane fyzických osôb, ale dajme tam aj právnické osoby, dajme tam DPH-čku. No o tom sa treba odborne baviť, samozrejme, to nemôže byť diskusia v rámci faktickej poznámky.
No a to, čo ste povedali, že nemôžete nariaďovať zákonom, ako sa majú správať súkromné spoločnosti. A, prosím pekne, Zákonník práce je čo? Tam je nariadené, že súkromná spoločnosť, vydavateľ poukazu nemôže inej súkromnej spoločnosti zamestnávateľovi účtovať viac ako 3 % províziu. Čiže to je už precedens, keď na to príde. Takže kľudne to môže byť aj v Obchodnom zákonníku takto.

Ďakujem veľmi pekne za obidve faktické poznámky. A áno, pani kolegyňa Shahzad, to je veľmi dobrý postreh. Akú to má logiku, že vylepšujeme podmienky zamestnancovi tým, že si môže zobrať na rekreáciu aj rodičov, a dokonca zaplatíme mu príspevok v prípade, že na rekreácii on sám nebude, ale zaplatí to ako darček svojim rodičom, čo je chvályhodné, samozrejme, čo je chvályhodné, ale v kontexte, že berieme nárok na príspevok rodinám, ktoré sú na materskej, rodičovskej dovolenke, tá logika tam fakt žiadna, preboha, nie je.
Veď trochu rozmýšľajme, prosím vás!

Takže ďakujem za slovo. No ja budem vlastne v mojom príspevku teraz reagovať na to, čo povie pán predkladateľ, pán poslanec Baláž svojím pozmeňovacím návrhom. Asi to nejako režijne nevyšlo, hej, život je najlepší režisér, tak sa teda prispôsobme tomu, že ja si ten návrh čítam na internete, urobte to aj vy, keď chcete byť v kontexte toho, že čo vlastne rozprávam, čo komentujem. Nájdete to v príslušnej zložke tejto tlače, čiže komentujem vlastne pozmeňovací návrh pána kolegu Baláža, ktorý za chvíľku prednesie. Ale ešte predtým sa chcem vrátiť trošku späť k tej diskusii s pánom predsedom Dankom. Ja chcem ešte raz zdôrazniť, áno, samozrejme, je tam daňová, odvodová výhoda. No ale prečo ju dávame zamestnancovi a zamestnávateľovi takto? (Rečník si pravou rukou škrabe ľavú stranu hlavy.) Prečo to takto robíme? Prečo neznížime dane a odvody? Prečo to zníženie daní a odvodov viažeme na čerpanie nejakých rekreácií na Slovensku, najmenej na dve prenocovania, takto a takto? Hej, prečo je to tak? Prečo ten zamestnanec nedostane vyššiu čistú mzdu cez nižšie daňovo-odvodové zaťaženie, a nech si s tou čistou mzdou vyššou urobí, čo chce? Nech ide do Chorvátska na dovolenku. Áno, poviete chceme podporovať slovenský turistický ruch. No tak ho podporujme, ale nie, prosím vás, takými opatreniami, ktoré potom naozaj zaťažujú podnikateľov, pretože to prináša obrovské množstvo novej byrokracie.
A ja viem, o čom hovorím. Viem, o čom hovorím, keď hovorím o vyššej byrokracii, a vy vlastne, podstata toho celého návrhu, o ktorom sa bavíme, je, že túto vyššiu byrokraciu chcete poskytnúť šľachetne aj firmám s malým počtom zamestnancov, ktorých to zabije, pretože tie firmy nemajú účtovníčky, tam sa budú robiť chyby, budú mať problémy pri kontrolách a tak ďalej. Nuž, je to vaše rozhodnutie, vládnete, tak vládnete takýmto spôsobom. Ja s tým zásadne nesúhlasím.
K pozmeňovaciemu návrhu, ktorý za chvíľku bude prezentovať pán kolega Baláž. Prvý bod, ktorý hovorí o tom, že sa bude príspevok, teda že na príspevok nebude nárok zamestnancovi počas materskej a rodičovskej dovolenky. No, tak keď už to tu máme, keď už to tu je a keď sú teda nastavené nejaké pravidlá, tak tie pravidlá dnes hovoria, že pokiaľ zamestnankyni začal pracovný pomer pred viac ako dvoma rokmi, má nárok na príspevok na rekreáciu. Ja som to doteraz vždy chápal tak, že za tú svoju dvojročnú robotu si zaslúži, keď už teda to je, zaslúži si ten príspevok aj s oslobodením od dane. A vy teraz hovoríte, že keď to bude tak, že ona je teraz ešte v zamestnaní v októbri a od 1. novembra nastupuje na materskú a má naplánovanú až vianočnú dovolenku, si to šetrila tú dovolenku až na lyžovačku, lebo rada chodí na hory lyžovať, ale tú dovolenku bude čerpať už počas materskej, že to takto skrátka takto vyjde, tak vy hovoríte, že teda ten nárok na príspevok nemá, pretože je na materskej. Ona si odrobila v tej firme svoje dva roky, a keďže je tehotná, ide na materskú, tak nemá zrazu nárok na príspevok. To nemá dobrú logiku, prosím vás. Akože vy to odôvodňujete tým, že na jednej strane zaťažíte malých zamestnávateľov, tak to chcete kompenzovať tým, že odťažíte tie povinnosti zamestnávateľovi pri zamestnancoch na materskej a rodičovskej dovolenke.
Mimochodom, máme tu ďalší návrh z vašej dielne, ktorý hovorí o tom, že zamestnanci, ktorí vychovávajú dieťa a majú menej ako 33 rokov, tak budú mať o týždeň dovolenky viac. Tak čo vlastne chcete?! Na jednej strane beriete zamestnancom, ktorí majú malé deti, nejaké výhody, na druhej strane im pridáte týždeň dovolenky. No čo vlastne vy robíte pre tie rodiny?! Chcete im dobre alebo zle? Tak sa, prosím vás, rozhodnite, že či chcete mladé rodiny zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
No ja chcem mladé rodiny zvýhodňovať, poviem za seba, aby som nebol len deštruktívny, ale aby som konštruktívne povedal, ja chcem mladé rodiny zvýhodňovať, čiže ja rozhodne nebudem súhlasiť s tým, aby sa neposkytoval príspevok na rekreáciu žene, ktorá je na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke. Je zamestnancom, má všetky práva, ktoré jej vyplývajú z pracovného pomeru aj počas materskej, rodičovskej dovolenky, tak nechápem, prečo by zrazu mala stratiť právo na príspevok na rekreáciu.
Čo tu máme ďalej? Ďalej tu máme bod, ktorý hovorí, že platnosť rekreačného poukazu zaniká dňom skončenia pracovného pomeru zamestnanca. To má logiku, to by som podporil. Zamestnanec odchádza, nie je zamestnancom, tak samozrejme mal by rekreačný poukaz, ak ho nevyužil, vrátiť. To doteraz v zákone nebolo, toto je správne.
Podpora. Ďalšia zmena, oprávnenými výdavkami budú aj výdavky zamestnanca na rodiča zamestnanca aj bez toho, že by samotný zamestnanec bol na rekreácii. Keď už to má tú filozofiu, že, samozrejme, podporíme zamestnanca, ak na rekreácii má rodinných príslušníkov, a podporujeme ho, ak tam má manželku, ak tam má deti, a to dokonca dospelé deti, 30-40-ročné deti, prečo by sme nepodporili aj prípad, kedy tam má rodičov? S týmto ja viem súhlasiť, to by malo moju podporu.
A posledná zmena je, ktorá vlastne vyplýva z vašej komunikácie s Finančnou správou, zamestnanec musí zamestnávateľovi poskytovať aj osobné údaje rodinných príslušníkov, ktorí sa s ním zúčastnili na rekreácii. No tak mimochodom to vlastne znamená ďalšie nejaké administratívne zaťaženie, lebo to, že musí niekto poskytovať nejaké, niekomu nejaké údaje, nič iné nie je ako zvyšovanie administratívy, a to je len dôkazom toho, ako je celá táto agenda náročná, pretože keď ministerstvo financií, samozrejme, v rovine strážcu kasy, strážcu peňazí, ktoré sa vyplácajú bez zaťaženia daňou, hej, a chce si to kontrolovať, tak samozrejme ministerstvo financií trvá na tom, aby zamestnanec vydokladoval, kto s ním na tej rekreácii bol. No a to znamená presne ďalšie administratívne zaťaženie, či toho zariadenia, ktoré, kde ten zamestnanec bol na rekreácii, či toho zamestnanca, či v tej mzdovej učtárne a zamestnávateľa, ktorá to celé zadministruje. Čiže toto je krásny príklad toho, ako sa znova taký malý gramík nového zaťaženie administratívneho pridáva zamestnávateľom.
Ja som bol nedávno na debatke v RÚZ-ke. A tam oni majú takú svoju jednu agendu, kde majú vypočítané, koľko rôznych administratívnych povinností má zamestnávateľ, to číslo sa pohybuje niekde okolo 1 900 rôznych povinností. Narátala RÚZ-ka, že musí plniť zamestnávateľ podľa rôznych zákonov, tak máme 1 901. povinnosť, určite si to radi zapíšu do toho svojho Excelu.
Čiže toto na jednej strane má logiku, lebo to treba, aby sa preukázalo to daňové oslobodenie, ale čo na to poviem ako človek, ktorého zaujíma, je zjednodušovať administratívu. No musím byť proti. Takže celkovo, celkovo ja mojim kolegom budem odporúčať, aby za ten váš pozmeňovací návrh jednoducho nehlasovali. A hlavný dôvod je ten, že vy vlastne uberáte právo mladým rodinám na príspevky na rekreáciu, lebo sú akurát na materskej. To je pre mňa neprípustné.

Pán predseda, ďakujem za vystúpenie. S časťou súhlasím, s časťou nemôžem.
Súhlasím s tým, že turistický cestovný ruch to významne povzbudilo. Počet prenocovaní, obrat v cestovnom ruchu, to sú čísla, ktoré ja síce nemám v oku, tie presné, ale viem, že výrazný nárast tam je a nepochybne je to aj vďaka príspevkom na rekreáciu, rekreačným poukazom, to určite, to nespochybňujem.
Na druhej strane, ale upozorňujem na to, že napr. ceny v ubytovaní vzrástli, jednoducho vzrástli, napriek tomu, že šla dole DPH-čka na 10 % . A chcem vás upozorniť, lebo možno neviete, čo je v zákone, pokiaľ ide o to, či môže zamestnávateľ nanútiť zamestnancovi rekreačný poukaz, lebo takáto diskusia tu je, ja vám zacitujem zo Zákonníka práce § 152a ods. 2 prvá veta: „Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu.“
Zamestnávateľ na úrade nejakom sa rozhodne, že nakúpi rekreačné poukazy od firmy, ktorá ich za nulovú províziu vysúťaží, lebo ponúkla úžasne najlepšie podmienky a všetkých ix zamestnancov si nemôže nosiť faktúry a platiť v hotovosti vo svojom obľúbenom penzióne na Orave, kam chodili, lebo dostanú rekreačné poukazy a môže ísť do 50 najdrahších hotelov na Slovensku, kde si zoberie vydavateľ 15-percentnú províziu. Jednoducho takto to funguje. Ja vám opakujem, vy ste tu neboli. Ja mám behom tohto roku za sebou 5-tisíc odškolených mzdových účtovníčok, ktoré, od ktorých som sa všeličo podozvedal, a neboli to, neboli to práve priaznivé informácie pre vašu osobu.

Znova, rekreačné poukazy. Provízia za rekreačné poukazy. Dobre. Zákonník práce ohraničuje výšku provízie, ktorú môže žiadať vydavateľ poukazu od zamestnávateľa, maximálne 3 %.
Mám pocit, nemám to potvrdené, že v tej kvázi súťaži, napríklad na rôznych úradoch, kde sa súťaží medzi rôznymi vydavateľmi, tak úplne pokojne ponúkajú svoje rekreačné poukazy za 0 %, aby tú súťaž vyhrali, pretože pre nich nie je dôležité mať povedzme jedno-dvoj- alebo trojpercentnú províziu od zamestnávateľa. Pre nich je dôležité, že majú províziu od hotelov. A podľa mojich informácií, ktoré mám potvrdené, sa provízia, ktorú si žiadajú od hotelov, pohybuje až do 15 %! Až do 15 %! Za to, že sa zamestnanec môže, že môže zaplatiť tým rekreačným poukazom. Tam nie je žiadna pridaná hodnota, prosím pekne, ale 15 %, pretože veľmi dobre vedia, že tie hotely na tieto nevýhodné podmienky v konečnom dôsledku pristúpia, pretože im to zväčšuje klientelu.
Ale čo je výsledok? Výsledok je ten, že ceny práve v týchto hoteloch rastú. Hej, neviem, či ste si všimli, ale tí, čo chodíte, chodíte po Slovensku, tak ste asi zaregistrovali, že ak niekde ste vedeli vybaviť zľavu, už nevybavíte, a niekde, kde bola pomerne príjemná cena za ubytovanie, je dnes vyššia. Čiže efekt príspevkov na rekreáciu a rekreačných poukazov extra je ten, že zdraželi služby pre klientov. A toto je zderstvo, 15-percentná provízia!
Prečo nedávate nejaký pozmeňovací návrh napríklad, že provízia pre vydavateľa zo strany hotela môže byť tiež napríklad len maximálne 3 %. Komu robíte biznis?

Ďakujem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, trošku som v takom, v takom rozpoložení, že som sa snažil rýchlo si naštudovať pozmeňovací návrh, ktorý vlastne zaznie po mojom vystúpení z úst pána poslanca Baláža, aby som teda vedel, že čo vlastne všetko ešte chcete zmeniť. No dobre, tak po poriadku.
Bavíme sa o príspevkoch na rekreáciu, ktoré boli zavedené od januára tohto roka. No pre vašu informáciu, ja celý rok obieham po Slovensku a vysvetľujem zamestnávateľom, ako tie príspevky na rekreáciu fungujú. Mojimi, pod mojimi rukami prešlo momentálne možno okolo 5 000 ľudí, mzdárok z firiem, ktorým som sa to snažil vysvetliť a ktorí mi zároveň dávajú aj silnú spätnú väzbu z praxe, ako to funguje. Ja rozumiem tomu, že pohľad hotelierov a pohľad SNS je taký, že príspevky na rekreáciu sú úžasne úspešná vec, pretože slovenské hotely sú plné, cestovnému ruchu to nepochybne pomohlo, hotelieri sú spokojní. Pretože keď na jednej strane im niekto uložil povinnosť povedzme platiť vyššie mzdy zamestnancom, platiť príplatky za soboty, za nedele, vyššie príplatky za sviatky, tak niekto ďalší im vlastne zvýšil tržby týmto spôsobom. To je úplne super. Ale ja by som bol rád, keby sme sa na veci pozerali trošku z väčšieho nadhľadu.
Vy budete obhajovať príspevky na rekreáciu napríklad aj tým, že je to pre zamestnancov daňovo zvýhodnené, pre zamestnávateľov odvodovo zvýhodnené, čiže má to svoj zmysel. Áno, určite z pohľadu toho, že sumy potenciálne 275 eur ročne, ktorá by možno inak bola vyplatená ako odmena alebo mzda, ten zamestnávateľ neplatí odvody, zamestnanec takisto neplatí odvody, neplatí daň, čiže je to výhodnejšie, ako poskytnúť nejakú mzdu alebo odmenu. Ale prečo sa, preboha, o veciach bavíme takto? Veď takto sa poškrabme, touto rukou takto rovno. (Rečník názorne gestikuluje rukami.) Čiže pokiaľ chceme zamestnancom znížiť dane, odvody, pokiaľ chceme zamestnávateľom znížiť odvody, no tak to urobme rovnou cestou, a nie cez všelijaké príspevky a podobne. Neuveriteľne sa tým komplikuje systém a... To..., jednoducho toto pre mňa, ja na to nemám slov. Pre mňa toto nie je cesta. Ja som zástanca jednoduchého daňového odvodového systému s čo najjednoduchšími pravidlami, aby som ja ako človek, ktorý si dnes zarába na tých školeniach prišiel o chleba, ja to nechcem. Ja chcem, aby v tomto štáte bol čo najjednoduchší daňový a odvodový systém, čo najjednoduchší Zákonník práce, ktorý garantuje zamestnancom ich práva, ale neriešme tu nejaké príspevku na rekreáciu. Ja toto odmietam.
Neviem, či ste si vedomí, ale asi ste, však ste autori tohto návrhu, čo vám urobilo ministerstvo financií. Ministerstvo financií koncom marca vydalo metodické usmernenie, má deväť strán. A ministerstvo financií, teda Finančná správa, Finančná správa, aby som bol presnejší na webe Finančnej správy v priebehu tohto roka uverejňuje informačný servis v podobne odpovedí na otázky z praxe, ako zamestnávatelia majú teda pristupovať k príspevkom na rekreáciu v takej, v takej, v takej situácii. Ten informačný servis dnes číta možno okolo sto otázok a odpovedí a ďalšieho výkladu pozície Finančnej správy, ako sa stavia k príspevkom na rekreáciu. Samozrejme, najmä z pohľadu oslobodenia od dane.
Toto všetko je v konečnom tak komplikovaná problematika, že by ste tomu neverili. Áno, sedíte tu v parlamente, niekto vám dá do ruky pozmeňovací návrh, povedzte to skrátka v pléne, hotovo, vybavené. Len netušíte vôbec, čo sa odohráva v tých firmách. Netušíte. Strašne ste skomplikovali či Zákonník práce, či ste skomplikovali daňovo-odvodový systém. No ja vám položím jednu odbornú otázku. Sme na pôde parlamentu, verejnoprávna, čiže povedzme si príklad zo štátnej sféry.
Predstavte si zamestnanca, štátneho radcu na ministerstve hospodárstva, ktorý je tým štátnym radcom v štátnej službe na ministerstve hospodárstva už päť rokov. Má nárok na príspevok na rekreáciu na tom služobnom úrade, na ministerstve hospodárstva? No odpoveď by mala byť automaticky, že nárok má, lebo podmienkou na priznanie príspevku na rekreáciu aj v úradoch v štátnej službe je, aby bol v tej štátnej službe najmenej dva roky. On je päť rokov. Čiže, samozrejme, má nárok na príspevok na rekreáciu. Ale teraz si predstavte, že toho štátneho radcu prevelia z ministerstva hospodárstva na ministerstvo financií, na iný služobný úrad, kde bude jeden rok. Čiže rok pôsobí na ministerstve financií, predtým bol na ministerstve hospodárstva, čo je iný služobný úrad. A teraz vám položím zákernú otázku. Má po tom prevelení na ministerstvo financií, na ktorom je rok, právo na príspevok na rekreáciu, keď je tam rok? Má toto právo? A s touto otázkou sa trápia všetky mzdové účtovníčky na všetkých služobných úradoch v tomto štáte , s touto otázkou. To by ste neverili. Ale ja to viem, pretože sa s nimi bavím. Viete, aká je odpoveď?
Odpoveď na tento príbeh je taká, že celý rok sa to riešilo, pingpongovalo sa s ministerstvom financií, s Finančnou správou, ako sa tento problém bude riešiť. No odpoveď je taká, že Finančná správa k tomu minulý mesiac, minulý mesiac v septembri k tomu zaujali stanovisko, bude sa ten nárok uznávať, pretože je to vlastne štátny zamestnanec. Pred 6 rokmi bol prijatý na ministerstvo hospodárstva do štátnej služby, čiže ten služobný vzťah voči štátu začal pred 6 rokmi. To, že pred rokom prešiel na iný služobný úrad, nie je podstatné. Je šesť rokov štátny zamestnanec, čiže podmienku dvoch rokov spĺňa, aj keď iba rok je na tom služobnom úrade na ministerstve financií. Čiže odpoveď je, nárok má.
No takýchto problémov je asi tak sto. Toľko, koľko je tých otázok na webe Finančnej správy. Otázky sú napríklad, či si môžem uplatniť príspevok, keď je so mnou taká a taká osoba, ako to mám, ako si to uplatním, keď to bolo zaplatené z účtu mojej manželky, a nie z účtu môjho, ako si to uplatním, keď nie sme zosobášení a platila to partnerka, tú rekreáciu, zo svojho účtu. To by ste neverili, čo všetko sa v praxi okolo tohto deje. A upozorňujem vás ešte raz na to, kolegyne, kolegovia z SNS, že vy si možno myslíte, že je to relatívne stručný paragraf, ale naozaj si pozrite to metodické usmernenie na webe Finančnej správy. To má deväť strán plus ďalších sto otázok. Tá mzdárka, ak má vedieť, ako má postupovať, si toto všetko musí naštudovať. A nie je to naozaj jednoduché. Sú tam také nuansy, že by ste sa čudovali. Čiže, čiže tá vaša snaha zlepšiť podmienky v cestovnom ruchu, oslobodiť niečo od dane, čiže zvýšiť čisté príjmy zamestnancov, tá snaha je možno dobrá, ale takto sa to skrátka nerobí.
No a teraz to, čo sa teda deje. Ešte akou-takou, akou-takou útechou doteraz bolo to, že sa to týkalo len firiem nad 49 zamestnancov. A vy vlastne to chcete novelizovať tak, že sa to bude týkať aj minifirmy, ktorá má možno jedného-dvoch zamestnancov. Viete, no zase. Áno, možno dobrý úmysel, však nech aj zamestnanci v menších firmách majú takýto nárok. Lenže tie menšie firmy, toto je jednoducho strašne administratívne náročná vec. To je, bohužiaľ, fakt. To znamená, že tie menšie firmy, kde to účtovníctvo častokrát majú externe vedené a podobne, kde ich to vedenie toho účtovníctva z hľadiska počtu zamestnancov už teraz neprimerane zaťažuje réžiou na túto agendu, sa ešte výrazne zvýši ešte viac. Tie malé firmy to zaťaží relatívne v omnoho väčšej miere ako firmu, ktorá má tých 49 a viac zamestnancov.
Takže toto, toto nie. Prosím vás, toto jednoducho nie. Ak už to raz máme, tak to nechajme len na tie väčšie firmy. Jednoducho toto nerobte. Menšia firma to môže poskytovať dobrovoľne, keď chce. Tak to je, keď už, tak takto to, prosím vás, nechajme. Nedávajme im to za povinnosť.
Zaviedli ste príspevky na športovú činnosť dieťaťa. Dobrovoľné. Hej, tam je to dobrovoľné, tuto to bude plne povinné aj pre malé firmy. Zase akú to má, akú má toto logiku? Dva veľmi podobné príspevky, jeden bude plne povinný aj pre malú firmu, druhý je zase plne dobrovoľný. To ako vlastne rozmýšľate potom? Na budúci rok bude aký príspevok, na čo? Aký bude? Pre veľké firmy dobrovoľný, pre malé firmy povinný? Alebo ako to vykombinujete?
Skrátka ako vaše návrhy sú neuveriteľné pestrou zmesou rôzneho. Raz je to solidárne, raz je to zásluhové, raz je to povinné, raz je dobrovoľné. Potom z dobrovoľného urobíte povinné. To sú strašne zmätky. To, keď tí podnikatelia sa sťažujú, že to podnikateľské prostredie nie je stabilné, že stále pribúdajú nejaké nové a nové povinnosti, tak hovoria o vás, o vašich návrhoch. Úplne vážne. Možno máte dobrý úmysel, ale keď chcete zamestnancom zvýšiť čistý príjem, tak im znížte dane, hej. Bavme sa o znižovaní daní. (Reakcia z pléna.) Áno, ja viem. Máte argument, znížili ste sadzbu dane na 15 % živnostníkom, hej, nie zamestnancom. Čiže tam to riešite cez príspevky na rekreáciu, cez príspevky na športovú činnosť dieťaťa, čo je síce fajn, lebo aspoň že to. Ale je to zlý spôsob, zlá cesta.
To, že budete predkladať ten pozmeňovací návrh. Neviem, bavili ste sa na ministerstve financií a Finančnej správe, aké sú tie prevádzkové problémy, praktické problémy? Bavili. Dávate tam napríklad to, že nebude nárok pri materskej a rodičovskej dovolenke. No, tak to sa vám poďakujú všetky ženy na materskej a rodičovskej dovolenke. Čiže tiež trochu nerozumiem logike, prečo to takto chcete zase v ich prípade osekať. Možno mi poviete, no tak to je pre zamestnávateľov. No, ak chcete niečo robiť pre zamestnávateľov, tak to celé zrušte, resp. ak chcete niečo urobiť na prospech veci, tak sa pozrite na rekreačné poukazy, pretože... (Reakcia z pléna.) Ja vidím, že ste sa pozreli. Prišli ste na to, že nie je vyriešený problém, čo s rekreačným poukazom, keď zamestnanec končí vo firme a rekreačný poukaz, ten kredit, ktorý tam má, neminul, že ho teda musí vrátiť, resp. sa to nejako exspiruje. To je v podstate dobré riešenie. Ale to len jedna, jedna vec, ktorá tam v praxi robí problém. Ďalšou obrovsky..., ďalším obrovským problémom je totižto to, že pokiaľ napríklad ja osobne som si ešte na začiatku roka myslel, že výhodou rekreačných poukazov je to, že sa odbúra tá administratíva spojená s nosením faktúr, preukazovania toho, že kde vlastne zamestnanec bol na rekreácii, s kým bol, do, na mzdové učtárne, lebo zaplatí to rekreačným poukazom v hoteli, a ďalej to nikto riešiť nebude. Neviem, či viete, ale to tak nefunguje. Pretože metodické usmernenie Finančnej správy hovorí, ak má zamestnanec rekreačný poukaz a zaplatí ním v hoteli za rekreáciu, je povinný vypýtať si faktúru v tom hoteli, je povinný to priniesť do učtárne a učtáreň je povinná preskúmať tú faktúru, o akú rekreáciu išlo, na koľko prenocovaní, s kým tam bol, či s rodinnými príslušníkmi, alebo s kamarátmi, za čo, za čo vlastne minul ten kredit. A keď tam mzdová učtáreň zistí, že tam boli nejaké porušenia pravidiel, tak mu to nemôže uznať ako oslobodené od dane. Keby to v tej mzdovej učtárni podcenili, tak pri daňovej kontrole majú obrovský problém. Neviem, či viete, že to funguje takto. No a tam nevidím vo vašom pozmeňovacom návrhu žiadny progres.
Takže môj názor je takýto. V žiadnom prípade nepodporím to, aby sa rekreačné poukazy zaviedli, teda príspevky na rekreáciu, aby sa zaviedli ako povinné pre menšie firmy. Neexistuje! Som zásadne proti.
Pokiaľ ide o tie kozmetické zmeny, ešte si ich preštudujem. Možno by bolo dobré dať o nich hlasovať potom osobitne. Však neviem, či na to, na to, po bodoch, takto som to myslel. Neviem, či je to technicky vôbec možné. Takže ten pozmeňovací návrh, to ešte, to ešte osobne zvážim.
Ale jednoducho v žiadnom prípade vo výsledku, ak v tom výsledku bude zavedenie povinnosti pre menšie firmy, to nemôže mať podporu.
Ďakujem.

Ďakujem za faktické poznámky. Pani Sárközyová vlastne potvrdila, alebo teda vyjadrila fakticky súhlasné stanovisko s tým, čo som ja povedal. Upozorňujem teda na to, že je otázka spravodlivosti a zmiery solidarity pri takomto nastavení.
Ale súhlasím aj s vami, pán Bernaťák, ja súhlasím aj s tým, že tie nízke dôchodky sú problémom najmä tej najstaršej generácie dôchodcov, ktorí máju dnes 70-80 rokov a gro tej pracovnej kariéry mali v čase, kedy skrátka tie platy boli naozaj nízke, a týmto určite chceme dopriať. Aj keď teda má to stáť tých 150 mil., nie, nie vždy treba pozerať na svet očami rozpočtu, ale očami toho, ako to vnímajú tí ľudia, ktorých sa to týka. Takže z tohto pohľadu vlastne súhlasím aj s vami, hľadajme riešenia.
Len ja sa znovu vraciam k tomu rozmeru špekulatívnosti, viete, ja robím prednášky pre ľudí a by ste neverili, koľko spoločníkov vo firmách, bohatých ľudí, sa ma pýta, ako si majú teda nastaviť ten svoj plat v tej svoje firme, aby im vychádzal ten minimálny dôchodok. Nuž a keď sa ma raz pýtajú, tak im ja aj odpovedám, 290 eur budete mať minimálny dôchodok, neverili by ste, koľko ľudí to naozaj dnes zaujíma, a stačilo by sa pozrieť do Sociálnej poisťovne, máme tu pána poslanca Vážneho, ktorý by to vedel potvrdiť, koľko ľudí je v takomto príjmovom pásme. A zistíte si, že prečo.
Čiže ja varujem pred takýmto nastavením.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dobrý deň prajem. Vážená pani predkladateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, k minimálnym dôchodkom.
Pokiaľ ide o minimálne dôchodky, ktoré boli zavedené, ak sa nemyslí..., nemýlim, od roku 2015, môj názor je, že je čo opravovať z pohľadu toto dôležitého prvku zákona o sociálnom poistení. Kto si spomenie alebo kto si vyhľadá v archívoch, tak si nájde, že moja kritika v tom čase bola najmä voči nastaveniu minimálnych dôchodkov voči sporiteľom, kde to krátenie, ktoré tam jednoducho máme v zákone, ja nepovažujem za správne. Minimálny dôchodok má, samozrejme, v prvom rade funkciu sociálnu, je to fakticky, fakticky, fakticky dávka, ktorou štát dopláca k starobnému dôchodku tak, ako je vypočítaný podľa zákona o sociálnom poistení, a cieľom minimálneho dôchodku bolo, keď bol zavedený, napríklad aj to, aby poberateľ dôchodku, ktorý si skutočne odpracoval najmenej 30 tých tzv. kvalifikovaných rokov, nebol nedôstojným spôsobom nútený vybavovať si dávku v hmotnej núdzi, aby aj z hľadiska akejsi spravodlivosti vzhľadom na ten počet odpracovaných rokov nebol hádzaný v úvodzovkách do jedného vreca s tými, ktorí možno celý život nepracovali a sú na dávkach. Takže je možné mať výhrady, samozrejme, je možné mať výhrady aj k samotnému nastaveniu parametrickému sumy minimálneho dôchodku.
Vy, váš návrh vlastne veľmi výrazným spôsobom vylepšuje tú základnú štartovaciu sumu minimálneho dôchodku namiesto doterajšej logiky 1,36-násobok sumy životného minima, pri tých 30 kvalifikovaných rokoch to bude 33 % priemernej mzdy, čo, samozrejme, je jednak viac, ale jednak, jednak si treba uvedomiť aj to, že v tých ďalších rokoch postupne potom ten medziročný nárast nebude skromne na základe rastu životného minima, ktoré je naviazané vlastne na rast cien, na infláciu, ale bude na základe rastu priemernej mzdy.
Filozoficky je to trošku možno rozporné, pretože keď si napríklad vezmeme, ako je nastavená valorizácia dôchodkov, tak tá je nastavená vzhľadom na rast cien, na infláciu. Takže dôchodky ako také, medziročne priznané dôchodky nám rastú o rast cien, o infláciu, samozrejme, je tam tá klauzula, že minimálne to musia byť 2 % ročne, ale minimálne dôchodky budú rásť prudšie. Čiže ja sa nechcem tváriť, že som hrozný purista, že všetko to musí mať jednu logiku, ale čoho je veľa, toho je veľa. Keď sa pozriete na systém sociálneho poistenia, tak každý pes iná ves, doslova. Jednoducho tam sa tá koncepčnosť úplne stráca.
A druhý, druhý dôležitý moment, ktorý chcem vlastne zvýrazniť. Minimálny dôchodok, na ne je nárok vtedy, keď má niekto tých 30 kvalifikovaných rokov. Kolegyne, kolegovia, to je pomerne komplikovaná téma, ale skúsim čo najjednoduchšie trošku priblížiť. Ten kvalifikovaný rok, to je taký rok, kedy som platil ako občan odvody zo mzdy alebo vymeriavacieho základu vo výške najmenej 24,1 % vtedy zistenej priemernej mzdy. Čiže pre vašu názornosť, ak je priemerná mzda zaokrúhlene 1 000 eur, tak ja musím zarábať aspoň 241 eur na to, aby sa mi toto obdobie uznalo pre priznanie minimálneho dôchodku. Za súčasného stavu predstavte si, fakt si predstavte, zarábam 241 eur, keď takýchto rokov hypoteticky, keby všetko bolo zastabilizované, platy nerastú, všetko je stále rovnaké historicky, zarábam 241 eur mesačne, mne bude priznaný minimálny dôchodok a ten, budem to hovoriť na základe roka 2020 (zaznievanie gongu), ku ktorému sa blížime, ten potom vychádza na 285 eur mesačne. Ešte raz. Zarábam 241 eur mesačne, zarábam takto 30 rokov, čiže nie tých modelových 40, ktoré obvykle používame pri nejakom príklade, že ako ti vyjde dôchodok, ak si pracoval 40 rokov, tak ti vyjde dôchodok približne vo výške polovice tvojej mzdy. Čiže keby som niekomu vysvetľoval, že ako mu, ako mu vyjde dôchodok a snažil by som sa byť vo svojej reči čo naj..., najprimitívnejší alebo vysvetliť čo najjednoduchšie, tak by som mu povedal. Ak zarábaš 800 eur hrubého a budeš zarábať takto 40 rokov, tak ti vyjde dôchodok približne 400 eur. Hej? Čiže z 800 eur hrubého, ak zarábaš, tak môžeš očakávať, keď budeš vlastne celý život pracovať, že dostaneš dôchodok 400 eur. Z 800 eur mzdy 400-eurový dôchodok.
A teraz ešte raz sa vrátim k tomu, s čím som začal. Ak niekto zarába 241 eur, a nie celý život, ale 30 rokov takto bude zarábať, ďalších 10 rokov pracovať nebude, bude možno dobrovoľne nezamestnaný, tak pri 241 eurách hrubej mzdy bude mať dôchodok 285 eur. Ešte raz, ten, kto zarábal 800, bude mať 400 a ten, kto zarábal 241, čiže trikrát menej, nebude mať 120-eurový dôchodok, čiže polovica tej svojej mzdy, ale bude mať 285. Čiže vlastne ešte viac ako hrubú mzdu, ktorú zarábal, keď pracoval. No v tom je určitý paradox nastavenia minimálnych dôchodkov, ale dobre, vieme o tom, lebo solidarita, lebo skrátka oceňujeme, že ten občan, ktorý síce zarába len 241 eur, 30 rokov pracoval, žiadne dávky od štátu nepýtal, nejaké dane, odvody zrejme zaplatil do systému, tak dobre, zhodli sme sa na tom v roku 2015, bude mať nárok na minimálny dôchodok, ktorý bude vlastne vyšší ako jeho predchádzajúca mzda.
Ja len upozorňujem na to, že ten princíp solidarity pri minimálnych dôchodkoch už teraz vyvoláva takýto efekt. No a viete, možno sú tu medzi nami ľudia, no nie v tejto snemovni, ale niekde na Slovensku, ktorí možno na toto stavajú, úmyselne si nastavia výšku svojich príjmov na úroveň tých 241 eur s tým, že vedia, že ich dôchodok nebude nejaký zázračný, ale bude vlastne lepší ako ten odvod fakticky, ktorý tomu štátu dali. Lebo jedna vec je, či ste naozaj pod tlakom životnej situácie a zarábate málo, a druhá vec je, že je tu skupina ľudí, ktorí si to takzvane vedia nastaviť. No a to je teda súčasný stav. Vy navrhujete, aby výška minimálneho dôchodku bola 33 % priemernej mzdy, to znamená niekde na úrovni 330, 340, 350. Samozrejme, medziročne tá priemerná mzda stúpa, čiže ten, kto zarába 240 eur, bude mať 330-eurový dôchodok, čiže tie nožnice pozitívne, samozrejme, sa ešte zvýšia, ale teda výrazným spôsobom sa zvýši ten rozmer solidarity, to je na jednej strane fajn, lebo sme solidárni k tým, ktorí málo zarábajú, ale na druhej strane je to zneužiteľné. Uteká mi čas, ako vidím, to ma mrzí, takže toto, na toto som chcel upozorniť.
Ďalšia vec sú finančné dopady. Na výbore sme si to prešli, nemám čas to komentovať podrobnejšie. Na výbore sme dostali informáciu, že takto nastavený minimálny dôchodok sa bude týkať skoro 250-tisíc dôchodcov, čo je zaujímavé, zaujímavo vysoké číslo, keďže poberateľov dôchodku je niečo vyše milióna, čo je možno až šokujúce, aká je úroveň dôchodkov, keď takáto obrovská skupina dôchodcov spadne do pásma minimálneho dôchodku.
Ďalší rozmer to ale však má, koľko to bude stáť štát, lebo štát vlastne dopláca tú sumu na tie minimálne dôchodky, no štát to má stáť 150 mil. ročne. Prosím pekne, niežeby som dôchodcom nedoprial, ale boli, boli im dopriate dvojité, zdvojnásobené vianočné dôchodky, bolo im dopriate to, že sa vlastne zastabilizoval, zastropoval dôchodkový vek, bola im nedávno dopriata, im dopriata tá valorizácia najmenej na výške 2 %, tak doprajme dôchodcom všetko možné, ale, ale predsa trošku musíme skúmať, aké to má dopady aj na verejné financie.
Toto je ďalšia sekera, 150 mil. euro ročne, ktorú nechávate vlastne ďalšej vláde.
Ďakujem.