Videokanál poslanca

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, v podstate takto pred rokom sme rokovali o zákone o športe, ktorý bol približne takto pred rokom aj prijatý v parlamente, a keď si spomínam, tak možno jeden-dvaja prítomní poslanci nehlasovali za, ale všetci ostatní... (reakcia z pléna), traja poslanci neboli za, ďakujem za opravu, ale všetci ostatní, či koaliční, či opoziční poslanci, tento zákon o športe podporili. Podporil som ho aj ja a vtedy som vyzýval mojich opozičných kolegov, či straníckych, či ďalších, aby boli takisto za, hoci vlastne tú zásluhu na prijatí tohto zákona si v podstate oprávnene mohla robiť vtedy vládnuca strana, jediná vládnuca strana, strana SMER, ktorá bola vo vláde, ktorá vlastne mala aj pozíciu ministerstva školstva a politickú zodpovednosť minimálne za prijatie tohto zákona.
Čiže napriek vtedajšiemu pomerne ťažkému boju a možno aj predvolebnému už boju medzi opozíciou, koalíciou prakticky všetci poslanci hlasovali za zákon o športe. A prečo zaň hlasovali? Pretože cítili aj tí, ktorí sa až tak o šport nezaujímajú, že tento zákon bol prijatý trošku inak ako drvivá väčšina zákonov na Slovensku, resp. tu v parlamente, a dozvedeli sa, ak aj sa o túto tému nezaujímali, že tento zákon vznikal zdola, čiže nie v kabinete na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu, ale, ale v podstate premietla sa tam približne trojročná práca ľudí, ktorým na tom záležalo. Samozrejme, aj za podpory významných politikov, či už spomeniem premiéra Fica alebo súčasného podpredsedu vlády pána Pellegriniho, vtedajšieho ministra školstva, a ďalších.
Podpora, podpora aj opozície a drvivej väčšiny poslancov teda bola preto, lebo cítili, že táto téma nie je politická, táto téma je v záujme nás, niektorí majú šport radšej, niektorí možno menej, niektorí športujú aktívne, niektorí iba pred televízorom, ale jednoducho bolo to také príjemné osvieženie predošlého štvorročného vládneho obdobia, a preto som ja osobne prekvapený, že táto novela, táto novela, o ktorej sa teraz bavíme v druhom čítaní, tá má trošku iný príbeh, tá má trošku iné pozadie a tam rozhodne, bohužiaľ, nie je možné hovoriť, že by prišla zdola, že by prišla z iniciatívy ľudí, ktorí v športe angažovaní sú, ale práve naopak, množstvo prvkov a kontroverzných prvkov v tejto novele prišlo zhora.
A ja teraz, pán minister, nechcem primárne riešiť vzťahy v súčasnej vládnej koalícii, to si vybavte medzi sebou, do toho mňa naozaj nič nie je, ale musím konštatovať ako vonkajší, ale zároveň veľmi blízky pozorovateľ, že tu sa prejavuje určitý, určitý súboj momentálne medzi stranou SMER a stranou SNS a prejavuje sa aj to, čo by sa, čo by sa v politike robiť nemalo. Dostane politická strana vo vláde zodpovednosť za nejaký rezort a niekedy je možno hovoriť o tom, že si to skrátka tak trochu sprivatizuje. Šport patrí jednoducho všetkým. Aj mne ako opozičnému poslancovi. Ale čo mne, patrí tým doslova státisícom ľudí, ktorí sa v tom športe nejakým spôsobom angažujú.
Čiže zmocniť sa tejto témy, zmocniť sa témy šport tým, že strana SNS má momentálne ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, vy ste nominant strany SNS, tak si to skrátka poďme robiť tak, ako si to strana SNS predstavuje. No dobre, tak je to politika, ako by, niekto by povedal, ale toto nie je šťastné, práve zákon o športe riešiť takýmto politickým spôsobom. Toto sa vám môže vypomstiť, ak vám môžem dobre poradiť. Tak ako sa strane SMER možno nieže osvedčilo, tak ako strana SMER vyťažila politické body z toho, že to športové hnutie bolo spokojné s tým zákonom, tak ako v dobrom vás varujem, strane SNS sa nemusí práve zadariť a získavať politické body, keď takýmto spôsobom bude siahať do zákona o športe, ako sa to stalo, pretože tí ľudia si to medzi sebou povedia, to sa nebojte. Aj ten rodič malého žiačika, ktorého vodí do nejakého klubu, sa možno dozvie, že táto novela, ktorá niečo pokazila a nenapravila, jednoducho to ste si presadili vy. Koaličná dohoda, koaličná zmluva, koaličná rada, jasné, tam ste sa zrejme trošku popretláčali, ale ten výsledok nerobí dobrý dojem.
A mne sa to naozaj zle hovorí, ale kto sa zastane tých športovcov, keď nie tí poslanci parlamentu, ktorí sú do toho nejakým spôsobom zaangažovaní. Tá moja angažovanosť spočíva napríklad v tom, že mi zverili športovci do rúk list, ktorý poslali primárne vám, pán minister, napísali ho 15. novembra tohto roku, určite ste ho dostali a určite ho veľmi dobre poznáte, na vedomie ho dostali aj pán predseda Národnej rady, pán Andrej Danko, pán predseda vlády Robert Fico a pán predseda strany MOST - HÍD Béla Bugár a autormi alebo spoluautormi tohto listu sú asi tie najväčšie športové zväzy, ktoré sú na Slovensku. Ak dovolíte, prepáčte, že trošku zdržím, vymenujem tie zväzy. Pod týmto listom sú podpísaní: Slovenský futbalový zväz, Slovenský zväz ľadového hokeja, Slovenský tenisový zväz, Slovenská plavecká federácia, Slovenský zväz hádzanej, Slovenská basketbalová asociácia, Slovenská lyžiarska asociácia, Slovenský zväz rýchlostnej kanoistiky a Slovenský zväz kanoistiky na divokej vode. A boli by aj ďalšie zväzy, keby sa nebáli, že možno prídu o nejaké skromné výhody, ktoré ich zrejme v blízkej budúcnosti od vás čakajú.
Čo pripomienkujú tieto významné športové zväzy? No pripomienkujú v prvom rade proces, akým spôsobom táto novela vznikla. Pán minister, dobre, možno to športové hnutie čakalo novelu až o rok, keď sa zosumarizujú seriózne poznatky z toho, ako ten novoprijatý zákon naozaj v reáli bude fungovať, keď sa nazhromaždí väčší počet praktických skúseností z toho, ako to je, čo je dobré, čo je zlé. Možno si športovci predstavovali napríklad, že vaše úsilie, vaše a ľudí, ktorí sú na ministerstve, bude napríklad primárne orientované na konečne rozbehnutie informačného systému športu, na ktorom je celý zákon o športe postavený a ktorým, na ktorý sme boli takí pyšní, keď sa ten zákon prijímal, a že si to športovci takto zorganizovali transparentne férovým spôsobom, a ak možno z iných rezortov prišli nejaké námietky, prečo tí športovci majú také výhody, tak odpoveďou bolo, ale my máme transparentný informačný systém športu, kde napríklad dotácie, sponzorské a podobné veci, osoby a obsadenie bude transparentné, dostupné pre každého.
Čiže ten informačný systém, sme si predstavovali, že bude fungovať, ale máme november, a skrátka, nie je funkčný tak, ako by bolo treba. Tam treba sústrediť pozornosť možno viac ako na túto novelu. No ale čo konkrétne, čo konkrétne športové zväzy vyčítajú. V tomto liste sú v podstate tri zásadné výčitky, z toho, ak dobre som pochopil legislatívny proces, tak ako prebehol, dve výčitky sú stále platné a aj budú, pretože to takto bude schválené.
Čiže po prvé, po prvé športové zväzy namietajú voči povinným percentám, povinným kvótam prerozdelenia príspevku, ktorý dostávajú podľa zákona o športe. Čiže ja to skúsim povedať, ako ste to vlastne nastavili. Možnože sa budem mýliť, lebo ten proces, opakujem ešte raz, je trošku nezrozumiteľný, tak snáď to poviem správne, čiže vy vlastne navrhujete a presadíte si, aby z príspevku športovému zväzu šlo najmenej 25 % na reprezentáciu, najmenej 15 % na mládež do 23 rokov veku a ďalších najmenej 20 % na talentovaných športovcov, a na druhej strane, aby najviac 15 % mohlo ísť na správu, na réžiu fungovania samotného zväzu a najviac 30 % na výstavbu, modernizáciu športovej infraštruktúry. Doteraz to v zákone nebolo. To znamená, že keď nejaký športový zväz dostal svoj príspevok, či už bol vyšší, nižší, to je ďalšia diskusia, ale teda dostal nejakú sumu, tak s tou naložil samosprávnym spôsobom, hej, na základe dohody ich orgánov tak, ako sám uznal za vhodné. Čiže tu sa zavádzajú rigidné pravidlá, ako sa tá prijatá suma má rozdeľovať, a športové zväzy vám to jednoducho vyčítajú. Nie ja. Teda ja tiež, ale podstatné je to, že tieto významné športové zväzy, ako som ich citoval, vám to vyčítajú.
A prečo? No preto, lebo nie je zväz ako zväz. Niekde je potrebných viac peňazí na reprezentáciu, niekde je potrebných viac peňazí na mládež, niekde sa práve pustili do nejakej masívnej výstavby. Menší zväz, ktorý si chce postaviť nejaký štadiónik, nejakú halu, nejaký povedzme plavecký štadión plavci, tak tam môže byť, že v krátkom nejakom období tie výdavky do tej infraštruktúry presiahnu tých vami navrhovaných zastropovaných 30 %. Teda čo majú robiť oni? Réžia. Niečo iné je réžia na Slovenskom futbalovom zväze, ktorý dostáva veľmi veľký príspevok, to znamená, že napriek tomu, že tá, tie priestory a ten počet ľudí na tom zväze, kto tam príde, je pomerne veľa, tak z hľadiska tej mohutnosti toho príspevku tá réžia sa zmestí, ja neviem možno do 5 % toho objemu financií, ale keď prídete na nejaký malý zväz, na nejaký malý zväz, ktorý dostane možno 10-tisíc eur cez príspevok podľa vzorca, tak tam jednoducho musí ísť, ak má ten zväz fungovať, ak má plniť tie funkcie, ktoré mu vlastne nariaďuje zákon, tam musí byť ten percentuálny prepočet výdavkov na réžiu zväzu logicky vyšší. Tam vás tá matematika skrátka nepustí, len vy to chcete šnurovať. A načo to je dobré, prosím, načo to je dobré? K čomu, k čomu to poslúži?
Opakujem ešte raz. Môj názor nie je teraz podstatný, aj keď teda súhlasím s tými zväzmi. Podstatné je to, že toto vám vyčítajú, ja som teraz hlasná trúba, s prepáčením, ja som teraz nič iné ako hlasná trúba tých menovaných športových zväzov v parlamente, lebo tu sa nemôže postaviť pán Kováčik ako šéf futbalového zväzu, on totižto nie je poslanec. Ja zase nie som šéfom futbalového zväzu, ale mám právo možno v mene svojich voličov, možno v mene vašich voličov, ja neviem, to takto ani neberme, tlmočiť, tlmočiť tento názor, ktorý je podľa mňa relevantný, a mali by ste ho počúvať. No zrejme sa tak nestane, pretože ak bude schválená spoločná správa, resp. pozmeňovací návrh pána kolegu Tittela, ktorý príde o pár minút po mne, tak sa tie percentá, ktorý som práve menoval, dostanú do zákona. To bude veľká škoda.
Ja teda neviem, hej, rozmýšľam, ako dať procedurálny návrh na odloženie, ale to by som naozaj nechcel nabúrať, to urobte, aj ako uznáte za vhodné, len možno minútu pred dvanástou, ale skúste nejakým spôsobom akceptovať tieto pripomienky športových zväzov.
Druhá pripomienka je, mám za to, vyriešená, resp. nedali ste ju do pozmeňovákov, a to bolo, námietka teda športových zväzov bola tá, že do zoznamu talentovaných športovcov alebo nominácia za športového reprezentanta nesmie byť podmienená nejakým plnením zo strany športovca, resp. vy ste zvažovali niečo také, že, že nemohol by si športový zväz stanoviť tie podmienky, ktoré má plniť aj reprezentant, a pri ich neplnení by mohol byť problém, napr. rešpektovanie sponzorských reklamných zmlúv. Keď raz športový zväz má uzatvorenú zmluvu s oblečením tej a tej značky, tak skrátka športový reprezentant, ak má zmluvu s oblečením inej značky, ten konflikt nie je možné riešiť svojvoľne zo strany športovca. Ale to sa do pozmeňovacích návrhov, pokiaľ to dobre sledujem, nedostalo, takže to je zrejme v poriadku.
No a tretia pripomienka. Vy ste, vy si presadzujete to, aby zaradenie športovca do rezortného športového strediska mohlo byť, alebo do reprezentácie, ak to správne chápem, aby mohlo byť aj na návrh ministerstva, čiže nebude mať túto kompetenciu ten, kto je príslušný, to znamená športový zväz, ale bude mať takúto silnú kompetenciu aj, aj ministerstvo. To je zaujímavé, ale opakujem, športové zväzy vám to vyčítajú a to je, ak dobre vidím, či v spoločnej správe, alebo potom nejakým spôsobom vylepšené v pozmeňujúcom návrhu kolegu Tittela. Takže na tento, na túto pripomienku, ako sa zdá, ste nedbali a nezohľadnili ste ju. No je mi to všetko veľmi ľúto, je mi to všetko veľmi ľúto, tá atmosféra, ktorá tu bola pred rokom, bola úplne iná.
Za týchto okolností, pokiaľ nedojde k nejakým zmenám v duchu návrhov športových zväzov, tak ja vám, pán minister, úprimne hovorím, že nebudem môcť podporiť, nebudem môcť podporiť túto novelu, a zrejme ani tie body v spoločnej správe a ani pozmeňovací návrh pána Tittela, pretože sú to veci, ktoré ja rešpektujem, sú to pripomienky silných športových zväzov a myslím si, že tí vedia, o čom hovoria.
Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán kolega a súčasný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, vážená pani spravodajkyňa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ako tieňový predseda Dozornej rady Sociálnej poisťovne za SaS si teda dovolím komentovať predloženú, predložený rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2017 a s výhľadom na ďalšie roky a dovoľte mi teda pár poznámok.
V úvode, v úvode treba povedať, že v zásade sa tento dokument číta dobre z pohľadu správcu kasy, pretože na rozdiel od minulých rokov je cítiť zlepšovanie kondície Sociálnej poisťovne, ktoré ja vnímam z niekoľkých dôvodov.
Prvý, myslím ten hlavný dôvod, je ten, že sa jednoducho zlepšila ekonomická situácia na Slovensku, klesá počet nezamestnaných. To znamená, na druhej strane stúpa počet tých, ktorí sú poistení, ktorí platia, platia príslušné odvody do Sociálnej poisťovne. S klesaním nezamestnaných teda klesá počet, no klesá, ako klesá, on až tak celkom neklesá, ale klesal by zrejme viac, keby nezamestnanosť zostala na predošlých úrovniach.
Ďalší pozitívny faktor sú dobre nastavené procesy v Sociálnej poisťovni, omnoho lepšie, ako to bývalo v minulých rokoch, kedy je cítiť ten nárast úspešnosti výberu poistného, ktorý sa blíži k 100 percentám, čo je, samozrejme, pozitívne. Samozrejme, mohlo by to byť ešte aj lepšie, ale to by sme asi veľa v súčasnej situácii chceli, a teda čo by sme chceli, chceli by sme jednotný výber daní a odvodov, tzv. UNITAS, ale, žiaľ, toho sa zrejme tak ľahko nedočkáme.
No a, samozrejme, sú to tie, aj tie nepopulárne opatrenia, ktoré teda ťažko ja budem chváliť, či je to zvyšovanie, zvyšovanie tých maximálnych základov, ktoré sa, ako sme sa aj dozvedeli z úst pani spravodajkyne, vlastne premietajú do upraveného návrhu rozpočtu, plus 20 mil., ktoré Sociálna poisťovňa takto získa naviac. Kompenzáciou možno nazvať to, že sa o 15 mil., približne, zvýšia výdavky fondu nemocenského poistenia jednak kvôli zvýšeniu stropu pri výpočte nemocenských dávok na dvojnásobok priemernej mzdy, jednak kvôli pripravovanému - a verím, že to aj príde a že to aj schválime, pod to sa rád podpíšem ako opozičný poslanec - zvýšeniu materského na 75 % denného vymeriavacieho základu.
Čo chcem pripomenúť ako negatívne z hľadiska dlhodobého, je to, že na jednej strane chválim, že rozpočet je v lepšej kondícii, a vymenovávam prečo, ale dôležité, prečo je v lepšej kondícii oproti takému roku 2011 alebo 2012, asi tušíte, k čomu mierim, je to, že od roku, od septembra, 2012 sa nám znížila výška príspevku do II. piliera z dovtedajších 9 % na 4 % z vybratého poistného, z vybratého starobného poistenia. To znamená, že v Sociálnej poisťovni zostáva viac okolo 500, možno aj 600 mil. ročne oproti roku 2011. Takže ono sa teda ľahšie dýcha, lenže tušíte, čo poviem, horšie sa bude dýchať tejto inštitúcii o 10, 15, 20 rokov, kedy ten nápor dôchodcov na výplatu dávok bude omnoho vyšší ako teraz a, naopak, z hľadiska demografického vývoja vieme, koľko máme ľudí v ktorých ročníkoch, tak očakávame omnoho nižší, omnoho nižší počet poistencov, to znamená v tom relatívnom porovnaní omnoho nižší výber poistného. Tie nožnice medzi počtom platiteľom odvodov a počtom poberateľov dôchodkov sa úplne zmenia.
Takže, fajn, teraz Sociálna poisťovňa je relatívne na tom dobre, už je tam v podstate, ja to veľmi zjednoduším a zaokrúhlim, len požiadavka na nejakých možno 200, možno 300 mil. reálne, reálne pomoci zo štátneho rozpočtu, aj z toho časť ide z hľadiska zákonných povinností na poistencov štátu ako takých. Ale nechcem vidieť, čo pri takomto nastavení II. piliera dôchodkového systému čaká Slovensko zhruba o 10 rokov v budúcnosti. Mnohí z náš tu už nebudú, takže ako povedala Madame de Pompadour, nechcem ju citovať, ale viete, čo myslím.
No, po tomto úvode by som rád trošku rozpitval niektoré čísla a vlastne ukázal na to, ako my máme systémovo zle nastavené jednotlivé fondy, v prvom rade jednotlivé fondy, ktoré sú v Sociálnej poisťovni. My sa tu v podstate od roku 2004 hráme na fondové hospodárenie v Sociálnej poisťovni, pipleme sa s tým, vyhodnocujeme to každý rok, sledujeme v rozpočte, ako to bude, a je to pritom úplne zbytočná hra, pretože tí, čo v tom v tejto oblasti pracujeme, tak vieme, že aj tak sa potom tie deficitné fondy, a tým je vlastne jeden deficitný fond starobného poistenia, dodotujú v prvom rade z rezervného fondu, ktorý celý ide na dôchodky, na starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky, a tá dotácia do fondu starobného poistenia každoročne ide z tých tzv. prebytkových fondov, ktoré sú temer všetky tie ostatné fondy.
Pre lepšiu ilustráciu ja zdôrazním čísla, ktoré máte v materiáli, čiže každý si ich môže skontrolovať. Zoberte si, už pri tom skorigovanom rozpočte príjmy do nemocenského poistenia, do fondu nemocenského poistenia, predpokladám, teda budú o niečo vyššie ako tých pôvodne plánovaných 589 mil. eur, čiže bude to niečo cez 590 mil. eur, a výdavky majú byť 535 mil. eur. Čiže napriek tomu zvyšovaniu materskej stále bude fond nemocenského poistenia prebytkový o približne 55-60 mil. eur. Čiže tu si neodpustím poznámku, že to zvyšovanie materskej je komfortne z čoho zaplatiť, pretože tento fond aj po týchto zmenách, aj po tomto zvýšení materského, kde už zvyšovať asi ťažko možno, ale možno uvažovať o predĺžení poberania materského z tých štandardných 34 možno na dlhšiu dobu, stále je tam k dispozícii 60 mil. z prijatých príjmov, to znamená, že úplne pokojne by sa objem vyplatený na materskú mohol ešte o tretinu zvýšiť. Čiže ak by som to premietol do zvýšenia počtu týždňov poberania materského, tak tých súčasných 34, úplne pokojne tam ešte 12 môžme pridať a materská by sa mohla poberať temer celý rok a fond nemocenského poistenia by to zniesol.
Na druhej strane, keď si všimnete to, čo je plánované, starobné poistenie, výber 4 miliardy 114, no, zaokrúhlim, 120 miliónov eur, tak výdavky na dôchodky zo starobného poistenia majú byť až 5 845 000. Čiže tento jeden jediný fond, fond starobného poistenia, je deficitný vo výške 1 700 mil.; 1 700 mil., to je úžasne vysoká suma.
Ale zas ďalej. Fond úrazového poistenia, kde je asi najviac cítiť ten percentuálny rozdiel medzi príjmami a výdavkami, príjmy do fondu úrazového poistenia 174 mil. a výdavky 50 mil. Čiže ani nie tretina toho prijatého poistného na úrazové poistenie ide na samotné úrazové dávky, vyše dve tretiny prijatého poistného na úrazové poistenie idú inde. No kam inde? Na dôchodky.
Garančné poistenie, podobne, príjem 52 mil., výdavky 17 mil., čiže znova je to tretina z toho prijatého poistného, ktorá poslúži tomu účelu, ktorý tam je, a to keby sme sa na to ešte pozreli bližšie, tak vlastne z tých 17 mil. drvivá väčšina ide z hľadiska povinnosti Sociálnej poisťovne, že refunduje nezaplatené odvody do II. piliera za darebáckych zamestnávateľov. Čiže ten samotný výdavok na tie garančné dávky je, neviem, teraz si to nespomeniem možno presne, možno 2 mil. z toho 52-miliónového poistného.
No a ďalší zaujímavý fond, fond poistenia v nezamestnanosti, príjem 380 mil., ale výdavky na dávky v nezamestnanosti 153 mil. Takže znova je to veľký nepomer.
Tak ja neviem, ja toto hovorím každý rok, vy to počúvate každý rok, stále sa o tom bavíme koldokola a je to jednoducho už ošúchaná pesnička. Neviem, pán generálny riaditeľ, či budete navrhovať zmenu v tom fondovom systéme hospodárenia, no najlepšie by to fondové hospodárenie bolo jednoducho zrušiť, nehrať sa na tie fondy. Ale ak ich chcete ponechať tak, ako sú, tak minimálne by bolo dobré a poctivé sa zamyslieť nad tým percentuálnym rozdelením celkového vybratého poistného, aby to, skrátka, bolo reálnejšie.
Veď sa nehanbime povedať, že z tých odvodov nie 18 %, ako je to deklarované v zákone, ide na starobné dôchodky, ale je to vlastne 25 alebo 26 %. Nehanbime sa to povedať, aby tí, ktorí majú možno nejakú naivnú predstavu o tom, ako funguje I. pilier, aby aj z tohto čísla sa presvedčili, že ak zarobia 100 eur hrubej mzdy u zamestnávateľa, tak fakticky 25 alebo 26 eur z toho dajú oni, plus odvody zamestnávateľa na starobné dôchodky. Jednoducho takto to je a neklamme sa donekonečna, že je to lepšie. Bude to len horšie, pretože počet dôchodcov bude pribúdať, a ako sa zdá, počet ekonomicky aktívnych bude ubúdať.
Mimochodom, keď sme pri tom, premostím to, keď sme pri tom ubúdaní ekonomicky aktívneho obyvateľstva, veľmi zaujímavé je pozrieť sa v týchto číslach na počet samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí platia poistné do Sociálnej poisťovne. Ja si pamätám pred 5 rokmi, keď som do toho teda bol osobne angažovaný z pozície či ministra, alebo predsedu Dozornej rady, tak v tých časoch v roku 2010, 2011 sme mali v Sociálnej poisťovni okolo 250-tisíc povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb. Keď sa pozriete do tohto materiálu, do návrhu rozpočtu na rok 2017, tak rozpočet plánuje s počtom samostatne zárobkovo činných osôb v počte 191-tisíc, takže to je omnoho menej ako pred piatimi rokmi, kedy, opakujem, ich bolo okolo 250-tisíc. A dal som si tú námahu a okrem rozpočtu som sa ešte pozrel do dokumentov, ktoré sa prerokovávajú, o ktorých sa rokuje na jednotlivých dozorných radách v Sociálnej poisťovni, a tam vlastne na rokovaní, ktoré ste mali v auguste, je možno vyčítať z materiálov, že reálne počet SZČO, momentálne, to znamená stav na konci augusta 2016, je len 185-tisíc. Len 185-tisíc. A pre tých, čo to zaujíma a čo sledujú aj ten kľúčový ukazovateľ, tie povinné minimálne odvody, ktoré trápia množstvo živnostníkov, tak z tých 185-tisíc SZČO, ktorí sú teraz v Sociálnej poisťovni prihlásení, tak 135-tisíc, pre vašu informáciu, platí odvody z minimálneho základu, čiže 73 % samostatne zárobkovo činných osôb platí poistné do Sociálnej poisťovne z minimálneho základu.
Keď sa ešte teraz naspäť vrátim k nemocenským dávkam, to je oblasť, ktorá ma mimoriadne zaujíma, pretože si tam hlavne rád sledujem, ako to je s materským, či už je to z hľadiska toho zvýšenia, ktoré, vďaka mu, urobil pán minister Richter k 1. 1. 2016 alebo ďalšie zvyšovanie bude v máji 2017, tak je veľmi zaujímavé sledovať, že ako nám pekne, ako nám nielenže sa zvyšuje tá suma materského, ktorá sa každý mesiac v priemere vypláca, ale ako nám stúpa aj počet poberateľov materského. A prečo nám stúpa počet poberateľov materského? No rozhodne nie preto, že by sa rodilo viac detí, to vás musím sklamať, počet narodených detí nám stagnuje niekde na úrovni 53-55-tisíc možno, ale je to tým, že stále viac a viac otcov využíva možnosť, ktorú som zaviedol v roku 2011 ako tzv. iní poistenci, môžu takisto pri splnení podmienky poistenia 270 dní v období 2 rokov pred nástupom na tú svoju materskú pri splnení podmienky, že nemocensky poistení sú, resp. sú v ochrannej lehote, a pri splnení, samozrejme, podmienky, že majú dieťa vo veku od pol roka do troch rokov a preberú o toto dieťa starostlivosť od matky, môžu si úplne pokojne čerpať materskú, veď si predsa platia nemocenské poistenie, čiže prečo nie, zákon to umožňuje. A vidíme v praxi, že počet otcov na materskej je, predpokladám, dnes okolo 3- možno aj 4-tisíc mesačne. Bol by som strašne rád, pán generálny riaditeľ, keby ste mi prezradili to aktuálne číslo, ako to momentálne je, naozaj ma to veľmi úprimne zaujíma. A opakujem ešte raz, teším sa z toho, že otcovia, resp. rodiny túto možnosť využívajú a tak si teda dokážu vylepšiť situáciu v rodinnom rozpočte aspoň týmto spôsobom, keď už napríklad rodičovské príspevky, ako tu stále opakujem, tri roky po sebe sa nezvyšovali, tak je tu aspoň táto možnosť, ako si rozpočet mladej rodiny vylepšiť.
Takže ako ste si snáď všimli, môj príspevok nebol primárne kritický, snažil som sa chladnokrvne hodnotiť situáciu, ktorá je aj dobrá v tomto momente a prečo je dobrá, ale chcem zároveň znova na záver upozorniť, že nenechajme sa opiť tým, že momentálne je Sociálna poisťovňa v dobrej kondícii. V najlepšej, ako možno bola za posledných 10 rokov. Je to tým, že štát, resp. Sociálna poisťovňa šetrí oproti minulosti 500-600 mil. eur na II. pilier a to sa jednoducho raz negatívne vráti.
Takže zdvíham prst, možnože to mnohých ľudí tu nezaujíma, ale tí, ktorí budú túto krajinu spravovať o 10 rokov, tak tých to trápiť bude.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Prekvapilo ma, že asi 45. prihlásený v poradí sa dostávam už teraz za rokovací pult, tak teda dobre.
V prvom rade by som chcel nadviazať, lebo aj štátny rozpočet nadväzuje na diskusiu o tých daňových zákonoch, chcel by som nadviazať, premostiť to aj v rámci rozpravy z mojich úst, diskusia k prijatým daňovým zákonom, odvodovým zákonom a k zákonu o štátnom rozpočte. Takže keď si pripomenieme, čo sa tu vlastne dialo za tie posledné, deň, dva dozadu, keď k tomu ešte aj pridáme diskusiu, ktorá bola na predchádzajúcej októbrovej schôdzi k týmto zákonom v prvom čítaní, tak si treba pripomenúť, že bola to pomerne búrlivá diskusia a námietky opozície k navrhnutému a vlastne už aj schválenému zvýšeniu daní a zvýšeniu odvodov.
Keď to zoberieme cez odvody, sociálne poistenie, zvýšil sa maximálny základ z 5- na 7-násobok priemernej mzdy. To znamená až na 6 181 eur za mesiac pri sociálnych odvodoch. Keď si zoberieme zdravotné poistenie, ktoré teda ešte príde až po zákone o štátnom rozpočte, čo sa mi zdá byť procedurálne trošku zvláštne, že takýto zákon, ktorý celkovo je veľmi dôležitý pre štátny rozpočet, a pre ten môj mikropohľad je veľmi dôležité, že sa tam schváli, ako sa avizuje, zrušenie maximálnych základov, že takýto, takéto dôležité zmeny vlastne budú nasledovať až po schválenom rozpočte. Malo by to byť predsa logicky naopak. Nerozumiem tomu, prečo je to takto. Ale nie je to len zákon o zdravotnom poistení, je to napríklad aj zákon o sociálnych službách, zákon o kompenzáciách pre ZŤP osoby. Takže to je taká malá výčitka. Ale podstatné je to, že sa majú zrušiť stropy pri zdravotných odvodoch, pretože, pretože, pán minister, ste fakticky škrtli ministrovi zdravotníctva peniaze, ktoré by inak mali ísť, s tým, že skrátka nech si to nejako, nejako zorganizuje sám, nech si to nejako nájde. A jedna z možností, ako si to nájde, je práve zvýšenie, zvýšenie, zrušenie maximálnych vymeriavacích základov, čiže zdravotné poistenie, zdravotné odvody sa budú platiť z celého príjmu, nech už bude, aký chce.
Ďalej zákon o dani z príjmov. Na jednej strane pozitívna správa pre dobre situovaných živnostníkov a príslušníkov tých slobodných povolaní, zvýšením paušálnych výdavkov, čo určite uspokojí ich sťažnosti na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, pretože pri troj-, štvortisícovom mesačnom príjme sa teda naozaj výrazne to daňovo-odvodové zaťaženie zníži. A ak teda je niekto víťazom týchto, týchto zmien, tak zrejme sú to tí veľmi dobre situovaní, povedzme, notári, povedzme súkromní lekári, umelci a podobne, s príjmom okolo 3-, 4-, 5-tisíc, no päť, to už preháňam, pretože tam už ideme do platiteľa DPH, ale tých 4-tisíc eur povedzme mesačne. No a pokiaľ ale napríklad na druhej strane ide o tých drobných živnostníkov, tak tí ak nie celkom chápu, ako ten systém funguje, tak sa tiež budú tešiť, že sa im zvýšili paušálne výdavky na 60 percent. Ale ak im to niekto vysvetlí, nejaký účtovník alebo daňový poradca, že pre nich to neznamená absolútne vôbec nič, ale práve naopak, zase sa im zvyšujú odvody, tak realita je taká, že naozaj je to tak, väčšina živnostníkov nebude mať z tohto vôbec nič, vôbec nič. Ale tak ako každý rok sa im zase o nejakých 6 eur zvýšia mesačné, mesačné odvody, a to je to, čo ich trápi, a nikto im v tom nepomáha. SaS-ka, tá dlhodobo navrhuje zrušenie, postupné zrušenie tých povinných minimálnych odvodov. Ak teda neviete, tak ešte raz pripomínam, je to v tomto roku 202, na budúci rok 208 eur, ktoré musí drobný živnostník zaplatiť. Dvesto osem eur, to nie sú malé peniaze. Mesačne, samozrejme, mesačne. Takže tým sa nepomohlo nijako, tí sa tak nejako prehliadajú, respektíve to sú tí, ktorí ten rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní pekne pravidelne každý mesiac napĺňajú.
No a tie ďalšie zmeny, ktoré tu už boli kritizované mnohými mojimi predrečníkmi, vlajková loď tých zmien, zavedenia dane z dýchania, napríklad, hej, tá tu ešte nebola, tak je to zavedenie dane z poistenia. Prepánajána, odôvodnenie, že tá daň z toho neživotného poistenia poslúži na krytie tých rizík, ktoré inak platil štát zo štátneho rozpočtu, nejaké havárie, pohromy a podobne, že to teda zaplatia tí, ktorí sa stavajú zodpovedne k svojmu majetku, k svojmu zdraviu a platia si nejaké poistné, tak oni vlastne zaplatia teraz tie sanácie, povedzme, živelných pohrôm, a ten občan, ktorý si to poistené neplatí - kašle na to, však nejako bolo, nejako bude - tak ten pri tejto logike vlastne na tú sanáciu tých živelných pohrôm neprispeje nijako, lebo si poistné žiadne neplatí, lebo kašle na to. Čiže zodpovední ľudia alebo firmy, ktoré si poisťujú majetok, poľnohospodári, ktorí si poisťujú úrodu, budú platiť ten, tú osempercentnú daň? Ako naozaj toto je ťažké komentovať. To je, to je ťažké komentovať.
Keď sa pozrieme na ten štýl daňovej odvodovej politiky, ktorý robíte od roku 2012, tak to je jednoducho o tom, že vymyslieť v rámci nejakého sociálneho balíčka a urobiť potom fajku na tej tabuli na Úrade vlády, že ste zaviedli nejaké super, super opatrenie. Odvodová odpočítateľná položka napríklad. Super vec na to, aby ste o tom mohli rozprávať dlho-dlho na rôznych tlačovkách, ako ste pomohli nízkopríjmovým zamestnancom. Len problém je ten, že vy niečo takto začnete, je to vytrhnuté z kontextu, nemá to logiku z hľadiska systému celých, celého daňového odvodového toho kolosu, taký, aký je, a potom skrátka zistíme o rok, o dva, keď ten ošiaľ pominie, že je to nastavené zle. Odpočítateľná položka je nastavená na sumu 380 eur. Pred dvoma rokmi to bolo preto tak nastavené, lebo taká bola vtedy minimálna mzda. Čiže krásne odôvodnenie. Ten, kto zarába minimálnu mzdu, nebude platiť zdravotné odvody. Čiže minimálna mzda bola 380 eur, odpočítateľná položka tiež, takže jasné, tie zdravotné odvody tam naozaj neboli. Lenže medzitým máme minimálnu mzdu, na budúci rok už 435 eur. Čiže človek by očakával, že ak ste to takto zdôvodňovali pred tými dvoma rokmi, tak sa automaticky zdvihne aj tá odpočítateľná položka s tým rastom minimálnej mzdy, čiže bude 435 eur, tak ako ste prinútili zvýšiť zamestnávateľom, nie všetkým, lebo napríklad štátu nie. Prinútili ste súkromných zamestnávateľov zvýšiť mzdu na 435. Odpočítateľná položka zostala 380? Ak si niekto myslí, že sa tá odpočítateľná položka teda nezvýšila, ale aspoň zostala 380, veľký omyl. Ona sa znížila, pretože ten mechanizmus je taký, že s nárastom mzdy na 380 eur odpočítateľná položka, ktorá pomôže takémuto zamestnancovi aspoň sčasti, ide dole, taký je ten vzorec. Čiže tým, že minimálna mzda skočila o 55 eur hore, super, tak odpočítateľná položka sa o 110 eur znížila.
Čiže ak pred dvoma rokmi zamestnanec s minimálnou mzdou skutočne nemusel platiť zdravotné odvody a ani jeho zamestnávateľ, tak pri minimálnej mzde 435 eur je tá odpočítateľná položka vlastne už iba 270, taký je ten mechanizmus, čiže platí, už platí zdravotné odvody zo základu 110 eur. On aj zamestnávateľ. Nie, mýlim sa, zo základu 165, dokonca, eur. A ak na budúci rok zase potom skočí minimálna mzda vyššie, tak to, ten efekt, ten, vlastne geometrickým radom stúpa výška tých zdravotných odvodov. Čiže zarobím o sto eur viac, ale zaplatím nie o štyri eurá, 4 % viac na zdravotných odvodoch, zaplatím o 12 eur viac na zdravotných odvodoch. Som zamestnávateľ, dám zamestnancovi o sto eur viac a zaplatím zdravotné odvody 10 % nie z istých navýšených sto eur, ale z 300. Čiže zvýšenie mzdy o 100 eur znamená len na zdravotných odvodoch, zvýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľa o 30 eur. Počujete to? Zvýšim zamestnancovi mzdu o 100 eur ako zamestnávateľ, ale odvody si musím navýšiť, len zdravotné, o 30 eur. Prakticky o tretinu toho, čo dám vo výške hrubej mzdy tomu zamestnancovi.
Ak vás to zaujíma, tak je to tak, keď to poviem kompletne, že zvýšenie mzdy takto slabšie zarábajúcemu zamestnancovi o sto eur vlastne znamená, že
jemu zostane 66 eur čistého, keď odrátame jeho dane, jeho odvody, ale náklady zamestnávateľa, tá superhrubá mzda, sú o vyše 50 eur vyššie. Čiže keď si to vezmete, prepáčte za túto komplikovanú matematiku, keď si vezmete, že tá superhrubá mzda, cena práce, ktorú stojí zamestnávateľa zvýšenie mzdy zamestnanca o sto eur, z čoho on má 66, tam je skoro 60-percentné vlastne daňovo-odvodové zaťaženie počítané z toho zvýšenia mzdy, keď vezmeme odvody zamestnanca, zamestnávateľa, daň zamestnanca.
Skrátka, ten mechanizmus, tak ako ste nastavili, ktorý ste, s hrdosťou premiér odfakovával na tej tabuli pred dvoma rokmi, tak ten mechanizmus je nastavený tak, že dnes demotivuje ľudí a zamestnávateľov zarobiť viac, snažiť sa o vyšší príjem alebo teda dať zamestnancovi vyšší príjem. Demotivuje, demotivuje, a to je jeden z dôvodov, prečo, prečo zamestnávatelia nevedia zohnať ľudí do výroby, prečo sú tu, už tu spomínali minimálne traja moji predrečníci, prečo sa tu zrazu zjavuje v tých našich výrobných halách také množstvo napríklad Rumunov, Bulharov alebo Srbov? Prípadne Ukrajincov, aj keď tam je to zložitejšie, lebo to, už sú to krajiny mimo Európskej únie. Ale tých Rumunov je tu naozaj stále viac a viac. Pretože neviem, či viete, aká je minimálna mzda v Rumunsku. Ja som si to teraz pozrel, okolo 240 eur, čiže tá naša 435- alebo 500-eurová, keď vezmeme tie stupne náročnosti, je samozrejme pre takého Rumuna vysoko atraktívna, ale pre nášho slovenského zamestnanca to atraktívne zase prestáva byť, pretože to marginálne daňovo-odvodové zaťaženie pri stúpajúcom plate čo len o euro je príliš vysoké. Ten systém je skrátka zle nastavený. Už som tu hovoril v rozprave k zákonu o dani z príjmov, 3 roky po sebe a 2017. rok bude 4. rok po sebe, kedy sa nemení nezdaniteľná časť na daňovníka. Čiže tá základná triviálna daňová výhoda, ktorú využíva najmä nízko príjmový zamestnanec. Keď v roku 2012 bola minimálna 327 eur, vtedy tí zamestnanci, ktorí ju zarábali, neplatili žiadnu daň, pretože im celý ten daňový základ kryla tá nezdaniteľná čiastka. Ale keď v roku 2017 máme minimálnu 435 eur, fajn, dobre, dobre, jasné, ale nezdaniteľná časť stagnuje, tak to vlastne znamená, že do štátneho rozpočtu postupne stále viac a viac začínate dostávať daň z príjmu aj od týchto nízko zarábajúcich zamestnancov s minimálnou mzdou alebo o niečo vyššou.
Zoberme si príbeh, neviem, kolegovia, či viete o tom, že máme v zákone o dani z príjmov § 32a, príbeh o zamestnaneckej prémii. To ste, pán minister, ešte ako štátny tajomník, ktorý bol za to vtedy zodpovedný, ak sa nemýlim, viac-menej zavádzali vy osobne v roku 2008, 2009 sa to rozbehlo a vtedy to malo zmysel pre tých, ktorí mali nízky príjem, minimálna mzda alebo nejaký čiastočný úväzok, pretože tá zamestnanecká prémia vlastne znamenala zápornú daň. Vtedy v relácii s platmi v roku 2009 bola tá nezdaniteľná časť na daňovníka, tá daňová výhoda relatívne v pomere k platom tak priaznivo nastavená, že vlastne zamestnanci s nízkymi mzdami dostávali cez ten inštitút, ktorý sa nazval zamestnanecká prémia, čo bola vlastne záporná daň, niežeby daň platili, ale oni dostali 180 eur za rok 2009, keď ten ich príjem bol skutočne nízky. Hej? Čiže dostali vlastne, nieže oni platili štátu daň, ale štát im zaplatil 180 eur. Volalo sa to zamestnanecká prémia a stále sa to tak volá a stále sa to tak volá a stále je to v zákone, ale dnes už na zamestnaneckú prémiu nemá nárok nikto, lebo ten mechanizmus, tie nožnice, ktoré sa tam nastavili, sa medzitým stihli zatvoriť a tá zamestnanecká prémia, respektíve záporná daň je nula. Už druhý rok po sebe. Vlani to bolo prvýkrát, rok 2015 a teraz v roku 2016 je to už druhýkrát po sebe.
Inak, pán minister, nie je to tak trošku hanba, že máme v zákone komplikovaný paragraf, je to na jednu stranu, ktorý niečo rieši, ale ktorý nerieši v konečnom dôsledku nič, pretože v praxi to už jednoducho nefunguje? Nebolo by načase to odtiaľ tak trošku vyhodiť von, keď to nefunguje? Jak trošku ten zákon aspoň symbolicky zjednodušiť o niečo, čo nemá žiadny zmysel? No vy ste to nevyhodili, dokonca ste urobili to, že ste ten § 32a samotný novelizovali, lebo tým, že sa zaviedla daň pre zamestnancov z podielov na zisku, tak bolo treba opraviť to nastavenie, to nadefinovanie zamestnaneckej prémie, kde poberanie podielu na zisku bol jedným z dôvodov, prečo zamestnanec zamestnaneckú prémiu nedostal. Čiže vy ste túto podmienku vyhodili, čiže dnes je to úplne skvelé. Zamestnanec má nárok na zamestnaneckú prémiu aj v prípade, že mu bola vyplatená nejaká suma podielov na zisku, lebo je to zdaniteľný príjem. Čiže toto je úplná paráda, ako pekne rozmýšľajú vaši úradníci, lebo tá technika, ako to tam má byť, je naozaj vymakaná, až na to, že vo výsledku zamestnaneckú prémiu nedostane vlastne nikto.
Takže to je jeden z takých školometných možno príkladov, ako to dnes vyzerá v zákone o dani z príjmov. Množstvo rôznych pravidiel, výnimiek, výnimiek z výnimiek a potom sa z toho nevyzná temer nikto. A keď to podrobnejšie študujete, tak zistíte, že to, čo bolo zavedené pre to, aby to zamestnancom pomohlo, vlastne dnes už nefunguje. Čiže takto nefunguje už druhý rok zamestnanecká prémia. A tá odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch je nastavené presne rovnako zle, čiže s rastom platov na Slovensku, ktorý jednoducho je, či sa zvyšuje minimálna mzda, či sa nezvyšuje, pretože tie platy jednoducho rastú, tak s rastom platov onedlho, ešte predpokladám do konca volebného obdobia tu budem rozprávať ministrovi financií, ministrovi zdravotníctva, no pozrite sa, na zamestnaneckú prémiu, už pred piatimi rokmi nikto nárok nemal a teraz už nemá nárok ani na tú odpočítateľnú položku, lebo ste to nastavili tak zle, že sa to skrátka už v praxi nedá využiť.
Čiže tuto sú také opatrenia, ktoré marketingovo samozrejme predávate, lebo áno, je zamestnanecká prémia, áno, je odpočítateľná položka, dvesto miliónov to stálo, to nepochybne stálo, lenže keby ten systém bol nastavený rozumne a logicky, tak sa nebavíme, že zamestnanecká prémia toľko a toľko, odpočítateľná položka, skrátka ten systém by fungoval a žil a s rastom platov by automaticky rástli aj tie položky, ktoré si môžem odpočítať. Lenže ten systém je jednoducho taký, že ministrovi financií to vyhovuje, pretože to pre neho generuje príjmy, či daňové, či odvodové, aj od tých, ktorí zarábajú málo.
Prejdem, prejdem trošku viac ku kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí. Rodinná politika. Príspevky na deti, rodičovské príspevky, prídavky na deti, pôrodné, náhradné výživné a tak ďalej a tak ďalej, tieto sumy jednoducho stagnujú. Stagnujú preto, pretože po prvé, sa nám nerodí viac a viac detí, ale ten počet novo narodených detí sa pohybuje každoročne okolo 50-, možno 55-tisíc, čiže necítiť, že by sa naše mladé rodiny zmenili, že by zmenili svoje správanie, že by sa na Slovensku rodilo viac detí. To po prvé. A po druhé, tie sumy, ktoré má vyčlenené ministerstvo práce pre rodiny, stagnujú aj preto, lebo jednoducho ich absolútna výška už 3 roky po sebe je stále rovnaká. Teda bude to štvrtý rok po sebe. No tešíme sa na máj, kedy sa zvýši materská, kedy sa o symbolických 10 eur zvýši rodičovský príspevok a samozrejme, aj keď by to mohlo byť lepšie, tešíme aj z relatívne symbolického zvýšenia príspevkov pre ŤZP osoby. Ale táto vláda to využije, no, táto vláda kompletne nie, ale minister práce, minister financií, sú tu už piaty rok a za 5 rokov, za 5 rokov urobiť toto v prospech rodín alebo v prospech ZŤP osôb, to je jednoducho príliš skromné.
ZŤP osoby teda dostanú teraz niečo pridané cez vyšší opatrovateľský príspevok, cez tú zvýšenú hranicu pre ochranu príjmu, ale tí, čo túto legislatívu sledujú, vedia, že zhruba pred 3 rokmi sa sprísnili pravidlá, napríklad pre chránené dielne, pre chránené pracoviská. Čiže minister práce ušetril na osobách so ZŤP tým, že im de facto zobral časť financií, ktoré slúžili na to, aby sa ZŤP osoby, invalidní občania lepšie integrovali v rámci pracovného procesu a podobne. Na to sa už zabudlo. Keby som to bol urobil ja ako minister, tak by okolo ministerstva celé týždne stáli demonštranti. Neviem, nechápem, prečo sa to nestalo za ministra Richtera. Zrejme je to dobrou prácou s odbormi, s ktorými teda má SMER uzatvorenú bratskú zmluvu o spolupráci. Jednoducho toto je brutálne, to, čo sa stalo voči ZŤP osobám pred troma rokmi. Ja to teda znovu pripomínam, aby sa na to nezabudlo. Pretože to, že sa teraz o niečo pridá na opatrovateľských príspevkoch, to keď vezmeme ako celok za 5 rokov, tak celkove je to jednoducho zhoršenie.
Minister práce veľmi rád hovorí o tom, že akým spôsobom on pridal do zariadení sociálnych služieb. Áno, keď si porovnáme za 5 rokov tú hrubú sumu, ktorá ide na sociálne služby v rozpočte ministerstva práce, je tam opticky veľký pokrok. Ale, dámy a páni, prečo? Preto, lebo počet tých žiadateľov, tých dôchodcov alebo ZŤP osôb, ktorí sú v zariadeniach, ale aj v tých denných zariadeniach, respektíve pri tej forme terénnej sociálnej práce, ten počet ľudí, ktorí tie príspevky poberajú, jednoducho narastá. No prečo narastá? No takisto ako narastá počet dôchodcov, ako sa dostávame pomaly, ale iste do ťažkých problémov ako Slovensko, pretože počet dôchodcov nám pribúda, počet pracujúcich stagnuje, respektíve začne za chvíľu pomaličky klesať, keď tie Husákove deti začnú pomaly odchádzať do dôchodku, čiže tak ako nám rastie počet poberateľov dôchodkov, to si budeme rozprávať pri rozpočte Sociálnej poisťovne, ako rastie počet invalidov, takisto rastie počet ľudí, ktorí si nárokujú na príspevok zo štátneho rozpočtu na sociálne služby. Čiže preto dochádza k tomuto nárastu, tak ako dochádza k nárastu súm, ktoré sa vyplácajú na dôchodky. Čo je podstatné, samotná výška príspevku na jedného žiadateľa sa za 5 rokov nezmenila ani o cent. V lepšom prípade je to 320 eur. To vlastne znamená, že tí, ktorí tie zariadenia prevádzkujú, a teraz tým myslím najmä neverejných poskytovateľov, súkromných poskytovateľov týchto služieb, musia vedieť vyžiť z týchto príspevkov, ktorých výška na jednu osobu 5 rokov stagnuje, ale pritom napríklad tá najväčšia nákladová položka, ktorú majú v zariadeniach, a to sú platy a odvody zamestnancov, tých opatrovateľov, tých ošetrovateľov a podobne, toho personálu, tak platy tých ľudí narastajú, rastú. Čo je samozrejme vítané a čo nie je žiadne prekvapenie. Veď si len porovnajte, ako sa teda za tých 5 rokov zvýšila minimálna mzda, už som to tu raz povedal. Bola 327 eur, bude 435, čiže 100-eurový nárast, keď k tomu pripočítame odvody zamestnávateľa, tak ďalších 35, čiže keby som hypoteticky ako zriaďovateľ zariadenia mal zamestnanca, ktorému som dával pred piatimi rokmi 327-eurovú mzdu, a dostal som na klienta 320 eur, tak teraz musím dať zamestnancovi 435 eur plus vyššie odvody, ale na toho klienta, o ktorého sa ten zamestnanec stará, dostávam rovnakých 320 eur. Čiže toto skrátka nesedí. Nesedí to.
Čiže je to jasný dôvod, prečo treba zvýšiť tú samotnú sumu na jedného klienta. No ale o tom je tu ticho, to sa nerieši. Keby to boli ľudia, ktorí, keby mohla si tu stať za tento pult niektorá z dám, ktoré prevádzkujú takéto zariadenia, tak tí by vám to vysvetlili ešte lepšie ako ja, predsa len som v tomto laik. Vysvetlili by vám to, že takto by sme mali ísť do histórie ešte omnoho, omnoho ďalej, a že tie tragické počty a tá nerovnomernosť výšky príspevku od štátu a zvyšovanie nákladov, ten rozdiel je ešte dramatickejší. Ja som povedal len možno tú špičku ľadovca. Ten rozdiel je ešte dramatickejší. Preto, preto jednak tie súkromné zariadenia majú problémy, možno by mohli pribúdať, ale nepribúdajú, pretože si každý dobre rozmyslí, či do toho pôjde za takejto situácie, mohli rozširovať počty miest, nerobia tak, mohli teda uľahčiť, sú to samozrejme aj zástancovia tých zariadení, ktoré spravujú samosprávy, či obce, mestá alebo VÚC-ky, mohli odľahčiť ten nápor na zariadenia, ktoré sú verejnoprávne, čo znamená v zriaďovateľskej pôsobnosti napríklad krajov. Ale neodľahčia, pretože nevedia za týchto podmienok vytvoriť tie nové miesta pre potenciálnych klientov.
Čo to potom vlastne znamená? Znamená to na druhej strane to, že tí, ktorí žiadajú o umiestnenie v tých, v úvodzovkách, štátnych zariadeniach, čakajú v poradovníkoch niekoľko rokov, pretože tam tie miesta jednoducho nie sú, pretože aj tie obce majú svoje rozpočty, ktoré, z ktorých veľká časť ide práve do týchto zariadení, okrem štátneho príspevku veľká časť ide z rozpočtu samosprávy. Ale aj tá samospráva nie je oslík otras sa, to znamená, ak je ten rozpočet raz nejakým spôsobom ohraničený, tak potom tých miest v tých zariadeniach je v konečnom dôsledku buď málo, tých lacných miest v zariadeniach krajov alebo obcí, a, naopak, mohli by byť v súkromných, ale tam sú, naopak, za súčasných podmienok veľmi drahé, hej. Ak to, nebodaj, niekto z vás sleduje, tak tie poplatky, ktoré sú v súkromných zariadeniach, aj keď je tam ten 320-eurový príspevok štátu, sa pohybuje niekde na úrovni okolo 700, 800 eur, a to si teda skutočne, skutočne málokto môže dovoliť.
Čiže chcem upozorniť aj pri rokovaní o štátnom rozpočte, a teda subkapitole ministerstva práce, sociálnych vecí, z hľadiska tejto optiky, že máme tu problém. Problém nielen v samotnom dôchodkovom systéme, ale problém, pokiaľ ide o tieto služby, tú starostlivosť, ktorú od nás očakávajú starší občania a handicapovaní občania. To je zase ďalšia časovaná bomba, ktorá tu je. My sa tu bavíme, aký je schodok štátneho rozpočtu, ale keby sme tieto služby mali poriadne vyfinancovať, tak ako si to situácia žiada, tak vlastne ten schodok by bol ešte väčší. No my ho teda máme celkom akože ťuťu-muťu, hej, ale tie zariadenia skrátka nefungujú. Opakujem sa, opakujem sa, krútim sa dookola. Takže toto považujem za veľký problém. Toto treba riešiť.
Keď sa vrátim k tej rodinnej politike, no naozaj je to na hanbu, že štyri roky po sebe sa napr. nezvyšovali daňové bonusy, prídavky na deti, ani sa zvyšovať nebudú. Aby sa nepovedalo, tak sa od mája zvýši rodičovský príspevok o 10 eur, o 5 %, hej, lebo teraz je 203 eur, tak o 10 eur, to je necelých 5 %, štyri roky sa nezvyšoval. Takže keď si to porovnáte, ako sa za tie roky zvýšil výber daní, odvodov a ako sa zvýši len ten rodičovský príspevok ako jedna zo súčastí rodinnej politiky, tak je to nepomer. Ako toto teraz, čo hovorím, nie je o tom, že chcem byť väčší ľavičiar, ako ste vy zo strany SMER, to je o tom, že mi to jednoducho nesedí, nesedí mi to. Ak sa za posledné roky tak zvýšil výber daní a odvodov a tak stagnuje suma, ktorá ide na rodinnú politiku, tak mi to jednoducho nesedí. Ľavičiar, pravičiar, to neriešme. Skrátka, podľa vás to je v poriadku, že sa tu vybralo za, Eugen, za posledných päť rokov, keď porovnáme príjmy z daní, z odvodov, je ten nárast minimálne o miliardu alebo dve miliardy? O koľko to je? O veľa to je, hej, keď to poviem jednoducho. Ale výška tých príspevkov pre rodiny sa nezvýšila ani o cent. Takže jednoducho to mi nesedí. Vám to dáva zmysel? Dáva to logiku? Tak sa zvýšil výber daní a odvodov, ako sa tu bavíme stále, ako sa chválime tým piatym najlepšie hodnoteným rozpočtom v Európe, ak sa nemýlim, či tretím alebo koľkým, neviem, tak vysoko sme, hej. No, ten graf vidím teraz iba ja. To zelené veľké, to je výber daní teraz, a to maličké modré na tej druhej strane, to bol výber daní pred piatimi rokmi, hej?
Čiže ten nárast výberu daní je úctyhodný, všetka česť ministrovi financií z tohto pohľadu, že je pod tým podpísaný, aj keď hneď to beriem späť, pretože zvyšovaním sadzieb daní, samozrejme, to nie je problém získať viac. Ale pýtam sa znova, prečo potom stagnujú výdavky na rodinnú politiku?
Nárast príjmov verejnej správy. Ďakujem kolegovi Eugenovi Jurzycovi. Nárast príjmov verejnej správy medzi rokmi ´12 až ´15, čiže štyri roky vlastne vlády Roberta Fica, je 18 percent, 18 percent. No a nárast súm oferovaných na rodinnú politiku je presných 0 percent. Takže 18 % verzus 0 %, to asi nie je v poriadku. Keby to bolo 18 % , 14 % alebo 20 %, tak sa bavíme, áno, tak či by to ľavicovo, pravicovo nemalo byť trošku inak, ale 18 % verzus 0 %, to je podľa mňa ako jasné faux pas predošlej vlády Roberta Fica, a táto vláda, keď s tým nič neurobí, tak to bude faux pas aj tejto vlády.
Minister Richter sa strašne rád chváli tým, ako on zohnal peniaze na aktívne politiky trhu práce, o koľko miliónov je tam medziročne viac, aj teraz, keď si pozriete rozpočet kapitoly ministerstva práce, je tam výrazný nárast prostriedkov z eurofondov. No k čomu to je dobré? No k tomu je to dobré, aby sa vytvorili také tie krátkodobé, možno pol roka, možno rok, možno rok a pol fungujúce pracovné miesta, ktoré sú výrazne dopované týmito prostriedkami. No ako zamestnávateľovi sa mi ľahko vytvorí pracovné miesto niekde v nejakom drevárskom podniku, keď mi zo mzdy 550 eur, ktoré dám zamestnancovi aj s odvodmi, štát zaplatí 500. Hej, tak to sa mi podniká ako úplne v pohode, ale keď mi štát tých 500 eur prestane dávať, tak zamestnanec má na druhý deň, s prepáčením, výpoveď, pretože ak som ja taký podnikateľ, že to mám postavené na takomto biznis pláne, tak keď mi ten štát alebo ten Brusel tie peniaze nepošle, tak zamestnanec má smolu. Čiže takýmto spôsobom sa jednoducho, po prvé, nerobí udržateľná politika zamestnanosti a po druhé, to sú vyhodené peniaze, ktoré mohli byť použité na niečo iné. Neviem, kto to už povedal dnes, nebudeme stavať diaľnice po roku 2020 vôbec, pretože nebudú eurofondy. No tak ich teda stavajme teraz chytro, ja tomu nerozumiem, na to sú múdrejší, ako sa to dá spraviť, ale stavajme ich teda teraz, ale nie tak ako pri Čadci, podľa možnosti. Stavajme ich teraz z tých eurofondov, pokiaľ tie eurofondy sú, a nemíňajme tie eurofondy na hlúposti v zmysle tých aktívnych politík trhu práce. Lebo tak ako sa tu dotuje Jaguar ťažkými miliónmi, tak sa vlastne dotujú všelijakí pofiderní podnikatelia dotáciami na pracovné miesta, ktoré sú pracovnými miestami len navonok. Pokiaľ chce vláda sa chváliť úspechmi pri znižovaní nezamestnanosti, tak nech konečne začne niečo reálne robiť s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi. Nie je žiadnym úspechom vlády to, že pri ekonomickom raste sa tí, ktorí krátkodobo nemajú prácu, ale majú pracovné návyky, majú kvalifikáciu, majú vzdelanie, za krátky čas po strate zamestnania znovu zamestnať vedia.
Úspechom vlády bude to, ak sa zníži tá dlhodobá nezamestnanosť, čiže tí, ktorí sú dva, tri, štyri roky na úrade práce. Ale keď si pozriete detailne čísla, tak tam žiadny pokrok nie je, pretože táto vláda s tým nevie nič robiť. Ak vytvorí niekoľko tisíc pracovných miest, napr. v tom lesnom hospodárstve, tak pred chvíľkou som povedal, akým to je spôsobom. Masívnymi dotáciami cez tie tzv. aktívne politiky. Ak je zmysluplné použitie eurofondov v rezorte práce, tak na dve veci. Po prvé, na príspevky na starostlivosť o dieťa pre matky, ktoré dávajú dieťa do jaslí alebo škôlky, pretože tým pádom, keď tá matka chce, tak ľahšie sa vie vrátiť späť do zamestnania a produkovať tie, nejaké tie, ako sa hovorí, hodnoty, ale hlavne vylepšiť rozpočet rodiny, a o to dieťa sa má kto postarať a má to kto financovať. Čiže to je prvá, dobrá vec. A druhá, neviem, ako to je teraz, ale bol projekt na opatrovateľskú starostlivosť, čiže niekoľko tisíc opatrovateľských miest sa vytvorilo. Tiež to bolo masívne dotované z eurofondov, ale tu aspoň bolo vidieť, že to dáva zmysel, pretože jednak sa tie pracovné miesta vytvorili a jednak sa vytvorili nie pre to, aby niekto prehadzoval jednu kopu na druhú, ale pre to, aby sa staral o zdravotne postihnutých alebo starších ľudí. Čiže aj ten výsledný efekt tej pracovnej aktivity bol zmysluplný. Takže to by som podporoval aj naďalej, keby to takto bolo. Jasličkový zákon jasne dokazuje to, že minister nemá k tomuto buď vzťah, k tejto problematike, alebo tomu jednoducho nerozumie, ale to vyhadzovanie desiatok miliónov cez tie aktívne politiky považujem za to isté, ako keď si dobre zakúrite v dome a necháte otvorené všetky okná.
Ďakujem za pozornosť. Viem, že tento môj príspevok asi dnes ničomu nepomôže, ale možno ten čas príde. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, niekoľko mojich poznámok v rámci druhého čítania k novele zákona o dani z príjmov. Viac-menej zopakujem to, čo som už hovoril pred mesiacom pri prvom čítaní.
Tak v tomto návrhu novely zákona v podstate možno hovoriť o troch nejakých líniách. Prvá - sprísnenie transferového oceňovania. Druhá - zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov. Tretia a dosť zásadná zmena - zavedenie dane z dividend súčasne so zrušením zdravotných odvodov.
Neviem, kde začať. Začnem tou druhou témou, tá je najjednoduchšia, zvýšenie paušálnych výdavkov živnostníkov zo 40 na 60 %, zvýšenie limitu z 5 040 na 20-tisíc eur. To je, samozrejme, výborná správa pre živnostníkov, ale, samozrejme, aj pre všetkých ďalších, ktorí majú príjmy charakteru samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2, ods. 4 zákona o dani z príjmov, čiže privítajú to. Len si treba pre poriadok znovu povedať, že koho sa to týka.
No týka sa to všetkých tých, ktorí nie sú platiteľmi DPH a rozhodnú sa pre uplatňovanie paušálnych výdavkov, pretože je to pre nich výhodnejšie ako uplatňovanie skutočných preukázateľných daňových výdavkov, no ale v reálnom živote tých doterajších 40 % vlastne postačilo pre tých, ktorí mali brutto, brutto príjem, to, čo vyfakturovali, na úrovni okolo 900 až 1 000 eur mesačne, a to je nielen podľa mňa väčšina živnostníkov, ale aj podľa napríklad evidencie Sociálnej poisťovne alebo zdravotných poisťovní, to je drvivá väčšina súčasných osôb, ktoré majú tieto príjmy podľa § 6 ods. 1, 2 alebo 4. Čiže to zvýšenie na 60 %, samozrejme, pomôže, pomôže tým, ktorí majú vyšší mesačný príjem, čiže tá výhodnosť začína niekde na úrovni tržby 1 000 eur a vyše. Prečo je to tak? No je to preto tak, lebo, lebo tu predsa máme nejaké pravidlá potom pri zdaňovaní, nezdaniteľná časť, o ktorej síce budem hovoriť zrejme o chvíľku kriticky, že sa nezvyšuje, ale pre tých, ktorí majú ten príjem okolo 900 eur mesačne brutto, vlastne tá nezdaniteľná časť de facto pokrýva daň, no a druhá vec je, o ktorej sa tu neradi poslanci vládnej koalície vyjadrujú, pretože nič pre to nerobia, je inštitút minimálnych vymeriavacích základov, inštitút minimálnych odvodov do sociálnej, zdravotnej poisťovne, čo je v prvom rade záťaž pre tých, ktorí podnikajú, a možno niekto nevie, možno niekto vie, ak sa v tomto roku spolu platilo približne 202 eur do sociálnej, zdravotnej poisťovne, ako tá dolná hranica alebo viac, tak tá dolná hranica sa na budúci rok posúva, síce len o 6 eur, ale posúva, nie znižuje, ale posúva hore na približne 208 eur.
Takže to, čo živnostníkov najviac trápi, a to sú tie povinné minimálne odvody, tam sa skrátka nič nedeje, tam pokračuje súčasný stav a to vlastne znamená každoročné zvyšovanie minimálnych odvodov, každoročné zvyšovanie tejto záťaže živnostníkov.
Čiže ešte raz, zvýšenie paušálnych výdavkov na 60 % pomôže, ale pomôže len tým najlepšie situovaným živnostníkom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí majú príjem od 1 000 eur mesačne vyššie, a to určite nie sú tí drobní remeselníci a skutoční živnostníci, ale skôr sú tie tzv. slobodné povolania, umelci, autori, novinári alebo povedzme advokáti a takéto ďalšie profesie.
Ďalej. Máme tu transferové oceňovanie. Ja nie som v tejto oblasti odborník, na to mám možno ľudí, ktorí so mnou spolupracujú, ktorí sa vyznajú lepšie a ktorí mi teda vysvetlili škodlivosť týchto návrhov, no už niekoľko rokov tu sledujeme ten ťažký zápas s daňovými únikmi, no čo by na to povedal kolega Matovič, ten by sa hneď rád prihlásil s faktickou poznámkou, že veď aha, Bašternák, čiže sledujeme tu ťažký zápas vlády s daňovými únikmi, ktorý sa prejavuje na strane legislatívy tým, že neustále, ale neustále každoročne sa pritvrdzujú administratívne povinnosti, ktoré či už väčší alebo menší podnikatelia majú. A toto je presne ďalší dôkaz. Skutočne neprešiel jeden rok, odkedy vládne SMER, od roku 2012, 2013, aby sa každoročne nezvýšila administratívna náročnosť vedenia účtovníctva, rôznych evidencií, zaviedlo sa transferové oceňovanie. Aby toho nebolo málo, tak to transferové oceňovanie bude musieť byť aj v prípade blízkych osôb. A tí, ktorí trochu rozumejú definícii blízkej osoby, ja sa medzi nich neradím, pretože to je otázka Občianskeho zákonníka, a to nie je moja parketa, tak tí tvrdia, že definícia blízkej osoby je značne nejednoznačná.
A ono by to možno nevadilo v niektorých iných prípadoch, ale v prípade, že príde daňová kontrola a začne bazírovať na tom, že vy ste nesplnili svoje povinnosti pri transferovom oceňovaní alebo ten váš nevlastný brat je predsa vaša blízka osoba, tak začne byť veselo, pretože, pretože pod tou blízkou osobou si niekto predstavuje manželku, matku, možno syna, ale niekto iný si pod tou blízkou osobou predstavuje aj akúkoľvek inú osobu, ktorá je povedzme nejakým spôsobom istý čas ubytovaná spolu v dome toho podnikateľa, nejakým spôsobom spolu žijú, je to nejaký bratranec alebo niekto podobný, nechcem ísť do detailov, naozaj toto, toto nie je moja parketa, ale len chcem upozorniť, že tá definícia je nejednoznačná, bude to v praxi spôsobovať problémy. Nechcem hovoriť, že budú šikanovaní podnikatelia, ale tá obava z daňových kontrol bude ešte vyššia, či všetko robím správne, keď som voči tomu bratrancovi neuplatnil transferové oceňovanie.
Sledovali sme v spoločnej správe určitý pokus na zjemnenie tých povinností pri prenájme nehnuteľností, no, prosím pekne, čiže prepáčte mi za taký veľmi ľudový príklad. Keď babička prenajme svoj byt v Petržalke svojej vnučke za nie cenu trhovú, povedzme 500 eur, ale za výhodnejšiu cenu povedzme 300 eur, lebo je to jej vnučka, tak do spoločnej správy sa dostal bod, kedy sa nemusí použiť v takomto prípade transferové oceňovanie. Neviem, či ma počúvate, ale rozumiete tomu, že vlastne v tom pôvodnom návrhu zákona bolo, že keď babička prenajme byt svojej vnučke a bude sa javiť, že tá cena je výhodnejšia ako trhová, tak by mala viesť tú transferovú dokumentáciu? Uvedomujete si tú, ja neviem, podľa mňa absurditu?
No tí, ktorí sú za to zodpovední a kompetentní, si to uvedomili a do spoločnej správy sa dostal bod, že v určitých prípadoch sa tá transferová dokumentácia viesť nemusí. A to vtedy, keď tá babička nebude mať ten svoj byt, ktorý prenajíma vnučke zaradený v majetku. Vtedy sa to robiť nemusí. No vďaka aspoň za to. Ako to je, ako keď varíte žabu a jedno stehienko vytiahnete von, no tak vďaka aspoň za to, že ste to jedno stehienko vytiahli von, ten zbytok nech sa teda uvarí. Ten zbytok totižto spočíva v tom, že pokiaľ si tá babička bude ten byt uvádzať, niekto, nejaký účtovník jej poradí, že výhodnejšie je, keď si ten byt odpisuje, aby si znižovala daňový základ, keď to bude mať skrátka v majetku, tak tam tá transferová dokumentácia, to transferové oceňovanie musí byť, keď bude prenajímať ten byt vnučke. Čiže tie, tie problémy, tá náročnosť tu skrátka v mnohých prípadoch zostane, aj keď ste sa snažili, resp. úradníci ministerstva sa snažili urobiť určitý, určitý úľavok alebo určitý ústupok.
Ďalšia absurdita je napríklad ten § 21 a nespomeniem si, nehnevajte sa na mňa, na to konkrétne písmenko a bod, ak si podľa Občianskeho zákonníka vypožičiam napríklad automobil, tak si nemôžem do výdavkov dávať tie náklady, ktoré s tým automobilom alebo s nejakým podobným predmetom súviseli. Čiže požičiam si automobil a nebudem si môcť do nákladov dať pohonné hmoty alebo nejaký servis, ktorý k tomu, prirodzene, patrí. To neviem, ja tomu nerozumiem. Prečo toto robíte?
Pozrite, pán Baláž pred chvíľkou dal návrh na zrušenie daňových licencií, čo vítame, len treba si uvedomiť, že ten náš daňový systém je pomerne komplexná a veľmi zložitá záležitosť, veľmi zložitý systém dnes. To, čo bolo v roku 2004 a čo je v roku 2016, to je obrovský, medzi tým je obrovský rozdiel. Čiže veľa ľudí rozumie aj laici rozumejú tomu, že aha, tie daňové licencie, to musí platiť aj ten, kto je v strate, treba to zrušiť, jasné, ale málokto si uvedomuje, že čo všetko sa dostalo do zákona za posledné roky, čo znepríjemňuje osobám, ktorí podnikajú alebo ktorí majú firmy, čo im znepríjemňuje život. Čiže to je nielen to transferové oceňovanie, ktoré stále sprísňujete, ktoré stále komplikujete, lebo bojujete proti daňovým únikom, ale to je napríklad možnosť uplatňovania straty, ktorá sa skomplikovala pred niekoľkými rokmi veľmi zásadným spôsobom. To je odpisová politika, ktorá sa veľmi skomplikovala a pritvrdila pred dvoma-troma rokmi. To sú zásadné veci, ktoré podnikateľom vadia.
Zvýšená byrokracia, odpisová politika, uplatňovanie straty. To, že sa zníži o 1 % z 23 na 20, pardon, z 22 na 21 % daň právnickej osoby, to je síce pekné, s tým môžete, samozrejme, kedykoľvek prísť a povedať, že znižujete daň právnických osôb, ktorú ste, mimochodom, pred 5 rokmi z 19 % na 23 zvýšili, čiže pokým sa dostanete na tých 19 %, tak to ešte chvíľku potrvá, ešte stále je tá daň právnických osôb vyššia, ako bola pred rokom 2013. Ešte stále. A ešte to chvíľku potrvá, pokým sa dostane na 19 %. Čiže tá atraktivita podnikateľského prostredia, keď sa na to pozrieme optikou daňovej politiky, je na Slovensku dnes veľmi nízka.
Ja neviem, teda či je to pravda, ale počul som, že Maďari napríklad idú veľmi zásadným spôsobom znížiť dane pre právnické osoby, a pokiaľ tu ešte stále hovoríme o nejakej súťaži voči investorom, podnikateľom, kde by mali investovať, kde sú výhodné podmienky, no tak to naše zníženie dane z 22 na 21 % a budúce zrušenie daňových licencií je veľmi, veľmi malá udička na to, aby sa nám nejaký podnikateľ, ktorý uvažuje, či zainvestuje na Slovensku alebo v Maďarsku, aby sa na ňu chytil. To je málo, to je naozaj málo.
Čiže poprosím, kolegovia z SNS a z MOST-u-HÍD, ktorí chcú vniesť prvky svojej pravicovej politiky do reálnej politiky tejto vlády, zamyslite sa nielen nad daňovými licenciami, ale nad ďalšími ustanoveniami, ktoré sú v zákone o dani z príjmov, ktoré komplikujú podnikateľom život. Pýtajte sa ich, čo im vadí, a dozviete sa. Dozviete sa v podstate to, čo som vám ja teraz pred chvíľkou povedal. Čiže ak zastupujete záujmy takýchto vašich voličov, tak, poprosím, skúste sa baviť s ministrom financií aj na tieto témy.
Tretia vec, podiely na zisku. Rušíme definitívne princíp jednej dane, princíp, to posledné, čo zostalo z rovnej dane z roku 2004, tým, že sa zavádza daň z dividend. Treba uznať, pán minister, že našich 7 % je výrazne, výrazne menej, ako je to v iných krajinách, či v okolitých, alebo aj vzdialenejších, v rámci Európy alebo sveta, to je všetko pravda, čiže napríklad keď sa bavíme o tom, že nejaký dajme tomu český investor, súkromná osoba zainvestovala, má tu nejakú firmu a vyplácajú sa mu dividendy, tak je fakt ten, že jemu sa zrazí 7 % a ešte vlastne Českej republike musí doplatiť ďalších 8, pretože v Českej republike je daň z dividend 15, takže pokiaľ nechce podvádzať, tak vlastne on napríklad musí uznať, že tá 7 % daň z dividend je pre neho v podstate ako keby výhodnejšia ako česká, resp. možno bude uvažovať o presťahovaní svojej osoby z hľadiska daňovej rezidencie na Slovensko, lebo tu by mal túto daň nižšiu. To je fakt.
Neviem, do akej miery je to, tých 7 %, dané tlakom podnikateľských skupín, pretože vy ste pôvodne navrhovali 10 %, potom to zrazu skočilo po pripomienkovom konaní na 15 % a napokon ste urobili ústupok na 7 %, to je veľmi zaujímavý príbeh, mikropríbeh, ako, ako pulzovala tá sadzba dane v legislatívnom procese, to o tom určite raz napíšete pamäti, takže tých 7 %, no vadí mi to, pretože ja som za nulu, ale vždycky lepšie 7 % ako 15 alebo 19, alebo 25, takže dobre. Keď to porovnáme s tým, čo vy teda hovoríte, SaS-ka zaviedla nie daň, ale zdravotné odvody z dividend, tak po prvé mňa to s odstupom času mrzí, že sme to vtedy urobili. Mali sme vtedy dva dôvody, prečo sme to urobili. Skúsim ich takto pomenovať.
Prvý, prvý dôvod bol ten, že štátny rozpočet, ktorý sme zdedili po prvej Ficovej vláde, bol pomerne v zúfalom stave, bol tam 8 % deficit, čiže museli sme robiť, aj keď sa nám to veľmi, veľmi nepáčilo, aj nepopulárne opatrenia tohto typu. Druhá vec je, že zavedenie zdravotných odvodov z dividend je vlastne jeden z malých prvkov, ktoré v sebe obsahuje odvodový bonus ako vlajková loď ekonomického programu SaS. Lenže ten zlý vtip, ktorý sme vtedy vlastne urobili, bol v tom, že my sme zaviedli túto negatívnu (povedané so smiechom) vlastne pre ľudí časť odvodového bonusu a nezaviedli sme tie pozitívne. A to bola chyba. Keby sme boli urobili všetko naraz, čiže znížili zásadným spôsobom dane, odvody, zjednodušili celý ten systém vrátane sociálneho a v rámci toho by teda sa dozvedeli podnikatelia aj horšiu správu, ale zavádzajú sa zdravotné odvody z dividend, tak by to prijali, pretože bolo by to jedno s druhým, bola by to komplexná reforma. My sme, žiaľ, pod tou negatívnou, tým negatívnym tlakom vysokého deficitu urobili len tú negatívnu vec, to bola politická chyba, je mi to ľúto, stalo sa.
V každom prípade pripomeniem tým, čo si už nepamätajú na detaily, že tá sadzba poistného bola 10 % za Sulíka – alebo za Radičovej – a maximálny základ v zdravotných odvodoch bol vo výške trojnásobku priemernej mzdy, čo vtedy znamenalo okolo 27-tisíc eur ročne. Vaša, vaša druhá Ficova vláda sa chytila príležitosti a sadzbu zvýšila z 10 na 14 % a zvýšila od roku 2013 maximálny základ z 3- na 5-násobok priemernej mzdy, to znamená, že tie dividendy, keď si zoberiete plus-mínus maximálny základ 50-tisíc eur, hej, ktorý stúpal medziročne, povedzme 50-tisíc, nejaký priemer, 14 % z toho je 7-tisíc, vlastne mohla byť tá, ten maximálny odvod z dividend. Za vlády Ivety Radičovej, tak to bolo z 27 10 % 2 700. 2 700 a 7-tisíc, to je prakticky trojnásobný rozdiel. Čiže aj toto by som rád dal do vašej pozornosti, keď sa takto ide do histórie, aby sa šlo kompletne. Pričom, samozrejme, 27-tisíc eur, to sú tí najslabšie zarábajúci, lenže do toho sa započíta aj iný príjem, ktorý ten človek mal, napr. v zamestnaní. Keď v zamestnaní zarobí 12-tisíc ročne, tak potom na tie dividendy mu zostáva 15-. Keď v zamestnaní zarobí 12-tisíc ročne a celkovo je 50-tisíc, tak na dividendy mu zostane 38-tisíc. Čiže aj v tom je predsa zásadný rozdiel. A to už sa piplem v detailoch. Kráti sa mi čas, nechcem to naťahovať po 12.00 hod., takže k tým daniam.
Zamestnanci, ja som to hovoril v prvom čítaní a bol som zvedavý, či bude nejaký pokrok. Sám som pozmeňovací návrh nevypracovával, pretože naučil som sa šetriť energiu za tie roky v parlamente, a ako opozičný poslanec robiť na komplexnom návrhu sa nie vždy vypláca, pretože výsledok je obvykle čistá nula, ale námaha je možno niekoľko desiatok hodín. Takže bol som zvedavý, či to prinesiete vy, nepriniesli ste, čiže situácia bude taká, keďže už tu žiadny pozmeňovací návrh nezaznie, že zamestnanci budú platiť daň z dividend na prvý pohľad tak, ako ju budú platiť majitelia firiem z dividend, lenže veľký rozdiel tu, páni, dámy a páni, máme v tom, že zamestnanci tento príjem budú mať zahrnutý do riadneho zdaniteľného príjmu podľa § 5, čiže budú z takého príjmu platiť daň so sadzbou 19, prípadne až 25 %, a nie 7 ako majiteľ firmy, a druhý rozdiel je v tom, že majiteľ firmy si teda zaplatí 7 % daň a odvody neplatí, ale zamestnancovi sa to započíta do zdaniteľného príjmu a následne aj do vymeriavacích základov na zdravotné, sociálne poistenie. To znamená, že zamestnanec, ktorý dostane podiel na zisku v rámci povedzme sociálneho programu alebo nejakého motivačného programu vo firme, tak nielenže bude platiť až 19-, prípadne 25 % daň, ale bude platiť kompletne odvody do sociálnej, zdravotnej poisťovne, a nielen zamestnanec, ale aj zamestnávateľ.
Čiže keď sa nad tým zamyslíte, motivovať zamestnanca spôsobom, že vieš čo, budeš mať aj ty podiel na zisku, keď mi firma zisk vyprodukuje, je absolútne zbytočná úvaha, pretože to daňovo-odvodové zaťaženie v tomto prípade je neuveriteľne vysoké.
Ďalšia vec, ďalší problém, ktorý tu máme, je ten prechod. Zdravotné odvody a daň z dividend za účtové obdobia do roku 2016 vrátane, sa budú platiť zdravotné odvody bez ohľadu na to, kedy tie dividendy budú vyplatené. Čiže či budú vyplatené povedzme v roku 2020, bude stále zdravotný odvod. Až z dividend za rok 2017, keď to poviem zjednodušene, nebudem sa tu hrať s hospodárskymi rokmi a podobne, tak bude zrážaná tá 7 % daň. To vlastne znamená, že ak budú nejaké dividendy za roky 2011 až 2016 vrátane vyplatené po 1. 1. 2017, kedy bude avizované, ako je avizované, bude zrušený maximálny základ pri zdravotných odvodoch, tak ten podnikateľ bude platiť zdravotné odvody, dobre, ale pozor, z celej sumy vyplatených dividend bez existencie maximálneho základu, pretože v zdravotnom poistení sa ten maximálny základ zruší. Čiže to bude, ja sa bojím použiť silné slová, ale možno až retroaktívne, pretože ak niekto počíta s tým, že tie dividendy sú zaťažené zdravotnými odvodmi sadzba 14 % maximálny základ, tak ten maximálny základ z tej úvahy vypadne. Čiže hoci to budú dividendy za rok 2011, ale maximálny základ už tam nebude, keď to bude vyplatené po Novom roku. Tak neviem, či sa to ešte dá nejakým spôsobom, pán minister, v spolupráci s ministrom zdravotníctva zachrániť, ale bolo by dobre, keby sa našlo na toto riešenie.
A posledná minútka, takže ešte by som rád zopakoval vlastne to, čo som hovoril vo faktickej poznámke na tej vlastne, v reakcii na reakciu na poslanca Beblavého, Simona, jednoducho nezdaniteľná časť na daňovníka, nezdaniteľná časť na daňovníka a ďalšie nezdaniteľné časti, na manželku, daňový bonus sú naviazané na sumu životného minima, resp. na rast cien, kde tá inflácia, ten rast cien stagnuje, čiže aj rast týchto položiek je už tri roky a bude to štvrtý rok, nulová. Pritom ale mzdy, či reálne, či minimálne, rastú. Minimálne dokonca veľmi prudkým tempom, čím sa radi teda chválite. Lenže ono to má potom ten dopad, že ten zamestnanec síce zarába vyššiu či už tú priemernú mzdu, alebo tú minimálnu mzdu a podobne, ale tým, že tie daňové výhody sú vlastne de facto zamrazené už štvrtý rok na rovnakej výške, tak to vlastne znamená pre vás príjemný bonus vo výške, tým, že tým rastom ekonomiky, rastom miezd vám bez akejkoľvek námahy rastú daňové príjmy.
A hovoríte, že by vám teda vypadlo 300 mil., 400 mil., keby sa presadil návrh kolegu Beblavého. Jasné, vypadlo by. Lenže keby ten systém bol logicky nastavený tak, že tieto nezdaniteľné časti, daňové bonusy rastú rovnako, ako rastú či priemerné, či minimálne mzdy, tak by sme sa jednoducho nemali o čom baviť, pretože to by bola úplne iná filozofia, a tam by tieto úvahy nemali vlastne zmysel. Ale výsledok by bol ten, že tak ako rastie mzda zamestnancovi, tak mu plynule rovnakým spôsobom rastú aj tie daňové výhody a nebudeme stavať štátny rozpočet na tom, že sa nám zvýšili daňové príjmy, lebo sa tam roztvárajú tieto nožnice. To je, priznajme si, jednoducho neférové voči, voči týmto, či zamestnancom, alebo, alebo drobnejším živnostníkom. Jednoducho je to tak.
Ja som si to tu rýchlo spočítal behom vášho vystúpenia, keď v roku 2012 alebo ’13, ’12/’13 bola minimálna mzda okolo 330 eur, odvody 13,4 %, tam tá odpočítateľná položka nebola, hej, tak zamestnanec zaplatil 13,4 % odvody z tých 330 eur, daň neplatil žiadnu, lebo ten výsledný zdaniteľný príjem bol ďaleko pod nezdaniteľnou časťou.
Ale teraz je to tak, že minimálna mzda 435 eur, už tam má 7 eur na zdravotných odvodoch, hoci existuje tá odpočítateľná položka, lebo tá je zase zamrazená, má tam tie sociálne odvody, 9,4 % z tých 435 a už mu tam vyskakuje približne 17-eurová daň, to znamená...,13-eurová, neviem, spolu je to 61 eur. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Končím. 61 eur, čiže keď si to preklopím, aby to bolo objektívne, na percento, ktoré mu štát, odvody zoberú z jeho hrubej mzdy 435 eur, tak je to 14 %, ktoré mu idú preč. Predtým to bolo 13,4, čiže to, čo mu odchádza na dane, odvody, je viac proporčne, ako bolo pred piatimi rokmi, a ak sa nič nezmení v zákone, v tejto filozofii, tak na budúci rok to bude 15 alebo 15,5 %. Čiže to daňovo-odvodové zaťaženie nízko zarábajúcich zamestnancov sa postupne zvyšuje, a to potom vlastne znamená z hľadiska tej makroekonomickej politiky menšia atraktívnosť z hľadiska toho, keď si zvážim, aký budem mať čistý príjem pri prácach takéhoto typu, a preto sú tu potom tí Rumuni a podobne, ktorým tá nízka mzda stačí, a naši zamestnanci sú radšej na dávkach.
Ďakujem

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi kolegovi Balážovi a strane SNS za predloženie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa zrušia daňové licencie. Ten môj potlesk a vďaka by bola ešte väčšia, tak ako ste správne poznamenali na konci, keby k zrušeniu daňových licencií došlo okamžite podľa možností, alebo teda už pri zdaňovacom období za rok 2016. Dobre, ja rozumiem tomu, že treba sa rešpektovať a treba uzatvárať kompromisy, a toto je v každom prípade dobrý krok a dôkaz toho, že aj samotný predtým vládnuci a dnes vládnuci SMER uznáva chybný krok, ktorý urobil pred pár rokmi, keď sa daňové licencie zavádzali.

Ja sa zrejme ešte dostanem k slovu v riadnej rozprave, ale budem reagovať na pána ministra a jeho vystúpenie.
Pozrite, vy napríklad hovoríte o tom, že ste slabšie zarábajúcim ľuďom predvlani, vlani znížili odvody, lebo ste zaviedli odpočítateľnú položku. Ale práve ten spôsob, akým ste to urobili, a spôsob, akým funguje daňový bonus, ako funguje nezdaniteľná časť na daňovníka, je dôkaz toho, že to je síce na jednej strane pekné, dá sa to pekne komentovať na bilbordoch, ale v reálnom živote to nefunguje dobre. Keď bola v roku 2012 minimálna mzda 327 eur, tak vtedy sa vlastne žiadna daň z príjmu neplatila, pretože tá odpočítateľná položka bola tak vysoko v tom čase nastavená, že pokrývala celý zdaniteľný príjem daňovníka s minimálnou mzdou. Čiže platil ten daňovník len odvody 13,4 %. Dnes, teda na budúci rok bude minimálna mzda krásnych 435 eur, ale, ale už ten efekt odpočítateľnej položky pri zdravotných odvodoch sa postupne stráca. Už je tam temer 7 %..., 7 eur na odvodoch zdravotných zo strany toho zamestnanca, plus sú tam, samozrejme, plné odvody na sociálne poistenie a už je tam aj daň. Tá daň je vyše 13 eur. To znamená, keď to spočítame, pri novej minimálnej mzde 435 eur, ten zamestnanec zaplatí na svojich daniach a odvodoch okolo 61 eur, a keď to dám na percentá, tak je to 14 % z jeho hrubého príjmu, ktoré dá on na dane a odvody. Pred piatimi rokmi to bolo 13,4 %.
Čiže v tomto percentuálnom vyjadrení vidíme, že postavenie zamestnanca zarábajúceho minimálnu mzdu sa postupne za vašich vlád zhoršuje, pretože mu stúpa daňovo-odvodové zaťaženie napriek tomu, že používate vzletné slová, ako im pomáhate.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa predkladateľka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákonu, ktorý je uvedený pod tlačou 275. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 278 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená kolegynka predkladateľka, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 274. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 277 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 276. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 279 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem. Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

No super, presne to je ono. Veľmi pekne ďakujem pánovi kolegovi poslancovi Antalovi a, samozrejme, prvé poďakovanie určite patrí pánovi ministrovi, takto sa to má robiť, nezmysly musia ísť zo zákona preč, ste vo vláde, čiže sú na vás kladené určité očakávania, tak týmto pre niekoho možno bezvýznamným, ale pre státisíce podnikateľov veľmi dôležitým krokom ste ukázali, že predsa len sa to dá. Ďakujem.