Videokanál poslanca

Ja zopakujem to, čo sa v tejto diskusii bavíme už v podstate niekoľko dní. Teším sa na to, ako sa budete červenať, keď niekde v Humennom na námestí vás osloví občan v dôchodkovom veku s 300-eurovým dôchodkom a bude sa vás pýtať: Pani primátorka, pani poslankyňa, prečo sa mne nezvýšil dôchodok o tých 8 eur tak ako môjmu kamarátovi susedovi? A vy budete veľmi komplikovane vysvetľovať, lebo predsa to je takto a tie minimálne dôchodky sú inak. Jednoducho máme dnes v zákone o sociálnom poistení dva spôsoby výpočtu dôchodku, ten klasický a ten minimálny, a občan dostane zo Sociálnej poisťovne to, čo mu vyjde lepšie, buď jedným alebo druhým postupom. A ďalej ho potom zaujíma, keď už ten dôchodok má, ako sa mu bude valorizovať k 1. januáru. A tí, ktorým sa ten výpočet urobil cez ten minimálny, tí majú smolu, pretože im sa nepridá nič. Tí, ktorým sa použije ten klasický výpočet, tí budú mať 8,20. Neviem, ako to budete vysvetľovať v reálnom živote vašim občanom, ale asi s tým budete mať trošku problém.
A poviem ešte jednu vec, keďže sme toto teda takto otvorili, valorizácia dôchodkov bude stáť okolo 110 miliónov eur, hej, o tých 8,20 keby sa valorizovali aj tie minimálne dôchodky, stálo by to ďalšie len 4 milióny. To chcete škudliť 4 milióny na týchto najchudobnejších dôchodcoch?

Ďakujem pekne.
Určite nebudem chcieť hovoriť dlhšie ako do devätnástej a poviem teda len pár myšlienok v súvislosti s predloženou novelou zákona o kompenzáciách pre ZŤP.
Treba privítať, pán minister, túto novelu. Pravdaže, samozrejme, je to v každom prípade mierny pokrok v medziach zákona, ako sa zvykne vtipne hovoriť. Určite by toho mohlo byť aj viac, ale veď máme druhé čítanie, snáď sa niečo ešte podarí vylepšiť. No a teda pár odrážok.
Tak začnem tým dôchodkovým poistením. Samozrejme, to je veľmi, veľmi potrebná vec. Navrhovali to kolegyne z OĽANO, máte vo vládnom návrhu, čiže tým pádom to konečne prejde, predpokladám, a tie okovy 12 rokov dôchodkového poistenia poistenca štátu padnú a tým pádom ten akýsi stres a obava z budúceho dôchodku pre tých, ktorí viac-menej možno celý život opatrujú či už príbuzného, alebo iné osoby v pozícii osobného asistenta, teda padne a keď už nie inak, tak na ten minimálny dôchodok zrejme nárok mať budú. Bude to určite lepšie ako to, čo ich čakalo podľa platného zákona. To je dobré.
Sú tam, samozrejme, drobné aj tie ďalšie veci, pokiaľ sa týka tých vodiacich psov a tak ďalej, to je absolútne bez debaty. No a samozrejme, keď sa dostaneme k tomu hlavnému meritu, zvýšenie samotného opatrovateľského príspevku je výborné, je otázka, či by to mohlo byť lepšie, či by to rozpočet zniesol, o tom sa ešte určite budeme baviť.
A ja len teda poviem k tomuto, že tu si, prosím, všimnite, kolegyne, kolegovia, výška príspevku na opatrovanie je aj naďalej bude naviazaná na životné minimum, na životné minimum, pričom je to vlastne, keď sa to tak vezme, odmena alebo možno by niekto povedal mzda – pejoratívne, prenesene – opatrovateľa a je naviazaná na životné minimum. Ako všetci vieme, životné minimum nám už za posledné štyri roky akosi prestalo rásť, lebo inflácia je nulová, dokonca deflácia, čiže pokiaľ je tá odmena naviazaná na životné minimum a tým pádom sa tá odmena štyri alebo koľko rokov nemá zvyšovať, tak, samozrejme, že s tým treba niečo robiť, pretože už len logicky, už len logicky to nedáva žiadny zmysel, keď popritom rastie o dve, o tri, o vyše tri percentá – ako ktorý rok – priemerná mzda a keď nám rastie okrem iného minimálna mzda, hej? Viď aktuálne zvýšenie o 30 eur, to sú dosť dôležité veci.
A ako má k tomu prísť ten, kto opatruje svojho príbuzného, keď jemu tá jeho odmena za štyri roky nenarastie ani o jeden jediný cent? On je niekde, čo, ako, on si nezaslúži? Čiže keď na jednej strane vláda s radosťou zvyšuje minimálne mzdy, veď to zaplatia zamestnávatelia, ale pozor, tí zamestnávatelia sú aj štátne úrady, sú to aj samosprávy, čiže to je aj takto, by treba vidieť. Ale na druhej strane nezvyšuje mzdu opatrovateľom, lebo je to naviazané na životné minimum a to nerastie, no tak tu skrátka niečo nesedí.
Tak čo treba urobiť, to, čo ste urobili, a to percento, ktoré tam doteraz bolo zapísané, sa skrátka zvyšuje. Keď sa nezvyšuje životné minimum, tak sa zvyšuje to percento životného minima a máme to.
No a ja sa, ja si neodpustím vrátiť sa k minimálnym dôchodkom, tie sú tiež naviazané na životné minimum, to sa nám nezvyšuje, no tak sa tu teraz budeme hádať, že sa nemôže zvyšovať ani minimálny dôchodok. Tu priamo dávate dôkaz v tejto novele, že keď sa chce, tak sa to, čo je naviazané na životné minimum, zvyšovať dá.
Ja som sa, mimochodom, keď som robil ten svoj pozmeňovací návrh, inšpiroval práve touto vašou novelou, keď to nejde inak, tak sa pozriem, ako je to nastavené, 136 % životného minima zvýšime na 140. Vy ste to urobili elegantne, to, čo bolo, koľko to bolo? Nemám to tu poruke, 111 bude 125, hej, ak si to z hlavy pamätám, lebo nemám to tu v poznámkach poruke. To znamená, to znamená, že týmto, touto technikou skrátka tú odmenu opatrovateľom zvýšime a vec je vybavená. Jasné, môžme sa baviť, či by to nemohlo byť viac, či to štátny rozpočet unesie, ale pre mňa je dôležité, že ste to urobili. Hej, keď ste to urobili tu, prečo to nemohlo ísť pri minimálnych dôchodkoch?
No máme teda pred sebou, samozrejme, ešte mesiac, výbor, máme pred sebou ďalší, ďalšie stretnutie takto o mesiac v pléne. Určite vám nezávidím to, že veľmi dobre viem, aká je situácia tých, ktorých sa to týka, tí vám určite klopali a budú klopať na dvere s tým, že treba ešte viacej pridať. A svojím spôsobom majú pravdu, pretože znovu sa k tomu vraciam a znovu to opakujem, za posledné tri-štyri roky dozadu sa skrátka ten opatrovateľský príspevok nezvýšil ani o cent, lebo bol naviazaný a je naviazaný na životné minimum a s tým percentom sa skrátka nehýbalo. Takže je najvyšší čas, že sa tak stalo, že sa tak stalo a že to znamená určitý pokrok.
Pripomeniem ešte na záver, že tí, o ktorých tu ide, občania, ktorí sú ZŤP, a ľudia, ktorí sa snažia im pomôcť priamo v ich reálnom živote, by boli radi, keby došlo aj k ďalším zmenám, nielen, nielen v tejto oblasti zvýšenia opatrovateľského príspevku, ale keby sa dočkali reálnych výsledkov. To, čo ste avizovali, zmena posudkovej činnosti napríklad, tá obrovská administratíva, ktorá zaťažuje ich, ale vlastne zaťažuje aj štátny aparát, úradníkov, pretože sa to robí duplicitne, tu je to tak, tu je to tak, je to nezrozumiteľné. Ďalšia oblasť problémov, nie je to len o príspevkoch, postaráme sa cez opatrovateľský. Je to napríklad o pracovnej aktivite občanov so ZŤP postihnutím, chránené dielne, chránené pracoviská. Vy ste presadili pred dvoma či troma rokmi počas predchádzajúcej vlády pomerne tvrdú novelu zákona o službách zamestnanosti, kde sa tieto príspevky fakticky obmedzili, jednoducho obmedzili. Je čas sa zamyslieť už s istým odstupom, či to bolo dobré riešenie, či by sa znovu tento prístup, táto pozícia ministerstva nemala prehodnotiť, pretože tí, ktorých sa to týka, jednoducho s tým spokojní nie sú. Aspoň ja mám také signály z praxe. Čiže tých otvorených otázok je tu veľa.
Opakujem na záver, som rád, že sa aspoň ten mierny pokrok tu ukazuje, že sa tie dvere otvárajú, že sa to dá, keď sa to chce, a ono tie otvorené dvierka možno ešte poslúžia k ďalším zaujímavým vylepšeniam, ale veď uvidíme.
Ďakujem.

Škoda, že nemôžem reagovať na svoju predrečníčku, lebo keby som mohol, tak by som povedal, že súhlasím s jej príspevkom.
K tým 320 eurám, za 5 rokov, pán minister, čo vlastne ste vo funkcii, dopĺňam pani kolegyňu, tak ste viac ako zdvojnásobili objem peňazí, ktoré týmto spôsobom idú do zariadení, čo je všetka česť; strojnásobili, môže byť, to je všetka česť. A tá matematika vlastne teda hovorí, že ste podporili viacej miest, viacej klientov v zariadeniach za tých päť rokov, čo teda kvitujem a rešpektujem, len sa treba zamyslieť nad tou samotnou sumou, lebo 320 eur v roku 2011 sa nerovná 320 eurám v roku 2016 alebo v roku 2017. Už len keď si zoberieme rast minimálnej mzdy, znovu sme pritom, a z toho nadväzujúcich všetkých povinností, ktoré si musia plniť zriaďovatelia, čiže ten rast miezd za posledné roky naviazaný na rast minimálnej mzdy bol pomerne prudký, čo svojím spôsobom tiež kvitujem. Len tým pádom, tým pádom zrejme tí zriaďovatelia za tú dobu majú úplne iné požiadavky, ako vyfinancovať zariadenie, najmä pokiaľ ide o mzdové a osobné náklady, ako to bolo pred piatimi rokmi.
Čiže už len z tohto pohľadu si myslím, že sa treba zamyslieť nad tou sumou 320 eur, pohrať sa s ňou, ale v každom prípade tým myslím to, že určite ju treba zvýšiť, pretože to nemôže predsa dnes stačiť, keď to hoci stačilo pred piatimi rokmi.

Pani kolegyňa Vaľová, pozrite si jeden z úvodných paragrafov tohto návrhu zákona, ktorý rodič môže dať dieťa do zariadenia, a dočítate sa tam to, čo som menoval. (Reakcia z pléna.) Ale my sa bavíme nie o materských školách, pozor, bavíme sa o zákone o sociálnych službách, tak sa pozerajte, prosím vás, do neho. Tam nájdete, že môže to byť rodič, ktorý buď študuje, pripravuje sa na zamestnanie, alebo je dôchodkovo poistený. No tak ako je dôchodkovo poistená ako zamestnankyňa alebo SZČO matka, ktorá povedzme s mladším ročným dieťaťom je doma? No nijako. Čiže takáto matka do tohto zariadenia, do vašej škôlky možno áno, super, ale do takéhoto zariadenia, o ktorých sa bavíme, ho dať nemôže. Je to možno maličkosť, ale poprosím o opravu v tejto veci.
Pán primátor, ako cením si, že ako mesto Žiar nad Hronom máte zriadené detské jasle, to nemá veľa obcí a veľa miest, tak ako to máte vy, a v tom je práve ten problém, že je to dnes najmä na súkromných iniciatívach a k tomu som mieril svoj príspevok. Ak som, prosím, použil niekoľkokrát dnes slovo "divočina", tak som expresívne preháňal a to preto, pretože tie zariadenia, ktoré teda nie sú až taká divočina, pretože ony dnes musia spĺňať množstvo predpisov mimo tých regulácií, ktoré sa zavedú touto novelou, napríklad pokiaľ ide o požiadavky z hľadiska zákona o ochrane verejného zdravia, tak to splniť musia aj teraz, napríklad veľkosť plochy pripadajúcej na jedno dieťa, hygienické zariadenia a tak ďalej, to tam je už teraz. Z hľadiska inšpekcie práce nemôžu tam robiť nejakí ľudia načierno a podobne, daňové povinnosti si, samozrejme, všetko musia plniť. Požiarnici a tak ďalej, stavebný dozor, čiže toto všetko tam je splnené, len tu pribúda nová regulácia a ja sa obávam, že je neprimeraná.

Ďakujem, pán podpredseda, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s rokovacím poriadkom dávam najskôr procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku na vrátenie zákona predkladateľovi na prepracovanie. No a v ďalšej reči sa vyjadrím, že prečo. Dobre.
Budem sa vo svojom príspevku zameriavať najmä na tú jasličkovú časť, na ten jasličkový zákon, ktorý je súčasťou novely zákona o sociálnych službách, aj keď, samozrejme, veľkú pozornosť treba venovať aj tej druhej časti novely zákona. To znamená tým klasickým doterajším zariadeniam sociálnych služieb určeným najmä pre seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím. Ale verím, že túto úlohu naplnia moje kolegyne, ktoré budú vystupovať po mne. Stačí si pozrieť pripomienky verejnosti v pripomienkovom konaní a je asi zrejmé, čo by zriaďovatelia, a najmä neverejní zriaďovatelia zariadení sociálnych služieb očakávali od takejto novely. A teda vysporiadali ste sa s tým tak, ako ste sa vysporiadali. Opakujem, zrejme to okomentujú moje kolegyne. Nechám im na to priestor.
Ja sa chcem venovať tej časti, ktorá je zásadná pre zriaďovateľov tých doterajších detských jaslí alebo ľudovo povedané škôlok, ktoré sa týmto spôsobom idú inštitucionalizovať a ideme teda im dávať určitý právny rámec.
Tak prečo navrhujem vrátenie zákona na prepracovanie? Z viacerých dôvodov. Napríklad preto, lebo tento zákon bol prijatý od zeleného stola. Vznikol, samozrejme, na ministerstve práce, sociálnych vecí, ale bez poctivých, dôkladných a dlhodobých konzultácií s tými, ktorých sa priamo týka. Samozrejme, týka sa to hlavne rodičov s malými deťmi, ale týka sa to v danom prípade najmä zriaďovateľov týchto zariadení, ktorých máme na Slovensku ak nie desiatky, stovky, určite sú to rádovo stovky zariadení dnes, ktoré si zriadili z vlastnej iniciatívy ľudia, obvykle vo forme živnosti. Keď si k tomu pripočítame desiatky, ak nie stovky rôznych materských a rodičovských centier, ktoré sú nepriamym spôsobom tiež dotknuté týmto zákonom, tak je to skutočne veľmi veľa subjektov a tisíce detí a ich rodičov, ktorých sa to priamo dotýka a dotýkať bude. Čiže tento zákon nebol prijatý takým spôsobom, že by sa dlhodobo diskutovalo s touto verejnosťou, ale bol prijatý od zeleného stola. Jednoducho boli tu tie nešťastné prípady, ktoré boli medializované, a na ministerstve ste si povedali, že hanby už bolo dosť, treba niečo rýchlo urobiť, tak teda máme tu túto novelu.
Ja k nej v zásade možno ani nebudem zaujímať negatívny postoj, pretože si takisto uvedomujem a uvedomujú si to tí zriaďovatelia tých zariadení v prvom rade, že určitý rámec pravidiel tu treba zaviesť. Ono dnes je to, keď sa to tak ľudovo povie, skutočne na prvý pohľad divočina a tie pravidlá neexistujú. Takže súhlasím s tým, poďme ich zaviesť. Len treba to poriadne rozdebatovať. Poriadne rozdebatovať so zriaďovateľmi súčasných zariadení a, samozrejme, neslobodno zabúdať na susedný rezort, a to je rezort školstva. Pretože pokiaľ ide o existenciu tých zariadení, o ktorých sa bavíme, tak tam je značný prekryv detí vo veku do troch rokov, nad tri roky. Dnes v tých reálne fungujúcich súkromných materských škôlkach, tak sa to najčastejšie nazýva, no budeme to možno volať jasle, budeme to... Ako to budeme volať? Budeme to volať, nemám to ešte zažité, budeme ich volať... budeme ich volať... (rečník hľadal údaj v podkladoch) zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku. Tak. Zariadenia starostlivosti do troch rokov veku.
Čiže to, čo chceme takto regulovať a čo chceme dať do poriadku, sú dnes v praxi rôzne malé súkromné zariadenia, často pôsobiace v rodinných domoch alebo v nejakých prebudovaných menších priestoroch. Dokonca v panelákových bytoch tie zariadenia takto neoficiálne dnes bez nejakej regulácie fungujú. Sú tam deti v zásade, prídeme na to, že už od jedného roka, dokonca ani nie ročné, sú tam deti päťročné, štvorročné, ktoré sa nedostali do tých existujúcich obecných škôlok. Takže ten problém nie je len, pokiaľ sa týka o deti do troch rokov veku, na to chcem upozorniť, ten problém je značne širší. A preto je potrebné komunikovať a toto riešenie hľadať v komunikácii s ministerstvom školstva. Na to nestačí aparát ministerstva práce, sociálnych vecí, ľudia, ktorí sú tam, aby od zeleného stola napísali nejakú novelu. Na to je potrebná dôkladná príprava a súčinnosť s ministerstvom školstva, pretože treba to urobiť v súčinnosti s existujúcimi inštitútmi materských škôl a dohodnúť sa na týchto pravidlách. Hneď o chvíľku vám poviem, že prečo to je zlé, tak ako ste to urobili, konkrétne.
Ďalšia vec je, že vy ste vlastne nenapísali nejaký nový zákon o detských jasliach, o zariadeniach starostlivosti do troch rokov veku, keď použijem vašu terminológiu, ale vy ste vlastne urobili novelu zákona o sociálnych službách a tieto detské jasle ste vložili ako ďalšiu formu sociálnej služby do existujúceho zákona o sociálnych službách, čo so sebou prináša logické veľké problémy, najmä pokiaľ ide o bezbariérovosť, k tomu sa o chvíľku dostaneme.
Čiže ak môžem niečo odporúčať, ak to skutočne vrátime späť na ministerstvo, tak treba to urobiť ešte raz ako samostatný zákon a nedávať to ako nejaké vložené paragrafy do zákona o sociálnych službách. Sociálne služby sú sociálne služby. Detské jasle, to je niečo úplne iné. Inak to funguje. Inak to funguje. Napríklad preto, a to snáď nespochybní nikto, že úlohou tých detských jaslí je okrem iného výchova tých malých detí. Starších ľudí a zdravotne postihnutých, nehnevajte sa na mňa, vychovávať netreba. Cieľom zariadení sociálnych služieb je starostlivosť o tie osoby. Ale cieľom detských jaslí nemôže byť len to, že to bude akési, s prepáčením, odkladisko detí, pokiaľ sú rodičia v práci, ale tie deti treba vychovávať, nielen sa o ne starať. Čiže tu je aj ten prekryv na ministerstvo školstva, a preto je aj potrebná tá komunikácia s ministerstvom školstva a hľadanie spoločného riešenia.
Teraz budem už konkrétnejšie hovoriť o jednotlivých námietkach.
Definujete tieto zariadenia ako zariadenia pre deti do troch rokov veku. No dobre, fajn. Nech už je to, ako chce, do troch rokov veku. Čiže pokiaľ dieťa má 2,99 roka, tak v tom zariadení môže byť. Ale pokiaľ to dieťa už má tretie narodeniny alebo dokonca tri roky a pár dní, tak už tam vlastne nemôže byť, resp. ak to teraz hovorím zle, tak mi, prosím vás, vysvetlite na základe tých paragrafov, tak ako ste ich napísali, v čom to hovorím zle. Pretože ja to vnímam tak, že vlastne ste ošetrili tieto zariadenia ako striktne zariadenia do troch rokov veku. Pokiaľ napríklad rodič teraz v septembri, ja viem, poviete mi, že sú tam prechodné ustanovenia, ale zabudnime teraz na prechodné ustanovenia, pokiaľ rodič dá svoje dieťa v septembri do týchto detských jaslí s tým, že má dva roky a desať mesiacov, tak môže, pretože ešte nemá tri roky. A teraz v novembri bude mať tri roky, tak vlastne musí odísť, lebo už má tri roky.
A čo má ten pracujúci rodič ďalej robiť? Má dať dieťa do škôlky. Výborne. Ale to by tie škôlky museli existovať. Pretože ony škôlky existujú, pardon, ony existujú, beriem späť. Lenže existujú tak, že miest v tých škôlkach je málo. Do škôlky musia zobrať dieťa, ktoré má rok pred povinnou školskou dochádzkou, áno, vtedy, ale pokiaľ ide o deti, ktoré majú tri roky a pár mesiacov, tak asi neviete ako, o čom funguje ten život vonku. Takéto dieťa do škôlky v zásade neumiestnite, pretože vám povedia, že "sme plní". Podľa príslušných predpisov ministerstva školstva je síce možné brať do materskej školy dokonca už dvojročné dieťa. Vidíte, tam je ten akýsi ako keby prekryv zo strany ministerstva školstva. V materskej škole môže byť dieťa, materské školy sú v zásade určené pre deti od troch rokov veku. Nie, nie sú miesta, dobre. A zároveň ale ten predpis hovorí, že v materskej škole môže výnimočne, keď sú na to nejaké dôvody, byť aj dieťa už od dvoch rokov. Čiže školáci, myslím tým ministerstvo školstva, umožňujú umiestnenie dvojročného dieťaťa vo výnimočných prípadoch do materskej školy. Ale tento predpis ministerstva práce, tento jasličkový zákon hovorí, že dňom tretích narodenín dieťaťa musí to dieťa vlastne odísť. Takže ten prekryv, ktorý by som tam očakával, ale môže tam byť výnimočne aj dieťa staršie ako tri roky, v tomto zákone jednoducho nie je.
Čiže ak to budete prerábať, tak si, prosím vás, berte v tomto inšpiráciu od ministerstva školstva a zamyslite sa nad tým, či by v týchto detských jasliach nemohli byť aj trojročné a prípadne dokonca aj staršie deti. Stalo by sa niečo, keby tam boli? Ja viem, vy mi poviete, že tri roky, to je tá hranica, kedy už to spadá pod školský systém a sociálny systém sa vzťahuje na deti do troch rokov veku. Kristepane, to niekedy nejaký mudrlant vymyslel, že keď je to dieťa do troch rokov, tak to spadá pod rezort sociálnych vecí, a keď je to dieťa už trojročné, tak spadá pod rezort školstva?
Ja to tu totižto počúvam stále kol dookola, prečo sa niečo nedá. Lebo to už patrí rezortu školstva. Bolo by dobré si spolu sadnúť, ešte raz to zdôrazňujem, a celkovo filozoficky sa zamyslieť, či fakt je deň tretích narodenín dieťaťa taký rozhodujúci, že to dieťa preklopíme z pôsobenia jedného ministerstva do pôsobenia druhého. Možnože to nehovorím správne. Ja necítim sa byť 100-percentný odborník v týchto veciach, ale už som to tu ikskrát počul. Trojročné deti spadajú pod rezort školstva. Tak ja neviem. Rodičia to nevnímajú tak, že pozor, tretie narodeniny, okrem troch sviečok na tortu treba riešiť aj to, že dieťa treba nejako presunúť pod rezort školstva. Veď to je nezmysel! Toto je taká úradnícka robota, hej, ktorá je častokrát odtrhnutá od normálneho života v normálnom svete.
Čiže ešte raz chcem zdôrazniť: V tej prepracovanej novele alebo v prepracovanom zákone musí byť jasne povedané, čo má to zariadenie robiť v prípade, že dieťa dosiahne vek tri roky. To súčasné znenie, ktoré vlastne nepriamo hovorí, že musí to zariadenie opustiť, pokiaľ nemá zároveň aj nejakú licenciu ako materská škola, tak to sa mi jednoducho nepáči.
Ďalej, veľký problém tohto celého návrhu je, kto to zaplatí. Kto to zaplatí? Pretože počuli ste v úvodnom slove, ak ste dávali pozor, z úst ministra 40 miliónov eur. Postaví sa 90 nových zariadení pre 1 800 detí, obecných jaslí, ktoré by tu mali v priebehu štyroch rokov vzniknúť. To je fajn. Ale keď ste dávali pozor a keď si akokoľvek preštudujete všetky dokumenty, ktoré s týmto zákonom súvisejú, tak zistíte, že pokiaľ by šlo o nejaké prípadné dotácie, eurofondy a tak ďalej do existujúcich súkromných zariadení, tak tam nenájdete nič. Nájdete tam vetu typu, že samospráva, VÚC-ka môže financovať aj tie súkromné zariadenia. No už chcem vidieť nejakú VÚC-ku, ako bude financovať súkromné jasle. Ale dajme tomu, že sa jeden, dva prípady na Slovensku nájdu.
Skrátka a dobre, váľate na tých zriaďovateľov povinnosti, budem ich ešte komentovať, či je to dobré, tie jednotlivé povinnosti, alebo nie je dobré, ale dávate im povinnosti, súkromným zriaďovateľom, ale nedávate im na splnenie tých povinností žiadne nejaké nové euro naviac. Tvrdíte, že majú sa zafinancovať z príspevkov od rodičov a z príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý je dnes nastavený vo výške maximálne 280 eur. A to je všetko. Bodka. Čiže ten zriaďovateľ má všetky tie požiadavky, o ktorých je v tejto novele reč, splniť s tým, že mu na to má stačiť tých 280 eur od rodičov, no medzi riadkami je, samozrejme, naznačené asi to, že zrejme tie poplatky, ktoré budú musieť rodičia platiť, sa budú zvyšovať, no ale tie už, samozrejme, tí rodičia musia zaplatiť čiste z vlastných peňazí.
Ale keď sa vrátim k tomu samotnému príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý sa poskytuje vo výške preukázaných nákladov, najviac však do výšky 280 eur, a na ktorom to vlastne staviate, financovanie neverejných súkromných zariadení, tak v každom prípade, keby už aj to malo hneď stačiť, tak vás chcem upozorniť, že dobré to nie je. Totižto jednak to máte v zákone, v tomto, v tejto novele, a jednak to je vlastne, jednak to je vlastne v zákone o príspevku na starostlivosť o dieťa.
Fakticky podľa tohto návrhu a súbežne podľa zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa do zariadenia pre deti do troch rokov môže dať dieťa len taký rodič, ktorý študuje, pripravuje sa na trh práce alebo je dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo ako SZČO. To na prvý pohľad, na prvé počutie znie bezchybne. Lenže znamená to vlastne v praxi, že túto možnosť, dať dieťa do zariadenia alebo čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa, majú odopreté dve skupiny rodičov.
Po prvé, sú to rodičia, ktorí majú dve deti, staršie a mladšie. Predstavme si, že staršie dieťa má dva, dva a pol roka a je teda vo veku, kedy by malo ísť, alebo rodičia sa rozhodnú, že chcú ho dať do zariadenia, aby sa, ako sa hovorí, socializovalo, to znamená, aby sa niečo v tom zariadení naučilo, aby bolo v detskom kolektíve a podobne. A to mladšie dieťa, novonarodené, má niekoľko mesiacov. Čiže pokiaľ v rodine máme dvaapolročné povedzme dieťa a novonarodené dieťa, tak je asi logické, že matka toho dieťaťa je s tým mladším novonarodeným dieťaťom doma, a teda že nepracuje, lebo asi okrem Lucie Nicholsonovej také matky tu nenájdeme príliš. Takže, čo tým pádom, tým pádom nechce a nech sú akékoľvek dôvody na, alebo túžba alebo chcenie dať to dvojročné dieťa do zariadenia, aby sa tam niečo naučilo alebo aby sa tej mamičke pomohlo pri tej starostlivosti, lebo nestíha zvládnuť aj to druhé dieťa, aspoň na pár hodín, tak ho dať nemôže, pretože tá matka ani neštuduje, ani sa nepripravuje na trh práce a ani nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec. Prečo nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec? Pretože v zamestnaní je na materskej dovolenke a tí, čo to poznajú, tak vedia, že má tým pádom vlastne, keď už má toto hento, tak má prerušené potom povinné poistenie a poistné za ňu platí štát, čiže nie je poistená ako zamestnanec ani ako SZČO. Čiže takáto matka to staršie dieťa nemôže dať do zariadenia, vybavené.
No ale ešte väčšia skupina osôb možno v praxi sú také matky, ktoré sa popri povedzme dieťati, ktoré chcú dať do zariadenia a čerpať príspevok na starostlivosť, rozhodnú vrátiť späť, pozor, nie do zamestnania, ale rozhodnú sa pokračovať vo svojom podnikaní, majú nejakú živnosť. A zasa tí, čo vedia, ako to funguje, vedia, že keď sa takáto mamička po dvoch-troch rokoch prestávky v podnikaní vracia do tej živnosti, tak ona síce začne podnikať, ale nie je povinne dôchodkovo poistená ako SZČO, pretože to povinné poistenie jej vznikne až v priebehu budúceho roka, k nejakému 1. 7. budúceho roka. Čiže ona pracuje, ona podniká, chce mať dieťa v zariadení, chce čerpať príspevok na starostlivosť a nemôže, lebo síce podniká, ale nie je ešte povinne dôchodkovo poistená. Takže tejto skupine matiek alebo rodičov takisto sa týmto zákonom upiera možnosť dať dieťa do zariadenia, respektíve čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa.
Toto treba zmeniť, pán minister, a buď sa dohodneme; a, dohodneme, urobíte si to, ako chcete; ale buď to urobíte, buď to urobíte v druhom čítaní, a keby náhodou nie, tak je tu ešte jedna malá alternatíva a to je tá, že zhodou okolností naša skupinka poslancov za SaS dáva na toto rokovanie októbrové návrh novely zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa, kde presne tieto problémy, kde presne tieto problémy chceme odstrániť. Čiže keď podporíte tento náš návrh zákona, tak problém sme vybavili a vyriešili.
Ďalšia vec, to už sú tie limity, tie regulácie, ktoré sa dostali do novely zákona, do toho jasličkového zákona. Tak to sú limity na počet detí, počet odborných zamestnancov a tak ďalej. Čiže vy vlastne navrhujete, že z tejto súčasnej teda divočiny, lebo to regulované nie je, aby to bolo tak, že na jedného zamestnanca jaslí môže pripadať najviac päť detí. Proces začal tak, že najskôr ste navrhovali štyri deti, maximálne štyri deti na jedného zamestnanca jaslí, potom ste ustúpili, pretože predsa len ste aspoň na poslednú chvíľku rokovali so zástupcami týchto zariadení a ustúpili ste, dali ste to na päť. No, to už, samozrejme, je úplne v inej rovine, ako keď to mohli byť najviac štyri deti.
V každom prípade si myslím, že toto treba ešte raz poriadne predebatovať. Napríklad preto, lebo ak by mala mať jedna opatrovateľka na starosti päť detí vo veku do jedného roka, tak to jednoducho zvládať určite nebude, ale pokiaľ má na starosti deti, ktoré sú dvojročné, pomaly trojročné, tak tam zase zvládnuť päť dvojročných, dvaapolročných detí až taký problém nie je. A ďalej si treba ešte uvedomiť, neviem, či teraz to poviem výstižne, ale takú akúsi fluktuáciu toho detského kolektívu, pretože v praxi je to tak, že keď vy takto arbitrárne a natvrdo stanovíte tieto limity a poviete de facto to, to je ďalšia vec, že v tých jasliach môže byť najviac pätnásť detí, tak oni teda menovite zoberú pätnásť detí, poprihlasujú tam, zoberú ich od rodičov. Veci sa skrátka majú v praxi tak, že z tých pätnástich detí potom reálne do tých jaslí chodia niekedy štyria alebo päť, pretože tie malé deti sú relatívne často choré. Častokrát si ich rodičia berú so sebou, lebo do tej roboty jednoducho nejdú, môžu byť doma, a častokrát je to tak, že povedzme to dieťa skrátka prihlásia, ale po dvoch mesiacoch to dieťa dajú niekde inde, lebo ten život je dnes veľmi dynamický, z rôznych dôvodov. Čiže ten striktne stanovený limit na päť, respektíve pätnásť detí, dobre, to zariadenie to dodrží, ale potom vlastne to zariadenie zistí, že reálne tam tých detí chodí omnoho menej, a pri takto nastavenej požiadavke na počet zamestnancov sa potom nakoniec stane, že budú tam tri opatrovateľky a budú sa pozerať na šesť detí, pretože tie ostatné tam medzitým jednoducho nie sú. To sa mi ťažko takto rozpráva.
Toto, čo tu hovorím ja teraz, toto ste si mali poriadne predebatovať s tými zriaďovateľmi za účasti zástupcov ministerstva školstva, ktorí poznajú, ako to funguje v škôlkach, lebo tam je to do značnej miery podobné. No nie, vy ste si skrátka sadli, pozreli sa do zákona, ktorý tu bol ešte za komunistov, a ste to odtiaľ prepísali a bolo vybavené. Čiže toto chce poctivú diskusiu. Ja to možno nehovorím dobre, nie som majster sveta, ale len hovorím, že toto si treba poriadne prediskutovať a nie šup, dáme štyri alebo dáme päť, veď nejako bolo, nejako bude. Hlavne, že to bude regulované a že máme čisté svedomie, že sme zapísali zákon. Ten zákon napísaný je, rovno ho zajtra v zrýchlenom konaní schváľme, ale nie je napísaný poctivo a dobre.
Ďalšia vec. Ďalšia vec, samozrejme, z hľadiska tých požiadaviek na počet zamestnancov vyplýva, či sa to vôbec bude dať finančne utiahnuť. Takže keď prejde k tomuto rozmeru, ak má byť päť detí na jednu opatrovateľku, keď to poviem zjednodušene, tak tí piati rodičia, ktorí budú platiť za tých päť detí poplatky, vlastne musia zaplatiť jednak cez všetky tie mzdové a ďalšie osobné odvodové náklady tej opatrovateľky a jednak, samozrejme, musí niečo zostať aj na prevádzku tých jaslí a jednak, samozrejme, pokiaľ niekto tie jasle zriadil a zobral si napríklad nejaký úver na prerábku priestorov, tak aj ten úver treba z niečoho platiť, respektíve, ak vám niečo hovorí, že odpisy a podobne, tak to skrátka sú nejaké položky, ktoré tiež treba brať do úvahy. Keď si spočítate 5 krát 280 eur, čo by teda povedzme mala byť nejaká logická suma poplatku, aby nemusel doplácať ďalšie peniaze z vlastného vrecka, nech je to 5 krát 300, tak to je 1 500 eur, za ktoré vlastne je potrebné zafinancovať odmeny, mzdy, odvody opatrovateľky a všetky ďalšie režijné, nerežijné odpisy, všetky ďalšie energie, všetky ďalšie náklady. To sa v praxi dať nebude. To znamená, to znamená, pokiaľ je tá požiadavka postavená takto, tak tie poplatky budú musieť ísť hore. Jednoducho budú musieť ísť hore. Bude to možno 350, možno 400 eur. Ja neviem. Ťažko to vypočítať. Ale budú musieť ísť hore.
Čiže ja si myslím, že, pán minister a vaši ľudia, skutočne aj nad týmto sa treba zamyslieť a nezľaknúť sa návrhu na zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa. Je to teraz 280 euro. Nie je to tak dávno, čo ste ho z 230 na tých 280 zvýšili. Ja si tú diskusiu pamätám dobre, vy tiež. Vtedy ste napríklad hovorili, že tých 280 eur ako postačuje, pretože za súčasných podmienok v praxi, máte to zistené z terénu, to stačí a pokiaľ niekde poplatky pýtajú vyššie, tak hej, lebo sa tam povedzme robia nejaké nadštandardné veci, ako je povedzme výučba angličtiny, platí sa tam nejaký lektor alebo chodia na nejakú plaváreň alebo niečo, čiže preto je tam istý nadštandard, a preto sú tie poplatky vyššie, a to nejako riešiť netreba. Dobre, keď beriem túto argumentáciu spätne, v poriadku.
Lenže teraz sa nám situácia mení. Pretože pokiaľ predtým tie jasle regulované neboli a mali tam povedzme 6-7 detí na jednu zamestnankyňu, teraz môžu mať najviac päť. Čiže ten prepočet tých nákladov nám skočí niekde úplne inde. No a neodpustím si poznámku: a čo mzda tých opatrovateliek?
Prosím pekne, máme dnes minimálnu mzdu 405 eur, na budúci rok bude 435, to je minimálna mzda, ktorá sa teda o 30 eur zvyšuje, lenže pozor, ak má byť všetko férové, tak ten zriaďovateľ nemôže opatrovateľke detí vyplácať minimálnu mzdu, ani náhodou. Pretože minimálna mzda, ako vieme, je možná len v prípade rôznych tých jednoduchých pomocných činností a podobne. Ja tu teraz nechcem kompletne citovať Zákonník práce, ale pri tých opatrovateľkách podľa môjho názoru musí byť aplikovaný najmenej koeficient 1,4, čiže ten tretí stupeň náročnosti, pretože je tam zodpovednosť za tie malé deti. To uznáte. Čiže tá mzda musí byť najmenej vo výške 1,4 krát 435 eur. Pokiaľ to tak ten zriaďovateľ nevypláca tým opatrovateľkám, tak porušuje Zákonník práce, zákon o minimálnej mzde a tak ďalej. A samozrejme, k tomu si pripočítajte 35-percentné odvody, ktoré ako zamestnávateľ skrátka musí platiť. K tomu si pripočítajte drobnosti typu sociálny fond a stravné lístky, ktoré musí poskytnúť tým svojim zamestnancom. Jedno s druhým, keď sa to zráta, nechcem vás zaťažovať tými číslami, ale to sa šplhá k sume 900 eur mesačne na jedného zamestnanca. Pred chvíľkou som vypočítal, že ten príspevok od rodičov, keby to bolo 300 eur, by bol 1 500 eur. Deväťsto eur je len mzda toho zamestnanca, ktorý sa o tie deti stará.
Čiže z toho sa to skutočne bez takých nejakých nadštandardov, bez toho, že budú chodiť na plaváreň a mať tam ešte lektorku angličtiny, bez toho to zariadenie skrátka neurobí tú službu. Čiže ak sa nič ďalšie nezmení, ak by to malo takto zostať, tak čo sa bude diať ďalej? Bude sa diať to, že tie príspevky od rodičov budú musieť oni zvýšiť, či už to bude 350, možno 400 eur, ja neviem, nespočítam to presne, ale budú musieť ísť hore. A čo sa teda bude diať ďalej? No ďalej sa napríklad bude diať to, že pokiaľ týmto zákonom chceme podporovať rozvoj zariadení pre deti, tak pri zvýšených poplatkoch, no, čo bude nasledovať, kolegyne, kolegovia? No logicky bude nasledovať to, že poklesne záujem rodičov o umiestňovanie detí do tých zariadení, pretože nie každý si bude môcť dovoliť zaplatiť ten zvýšený poplatok. Čiže namiesto toho, aby sme podporili rodičov, podporili vznik ďalších, teraz nehovorím tých obecných, ale súkromných zariadení z vlastnej iniciatívy ľudí, ktorí chcú pracovať s deťmi, tak týmto to vlastne zabijeme. Zabijeme to, čo tu teraz je v podobe tej divočiny, lebo to tak zregulujeme, že to udusíme.
Čiže pozor, aby bolo jasné, čo teraz chcem povedať. O tých reguláciách, päť detí, pätnásť detí, toľko a toľko, sa môžme baviť, či to zostane na tých piatich alebo možno to skočí na šesť, to je možno nie až také podstatné. Pre mňa je podstatné to, aby ste, pán minister, zvážili a ukázali nadhľad v tom, že pôjdeme hore pri tom príspevku na starostlivosť o dieťa. Čiže tak, ako ste ho o tých 50 eur zvýšili pred krátkym časom, ja hovorím, treba ho zvýšiť znova. Znova, pretože tento zákon skrátka dáva také požiadavky, ktoré ten vyšší finančný nárok skrátka vyžadujú.
Ako to bude, či to bude toľko eur, toľko eur, no my navrhujeme 400, hej? Samozrejme, navrhujeme to s tým, že to je maximálny strop. Keď nejaké zariadenie bude od rodiča pýtať 350, tak teda ten príspevok bude vo výške poplatku, ktorý sa platí, čiže 350. Ak sa vám to zdá byť priveľa, 400, tak nech je to aspoň tých 350 alebo 340, ale v každom prípade treba zvážiť zvýšenie toho príspevku.
Pristavím sa ešte pri tom príspevku. Veď určite dobre viete, že ten príspevok samotný je z troch štvrtín financovaný z ESF, 25 % tej sumy ide zo štátneho rozpočtu. Ja teraz nechcem povedať vulgárne, že poďme, však to sú bruselské peniaze. Áno, prvá námietka bude, že sa v roku 2020 alebo 2022 vyčerpajú a čo potom, jasné. Ale my tu máme už kopu zákonov, ktoré sú prijaté s nejakou prechodnou účinnosťou a čo bude potom, nejako uvidíme. Takže pokiaľ vieme, že ten zdroj peňazí tu je, tak ho teda využívajme. Využívajme ho! A ďalej tá ekonomická matematika, ktorá je za tým celým ukrytá, prosím pekne, to je predsa úplne jednoduché a jasné. Naznačím tie čísla, dobre?
Keď si zoberiete dva príklady, prvý príklad je rodina, kde matka je pri dieťati, je doma, je doma, dostáva rodičovský príspevok zo štátneho rozpočtu 203 eur, hej, čiže štát jej platí 203 eur každý mesiac, ďalej za ňu teda platí ešte dôchodkové poistenie, zdravotné poistenie, to sú ďalšie výdavky, hej? Keď to dieťa dá do zariadenia, tak vtedy prestane poberať rodičovský príspevok, začne poberať ten príspevok na starostlivosť. Keby bolo tých 400 eur – nech sa mi to ľahšie ráta, ak dovolíte – tak z tých 400 eur 300 by šlo z ESF a 100, len 100 zo štátneho rozpočtu. Čiže štátny rozpočet obetuje 100 eur na jednej strane, ale štátny rozpočet nemusí tej matke vyplácať ten rodičovský príspevok, teda štátny rozpočet 203 ušetrí. Čiže v tomto momente, v tomto momente tej úvahy sme zistili, že štátny rozpočet dá 100, ušetrí 200, čiže štátny rozpočet je v tomto momente v 100-eurovom akomsi zisku.
Ale ďalej, tá matka išla do práce, čiže pracuje. Čo to znamená? Že platí dane, že platí odvody. Zrátajte si, aké sú povedzme len pri 500-eurovom hrubom príjme, aké sú dane a odvody, ktoré zaplatí ona a jej zamestnávateľ do rozpočtov, či štátneho, alebo sociálnej, zdravotnej poisťovne. To je suma, ktorá je cez 200 eur. Čiže to je ďalší benefit, ktorý štát vlastne má z toho, že čerpá, že prestala čerpať rodičovský príspevok a čerpá príspevok na starostlivosť. Keď zoberiem z tohto 200 eur, tak sme celkovo na plus 300. Plus 300. A to som vyšiel z toho, že nech je ten príspevok na starostlivosť 400 eur.
Čiže ak ma trošku počúvate, tá ekonomická výhodnosť z pohľadu ministra financií, teraz prosím, jasné, čo to dieťa a tak a radšej keby zostalo doma, to je všetko, toto mi je jasné, tieto diskusie. Ale keď sa bavíme, že sa tá matka chce vrátiť do zamestnania, je to jej rozhodnutie, tak štátny rozpočet na takomto kroku a takomto financovaní v podstate získava zaujímavú sumu. Čiže aj z tohto pohľadu by nás malo zaujímať, aby tá podpora tých zariadení bola, aby tá ponuka bola a aby tí rodičia tie zariadenia reálne využiť mohli, aby tie poplatky ich teda nezničili finančne, ale práve naopak, aby sme ich tak trošku nenápadne motivovali k tomu, že keď uvažujú o návrate do práce, tak aby tak mohli urobiť.
Tie ďalšie spoločenské benefity, ktoré sú na tej ekonomickej strane, nebudem spočítavať, dépeháčka a tak ďalej, keby na to prišlo, tak aj tam by sme niečo narátali. Samozrejme, je tu ten aspekt materstvo, mala by byť matka do troch rokov doma, ale myslím si, že každá zodpovedná matka si tento aspekt dobre uvedomí. A pokiaľ ide napríklad o ten výber toho zariadenia, tak keď už sa takto rozhodne, tak je zase potom aj dôležité, aby nielen do toho zariadenia to dieťa dať mohla, ale aby si mohla vyberať z pestrej palety rôznych zariadení, či obecných, či súkromných. Viete napríklad, že existujú takzvané lesné škôlky? Viete, že to, že také niečo existuje? Viete, že to má nejakú svoju filozofiu?
Montessori, to poznáte z počutia minimálne, ja sa priznám, ja som tiež nevedel pred mesiacom, čo sú lesné škôlky, čiže takisto nie som v tomto žiadny majster sveta, ale keď sa človek touto témou začne zapodievať, tak sa dozvie všeličo zaujímavé, akým spôsobom sa rieši v praxi na Slovensku starostlivosť o tieto malé deti. Napríklad prostredníctvom lesných škôlok. No a konkrétne, keď som teda, sa mi nejak náhodou dostali do reči tie lesné škôlky, tak neviem, ako tieto vyriešia vlastne tieto otázky týchto regulatívov, pretože mám taký pocit, že sa to skrátka dať ani nebude môcť v zmysle tých suchopárnych pravidiel, toľko a toľko detí na takom a takom priestore. Čiže aj to je taký jeden námet, či ich chceme zrušiť týmto zákonom, alebo či by sme ich existenciu radi podporili.
Ďalšia zásadná, ale naozaj zásadná vec je požiadavka na bezbariérový prístup. Neviem, či viete, kolegyne, kolegovia, ale podľa tohto zákona zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku musia byť bezbariérové. Bezbariérové. To znamená, pani kolegyňa na vozíčku bez problémov musí vedieť do toho zariadenia prísť, musí tam vedieť chodiť, behať alebo neviem, aby som sa nedotkol situácie, v ktorej ste nielen vy, ale aj ďalší ľudia, čiže musí tam byť skrátka bezbariérový prístup.
No v praxi tie súčasné zariadenia, ktoré sú zriadené v rôznych priestoroch prerobených, v rodinných domoch, to budú mať problém splniť. Je tam tá ročná lehota, je tam tá ročná lehota, čiže, samozrejme, nemusí to byť hneď zajtra, v poriadku, čiže majú rok na to, aby si to zabezpečili, ale to zase bude stáť určité peniaze, niekde viac, niekde menej, a zase sme pri tom, a kto to tým zariadeniam zaplatí? Máme tam k dispozícii nejakú možnosť nejakej dotačnej schémy na prerábku tých zariadení? Neviem, či to hovorím zle, ale zariadenia sociálnych služieb, keď sa toto zavádzalo, keď táto požiadavka prišla, mám pocit, že vtedy sa niečo čerpať dalo. Ale tu nevidím žiadnu možnosť, ako tú bezbariérovosť zabezpečiť s pomocou obce alebo štátu, lebo žiadny príspevok na to tu nie je. To je jedna vec.
Druhá vec je, že nie vždy to vôbec pôjde. Jednoducho tam, kde ten vstup do toho zariadenia je v rámci nejakého komplexu nejakých ďalších budov, priestorov, ktoré máte možno prenajaté, to skrátka nezabezpečíte, ani keby ste sa na hlavu postavili, pretože to skrátka nepôjde. Aj keď na to dám, mám nejaké peniaze, ale ja predsa nemôžem len tak nejaké prenajaté priestory v nejakom komplexe teraz začať prerábať bez toho, že by som sa dohodol s tým majiteľom a ten s tým možno nebude súhlasiť, lebo to nebude považovať za vhodné. No iks dôvodov môže byť na to, že to skrátka nebude také jednoduché alebo dokonca, že to nebude možné.
Ak tieto argumenty nestačia, tak vás poprosím, choďte sa pozrieť do materských škôlok a choďte sa pozrieť, koľko z tých obecných materských škôlok je dnes bezbariérových. Koľko ich nájdete, hej?
Čo tým chcem povedať? Materské škôlky, kde je to veľmi podobné z pohľadu tej filozofie, kto tam chce prísť, čo, ako, tak tam tá bezbariérovosť jednoducho v praxi nie je. A tu nám to, tu nám to vadí. Ak sa bavíme, že je to potrebné kvôli deťom, kvôli deťom, tak pokiaľ nejaké zariadenie sa rozhodne byť bezbariérové, buď už je alebo investuje do bezbariérovosti, do tých prerábok, tak tým získa konkurenčnú výhodu na tom trhu tej ponuky a pokiaľ som rodič, ktorý hľadá bezbariérové zariadenie, tak, samozrejme, také uprednostním. A také nepochybne sú aj budú k dispozícii. Ale nútiť kvôli tomuto do bezbariérovosti absolútne všetky zariadenia je jednoducho nezmysel.
Úradník mi pravdepodobne na toto odpovie, no ale to musí byť takto, musia byť bezbariérové, pretože je to v zákone o sociálnych službách a je nejaká EÚ smernica, ktorá hovorí, že všetky zariadenia sociálnych služieb, kamenné, musia byť bezbariérové. No tak máme to v zákone o sociálnych službách, tak argumentom je, že keď všetky ostatné zariadenia sociálnych služieb sú bezbariérové, tak musia byť aj detské jasle.
A sme tam, kde som začal na začiatku. Toto mal byť samostatný zákon a nemal sa montovať do zákona o sociálnych službách, aby sme tam napríklad nemuseli potom takto riešiť takéto zbytočné problémy. Ak, pán minister, každému zariadeniu preplatíte tú prerábku na bezbariérovosť, tak som nič nepovedal.
Ešte pár detailov. Každé existujúce zariadenie musí si splniť požiadavky, ktoré sú kladené týmto zákonom viac-menej do konca budúceho roka a zaregistrovať sa do registra poskytovateľov na VÚC-ke. Ak tak neurobí a bude prevádzkované aj po 1. 1. 2018, čiže o rok, bez toho zápisu, tak pokuta 35-tisíc eur. Myslíte si, že je v poriadku, že za takéto niečo, povedzme nebude tam splnená tá bezbariérovosť alebo nejaká možno prkotinka, musí byť otarifovaná pokutou vo výške 35-tisíc eur? Myslíte si, že nejaký zriaďovateľ, ktorý tam má desať detí a ktorý má z toho profit asi tak 0,50 mesačne, bude schopný zaplatiť pokutu 35-tisíc eur? Ja si myslím, že nie. Ten to okamžite na druhý deň voľky-nevoľky zatvorí a tie deti pošle aj s rodičmi domov.
Čiže táto pokuta je neprimeraná a pokiaľ si náhodou niekto myslí, že je možné prevádzkovať tieto zariadenia aj naďalej nejako nadivoko, tak je na veľkom omyle. Jednoducho to nadivoko len na živnosť a podobne nebude možné po 1. 1. 2018, to aby ste nepodceňovali, ak ma počúvate, zriaďovatelia, buď si to všetko dáte do poriadku z hľadiska požiadaviek, ktoré sú kladené týmto zákonom, alebo zariadenie musíte 31. 12. 2017 zatvoriť. Ak nie, hrozí vám pokuta 35-tisíc eur. Ak sa mýlim, tak to, prosím vás, napíšte poriadne do zákona, tak, aby bolo jasné, že sa mýlim, lebo ja to vnímam v tom zákone takto. A obávam sa, že to tak vnímajú všetci.
A posledná vec, posledná vec, v pripomienkovom konaní si presadili zdravotníci ten druhý článok do tejto novely, ktorým sa vlastne hovorí, že všetky zariadenia, ktoré poskytujú starostlivosť o deti vo veku do troch rokov, musia spĺňať požiadavky podľa zákona o ochrane verejného zdravia 355/2007. To je ustanovenie, respektíve to je prvok, ktorý sa tam takto dostal a ktorý vo mne vyvoláva značné pochybnosti, či tým pádom nielen detské jasle, o ktorých sa tu teda bavíme, ale aj všetky možné tie materské centrá, rodičovské centrá a podobne, ktorých síce primárnym cieľom je spoločne – rodičia, deti – robiť nejaké aktivity, hry, ja neviem, počúvanie rozprávok a tak ďalej v súčinnosti rodičov a detí, ale tieto materské centrá ako jednu zo svojich služieb častokrát poskytujú aj to postaranie sa na dve-tri hodinky doobeda o dieťa, pokiaľ si mamina vybaví nejaké nákupy. Keď si pozriete štatúty niektorých materských centier, tak to tam takto majú.
A ja tým pádom toto vnímam tak, že tie materské centrá budú musieť plniť požiadavky na zariadenia pre deti a mládež dané podľa zákona o ochrane verejného zdravia, s čím potom súvisí vyhláška a tak ďalej ministerstva školstva a to už prestáva byť zábava, pretože to znamená rôzne požiadavky, či už na hygienu, na toalety, na priestor na pieskovisko, na trávnik pred zariadením a podobne, ako je tam množstvo, množstvo detailov, ktoré zase so sebou prinášajú, keď ich niekto chce splniť, množstvo, množstvo problémov, finančnej náročnosti a podobne. Čiže obávam sa, že s takto postavenou súčasne novelou zákona o ochrane verejného zdravia budú mať veľké problémy tie stovky, ak nie stovky, tak desiatky materských a rodičovských centier na Slovensku. Čiže aj nad týmto sa treba zamyslieť.
A znova, ak to nehovorím správne, tak to, prosím, treba vyprecizovať v tej novele tak, aby bolo jasné, že sa to tých materských centier netýka, aj keď ako jednu z tých svojich služieb ponúkajú krátkodobú niekoľkohodinovú starostlivosť o dieťa počas mamičkinho nákupu. Aby to bolo jasné a zrozumiteľné, pretože bol by som veľmi nerád, keby zrazu nabehli rôzne kontrolné orgány do nejakého materského centra a začali tam rozdávať pokuty, lebo zriaďovateľ materského centra nepochopil podstatu veci. Nech je to, prosím pekne, jasné a nech tu skutočne platí princíp právnej istoty.
Zakončím svoje vystúpenie tým, že novela, respektíve zákon o jasliach je potrebný, súhlasím, len preto som navrhol jeho vrátenie na prepracovanie, pretože ten legislatívny proces nemôže byť urobený ani s tým, že áno, prebehlo pripomienkové konanie, áno, bolo to na tripartite, bolo. Ale takýto zákon treba dlhodobo dopredu pripraviť, komunikovať s tými, ktorých sa týka, riešiť ho v súčinnosti s ministerstvom školstva, a tí by sa, mimochodom, tiež mali zamyslieť nad tým, ako fungujú materské školy, keď už na to príde, čiže je to téma, ktorá nie je jednoduchá a ktorú by sme nemali riešiť takým spôsobom, ako sa to dostalo do parlamentu.
Ďakujem.

Čo bolo, bolo, boli aj iné časy, ale tie sa pominuli. A vtedy to bolo vlastne tak, že to zavedenie zdravotných odvodov z dividend bolo prijaté ako jedna z tých prvých fáz zavádzania odvodového bonusu. A keby bolo keby, čo bolo, bolo a keby bolo keby a kde bolo, tam bolo, skrátka sa to celé vyvinulo tak, že odvodový bonus sa nezaviedol, ale zdravotné odvody z dividend, bohužiaľ, zostali. Takže ten náš celkový plán, ktorý mal skončiť zavedením odvodového bonusu a celkovým plošným znížením daní, odvodov, zvýšením čistých príjmov – či už starých, mladých, bohatých, chudobných, pracujúcich, alebo podnikajúcich – skončil, bohužiaľ, príliš skoro a predčasne a dopadlo to takto. Keby sa ten čas dal vrátiť, asi by sme niektoré veci urobili inak.
V každom prípade ešte taká malá matematická hádanka. Aké boli zdravotné odvody v roku 2011, keď bol maximálny základ 28-tisíc eur a sadzba tých zdravotných odvodov z dividend bola 10 percent? A aké sú tie zdravotné odvody teraz, po vláde Roberta Fica, kedy je maximálny základ 51 480 eur a sadzba je 14 percent? Odpoviem si sám. Vtedy to bolo maximálne 2 800 eur, teraz je to 7 200 eur, čiže dvaapolkrát viac, ako to bolo za "Michála". To znamená, že dvaapolnásobne sa zvýšili tie zdravotné odvody a za to už nemôžem ani ja, ani Sulík, ale za to môže napríklad minister financií Kažimír a ďalší členovia vlády Roberta Fica.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, chcem sa teda vyjadriť v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o dani z príjmov a o zmene a doplnení zákona o zdravotnom poistení a svoje vystúpenie, ktoré bude pravdepodobne trošku rozsiahlejšie, rozdelím na niekoľko častí. Budem hovoriť o znížení sadzby dane právnických osôb na 21 percent. Budem hovoriť o zavedení zdanenia podielov na zisku a súčasnom zrušení zdravotných odvodov. Budem hovoriť o zvýšení paušálnych výdavkov pre samostatne zárobkovo činné osoby, a hoci do tejto témy nevidím, ale budem sa snažiť čo-to povedať aj k sprísneniu pravidiel pri tzv. transferovom oceňovaní.
Začnem znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa navrhuje z 22 % na 21 percent. Samozrejme, každé zníženie daní treba privítať, a preto vítam aj zníženie sadzby dane právnických osôb o to jedno percento. Bolo by čudné, keby som sa z toho netešil. Chcem však v rámci určitých kritických poznámok povedať, že netešme sa až tak veľmi a neglorifikujme určite pána ministra financií za toto zníženie sadzby dane na 21 %, pretože takto štyri roky dozadu bola vlastne v zákone sadzba dane pre právnické osoby 19 % a to, že teda od roku 2017 bude 21, je stále o 2 percentuálne body viac, ako to bolo v nedávnej minulosti, to po prvé. A po druhé, keď budeme teda analyzovať výšku daňového zaťaženia právnických osôb na Slovensku, tak prídeme k jednoznačnému záveru, že to daňové zaťaženie právnických osôb na Slovensku je z hľadiska konkurencieschopnosti a porovnania s inými krajinami, či už V4, alebo okruhu európskych krajín, jedno z najvyšších, jedno z najvyšších. Tých 21 %, tým sa skutočne nemôžeme chváliť a žiadneho investora sem lákať tým, že viete čo, ale u nás je len 21-percentná sadzba dane, pretože to sa nám vysmeje.
Pokiaľ teda ide, že sa má urobiť takýto ústupok právnickým osobám pri zdaňovaní, fajn, ale, pán minister, určite by bol vítanejší návrh na okamžité zrušenie tých daňových licencií alebo dane zo straty, volajme to, ako chceme. To je to, čo potrebujú podnikatelia v prvom rade. Keď už teda máte urobiť ústupok v prospech právnických osôb, zamestnávateľov, tak vítanejší by bol krok, ktorý by znamenal okamžité zrušenie daňových licencií. Pravdepodobne dáme tento pozmeňovací návrh v druhom čítaní, aby sa daňové licencie vypustili zo zákona, ale teda je, pozmeňovací návrh je niečo iné ako poslanecký návrh, ktorý sme my podávali, podávala ho dokonca aj strana SNS, ako som si všimol, bol medzitým stiahnutý z procesu, ale to nevylučuje to, že v rámci poslaneckej aktivity, iniciatívy, nemôžeme dať pozmeňovací návrh k vládnemu zákonu, a myslím si, že to tak aj urobíme. Čiže ešte raz chcem povedať, významnejšou pomocou pre právnické osoby by bolo zrušenie daňových licencií.
Ďalej pripomínam z hľadiska tých procesov minulých rokov, minulých štyroch rokov, že pokiaľ ide o právnické osoby, tak tu nejde len o to, aká je v zákone napísaná sadzba dane, 19, 21, 22 percent. Tu ide o to, akým spôsobom sa stanovuje základ dane. A pripomínam tým, ktorí si už nepamätajú a zabudli, že v minulom volebnom období pán minister urobil významné zmeny, napríklad pokiaľ ide o odpisovanie. Pripomeniem napríklad, že budovy nevýrobného charakteru, napríklad povedzme ubytovacie zariadenia a reštaurácie a ja neviem čo všetko ďalšie, kancelárske budovy, tak tam išla odpisová sadzba, tam sa vlastne zdvojnásobila, pretože tá doba odpisovania z 20 rokov sa predĺžila na 40. A keď si predstavíte, že niekto si postavil dajme tomu budovu kancelársku v miliónovej hodnote, no tak si asi viete predstaviť, čo to pre neho znamená z hľadiska toho cash flow pri posudzovaní svojich daňových povinností. Jednoducho ten odpis mu klesol na polovicu, zisk, naopak, z tohto pohľadu stúpol a či už tá daň je 19-, 21- alebo 22-percentná, to je pre neho detail, pretože preňho je dôležité, že mu stúpol základ dane. Jasné, o ďalších dvadsať rokov sa mu to premietne do toho, že mu ten základ dane klesne, hej, o tom sa môžeme baviť koldookola.
Pozícia SaS, pokiaľ ide o odpisovú politiku, je taká, že v konečnom dôsledku treba to daňové, ten daňový výdavok z pohľadu odpisov nechať na podnikateľa a urobiť úplnú liberalizáciu tejto daňovo odpisovej politiky. Ale to je, samozrejme, z pohľadu dnešného stavu taká chiméra, že asi o nej je zbytočné hovoriť.
Došlo aj k ďalším zmenám, povedzme to lízingové odpisovanie, nemá význam sa k tomu vracať, skrátka len pripomínam, že za uplynulé štyri roky sa skomplikovali podmienky, aj pokiaľ ide o daňové výdavky, a to významným spôsobom. Čiže ten akýsi ústupok na 21 % z 22 to ani zďaleka nemôže vyvážiť. Dobre.
Téma číslo 2. Podiely na zisku a ich zdanenie so súčasným rušením zdravotných odvodov. Tak to, čo máme vlastne teraz v zákone v rámci prvého čítania, je už určite zrozumiteľnejšie a prijateľnejšie ako to, čo bolo v tom predchádzajúcom procese, už len z pohľadu, že najprv ste navrhovali, a to bolo celé zvláštne, lebo najprv ste navrhovali 10 %, pokiaľ si dobre pamätám, úplne na začiatku, úplne na začiatku. Potom v rámci MPK a tak ďalej, týchto procesov, sa to zrazu zdvihlo na 15, záhadným spôsobom, ťažko povedať prečo, to viete vy najlepšie. A teraz po nepochybne ťažkých rokovaniach s koaličnými partnermi a s Klubom 500 sa tá sadzba zrazu znížila o viac než polovicu na 7 percent. To sú pre mňa z hľadiska toho, že dobre, poctivo vedenej komunikácie so všetkými, ktorých sa to týka, v pripomienkovom konaní, v procese prípravy zákona na tripartite, ako je to dôkaz toho, že sa teda poriadne diskutovalo, a na druhej strane tie skoky, 10, 15, 7, sú dosť dramatické aj na to, že to postavíme do polohy dobrej komunikácie a počúvania pripomienok svojich oponentov. To je zvláštne.
V každom prípade oceňujem, oceňujem tie ďalšie technikálie, ktoré by si možno bežne človek nevšimol, ale skutočne tam pôvodne bola navrhnutá retroaktivita z pohľadu zdaňovania dividend. Dnes je to v upratanejšej podobe, zrozumiteľnej podobe a už by sa tomu temer nič nedalo vyčítať, ale ja predsa len nejakú tú jednu-dve poznámky k tomuto mať budem a možno to bude pre vás, pán minister, námet, ako by sa dal zákon zlepšiť, aby nedošlo k určitým nespravodlivostiam.
A hneď sa k tomu za chvíľku dostanem. No, aby sme sa do toho dostali všetci, lebo nie každý je odborník na daňové záležitosti alebo dokonca na zdravotné poistenie tajuplné, tak pokúsim sa teda vysvetliť, o čom sa vlastne teraz bavíme, aká je tá súčasná situácia, ktorá je v návrhu zákona. Takže dnes je stav, kedy sa z dividend platí daň len v prípade, že ide o teraz vyplatené dividendy ešte spred roka 2004. Čiže napríklad nejaká firma – z finančných dôvodov povedzme – si nevyplatila dividendy za rok 2003 doteraz vôbec, urobila by to teraz. Tí jednotliví spoločníci, akcionári to musia priznať v daňovom priznaní, § 8, platia z toho daň obvyklým spôsobom, či už 19 alebo 25 %, ako fyzické osoby.
Čo je tam ešte nešťastné, je diskusia, či sa z toho majú platiť 14-percentné zdravotné odvody alebo nemajú, lebo na jednej strane majú, na druhej nemajú. Tí, ktorí sa vyznajú, tak ich neplatia a vedia, že sú na to judikáty súdov, že sa to platiť nemá. Tí, ktorí sa zľaknú, tak to zdravotnej poisťovni dajú a tak ďalej. Ťažká debata, nechcem sa k tomuto vracať.
Dividendy za rok 2004 až 2010 nepodliehajú ani zdravotným odvodom, ani dani a tak to aj zostane po týchto zmenách. To je správne, pretože inak by šlo o retroaktivitu. A ďalej dividendy za rok 2011 a naposledy uzatvorený rok máme 2015 zatiaľ, ja to takto poviem, tak tam máme zdravotné odvody. Je to, bohužiaľ, rozdelené do dvoch období ešte v rámci tých zdravotných odvodov. Inak sa platí za roky 2011 a ´12, inak za roky ´13, ´14, ´15. Do detailov nepôjdem, ale sú to teda stále zdravotné odvody a zdravotné odvody sa budú platiť aj z tých dividend, ktoré ešte len v budúcnosti vyplatené budú a budú za rok 2016 a budú vyplatené niekedy po roku 2016. Čiže aj keby tie zdravotné, teda pardon, aj keby tie dividendy za rok 2016 boli vyplatené povedzme v roku 2020, lebo predtým nebudú na to peniaze na vyplatenie, tak sa stále donekonečna budú z tohto platiť zdravotné odvody v zmysle v tom čase platného zákona o zdravotnom poistení.
Čiže ešte raz, to, čo už vyplatené bolo, prípadne bude za roky 2011 až ´15, podlieha a naďalej bude podliehať zdravotným odvodom. To, čo bude v budúcnosti vyplatené za rok 2016, bude podliehať zdravotným odvodom. A pozor, ak už sa dostaneme v čase do roku 2018, kedy budú urobené uzávierky za rok 2017 a budú sa vyplácať dividendy za rok 2017, tak tam prvýkrát nastúpi mechanizmus podľa zákona o dani z príjmov, čiže daň z dividend. Či už to bude zrážková 7, 35 a tak ďalej, i k tomu sa dostanem. Čiže tam začne fungovať daň z dividend.
A teraz prvá moja výhrada k tomu, ako to je teda teraz nastavené, je táto. V zákone o zdravotnom poistení všetci vieme, že dnes je maximálny vymeriavací základ, či už mesačný, alebo ročný. Konkrétne za rok 2016, teraz, je to 51 480 eur, na budúci rok to malo byť 52 980 eur. Čiže pokiaľ napríklad v tomto roku si niekto vyplatil tie dividendy za rok 2011 až ´15 dajme tomu v sume 100-tisíc eur, tak zdravotné poistenie platí najviac zo sumy 51 480. Ak tam mal ešte aj nejaké iné príjmy, ktoré mu do toho vstupujú, tak v podstate ešte z menšej sumy sa platili tie zdravotné odvody, 14 percent.
No, pán minister, ruku na srdce, ako to bude s tým maximálnym vymeriavacím základom v zdravotných odvodoch od budúceho roka? Vy o tom viete podľa mňa najviac a nechcem sa dotknúť pána ministra zdravotníctva Druckera, ale on je v tomto zrejme len vykonávateľ vašich rozhodnutí. Čiže rád by som sa spýtal, ale bol by som rád, keby ste mi teda férovo odpovedali, či budú pre budúci rok, teda s účinnosťou od 1. januára 2017, zrušené maximálne základy na zdravotné odvody. Teraz nebudeme riešiť, že či to bude cez pozmeňovací návrh, cez spoločnú správu výborov alebo ako technicky, ale chcem sa teda spýtať a chcel by som jasnú odpoveď, či od 1. 1. 2017 bude zrušený strop pri zdravotných odvodoch. No, túto mi odpoviete.
Ak tá odpoveď bude taká, respektíve ak ten skutok sa stane a budú zrušené maximálne základy pri zdravotných odvodoch, tak sa vlastne stane to, že pokiaľ si niekto vyplatí dividendy za rok 2011 a ´15 až na budúci rok, a teda stále sa z toho budú platiť zdravotné odvody, ale ak to bude vyplatené až na budúci rok, čiže v roku 2017, a už bude zrušený maximálny základ, tak dôjde k tomu, že pokiaľ by to bola spomínaná suma 100-tisíc eur dajme tomu, tak z celej sumy 100-tisíc eur ten príjemca zaplatí zdravotné odvody.
Čiže ak naozaj uvažujete o zrušení maximálneho základu na zdravotné odvody; dobre, ste minister, ste vláda, vládnete, ja to asi nezmením, ale poprosím vás, aspoň zvážte, zvážte, aby sa nejakou, teda už keď, nejakou špeciálnou výnimkou netýkal ten zrušený strop, respektíve aby tam zostal stále strop, pokiaľ ide o dodatočné doplatenie dividend za roky ´11, ´12, ´13, ´14, ´15.
A pozor, to vlastne bude, aj pokiaľ ide, problém bude, aj pokiaľ ide o dividendy za rok 2016, ktorý teraz pomaly končí. Ak tie dividendy, ony nemôžu byť vyplatené teraz, ony môžu byť vyplatené najskôr až po účtovnej uzávierke niekedy možno v apríli budúceho roka. Čiže zase, ak dividendy za rok 2016 presiahnu strop a ten bude zrušený, tak to by znamenalo, že sa tie dividendy zodvodnia v plnej výške. Čiže vlastne mali by sme situáciu, kedy máme 14-percentné vysoké percento, ktoré bolo ako-tak kompenzované tým inštitútom maximálneho základu, ale ak sa ten stratí, tak ten príjemca dividendy skrátka bude platiť vysokých 14 % z neobmedzeného základu. Lebo viete, 7 %, na druhej strane ale pri dani ten základ obmedzený nie je, čiže tomu rozumieme a akceptujeme to, keď už to takto má byť, ale pri tých zdravotných 14-percentných odvodoch by to bolo asi dosť nespravodlivé voči príjemcom tých starších dividend vyplatených až po 1. 1. 2017. Čiže na toto som chcel upozorniť ako na prvé.
A druhá vec, na ktorú chcem upozorniť pri týchto technikáliách možno pre niekoho, bavíme sa celý čas, tá diskusia, či naša vzájomná, v médiách, novinári to analyzujú, bavíme sa o tom, že dividendu dostane spoločník v eseročke, akcionár v akciovke, no povedzme člen družstva v družstve, čiže spolumajiteľ tej obchodnej spoločnosti, družstva a podobne, a bavíme sa o tom teda, že bude zaťažený daňou z dividend 7 %, čo nie je až tak veľa, dobre, nie je to až tak veľa. Ale pozor, sú tu aj firmy, ktoré na počudovanie majú také to sociálne srdiečko tí majitelia, že časť toho zisku vyplácajú aj svojim zamestnancom. Hej, čiže nie sú to ani akcionári, ani spoločníci, sú to bežní zamestnanci. Firma hospodári dobre, so ziskom a tí zamestnanci sú napríklad motivovaní tým, že čosi z toho zisku sa vyplatí aj im.
Prosím vás, pozrite sa na to, čo to vlastne bude znamenať, keď po novom bude mať niekedy v roku 2018 zamestnanec vyplatený podiel na zisku. Čo sa stane? Vstúpi mu to do zdaniteľného príjmu tak ako každý iný bežný príjem, ako jeho mzda alebo nejaká odmena, to je na prvé počutie v poriadku, jasné. Lenže to vlastne bude znamenať, že nieže bude mať 7-percentnú daň z dividendy aj on, lebo tá 7-percentná daň z dividendy je nastavená len pre tých majiteľov. On zaplatí daň tak ako z každého svojho iného príjmu vo výške 19, potenciálne 25 % ako klasická závislá činnosť, ako zamestnanec. Čiže tam bude minimálne 19-percentná, keď nie vyššia daň, to po prvé. A po druhé, odvody. Veď tento príjem všetok mu vstúpi do základu na sociálne aj zdravotné poistenie. Čiže v prípade, že v budúcnosti bude vyplatený podiel na zisku zamestnancovi, tak sa naozaj nebavme o tom, že ho to bude stáť 7 % a dosť. Jeho to bude stáť 19 %, keď to poviem zjednodušene, na dani a zároveň to jeho bude stáť na sociálnych, zdravotných odvodoch a zamestnávateľa, samozrejme, na tých odvodoch tiež. Čiže ten vyplatený podiel na zisku zaťažíme jednak klasickou, relatívne vysokou daňou a zároveň aj povinne odvodmi.
Urobte to, ako chcete, len chcem na toto upozorniť, pretože som zatiaľ nezaregistroval jedinú poznámku v tejto veci. Tak neviem, či sa na to zabudlo, alebo či je to takto programovo nastavené. Ak to takto zostane, tak tá nejaká motivačná snaha alebo dohoda so zamestnávateľom, že dostaneš aj ty podiel na zisku, keď dobre pracuješ a firma bude v zisku, no kto by to už potom len robil, hej? Ako vyplatiť podiel na zisku spoločníkovi s tým, že 7-percentná daň z dividend, to sa dá akceptovať. Ale vyplatiť podiel na zisku bežnému zamestnancovi, to budú robiť iba najväčší blázni. Takže poprosím o zamyslenie sa nad týmto aspektom.
Ďalej, ešte stále sme pri téme daň z dividend, daň z dividend. Pozor, pod tým slovom "dividendy" zjednodušujeme a zakrývame všeličo. Okrem iného aj to, čo sa volá v oficiálnej reči daňovníkov, účtovníkov podiel na likvidačnom zostatku. O čo ide? S tým asi neurobíte nič, len chcem to ako jednoducho povedať. Dnes, keď máme zatiaľ teda zdravotné odvody z tých podielov na zisku, je v zákone o zdravotnom poistení napísané a platí to takto od 1. januára 2016, že zdravotné odvody sa neplatia z likvidačného zostatku.
Čo to je likvidačný zostatok? Máte nejakú firmu, rušíte ju, dávate ju do likvidácie. Povedzme váš majetkový vklad na začiatku bol dajme tomu 6-tisíc eur do nejakej eseročky, tá firma sa likviduje, vyplatí sa vám na konci likvidácie povedzme 10-tisíc eur. Čiže 10-tisíc dostanete, 6-tisíc ste dali niekedy na začiatku, dá sa povedať, že 4-tisíc je akýsi váš nejaký profit alebo zisk z toho celého procesu. No tak z tohto sa dnes žiadne zdravotné odvody neplatia, lebo nám funguje novela účinná od 1. januára 2016. Predtým sa tie zdravotné odvody platili, už sa neplatia. Vy ale zavádzate daň aj z tohto likvidačného zostatku, čiže keď sa vrátim k tomu príkladu, 10-tisíc sa vyplatí ako likvidačný zostatok, 6-tisíc bol ten úvodný majetkový vklad, tak 4-tisíc je ten akýsi profit, tak z toho, ten, 4-tisíc, to bude základ dane z toho 7 percent. Robíte to tým spôsobom, aby nedošlo k retroaktivite, čo kvitujem, lebo pôvodne to takto nebolo a bolo to úplne zle. Robíte to tým spôsobom, že pokiaľ ten proces likvidácie začne od 1. 1. 2017, tak vtedy sa z toho likvidačného zostatku bude platiť daň. Pokiaľ si niekto švihne a tú likvidáciu spustí ešte pred 1. 1. 2017, tak mu tú daň odpustíte a zdravotné odvody sa teda neplatia.
Čiže ja chcem z tohto miesta, písal som to v článku niekde v HN-kách, chcem z tohto miesta upozorniť všetkých podnikateľov, ktorí uvažujú o likvidácii svojej firmy s tým, že tam zostane nejaký likvidačný zostatok, aby pri tomto nastavení zákona neváhali a ten proces likvidácie spustili ešte v tomto roku, čiže pred 1. 1. 2017. Ak ten proces začnú teraz, tak z toho likvidačného zostatku ešte daň platiť nebudú a neplatia z neho ani zdravotné odvody. Ak ale zaváhajú a ten proces likvidácie spustia až po Silvestri, po Novom roku, tak z toho likvidačného zostatku budú platiť tú 7-percentnú daň.
Podobný problém, ale v inak, samozrejme, v inom možno pohľade, máme pri podiele na výnose pozemkových spoločenstiev, ľudovo povedané urbariátov, či už spoločenstvo majiteľov pôdy alebo lesa. Pokiaľ doteraz dostali podiel na výnose, tak podľa zákona o zdravotnom poistení z tohto podielu na výnose žiadne zdravotné odvody neplatili. Ak im to však bude vyplatené po novom, prvýkrát za rok 2017 niekedy v roku 2018, tak potenciálne daň z toho podielu na výnose platiť budú vo výške tých 7 % s tým, že ste tam v rámci pripomienkového konania zapracovali hranicu 500 eur. Čiže pozor si treba dať, pokiaľ niekto dostane sumu do 500 eur, nepocíti žiadne zavedenie zdanenia, ale pokiaľ to bude nad 500, tak z tej sumy nad 500 eur bude platiť 7 %, pričom ak má niekto tú svoju majetkovú účasť vo viacerých spoločenstvách, tak sa tá hranica 500 eur posudzuje za každé osobitne. Čiže v mene týchto ľudí - zo severného, východného Slovenska najmä - vám ďakujem, že ste urobili ten ústupok a zaviedli tú 500-eurovú hranicu, pretože mám za to, že pre väčšinu z nich to tým pádom nebude znamenať zdanenie toho ich výnosu. Ak ale niekto tú hranicu 500 eur prekročí, musí počítať s tým, že ho zaťažíte tou 7-percentnou daňou. Tak.
Ďalej, k paušálnym výdavkom. Ja som skoro z nôh spadol, keď som to niekedy pred tromi či kedy týždňami počul prvýkrát, že sa idú zvýšiť paušálne výdavky zo 40 na 60 % a zároveň zvýšiť strop z 12-krát 420 eur na 20-tisíc eur. Neveril som normálne tomu. A keď som si to teda pozrel viackrát, tak naozaj. Vy ste to takto teda pekne, pekne upravili. Takto to prišlo do parlamentu, čiže viem si predstaviť, že z hľadiska komunikácie so živnostníkmi sa vám to bude veľmi pekne prezentovať, veď sme vám zvýšili paušálne výdavky na 60 % a strop z 5 040 na 20-tisíc, pozrite, aká sme vláda, ako na vás myslíme. To všetko sedí, len si treba uvedomiť, že pre koho toto opatrenie vlastne prinesie prospech.
Vám to hovoriť nemusím, vaši ľudia si to stokrát v mojich článkoch prečítali, takže viete, čo budem hovoriť teraz. Toto prinesie fakticky prospech tým živnostníkom, resp. samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí majú, pre zjednodušenie, hrubý príjem v rozmedzí od tých cca 900 až tisíc eur mesačne po cca 4-tisíc eur príjem v hrubom mesačne. Viac nie, pretože keby mal niekto vyšší príjem, tak sa stáva platiteľom DPH plus-mínus, zaokrúhlene, zjednodušene, a tým pádom paušálne výdavky využívať nemôže. Takže pre neho, jeho tieto správy obchádzajú.
A prečo to nie je zaujímavé pre tých, ktorí zarábajú menej ako tisíc eur? No, keď si to spočítate, ja som to tu už niekedy tuším rátal, skúsim to urobiť z hlavy len tak letmo. Keď si predstavíte človeka, ktorý má 900 eur mesačne v hrubom, vyfakturuje ako živnostník, tak pri 40 % paušálnych výdavkov mu zostane 60 % ako daňový základ z tej sumy, čiže podľa dnešného zákona jeho základ dane je 540 eur. Pri zdanení tých 540, ja to hovorím v reči mesačných príjmov pre zjednodušenie. Samozrejme, mal by som to hovoriť z pohľadu daňového priznania v ročnom obraze, ale jednoduchšie sa to vysvetľuje, keď to preklopím do podoby mesačného príjmu. Pri 540 eurách základu dane si ďalej odpočíta niečo vyše 200, na budúci rok 208 eur, ktoré musí platiť, či sa mu to páči alebo nie, na zdravotných a sociálnych odvodoch, samozrejme, s výnimkou tých, ktorí ešte sociálne odvody neplatili, alebo s výnimkou tých, ktorí majú nejaké úľavy pri zdravotnom poistení. Vidíte toto, ako sa toto komplikovane vysvetľuje, pretože máme v každom zákone, ktoré sú štyri, kľúčové zákony, máme v každom zákone milión rôznych výnimiek a statusov a potom niečo niekomu vysvetľujte. Takže zjednodušujem, lebo inak to tu ani za tri hodiny nevysvetlím.
Čiže odpočíta si 200 a niečo eur na odvodoch, ktoré musí platiť a zostane mu približne 330, 340 eur, a to si vlastne pokryje odpočítateľnou položkou, ktorá je 317 eur, možno tam ešte nejaké eurko zostane. Čiže fakticky žiadnu daň neplatí alebo len pár centov. Keď takémuto živnostníkovi poviete, že sa mu zvyšujú paušálne výdavky na 60 %, tak on vlastne zistí, že keď doteraz platil, doteraz daň neplatil vôbec alebo to boli 3-4 eurá v prepočte mesačne, tak aj keď si zaráta tých 60 presunutých paušálnych výdavkov, on je vlastne v tej nulovej dani už teraz. Čiže ako to povedať na nejakom príklade. To ako keby ste chceli, ako keby ste chceli dať pomocné kolieska na bicykel, aby sa to dieťa neskotúľalo, aby vydržalo, Petrovi Saganovi a hovorili by ste mu, že ako ste mu významne pomohli získať tituly na Tour de France. Čiže tieto pomocné kolieska ten živnostník, ktorý má príjem do 900 eur, jednoducho nevyužije, to zvýšenie paušálnych výdavkov, lebo jednoducho nemá ako. Tá matematika nepustí. Toto začína zaujímať až toho, kto má príjem cez tých 900, a najviac to bude zaujímať toho, kto má 1 600 eur, pretože ten zistí, že mu vlastne to zvýšenie paušálnych výdavkov pozitívne zníži nielen dane, ale aj odvody. Tam ten efekt bude najvyšší.
Čiže jasné, zvýšenie paušálnych výdavkov na 60 % je vynikajúca vec, ale v praxi to využije koľko živnostníkov, koľko samostatne zárobkovo činných osôb? Tí klasickí remeselníci, klasický remeselník, ktorý kupuje tovar a nejako ho zhodnotí svojou prácou, ten paušálne výdavky nevyužíva ani teraz, pretože má pomerne vysoký obrat z hľadiska tých nákupov, vysoké výdavky, lebo tam má ten tovar, spotrebuje veľa energie a podobne. Takí živnostníci, ktorým ten tovar možno nenakupujú, tak zas obvykle majú príjem nízky. Veď stačí sa pozrieť, akú máme štruktúru samostatne zárobkovo činných osôb prihlásených v Sociálnej poisťovni. Ja nepoznám tie čísla z daňových priznaní, ale poznám, ako to je v Sociálnej poisťovni.
V Sociálnej poisťovni máme okolo 200-, 210-tisíc prihlásených SZČO a z nich 85 %, čiže okolo 175-tisíc a niečo, 175-tisíc platí tie minimálne odvody. Čiže to sú presne tí, o ktorých som vlastne pred chvíľkou hovoril. Čiže tým to zvýšenie paušálnych výdavkov, temer žiadnemu z nich to nepomôže alebo len veľmi symbolicky. Tých, práve naopak, každoročne deprimuje každoročné zvyšovanie tých povinných minimálnych odvodov, ktoré ich čaká aj teraz. Bude to o 5,90 mesačne. Nie je to nejaká závratná suma, ale nech mi nikto nehovorí, že ste týmto živnostníkom niečo vylepšili, pretože tým ste nevylepšili nič. Tí skrátka z hľadiska tohto mechanizmu budú platiť na budúci rok v súčte o vyše 70 eur vyššie odvody a zvýšenie paušálnych výdavkov sa ich nijako nedotkne, či pozitívne, či negatívne. Nijako. A tých je 185-tisíc. Čiže tí vás určite chváliť nebudú, lebo nebudú mať za čo.
Pochváli vás možno 15-, 20-tisícová vrstva, ktorí majú ten naozaj slušný príjem cez ani nie možno cez živnosti, ale cez rôzne tzv. slobodné povolania alebo najmä to budú umelci, autori. Mimochodom, tu som v konflikte záujmov, pretože čas mojich príjmov ide cez autorské honoráre a veru ja si to pochvaľujem. Ja by som ministra Kažimíra hneď volil, keby som nebol v SaS-ke, pretože zrejme mne to dobre padne, na úžitok, tento konflikt záujmov, ale teda k veci. K veci. Toto pomôže najmä, najmä tým, ktorí nemajú nejaké materiálové vstupy, energie a podobne, kde ten ich príjem spočíva v ich duševnej práci, vysokej pridanej hodnote. Taký notár, advokát, hej, čiže to sú tie povolania, slobodné povolania, ako sa to zvykne volať. Lekári, dajme tomu alebo časť z nich, ktorým toto opatrenie výrazne pomôže.
Čiže toto ste si vymysleli dobre, pretože to sú mienkotvorní ľudia. Ja si viem predstaviť takého mienkotvorného novinára, ktorý to robí, tie články, tú kritiku Ficovej vlády na báze tzv. voľnej nohy, ako zmierni svoj tón, keď si spočíta, ej, táto vláda mu vlastne ušetrí tisíc alebo 2-tisíc eur na daniach a odvodoch. Ja na jeho mieste neviem, neviem, či by som v tej kritike a Bašternák a podobne pokračoval, hej? Možnože, možnože ani nie. Čiže toto ste trafili klinec po hlavičke. Tak ako sa vám to nepodarilo pri tých minimálnych dôchodkoch, tak pri paušálnych výdavkoch ste trafili klinec po hlavičke, pretože vylepšujete príjmovú situáciu práve tých nadštandardne zarábajúcich, a ja to poviem teda ešte raz, mienkotvorných SZČO, ktorí sa tým radi pochvália vo svojom okolí. Dobre, ale tých teda nie je veľa. 180-tisíc živnostníkov sa každoročne teší 1. januára zo zvyšovania odvodov. Budú sa tešiť aj teraz.
No a v závere prejdem k téme, ktorá teda nie je môj chlebík, ale mám našťastie dobrých asistentov, ktorí mi tu napísali podklady k transferovému oceňovaniu. A zase, ako to povedať. Transferové oceňovanie je niečo, čo ste prijali v rámci boja proti daňovým únikom, čo sa dá akceptovať. Na druhej strane to znamená veľmi zvýšenú byrokraciu a rôzne ďalšie byrokratické povinnosti, ktoré musia dotknutí podnikatelia absolvovať na to, aby rešpektovali zákon a rešpektovali ten systém transferového oceňovania, a vy ste vlastne urobili teraz veľmi dôležitú zmenu v tom, že medzi okruh osôb, kedy je potrebné používať tento mechanizmus, ste zahrnuli aj blízke osoby. To znamená, že, to znamená, že omnoho vo väčšom merítku budú musieť sa podnikatelia trápiť s problémom transferového oceňovania oproti súčasnému, už aj tak kritickému stavu.
A je to aj technický problém, keď už na to príde. Kto je to blízka osoba? Kto je to ten príbuzný v priamom rade, súrodenec? Je to aj môj nevlastný brat? Je aj on tým súrodencom? Manžel, manželka, to je jasné. Manžel, manželka, buď sme s mojou manželkou zosobášení, alebo nie sme, ale je tu ešte pojem iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktoré sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. To znamená, moja partnerka, keď nie sme zosobášení, ale žijeme v spoločnej domácnosti je mne blízka osoba alebo nie je mne blízka osoba? Čiže toto už ani tak nie je o nejakom daňovom práve a o nejakých postupoch pri účtovaní. Toto je už o skúmaní rodokmeňa a o posudzovaní z hľadiska Občianskeho zákonníka, či, s prepáčením, moja babka, teda moja sesternica z druhého kolena, ktorá občas sa u nás zastaví na návšteve, či náhodou nie je blízka osoba.
Takže pokiaľ sa bavíme napríklad o princípe zrozumiteľnosti a právnej jednoznačnosti, tak tuto budú v praxi problémy. Ako urobili ste to. Vy ste experti, vy ste špička, pokiaľ ide o tieto veci a vy tomu rozumiete dobre. Ja sa nehádam. Ale bežný podnikateľ alebo bežný účtovník, ktorý má posúdiť pojem "blízka osoba", nie vždy tou špičkou je. Čiže toto bude v praxi problém. Toto bude v praxi problém. Jednoducho urobili ste to tak, bojujeme proti daňovým únikom, tak teda bojujme, len aby sme pri tom boji nezabili seba samých.
Ďakujem pekne.