Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Milanová, keď ste tak začali tým, že ak o vás budú médiá písať tak škaredo, že ste pánovi Dankovi nepodali ruku, tak vám babka nenapečie bábovku, tak som začal uvažovať nad tým, že vy asi sa idete vyjadrovať v prospech tohto zákona, že asi vlastne sama uvádzate príklady na to, že v takýchto prípadoch by ste napr. mali mať právo na odpoveď a povedať nie, šírite klamstvo. Ale nie. Vy ste potom pomaly plynule prešli k tomu, že takýto návrh zákona nepotrebujeme, že politici nepotrebujú právo na obhajobu, lebo aj ako povedali ďalší poslanci, oni sa môžu vyjadriť na facebooku, na youtube, na twiteri, neviem kde všade.
Ale skúste si porovnať, keď hovoríte o tých možnostiach politikov vyjadrovať sa, keď o vás všetky médiá systematicky, celá tá skupina, či už je to verejnoprávne médium alebo súkromné médiá, účelovo šíria lži, klamú, osočujú vás, nenapíšu o vás jednu jedinú ani len nielenže pozitívnu, ani len neutrálnu správu a vy, následne sa môžete vyjadriť na facebooku alebo na youtube. Porovnajte si, akú úroveň informácie, alebo akú úroveň dosahu má táto informácia, keď ju poviete niekde na youtube a keď ju odvysielajú všetkým domácnostiam v televíznych novinách, všetky televízie. Veď to je predsa nepredstaviteľné a neporovnateľné a zároveň je to trápne, proste také niečo hovoriť.
Pani poslankyňa, ja viem, že možno vy máte rovnaký názor ako vaša kolegyňa, ktorá dlhodobo mudruje o demokracii, a potom povie, vy si nezaslúžite právo hovoriť veci, lebo vy ste fašista. Ja si o vás myslím, že ste liberálni protislovenskí agenti, ale to mi nedáva právo povedať vám, že nemáte právo vystupovať napr. vo verejnoprávnych médiách, alebo že na vás môžu médiá kydať, čo sa im len zachce, bez toho, aby ste sa k tomu mohli normálne, konštruktívne brániť. Vy máte od demokratov veľmi, veľmi ďaleko.
A toto, čo tu predvádzate, že sa zastávate médií iba preto, lebo ste ich miláčikmi, 0ĽANO, SaS, vás milujú.

Pani poslankyňa, úplne zbytočné vystúpenie, plné nárekov, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie v realite. Ale ja sa vám ani nedivím. Byť taký veľký miláčik médií, ako ste vy sama, tak tiež tu chodím a ospevujem jedno médium za druhým, jakí to sú úžasní, veľkí, hrdí bojovníci za demokraciu, práva všetkých ľudí bez rozdielu. A ak ďalej a tak ďalej.
Hovorili ste napríklad o tom, že ak dôjde k nejakému konfliktu politika s novinármi, tak je chyba väčšinou na oboch stranách. A ja sa vás chcem opýtať, akú chybu robím ja, že médiá neodvysielajú to, čo im hovorím, aj keď im hovorím opakovane, že klamú. Akú chybu som v tomto prípade zrobil, hej? Znovu sa vrátim k tomu príkladu: "Mazurek hádzal dlažobné kocky." Koľkokrát ste to čítali? Možnože ste to aj vy sama povedali, vy sami povedali, a opakovane xy-krát do médií odpoveď: klamete, nie je to pravda, ospravedlňte sa mi, jednoducho šírite bludy. Akú chybu robím ja? Neviem. Ale dobre, v pohode.
Hovoríte, že v legislatíve sú dostatočné nástroje na to, aby sa politik bránil. Viete, koľko žalôb som už podal na naše slávne médiá? Naše v úvodzovkách. Trvá to minimálne rok, kým sa súd vôbec rozhýbe, kým vám, kým vás vyzve, aby ste zaplatili nejaký správny poplatok, potom jedna výzva, druhá výzva, ten sa môže vyjadriť, henten sa môže vyjadriť, prejde pokojne dva-tri roky, odkiaľ, odkedy sa vec stala. A čo potom politik už môže po tých dvoch-troch rokoch robiť, keď dávno kauza je zabudnutá a už sa nemôže brániť?
Úplne fantastický príklad: Marian Kotleba býva v dome, ktorý mu kúpila strana. Vedeli novinári, že klamú. Vedeli, že to nemajú ako dokázať, ale bez hanby to pustíme úplne všade. Potom sa dokázala pravda po roku a pol. Po roku a pol museli priznať, ale rok a pol bola celá slovenská verejnosť zavádzaná a novinári neurobili nič pre to, aby napravili tieto lži, ktoré šírili. A hovoríte, že nie je nič ľahšie ako otvorene povedať pravdu a vyvrátiť tieto klamstvá. Tak sa skúste zamyslieť nad tým, akú má Ľudová strana Naše Slovensko pozíciu na to, aby otvorene niečo povedala, keď nás nepozývajú vôbec nikde, lebo sú to obyčajné novinárske hyeny.

Pán Farkašovský, dovoľte mi oceniť váš naozaj konštruktívny prístup k tejto téme. Ja by som bol veľmi rád, kedy ste aj takto konštruktívne pracovali. To znamená, keby ste si zobrali príklad, napríklad od nás, že keď napríklad Slovenská národná strana príde s nápadom, ako je tento, to znamená, s návrhom zákona o tom, aby mali politici právo na odpoveď, keď naozaj súčasné novinárske hyeny, lebo nazvať ich inak ani nemôžem, kydajú, klamú, predstierajú a vymýšľajú si nezmysly na ľudí, ako sa im len zachce, budú mať títo politici právo na odpoveď, tak my ako Ľudová strana Naše Slovensko nemáme problém tento návrh zákona podporiť, pretože je dobrý. A bolo by dobré tak, ako konštruktívne vystupujete, aj konštruktívne pracovať. To znamená, činy sú viac než len slová.
Čo sa týka samotného návrhu zákona a toho práva na odpoveď, ja som si plne vedomý toho, prečo napríklad taká SaS, OĽANO budú vehementne obhajovať to, aby sa takýto návrh zákona neprijal, pretože oni sami sú doslova na piedestále pre tieto slovenské, tzv. slovenské médiá. Neustále, keď ich vidíte vonku robiť tlačovky, čokoľvek, stačí, že ktokoľvek z OĽANO alebo SaS-ky zdvihne telefón, okamžite má okolo seba celé stádo novinárov, ktorí im dávajú príjemné otázky, zverejňujú príjemné reportáže, ku všetkým sa im dovolia vyjadriť. Neraz som zažil, keď som odchádzal z výboru, keď novinári čakali a čakali na tých správnych politikov, ktorí sa môžu vyjadriť k tej téme. A tí správni sú vždy zo SaS-ky alebo OĽANO. A keď sa im tu podarí dostať aj Progresívne Slovensko a podobné strany, tak potom budú mať ešte viac tých správnych politikov, aby mohli práve im dávať otázky a práve ich velebiť v médiách. A kto to nevidí, je jednoducho slepý.
A ja to poviem z mojej vlastnej skúsenosti. Opakovane tri roky intenzívne na mňa médiá kydajú, že som vraj hádzal nejaké kamene. Opakovanie xy-krát som do kamier, do mailov, kdekoľvek sa ma na to pýtali, túto informáciu vyvrátil. A ani raz to neodvysielali. To znamená právo na odpoveď je pri súčasnom stave médií na Slovensku nutnosťou.

Pán poslanec Klus, ja by som osobne nič nemal proti tomu, keby sa Slovensko podieľalo na nejakom globálnom čine, na nejakej globálnej aktivite, ktorá by viedla k mieru. Ale my sa na tej globálnej aktivite podieľame v podstate od nášho vstupu do NATO. A vždy keď tie globálne aktivity a činy vedie USA a Izrael, tak potom vidíme, ako reálne dopadnú. A preto sa nemôžete diviť, keď ja mám nejakú skepsu voči tomu, že vysielame ďalších vojakov do Iraku na misiu, ktorá sa už xy-krát predtým ukázala ako neúčinná, a jediné, čo z nej vzišlo, to je presne to, o čom ste hovorili, tie neuveriteľné krutosti a zvrátenosti, ktoré doteraz možno civilizovaný svet v týchto moderných dejinách nevidel, a to je práve Islamský štát.
Pretože Islamský štát by nikdy nevznikol, keby neboli tieto globálne americké snahy o mier, ako to vy voláte. Ja to volám obyčajné odporné agresie voči suverénnym štátom a národom. A vy sa nemôžete diviť, že nejaké domáce obyvateľstvo je jednoducho nahnevané a z toho hnevu plynie extrémizmus, náboženský extrémizmus v tomto prípade, pretože oni si nemyslia, že Spojené štáty americké, ako si to myslíte vy, sú vyvolené k tomu, aby celému svetu určovali, akú politiku majú mať u seba doma, aké štátne zriadenie má u nich fungovať, kto má byť ich vláda, kto má byť ich prezident. Jednoducho tieto štáty a tieto národy si chcú vládnuť sami a nepotrebujú do toho zasahovať Spojené štáty americké. Ale tým, že Amerika a Izrael a my spolu s nimi sa do všetkého vŕtame, jednoducho odstraňujeme ich legitímne vlády, podporujeme vznik takýchto združení a potom to, o čom som hovoril, že sú malé kresťanské dievčatá predávané na pedofilných trhoch islamských fanatikov, to je ten výsledok. Odrezávanie hláv, terorizmus, atentáty. A toto nepovedie k ničomu inému, lebo sa to vôbec nelíši od všetkých tých ostatných politík, ktoré USA v tomto regióne doteraz viedli.

Ďakujem svojim kolegom za faktické poznámky. A chcem znovu pripomenúť, že ak je extrémizmom to, že chceme, aby na svete bol mier, tak potom som hrdý extrémista.

68.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister obrany, ctené kolegyne, kolegovia. V kontexte toho, čo tu máme práve teraz predložené na stôl a teda vyslanie ďalších 42 slovenských vojakov na misiu do Iraku, mi nedá sa nezamyslieť vlastne nad tým, že kto sú tu vlastne tí skutoční extrémisti. Pretože vy všetci dobre viete, že Ľudová strana Naše Slovensko vystupuje v takýchto geopolitických témach vždy konzistentne. Akékoľvek vyslanie slovenských vojakov do zahraničia, či už strašiť na ruské hranice, robiť tam zo seba frajerov, aj keď to v skutočnosti neznamená nič, iba ďalšiu eskaláciu napätia, ktoré môže neskôr priniesť katastrofu pre nás všetkých, ako tu stojíme, sedíme, pre naše celé rodiny, našich známych, ale celý náš národ, či už ide o nejaké medzinárodné sankcie na štáty, ktoré nám neurobili vôbec nič. Akurát sa previnili tým, že si zvolili vlády, ktoré sú nekompatibilné s predstavami bruselských a washingtonských elít, alebo s akýmkoľvek iným podnecovaním napätia, vyhosťovaním diplomatov či čohokoľvek podobného, čo môže prispieť k tomu, že mier, ktorý dnes, našťastie, v Európe máme, sa v budúcnosti stane len peknou spomienkou. Vždy jasne, zreteľne vystúpime proti každej medzinárodnej agresii. A práve z tohto dôvodu tu vystupujeme aj teraz.
Nechápem totižto to, prečo my sme tí extrémisti, tí fašisti, alebo ako nás to voláte, čomu už verí v poslednej dobe menej a menej ľudí, našťastie, keď sa zastávame stále mieru, zastávame sa stále pokoja, vystupujeme proti každej eskalácii napätia, a zároveň vy, ktorí si hovoríte štandardné politické strany, ktorí si hovoríte tak krásne, že demokratická opozícia, hlasujete za každý takýto nezmyselný návrh, ako je aj tento, ktorý v skutočnosti neprinesie vôbec nič, iba ďalšie napätie, ďalšiu smrť nevinných ľudí, ďalšie hladomory, epidémie, nešťastie, rozvracanie rodín a jednoducho vojnové konflikty.
Zamýšľam sa stále nad tým, že čo je vlastne ten extrémizmus. Keď je extrémizmom stáť na strane mieru, keď je extrémizmom stáť neustále na strane pokoja, tak potom asi som extrémistom. Pretože mne je jedno, ako nazvete správnu vec, ak je tá vec správna. Viem však jedno a to to, že vy tie najodpornejšie veci vraždy, znásilňovania, lúpeže celých národov, ničenie, deštrukciu, epidémie, hladomory, vojnové konflikty, vyvražďovanie, genocídy iba zabaľujete za také krásne názvy – bratská medzinárodná pomoc, nutné opatrenia v globalizovanom svete, záväzky vyplývajúce z koaličných zmlúv, podpora mieru, humanitárne bombardovanie a podobné nezmyselné, nič neznamenajúce názvy, ktoré v skutočnosti predstavujú len tie najodpornejšie veci, ktoré sa vo svete dejú.
Iste, pán minister argumentuje tým, že iracká vláda si pozýva týchto vojakov na svoje územie. Ale kto tam tú irackú vládu dosadil? Všetci dobre vieme, že celá táto pseudoirácka vláda, ktorá vládne v krajine, kde ešte stále zúri občianska vojna, je v podstate vládou, ktorá je len takou bábikou, takým panáčikom Spojených štátov amerických a Iraku. Rovnako vieme, že určitá časť irackej populácie podporuje prítomnosť vojakov Severoatlantickej aliancie, prítomnosť predovšetkým amerických vojakov, ale aj vojakov z jednotlivých európskych krajín. Exituje tu ale aj iná časť irackého národa v tomto prípade, ktorej ale môže vadiť to, že sa cudzie čižmy, že sa predovšetkým americké imperialistické čižmy pohybujú po území jej vlastného štátu. Časť národa, ktorej môže prekážať, že sa cudzí vojaci rozhodli implementovať si svoje vlastné postupy, svoje vlastné predstavy, svoje vlastné vízie o tom, ako by ten štát mal fungovať a nerešpektujú vôľu toho daného národa, toho daného kmeňa, toho daného etnika. A z tejto časti toho irackého národa si potom militantné skupiny ako al-Káida, ISIL a podobné teroristické organizácie verbujú svojich členov, ktorí sú oprávnene nahnevaní na to, že už viac ako desať rokov na ich vlastnom území operujú cudzie vojská a oni nie a nie odísť. A neustále sa ten konflikt zhoršuje, milióny ľudí Irak museli opustiť, milióny ľudí to stálo život a nevidíme v dohľadne, v budúcnosti žiadne riešenie a stále sa posúvame ďalej a ďalej do tej priepasti, z ktorej už potom neskôr nebude návratu. Títo ľudia sú objektívne nahnevaní, sú frustrovaní a potom neskôr končia v rôznych takýchto extrémistických skupinách.
A my namiesto toho, aby sme sa ako štát postavili na stranu mieru, na stranu, ktorá nebude podporovať nezmyselné agresie, tak schvaľujeme každú nezmyselnú provokáciu zo strany Spojených štátov amerických a Izraela. A čo nám to reálne prináša? Kolega Mizík tu hovoril o tom, že v Iraku do roku 2003 možno nebola ideálna vláda. Áno, vládol tam autokrat, vládol tam v podstate možno diktátor, môžme to nazvať, vládol, robil zlé veci, s mnohými ľuďmi sa jednoducho nebabral. Vieme, že sa tam diali čistky, vieme, že tam boli problémy. Ale Irak fungoval relatívne v dobrej ekonomickej kondícii. V Iraku sa dalo žiť bez toho, aby človek, keď vyjde na ulicu, sa nestal terčom nejakého teroristického útoku. Irak reálne ako štát mohol hovoriť o nejakej existencii. Potom prišli Spojené štáty americké a Veľká Británia s historkou o tom, že Saddám Husajn má nejaké zbrane hromadného ničenia a že tento šialený diktátor chce rozvrátiť celý svet a spôsobiť smrť desiatok miliónov ľudí pomocou týchto zbraní, ktoré by nemal vlastniť. A tak sme sa spoločne ako Severoatlantická aliancia vybrali na dobrodružnú misiu, zvrhli sme vládu Saddáma Husajna, stálo to život viac ako milióna ľudí, spôsobili sme hlad, beznádej, zúfalstvo desiatok miliónov ľudí v celom regióne. Spôsobili sme to, že vlastne ten Islamský štát vôbec vznikol, proti ktorému majú títo vojaci cvičiť ďalších irackých vojakov, ktorí proti nemu majú bojovať.
A keď sa pozrieme na Irak teraz, čo sme vlastne v konečnom dôsledku dokázali? Bol tam diktátor, bola tam nejaká vláda. Čo je tam teraz? Kmeňové násilie, robí si tam každý, čo chce. Neustály terorizmus, vraždy, smrť, ako som spomínal, beznádej, hladomor, epidémie. Jednoducho úplná deštrukcia. Ale najväčšia perlička, zbrane hromadného ničenia, sa, samozrejme, nenašli. A tí, ktorí túto odpornú agresiu, ktorá tým pádom bola v rozpore s medzinárodným právom, vyprovokovali, si spokojne sedia, oddychujú. To, že milión ľudí zomrelo, to ich jednoducho netrápi. Všetko je fajn.
A čo je najhoršie na tejto celej americkej agresii, tak práve tieto činy Spojených štátov amerických a Izraela vyprovokovali celú tú migračnú krízu, kvôli ktorej sa teraz háda celá Európa a nevieme si s ňou poradiť. Alebo nechceme poradiť, to už je na našich bruselských kamarátoch.
Tak ja sa teraz zamýšľam, aký má zmysel poslať ďalších slovenských vojakov, ešte to aj zaplatiť, aby tam išli a zase len provokovali iracký národ, aby zase ukazovali, že to NATO tam bude stále, že to NATO stále bude pôsobiť, že to NATO stále nedá pokoj tomu národu, a zase len podnecovali ďalšie a ďalšie konflikty. Jedno, čo nás história v posledných rokoch od roku 2003 naučila, že riešenia, ktoré tu predostiera NATO, že riešenia, ktoré tu predostiera USA a Izrael, nevedú k ničomu, len k ďalšej eskalácii konfliktov a k vytváraniu nových teroristických sietí, ktoré dnes už vraždia stovky ľudí aj v Európe. A môžete ma opraviť. Môžete tvrdiť, že to tak nie je, že Spojené štáty americké a ich vojenské invázie niekde priniesli mier, prosperitu, krásnu budúcnosť, priniesli vládu pokoja a harmónie. A povedzte mi, kde to je? Kde to je? Pretože keď sa pozriem na Líbyu, Irak, Sýriu, Afganistan, nech sa pozriem kdekoľvek do histórie, kde vstúpila noha amerického vojaka, tam prišiel len hlad, deštrukcia, beznádej, zúfalstvo, kríza, imigrácia a všetko ostatné.
To znamená, prečo sa máme ako štát podieľať na tomto vraždiacom besnení? Prečo máme podporovať ľudí, ktorí sú tak neuveriteľne zvrátení, že dokážu pre svoje vlastné ambície a pre svoje zisky obetovať milión ľudí tu, milión ľudí tam? A prečo v konečnom dôsledku vy, ktorí toto celé podporujete, chcete nazývať nás, extrémistami, ktorí sa tu ako jediní v celom pléne Národnej rady staviame za to, aby Slovensko nepodporovalo tieto medzinárodné agresie, ale aby sa, naopak, postavilo na stranu mieru? Pretože môžete argumentovať, že slovenskí vojaci, ktorí tam budú cvičiť nejakých irackých policajtov, ktorí tam potom budú likvidovať zvyšky tzv. Islamského štátu, že to niečo prinesie, že to bude mať nejaký efekt. Nemá to efekt od roku 2003 a vy sa stále nechcete poučiť a stále, stále pokračujete.

A ja sa v tej chvíli potom zamýšľam, že či sú tí Američania, tí Izraelci a celé OSN tak blbí, že to nevidia, že to nikam nevedia, alebo je tu nejaký iný dôvod, prečo stále potrebujeme podnecovať napätie v tomto regióne Stredného východu. Či tu náhodou nie sú nejaké lobistické skupiny veľkých zbrojárskych podnikov, ktoré stoja v pozadí, či už americkej vlády, či už Európskej únie alebo stoja v pozadí niektorých vplyvných politikov, ktorí ich potom manipulujú do takýchto konfliktov, a že či celá táto hra, aj toto tu nezmyselné vyslanie slovenských vojakov nie je vlastne len činnosť, ktorá je po vôli niekoľkým zvráteným jednotlivcom, ktorí si chcú takto zvyšovať svoje vlastné zisky, svoj vlastný profit a bez ohľadu na to, či zomrú milióny alebo desiatky miliónov ľudí, budú si ďalej takto riešiť svoje vlastné ekonomické záujmy.
A ak je to potom tak, ak tí Američania skutočne nie sú takí blbí a vidia, že to nikam nevedie, len slúžia nejakej zbrojárskej loby, tak prečo sa ako štát máme na tomto celom podieľať? Pretože tu teraz nejde o politiku, o to, či ste ľavičiar, pravičiar, nacionalista, liberál. Ide o to, že týmto zase len podnecujeme napätie a zo svojich vlastných peňazí, teda z peňazí daňových poplatníkov, slovenských občanov, podporujeme ďalšie vraždenie, ďalšie napätie.
A ako tu bolo spomínané, množstvo z tých, ktorých vlastne Američania vycvičili, sa potom neskôr pridali k tomu tzv. Islamskému štátu. Množstvo z tých, o ktorých ste hovorili, napríklad v Sýrii, že sú umiernená sýrska opozícia, sa ukázali ako tí, ktorí odrezávajú hlavy, tí, ktorí páchajú bombové atentáty, tí, ktorí na trhoch predávajú malé kresťanské dievčatá do sexuálneho otroctva a podobne. Toto je reálny obraz politiky Spojených štátov amerických v tomto regióne. A my namiesto toho, opakujem, a nakoniec, aby sme od tohto dištancovali, aby sme si našli možno lepších spojencov, ktorí nebudú takéto zvrátenosti podporovať, za každú takúto vec ideme zahlasovať. Každú takúto vec ideme podporiť.
A ešte raz. Pán minister, kľudne mi odpovedzte, kde americká zahraničná politika svojou militantnosťou, svojou agresivitou, svojím vojenským zásahom priniesla mier a prosperitu? Aspoň jeden jediný štát, povedzme od roku 1990. Povedzte to, aby sme konečne mohli vedieť, že kam to môže viesť. Lebo od roku 2003 sa pozeráme na to, čo sa s Irakom deje. Neposúva sa to nikam dopredu a stále a stále idete v jedných a tých istých koľajach, stále robíte tie isté chyby a stále posielate ďalších a ďalších vojakov, ktorí nakoniec prinesú len ďalšie vraždenie a beznádej.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Cséfalvayová, mali ste napísaný krásny, srdcervúci prejav, ktorý sa ale neopiera o nejaké základy v realite, ale vaše zbožné túžby, priania, o to, ako by ste si priali, aby svet vyzeral a fungoval, ale nie o to, ako vyzerá a funguje.
A to je ten najväčší problém, tá vaša úplná odpojenosť od reality. To je naozaj obrovský problém, lebo keď vy tu stále hovoríte, že všetci tí, ktorí s tým nesúhlasia, sú konšpirátori, extrémisti, xenofóbovia, a hlavne že Slováci majú strach z neznámeho. Veď to sú nezmysly, pani poslankyňa.
Slováci nemajú strach z neznámeho, ja som tu hovoril o teroristických útokoch, o ľuďoch roztrhaných na kusy, ktorých rozflákali dodávky a kamióny, hovoril som tu o bombových atentátoch, o ľuďoch, ktorí sekerami vo vlaku rúbu ľudí len preto, že neveria v Alaha, hovoril som tu o znásilneniach, vraždách, krvilačných prípadoch, ktoré, ktoré sú nepredstaviteľné zatiaľ pre nás. Nedávno štyria černosi z Afriky brutálnym spôsobom znásilňovali mladé dievča v Anglicku, ktoré ešte i po tom všetkom, čo jej spravili, ich prosila, už ma len nechajte, pustite, podrezali jej hrdlo ako nejakému prasaťu na bitúnku, nechali ju vykrvácať, na súde ani trošku ľútosti neprejavili. O tomto tu hovoríme, to nie je neznáma. To nie je fikcia, to nie je science fiction, to nie sú hviezdne vojny, Star Trek, to je realita v západnej Európe, realita, ktorú tam vytvorili tí, ktorých chce práve tento Globálny pakt o imigrácii posunúť na nejakú vyššiu úroveň a ktorým chce dať možnosť imigrovať do štátov aj na Slovensko bez nejakých väčších ťažkostí a problémov, a dokonca ich práva v mnohom postaviť aj nad práva našich vlastných obyvateľov a chránenie našej vlasti považovať za nejaký zločin, zatiaľ čo napomáhanie pašeráctvu ospravedlňovať.
To znamená, Slováci nemajú strach z neznámeho, Slováci sa chcú chrániť pred tým, chrániť pred tým, čo vidia a čo na Slovensku nechcú, lebo je to zlé.

Miňo, som rád, že si opätovne zhrnul množstvo faktických argumentov, ktoré hovoria proti prijatiu tohto paktu. To znamená za súčasné predkladané uznesenie. Je síce pravdou, že strany ako Progresívne Slovensko a podobné zoskupenia sú len takými marginálnymi politickými subjektami, ktoré zatiaľ netreba brať vážne. Ale občas sa je možno potrebné im trošku pomenovať, pretože ako si spomínal, tak ich zástupca v Národnej rade, konkrétne pán Poliačik aktívne vystupuje za tento pakt, chce jeho prijatie, za multikultúrne myšlienky a podobne. Trošku ma dojalo, že pán Poliačik vníma slovo Cigán ako urážku. Ja to vnímam ako pomenovanie etnika. To znamená, neviem, prečo sa tak rozčuľoval, to nedáva zmysel, jedine, že by bol rasista.
Ale čo je dôležité a čo je faktom, tak tieto strany do budúcnosti, keď sa budú takto ostro vyhraňovať na jednej strane proti slovenskému národu a na strane druhej budú aktívne nekriticky prijímať za prvé kompletnú globalistickú propagandu z Bruselu, USA, zastávať sa jej vo všetkých medziach, aké len existujú, a podporovať všetky ostatné kultúry, národy, rasy, etnicity, ktoré na svete existujú na úkor tej našej, tak to povedie k úplnej katastrofe.
A opäť zopakujem to, čo som zopakoval aj vo svojej rozprave a čo tu opakujem stále, nechápem, prečo títo ľudia žijú v takmer čisto belošských štvrtiach. Prečo nežijú niekde medzi imigrantami v multikultúrnych oblastiach alebo aspoň na východe pri cigánskych osadách, ako tam žijem ja? A sám by nám potom môže rozprávať o tom, ako je to všetko dúhové, krásne, rozprávkové, liberálne, progresívne.

Pán poslanec Budaj, neberte toto, prosím, ako urážku, ale mne príde, že vy máte úplne vlastný svet, vy žijete vo vlastnej realite, vy vôbec nevnímate, čo sa deje okolo. Tu prebieha dve a pol hodiny aktívna rozprava, v ktorej množstvo rečníkov citovalo množstvo statí a článkov z tzv. Marrákešskej deklarácie, kritizovali ich a fakticky ich ohodnocovali a potom vy sa naraz postavíte niekde z kúta, z temnoty, rovno..., proste neviem odkiaľ, prídete a začnete hovoriť o tom, že je tu vôbec nikto nehovoril o faktoch, že tu sa bavíme len na úrovni emócií, rasizmu, xenofóbii, nenávisti, fašizmu a neviem všetkých ešte akých iných nálepiek, lebo to je univerzálna, univerzálna pomôcka pre vás, keď neviete reálne reagovať na nejaké normálne faktické veci.
A čo sa týka tých vašich naozaj že múdrostí o tom, ako nedemokraticky riadia štáty v Poľsku, v Maďarsku a podobne a jak my sa tomu musíme vyhnúť, akí to sú extrémisti, normálne vám to poviem úprimne, otvorene. Poľská vláda a maďarská vláda sa z môjho pohľadu správa omnoho, ale omnoho racionálnejšie a férovejšie k svojim občanom ako v súčasnosti tá slovenská a je množstvo vecí, v ktorých nám môžu byť tieto vlády vzorom. Rovnako je množstvo vecí, v ktorých nie, ale je množstvo, v ktorých áno, a tieto vaše reči o extrémizme, fašizme a nedemokratických nezmysloch, to jednoducho nemôže normálny človek prijať a ešte nie od človeka, ktorý je v poslaneckom klube za stranu, ktorá má koľko, desať členov. To je demokracia?