Videokanál poslanca

Pán poslanec, musím súhlasiť s tým podhodnotením platov na Slovensku. Tiež mám taký pocit, že ako keby tí zahraniční investori, podnikatelia vyslovene až zneužívali tú lacnú pracovnú silu na Slovensku. A to teraz nehovorím, že Slováci by to tak nerobili, samozrejme, aj medzi Slovákmi sa nájdu, aj všeobecne v ekonomike nikto nezaplatí zamestnancovi viac, žiadny podnikateľ nezaplatí viac, ako by musel, aby ten zamestnanec neodišiel. A s tým bude treba niečo v budúcnosti niečo robiť. Hovoríte, že 80 % príjmov v domácnosti ide na nevyhnutné výdavky, ten optimálny model by mal byť tuším okolo 50, 30, 20, to znamená, že 50 % nevyhnutné výdavky, nájmy, potraviny, 30 % nejaké voľnočasové aktivity, kultúra a 20 % by malo ísť do budúcich úspor.
No ale ja by som sa chcel z tohto miesta pridať k tej vašej takej argumentácii a poprosiť pána ministra o trošku lepšiu odpoveď, lebo spomínali ste, že priemerná zadlženosť slovenských domácností stúpla, teraz neviem v ktorom roku, či 15. , či 16., na 50 % ich disponibilného príjmu. Pán minister, vy ste tu, neviem, či boli alebo neboli, pán minister na to vtedy odpovedal, že to je spôsobené tým, že slovenské domácnosti sa majú lepšie a trúfajú si viac sa zadlžovať, čo mi prišla trošku taká absurdná odpoveď a skutočne by som rád vedel, či to pán minister myslel vážne.
Ďakujem.

Pán poslanec, ďakujem za vystúpenie, ale viete, vy ste tam spomínali tie, tie prognózy do roku 2066. Pán minister pred chvíľou hovoril, že ekonomika Slovenska alebo rast ekonomiky Slovenska je do značnej miery závislý od spotreby domácností, čo je interný faktor, a takisto od zahraničného dopytu, čo je externý faktor. Ja si ale nemyslím alebo nedôverujem prognózam do roku 2066, pretože nech sú pozitívne alebo negatívne, myslím si, že nie sú dôveryhodné a nedá sa im veriť z toho dôvodu, že v roku 2066 ten zahraničný dopyt najmä zo západných krajín podľa mňa bude už trošku iný. Väčšina týchto štúdií totižto nezohľadňuje demografické zmeny obyvateľstva západných krajín. Jednoducho tie krajiny, ktoré teraz ťahajú na zahraničný dopyt, to znamená, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, skrátka vyspelé západné krajiny, o päťdesiat rokov budú vyzerať aj populačne úplne inak, ako vyzerajú dnes. Čiže spoliehať sa na tento zahraničný dopyt je, je z dlhodobého pohľadu veľmi chúlostivá záležitosť a myslím si, že teda tie prognózy, jednoducho sa im nedá dôverovať.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte teda ešte raz, aby som detailnejšie uviedol tento návrh zákona. Tento náš návrh zákona, táto novela, prichádza práve v čase, kedy Národná rada volí nového riaditeľa RTVS. Predkladáme to úmyselne práve preto, že nie sme spokojní s doterajším výkonom riaditeľa vo funkcii RTVS pána Miku a želáme si, aby v budúcnosti prišlo nielen k personálnej zmene, ale aj takisto k akejsi, k akémusi zvýšeniu objektivity vo vysielaní RTVS.
Rozhlas a televízia Slovenska je podľa svojej definície, ja to prečítam, "verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia zriadená zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska v znení neskorších predpisov. RTVS by mala v súlade s § 3 písm. b) a c) tohto zákona poskytovať nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené informácie o dianí v Slovenskej republike, takisto aj o dianí v zahraničí s cieľom umožniť vytváranie, slobodné utváranie názorov. Rovnako má RTVS rozvíjať kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo", a teraz zdôrazňujem," politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby programy odrážali", a znovu zdôrazňujem, "aby odrážali rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov a aby podporovali rozvoj vedomostnej spoločnosti."
Čiže hoci zákon o RTVS ukladá rozhlasu a televízii povinnosť vysielať nestranné, vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike, vedenie RTVS-ky túto povinnosť v praxi nemusí dodržiavať, keďže absentuje vysvetľujúca definícia nestrannosti, objektívnosti, vyváženosti a plurality. Výklad týchto pojmov je v plnej kompetencii vedenia RTVS, ktoré si ich môže vyložiť podľa vlastného uváženia a potom následne, samozrejme, v publicistických alebo spravodajských reláciách preferovať priamo či nepriamo politické strany alebo politické prúdy podľa vlastného váženia.
V konečnom dôsledku týchto rozhodovaní je do vysielania RTVS vnášaná subjektívna zaujatosť vedenia RTVS. Dôkazom, že RTVS, súčasná RTVS nevykonáva svoje poslanie v súlade s citovaným zákonom, je fakt, že od konania posledných parlamentných volieb v marci 2016 bol do politickodiskusnej relácie RTVS, relácie s názvom O päť minút dvanásť, pozvaný len jeden jediný zástupca Ľudovej strany Naše Slovensko, zhodou okolností som to bol ja. Celkovo bola od posledných parlamentných volieb, čiže od 5. marca 2016, relácia O päť minút dvanásť vysielaná 51-krát. Dokopy sa v nej prezentovalo takmer 200 predstaviteľov parlamentných politických strán, mimoparlamentných politických strán, neziskových organizácií, hnutí alebo rôznych jednotlivcov.
Ľudová strana Naše Slovensko však za toto obdobie dostala do tejto relácie len jednu jedinú pozvánku. Pritom vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 volilo Ľudovú stranu Naše Slovensko 209 779 voličov. Získali sme tak 8,04 % právoplatne odovzdaných voličských hlasov a v Národnej rade Slovenskej republiky máme 14 poslaneckých mandátov, alebo 14 dokonca riadne zvolených poslancov. Tento fakt jednoducho nie je možné opomenúť a je nemysliteľné, aby politická strana, ktorá dosiahla takýto výrazný volebný výsledok, tretia najsilnejšia opozičná strana, bola v reláciách verejnoprávnej RTVS prakticky úplne ignorovaná.
Ako dôkaz zrejmej nevyváženosti v politickodiskusných relácií RTVS uvediem prehľad počtu mandátov, ktoré jednotlivé politické strany získali v parlamentných voľbách v roku 2016, a porovnanie priestoru, ktorý bol týmto politických stranám venovaný v diskusnej relácii O päť minút dvanásť.
Tak napríklad:
- SMER - sociálna demokracia má v súčasnosti v Národnej rade alebo vo voľbách získala, vo voľbách do Národnej rady získala 49 mandátov a v relácii O päť minút dvanásť za vyše rok od volieb mala 40 vystupujúcich.
- Sloboda a Solidarita získala 21 mandátov vo voľbách a v tejto relácii mala 27 vystúpení.
- Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti získali vo voľbách 19 mandátov a mali 25 vystúpení v relácii O päť minút dvanásť.
- Slovenská národná strana získala 15 mandátov, mala 15 vystúpení.
- Ľudová strana Naše Slovensko získala 14 mandátov, mala 1 vystúpenie.
- MOST - HÍD získal 11 mandátov, mal 16 vystúpení.
- SME RODINA, hnutie Borisa Kollára získalo 11 mandátov, mali 13 vystúpení.
- SIEŤ získala 10 mandátov, mala, ich politici mali 5 vystúpení.
- A dokonca mimoparlamentné KDH, Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré nezískalo ani jeden mandát, malo 2 vystúpenie. Čiže mimoparlamentná politická strana KDH dostala vo verejnoprávnej televízii v relácii, v diskusnej relácii O päť minút dvanásť dvojnásobne väčší priestor ako Ľudová strana Naše Slovensko so 14 poslancami v Národnej rade.
Z tohto prehľadu je zrejmé, že vedenie RTVS nielenže neposkytuje rovnomerný, rovnomerný by bol ten ideálny, ale ani len proporcionálny priestor na prezentáciu reprezentantov jednotlivých parlamentných politických strán.
Opozičné strany, ako napr. teda Ľudová strana Naše Slovensko, sú v politickodiskusných reláciách RTVS úplne systematicky ignorované, čo je v rozpore s požiadavkou objektívnosti a vyváženosti a rozmanitosti, ktorú od RTVS vyžaduje priamo zákon.
Čiže hlavným cieľom predloženej novely zákona, zopakujem, je snaha o striktnejšiu definíciu vyváženosti a plurality spravodajsko-publicistických relácií vysielaných RTVS.
Novelizovaný zákon bude od vedenia RTVS vyžadovať, aby RTVS vytvárala podmienky pre proporcionálne zastúpenie reprezentantov všetkých politických strán, ktoré majú zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže nieže jedna strana má 40 pozvánok za rok a druhá strana má jednu pozvánku za rok.
Uvedený návrh zákona jednoznačne prispeje k ďalšiemu vyváženiu spravodajských a publicistických relácií vysielaných verejnoprávnou RTVS. Takisto povedie k posilneniu plurality názorov a k zlepšeniu vnímania demokracie v spoločnosti.
Pretože momentálne ľudia, naši voliči, túto nevyváženosť vysielania RTVS veľmi citlivo vnímajú a považujú to za krivdu, ako keby sme boli menejcenní v porovnaní s inými politickými stranami, ktoré priestor vo vysielaní systematicky dostávajú.
Návrh zákona, samozrejme, nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí všetkých parlamentných strán.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene poslancov za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko uviedol návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z., to je zákon o Rozhlase a televízii Slovenska v znení neskorších predpisov.
Hlavným cieľom predloženej novely zákona je snaha o takú striktnejšiu definíciu vyváženosti a plurality spravodajsko-publicistických relácií vysielaných v RTVS. Novelizovaný zákon bude od vedenia RTVS vyžadovať, aby RTVS vytvárala podmienky pre proporcionálne zastúpenie reprezentantov všetkých parlamentných politických strán vo vysielaní.
Toľko na úvod, dovolím si potom prihlásiť sa do rozpravy ako prvý.

Vážený pán poslanec, trošku mi vo vašom prejave možno v návale tých emócií, ktoré ste tam mali, uniklo... Pán poslanec, chcem by som otázku na vás, ale to potom nemá význam. Že ako je, hovoríte tu o podvodníkoch, to, samozrejme, s tým súhlasím, určite existuje aj taká skupina, ale, viete, nie každý veriteľ je podvodník, nie každý, niekedy je ten podvodník aj dlžník, je to aj tak. A mňa by zaujímalo, že ako ste sa teda k tomuto koncepčne postavili na to, aby ste nejakým spôsobom nekrivdili tým slušným veriteľom, ktorí slušne požičali peniaze, a jednoducho tí dlžníci, či už zo svojej neschopnosti, alebo úmyselne im niečo nechcú splácať?
Lebo napríklad ja mám sám taký problém trošku, že mám 400-eurovú pohľadávku, ktorá už je premlčaná, a bol by som veľmi nerád, keby to jednoducho s tým premlčaním skončilo a ja sa už k tým peniazom nikdy nedostanem. Ja som sa stál obeťou podvodu v tomto prípade a čakám na to, kedy mi to ten realitný agent, ktorý ma podviedol, splatí. Ako teda nejde o tých 400 eur, ale o ten princíp samotný. Čiže bol by som veľmi nerád, keby sa to tým premlčaním jednoducho zahralo niekde do autu do nekonečna.
Ďakujem.

Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte ešte raz, aby som uviedol vlastnými slovami našu novelu zákona č. 147/2001, to je zákon o reklame, ktorý sme pripravili spolu s kolegami Marianom Kotlebom, Rastislavom Schlosárom a Jurajom Kolesárom.
Cieľ tohto návrhu zákona, tejto novely je veľmi jednoduchý. Naším cieľom je obmedziť množstvo reklamy vysielanej v televíznom vysielaní, množstvo reklamy vysielanej počas detských relácií a takisto aj ochrániť deti pred pôsobením v reklame.
Dôvody, ktoré nás viedli k tejto novele, sú zrejmé. Je nimi najmä zraniteľnosť a taká psychická náchylnosť detskej psychiky, pretože, ako veľmi dobre vieme z vlastnej skúsenosti, deti sú oveľa náchylnejšie a oveľa manipulatívnejšie a nedokážu tak dobre oddeľovať tú virtuálnu realitu prezentovanú v televízii od reality bežného sveta, nedokážu si držať od televízneho vysielania taký racionálny odstup. Jednoducho vieme to z vlastnej skúsenosti, deti veria hocičomu, čo vidia v televízii, a veľmi ľahko túžia po každej hlúposti, ktorú vidia v reklame.
Toto si veľmi dobre uvedomujú aj nadnárodné veľké korporácie a producenti televíznej reklamy, ktorí používajú čoraz agresívnejšie metódy na to, aby, aby sa plíživým a vlezlým spôsobom dostali do detskej psychiky a vzbudili v nich túžbu po nejakom produkte. Nie je žiadnym tajomstvom, že veľké korporácie často využívajú pomoc dokonca detských psychológov na to, aby vytvorili pútavé a nejakým spôsobom lákavé reklamné spoty pre deti. Používajú sa ľubozvučné zvučky, slogany, kadejaké animácie, ktoré majú vzbudiť, vzbudiť v deťoch túžbu po danom produkte, pričom tieto deti potom otravujú rodičov a rodiča nevedia častokrát čo s nimi.
Preto navrhujeme, aby bolo vysielanie reklamy počas detských relácií alebo relácií určených pre deti do 18 rokov zakázané. A aby bolo, tými reláciami pre deti myslíme najmä, samozrejme, rozprávky, myslíme relácie alebo teda nejaké publikácie určené pre deti a mládež do 18 rokov, alebo filmy určené vyslovene pre deti a mládež do 18 rokov, a tak isto navrhujeme, aby bolo vysielanie reklamy pre deti a mládež zakázané 30 minút pred a 30 minút po vysielaní takéhoto detského programu.
Druhým návrhom zákona, druhým cieľom navrhovaného zákona je obmedziť pôsobenie detí v reklame ako takej, teda všeobecne v reklame. Deti do 15 rokov symbolizujú akúsi čistotu a nevinnosť a je maximálne nemorálne, keď sú využívané na propagáciu nejakých reklamných produktov na zvyšovanie množstva konzumu v spoločnosti, a preto sa snažíme tieto deti pred pôsobením v reklame ochrániť. Tieto deti si totižto častokrát ani neuvedomujú, aké následky bude mať pôsobenie v reklame pre ich budúci život. Deti sú v reklame často zneužívané aj v absolútnych situáciách, ktoré vôbec nesúvisia s reklamovaným produktom. Určite poznáte z televízneho vysielania reklamy najmä na veľké telekomunikačné spoločnosti, ktoré vo svojich klipoch často s radosťou uvádzajú tancujúce rodinky, tancujúce deti, šťastné, a potom je tam reklama na nejaký telefón. Je úplne zrejmé, že to tancujúce dieťa nemá s tým telefónom alebo s jeho technickými parametrami vôbec nič spoločné, tak isto nemá vôbec nič spoločné s reklamovaným produktom, ale tie marketingové reklamné spoločnosti ho tam naschvál dávajú, aby vzbudili u dospelých akúsi ilúziu čistoty a ilúziu nevinnosti a túžbu po tom danom produkte.
Ešte horšie je ale zneužívanie detí na politickú reklamu, akú sme videli napríklad v reklame dobré správy, ktorá bežala tuším pred dvomi rokmi alebo pred rokom, na prelome rokov a ktorej cieľom bolo vzbudiť v spoločnosti akúsi eufóriu okolo Európskej únie, eurofondov. Malé deti tam rozprávali o tom, aká je Európska únia super a ako by sme bez Európskej únie na Slovensku asi neprežili.
Ale absolútnou morálnou stokou je zneužívanie detí, a začnite si to všímať, začnite si to všímať, zneužívanie detí na reklamy pre hypotéky, pôžičky a spotrebné úvery. Najmä nebankové subjekty. Zase tancujúce detičky, šťastné rodinky a na konci Pôžičkáreň alebo nejaká iná firma, 10-percentný úrok, pôžička cez telefón. To je podľa nás absolútne morálne dno.
Preto navrhujeme, aby bolo pôsobenie detí v akejkoľvek reklame, detí do 15 rokov v akejkoľvek reklame zakázané, a nech si producenti reklám, nech si nadnárodné korporácie a spoločnosti poriadia, ako chcú, my sme poslanci Národnej rady, naším cieľom nemá byť ochraňovať množstvo reklamy a vychádzať v ústrety tomu, aby reklamy bolo ešte viac, naším cieľom má byť chrániť v prvom rade deti a potom divákov od množstva otravnej reklamy.
Takéto zákonné regulácie vysielania detskej reklamy sú úplne bežné aj v zahraničí, napríklad v severských krajinách to funguje dlhé roky a je to úplne v poriadku. Preto to navrhujeme aj my. O tomto zákone sa bude hlasovať pravdepodobne až zajtra doobeda, a preto si, vážení poslanci, kolegovia, kolegyne, vyberte, na ktorej strane chcete stáť, či sa chcete postaviť na stranu veľkých korporácií a producentov reklám, ktoré zneužívajú detskú naivitu na to, aby im predávali hlúposti, ktoré bohapusto, naozaj bohapusto zneužívajú deti na to, aby propagovali pôžičky a zadlženie, alebo sa postavíte na stranu ochrany detí a na stranu divákov, ktorí majú takejto reklamy už plné zuby.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, ktorí ste tu ešte zostali, dovoľte mi, aby som vám v stručnosti uviedol našu novelu zákona č. 147/2001, to je zákon o reklame, v znení neskorších doplnení a predpisov. Cieľom tohto zákona je obmedziť množstvo reklamy vysielaných v televíznom vysielaní, množstvo reklamy vysielanej počas detských relácii a takisto obmedziť pôsobenie detí v reklame. Návrh zákona nebude mať nijaký vplyv na štátny rozpočet... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kollár, Pčolinský, poprosím, kľud v sále.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, bude mať mierne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko sa zvýšia nejaké regulačné nároky na, najmä na televízne spoločnosti, ale na druhej strane takáto regulácia je žiaduca a pozitívna, a návrh zákona bude mať pozitívny sociálny dopad, pretože ochráni divákov a deti.
Pán predsedajúci, toľko na úvod, rád by som návrh zákona podrobnejšie uviedol v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne. Pán minister, váš rezort dostal na tento rok rozpočet zhruba 244 miliónov eur, čo ste sám povedali, že je o štvrtinu vyšší rozpočet, než aký bol v minulých rokoch, a tak ste sa rozhodli, že podporíte okrem iného aj rozvoj kultúry národnostných menšín.
Vo svojom príhovore ste spomínali, že idete podporiť 13 menšín, ale podľa alokácie jednotlivých dotácií to vychádza tak, že najviac bude podporená práve maďarská menšina a rómska alebo teda po našom cigánska. V tom je, samozrejme, cítiť istá pachuť nejakej politickej dohody so stranou MOST – HÍD, ktorá už dávnejšie sa snažila presadiť takýto model podpory práve maďarskej národnostnej menšiny, na čom by, samozrejme, nebolo takisto nič zlé, len treba, myslím si, že treba nejakým spôsobom lepšie zašpecifikovať, na čo tie peniaze, na aké účely majú byť využité, pretože to vo vašom návrhu chýba. Respektíve chýba tam hlavne to, na čo nemôžu byť použité, že nemôžu byť použité na propagáciu protislovenských a iredentistických názorov, čo sa veľmi ľahko môže stať.
Takisto sa spomína, že budete potrebovať stovky členov v rôznych radách, ktoré budú posudzovať projekty a prideľovať dotácie. Je tam uvedené, že s týmito členmi budú uzatvorené pracovnoprávne vzťahy, nie je špecifikované aké a nie je špecifikované, samozrejme, ani to, akú finančnú odmenu členovia týchto dotačných schém, dotačných rád dostanú.
Aby som to dal ale do kontrastu, že teda tu sa bavíme o tom, čo chcete podporiť, teda kultúru národnostných menšín, hoci my si myslíme, že tú podporu dostávajú dostatočnú už aj teraz, dám to do kontrastu s Maticou slovenskou. Matica slovenská má rozpočet taký istý ako minulý rok, aj v tomto roku má 1 celá, pokiaľ sa nemýlim, 49 milióna eur. V porovnaní s podporou kultúry národnostných menšín je to veľmi malé číslo, zlomkové. A nedávno bola propagovaná, bolo propagované také videjko, ktoré vytvorila Matica slovenská, týkalo sa to práve histórie prvého slovenského štátu, kde Matica slovenská nejakým spôsobom sa snažila vysvetliť historické okolnosti, za ktorých vznikol slovenský štát, a nejak hypoteticky uvažovala, že čo by sa stalo, keby sa história vyvinula inak. Namiesto toho, aby sa dočkala podpory a nejakého povzbudenia do ďalšej takejto činnosti, pretože na pomery Matice slovenskej išlo o – povedzme si rovno – odvážny čin, prihliadnuc na politické pomery mainstreamu a celkovo vlády.
Namiesto toho, aby sa Matica slovenská dočkala podpory, tak si vyslúžila od vás, pán minister, kritiku a sám ste začali hovoriť o tom, že možno bude treba túto inštitúciu zmodernizovať. Zmodernizovať, čiže politicky skorektniť. Ja vás preto, pán minister, vyzývam, aby ste zvážili navýšenie podpory, finančnej podpory pre národnostné menšiny, pretože; aby ste ma nechápali zle, my nie sme proti podpore kultúry národnostných menšín, no len si nemyslíme, že táto podpora by mala byť navýšená, čiže tá podpora, ktorá je teraz, je podľa nás dostačujúca a, naopak, treba podporiť práve tú proslovenskú kultúru, tie proslovenské inštitúcie, ktoré sa snažia vzbudzovať v Slovákoch lásku k vlasti, akúsi lásku k svojeti a celkovo ten proslovenský cit.
Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, naozaj išlo o také trošku nekorektné premostenie tém a myslím si, že by sa takto hrušky s jablkami miešať nemali, hoci súhlasím s tým, že by sa mali podporovať aj, aj sociálna situácia v slušných rodinách a slušných detí. Ale ja som si pozrel teraz tú vyhlášku a možno toto bude súvisieť s vaším vystúpením, v tej vyhláške vykonávacej je v bode 5 vyhlásenie žiadateľa: "Čestne vyhlasujem a svojím vlastnoručným podpisom potvrdzujem, že som občanom krajiny, ktorý je členským štátom Európskej únie."
To znamená, že, ak tomu správne chápem, tak o túto dotáciu môžu požiadať ktokoľvek, kto je občanom členského štátu Európskej únie, čiže aj cudzinci na Slovensku, a možno by bolo naozaj lepšie, keby o túto dotáciu mohli požiadať iba občania Slovenskej republiky, a zároveň by tým naše domácnosti získali akúsi komparatívnu konkurenčnú výhodu oproti cudzincom, ktorí sa sem nasťahujú a ktorí, predpokladám, že majú často alebo väčšinou viac peňazí, ktorí si to zatepľovanie môžu dovoliť z vlastných zdrojov. Čiže práve týmto spôsobom by som sa snažil podporovať Slovákov, a nie dávať dotácie všetkým občanom členských štátov Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem. Tak ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som za poslanecký klub Ľudová strana Naše Slovensko uviedol našu novelu zákona č. 600/2003 Z. z., je to zákon o prídavku na dieťa, ktorú sme pripravili spolu s poslancami kolegami Marianom Kotlebom, Martinom Beluským a Rastislavom Schlosárom za účelom efektívnejšie využívania verejných financií a takisto aj za účelom obmedzenia pôrodnosti asociálnej časti obyvateľstva.
Je zrejme logické, že každá normálna vláda sa snaží podporovať v prvom rade pôrodnosť tej časti obyvateľstva, ktorá dokáže do budúcna zabezpečiť kultúrny, hospodársky rozvoj krajiny a takisto ktorá dokáže zabezpečiť aj obranyschopnosť krajiny. Štáty za týmto účelom využívajú rôzne nástroje, nástroje demografickej politiky. Na Slovensku sa používa v prvom rade daňový bonus, ktorý je vyplácaný ekonomicky aktívnym, alebo ak chcete, zamestnaným rodičom, a druhým nástrojom je vyplácanie prídavku na dieťa. A práve v týchto prídavkoch na dieťa vidíme trošku problém, pretože prídavky na deti sú momentálne vyplácané plošne, sú vyplácané bezzásluhovo veľkej časti obyvateľstva. A práve istá časť asociálneho obyvateľstva si z rodenia a plodenia detí spravila doslova živnosť a takýmto spôsobom si zarábajú na živobytie, pričom o svoje vlastné deti sa patrične nestarajú. Preto je nielen cieľom Ľudovej strany Naše Slovensko, ale myslím si, že cieľom každej normálnej vlády, každého normálneho politika snaha tento systém zmeniť, a my prichádzame s návrhom, že vyplácanie prídavkov na dieťa by malo byť umožnené alebo by sa mali vyplácať tieto prídavky len rodičom, resp. oprávneným osobám, ktoré dosiahli minimálne stredoškolské vzdelanie.
Prečo práve minimálne stredoškolské vzdelanie? No jednoducho preto, že stredoškolské vzdelanie sa nám ukázalo akýsi, ako akýsi optimálny, také delítko alebo deliaca čiara medzi asociálmi a slušnými pracujúcimi ľuďmi. Lebo podľa súčasne platného školského systému v Slovenskej republike je na ukončenie stredoškolského vzdelania, a to asi potvrdíte aj viacerí, ktorí máme skončené stredné školy, na ukončenie stredného vzdelania, stredoškolského vzdelania je potrebné preukázať schopnosť vzdelávať sa, schopnosť vzdelávať vo všeobecných predmetoch, schopnosť vzdelávať sa v odborných predmetoch, zvládnutie základov telesnej výchovy, mravnej, etickej, morálnej výchovy. Podľa údajov posledného sčítania obyvateľstva v roku 2010 má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie na Slovensku 81 % obyvateľov nad 15 rokov. Čiže 81 % obyvateľov nad 15 rokov ukončenú strednú školu. Úplne opačná situácia je ale v asociálnych osadách, v ktorých bývajú prevažne, to si povedzme rovno, neprispôsobiví Cigáni. Je veľmi ťažké zohnať štatistiku vzdelanosti na báze nejakej, nehovorím, že etnickej príslušnosti, ale na báze nejakého, nejakej asociálnej príslušnosti, ale predsa len jednu takúto štatistiku sa nám podarilo nájsť, táto štatistika bola publikovaná v dokumente s názvom Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu rómskeho obyvateľstva do roku 2020. Dnes to vyznie možná už ako sci-fi, ale tento dokument naozaj bol prijatý uznesením vlády v roku 2012. No a podľa tohto dokumentu, podľa tohto uznesenia vlády má ukončené stredoškolské vzdelanie len 23 %, 23 % cigánskej populácie. Zamyslime sa nad tým, len necelá štvrtina z cigánskej populácie sa zmôže na to, aby dokončila minimálne stredoškolské vzdelanie alebo nejakú učňovku, alebo nejakú maturitu. My, samozrejme, s týmto nesúhlasíme, a preto, a preto sa snažíme tento náš návrh zákona presadiť, aby sme práve, aby sme práve podporili pôrodnosť tej vzdelanej časti obyvateľstva. Samozrejme, samozrejme, že tento náš návrh zákona nie je namierený proti už narodeným deťom alebo proti rodičom už narodených detí, preto navrhujeme účinnosť našej novely až od 1. januára nasledujúceho roku 2018, aby mali rodičia, budúci perspektívni rodičia možnosť a príležitosť zodpovedne si naplánovať rodičovstvo. Takisto v rámci tejto novely zákona zavádzame prechodné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že rodičia, ktorí poberajú dávky na svoje deti, ktoré sú už narodené, dopoberajú tieto dávky v pôvodnej výške aj do budúcnosti, čiže to sprísnenie vyplácania prídavkov na deti sa dotkne len v budúcnosti narodených detí.
Tento návrh zákona, a to, myslím, že podporia všetci, že tento návrh zákona bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet, hoci, hoci, v súčasnosti nie je možné presne kvantifikovať, aký bude ten pozitívny vplyv, pretože nedokážeme presne odhadnúť, ako sa zmení pôrodnosť, a teda najmä pôrodnosť tej asociálnej časti obyvateľstva po prijatí tejto novely, po sprísnení vyplácania prídavkov na deti. My sme navrhovali peniaze, ktoré sa ušetria na vyplácaní prídavkov na deti pre asociálov, použiť na zvýšenie daňového bonusu pre pracujúcich alebo ekonomicky aktívnych rodičov, bol to návrh, ktorý sme predkladali na minulej, to bola tuším ešte februárová schôdza, bola to novela zákona č. 595/2003 Z. z., zákona o dani z príjmov, kde sme navrhovali, aby rodiny, ktoré majú aspoň tri deti a zarábajú priemernú mzdu, neplatili žiadnu daň z príjmov.
Čiže cieľom tejto dvojice návrhov zákona bolo, aby sa vyplácalo menej peňazí pre asociálnu časť obyvateľstva, aby sa zároveň aj obmedzila pôrodnosť asociálnej časti obyvateľstva a, naopak, aby sa viac peňazí vyplácalo slušným pracujúcim rodinám. Žiaľ, tento návrh na minulej schôdzi ste nepodporili, ja preto apelujem na vás, aby ste podporili aspoň tento náš návrh, ktorý predkladáme teraz, to znamená návrh na sprísnenie vyplácania prídavkov na deti, pretože, poviem to tak nadľahčene, tu nejde o tých pár desiatok miliónov, ktoré sa vďaka tomuto návrhu ušetria na vyplácaní prídavkov pre asociálov, ale v prvom rade tu ide o to, že ako si predstavujeme Slovensko o desať, dvadsať, tridsať, možno štyridsať rokov, či chceme, aby bolo plné slušných, vzdelaných, pracujúcich mladých ľudí, alebo či chceme, aby bolo plné nevzdelaných, lenivých a v podstate naničhodných asociálov, ktorí len budú natŕčať ruky a budú čakať, čo sa s nimi stane. Preto vás žiadam o podporu tohto nášho návrhu.
Ďakujem.