Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že na zrušenie hlúpostí nie je nikdy priskoro. Toto okrem toho, že je to hlúpe, je aj už z dôvodov, ktoré tu odozneli, v zásade nemorálne a výpalnícke. Musím povedať, že keď sa zamýšľam nad rizikami činností, ktoré človek vykonáva, neviem, či by sa nemal prvý a možno aj druhý stupeň uvaliť i na manželov, ktorých manželky sa doma starajú o rodinu a deti, pretože nepochybne kontakt s domácimi čistiacimi prostriedkami na riad, dlážku a čokoľvek ďalšie, drobné pranie, nehovoriac o, fŕkajúci olej a následné popáleniny s kdečím možným, okopávanie záhradky s dopadom ultrafialových lúčov, ktoré môžu následne viesť k predčasnému starnutiu kože alebo k rakovine kože dokonca, je, samozrejme, tiež riziko a ešte našťastie nikoho nenapadlo, že by sa toto teda uvalilo na živiteľa rodiny, pretože však tá manželka je vystavená okrem kontaktu s ním ešte aj mnohým iným rizikám.
Preto si myslím, že to, čo tu celkom logicky odôvodnil Jozef Mihál, je krok dobrým smerom a vyslovujem tak nejak skrytú nádej, že i kolegovia vládnucej koalície, dokonca i sám pán minister zdravotníctva by mal nahliadnuť pri tom, že pôsobí zatiaľ osvieteným dojmom, výpalnícky charakter tejto zákonnej normy a postaviť sa na stranu zdravého rozumu, čo je v tomto prípade postaviť sa na stranu SaS, ako platí i v iných prípadoch. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Skutočne to bolo dobré upozornenie na to, že sa vlastne nejedná doslova a dopísmena o amnestiu, lebo išlo o zastavenie vyšetrovania. Samozrejme, bolo oveľa racionálnejšie z Mečiarovho pohľadu zastaviť vyšetrovanie, pretože ak by sa obnažila, nedajbože, poctivým vyšetrovaním Stredoslovákmi alebo ešte lepšími kádrami línia Roháč – Lexa – Mečiar s medzifigúrami vmedzerenými medzi tieto tri nosné body, tak by to bolo nepochybne oveľa nevýhodnejšie. Zastaviť vyšetrovanie bola tá cesta, takže my vlastne rokujeme o zrušení zastavenia vyšetrovania, čo sa mi zdá, dá sa povedať, ešte menej problematické.
Zmysel takéhoto rozhodnutia, hoc aj po 20 rokoch, je v tom a to je takmer biblické, že sa páchatelia dozvedia, že ničie stromy nerastú do neba. Ani ich. Dozvedel sa to vo chvíli, keď mal okolo krku slučku, aj Sadám Husajn, dozvedel sa to lyonský kat Klaus Barbie a, presne vzaté, i bez slučky na krku sa to dozvedela vyše 90-ročná súdružka prokurátorka Polednová-Brožová, ktorá sa podieľala na justičnej vražde Milady Horákovej.
Je teda potrebné, aby zločinci poznali, že ich stromy do neba nedorástli. A i v dusnej kambodžskej džungli nakoniec pred súdom stál Pol Pot. Je perverzné, ak v mene právnej pozitivizmu nechceme vykročiť cestou poučenia páchateľov o ich stromoch.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predseda vlády a docent práva Fico onehdá vyhlásil, že tie amnestie sú právny suterén, ale ich zrušenie by bolo tiež právny suterén.
No, musím povedať, že nie som právnik a som len lekár, ale takto dovedený právny pozitivizmus za hranu spravodlivosti a slušnosti je podľa mňa nepochopiteľný. Viete, možno keby 30. apríla 1945 vyhlásil ríšsky kancelár a vodca Adolf Hitler tesne predtým, ako si preženie guľku, hlavu guľkou, amnestiu na všetky činy spáchané jednotkami SS, na všetky činy a rozhodnutia jeho podriadených a na všetko, čo súviseli s dvanástimi rokmi existencie tretej ríše, bolo by nepochybne - zrejme podľa istej interpretácie práva - právnym suterénom zrušiť túto Hitlerovu amnestiu. Pretože tie zákony boli prijaté Ríšskym snemom, tie napr. norimberské, a mnohé iné ďalšie veci sa diali v súlade s tým, čo vtedy platilo.
Dá sa, samozrejme, byť zástanca právneho pozitivizmu, ale ak vedie k takým výsledkom, že sa amnestie zločinov chránia právnym pozitivizmom, tak je to čistá perverzia. (Potlesk.)

Áno, bezvadne. Ďakujem, pán predsedajúci, ja by som sa dotkol len jednoho zo zmienených oponentov. Samozrejme, som dermatovenerológ a docent Kresák je ústavný právnik, respektíve vehlasný právnik. Samozrejme, sofistikovane ma poučil, okrem toho, že hovoril o Európskom súde pre ľudské práva, že vlastne tým ľuďom nebolo odňaté občianstvo, ergo nebol porušený čl. 5 ods. 2, ale že to bolo zrušené, či použil nejaké iné sloveso. No, ja som laik právny, ale je to asi tak: máš ženu a máš s ňou tri deti a rozvedieš sa, alebo sa nerozvedieš, ale opustíš ju, alebo zdrhneš, alebo ju okašleš. Ja sa tak zhruba zamýšľam nad tým, že iste je v tom právny rozdiel, lebo rozvod je právny akt. Ale z pohľadu tej ženy, ktorej ostali tri deti na krku, a ty o 30 rokov s mladšou, je to i z hľadiska tých detí zhruba asi tak vážny rozdiel, či ich okašlal rozvedených alebo nerozvedených, presne ako tých 1300 občanov, o ktorých je reč. To znamená, pre nich je veľkou potechou, že im nebolo odňaté, že im bolo len zrušené. To, samozrejme, ich napĺňa absolútnym šťastím.
A chcem teda si spomenúť na jednu inú vec, keď sme spolu predkladali pred rokmi novelu nehorázneho zákona vysokoškolského z éry Slavkovskej, tak som prišiel na vládu, zastupujúc predkladateľov, a docent Fogaš si neuveriteľne zgustol na tom právnom texte a poučoval ma tam ako malého chlapca, že kde mal byť odsek a ako sa skracuje odsek a či má byť s veľkým alebo malým písmenom. Vonkoncom neoponoval meritu nehoráznej, myslím, Slavkovskej zákona, ale s úplnou perverznou radosťou sa ako právnik vozil na kolegovi docentovi Kresákovi a pred celou vládou, respektíve pred Legislatívnou radou vlády predvádzal, akí nedoukovia tu predkladajú zákony. A mal som vtedy taký istý mizerný pocit z neho, lebo my sme stáli na dobrej strane a bojovali za dobrú vec.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, milý Gábor, dobre, že si nadhodil tú tému, kto čo zavinil, a prečítal si veľmi takú dobrú vec v znení: "zásada koalície je, na čom nevznikla dohoda, to nie je možné riešiť." To je citát z teba. Škoda, že ste si na to nespomenuli, keďže bolo všeobecne známe, aký bol postoj SaS a OKS k eurovalu, že ste si na toto základné pravidlo vtedy zabudli spomenúť a z toho sa odvíjali všetky následky. Ale nejde o to. Teraz si povedal pekne, že tento nápad rozbiť koalíciu a že nechceš nikoho uraziť, no ja si myslím, že to, čo si hovoril, a to, čo nakoniec urobíte, nejde o to, žeby si niekoho chcel uraziť. Urazení budú tí, ktorých ten zákon postihol.
A to, keď si vyratúval, kto ako kedy hlasoval. Chceš snáď povedať, že Dostál, Osuský alebo Poliačik zmenili svoj názor pri ktoromkoľvek hlasovaní za tento zákon? Lebo my sme predkladatelia, o nás si hovoril, že sa bijeme v hruď. Tak ja ti hovorím, že som sa v hruď bil za tých 1 300 občanov stále a nemenne rovnako.
A úplne nakoniec. Bol pekný, tá spomienka na basketbalistu významného. No, to ma teší, že dostal výnimku. Problém je, že tých 1 300 ostatných neboli najlepší slovenskí basketbalisti. Mali by sme preto tým vydatým dievčatám a tým ženatým chlapcom povedať, aby sa vykašlali na iné veci a trénovali basketbal na úroveň najlepšieho. Potom by možno dostali od ministra vnútra výnimku. Inak tá výnimka má v slovenských dejinách tiež výbornú tradíciu. Aj doktor Jozef Tiso udelil tisíce výnimiek, ale asi 60-tisíc ľudí išlo bez výnimky do cyklónu B.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Aj ja ďakujem, kolega Budaj, za podporné slová a presne tak ako Ondro i za pozoruhodnú epizódu zo života Karla Kryla.
Chcel by som povedať, že tá vďačnosť krajiny, ktorá mi umožnila žiť v slobode, čo sa stalo Karlovi Krylovi v prípade Spolkovej republiky Nemecka, vlastne bola takým istým obrazom i toho, čo prežil môj prastrýc, signatár Trianonskej dohody v mene Československa, ktorý sa po konci svetovej vojny a nástupe komunizmu nikdy nevrátil zo Spojených štátov ako občan Spojených štátov. Žil v Pensylvánii. A podľa tejto logiky, odhliadnuc od toho, aké má ktorá krajina pravidlá, by presne vzaté za status quo nemohol, odhliadnuc od teda vekového, ba časového posunu, získať slovenské občianstvo, hoci mu ešte aj SNS rozvesuje a stavia pamätníky. Neviem, čo by hovoril na túto veľkorysosť zo strany SNS on ako osoba, ako sme ho poznali.
Ale chcem povedať ešte jednu vec. Ak som tu citoval čl. 2 odsek, teda čl. 5 odsek ústavy, "nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli", tak tam v zátvorke nie je nič napísané o Orbánovi. Neexistujú rôzne kategórie občanov. Ústava nezmieňuje tých, na ktorých neplatí čl. 5. To znamená, každý, kto strpí status quo, vedome v sieni zákonnosti trpí porušovanie ústavy. A ak sa nepletiem, podaktorí z nás, hádam všetci stopäťdesiati sme tu na tú ústavu toť nedávno prisahali.

Ďakujem obidvom kolegom, ktorí reagovali.
Kolega Pčolinský, ja si nemyslím, že tá Slovenka vydatá v Edinburghu nemá hrdosť, je polomuž, položena alebo čokoľvek z toho, čo ste ako argument vymenovali. Myslím si, že to, čo ste vymenovali, bola hlúposť. Inými slovami, tá osoba nestratila národnú hrdosť. Je možné a pravdepodobné, že vychová svoje deti v rodnom jazyku a budú vedieť hovoriť so svojimi starými rodičmi z matkinej strany ako všetky ostatné slovenské deti. Presne tak, ako moja manželka naučila kvôli starým rodičom naše deti bulharsky, ale samozrejme, že keď sa v prvej triede pýtala učiteľka základnej školy, kto vie text slovenskej hymny, tak môj, medzičasom 34-ročný, starší syn, bol jediný v triede, Bulhar rodom po matke, ktorý vedel kompletný text slovenskej hymny. Zvyšných 27 vlasteneckých prváčikov tento text nevedelo.
Som teda presvedčený, že vonkoncom neznamená to, že niekto prijme nejaké občianstvo, stratu čohokoľvek z toho, čo ste vymenovali. Je samozrejme vaším svätým právom hlasovať proti. Ale argumenty, ktoré ste pre to uviedli, sú, jemne povedané, na vode.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa. Kolega Dostál predložil ako spolupredkladateľ návrh zákona, ktorý sa na dosky, ktoré možno neznamenajú svet, ale znamenajú, ako hovoril pán poslanec Mičovský, to, čo má znieť v sále zákonnosti, sa vracia tretíkrát za ostatné tri a pol roka.
Prvýkrát bol predložený v tomto istom znení mnou a bol, tak ako zvyšných 31 mojich návrhov, odoslaný palcom pani Laššákovej do nebytia. Získal podporu, dá sa povedať, väčšiny vtedajšej opozície a očividne signalizoval, že opozícia ctí ústavu, pretože, ako je napísané v dôvodovej správe, "nikomu nemožno odňať občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli". To je základná vec, o ktorú opierame náš návrh návratu k stavu, ktorý napĺňal toto znenie ústavy.
Keď o šesť mesiacov uplynula doba umožňujúca opätovne predložiť neprijatý návrh, ujal sa ho kolega Gábor Gál a takým, pripusťme trochu pokútnym spôsobom, bez toho, aby sa spýtal pôvodného predkladateľa, či s tým súhlasí, ten návrh predložil ako svoj, taký, aký je. I vtedy som zaň hlasoval, pretože dobrá vec je to, prečo treba prípadne prežrieť akú-takú drobnosť a lapáliu, ako je nespýtanie sa predkladateľa na to, či si môžem osvojiť a predložiť jeho návrh. Pretože som bol pevne presvedčený, že je to dobrý návrh.
A tak zase po uplynutí istého času ten návrh tu je. Myslím si, že je stále dobrý a stále férový a ústavný. To je to najdôležitejšie. Pretože, a tu sa zopakujem, ale je tu veľa nových poslancov, ktorí to nepočuli, tento náš demokratický štát nemôže a neodníme občianstvo ani Rigovi, ktorý umlátil šesť či sedem žien lešenárskou trubkou a potom na nich vykonal súlož. Dostal doživotie, trávi ho v Ilave, ale zomrie ako občan Slovenskej republiky. Občan Polgári podrezal na úteku z leopoldovskej väznice štyroch väzenských dozorcov. I on zomrie ako občan Slovenskej republiky. Ale tá, ktorá našla zaľúbenie v štedrom Škótovi a dnes žije ako Slovenka rodom v Edinburghu a prijala z istých príčin britské občianstvo, tej ho odnímeme. Zvláštny prístup k svojim občanom.
Sám, respektíve moja rodina je dôkazom iného prístupu. Keď moja manželka, ktorá je Bulharka, ktorá je to najlepšie, čo som v živote dostal od osudu, si ma brala, tak ak chcela slovenské občianstvo, vtedajšie bulharské zákony trvali na tom, že sa musí vzdať bulharského. Vzdala sa ho, pretože už 38. rok lieči slovenských pacientov tak, ako som ich liečil roky ja. Ale bulharský štát, demokratické Bulharsko, nahliadlo, že toto nebolo dobré rozhodnutie a po niekoľkých rokoch zmenilo právny stav a umožnilo občanom Bulharskej republiky, ktorí takýmto činom prišli o svoje občianstvo nútene, návrat do toho občianstva.
Uvediem extrémny príklad. Ak by mne dal bulharský štát, ktorému vďačím za to svoje najväčšie šťastie v živote, možnosť získať paralelne jeho občianstvo, pretože mám vzťah k tej krajine, k jej ľuďom i k tým x-Bulharom, ktorí žijú už desaťročia v Bratislave – čo desaťročia? – pomaly sto rokov mnohí, že by som kľudne to občianstvo prijal a hádam by ma nikto nepodozrieval z vlastizrady alebo toho, že nebudem ďalej hájiť záujmy Slovenskej republiky. Musím teda povedať, že či to je hlas srdca tej Slovenky vydatej za Škóta a žijúcej v Edinburghu alebo akýkoľvek iný prípad, nemyslím si, že by Slovenská republika vo vzťahu k svojim občanom mala byť menej veľkorysá, ako je Bulharská republika k svojim občanom a môže nám byť akokoľvek v tomto bode príkladom.
Myslím teda, že ak chceme návrat do status quo ante, a pripusťme, že okrem iného ante Orbánovho zákona, tak si nemyslím, že nabádame Slovákov k vlastizrade, k opusteniu vernosti Slovenskej republike alebo k čomukoľvek podobnému. Nemyslím si, že ten prijatý zákon bol dobrý. Ale akokoľvek, občas sa, domnievam sa, že netreba nastavovať druhé líce, napriek kresťanskej viere, tak sa nedomnievam, že presne v tomto prípade sa bolo treba riadiť starozákonným: oko za oko, zub za zub. Myslím si, že výsadou demokracie, a pripusťme, že liberálnej, nie neliberálnej, je ukázať veľkorysosť k nikomu menšiemu, ako sú naši občania.
Preto sa domnievam, že návrat do pôvodného stavu je dobrým krokom, je férovým krokom voči mnohým našim občanom, ktorých sme pripravili o občianstvo, a je krokom k normalite, pretože, a to už poviem nakoniec, my tu máme historicky neblahé skúsenosti s odnímaním občianstva. My sme odňali občianstvo, občianske práva, majetok desiatkam, tisícom občanov Slovenskej republiky. Potom ich naložili do dobytčích vagónov a vyviezli v ústrety tragickému osudu. Ešte predtým, v čase Viedenskej arbitráže sme z niektorých miest, priľahlým k arbitrážnej hranici, vyviezli do zóny nikoho Židov z tej oblasti a zbavili ich občianstva a nechali ich tam, asi na tej úrovni, ako zlí ľudia, ktorí si ako krátku hračku kúpia psa a potom ho priviažu na špagát o strom v lese a nechajú ho zdochnúť. Toto bol prístup, na ktorý nemôžme byť hrdí. A myslím si, že táto tradícia je neblahá. Tá tradícia je typická pre totality. Alexander Solženicyn bol zbavený občianstva Zväzu sovietskych socialistických republík tak, že vkročil do odbavovacieho priestoru letiska a tam mu bolo toto občianstvo odňaté. Iste by tí, ktorí sme si zapamätali niečo z výuky ruštiny na strednej škole, mohli napadnúť slová Majakovského básne stichatvarenie o krasnom pasporte: "Čitájte i zavídujte, ja graždanin Sovétskovo sajúza." No, Solženicyn o túto česť a radosť, čo mu mali podľa Majakovského závidieť, prišiel. My v skromných pomeroch sme Pavla Kohouta neposlali k železnej rude na česko-nemeckej hranici na Šumave do leteckého odbavovacieho priestoru, pretože táto oblasť nemá letisko. Len sme ho proste vyšupli za rampu, za ktorou končil tábor mieru a socializmu, a zbavili sme ho občianstva Československej socialistickej republiky. Musím teda povedať, že zbavovanie občianstva má u nás všetku možnú tradíciu, len nie na nasledovaniahodnú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
No, všeobecne je jadrová energia niečo, čo u laikov – a tých je tu plná sála, aj keď je teraz prázdna – vzbudzuje také niečo ako úctu a odstup. Pravda ale je, že ešte aj u takýchto vecí, u terrawatthodín a podobne sa nakoniec dá veľmi často ten problém z pohľadu daňového poplatníka a občana republiky zredukovať na zdravý rozum a tiež na jeho peniaze. To znamená, že ak je tu reč o drahej energii a o žabe na prameni, ktorou je šéf ÚRSO, a o jeho, dá sa povedať, celkom dobrej vízii istôt; aspoň niekto ich má; tak takéto vystúpenie odborníka je i pre mňa obohatením.
A rovnako je pre mňa obohatením; škoda, že nás tu bolo tak málo, z vládnucej koalície šesť, ktorá stojí za programovým vyhlásením vlády. Bolo to poučné v tom zmysle, že sa i laik ako ja, pretože pochopiteľne s voľbou na poslanca nikto nezíska rozum na všetko a kto si to myslí, je asi hlupák, ale v takomto prípade získame vhľad do obrovských investícií. A to kolega ešte nehovoril, čo mňa laika napadá, že potom je otázka uložení a nakladania s vyhoreným rádioaktívnym materiálom, na ktoré zaväzujeme, ako povedal pekne, nenarodené deti. A to je presne tá redukcia na zdravý rozum. Teda otázka je, komu to pomôže, kto z toho niečo má a či je toto to najlepšie vynakladanie obrovských peňazí v krajine, ktorá potrebuje mnoho iných vecí.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, ako starý otec si želám, aby mali moje vnúčatá učiteľa, ako je Martin Poliačik. A ako občan si želám, aby, keďže on je mladý a verím, že jeho čas príde, aby slovenskí učitelia mali ministra, ako je Martin Poliačik.
A teraz k tej druhej téme. Aj Hitler bol dôsledkom niečoho, čo ho ale nerobilo lepším a neospravedlňovalo ani tých, ktorí s ním kolaborovali. Pokiaľ ide o dodržiavanie slova SaS i OKS, od tej doby, čo boli v parlamente, vždy dodržali slovo, i keď to bolo zničujúce i pre nich, napríklad pri eurovale. A dodržali ho i pri týchto voľbách. Takže reči o nedodržaní slova sú hlúposť. A SaS ani OKS nespôsobovala tie dôsledky, ktoré sú dôsledkom niečoho, takže v tomto smere sa môže smele pozrieť každému do očí.
Úplne nakoniec to, že či môže niekto hodnotiť, kto je dobrý a kto je zlý. Robíme to každý deň, robíme to vo vzťahu k svokre, k šéfovi v práci, k spolupracovníkom, k susedovi v baráku, ktorý do noci robí čurbes, proste hodnotíme, to je normálna ľudská vlastnosť, len hlupák ju – tobôž v politike – môže považovať za niečo, čo je mimo misu a nevhodné.
A úplne nakoniec, na tému kandidátka a účasť štrnástich poslaneckých zástupcov Ľudovej strany. Keby spolužiak prokurátor sa, celá prokuratúra, menej starali o zametanie káuz pod koberec a starali by sa napríklad o to, že z vlastnej vôle sú povinní vzniesť a začať konať pri porušení § 422d, tak by tá kandidátka vyzerala ako štrbavé zuby, pretože mnohí z nich by boli vo vyšetrovacej väzbe alebo v base. (Potlesk.)