Ďakujem pekne za slovo.
Príjemné dobré ráno, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som pokračoval vo svojom vystúpení možno takým trošku zmierlivejším tónom ako včera, lebo predsa tam bolo trošku viacej emócií. Ale chcem povedať, že tie emócie neboli preto, lebo vnímam učiteľov ako niečo, čo nechce riešiť problémy školstva. Ja vnímam učiteľov ako tých, ktorí ťahajú celé školstvo. Len vďaka nim je školstvo v tom stave, v ktorom je.
Čo mňa určitým spôsobom znepokojuje, je to, že pokiaľ podľa môjho názoru budeme vyhrocovať problémy a budeme mať stále snahu aj v povolebnom období pri jasne deklarovanej a viacerými krokmi potvrdenej snahe na riešenie problémov školstva stále ťahať problémy školstva na ulicu, tak sa môžeme dostať presne do opačného stavu. Do opačného stavu znamená, že aj veci, ktoré sú dobre naštartované, ktoré sa ukazujú, že sú možné riešenia, ktoré vieme veľmi efektívne a rýchlo prijať, sa môžu zablokovať. A toto je stav, ktorý mňa znepokojuje, a toto je stav, prečo som vyjadroval aj včera možno trošku viac emócií, ako je obvyklé pri mojich vystúpeniach.
Takže chcem poprosiť aj učiteľskú verejnosť, aby sme zvažovali kroky, ktoré budeme robiť aj v nadchádzajúcom období, a aby to, čo je ponúknuté, a to ponúknuté je, aby sme hľadali riešenia za rokovacím stolom, aby sme to využili, lebo je na to jedinečná príležitosť. Ak v predchádzajúcom období bolo menej financií, tak dnes môžem povedať, že tých financií, ktoré sú pripravené na investície do školstva, je dostatok. Z viacerých hodnotení to vyplýva, že peniaze, ktoré sú pripravené, dve miliardy za štyri roky, sú peniaze, ktoré môžu výrazne naštartovať školský systém, ale na druhej strane musíme nájsť spôsob, ako ich efektívne a rozumne minúť. Toto je tá podstata tej debaty, ktorú by sme mali dnes viesť, a nie viesť o tom, či to má byť dve miliardy alebo dve miliardy dvesto miliónov. Proste to už nie je zmysluplná debata.
Dámy a páni, chcem povedať niekoľko faktov. K platom učiteľov po prvé.
Ak si zoberiem štúdiu alebo článok Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva z decembra roku 2015, sú tu zaujímavé údaje, o ktorých je potrebné debatovať. V roku 2014, čiže ku koncu roku 2014, lebo ešte neboli známe údaje za rok 2015, 41 % základných škôl malo priemerný mesačný plat vo výške 900 až 1 000 euro. Ďalších 36 % základných škôl malo priemerný plat vo výške nad 1 000 euro. Dohromady 77 % malo plat vo výške nad 900 euro. Ak budeme hovoriť, že medzitým došlo k zvyšovaniu platov v roku 2015 o 6 %, v roku 2016 o 4 % a od 1. septembra je navyšovanie platov o ďalších 6 %, tak k týmto číslam pribúda plus 16 percent. To znamená, dnes by som mohol tvrdiť, že 77 % škôl by malo mať podľa týchto štatistík priemerný plat vo výške nad 1 000 euro od 1. septembra 2016.
Ak budeme hovoriť, kde vidíme problém z makročísiel, lebo je pravdou, že makročísla neodzrkadľujú presne problémy konkrétnych učiteľov, ktoré je tak isto potrebné riešiť, tak môžme hovoriť, že je potrebné urgentne sa zaoberať problémami 23 % škôl. Čiže nehovorme, že celé základné školstvo je jedna veľká čierna diera, ale poďme prioritne riešiť ten problém, ktorý je, poďme zanalyzovať, prečo je problém u 23 % základných škôl, a poďme sa pozrieť na tento problém, ktorý potrebujeme urgentne vyriešiť, k platom možno z iného pohľadu.
Zazneli tu včera čísla OECD, ktoré nespochybňujem. Tie analýzy, ktoré sú aj v tejto správe, sú veľmi podobné. Pokiaľ ide o reálne platy, v roku 2013 a v správe, ktorú vydalo OECD v roku 2015, pod priemerom OECD sa nachádza 8 krajín z 32, ktoré boli hodnotené, čiže 8 krajín z 32. V rámci tých ôsmich krajín je Slovensko a treba objektívne povedať, že je na predposlednom mieste. Ale ak povieme, že v tejto skupine sa nachádzajú krajiny ako Írsko, USA, Taliansko, Maďarsko, Slovensko, Česká republika, tak myslím si, že tá vzorka je reprezentatívna. Ak tu zaznieva z viacerých úst, že naším vzorom je fínsky model aj z hľadiska obsahu, aj z hľadiska financovania, tak ak sa pozriete na túto štatistiku, prvá krajina, ktorá je nad priemerom, tesne nad priemerom OECD, je Fínsko. To znamená, rozdiel financovania Fínska a Slovenska je niekoľko miest. Nie je to 30 alebo 40 miest a kvalita, ktorú preukazuje fínsky vzdelávací model vzhľadom na financie, je výrazný vyššia ako kvalita vzdelávacieho modelu, ktorý je slovenský. A tu potom sa bavme aj o príčinách a nedostatkoch.
Poďme sa baviť o tom, čo vnímame všetci ako problém, platy začínajúcich učiteľov. Áno, je to problém, ktorý si zasluhuje úplne urgentné riešenie, aby sme pritiahli mladých, vzdelaných, schopných ľudí do školstva. Ale ja sa spýtam, aké riešenia sme dodnes dostali na stôl od odborového zväzu školstva, od Iniciatívy slovenských učiteľov, od Slovenskej komory učiteľov, od ďalších zainteresovaných, ktorí predstavujú nejaké návrhy? Paušálne zvyšovanie platov všetkých zamestnancov o 25 percent. Aké boli reakcie na moje vystúpenie, keď som povedal, že moja predstava je, aby sa mzdový balík rozdelil na tabuľkové zvyšovanie, povedzme v polovičke a druhá polovička nech ide na odmeny. Lebo kvalitu nedosiahneme tým, že učiteľovi, ktorý sa vezie, vezie sa 10 rokov, vezie sa 20 rokov, je na vrchole platovej stupnice, pridáme 25 percent. Tým nedosiahneme kvalitu, ale tomu učiteľovi pridáme 250 euro, ale tomu mladému, ktorý prichádza do školy, pridáme možno 50 euro, čo ho nemotivuje, aby prišiel, aj keď má záujem, snahu, entuziazmus posunúť školstvo dopredu.
Poďme sa konečne baviť o tom, že budeme ohodnocovať aj to, ak niekto si spravodlivo, čestne, s maximálnym nasadením vykonáva svoju prácu. Je to jedna cesta, to, že rozdelíme mzdový balík na tarify, rozdelíme mzdový balík, aby bola väčšia časť na odmeny, aby mohla byť ohodnocovaná práca jednotlivých učiteľov.
Nikto neprišiel ani s riešením, aby sme znižovali nožnice a viac podporovali mladých. Jedným z riešení je aj to, že rok, dva roky nebude zvyšovanie tabuľkových platov o percentá, ale o konkrétnu čiastku. Čiže dáme do školstva 10 %, 6 %, 10 % ročne, ale všetci dostanú rovnakú čiastku. Tým pádom tí mladí budú viacej motivovaní, lebo tí mladí dostanú výrazne viacej. Prečo nikto zo zodpovedných nehovorí o týchto riešeniach a všetky odmieta? Preto boli aj tie emócie, lebo mne to niekedy pripadá, že to nie je hľadanie riešenia, že to je hľadanie konfliktu. Ale my v školstve nepotrebujeme konflikt. My potrebujeme urýchlene nájsť riešenie, ktoré posunie slovenské školstvo dopredu. Toto sú veci, o ktorých je, dámy a páni, potrebné hovoriť.
Ďalšia vec, ktorá tu zaznela a zaznelo to aj vo vystúpení pána kolegu Žarnaya. Kredity a ich obmedzenie na 7 rokov. Dámy a páni, my musíme oddeliť kreditový systém od financovania školstva. Učiteľ musí spĺňať kvalifikačné predpoklady na to, aby mohol vykonávať svoju prácu. V prípade, že ich nespĺňa, môže dostať priestor na to, aby si doplnil svoje vedomosti a zručnosti, aby učil na úrovni doby a v prípade, že to v stanovenej lehote neuskutoční, tak musí zo školstva odísť. Ale nespájajme to, že keď niekto nazbiera kredity, že mu platia donekonečna. Ja to preženiem, budem to opäť hyperbolizovať. Dnes sa vám aplikácie v mobiloch obnovujú na možno týždennej, dvojtýždňovej, mesačnej báze. Ak niekto si urobí kredity na vzdelávaní na softvér, ktorý bude vyučovať a platí mu sedem rokov, o sedem rokov taká verzia už ani neexistuje. Je to nelogické, nemá to šancu na žiaden úspech z hľadiska posúvania kvality v školstve, a preto poďme hľadať zmysluplné riešenia aj v otázke oddeľovania kreditov od financovania alebo od finančného hodnotenia učiteľov.
Týchto tém, ktoré by bolo možno vhodné otvoriť, sú desiatky a ja nechcem zbytočne predlžovať túto diskusiu. Chcem povedať iba niekoľko poznámok. Včera som povedal, že to predvolebné obdobie bolo veľmi hektické, bolo v zásade vnímané na obidvoch stranách veľmi nervózne a neprospelo to veci. Chcem, aby to ďalšie obdobie bolo pokojnejšie, aby sme hľadali riešenia. Tak ako som vnímal v predvolebnom období mnohé iniciatívy, ktoré poukazovali na problémy v školstve, ako iniciatívy, ktoré sú politicky orientované, a toto presvedčenie som doteraz nezmenil, chcem povedať, že v tomto povolebnom období som s väčšinou týchto iniciatív osobne hovoril a musím povedať, že som tam našiel ľudí, ktorí sú schopní, majú dobré nápady a ponúkajú riešenia, ktoré sú riešeniami pre školstvo. Budem s nimi napriek politicky inej orientácii alebo iným politickým názorom debatovať a hľadať riešenia aj naďalej, lebo je to v záujme slovenského školstva a slovenské školstvo z tohto pohľadu aj z pohľadu hľadania riešení je potrebné odpolitizovať. Politický problém je možno jeden, dva, financovanie súkromných škôl verzus verejné, hľadanie optimálnej siete, aký bude pomer a podobné záležitosti. Ale tých politických problémov tam v zásade nejakým spôsobom veľa nie je.
A to, čo je tam a zaznieva to naprieč, nechajte učiteľov učiť alebo nechajme učiteľov učiť a odbremeňme ich od iných vecí. Vidím tu aj v tých návrhoch, budem citovať, "musíme prestať učiteľov kontrolovať, ako vyplňujú triednu knihu, ale musíme ich kontrolovať, aký pokrok vo vzdelaní dosiahli ich žiaci". Toto je podstata, s ktorou musíme jednoducho v tom ďalšom období ísť.
Ale treba povedať jedným hlasom a jedným dychom, že doba, ktorú majú učitelia vyhradenú na prípravu na vyučovanie, je doba dostatočne dlhá, ktorú treba využiť na prípravu na vyučovanie a prípravu učebných pomôcok, na prípravu lepších postupov na to, aby deti zvládali výuku, na to, aby deti odchádzali zo školy pripravené do života, a nie na to, aby niekto mal výrazne ľahšiu robotu alebo pár jednotlivcov, aby som to nepaušalizoval, aby pár jednotlivcov malo jednoduchšiu robotu a povedalo, tu máte učebné texty, interaktívna tabuľa slúži na to, aby som tam premietol slajdy, ktoré používam desať rokov a toto sa doučíte doma. Tadiaľto, dámy a páni, cesta nevedie. Týchto učiteľov nie je veľa, ale treba jednoznačne povedať, že takýchto učiteľov v slovenskom školstve nepotrebujeme a v záujme kvality a budúcnosti vzdelávania našich detí a spokojnosti našich detí musíme sa aj s takýmito ľuďmi vysporiadať. Toto je priestor na debatu, neexistujú tu paušálne dobré riešenia. Je to o ľuďoch, je to o konkrétnych osobách a je to o hľadaní problémov.
Preto hovorím, máme 23 % škôl, ktoré majú pod 1 000 euro. Poďme sa zaoberať nimi. Máme 15 % škôl zo zistenia školskej inšpekcie, ktoré majú nedostatočné materiálno-technické vybavenie. Poďme sa zaoberať v prvom rade nimi, ale nepoďme tí, ktorí majú 1 200 priemer na škole s otvorenou rukou, nepoďme podporovať tých, ktorí majú nadpriemerne vybavené školy z eurofondov, aby si žiadali opätovne eurofondy, lebo už ich nepotrebujú a nebude zostávať na tých, ktorí nemajú. Poďme hľadať riešenia, ktoré sú v prospech slovenského školstva, a nielen jednotlivcov a možno v niektorých prípadoch nielen z dôvodu uspokojovania možno zatiaľ nenaplnených politických ambícií niektorých revolucionárov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
