Tak o tomto nepochybujem. (Povedané so smiechom.)
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predkladaným obom návrhom zákonov.
Ak by som to tak veľmi mierne parafrázoval, tak ten vierolomný, ktorý zničil demokraciu v radách školy a v regionálnom školstve, za to som zodpovedný ja, lebo túto zmenu som predkladal v uplynulom funkčnom období ako poslanecký návrh ja. (Reakcia z pléna.) Viedli sme o tom veľmi obsiahlu diskusiu v predchádzajúcom období, pomenovali sme si plusy, mínusy, hľadali sme východiská. Podľa môjho názoru sme citlivo dávali na misky váh za a proti. Ale vzhľadom na to, že časť poslancov je nových, tak je potrebné pravdepodobne sa k niektorým veciam aspoň, aspoň v krátkosti vrátiť.
Ja začnem možno trošku provokačne a budem reagovať na vystúpenie pána poslanca Osuského, ktorý povedal, a kto má právo rozhodovať, ak nie občania priamo, veď tá samospráva je v zásade zlá, politická, rozhoduje podľa iných princípov ako zdravého rozumu. A potom nedajte, pán poslanec, aby som sa nespýtal, a prečože ste to boli v tom predchádzajúcom období 4 roky vicestarostom Starého mesta a prečože sa dlhodobo uchádzate o post poslanca mestského, teda miestneho zastupiteľstva v Starom meste. Je to také zlé, je to nekompetentné, zle to rozhoduje? Tak proste ako myslím, že taký čistý demokratický postoj by bol povedať, nebudem sa zúčastňovať na práci orgánov, ktoré za nič nestoja. Ako myslím si, že by to bol čistý chlapský postoj. A je to provokačné, uznávam, že je to provokačné, ale je mojím cieľom, aby som to povedal tak, ako som to povedal.
Poďme k otázkam politizácie školstva. Ja si vôbec nemyslím, že sme spolitizovali školstvo. Ak si zoberiete počet starostov a poslancov obecných, mestských, miestnych zastupiteľstiev a pozriete si pomer, tak viac ako polovica z nich je volená ako nezávislí kandidáti. Hovorím a zdôrazňujem, opakujem, nezávislí kandidáti, nezávislí, ergo miestne, lokálne osobnosti, ktorých si ľudia zobrali bez ohľadu na príslušnosť k politickej strane alebo nomináciu, a mnohí z nich ani nechcú ani podporu, ani nomináciu politickej strany, aby im to nebolo na príťaž. A ľudia ich napriek tomu volia. Čím sme to teda spolitizovali školstvo? Tým, že sme miestne lokálne osobnosti, ktoré dostali dôveru vo väčšinovom volebnom systéme, nie pomernom, ako sa volí do parlamentu. Väčšinovom, to znamená, máte na súpiske 50 alebo 80 kandidátov pre danú lokalitu a z toho si tí ľudia zakrúžkujú 5, 10, 15 alebo 20. Veď oni vyhrali voľby. Máte jasnejší, demokratickejší mandát, ako keď vyhrajete ako osobnosť v takomto volebnom súboji? Máte lepší mandát?
Verzus, aby sme tu mali jasný príklad. Zamestnanci, ktorí sú závislí od riaditeľa, aj pedagogickí, aj nepedagogickí, rodičia, ktorí sú nepriamo závislí od pedagógov a riaditeľa, sú nepriamo závislí a často môžu mať, môžu mať s týmto nejaké problémy. Áno, zaznamenávam reakcie na toto, tak budem citovať.
Vo Francúzsku rozhoduje pri odvolávaní riaditeľa napríklad Národná disciplinárna komisia, ktorá nie je zo zákona zložená z rodičov, nakoľko z právneho hľadiska by mohlo existovať riziko ovplyvňovania rodičov. (Reakcia z pléna.)
Pri odvolávaní, ale obdobne, obdobne, myslím, že to bude platiť aj pri, aj pri voľbe, lebo vo Francúzsku je riaditeľ štátnym zamestnancom, ktorý je volený alebo vyberaný vo výberovom konaní, ktorého nie sú, nie sú zástupcovia, zástupcovia rodičov.
A ja sa pýtam, Francúzsko je diktatúra? Francúzsko je nedemokratický štát? Čo je Francúzsko? Ak budeme hľadať inšpiráciu, a predovšetkým pán kolega Osuský hľadá veľmi rád inšpiráciu aj v britských prameňoch, alebo aj vo francúzskych prameňoch, lebo to považuje za korene demokracie v Európe, a ja sa s týmto, s týmto tvrdením stotožňujem, tak potom musím prevziať, musím prevziať aj toto tvrdenie, ak tieto staré demokracie považujú účasť rodičov v takýchto orgánoch za možné, kde by mohlo dochádzať k ich ovplyvňovaniu, a teda ich rozhodovanie by mohlo byť nedemokratické, takže ja považujem, že my sme vykonali iba krok správnym smerom, a pritom my sme nevylúčili rodičov z tohto procesu. Prečo sme teda pristúpili k tomu, aby bolo do tohto procesu viac vnorené zastupiteľstvo alebo zriaďovateľ.
Pozrite sa na súčasne platné znenie zákona, ktorý je platný od roku 2003 s tými niektorými zmenami. Máte tri kategórie zriaďovateľov: verejné, väčšinou zriaďovateľ obec, mesto, vyšší územný celok ako samosprávny orgán, niektoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu; súkromné a cirkevné. Súkromné a cirkevné majú úplne jasné ustanovenie. Zriaďovateľ sa rozhodne, kto bude riaditeľom, a nikomu to nevadí.
Odôvodnenie. V jednom prípade, v prípade cirkevných nemôže byť riaditeľom niekto, kto by inak vykladal hodnoty a ideológiu, ktorú chceme vyučovať na našich základných školách a stredných školách. Nemám nič proti tomu. V súkromných, ja tam vkladám finančné prostriedky. To znamená, nemôže niekto bezbreho rozhodovať o mojich finančných prostriedkoch. Pri verejných nie demokraticky zvolený orgán je kompetentný nakladať s našimi verejnými prostriedkami, ale v niektorých prípadoch aj účelovo vybratí rodičia. Ako kde tu máte logiku rovnováhy demokracie? Kde tu máte logiku rovnováhy demokracie? Ja ju tu teda nevidím, a preto sme pristúpili k tomu, aby zriaďovatelia mali väčšie práva.
Zriaďovatelia. Áno, v niektorej časti sú iba poštármi pri prenesenom výkone štátnej správy, pokiaľ ide o posúvanie financií. Ale budem hovoriť úplne jasne o tom, že za štvorročné volebné obdobie samosprávy na Slovensku, teda ich štvorročné volebné obdobie 2010 až 2014 investovali z vlastných finančných prostriedkov nad rámec toho, čo im bolo priklepnuté prenesením výkonu štátnej správy, nad rámec toho, čo tvorí 40 % podiel na výnosoch dani z príjmov fyzických osôb, ktoré idú na prácu s mládežou, centrá voľného času, základné umelecké školy a tak ďalej a tak ďalej, nad rámec tohto investovali samosprávy na Slovensku 1 mld. eur. Jednu miliardu eur. Pričom aj tých 40 %, o ktorých hovorím, nad rámec ktorého to bolo investované, sú zo zákona originálnymi príjmami obcí a miest. To znamená, originálne aj z pohľadu toho, že rozhodujem, akým spôsobom s nimi bude naložené. To znamená, ak sa pozerám na pohľad, že kto platí, tak má právo rozprávať o tom, ako bude naložené s prostriedkami, za legitímny. Ak hovorím, kto má demokratickú legitimitu, tak demokratickú legitimitu ako jediný orgán na danom území je legálne a legitímne zvolená samospráva na základe väčšinového princípu. Poväčšine apolitická, poväčšine nezávislí kandidáti. Nemám k tomuto v zásade viac čo dodať.
Ďalší argument. Aké povinnosti z hľadiska výchovy a vzdelávania majú rodičia? Nie sú povinnosti zabezpečovať primerané podmienky na vzdelávanie zakotvené napríklad v zákone o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb.? Nie sú inými zákonmi prenesené na samosprávy povinnosti výkonu, preneseného výkonu štátnej správy, ktoré sú povinné zo zákona vykonávať? Čiže tí, ktorí majú uložené povinnosti zo zákona, do tohto nemôžu rozprávať, ale rodičia, štyria-piati, ktorí budú nejakým spôsobom vybraní, majú právo rozhodnúť o tom, ako sa s týmito prostriedkami nakladá. Ja tu nevidím absolútne žiadnu logiku a nehnevajte sa na mňa, ale nevidím ju a nemôžem ju vidieť.
Bola tu otázka záujmu rodičov, tých, ktorí sú nominovaní v radách školy, na tom, ako tá škola bude vyzerať, ako budú vzdelávané ich deti. Poviem, že čiastočne áno, ale postavím opätovne jednu veľmi provokatívnu otázku. Aká je situácia na Slovensku? Majú rodičia záujem na známkach svojich detí alebo na ich vedomostiach? A moja odpoveď je, že Gaussova krivka v tomto prípade hovorí, že 80 % rodičov má záujem na známkach svojich detí a 20 % rodičov má záujem predovšetkým na vedomostiach. Je tam nejaká časť, kde je to vyvážené, ale tak ako, ako robí Gaussova krivka to štatistické rozloženie, a tu, tu priorizovať záujem na vzdelávaní, stotožňovať so známkou a povedať, že ten riaditeľ, ktorý je dobrý, lebo dáva môjmu dieťaťu dobrú známku, a dobre, alebo vytvára malý tlak na učiteľov, aby objektívne... alebo boli tvrdší na tých žiakov, aby vyžadovali viacej vedomostí, tak tento riaditeľ môže byť aj zlý riaditeľ, lebo chce viacej, a znamená, že vytvára tlak aj na rodičov, že sa s tými deťmi doma musia zaoberať. Čo väčšina rodičov ale nechce. Tých, tých vecí, o ktorých by sa tu dalo hovoriť, je, je v zásade veľmi veľa, ale opriem sa o tom, aké sú medzinárodné, medzinárodné porovnania, lebo túto otázku, keď sme riešili, tak som si dal spracovať Parlamentným inštitútom. Čiže je to vec, ktorá je verejne dostupná pre všetkých poslancov, materiál o voľbe riaditeľoch škôl a kompetencie školských rád, ktorý má asi 19 strán, a ja, ak dovolíte, prečítam jeho záver, aby sme videli, aké je lámanie demokracie na Slovensku voči ostatnej vyspelej Európe, ale aj bývalým krajinám východného bloku. Citujem:
"V jednotlivých krajinách Európskej únie je za odvolávanie a vymenovanie do funkcie riaditeľa školy zodpovedný zriaďovateľ, samospráva a v niektorých prípadoch ministerstvo. Návrh na odvolanie riaditeľa môže podať školská rada, ale konečné stanovisko je na zriaďovateľovi školy. Krajiny, v ktorých je za vymenovanie riaditeľa a za jeho odvolanie zodpovedný zriaďovateľ, teda samospráva, sú Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko" - náš vzor - "Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Švédsko a Veľká Británia.
Krajiny, v ktorých existuje školský orgán, školská rada alebo rodičovská rada, ktorý má iba poradný hlas, a teda nemá rozhodovaciu právomoc a nemôže ani rozhodnúť o odvolaní alebo menovaní riaditeľa do funkcie sú Dánsko, Fínsko, Poľsko a Rumunsko.
Školská rada má rozhodovaciu právomoc v krajinách: Chorvátsko, Portugalsko, Slovinsko a Španielsko.
V Nemecku je to v rôznych spolkových krajinách upravené rôzne."
Sme výrazná menšina týmto počinom krajín, demokratických krajín v Európe? Patríme len do skupiny bývalých komunistických krajín, ktoré si snažia držať nejakým spôsobom možno nostalgicky svoju chuť držať právo rozhodovať o všetkých otázkach, alebo sme zaradení aj v takej skupine krajín, ako je Fínsko, kde si berieme vzor zo vzdelávacieho systému, Rakúsko, kde sa nedá hovoriť o tom, že je to zlá kvalita vzdelávania, Švédsko, kde platí znova kvalita vzdelávania medzi najvyššie v Európe, Veľká Británia? Je naše rozhodnutie tak, ako som citoval v prípade Francúzska, kde je riaditeľ štátny zamestnanec a je vyberaný ako štátny zamestnanec vo výberovom konaní, kde je prítomnosť rodičov pri týchto procesoch braná ako možnosť ovplyvňovania procesu, ktorá nie je žiaduca? Ja si myslím, že toto sú jasné argumenty, ktoré hovoria o tom, že nič sme nezlomili cez koleno a snažili sme sa vniesť nejakým spôsobom logiku.
Vrátim sa aj k zákonu o samospráve, vrátim sa aj k nariadeniam, akým spôsobom alebo aké sú kompetencie školskej rady. Áno, máte pravdu, že kompetencie školskej rady boli postupne osekávané, a s tým sa stotožňujem a stotožňujem sa aj s tým, že kompetencie školských rád, tak ako sú dnes, sú absolútne nevyhovujúce a svojím spôsobom školskú radu, ak by som to veľmi hyperbolizoval a prehnal, tak v mnohých prípadoch môžem považovať za zbytočnú. Školská rada je informovaná o výsledku hospodárenia bez vplyvu na to, aby ich mohla nejakým spôsobom modifikovať. Školská rada je informovaná o výsledkoch výchovno-vzdelávacieho procesu bez toho, aby ho nejakým spôsobom, mohla vyvodzovať z toho dôsledky. Ergo to, čo hovoríte vy, že rodičia majú záujem a mali by mať vplyv na to, akým spôsobom prebieha výchovno-vzdelávací proces, školská rada je iba informovaná o týchto veciach. Jediná exekutívna činnosť, ktorú má školská rada doteraz, je voľba, voľba alebo účasť vo výberovej komisii na voľbu riaditeľa. Jedna jediná. Toto považujete za vyvážené práva školských rád? Ja si myslím, že takýto zásah do zákona, aký navrhujete vy, vážení kolegovia, je nie dobrý.
Ak chceme zmeniť slovenský školský systém, aby sa zvýšila jeho kvalita, tak sa poďme spoločne baviť o kompetenciách školských rád a nadefinujme ich tam vo vyváženej harmónii tak, aby mali vplyv aj na personálne obsadenia, ale hovorím dopredu, musí tam byť významná, významný priestor pre zriaďovateľov, ktorí nemôžu byť štatistami v tomto procese.
Poďme sa baviť a otváram korektný priestor pre korektnú diskusiu o kompetenciách školských rád, ale nepoďme takouto cestou, ktorá jednostranne zavádza to, čo v niektorých prípadoch bolo problematické. Ak sa dotknem toho, čo bolo problematické, som členom Rady združenia miest a obcí Slovenska od roku 2007 a vykonávam funkciu starostu viac ako 25 rokov. Bol som aj zriaďovateľom základnej školy, ktorú som zrušil ako málotriedku pre ekonomickú neefektivitu, o čom tu dnes často počúvame. A vo vystúpení svojich kolegov a starostov a primátorov bez ohľadu na politickú príslušnosť, ktorých nepovažujem za vagabundov, ktorí by chceli ublížiť slovenskému školstvu, ospravedlňujem za tento výraz, som zaznamenal desiatky sťažností na to, ako nefunguje spolupráca s riaditeľmi škôl, akým spôsobom prebieha hospodárenie na niektorých školách, na niektorých školách, lebo väčšina, drvivá väčšina je v poriadku, a jednalo sa o desiatky prípadov ročne.
To, prečo sa otvoril tento zákon, možno aj preto sa otvoril, že bol zaznamenaný jeden prípad nesúladu, neviem, v ktorom to bolo meste alebo obci, nesúladu medzi zastupiteľstvom, starostom a riaditeľom, ktorý nebol zvolený. A znovu dávam do pomeru jeden prípad za obdobie platnosti zhruba za jeden rok a desiatky prípadov problémov ročne predtým. Myslím, že niet k tomu čo dodať.
Poslednú vec, ktorou sa v tejto súvislosti budem zaoberať, je otázka ochrana zamestnancov. To je len v jednom návrhu zákona, myslím, že vo vašom, pani podpredsedníčka, a otázka bola postavená tak, že zamestnanci, ktorí sú v radách školy a potenciálne by mohli kritizovať riaditeľa, by mali mať väčšiu ochranu. No, dobre, ale zoberme si štruktúru slovenského regionálneho školstva. Máme niekde okolo 2 150 základných škôl, z toho zhruba tretina sú malotriedky do 50 žiakov. To znamená, majú jednu, dve alebo tri triedy. Ak budeme brať zloženie jeden riaditeľ, jeden pedagogický zamestnanec a jeden nepedagogický zamestnanec alebo dvaja pedagogickí, tak sa dostanete do situácie, že ak zamestnanci si nebudú vychádzať s riaditeľom a budú členmi rady školy a vlastne teda tam nikto iný nemôže byť, lebo nikto iný tam nie je fyzicky, tak tam bude permanentný konflikt, lebo ich nebudete môcť odvolať, lebo majú zvýšenú ochranu vzhľadom na svoje pôsobenie v tomto orgáne.
Znovu je to prvok, ktorý môže spôsobiť vážne riadiace problémy v tretine základných škôl na Slovensku. Môže, nehovorím, že musí, ale môže. Hovoríme o hypotetických otázkach, tak jako, ako tu boli povedané mnohé veci, ktoré, ktoré súvisia s inými vecami, teda riadením škôl.
Myslím si, že z hľadiska tých argumentov na toto by to v zásade stačilo, aby som sa v tej hlavnej časti strafil zhruba do tých 20 minút, ktoré sú určené pre rokovanie v budúcom, v budúcom rokovacom poriadku, ale keďže nebola, nebola príležitosť a asi ani nebude vo veľmi v blízkej dobe, chcel by som zaujať stanovisko ešte k jednej veci, nech mi je to dovolené, nesúvisí to úplne s predkladanými návrhmi zákonov, ale týka sa to školstva.
Včera prebehla prvá etapa výstražného štrajku na základe Iniciatívy slovenských učiteľov, zatiaľ v rozsahu jedna, jedna hodina týždenne, ktorá bude nejakým spôsobom gradovať. A v zásade predmetom, predmetom všetkých sporov sú tri požiadavky, ku ktorým sa chcem nejakým spôsobom vyjadriť.
Prvou je zdeformovaný systém odmeňovania pedagogických a odborných zamestnancov a potreba zvýšenia atraktivity učiteľského povolania. Absolútne súhlasím, vždy som tvrdil a tvrdiť budem, že pedagogickí a odborní zamestnanci majú byť viac honorovaní, ale budem súčasne tvrdiť, ako som vždy tvrdil, že odmeňovanie pedagogických a odborných zamestnancov je prostriedkom na zvyšovanie úrovne slovenského školstva a nie ako samoúčelný prostriedok na zvyšovanie výdavkov slovenského rozpočtu. Opakujem, zvyšovanie platov je prostriedok na zvyšovanie úrovne slovenského školstva.
Špeciálnou kategóriou je kategória mladých učiteľov. Áno, uznávam, že mladí učitelia sú v situácii, finančnej situácii, ktorá im neumožňuje založiť si rodinu, sú v situácii, kde sú výrazne podfinancovaní z hľadiska príjmov, a nastavenie systému nie je motivujúce. Preto aj v súvislosti s prípravou rozpočtu na rok budúci aj s prípravou rozpočtu a zákonov na roky ďalšie budem viesť veľmi korektné, ale otvorené diskusie so zodpovednými ministrami školstva, financií, predstaviteľmi politických strán o tom, aby sme predovšetkým pridali kategórii mladých učiteľov.
Chcem ale požiadať predstaviteľov odborov, chcem požiadať všetkých predstaviteľov stavovských organizácií, aby umožnili tento spôsob navyšovania platov a netrvali na plošnom zvyšovaní mzdových taríf pre všetkých pedagogických a odborných zamestnancov. Systémov, ktorými môžme postupovať, je niekoľko, buď to bude degresívne zvyšovanie, to znamená, najnižšia kategória bude mať, poviem, 15 % zvýšenie, najstaršia kategória bude mať 2 % zvýšenie a postupne, ale veľmi razantne budeme schopní sa dopracovať k tomu, čo požadujeme, lebo len novou krvou do slovenského školstva zabezpečíme jeho funkčnosť v budúcnosti.
Druhou možnosťou, ktorá je možno trošku pomalšia, je zvyšovanie platov o konkrétnu čiastku. Súčasne chcem povedať, že chcem požiadať aj všetkých koaličných partnerov, ale aj všetkých vás, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, aby sme, a v prípade, že nájdeme finančné prostriedky na zvyšovanie platov nad rámec toho, čo bolo deklarované v programovom vyhlásení vlády, trvali na tom, aby tieto finančné prostriedky neišli na plošné zvyšovanie, ale určené predovšetkým mladým pedagógom na základe kľúčov, ktoré som povedal.
Druhá vec. Ak budeme hovoriť o tom, či požiadavka Iniciatívy slovenských učiteľov, ktorá vychádza zo správy o stave školstva v roku 2013, kde bolo zadefinované, že je potrebné sa dostať k 1,2-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve, nie je niečo nad rámec tohto a niečo, čo je, o čom sa dá diskutovať, či musíme ísť tak veľmi násilne, tvrdohlavo, neviem, ako povedať, za týmto cieľom a vykopávať otvorené dvere. Poviem pár čísiel.
Priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2015: 883 eur, priemerný plat v regionálnom školstve podľa údajov, ktoré som tu už prezentoval, a tie údaje vychádzajú z podkladov, ktoré poskytli aj školské odbory, je 1 031 euro mesačne. Po zvyšovaní 6 % v januári... či 4 % v januári a 6 % v septembri sme na výške alebo mali by sme byť cez 1 100 euro v priemernom plate v regionálnom školstve na Slovensku. To znamená, jedna a viac ako 1,2-násobok plošne na Slovensku.
To, k čomu sa chcem ale dostať, sú regionálne rozdiely. Bratislava - priemerný plat v národnom hospodárstve 1 185 euro, to znamená plat učiteľa výrazne pod priemerom v danom regióne. Regióny: Prešov: 776 až najvyšší, Trenčín: 894, hravo spĺňame 1,2-násobok priemernej mzdy.
Opätovne sa poďme baviť o otázke, či možno iniciatíva, ktorá je a ženie ľudí do ulíc, nežiada riešenia možno aj v tom, že poďme sa zamýšľať nad otázkou, či nie je potrebné hľadať nejaké nástroje, ktorými môžu byť napríklad kompenzačný, kompenzačný príspevok na vykrytie životných nákladov v regiónoch, kde je život drahší. Poďme sa o tomto baviť, ale nežeňme nezmyselne ľudí do ulíc. Ja chápem podporu, ktorú dostáva Iniciatíva slovenských učiteľov aj v ostatných krajoch, lebo je to prejav určitej solidarity, aj keď v tomto prípade, keď poviem, že sú učitelia v mnohých prípadoch ďaleko najlepšie zarábajúci ľudia v danom kraji, a to je tragédia, že len s takýmto priemerným platom, tak poďme sa baviť o tom, aké je riešenie, a hovorím, že jedným z možných riešení je aj toto.
Druhá požiadavka iniciatívy je otázka okamžitej dotácie 400 mil. do slovenského školstva. Za toto obdobie pôjde do školstva 2 mld., tak ako bolo deklarované ročné navyšovanie, je to o 200 mil. euro. A tu opätovne musím povedať, že, a už som s tým argumentoval v tejto snemovni, problémy, ktoré ja zaznamenávam, sú dané predovšetkým tým, že niektoré školy nečerpali prostriedky Európskej únie a tým pádom majú slabšie materiálno-technické vybavenie. A časť škôl, hovorím o Bratislavskom kraji, nemohla čerpať prostriedky z Európskej únie a tým pádom mohli vo vybavení zaostávať. Ale opätovne poďme hovoriť o tom, akým prostriedkom, akým spôsobom tie prostriedky chceme použiť, aj tých 200 mil., ktoré pôjdu do slovenského školstva každoročne. Poďme doťahovať rozdiely, ktoré sú, ale nie plošne, poďme doťahovať rozdiely a hovoriť o adresnom prideľovaní.
Posledná pripomienka je reakcia na tretiu požiadavku, ktorá sa týka kreditového vzdelávania učiteľov a potreby odseknutia sedemročného limitu, tak to nazvime. Ja uznávam, že vzhľadom na nízke platy učiteľov je kreditový príplatok niečo, čo zvyšuje ich príjmy, a považujem ako obhajobu a trvanie na obhajobe tohto príplatku, aby bol trvalý, za niečo, čo chápem, a považujem to za pochopiteľné. Ale na druhej strane hovorím, že predpokladom pre výkon práce učiteľa by mala byť jeho odborná zdatnosť a v období, keď vám updatujú softvér v telefóne každý mesiac, niektoré aplikácie aj na týždennej báze, hovoriť o tom, že nazbieram kredity raz sa sedem rokov alebo raz za život, považujem za niečo, čo nezvyšuje kvalitu slovenského školstva, a preto hľadajme cesty na to, aby sme odstrihli kreditový príplatok od platov učiteľov. Plaťme učiteľov tak, aby boli dôstojne ohodnotení, ale plaťme ich za reálne vedomosti a reálny výkon, ktorý robia, nie za to, koľko kreditov nazbierajú rôznym spôsobom niekedy. A nebojím sa povedať, že aj spôsob získavania kreditov, a to sú aj hlasy učiteľov, nepovažujem vždy za úplne najšťastnejší.
Možno som reagoval okrem predkladaných návrhov zákonov nad rámec toho, ale vzhľadom na to, že som predstaviteľ vládnej koalície, som potreboval alebo považoval som za potrebné zareagovať aj na túto iniciatívu a považujem tu aj na záver povedať iba jednu vec.
Chcem poprosiť slovenských učiteľov - aj tých, ktorí štrajkujú - existuje tu vôľa a myslím si, že nebola nikdy spochybnená, a myslím si, že výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport rokuje veľmi konsenzuálne na to, aby sme hľadali a našli východiská z tejto situácie, a myslím si, že sme na dobrej ceste. Nesnažme sa vraziť do tohto procesu klin, ktorý sa stane len nástrojom na politikárčenie a zbieranie politického kapitálu. Bolo by to nešťastím pre slovenské školstvo a bolo by to nešťastím pre budúcnosť Slovenska.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)
