Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste ešte prítomní v sále, ja nebudem dnes predkladať žiaden pozmeňujúci návrh, predložil ho pán kolega Choma, ale chcem sa vyjadriť k niektorým veciam, ktoré tu doteraz zazneli v rozprave.
Po prvé chcem povedať, že myslím si, že pozmeňujúce návrhy, ktoré sú predkladané predstaviteľmi vládnej koalície, boli relatívne dlho a široko konzultované so všetkými zainteresovanými, tak ako hovoril pán kolega Antal, s Úniou miest a obcí, so Združením miest a obcí. Boli konzultované s ministerstvom financií, s ministerstvom výstavby a ešte aj individuálne konzultácie boli s niektorými regionálnymi združeniami, prípadne individuálnymi starostami, aby sa vedeli vychytať špecifiká takých miest, ako je Bratislava, poprípade aj Košice, kde je delenie na mesto a mestské časti a tie kompetencie v tomto prípade nie sú ako úplne jednoduché.
Napriek tomu, že sme to takto široko konzultovali, myslím si, že je potrebné ešte niektoré veci dovysvetľovať. Nechápem argumentáciu, ktorá tu zaznieva od ctených kolegov zo SaS-ky, že je potrebné tento návrh zákona alebo celý zákon v zásade stiahnuť, lebo je potrebná široká diskusia všetkých dotknutých. Ja hovorím, že tú širokú diskusiu sme vykonali a na druhej strane ale jedným dychom kolegovia hovoria, že účelom je odstrániť korupčné chovanie samospráv, o čom ja nie som presvedčený, že je tu korupčné chovanie samospráv, ale ak ste si vedomí takéhoto konania, tak potom nechápem, prečo treba tento zákon zmiesť zo stola a prevádzať niekoľko mesiacov alebo niekoľko rokov dôkladnú diskusiu o tomto návrhu zákona. Tu mi ako logika nejako celkom nesedí.
Otázka, že či je tento návrh zákon sankčný alebo nie. Ja si pamätám rozpravu k tomuto návrhu zákona, ktorá prebiehala v minulom volebnom období a musím povedať, že bol som milo prekvapený, že sme sa zhodli, tak predstavitelia vládnej strany vtedy SMER-u, ale aj predstavitelia veľkej časti opozície na tom, že tento zákon je postavený dobre. Prečo je postavený dobre? Preto, lebo poplatok za rozvoj platia tí, ktorí zaťažujú územie stavebnou činnosťou a v prípade väčších celkov, ale aj satelitov okolo veľkých miest tí, ktorí prichádzajú na toto územie, nie sú prihlásení, neplatia tam dane, neplatia tam v zásade ani daň z nehnuteľnosti, nejdú na nich podielové dane a všetky náklady súvisiace s rozvojom infraštruktúry, napríklad budovaním kapacít materských škôl, budovaním kapacít základných škôl, budovaním kapacít v mnohých prípadoch, pokiaľ to majú obce v správe, ako sú vodovody, kanalizácie a dopravná infraštruktúra a prečo by mali všetky tieto náklady znášať pôvodní obyvatelia, pričom sa stane napríklad, ako je vec úplne bežná v okolí Bratislavy, vo všetkých satelitných obciach, že časť obyvateľov nie je prihlásená na trvalý pobyt a podielové dane idú niekde inde. A toto nie je problém len satelitov okolo Bratislavy, ale je to problém aj Bratislavy.
Ak ste si všimli debatu, ktorá tu prebiehala aj v médiách nie veľmi dávno a myslím, že to hovoril aj teraz primátor Bratislavy pri odpočte dvojročného pôsobenia, tak povedal, že Bratislava vykazuje v počte trvalých obyvateľov, na ktorých poberá výnos dane z príjmu fyzických osôb, zhruba o 40-tisíc obyvateľov menej, ako tu skutočne žije. To znamená, týmto trpí aj Bratislava a ja sa pýtam, prečo by mali platiť obyvatelia, ktorí tu reálne žijú, ktorí tu reálne platia dane, na tých, ktorí platia dane niekde inde alebo príjmy idú niekde inde? Preto sme to považovali v tom období, keď sa tento zákon prijímal, za dobré riešenie, ktoré hovorí, keď ideš sem, tak prispej na to, že chceš na tomto území žiť a myslím si, že je to vcelku logické riešenie.
Vec, ktorá tu je často spomínaná, je otázka odstránenia 150 m2, teda že sa bude platiť za rodinné domy nad 150 m2. Tento problém rieši pozmeňujúci návrh pána kolegu Antala, ktorý predniesol, a kolegov z opozície a potom je tu druhá diskutovaná otázka, prečo mínus 60 m2? Šesťdesiat metrov štvorcových sme veľmi dlho diskutovali, akým spôsobom urobiť tento odpočet a dospeli sme k riešeniu, že 60 m2 je najväčšia plocha, na ktorú sa poskytujú dotácie v prípade podpory sociálneho bývania. Čiže 60 m2 je najväčšia plocha. Ak by sme povedali, že čo to v zásade predstavuje, je to analógia, akoby odpočítateľná položka v prípade daňového zaťaženia, kde životné minimum alebo nejakú čiastku jednoducho odpočítavame.
Potom tu vystáva otázka, prečo len rodinné domy a prečo nie bytovky? Odpoveď vcelku veľmi jednoduchá, lebo rodinné domy stavajú investori, individuálni investori, ktorí to stavajú za vlastné a nemajú na tejto stavbe zisk. Bytovky stavajú developeri, ktorí majú v stavbe započítaný zisk a neviem, prečo by im zisk mal zostať a územie by malo byť zaťažené.
Druhý argument, ktorý je, najlepšie sa predávajú byty, malometrážne, jedno, dvojizbové, garsónky v prípade Bratislavy, ktoré používajú obyvatelia alebo najľahšie si ich kupujú a pritom, ak si zoberiete koeficient nákladov na meter štvorcový, tak tu developeri dokonca dávajú vyššie náklady na meter štvorcový, ako dávajú pri veľkometrážnych bytoch. To znamená, na týchto stavbách majú ešte väčší zisk. Ak si zoberiete, koľko bytov malometrážnych je v bytovkách, odhaduje sa, že počet malometrážnych bytov v bytovkách je 50 - 60 % a v prípade, že by sme nastavili, že za každú bytovú jednotku je mínus 60 m2, to znamená, 60 % bytov by nebolo týmto spôsobom postihnutých, ale 60 % bytov zakladá nároky na materské školy, na základné školy, na všetku ďalšiu infraštruktúru, ktorá je v tom území potrebná. Tak isto znamená dopravné zaťaženie a všetky následné investície s tým spojené. Čiže tuto je niekde logika a preto som považoval za potrebné, aby som o tomto povedal, aby sme si to vysvetlili.
V tom pozmeňováku sú vyriešené nové plochy, sú tu vyriešené ďalšie veci, či to má byť nula, teda sadzba od 0 do 35 alebo od 3 do 35, je to otázka na diskusiu. Myslím si, že tento návrh, ktorý je, je vcelku dobrý, ale chcem sa vyjadriť ešte k veciam. Môžeme úplne seriózne debatovať o tom, aká je variabilita pri jednotlivých stavbách. Ten počet rôznych kombinácií, ktoré tu nastávajú, je neuveriteľne veľký a ak nám niečo uniká, tak sa o tom bavme.
My sme sa snažili vyriešiť také veci, ako sú okrem stavebného povolenia dodatkové rozširovanie plochy, ohlásenie stavebnému úradu, lebo ohlásenie stavebnému úradu, pokiaľ je v územnom rozhodnutí, sa na ohlásenie stavebnému úradu môžu stavať aj jednoduché stavby, teda rodinné domy do 300 m2. To znamená, tadiaľ by mohla viesť, by mohol viesť únik. Rozhodnutie zmeny o povolení stavby, ak niekto si v rozhodnutí v stavebnom povolení povie, že ide stavať šesť poschodí a nakoniec postaví dvanásť poschodí, lebo viazalo sa to len na stavebné povolenie, nie na zmenu stavby pred dokončením. Riešia sa tu aj také veci, aby nebol možný únik, že niekto začne čiernu stavbu, ktorú si následne legalizuje a tým pádom by sa vyhol tomuto poplatku. Všetky tieto veci sú v tomto pozmeňováku riešené.
Ďalšia vec, ktorú treba povedať, a aby nebol súbeh, aby nebol súbeh toho, čo vy hovoríte, že boli niektorí investori zaťažení v súvislosti s územným rozhodnutím alebo stavebným povolením, alebo rôznymi individuálnymi právnymi aktami, nepomenovanými zmenami, boli zaviazaní, že postavia dodatkovú infraštruktúru, napríklad materské školy, križovatky a podobné záležitosti. Aby nebol možný súbeh, je to riešené v prechodnom ustanovení, v prechodnom ustanovení v druhom odseku a aby bola spravodlivosť, že tie obce, ktoré nestihnú zaviesť všeobecne záväzné nariadenie tak, aby bolo platné od 1. 1., to znamená, muselo by byť prijaté do 15. decembra, tak umožňujeme v tomto pozmeňujúcom návrhu prijať obciam prvýkrát zaviesť poplatok aj počas roka 2017. Takže im dávame dostatočnú možnosť na to, aby mohli VZN-ká prijať tak, aby im plne vyhovovali.
Je to určite na odbornú diskusiu, všetky tieto záležitosti. Mňa možno mrzí to súperenie, že kto prišiel s ktorým návrhom prvý. Ak vy hovoríte, že ste prišli s niektorými vecami, ja vás ubezpečujem, že tieto veci sme mali dávno prediskutované a mali sme tieto pozmeňujúce návrhy pripravené aj na rokovanie výboru pre verejnú správu, ale potom nakoniec došlo pred rokovaním výboru k dohode, že ich nepodáme a ešte ich ďalej dodiskutujeme. To je celý rozdiel, ktorý tu je. Boli pripravené k tomu istému dátumu a neboli verejne publikované pred týmto dátumom. Čiže ak by sme išli s nimi na výbor, tak sa tam stretnú tieto pozmeňováky úplne rovnako. Ja vás poprosím o podporu tejto zmeny zákona, lebo myslí si, že vychytáva všetky diery, ktoré boli v zákone, možno nie všetky, ale väčšinu dier, ktoré boli v zákone a myslím si, že stavajú znenie zákona tak, aby bolo prijateľné a spravodlivé pre všetkých stavebníkov.
Ďakujem pekne.
