Ak dovolíte, ako vystúpil by som v rozprave, vzdávam sa potom záverečného slova. V zásade si myslím, že je potrebné, aby sme túto tému nejakým spôsobom dokončili, alebo trošku hlbšie rozobrali. Tie údaje, ktoré ste pomenoval, pán poslanec Mihál, sú absolútne korektné. Nikto ich žiadnym spôsobom nerozporuje a ja v zásade oceňujem aj konštruktívny tón vášho vystúpenia, lebo vy ste ďaleko viacej pri tvorbe zákona o športe.
Ja som v úlohe spravodajcu od toho roku 2015, čiže som sa stretol so všetkými tými novelami a čo ste povedali, je pravda. Ale treba povedať svojím spôsobom aj "b". Zákon o športe garantuje športu peniaze, ktoré dovtedy, kým bol prijatý, garantované nemali. Čiže je to garancia prísunu peňazí zo štátneho rozpočtu, ktorú dovtedy nemali.
Druhá pravda je tá, že športové kluby hovoria, že súčasný objem finančných prostriedkov nestačí na to, aby pokrývali platbu odvodov pre profesionálnych športovcov, ktorí sú pri tých zmluvách a žiadajú, že v prípade zavedenia, to je jedno, že či platby z minimálnej mzdy alebo platby z plnej výšky platu, sa o túto čiastku navýšili príspevky športu.
Ak budem hovoriť o tom, že medziročne išli desiatky miliónov do výstavby športových areálov, do ďalších činností, sú to desiatky miliónov eur. A v tomto ponímaní ak hovoríme o tom, že potrebujeme nájsť za poistencov štátu nejakých dva a pol alebo tri milióny, že to je v zásade zanedbateľné, no ak išli takto zvýšené prostriedky do športu, neexistuje žiaden priestor na to, aby sa v tom športe vygenerovali trebárs peniaze, aby boli poistení minimálnou mzdou? Ako ja si osobne myslím, že môžme o týchto riešeniach hovoriť. Nie som plne za to, aby to boli poistenci štátu z viacerých dôvodov, lebo v tom prípade môžu žiadať kuchárky v materských školách, zamestnanci opatrovateľských zariadení, všetci môžu žiadať. A dokonca si dovolím povedať, že nevykonávajú o nič menej spoločensky prospešnú činnosť, ako vykonávajú športovci. Toto je filozofická celospoločenská debata.
B. Rovnakých 2,5 milióna eur je potrebné napríklad na to, aby lekári, ktorí sú zamestnancami fakulty medicíny, lekárskej fakulty, mali rovnaké platy ako lekári, ktorí nie sú pedagógovia a robia na rovnakom pracovisku, potrebujeme na to 2,5 milióna eur, 2,6 milióna, čo je rovnaká čiastka ako ten, ktorý je v rezorte, ktorý má na starosti aj školstvo, aj šport. Teraz poviem, dám 2,5 milióna športovcom, ale nedám 2,5 milióna lekárom. Čiže rovnakí lekári, ktorí sú na tých istých pracoviskách a v mnohých prípadoch prednostovia oddelení, budú mať nižšie platy, ako majú primári? Ako to je dilema, ktorú potrebujete v tomto prípade riešiť.
Ak to postavím inak, tie zhruba 3 milióny eur je 70 až 80 tried základných škôl, pričom vieme, že máme nedostatočné kapacity materských aj základných škôl. Znovu stojíte pred dilemou, kde dáte, kde dáte tieto finančné prostriedky. Možno, vidím, že tu kolega sa chytá za hlavu, že akým spôsobom, aká je to demagógia. Ale ja si nemyslím, že je to demagógia, lebo toto sú rovnako dôležité celospoločenské funkcie, ktoré musíme zabezpečiť. A jednoducho sa poďme o tom baviť, že tie finančné prostriedky ideme hľadať a nájdeme racionálne riešenie. Ale ja sa v tejto chvíli neprihováram za to, aby to boli poistenci štátu, neprihováram sa za to.
Poďme hľadať riešenie iné, ktoré nebude finančne náročné, ktoré odčlení zahraničných športovcov od domácich športovcov, aby pomáhalo cielene tým, ktorým pomôcť máme, aby to nemalo extrémne nároky na štátny rozpočet. Je to vec na debatu, ale pokiaľ viem, debata na túto tému bude na konferencii, ktorá bude, myslím, že 25. – 26. na Štrbskom Plese alebo v Starom Smokovci, alebo kde to je. To znamená, že vidím dostatočne veľký odborný priestor, aby sme o týchto témach debatovali, aby sme ich dostatočne prediskutovali, aby sme mohli aj prípadný pozmeňujúci návrh pripraviť do druhého čítania.
A ešte, pani spravodajkyňa, chcem požiadať, nakoľko tento zákon nebol pridelený výboru pre vzdelávanie, aby bol v rámci druhého čítania pridelený aj výboru pre vzdelávanie, nakoľko má v gescii šport.
Ďakujem.
