Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Myslím si, že existuje veľmi dobrý dôvod, prečo sa zaoberáme starým textom programového vyhlásenia vlády. Ešte by sme v ňom mali aj to, že sa pripravíme na predsedníctvo Slovenskej republiky v Európskej rade v roku 2016, ak by môj kolega z Progresívneho Slovenska Martin Dubeci na to nebol upozornil ešte pred vládou, pán Pellegrini ešte pred samotným konaním vlády hovoril, že to tam ostane, lebo nemajú čas všetko vyškrtávať, a že teda budeme aj s tými nezmyslami, ktoré už boli historicky prekonané, a mnohé z nich tam ostali, že to budeme schvaľovať tak či tak rovnaké, lebo veď nová vláda pokračuje v tom, čo započala tá stará, a preto nie je dôvod čokoľvek meniť. Nakoniec im to prišlo blbé a aspoň to predsedníctvo odtiaľ vyškrtli. Veľa vecí tam ostali (správne "ostalo"). Je zaujímavé, že napríklad záväzok vlády, ktorý sa týkal zmeny drogovej politiky na Slovensku, tam ostal napriek tomu, že SNS po tom, čo prebehol celý legislatívny proces a vláda mala rokovať o tom návrhu, ktorý z tohto programového vyhlásenia vlády vyplýval, zabezpečila politickým tlakom, že sa nedostal ani na vládu, ani do parlamentu. A zase im budeme schvaľovať tú istú vetu v tom istom programovom vyhlásení vlády a nikomu to nepríde blbé.
A tu niekde si myslím, že je počiatok toho, že prečo schvaľujeme ten istý text. Ono to nie je z pozície sily, ono je zo z pozície slabosti, pretože na ničom inom novom by sa títo fešáci neboli schopní dohodnúť.
Pamätáte si, ako vzniklo programové vyhlásenie vlády, keď vznikla táto vláda? Za týždeň. Koaličná zmluva okamžite napísaná. Všetko bolo hotové. Všetko bolo hotové. Keby nasadili celý ten aparát, ktorý potrebovali na napísanie tohto programového vyhlásenia vlády, na jedinú jednu úlohu, vyškrtajte odtiaľ, čo už sme spravili, a nahraďte to niečím novým, čo spraviť chceme, tak to majú za týždeň zjedené s jedným prstom v nose.
Ale dohodli by sa? Ja tvrdím, že nie. Ja tvrdím, že v momente, keď by začali reálne hovoriť, tak ja chcem ešte toto doplniť a ja chcem ešte hentam trochu viacej peňazí, tak to trvá mesiace a nikto by sa odtiaľ nepohol. Tak si povedali, viete čo, chalani, nechajme to tak, nechajme to tak, jak to bolo napísané, ani k tomu nechoďte do rozpravy v tom parlamente, proste to nechajme tak aj s tými hlúposťami, čo už sme splnili, aj s tými, čo vieme, že už nikdy nesplníme, aj s tými, ktoré sme si tam iba napísali, aby sme vytvorili tu akože hrádzu proti extrémizmu, che-che-che. Necháme to tak, necháme to prebehnúť.
Nie sú schopní urobiť nič nové, a preto programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo hanebne predložené pred parlament vo forme, ktorá nie je naplniteľná, vo forme, ktorá sa nedá splniť, nie je z pozície sily, že my si môžme robiť, čo chceme, je z pozície slabosti, lebo nie sme schopní sa dohodnúť na čomkoľvek inom.
Akú dôveru bude mať vláda, ktorá dopredu vie, že mnohé veci, ktoré si napísala do programového vyhlásenia vlády pred dvomi rokmi, už nesplní? Lebo politické tlaky, ktoré má sama v sebe vnútri, jej to nedovolia. Akú dôveru má vláda, ktorej nový premiér tvrdí, že od volieb sa nič nestalo? Veď výsledok volieb je rovnaký. Veď predsa sme z tých istých strán zostavili znovu vládu. Kde je strana SIEŤ? Kde je? Kde je jeden z ľudí, ktorý podpisoval koaličnú zmluvu. Kde je? Ako môže byť táto vláda postavená na tých istých základoch, keď zo štyroch strán tu jedna už nie je? Nič nie je rovnaké. Ján Kuciak nežije, Martina Kušnírová nežije. Vláda je previazaná až na úrovni jej bývalého premiéra s mafiou. Žijeme v štáte, ktorý je rozobratý do posledného cólu a prežraný červíkmi korupcie a rodinkárstva.
Nič nie je rovnaké ako v roku 2016, pán Pellegrini. Nič. Vec, na ktorú teraz doplácate, je výsledkom vašej vyše desaťročnej politiky, strany SMER a všetkých, ktorých strana SMER mocensky, finančne a vplyvom vydierala a zneužívala pre svoje ciele posledných desať rokov. Vytvorili ste na Slovensku jednu samostatnú vrstvu, vrstvu nedotknuteľných. A na to, aby ste dokázali zabezpečiť jej nedotknuteľnosť a beztrestnosť, ste nahlodali samotnú podstatu našej spoločnosti. Na to, aby beztrestní ostali beztrestnými, ste museli mať zadné vrátka všade tam, kde sa rozhodovalo o napĺňaní spravodlivosti v tomto štáte: na polícii, na prokuratúre, na súdoch, na Najvyššom súde. na Ústavnom súde, všade.
Zrazu ste sa dostali pred situáciu, kedy umrel mladý človek. Mladý človek, ktorý konal vo verejnom záujme. Mladý človek, ktorý napĺňal jednu z podstát existencií slobodných médií. A vy ste prišli na to, že ak máte vyšetriť a potrestať tento zločin, musíte zájsť prstami tam, kde vám to samým nebude príjemné, do miest, kde sú nedotknuteľní, kde sedia na kúpených a nakúpených informáciách z finančnej správy, zo Slovenskej informačnej služby, od policajtov, od paralelných štruktúr vyživovaných bývalými eštebákmi. A viete, že papiere a fotky, na ktorých sedia, môžu byť pre vás v budúcnosti problém. Môžu byť pre nás v budúcnosti problém. Ja neviem, čo všetko na koho majú, čo vytvorili. A vy sa musíte pozerať na obrázky dvoch mŕtvych ľudí a viete, že jediný spôsob, akým to prežiť, je uchlácholiť vrstvu nedotknuteľných a zachovať si svoje vlastné zadky tam, kde sedia.
V tejto situácii nepresvedčíte národ, občanov ani verejnosť celej Európy a celého sveta o tom, že novým programovým vyhlásením vlády získate novú dôveru. Programové vyhlásenie vlády, ktoré ste sem doniesli, je zdrapom papiera.
Len keby som sa venoval mojej obľúbenej kapitole, kapitole školstva, zo 144 cieľov, ktoré v programovom vyhlásení vlády máme napísané, je splnených 14 po dvoch rokoch. A, áno, pani ministerka rozprávala včera na výbore o veľkých plánoch na plnenie toho ostatného, ale ručím za to, že viac ako polovicu z tých 144 nesplní, lebo sa to nedá. Jej rezort je rozpadnutý. Rozpadnutý pod jej vlastnými rukami. Priamo riadené organizácie ministerstva školstva sú v dezolátnom stave. Samotný rezort je v dezolátnom stave. Rezort školstva nemá stredný manažment. To znamená, aj keby zajtra vymyslel najlepšiu reformu na planéte, na základe ktorej by sme do dvoch rokoch (správne "rokov") mali postavené školy na Marse, neexistuje človek ani organizácia, ktorá by tento geniálny nápad vedela previesť do základných škôl po celom Slovensku. Kraje zlyhávajú v menovaní priorít pri politike stredných škôl, lebo stredná úroveň manažmentu vzdelávania neexistuje. Čo v tejto veci robí ministerstvo? Nič. Nič, len pláta diery, ktoré tam okrem iného narobil aj súčasný premiér Pellegrini, po ňom pán Drucker, po ňom pán Plavčan. Pozrite si... (Reakcia z pléna.) Pán Draxler, ďakujem, a potom pán Plavčan.
Skúste sa ísť pozrieť do krajiny Nič na východ Slovenska a pozrite si školy, ktoré boli častými čerpateľmi výhod zo strany ministerstva školstva, vyplývajúcich z programov naštartovaných pánom Pellegrinim. Ja som sa rozprával nedávno s jedným z inšpektorov, ktorí na takejto škole boli, hovorí: Vošiel som do triedy, vpredu bola jedna interaktívna tabuľa a vzadu bola druhá. Tak som si zobral teda súpisné čísla tých tabúľ, ktoré mali používať, pozrem sa na jednu, na druhú a hovorím: "Vážení, ale veď vám nesedia čísla." A pani riaditeľka ma zavolala do skladu a tam boli takto v krabiciach ďalšie interaktívne tabule, ktoré nikdy neboli vybalené, a povedala: "Tu si porovnajte čísla. Nám to sem doviezli a buď sme to chceli zobrať, alebo nechceli, nevieme úplne čo s tým, ale tu to máme v sklade." Laptopov, laptopov po celom Slovensku na niektorých školách je toľko, že by sa nimi dali tie školy zatepliť, a pridaná hodnota nula. Nu-la. Digitálny líder lídoval takým spôsobom, že jeho kamaráti z IT biznisu, ktorí mali plné sklady už nepredateľného hardvéru, ich vidlami rozhádzali po školách po celom Slovensku. Pridaná hodnota nula.
Existujú seriózne štúdie, ktoré hovoria o tom, že keď sa neinvestuje do rekvalifikácie učiteľov, keď sa neinvestuje do toho, aby sa myslením viacej približovali tomu, čo vyžaduje dnešná doba, to znamená od tzv. knowledge based cez skill based na adaptability based vzdelávanie, to znamená od preferencie vedomostí cez preferencie schopností až k preferovaniu toho, že máme učiť hlavne prispôsobivosť. Tam nám laptopy ani interaktívne tabule nepomôžu, vážené kolegyne, vážení kolegovia.
20 príkladov cieľov z tých 130, ktoré neboli zatiaľ splnené, ministerstvo školstva nepredložilo nový zákon ďalšieho vzdelávania, nebol spustený systém uznávania kvalifikácií, nemá systém sledovania zručností pre 21. storočie a následné lepšie zacielenie vzdelávania, nepredložilo nový zákon o podpore práce s mládežou, neboli prijaté opatrenia na zlepšenie kvality uchádzačov a absolventov pedagogických fakúlt, nevypracovalo indikátory kvality, nerozšírilo objektívne kritériá hodnotenia žiakov a neprinieslo model autoevalvácie škôl, neboli prijaté opatrenia na posilnenie manažmentu škôl a ich odborného administratívneho zázemia, nedošlo k optimalizácii siete škôl, neboli rozšírené možnosti vstupu zamestnávateľov do vzdelávania učiteľov odborných predmetov, nebol zavedený spravodlivý a motivačný systém podpory slovenského športu. Aj keď pani ministerka hovorí, že novela zákona o športe je na spadnutie, ale doteraz ju tu nemáme. Nedošlo k potrebnému zvýšeniu výdavkov na výskum a vývoj, čo, predpokladám, má byť výsledkom zmeny tých výziev, o ktorých ste hovorili včera, pani ministerka, ale je to úloha, ktorá nebola dodnes splnená. Nebol vykonaný audit systému RIS3 medzinárodne uznávanými inštitúciami, nebola vytvorená komplexná celoštátna stratégia v oblasti výskumu i vývoja a inovácií, neboli prijaté opatrenia na zvýšenie otvorenosti vysokoškolského systému odborníkom a odborníčkam z praxe a zahraničia, neboli prijaté opatrenia na odstránenie bariér pre spoločné a zahraničné študijné programy. Naďalej chýba podpora pre zvyšovanie obojsmernej mobility študentov a pracovníkov vysokých škôl medzi Slovenskom a zahraničím, nedošlo k výrazne lepšiemu ohodnoteniu vysokoškolských učiteľov, nedošlo k úprave akreditácie na základe implementácie európskych štandardov, nedošlo k reforme Akreditačnej komisie aj k splneniu štandardov potrebných pre jej vstupu do Európskej asociácie pre zabezpečenie kvality vo vysokom školstve. Ministerstvo dodnes nepredložilo zákon o pedagogických zamestnancoch, aj keď viem, že včera tuším jeho nová pracovná verzia išla Komore učiteľov, takže aspoň sa na tom pracuje. Každopádne sú to veci, len týchto 20 zo 130, kde je obrovské manko. A je mnoho ďalších, ktoré neboli spomenuté v programovom vyhlásení vlády a stále potrebujú riešiť.
Na základe toho, čo som povedal na začiatku, nemám dôveru v túto vládu. Myslím si, že jej prvoradou úlohou bude prežiť, nie urobiť čokoľvek pre štát a jeho občanov. Som presvedčený o tom, že nie kvôli politickej stabilite musí ostať vládnuť táto zostava. Ona ostáva len kvôli tomu, že mnohí z nich vedia, že to je ich posledná jazda. To nie je niečo, na základe čoho by mala vláda stáť, to je niečo, na základe čoho by vláda mala padnúť. Preto nemám jediný dôvod podporiť toto programové vyhlásenie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
