Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ani som pôvodne nechcel, lebo je to naozaj vyslovene technická, technická norma, ale ako divné by bolo, keby som k tomu aspoň neštekol. Môj obľúbený zákon.
Tak vás chcem iba upozorniť, pani ministerka, stále tam máme jednu veľkú, podľa mňa, chybu v tomto zákone. Cannabidiol (CBD), ktorý sa tam dostal omylom v roku 2011, stále je rovnako hodnotený nebezpečne ako kokaín na Slovensku. A desím sa situácie, keď niekto, kto využíva CBD na liečbu svojich detí, čo sa týka ich astmatických záchvatov, sa dostane do rúk zle vyhodnocujúcemu policajtovi alebo prokurátorovi, a keď pri objemoch, ktoré si môže bežne na predpis zadovážiť v Rakúsku, sa dostane do pozície, že ho zmangľuje štát na základe trestnoprávnej zodpovednosti.
Preto vás vyzývam, naozaj, po tých rokoch nečakajme, kým sa takáto vec jedného pekného dňa stane. Existujú, a vy ich na ministerstve máte, viete o tom, existujú tony dôkazových materiálov o tom, že Cannabidiol nie je psychotropnou látkou. Je to látka, ktorá má obrovský potenciál, čo sa týka liečebných účinkov. Je to látka, ktorá nijakým spôsob zásadne nemení ľudské vedomie a v tomto zákone je náhodou.
Preto hovoril som s každým vaším predchodcom, veľmi rád o tom budem hovoriť aj s vami. Zarábame si, zarábame si na možný problém, ktorého sa vieme vyvarovať. Táto látka nikde inde v Európskej únii nie je zaradená na zozname. Zaradenie tej látky nevyplýva z našich medzinárodných záväzkov a krajiny, ktoré tú látku na zozname majú, ju tam majú na základe inej logiky, než ako tam bola daná na Slovensku. Preto by som bol rád, keby sme túto chybu, ktorá vznikla priložením tohto zákona k zákonu o liekoch v roku 2011 za pána Uhliarika, jedného dňa naozaj napravili a aby sme neriskovali, že ľudia, ktorí môžu túto látku využívať na liečebné účely, by sa mohli stať predmetom trestnoprávnych sankcií.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Martin, nadviažem na tú časť, kde si hovoril o tom, že Slovensko sa mení na divoký západ. Pretože v jednej veci je to pravda, ale v jednej veci to veľkým spôsobom pravda nie je.
Tá prvá vec je, že keď prišiel nejaký Joe na Divoký západ a išiel si vykolíkovať to miesto, tak predtým tam musel častokrát vystrieľať Indiánov. A rovnako tak ten Joe, ktorý dnes príde na východ, sme už v civilizovaných časoch, nestrieľajú sa ľudia, ale nie málo ľudí dostalo na vlastnom pozemku bitku kvôli tomu, aby sa tam tie kolíky dali zabiť.
Ale v čom tá situácia je rozdielna, a to významným spôsobom, je, že keď si Joe v Amerike vykolíkoval tú pôdu, tak z nej musel žiť. Čo si dopestoval, čo vychoval, čo tam dokázal obrániť, to bol jeho život. On neprišiel si sadnúť na lavičku na letisko vybetónované a nezačal poberať dotácie. Ak si niekto v Amerike vykolíkoval svoju pôdu, tak tá ho musela uživiť. To je obrovský rozdiel medzi tým, čo máme dnes, že príde kovboj, zbije chlapa na jeho vlastnom poli a na jeho pôdu, ktorú si vykolíkuje s nulovým pričinením o to, aby sa tam dopestovalo niečo, aby tam niečo bolo vychované alebo aby tam niečo dorástlo, poberá dotácie a zneužíva systém.
Amerika nebola dokonalá na začiatku práve vďaka vraždám napríklad Indiánov, ale bola založená ľuďmi, ktorí dokázali na svojej vlastnej pôde dopestovať a uživiť svoje vlastné rodiny. Tu sa potýkame s čistou bandou zlodejov, ktorí neživia sa svojou vlastnou prácou, nepestujú, nevychovávajú dobytok, iba čerpajú agrodotácie a kradnú.

Pán kolega, nepokazme to nakoniec, prosím, ostaňme pri tom, že nemáme sa radi, ale ťaháme za ten istý provaz, jak hovoria bratia a sestry v Čechách, ale jednu vec chcem povedať.
Mne sa páči, že, že tá rétorika sa posúva, myslím si, že, že to je jedna z vecí, ktorá v aj iných témach v slovenskej politike by sa mohla postupne diať, lebo zákon ako tento nastavuje vlastne ako keby novú paradigmu v tom, ako sa rozprávame o niektorých problémoch. Ja som si tu za ochranu zvierat za posledných 9 rokov naozaj vypočul kadečo a vypočul som si to aj od ľudí, ktorí budú hlasovať s veľkou pravdepodobnosťou v najbližších dňoch za tento zákon. A beriem, že s politickou vôľou a zhodou môžme nastaviť aj novú úroveň diskusie, lebo nás to aj civilizačne niekde posúva.
A ja dúfam, že to nebude len v tejto téme, že sa civilizačne potom aj v iných témach dokážeme posunúť ďalej.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja len upresním k môjmu prechádzajúcemu vystúpeniu, samozrejme, že ten zákon, ktorý vrátil pán prezident, nebol len môj, dávali sme ho spolu, vždy som rád, keď aj ostatní kolegovia uvádzajú všetkých, ktorí sa na niečom podieľali, tak rád to aj ja opravím.
Ešte raz, zákon, ktorý máme dnes na stole, je výsledkom práce mnohých ľudí v parlamente aj mimo neho. Som rád, že v tejto rozprave neprišiel žiadny návrh, ktorý by ho významne ničil. Toho som sa popravde trochu bál, ale že mám tu možnosť dávať poslednú faktickú poznámku, som rád, že všetky návrhy v podstate sú plus-mínus kozmetické, zásadné veci v tom zákone ostali. Tie, ktoré tam predtým chýbali, tam síce nie sú, nevieme ich tam teraz doplniť, ale to už bude mať na starosti potom rezort a nasledujúce vlády.
Ďakujem.

Zsolt, dve veci. Prvá vec, predaj šteniat je oslobodený od dane. To je jedna z mála výnimiek, ktoré na Slovensku stále platia. Ja nechápem, kvôli čomu, komu sa podarilo to vylobovať, ale to je jeden z bazálnych dôvodov, prečo je zo Slovenska hundenmafie ako nám hovoria v Rakúsku a v nemecky hovoriacich krajinách. Prečo tu vzniklo to eldorádo, lebo na začiatku nikto nespravil skríning toho trhu, a rozmohlo sa tu tak, že dnes s tým máme taký obrovský problém. Množitelia vyrástli na tom, že z predaja šteniat sa na Slovensku neplatili dane. To znamená, že neboli zaujímaví pre daňovú ani colnú kontrolu.
Samozrejme, že keby tu bolo, bolo plošné čipovanie zavedené skôr, mimochodom, skús si pozrieť naspäť hlasovanie o tom pozmeňováku, keď sa rušilo plošné čipovanie, drtivá väčšina ľudí v tejto sále bola vtedy za, ja som bol jeden z mála ľudí, ktorí boli proti zrušeniu čipovania napriek tomu, že to nebolo veľmi populárne. Ale keby sme tu mali komunikáciu medzi colnou správou a registrom, keby ten register bol dobre obsluhovaný, keby v ňom riadne boli dané dáta, tak mnohé s tých problémov, ktoré dneska riešime, by sme neriešili. No len jednoducho tieto veci boli akútne zanedbané a dnes máme obrovský počet psov na uliciach, máme premnožených psov v osadách, máme plné útulky, máme plné stanice záchytné a jednoducho s tým musíme niečo robiť.
A áno, viem si predstaviť, že by sa to dalo nastaviť inak, ale nemám na to taký dosah, jako by som si predstavoval, že by som ho mať mohol. Takže môžem teraz akurát tak súhlasiť s najbližším možným dobrým riešením a to je práve tento zákon.

No, Zsolt, ty hovoríš, že nemôžme, ale prax z iných štátov ukazuje, že môžme. Veď predsa ochrana zvierat je plošná téma. Týka sa aj hospodárskych zvierat, aj keď sú chované na mäso, tak stále existujú etické štandardy, ktoré sa stále zvyšujú, ktoré nám prikazujú aj tak sa k nim správať tak, aby pri tom trpeli čo najmenej. Preto sa postupne odchádza od klietkových chovov, preto sa prechádza na podstieľku, preto je to označované, preto sa upúšťa od dlhých transportov zvierat. Toto všetko sú štandardy, ktoré ty musíš, pre Kristove rany, ovládať. Veď to ti muselo prechádzať cez ruky, keď si bol na tom ministerstve. A nestalo sa v tej oblasti vôbec nič napriek tomu, že organizácia ako Sloboda zvierat alebo Slovenská aliancia ochrancov zvierat dlhodobo bijú na poplach a ukazujú, že v tejto oblasti sa musíme pohnúť ďalej.
A to, o čom ty hovoríš, stále je oblasťou trestného práva. Aj ochrana hospodárskych zvierat, ktoré sú týrané, je oblasťou trestného práva, ktoré už máme vyriešené. Problém je ten, že ten policajt, ktorý stál pri tom zbitom koníkovi alebo pri tej zbitej krave, nevedel, že či sa správa v tej chvíli podľa Občianskeho zákonníka, alebo sa v tej chvíli správa podľa Trestného zákonníka. To bol ten problém. A ja by som bol najradšej, keby sme tu dneska schvaľovali zákon o ochrane zvierat, ktoré by plošne riešil od spoločenských zvierat cez hospodárske zvieratá, cez etický kódex, cez štandardy, cez proste daňové upravenie množiteľov šteniat, káčerov, mačiatok, hocičoho. Ale nie sme v tej fáze. Tak spravme aspoň to, čo sa spraviť dá, spravme to ako prvý krok a v momente možno, keď skončí táto vláda, tak sa pozreme na to, ako sa to dá vylepšiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Na začiatku musím, samozrejme, uviesť veci na pravú mieru. Ja nie som nejaký veľký priateľ SNS a vo štvrtok budem hlasovať za odvolanie pani ministerky, lebo si myslím, že na to sú dôvody, čo ale neznamená, že tento zákon nie je progresívny. A keďže progresívny je, tak ho rád podporím. Ale mám k nemu, samozrejme, aj svoje výhrady.
Pani ministerka, mne hlavne dve veci nie sú úplne jasné a možnože mi potom v záverečnom slove, alebo možno ak vystúpite aj v rozprave, ich budete vedieť vysvetliť. Tá prvá vec, keď bol na základe prezidentského veta stiahnutý môj vtedajší zákon z parlamentu, ktorý mal riešiť množiteľov, tak ste povedali, že prídete s lepším návrhom. Ste presvedčená naozaj o tom, že ten návrh, ktorý prišiel sem, reálne rieši množiteľov? Moja teória je, že reálny prehľad o tom, ako vyzerá trh s množiteľmi, to znamená s množením šteniat, získame až v momente, keď s zruší výnimka, ktorú dnes máme pri predaji šteniat a tá výnimka je daňová.
Ja si myslím, že začiatok eldoráda so šteňatami na Slovensku začal v momente, keď nikto nebol schopný skontrolovať, akým spôsobom sa s nimi obchoduje. A ja som vám vtedy povedal, že O. K., keď to nemá byť živnosť, nech je to niečo iné, nech je to koncesia, nech je, nech je to nejaký samostatný režim, ktorý nebude postihovať poctivých chovateľov, ale ktorý dokáže zabezpečiť, že sa zorientujeme, kde koľko šteniat je a akým spôsobom vieme sledovať ich tok. Nie som presvedčený o tom, že čipovanie zvierat je naozaj tým jediným nástrojom, ktorý, vďaka ktorému sa tu dokážeme zorientovať.
Môj návrh je stále a stále si za tým stojím, že ak to nemá byť na základe živnosti, na čo zjavne spoločenská objednávka na Slovensku nie je a čo som si vypočul aj od mnohých chovateľov, s ktorými som sa vtedy rozprával, zároveň ale čo som zistil vtedy, keď som sa s chovateľmi rozprával, bolo to, že u nás nedokážeme spraviť jednoznačné rozlíšenie medzi chovateľmi a množiteľmi. Máme tu šedú zónu, kde sú prepojení tí tzv. slušní chovatelia na celú sieť priekupníkov, veterinárov dohodnutých, kde v podstate štyri alebo päť feniek v dobrých priestoroch a v dobrých podmienkach slúžia ako krytie, a niekde v pivnici je ďalších 20 alebo 25 psov, ktorí sú množení načierno a v podstate tie štyri výstavné feny majú zakrývať vlastne tú černotu, ktorá sa deje pod zemou. A ja si myslím, že kým nedokážeme reálne, to znamená aj cez ekonomické sledovanie, si odpozorovať a odskenovať prostredie tak, aby sme vedeli, kde koľko šteniat je vychovaných, predaných, a kým za to nebudú odvádzané dane, tak si myslím, že, že sa v tejto veci nepohneme ďalej.
Druhá vec, ktorá ma trošku zarazila, a tiež sme sa o nej rozprávali, už keď ste dávali tento zákon do MPK-čka, tak som vám hovoril, že na ministerstve spravodlivosti je rekodifikačná komisia, ktorá sa zaoberá budúcim novým občianskym kódexom pre Slovenskú republiku. A predpokladám, že v pracovných materiáloch tejto rekodifikačnej komisii, komisie sú aj nové definície zvieraťa zapracované do jednotlivých paragrafov tam, kde sa ich to týka. Lebo keď sa pozrieme na to, akým spôsobom sa menil Občiansky zákonník v Českej republike, tak tam prešla táto definícia, presne tá, ktorú vy máte vlastne vo svojom návrhu, ale neprešla iba ako definičná zmena, ale na ďalších 12 alebo 16 miestach sa táto zmena rozpracovávala do detailov a vlastne bolo to také rozpustenie do konkrétnych situácií, aby v praxi aj policajti, aj ľudia, ktorí majú vymáhať ochranu zvierat v teréne, boli lepšie zorientovaní a nemuseli si vykladať zákon po svojom. Lebo dnes sa dostaneme vlastne v momente, keď toto prejde do platnosti, tak nechávame ľuďom v teréne na vlastnom posúdení a povážení, kedy zviera budú považovať za cítiacu bytosť a kedy sa naň, kedy sa naň prihliada ako na vec. A to hovorím o veciach ako je, ako sú krádeže, nútené predaje, proste pri niektorých veciach nie, nie nutne to zviera trpí akútne, ale stále môže byť neprihliadané na to, že je to cítiaca bytosť.
A tam by som bol uvítal, keby... My keď sme predkladali s Ankou Zemanovou aj s Jankou Cigánikovu, aj s ďalšími ľuďmi ten zákon predtým, my sme nemali ten aparát, ktorý máte vy, nemali sme možnosť komunikovať s rekodifikačnou komisiou na ministerstve spravodlivosti a tým pádom sme tam dali dostatočne dlhú legisvakačnú dobu na to, aby sa tie veci dali dotiahnuť. Ja sa pýtam, prečo za tie mesiace, ktoré máme tento zákon na stole, sa tie veci nemohli dotiahnuť teraz. Považujem to za chybu, že... Alebo možno máte informáciu, že naozaj na Slovensku budeme mať kompletne nový Občiansky zákonník, kde už to bude napísané správne, a potom beriem, hej, ak to má prísť, že niekedy na budúci rok. Ale ja teda túto informáciu nemám, nie je to ani v programovom vyhlásení vlády, nie je to v legislatívnej, v pláne legislatívnej činnosti, a keď sa pozerám na mohúcnosť tejto vlády v iných oblastiach, tak sa obávam, že sa ničoho podobného nedočkáme.
Takže moja otázka je, či ste komunikovali s rekodifikačnou komisiou na ministerstve spravodlivosti a či nebola možnosť rozpracovať tú definíciu do viacerých častí Občianskeho zákonníka, aby nemusela ťarcha na novú interpretáciu toho zákona prechádzať do terénu a aby to bolo jasne zadefinované priamo v Občianskom zákonníku.
Čo sa týka toho, čo tu hovoril predo mnou pán kolega Simon. Ten prípad utýraného psíka ťahaného za autom je trestným činom už dnes. Ak to tak nevyhodnotila polícia, mal by sa na to pozrieť dozorujúci prokurátor, lebo to je, to je očividný trestný čin. My máme trestný čin týrania zvieraťa, ktorého vrchná sadzba trestná bola zvýšená v roku 2011, bolo to odhlasované naprieč celým politickým spektrom. Ja si pamätám doteraz, že pán, pán, vlastne tak vznikol nápad, že poďme to robiť mimo Trestného zákona. Pán poslanec Fico, ktorý tu znovu teraz sedí, aj vtedy bol poslancom, v nadväznosti na moje vystúpenie pri Trestnom zákone si vypýtal ako podpredseda parlamentu slovo a vystúpil s tým, že nemôžme meniť Trestný zákon pri každej jednej veci, ktorá nás trápi, a malo by sa to upravovať niekde inde. Napokon, chvalabohu, dal zelenú kartu svojim poslancom a tá, a tá trestná sadzba sa vtedy zvýšila. Ale tam vzniklo niekde aj rozhodnutie, že ochrana zvierat sa má riešiť v inej legislatíve než je Trestný zákonník, s čím ja v zásade súhlasím.
A ale, ale pán Simon, ak tvrdí, že uzákonením týchto zmien, ktoré dnes máme na stole, sa nič nezmení pre toho priviazaného psa za tým autom, tak áno, má pravdu, ale je to presne naopak, ako povedal on, ten, ten, ten čin bol s vysokou pravdepodobnosťou zle posúdený už podľa súčasnej legislatívy. Nebol, nebol, nebolo tam nič zanedbané a účelom tohto zákona nie je toto riešiť. To je naozaj otázkou zmeny trestnej legislatívy na Slovensku.
Téma ochrany zvierat je v parlamente prítomná už dlho. Mnoho z tých ľudí, ktorí dnes sú na pomerne vysokých ústavných pozíciách vrátane Petra Pellegriniho, boli súčasťou prvej pracovnej skupiny, ktorá vznikla na ochranu zvierat v tomto parlamente. Dávali sme ju dohromady s Táňou Rosovou, bol tam Jofo Viskupič, bol tam Rafael Rafaj, vedľa neho sedel Béla Bugár, bolo to mimoriadne pôvabné v tej dobe. A bol tam Peter, Peter Pellegrini a vtedy sme sa zhodli na jednej veci, ktorá dodnes, chvalabohu, platí, keď ide o zvieratá, vyzliekajú sa stranícke tričká. Dlhodobo zmenu legislatívy podporuje Dušan Galis v SMER-e, ale aj mnohí ľudia na, na strane Obyčajných ľudí a aj, aj v iných stranách, a to z jednoduchého dôvodu, zvieratá nemajú možnosť voliť si svojich zástupcov, a preto ich v parlamente a v legislatíve zastupujú tí, ktorí to cítia ako svoju civilizačnú povinnosť, a nie ako svoje, ako svoje politické ambície.
Bol by som rád, keby v tých dvoch oblastiach, o ktorých som hovoril, došlo časom k náprave. Myslím si, že dnes máme, aj čo sa týka predaja psov, pokrivené prostredie, aj čo sa týka legislatívy, nedotiahnuté veci, ale budem hlasovať za tento zákon, lebo ako som už povedal, považujem ho za najlepší možný prvý krok, ktorý sme dnes mohli urobiť, a považujem ho tiež za pokračovanie svojej vlastnej práce, ktorá tu začala v roku 2010.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Zsolt, ty si sedel na tom mieste, kde sedí pani ministerka, v roku 2011. Táňa Rosová ti priamo do rúk dala vypracovaný zákon na ochranu zvierat. Tvoja vlastná legislatíva pri ňom nemusela ani pohnúť prstom. A stalo sa s ním nič. Odvtedy roky, roky sa snažíme v tomto parlamente dokopať vždy aktuálnu vládu nejakým spôsobom k tomu, aby niečo robila, snaží sa o to celá, celá ochranárska verejnosť na Slovensku, mimovládky, snaží sa o to ZMOS, snaží sa o to kopec ľudí. Tá legislatíva, ktorú ty si mal na svojom rezorte, pre to nespravila absolútne nič. A keď aj sem prišla s nejakým návrhom, tak bolo otočená vo dverách a musela ísť odtiaľto preč.
Takže pri tom tvojom vystúpení ja naozaj nerozumiem tomu, kde máš tú drzosť rozprávať o nejakých odborných riešeniach. Ja ešte raz poviem, tento zákon nie je dokonalý. Ja by som v mnohých veciach ho napísal úplne inak. Veľmi ma mrzí, že ten zákon, ktorý som tu mal predtým ja, a pán prezident ho vrátil, neprešiel, lebo si myslím, že by niektoré veci riešil lepšie. Ale myslím si, že v tom znení, v akom je teraz tu, je to najlepší z možných svetov. Mnohé z tých vecí bude treba ešte doupraviť, mnohé z tých vecí bude musieť ministerstvo potom v praxi doriešiť. Keď to rozhádže finančné veci na úrovni samosprávy, tak sa to celkom určite bude musieť riešiť, ale je to najlepší z možných prvých krokov, ktorý sa práve teraz dá urobiť.
Mňa mrzí, že to musí byť za tejto vlády. Ale aspoň jeden dobrý bod jej nakoniec môžme dať.

Ďakujem. Viete, pani poslankyňa Antošová, vy ste čerstvá v parlamente, tak niektoré, to vás ospravedlňuje pri niektorých veciach. Len jednu vec vám pripomeniem.
Ja sa pozerám teraz na vašu facebookovú stránku, pozerám sa na sympatického psa, ktorý má na krku tabuľku: „Vyzerám ako vec?“ Viete, koho je to pes? Môj. (Reakcia z pléna.) To ide len o to, že keď ste vyhľadali obrázok k téme, pri ktorej ste boli čerstvá, tak my už sme dávno mnohí tú tému okupovali predtým a ja nevravím, že výhradne, len bol by som veľmi opatrný pri tom, keď hovoríte, že tu niekto niečo robil na kolene. V roku 2011 skupina poslancov, v ktorej bol aj pán Rafaj, vtedy podpredseda, podpredseda SNS, bol tam aj pán Pellegrini, dnes premiér, bol tam pán Bugár, bola tam pani Rosová a bol som tam aj ja, dala ministerstvu pôdohospodárstva vypracovaný zákon na ochranu zvierat. Ja predpokladám, že pani ministerka sa s ním nejakým spôsobom stretla, keď sa vypracovávala táto legislatíva, preto nepovažujem úplne za fér, keď hovoríte, že kolegovia z opozície niečo kritizujú neodborne alebo že niečo robia na kolene, druhý fakt je ten, že definícia zvieraťa, ktorú ste čítali, nie je nová, to je definícia zvieraťa, ktorú my sme dávali predtým do novely Občianskeho zákonníka, a ja vás veľmi rád opätovne vítam v skupine ľudí, ktorým záleží na zvieratách na Slovensku.
Nemyslím si, že by sa tu mali ukazovať stranícke tričká, len vás poprosím, uznajte aj zásluhy ľudí, ktorí tú tému riešili pred vami, lebo nám nakoniec ide všetkým o to isté.

Ďakujem pekne. Ďakujem, Anka, aj za tie dva pozmeňováky, aj za teda konštantnú starostlivosť o tému. Nie je to krátko v podstate, čo túto tému ťaháme spolu. A ja som veľmi rád, že pani ministerka sa pridala k úsiliu, ktoré je v tomto parlamente v zásade už minimálne od roku 2010, a že sa to hýbe k, dúfajme, zdarnému koncu. Čím viac sme sa približovali k dnešnému dátumu, tým viacej začali vznikať tlaky na to, aby tento zákon cez parlament neprešiel. Koniec koncov vystúpenie pána Simona to zaklincuje aj v tejto rozprave celkom určite tiež.
Ja som rád, že lobing množiteľov z južného Slovenska nie je tak silný, aby dokázal spláchnuť tento zákon z legislatívneho procesu, a že aj napriek tomu, že ten zákon nie je dokonalý, ja by som si mnohé veci v ňom dokázal predstaviť inak, ty určite tiež. Koniec koncov tvoje pozmeňujúce návrhy ukazujú, že stále je čo zlepšovať, takisto v oblasti zmeny Občianskeho zákonníka, podľa mňa, nebola vec dotiahnutá ideálne, a ak zákon prejde v dnešnej podobe, tak vlastne bude schválené naše znenie, ktoré sme v tomto parlamente predkladali už minimálne dva alebo trikrát.
Ale výsledok je výsledok. Ak to prejde, bude to schválené a je celkom veľký predpoklad, že sa v otázke ochrany zvierat pohneme ako Slovensko dopredu, lebo momentálne máme oproti iným európskym, ale aj svetovým krajinám obrovský deficit, a tým pádom aj civilizačne za nimi zaostávame, keďže treba vychádzať z premisy, že kultúra krajiny sa ukazuje aj na tom, ako ochraňuje tých, ktorí sa ochrániť nevedia sami.