Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ondrej, takto presne pred troma rokmi bola Veľká noc, tento dátum. Tak si povedzme, že čo by to znamenalo pred a po prijatí Istanbulského dohovoru. Každý rok pred Veľkou nocou si zoberieme prúty niektorí, upletieme korbáče niektorí a niektorí tými korbáčmi potom vybijeme svoje manželky, dcéry, niekto symbolicky, niekto to myslí vážnejšie, niektoré dievčatá skočia, skončia v potoku, v ľadovej vode, niektoré sú obliate na dvoroch svojich domov, a toto je považované za bežnú, štandardnú normu. A jediné, k čomu by sme vlastne mali nabádať vo vzťahu k dokumentom, ako je Istanbulský dohovor, je, aby sme sa konečne tých dievčat a žien aj v takýchto veciach začali pýtať: „Drahá, nevadí ti to?“ A ak to manželke, dcére, matke vadí, tak by jednoducho korbáčom nemala dostať a nikto by na ňu nemal liať vodu. Nerušia sa zvyky, nerušia sa tradície, moja žena by bola urazená do smrti na mňa, keby som ju každý rok nevyšibal. Ale to je na základe vzájomného pochopenia a súhlasu. Nie na základe automatického predpokladania, že veď môžme. A práve dokumenty, ako je Istanbulský dohovor, by mali zabezpečiť, že začneme naše ženy, naše dcéry, naše matky, dámy v tejto spoločnosti počúvať, že nebudeme automaticky chodiť od dverám k dverám, že pišťanie a nie nebudeme považovať za zlaté, ale budeme ho rešpektovať ako prejav vôle, a že tradície, ktoré tu máme stovky rokov, prispôsobíme 21. storočiu.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. No, pán Paška, na začiatku naozaj bol predložený nulitný úkon, pretože v situácii, kedy sme boli doteraz, vláda nemala inú možnosť než čakať na ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany parlamentu.
To rozšírenie, ktoré ste teraz vlastne uviedli, áno, do istej miery špecifikuje, čo sa má diať, ale na konci je to celé iba o tom, kto má väčšinu v parlamente a kto bude vládnuť v tejto krajine. Ja pevne dúfam, že vláda už nepodnikne žiadne kroky, ktoré by spôsobili medzinárodnú hanbu Slovenskej republike, že vláda sa bude naďalej zaoberať svojimi vlastnými konfliktami a bude sa rozpadať, ako sa rozpadala posledné mesiace, že reálne sa nebude starať o to, čo Slovákov trápi, a že sa rozpadne čo najskôr, aby ju nahradila nejaká modernejšia, progresívna, dobrá vláda, ktorá presne tieto typy krokov zastaví.
Čo reálne potrebujeme na Slovensku spraviť, je prihlásiť sa k medzinárodným dohovorom, ktoré ochraňujú ľudské práva. Čo tu potrebujeme urobiť, je ukončiť tieto hlúpe spory o nepochopených definíciách a reálne sa zastať žien a rodín, ktorí trpia násilím, a nie vytĺkať politický kapitál z toho, že si niekto nedokáže poriadne prečítať definíciu, že nedokáže roz..., pochopiť rozdiel medzi biologickou definíciou a sociálnym sa správaním a že nedokáže sa povzniesť nad svoje ideologické predsudky v mene toho, aby ženy, ktoré na Slovensku trpia, deti, ktoré na Slovensku trpia, trpieť prestali, a aby sme sa prihlásili k civilizovanému spôsobu, ako máme podporiť ľudí v núdzi, slabých ľudí v tejto krajine.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, Natália, že si uviedla veci na pravú mieru. Na začiatku tu mnohí ľudia si zrejme mysleli, že idú pomôcť, a tá formulka, že "najlepší záujem dieťaťa" mohla na chvíľku zakryť oči, ale pravda je taká, že ak zmeníme teraz tento zákon, tak vystavujeme Slovenskú republiku konaniam kvôli rozporu s medzinárodným právom. To je prvá vec. Zároveň jedno konkrétne dieťa posúvame do pozície, kde ho chcú mať ľudia, ktorý tento zákon písali, aby bolo možné ho z jednej krajiny dostať do druhej, ale pri mnohých ďalších deťoch, ktoré môžu byť unesené na územie Slovenska, môžeme práveže v príkrom rozpore s ich záujmom ich držať tu, nenavrátiť ich naspäť k rodine, k rodičom a tým pádom budeme konať nie v prospech dieťaťa, ale v príkrom rozpore so záujmom dieťaťa.
Už len to, že sa tam spomína krajina s bežným pobytom, tak bežný pobyt sa mení v čase a ak kvôli súdnym prieťahom, kvôli prieťahom úradníkov sa stane, že dieťa nie pár týždňov, ale pár rokov kvôli prieťahom ostane v nejakej krajine, tak sa mení aj jeho status, jeho návyky, to, akým spôsobom je zvyknuté na túto novú krajinu, a to sa potom môže používať proti nemu ako argument. Preto by bolo dobré, aby sme nepokračovali v tomto, v rokovaní o tomto zákone, aby neprešla druhým konaním táto novela a aby sa k týmto veciam výlučne a výhradne vyjadrovali ľudia, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v tejto téme, pretože je to citlivá téma, týka sa detí a nemali by sme robiť žiadne unáhlené kroky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som svoj názor na túto novelu povedal už v prvom čítaní, nevidím dôvod to opakovať. Oceňujem aspoň tú časť pozmeňujúceho návrhu, ktorá teda berie na vedomie, že sa zmenil svet z analógového na digitálny, ale stále si myslím, že keď už by sme mali; keď už ideme robiť takéto rozsiahle zmeny, tak by to malo ísť cez ministerstvo kultúry a cez riadne pripomienkovacie konanie a nie v novele, ktorá je poslanecká, v parlamente, ale budiš. Dúfam, že aspoň všetky príslušné organizácie, ktoré sa tým zaoberali a zaoberajú, mali možnosť sa k tomu vyjadriť.
Čo sa týka pozmeňováku, podporujem ho, dúfam, že si ho osvoja aj navrhovatelia a že ten pozmeňovák podporia aj pri hlasovaní.
Ja mám potom otázku ešte pri tých hymnách iných štátov, ako sa to vzťahuje napr. na hymny už neexistujúcich štátov, pretože pri príležitosti vzniku Česko-Slovenska celkom určite už oficiálnu delegáciu Česko-Slovenska mať nebudeme, ale hádam nebudeme zakazovať hranie česko-slovenskej hymny každý rok len kvôli tomu, že nemôže byť prítomná oficiálna delegácia štátu, ktorý už neexistuje, preto podporujem ten pozmeňovák. To slovíčko "iba" by malo byť celkom určite vyškrtnuté, nijakým spôsobom sa nenachádza ani v dôvodovej správe, a preto si myslím, že ten pozmeňovák iba vlastne vracia ten nápad a ten, tú novelu tam, kde chcela byť, a to slovíčko je tam zbytočné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Budaj, ja som vás počul aj vám rozumiem, ale asi by som si pri tom názvosloví dával trošku pozor, lebo jedného dňa ten systém, teda sadu nejakých inštitúcií, ktorí majú, ktoré majú zabezpečovať chod štátu, základnú bazálnu spravodlivosť a služby pre občanov, môžme byť aj my, a preto systém treba vždy pomenovať jeho vlastnosťami, ale neodsudzovať ho ako taký, lebo tam, kde sa začne paušálne odsudzovať systém, rastie antisystém, a predpokladám, že to ani vy, ani nikto z nás nechce.
Úplne súhlasím s tým, že oligarchicko-, niekedy až, až mafiánske zoskupenia, ktoré sú napojené na štát, čerpajú z neho peniaze a chránia tú tzv. vrstvu nedotknuteľných, sú obrovským problémom tohto štátu, a súhlasím aj s tým, že konce ich chápadiel môžu spôsobovať disfunkcie aj na ministerstve školstva, len by som nabádal k tomu, aby sme naozaj vždy pomenovali, čo tým problémom je, ako ten problém vznikol a ako ľudí prinavrátiť k tomu, aby systému ako takému začali dôverovať, lebo v dobrom, zdravom štáte, v dobrej, zdravej spoločnosti, systém je pre občanov, slúži verejnému záujmu a funguje na to, aby zabezpečoval pre občanov služby, ktoré štát zabezpečovať má, a aby dodával občanom to, čo od štátu očakávajú, t. j. vzdelanie, kvalitné zdravotníctvo, spravodlivosť a spravovanie vecí verejných.
Ďakujem.

Ďakujem, pôjdem po rade. Pán Paška, horné dva percentily akejkoľvek populácie budú vždy excelovať bez ohľadu na to, ako je nastavený systém. Vy sa pozrite na to, čo je pod nimi, že sa nám roztvárajú vlastne nožnice medzi výsledkami bohatých detí a chudobných detí a že, a že v strede medzi tým máme stále horšie výsledky tých detí, ktorí sú v tej šedej zóne, to je ten problém.
Druhá vec je, že ten rozdiel medzi týmito deťmi sa vďaka nastaveniu systému stále konzervuje. Slovensko je jedným z najviac konzervujúcich systémov, čo sa týka konzervácie sociálnych rozdielov. To znamená, že keď tam chudobné dieťa vojde, tak chudobné vyjde a tým bohatým sa darí vďaka tomu, že majú podporu zo strany rodiny.
A čo sa týka tých olympiád a tak ďalej, tam, tam nie, tam nie je problém v tom, že by sme nemali pár excelentných detí, tie vždycky máme a vždycky sme ich mali. Problém je v tom, že stále viacej narastá percento detí pod nimi dole nižšie v rebríčkoch, ktoré nedosahujú ani tie výsledky, ktoré dosahovali dajme tomu pred 10 rokmi.
Čo sa týka výsledkov pani ministerky, rezortný informačný systém mal byť zavedený pred 7-8 rokmi. To, že to konečne doklepli, nie je žiadny úspech. Už keby to nedoklepli, by to bol zločin. To bola vec, ktorá mala fungovať za Pellegriniho, nieže sa doklepávala teraz. Presne takisto ako, presne takisto, ale nehrajme sa, že je to obrovský úspech, to je vec, ktorá sa, ktorá sa tam ťahala posledné dlhé, dlhé roky, a že to konečne dokázali doklepnúť a pár mesiacov to funguje, by som za žiadny veľký úspech teda ne-, ne-, nevynakladal.
A opakujem ešte raz, tie veci, o ktorých som hovoril, ako sú systémové zmeny vo vzdelávaní, jednoducho nie je odvaha a nie je sila začať a to je tá chyba.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, poďme, prosím vás, naspäť k politike. O čo tu ide?
Politika je o tom, že dokážeme ľuďom na základe dôveryhodného vystupovania a konzistentného prezentovania hodnôt a postojov odprezentovať víziu, že niečo vieme spraviť lepšie.
A teraz sa pozrime, prosím vás, na to, že čo sa stalo od momentu, keď táto vláda prišla k moci. Deti, ktoré nastúpili s touto vládou do prvého ročníka, ako majú kvalitnejšie vzdelávanie? Nijak! Nula! Nič! Národný program máme schválený a jeho realizácia sa necháva na ďalšiu vládu, v ktorej, dúfam, budeme sedieť my, lebo vy ste šlunti a neviete to robiť. (Reakcia z pléna.) Len si počkaj.
To, o čo tu teraz ide, je, že tá výmena jednoducho nesplnila svoj účel. A ja, samozrejme, verím, že napríklad kolegovia v SMER-e sú radi, že aspoň na chvíľku sa rozpráva o niečom inom ako o ich zlyhávajúcom predsedovi, to beriem, ale tá zástupná téma je takisto dôležitá. A to je, že vzdelávací systém, ktorý na Slovensku máme a ktorý má v rámci kompetencií na starosti pani Lubyová, zlyháva, a nie, jednoducho nezabezpečuje vzdelávanie, ktoré by patrilo do 21. storočia.
A ešte aj tú jednu vec, ktorú tam mala prísť podporiť a opraviť a spraviť správne, tak nezvládla. To, čo minister Plavčan zvrzal, mala prísť pani Lubyová opraviť. A to sa nestalo. Preto tu dneska sedíme, a preto dneska odvolávame ministerku Lubyovú, že ona tam nemala ísť vyriešiť SAV-ku, to malo byť automatické. Zvrzala. Nemala tam prísť prepísať Učiace sa Slovensko, to malo byť automatické, že sa bude realizovať. Nie, museli sme si spraviť novú stratégiu a nič sa z nej nerealizuje. Nemala tam prísť rozvrátiť ďalšie organizácie, ktoré to ministerstvo spravuje. Mala aspoň niektorú z nich postaviť na nohy. Dobre, good path, podaril sa jeden bod. Nestačí.
To, kvôli čomu tu dnes sme, je, že v oblasti vzdelávania jednoducho táto vláda neplní svoje programové vyhlásenie vlády, že nebudeme mať inkluzívne školstvo na konci tohto volebného obdobia, že sa k nemu ani len nepriblížime, že nemáme systémové opatrenia, na základe ktorých by sa deti vzdelávali v slovenských školách lepšie, že stále máme systém Márie Terézie presne takisto ako pred sto rokmi, a že tá evolúcia vzdelávania, ktorú započal tuto ctihodný pán Paška, nás vedie do pekiel. Reálne nič nespravilo na ministerstve školstva toľko zla ako ministri za SNS. A ministerky.
Vy hovoríte evolúcia tomu, že dodnes nemáme učebnice pre tú tzv. kurikulárnu zmenu, ktorú tam zaviedol váš kolega Mikolaj? To je úspech, že sme sa dostali od jeho čias na 70 %? Si robíte prdel? Vy ste povedali dneska v rozprave, že veď to je úspech, na začiatku, keď prišla pani ministerka, tak bolo pokryté 30 % a teraz máme 70. No nehnevajte sa, zmenu ISCED zaviedol minister Mikolaj, keď ja som ešte na tých školách učil, keď som si prefocoval z jednej hodiny na druhú texty o Cyrilovi a Metodovi, lebo som nemal učebnicu, ktorú by som deckám dal do rúk, a to, že rovnakí ľudia, ako som ja vtedy učil, stále učia a z hodiny na hodinu si musia texty z dejepisu, zo slovenčiny, z kadečoho sťahovať z internetu, lebo učebnicu nemajú, je váš problém, vašich ministrov a ministríň, ktoré tam sedeli. Preto dnes odvolávame Martinu Lubyovú, lebo ešte aj tie veci, ktoré mohla spraviť dobre, dobre neurobila.
Keď sa pozrieme na to, o čom sa reálne rozprávame, keď sa pozrieme na tie hodnotenia, tam nejde o individuálne pochybenia, tam ide o systémovo zlé nastavenie. Keď máte víťazov hodnotenia, ktorým na konci chýbajú 3 body, tak kde sa tam má zmestiť nejaká, nejaká iná firma? Keď väčšina hodnotiteľov dá plný počet bodov, keď dá samé jednotky, tak tam kde je priestor na vyhodnotenie na nejakej škále, kto sa tam má zmestiť? Pozrite si hodnotenia medzinárodných agentúr, ktoré posudzujú podobné veci. Kde sa tam stane, že víťazi majú plný počet bodov? Takmer nikde. Kde sa stane, že stoslovný kus textu dvoch hodnotiteľov jeden v slovenčine a jeden v češtine sú stopercentne totožné bez toho, aby boli vylúčení z procesu? Kde? Toto je ten problém, dámy a páni, že to, čo sa tu nazýva individuálnymi zlyhaniami pár jednotlivcov, je jednoducho systémové zlyhanie!
A ja úplne beriem, že pani ministerka má zrejme talent, čo sa týka vyjednávania v Bruseli. Ja jej to neberiem. Akceptujem, že veci, ktoré možno iný minister by nedal, vďaka svojim známostiam a šikovnosti dokázala vylobovať a presadiť, že sa dajú urýchliť niektoré procesy. Nech sa páči! Ale v tých urýchlených procesoch znovu prišlo k tak významným zlyhaniam, že dámy a páni zo Slovenska sa na úrovni platieb do inovácií a vedy voči Európskej únii stal čistý platiteľ. Do tejto situácie sme sa dostávali, dostali. My Európskej únii platíme viac peňazí, ako z nej dokážeme na vedu a výskum dostať. To nie je ani hrdé, ani slušné, ani národné, to neni nič, to je proste blbosť, to sa nemalo stať. A progresívne to neni už tobôž. Ja nemám vôbec ilúziu o tom, že dneska niečo vyriešime. Vzadu, predpokladám, že v motúze, ktorý má predsedajúci pred sebou napísaný na papieri, už je napísané, že Národná rada neodvolala pani ministerku. Pán Bugár? (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Musím sa pozrieť. Sú tu alternatívy.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Á, a jasné! Idem sa pozrieť na to. A dneska to tak skončí. Pani ministerka tam ostane a nakoniec z nej bude jedna z tých ministeriek a ministrov, ktoré si o dva roky už nikto nebude pamätať, lebo nebude mať nič za sebou, vďaka čomu by sme si zapamätali toho ďalšieho jedného ministra či ministerku školstva, ktoré na tom ministerstve bol.
Ale je pravda, že deti, ktoré nastúpili s touto vládou do prvých ročníkov, budú mať za sebou prvý stupeň základného vzdelania, že mnohé z nich, ktoré majú špeciálne potreby, mohli byť pripravené na život lepšie, že úroveň kritického myslenia a zorientovania sa vo svete mohla byť vyššia, a na základe toho, že to tak nie je, že ministerstvo zlyháva a že nedokáže obhájiť ani základné hodnoty akademickej pôdy, ako bolo napríklad prisúdenie sfalšovanej práce alebo, alebo teda plagiátu Andrejovi Dankovi na základe toho, že samotné vedecké kapacity, či už zo SAV-ky, alebo z jednotlivých univerzít, nedôverujú tejto ministerke, že dokáže niečo spraviť, budem hlasovať za jej odvolanie.
Ďakujem veľmi pekne.

A, Braňo, spomínal si tie zhody v textoch hodnotiteľov, ono ešte chrumkavá vec na tom je, že jeden je po česky a druhý je po slovensky, takže niekto si dal prácu nielen s tým, že to skopčil, ale ešte to aj preložil, a nie sú to také ako banálne vety, ktoré by si niekto povedal, že mohlo sa stať, že zhruba dvaja ľudia napísali to isté, ja odcitujem jeden z nich: „Predložený popis projektu predpokladá ukončenie vo fázi vydefinovaní nosiče a vhodné kombinace bakteriofágu.“
Tam nebudeme zrejme predpokladať, že v tak špecifickej téme, sa nájdu dvaja ľudia, ktorí po slovensky a po česky napíšu sto slov v dvoch jazykoch presne v tom istom poradí. To vesmír nevznikol s takou vysokou pravdepodobnosťou, ako by sa toto stalo. A preto sa treba extrémne pozorne na to pozrieť, lebo toto sú presne tie individuálne zlyhania, ktoré na konci vykazujú všetky známky organizovanej činnosti. To znamená, že ak sa pozrieme na ten proces ako celok, tak za predpokladu, že je tých individuálnych zlyhaní toľko, že už to vyzerá ako organizovaná činnosť, tak nebudú zodpovední iba tí jednotliví individuálne zlyhávajúci, ale zodpovedný je človek, ktorý to má celé na starosti. A ešte raz, to je ten dôvod, prečo je tu dnes odvolávaná pani ministerka školstva, lebo, kurník, ona tam na začiatku bola dosadená kvôli tomu, aby to vyčistila, a hold, nevydalo.
Takže popri všetkých ostatných veciach, ako sú väčšinou kolabujúce, priamo riadené organizácie ministerstva školstva, popritom, že nám kolabuje SAV-ka, ale že akútne, tak tu máme ďalší problém, ktorý ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pani ministerka, hodina, ale dalo by sa mnohé z toho, čo ste povedali, zhrnúť do dvoch vašich viet, a ktoré...
Hovorili, ste o tom, že, že v systéme hodnotenia mohlo prísť k niekoľkým individuálnym zlyhaniam, no len problém, je v tom, že tie individuálne zlyhania vykazujú známky organizovanej činnosti. Ako môže dôjsť k individuálnym zlyhaniam tak, že sa takmer 100 % prekrývajú posudky dvoch rôznych hodnotiteľov? Ako môže dôjsť k individuálnym zlyhaniam tak, že posudky tých istých firiem, kopírujú texty posudkov tých istých firiem z minulosti? Ako navrch môže ešte prísť k individuálnemu zlyhaniu tak, že presne to, o čom ste hovorili, sa sčítavajú body na troch rôznych stranách a na obálke, ktorá rozhoduje o tom, že na konci bude pridelená podpora alebo nebude pridelená podpora, vyjde iné číslo. Toto nie sú individuálne zlyhania, toto je zlyhanie systému, a preto, preto ste odvolávaná, pani ministerka.
Ja budem o viacerých veciach rozprávať ešte potom v rozprave, ale aby som citoval klasika, ak by sa ministerstvom školstva prehnalo sto tornád tak ako na Kube, neurobili by tam takú škodu, ako tam doteraz narobili ministri za SNS. (Reakcia z pléna.) SNS na ministerstve školstva je najväčšou škodnou pre vzdelávanie v histórii tohto štátu. A dôvod, prečo ste odvolávaná práve teraz, je, že ste neotočili korman, kormidlo opačným smerom, že idete v tých istých šľapajach, a to neni len pri rozdeľovaní peňazí, ale aj pri školstve ako...

Ďakujem. Pán predseda, ja dávam návrh, chápem, čo sa deje, aká je situácia, ale žeby sme to dali na 15.30 hod.
Odôvodnenie: Stále sme niektorí, ktorých naše manželky a manželia ešte majú rady a radi, a dnes je Valentín, ja mám rezerváciu na 18.00 hod.
Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)