Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Prednesenie interpelácie

8.12.2016 o 15:17 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Prednesenie interpelácie 8.12.2016 15:17 - 15:21 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Slovenská republika je od 28. mája 1993 zmluvnou stranou Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Na základe tohto paktu je zriadený výbor OSN pre ľudské práva. Výbor OSN pre ľudské práva na svojom zasadnutí, ktoré prebiehalo v dňoch 11. až 29. júla 2011, prijal rozhodnutie č. CCPR/C/GC/34, ktorým poskytol všeobecný komentár č. 34 k čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. V bode 49 tohto rozhodnutia sa uvádza, citujem: "Zákony, ktoré penalizujú, trestajú vyjadrenie názorov o historických skutočnostiach, sú nezlučiteľné so záväzkami, ktoré pakt ukladá štátom paktu vo vzťahu k rešpektovaniu slobody názoru a prejavu. Pakt nepovoľuje všeobecný zákaz vyjadrení, mylného úsudku, názoru alebo nesprávnej interpretácie udalostí v minulosti. Zákazy voči slobode prejavu, názoru by nemali byť uložené a v súvislosti so slobodou prejavu by nemali ísť za hranicu, ktorá je povolená v ods. 3, alebo ktoré sú požadované v článku 20."
Výbor OSN pre ľudské práva v rozhodnutí teda jasne uvádza, že zákony, ktoré penalizujú, trestajú vyjadrenia názorov o historických skutočnostiach, sú nezlučiteľné so záväzkami zmluvných strán Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. To znamená, že sú nezlučiteľné aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Napriek tejto skutočnosti obsahuje Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. platný v Slovenskej republike aj ustanovenie § 422d, t. j. trestný čin popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov, a to v nasledovnom znení: "Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky." Trestný zákon teda v § 422d kriminalizuje každého, kto verejne prejavuje iný názor, resp. alternatívny pohľad na niektoré historické skutočnosti, napríklad holokaust, ako je názor vládnucej moci. Vzhľadom na to je tento paragraf Trestného zákona celkom jednoznačne v rozpore s predmetným rozhodnutím Výboru OSN pre ľudské práva a teda s medzinárodným právom, ktoré garantuje slobodu prejavu v oblasti historických skutočností.
V nadväznosti na uvedené si vám preto dovoľujem položiť tieto otázky:
1. Prečo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nerešpektuje a nedodržiava predmetné rozhodnutie Výboru OSN pre ľudské práva a teda prečo doteraz nepredložilo návrh zákona, ktorý by novelizoval Trestný zákon tak, aby bola garantovaná sloboda prejavu v oblasti historických skutočností?
2. Kedy Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podnikne kroky, na základe ktorých bude z Trestného zákona odstránené ustanovenie § 422d a tak zosúladený náš Trestný zákon s medzinárodným právom?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.12.2016 17:57 - 18:11 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko predkladajú návrh ústavného zákona, ktorý vypúšťa ustanovenie čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, ktorý znie:
"Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky."
Cieľom nášho legislatívneho návrhu je vytvoriť ústavné predpoklady pre obnovenie zvrchovanosti, resp. suverenity Slovenskej republiky, ktorú stratila po vstupe do Európskej únie v roku 2004. Súčasne je cieľom nášho návrhu zosúladiť tie ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, ktoré si vzájomne odporujú. Aby občania mali predstavu, čo znamená strata zvrchovanosti pre Slovenskú republiku a jej občanov, rovnako ako pre každý štát, zastavím sa na úvod pri tom, čo je zvrchovanosť a aký má význam.
Zvrchovanosť je nepochybne jedným zo základných ústavných princípov a pilierov, na ktorých musí stáť Slovenská republika. Jej dôležitosť podčiarkuje fakt, že je formálne ustanovená hneď v prvom článku, v prvom odseku a dokonca v prvej vete Ústavy Slovenskej republiky, ktorá znie takto: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát." Zvrchovanosť znamená nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci mimo hraníc daného štátu. Znamená, že štát nie je podrobený vôli ani záujmom iného štátu ani medzištátnych združení. Praktický význam zvrchovanosti spočíva potom v tom, že len občania Slovenskej republiky a ich volení zástupcovia, čiže aj my poslanci Národnej rady, máme právo rozhodovať o tom, akými zákonmi budeme viazaní, aké práva a povinnosti budeme ako občania mať a ako budú upravené naše vzájomné právne vzťahy. Zvrchovanosť zabezpečuje, že z tohto rozhodovania o občanoch Slovenskej republiky a o ich osude, teda v podstate o nás všetkých je vylúčená akákoľvek cudzia moc a jej predstavitelia, ktorí častokrát otvorene alebo skryto presadzujú vlastné záujmy a ciele poškodzujúce občanov Slovenskej republiky. Vďaka tomu je zvrchovanosť rozhodujúcim faktorom prosperity a bezpečnosti našich občanov.
Zvrchovanosť Slovenskej republiky je však v súčasnosti zásadným spôsobom obmedzená práve ustanovením čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, ktoré znie, a zopakujem to ešte raz: "Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky."
Čo táto prednosť znamená? Táto prednosť znamená, že občania Slovenskej republiky a ich volení zástupcovia sú povinní prijímať a dodržiavať právne predpisy Európskej únie bez výnimky, a to aj vtedy, ak s týmito predpismi nesúhlasia alebo ak sú tieto predpisy v rozpore s ich oprávnenými záujmami. Ak sú predpisy Európskej únie vydané formou nariadení, tieto nariadenia majú dokonca automatickú platnosť na území Slovenskej republiky a zakladajú priamo práva a povinnosti našich občanov bez ohľadu na to, či sú súčasťou našich vlastných zákonov. V prípade, že by sme sa ako poslanci, že by sme ako poslanci nezaviedli predpisy Európskej únie do zákonov Slovenskej republiky alebo by sme prijali zákony, ktoré sú v rozpore s predpismi Európskej únie, pri aplikácii týchto zákonov by v súčasnosti dostali práve prednosť predpisy Európskej únie.
To však nie je zďaleka všetko. Európskej únii nestačí len samotná podriadenosť Slovenska jej rozhodnutiam. Európska únia vynucuje túto podriadenosť finančnými sankciami, ktoré nás majú donútiť k poslušnosti vtedy, ak by sme sa rozhodli vzdorovať. Čiže vtedy, ak by sme hájili naše národné záujmy. Európska komisia totiž môže podať na Slovenskú republiku žalobu na Súdnom dvore Európskej únie, ktorý môže Slovenskej republike uložiť povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu v minimálnej výške 886-tisíc euro a penále v rozpätí od 1 071 euro až do výšky 64 260 euro za každý deň omeškania s implementáciu predpisov EÚ. Z toho vyplýva, že občania Slovenskej republiky sa v súčasnosti musia povinne pod hrozbou finančných sankcií podrobovať cudzej moci, ktorú predstavuje Európska únia.
Vážení kolegovia, nech si budeme čokoľvek nahovárať, nech sa budeme akokoľvek utešovať, že niečo znamenáme, že sme predstavitelia, zákonodarcovia suverénneho štátu, opak je pravdou. Nie my rozhodujeme o zásadných otázkach nášho štátu, o zásadných otázkach nášho štátu rozhoduje Európska únia.
Niekto z vás môže namietať, že aj Slovenská republika sa podieľa na schvaľovaní právnych predpisov Európskej únie, že rozhodnutia, ktoré Európska únia schváli, sú predsa aj našimi rozhodnutiami. Aká je však skutočnosť? Akú váhu má hlas Slovenska v orgánoch Európskej únie? V prvom rade si musíme uvedomiť, že v rámci Európskej únie sa musíme o rozhodovacie právomoci deliť s ďalšími členskými štátmi. Kým pred rokom 1993 sa v rámci Česko-Slovenska Slovenská republika delila len o právomoci len s Českou republikou, dnes sa musí deliť o právomoci s ďalšími 27 členskými štátmi Európskej únie. Miera zvrchovanosti Slovenskej republiky v rámci Európskej únie je teda v oblastiach, ktoré patria v zmysle zmluvy o fungovaní Európskej únie do tzv. výlučnej a spoločnej právomoci Európskej únie, ešte omnoho menšia, ako bola v bývalom Česko-Slovensku.
Zároveň platí, že v tých oblastiach, v ktorých sa prijímajú rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou, teda aj jednomyseľne, v ktorých sa prijímajú rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou, teda nie jednomyseľne, a týchto oblastí je drvivá väčšina, nemá Slovenská republika rovnoprávne postavenie s inými členskými štátmi. Napríklad podľa zmluvy z Nice, ktorá je na požiadanie aplikovateľná do 31. marca 2017, má Slovenská republika len 7 hlasov, kým Spolková republika Nemecko, Francúzska republika alebo Talianska republika má 29 hlasov. Počet hlasov Slovenskej republiky je teda menší ako v ďalších 16 členských štátoch Európskej únie. Napokon mierou, akou sa Slovenská republika podieľa na rozhodovaní Európskej únie, a teda postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii najlepšie vyjadruje počet hlasov, resp. zastúpenie Slovenska v Rade Európskej únie, v Európskom parlamente, v Európskej komisii a na Európskom súdnom dvore. Budem, teda aký má podiel percentuálny na rozhodovaní týchto orgánov.
V Európskom parlamente je tento podiel 1,7 % . V Rade Európskej únie, ak teda vychádzame pri..., v závislosti, pri rozhodovaní v závislosti od počtu štátov, je naše percentuálne zastúpenie 3,5 %. Ak ide o rozhodovanie v závislosti od počtu obyvateľov, je to 1 %. V Európskej komisii je to 3,5 % a v Európskom súdnom dvore takisto 3,5 %. Z toho vyplýva, že v súčasnosti o navrhovaní, schvaľovaní, výkone a posudzovaní predpisov Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, a teda o osude Slovenskej republiky a jej občanov v oblastiach, v ktorých má Európska únia výlučnú alebo spoločnú právomoc, rozhodujú v priemere z 97 % iné členské štáty Európskej únie, to znamená cudzia moc. Poďme si teraz rozobrať, kde všade majú cudzinci, kde všade cudzinci rozhodujú o našom osude.
Prvou skupinou sú oblasti, ktoré spadajú do tzv. výlučnej právomoci Európskej únie. Pre vysvetlenie, ide o fakticky o právomoc Európskej únie rozhodovať bez akejkoľvek spoluúčasti parlamentov členských štátov. Ide o tieto oblasti: colná únia, ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebný na fungovanie vnútorného trhu, menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro, ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva, spoločná obchodná politika.
Druhou skupinou sú oblasti, ktoré spadajú do tzv. spoločnej právomoci Európskej únie. Opäť pre vysvetlenie, ide o právomoc Európskej únie rozhodovať prednostne pred členskými štátmi Európskej únie. Ide o oblasti vnútorný trh, sociálna politika, pokiaľ ide o aspekty vymedzené zmluvou o fungovaní Európskej únie, hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa, doprava, transeurópske siete, energetika, priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločné otázky bezpečnostných záležitostí a verejného zdravia, pokiaľ ide o aspekty vymedzené zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uvedené oblasti sa týkajú predovšetkým kľúčových otázok financií, ekonomiky a hospodárstva.
Čo znamená pre štát a jeho občanov strata zvrchovanosti práve v týchto oblastiach, najlepšie dokladá známy výrok židovského bankára a zároveň zakladateľa rodu Rothschildovcov, Mayera Amchelda Rothschilda, citujem: "Dajte mi moc vydávať a ovládať peniaze národa a potom mi bude jedno, kto robí zákony." Dnes, páni poslanci, túto moc vydávať a ovládať peniaze národa na Slovensku nemá Národná banka Slovenska, tak ako to bolo pred rokom 2004, ani žiadna iná inštitúcia so sídlom v Slovenskej republike, ale Európska centrálna banka ako orgán Európskej únie so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom. A práve to je typickou ukážkou toho, ako sme reálne stratili, čo sme reálne stratili, keď sme sa stali členským štátom Európskej únie a prijali menu euro. Je to zároveň dôkazom toho, že schválením čl. 7. ods. 2 druhej vety Ústavy SR a následným vstupom do Európskej únie sme sa vzdali podstatnej časti zvrchovanosti, čím vo veľkej miere sme stratili aj svoju nezávislosť a samostatnosť, tak ťažko získanú 1. januára ’93.
Odstránenie ustanovenia čl. 7 ods. 2 druhej vety z Ústavy Slovenskej republiky však dôjde aj k vzájomnému zosúladeniu ustanovenia čl. 1 ods. 1 ústavy s týmto predmetným ustanovením, lebo tieto si vzájomne v súčasnosti odporujú, nakoľko prvý z nich zakotvuje princíp zvrchovanosti a ten druhý tento princíp popiera, resp. zásadným spôsobom obmedzuje. Ustanovenie čl. 7 ods. 2 druhej vety ústavy je navyše zbytočným ustanovením aj z pohľadu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Primárne ani sekundárne právo Európskej únie totiž nijako nezaväzuje členské štáty Európskej únie, aby vo svojich ústavách upravili vzájomný vzťah medzi predpismi Európskej únie a vnútroštátnymi predpismi a tobôž členské štáty Európskej únie nezaväzuje k tomu, aby vo svojich ústavách zakotvili prednosť predpisov Európskej únie pred ich vnútroštátnymi predpismi. Ústavné zakotvenie tejto prednosti ani nikdy nebolo podmienkou členstva Slovenska v Európskej únii. Dokazuje to aj fakt, že existujú členské štáty Európskej únie, ktoré vo svojich ústavách nijako neupravujú túto prednosť, ide napr. o štáty ako Maďarsko, Holandsko, Slovinskú republiku, Belgické kráľovstvo, Chorvátsku republiku alebo Španielske kráľovstvo. Dokonca existujú aj také členské štáty Európskej únie, ktoré neupravujú vo svojich ústavách ani prednosť medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnymi predpismi, napr. Rakúska republika, Poľská republika alebo Luxemburské veľkovojvodstvo.
Vážené kolegyne, kolegovia, ustanovenie čl. 7 ods. 2 druhej vety ústavy, ktoré je nepochybne hanebným ustanovením, nebolo vždy súčasťou našej ústavy. Do našej ústavy sa dostalo až v roku 2001 v súvislosti s prípravami na vstup Slovenska do Európskej únie. Hoci toto ustanovenie po ústavnoprávnej stránke celkom jednoznačne podradilo Slovenskú republiku diktátu Európskej únie a zlikvidovalo našu zvrchovanosť, hoci toto ustanovenie zásadným spôsobom oklieštilo právomoci Národnej rady, a teda všetkých poslancov a degradovalo Národnú radu na podriadený orgán Európskej únie, napriek tomu všetkému za túto hanebnú zradu Slovenska nemali problém hlasovať poslanci za vtedajšie strany, zo vtedajších strán SDK, SDĽ, ktorá neskôr splynula so súčasným SMER-om, SMK, SOP a KDH. Ešte i dnes tu medzi nami sedia piati poslanci, ktorí za podriadenie Slovenska Európskej únii hlasovali. Sú to poslanci Ján Budaj, Béla Bugár, Peter Kresák, Peter Osuský a František Šebej.
Dnes však máme možnosť napraviť dôsledky tejto zrady. Záleží len na nás, či z hľadiska ústavy ponecháme Slovenskú republiky naďalej v otroctve cudzincov, alebo jej vrátime späť stratenú hrdosť, zvrchovanosť a nezávislosť. Je len na nás, či v Ústave Slovenskej republiky obnovíme zvrchovanosť Slovenskej republiky, ktorá je nielen rozhodujúcim faktorom prosperity Slovenskej republiky a jej občanov, ale bola aj cieľom, za ktorý v minulosti žili a umierali celé generácie Slovákov a velikánov slovenského národa.
Na tomto mieste by som chcel osobitne vyzvať na podporu nášho návrhu poslancov z vládnej Slovenskej národnej strany a SMER-u - sociálnej demokracie, pretože to boli práve poslanci z SNS, ktorí v roku 2001 hlasovali proti ustanoveniu, ktoré teraz navrhujeme z ústavy vypustiť. Zo SMER-u - sociálnej demokracie bol proti tomuto ustanoveniu aj sám súčasný predseda vlády a predseda tejto strany Robert Fico. Ak ich vtedajšie rozhodnutie skutočne mysleli vážne, majú to možnosť dokázať aj teraz tým, že náš návrh podporia.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.12.2016 9:29 - 9:30 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený navrhnutým ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30. januára 2017. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

27.10.2016 17:33 - 17:38 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.10.2016 16:35 - 16:36 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán poslanec Baránik, vy ste sa teda pýtali na to, že ako sa zlučuje kresťanská láska k blížnemu s našimi postojmi a našou kritikou voči mimovládnym organizáciám? No ak ste mali na mysli to, že tieto mimovládne organizácie pomáhajú cigánskym extrémistom, že pomáhajú imigrantom, lebo v skutočnosti pomáhajú predovšetkým týmto skupinám, tak vás musím tak trocha poučiť. Neviem teda, akej ste vy viery, nechcem to nejako hodnotiť, ale keby ste boli kresťan, tak by ste mali vedieť, že kresťanská láska k blížnemu neznamená, že sme nejakí samovrahovia, lebo kresťan nie je samovrah. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.10.2016 16:15 - 16:29 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes ste mali možnosť počuť od mojich kolegov, v čom spočíva návrh na novelizáciu zákona o neziskových organizáciách a aké sú naše hlavné dôvody, pre ktoré chceme tento zákon novelizovať. Ja by som chcel kolegu Uhríka, kolegu Kotlebu a ďalších doplniť vo vysvetlení, v čom spočíva teda to hlavné nebezpečenstvo pri tzv. zahraničných agentoch, čiže mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia a uvediem aj jeden konkrétny ukážkových príklad fungovania takéhoto zahraničného agenta priamo u nás na Slovensku.
Myslím si, že žiadnemu rozumne uvažujúcemu človeku netreba vysvetľovať, aký obrovský význam má nezávislosť nášho štátu od akejkoľvek cudzej moci. Pokiaľ chceme, aby sa slovenskí občania mali u nás dobre, pokiaľ chceme, aby naši ľudia prosperovali, je nevyhnutné, aby náš štát neslúžil cudzím záujmom, ale výlučne záujmom našich vlastných občanov, obzvlášť ak sa za týmito cudzími záujmami skrýva túžba niektorých mimoriadne bohatých a vplyvných skupín a veľmocí ovládať nielen Slovensko či Európu, ale v konečnom dôsledku aj celý svet.
Musíme si uvedomiť, že títo cudzinci nikdy nechceli a ani nechcú blaho našich ľudí, nášho národa. Ide im len o ich vlastné bohatstvo a o ich vlastnú moc.
Nie je žiadnym tajomstvom, že spoločenské a politické dianie na Slovensku, jeho smerovania, vôbec celkový charakter štátu sa snažia dlhodobo ovplyvňovať predstavitelia cudzej moci. Len naivný človek by mohol veriť tomu, že cudzie štáty, organizácie a jednotlivci nemajú u nás žiadne záujmy, že Slovensko pre nich nie je zaujímavé, že je pre nich nejaký nedôležitý štát.
Naopak, Slovensko ležiace v srdci Európy disponujúce ohromnými zásobami pitnej vody a kedysi aj veľkým nerastným bohatstvom bolo vždy v hľadáčiku veľmocí a najmä najrôznejších skupín usilujúcich sa skryte či otvorene o svetovládu. Len hlupák by mohol veriť tomu, že zahraničné sily presadzujú alebo presadzovali svoje záujmy u nás výlučne otvorene formou nejakých oficiálnych politických orgánov. Naopak, omnoho efektívnejší spôsob, ako zasahovať do diania na Slovensku, je využívanie mimovládnych organizácií registrovaných u nás a vedených zdanlivo občanmi Slovenskej republiky. Hovorím zdanlivo, pretože skutočnými pánmi týchto mimovládnych organizácií sú tí, čo ich financujú, teda tí, čo ich platia. Im slúžia a ich záujmy presadzujú títo - nazveme ich pracovne - užitoční idioti. A pretože títo zmanipulovaní zapredanci, títo užitoční idioti presadzujú záujmy zahraničia za peniaze zo zahraničia, nepoznám naozaj iný a výstižnejší názov pre nich ako názov, ktorý navrhujeme, a síce "zahraničný agent".
Aby však moje reči nevyznievali ako nejaké konšpiračné teórie, pozrime sa na konkrétny prípad takejto mimovládky. Budem síce hovoriť o nadácii, teda nie o neziskovej organizácii, ale ako povedal už aj kolega Uhrík, neziskové organizácie platené zo zahraničia sú naozaj len prvou skupinou, ktorú v záujme Slovenska chceme a budeme aj riešiť. Napokon podstata týchto mimovládok je v zásade rovnaká bez ohľadu na to, akú majú právnu formu. Poďme sa teda pozrieť na ukážkový príklad mimovládky, ktorá spĺňa nami navrhovanú definíciu zahraničného agenta.
Nadácia otvorenej spoločnosti. Podľa informácií z jej vlastnej webovej stránky táto nadácia, citujem: "pôsobí na Slovensku od novembra 1992 ako súčasť rodiny nadácií známych ako Open Society Foundation pôsobiacich vo viac ako 70 krajinách na celkom svete. Ich zakladateľom je filantrop a finančník George Soros". Nadáciu otvorenej spoločnosti teda nezaložil nikto iný, ako známy židovský finančník a špekulant žijúci v Amerike a súčasne jeden z 30 najbohatších ľudí na svete George Soros, pôvodným menom György Schwartz. O tom, že nejde o nejakú bezvýznamnú postavičku alebo ľudomila zaoberajúceho sa pomocou ľuďom, svedčí aj jeho označovanie za muža, ktorý rozbil Bank of England, teda Centrálnu banku Veľkej Británie. Toto pomenovanie mu ale nevymysleli nejaké konšpiračné vedy. Takto je všeobecne označovaný v kruhu ekonómov a v médiách.
Tak napríklad web Hospodárskych novín o Sorosovi napísal, citujem: "Legendárny kúsok ukázal svetu v septembri v roku 1992, keď sa mu podarilo vďaka menovej špekulácii položiť na kolená samotnú The Bank of England. V priebehu 24 hodín a vďaka desaťmiliardovej stávke na oslabenie britskej libry zarobil 2 mld. dolárov. No nie v týchto finančných špekuláciách spočíva hlavné nebezpečenstvo Sorosa a jeho nadácií. Ich hlavné nebezpečenstvo a najväčšia manipulácia sa skrýva za budovaním toho, čo nazývajú tzv. otvorená spoločnosť. Sorosove nadácie sa nijako netaja tým, že nielen podporujú, ale majú aj veľké zásluhy na budovaní tzv. otvorenej spoločnosti v krajinách strednej a východnej Európy. Nejde pritom o nejaký úzky záber. Naopak, jeho nadácia sa aj na Slovensku snaží v rámci budovania otvorenej spoločnosti zasahovať do vzdelávania, školstva a vedy, riešenia problematiky najrôznejších menšín, mimovládneho neziskového sektora, do kultúry, médií či súdnictva."
Pozrime sa na to, ako si predstavuje Soros túto tzv. otvorenú spoločnosť, ktorú buduje aj u nás za svoje špinavé doláre. Podľa vlastných slov Sorosovej nadácie len v rokoch 1992 až 2014 poskytli neuveriteľných 2,9 mld. dolárov na obranu ľudských práv, špeciálne práv žien, etnických, rasových a náboženských menšín, narkomanov, prostitútok a LGBTI komunít. A napokon 214 mil. dolárov dali tieto mimovládky na pokrok v právach cigánskych komunít v Európe. Otvorená spoločnosť podľa Sorosových mimovládok je teda v skutočnosti spoločnosť, kde byť hrdý na príslušnosť bielej kresťanskej väčšine a obraňovať jej práva je neprijateľný rasizmus a náboženský fanatizmus. Spoločnosť, v ktorej majú mať častokrát cudzie menšiny väčšie práva ako domáca väčšina. Spoločnosť, ktorej vládne feminizmus a gender ideológia ohlupujúca už aj naše deti a rozkladajúca rodiny. Spoločnosť, v ktorej sú legalizované drogy a prostitúcia. A napokon aj spoločnosť, ktorá podporuje tzv. LGBTI komunitu, teda komunitu sexuálnych úchylov. Mravne a morálne rozložená spoločnosť tvorená ohlúpnutými, chorými a závislými ľuďmi bez hrdosti na svoj pôvod a tradičnú národnú a náboženskú identitu, to je ideál otvorenej spoločnosti podľa finančníka Sorosa. Bezduchá a beztvárna masa neschopná akéhokoľvek účinného odporu, tá sa vždy najlepšie ovláda. Tá vždy najľahšie splní to, čo od nej požadujú mocní tohto sveta.
Aby som však nehovoril len všeobecne, spomeniem niekoľko konkrétnych príkladov. Prvý príklad. Sorosova nadácia otvorenej spoločnosti sa vo vlastných dokumentoch nijako netají tým, že podporuje registrované partnerstvá homosexuálov. To však nie je všetko. Táto nadácia je finančne prepojená na ďalšiu mimovládku registrovanú na Slovensku Queer Leaders Forum, ktorá na Slovensku organizuje pochody úchylov zvané Dúhový pride. Stačí si pozrieť web tejto mimovládky, kde nájdeme aj túto informáciu, citujem: "Projekt Q-centrum LGBTI poradenstvo na Slovensko bol podporený sumou 49 560 eur z fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z finančného mechanizmu EHP 2009 až 2014. Správcom fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti Open Society Foundation".
Dodajme, že táto mimovládka prepojená na Sorosa, že túto mimovládku vedie istá Romana Schlesinger, ktorú spájajú so Sorosom nielen jej liberálne pseudohodnoty, ale aj spoločná príslušnosť v istej nedotknuteľnej etnickej menšine.
Pani, možno pán Schlesinger, lebo u tejto komunity človek naozaj ohľadom ich pohlavia si nemôže byť nikdy istý, je známa aj tým, že ako členka Sulíkovej SaS sa neštítila nazvať nášho Pána Ježiša Krista sadomasochistom. Áno, aj toto je slovník súčasných predstaviteľov týchto mimovládok, týchto zahraničných agentov, ktoré chcú bojovať za toleranciu a demokraciu.
Druhý príklad. Sorosove nadácie dali podľa vlastných zverejnených informácií 1,6 miliardy dolárov na takzvaný rozvoj demokracie vo východnej Európe a bývalom Sovietskom zväze. Čo sa za týmto rozvojom demokracie skrýva, vidíme v sérii protivládnych, protištátnych farebných revolúcií, ktoré sa prehnali východnou Európou. Výsledok jednej takejto revolúcie dnes vidíme aj na Ukrajine rozvrátenej občianskou vojnou, na Ukrajine, kde státisíce ľudí zažívajú obrovské utrpenie len preto, že ich niektorí spoluobčania a najmä ich politici uverili sladkým rečiam o krajšej budúcnosti, ktorú im nasľubovali ľudia ako Soros a im podobní zahraniční agenti.
Tretí príklad. Sorosova nadácia otvorenej spoločnosti na Slovensku dala len v roku 2015 viac ako 380-tisíc eur najrôznejším mimovládkam na projekty s názvami ako napríklad Pomôžme utečencom, Právna pomoc utečencom alebo Poskytovanie pomoci utečencom na ceste cez Európu. Inými slovami Sorosov zahraničný agent na Slovensku financuje imigrantov, ktorí zaplavujú Európu a ktorí sú obrovskou hrozbou pre našu kresťanskú civilizáciu. A práve to je dôvodom, prečo aj maďarský premiér Viktor Orbán otvorene obvinil Sorosa a jeho mimovládky zo zodpovednosti za európsku migračnú krízu a ohrozenie demokracie v Európe. Soros na tieto Orbánove slová reagoval jemu vlastným šialeným návrhom, aby Európa v blízkej budúcnosti prijala najmenej milión imigrantov ročne a súčasne, aby poskytla každému žiadateľovi o azyl počas prvých dvoch rokov 14-tisíc eur, aby si mohli pokryť náklady na bývanie, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť.
Posledný príklad. Asi márne by sme hľadali v portfóliu projektov Sorosovej mimovládky projekty, ktoré by boli zamerané na ochranu obetí cigánskeho extrémizmu a cigánskej kriminality. Sorosova mimovládka je však veľmi štedrá, ak ide o financovanie projektov pre Cigánov, v ktorých vystupujú príslušníci tejto menšiny výlučne ako obete policajnej zlovôle, diskriminácie a segregácie. Tak napríklad v roku 2015 zaplatila projekt za 13-tisíc eur s príznačným názvom Tvorba modelov, metodických postupov a usmernení pri odstraňovaní segregácie rómskych žiakov v školách pre potreby verejných politík.
Kolegyne, kolegovia, ako vyplýva aj zo zverejnenia výročných správ, všetky tieto zvrhlé ciele realizuje Sorosova mimovládka nielen z jeho vlastných súkromných peňazí. Tieto aktivity rozvracajúce Slovensko financujú aj rôzne nadnárodné koncerny, Európska únia a dokonca americká ambasáda na Slovensku. Tie všetky prispievajú do rozpočtu tejto Sorosovej mimovládky. Tento fakt len dokazuje, že zahraniční agenti plnia záujmy nielen cudzích súkromníkov, ale už aj cudzích korporácií a zahraničných vlád. Príznačné pre mimovládky je aj to, že sa tvária ako apolitické inštitúcie, ktoré nemajú žiadne prepojenie na politikov a predstaviteľov štátnych orgánov. Opak je však pravdou.
Stačí, ak sa pozrieme na to, kto zastával funkciu predsedu správnej rady Sorosovej nadácie Otvorenej spoločnosti na Slovensku. Okrem súčasného poslanca SaS a bývalého ministra školstva Eugena Jurzycu to bola aj bývalá premiérka Iveta Radičová či bývalý minister kultúry Rudolf Chmel, kandidát strany MOST - HÍD. V správnej rade tohto zahraničného agenta pôsobili poradca prezidenta Kováča Pavol Demeš či bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Spojených štátoch a poradca prezidenta Havla Martin Bútora, ktorý zrejme čistou náhodou je aj zakladateľom, čestným prezidentom a členom správnej rady ďalšej mimovládky zahraničného agenta Inštitútu pre verejné otázky, teda združenia, ktoré analytici opäť len čistou náhodou zrejme zaplavujú mienkotvorný alebo mediálny priestor mienkotvorných médií. Sorosova nadácia je však len jedným z mnohých príkladov mimovládok, ktoré škodia nielen Slovensku, ale zároveň spĺňajú aj definíciu zahraničného agenta. Existuje celý rad ďalších organizácií, ktoré sú finančne či personálne prepojené s jeho nadáciou. Hovoriť o nich by zabralo kľudne aj celý program tejto schôdze. Čo je však spoločné, je spoločný menovateľ všetkých týchto mimovládok, všetkých týchto zahraničných agentov a týmto menovateľom nie je nič iné, ako ničenie nášho štátu, našej spoločnosti, našej viery, nášho národa, a to za peniaze cudzích finančníkov, bankárskych úžerníkov a zahraničných vlád.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2016 11:08 - 11:08 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán poslanec, jediné, jediný pozmeňujúci návrh, ktorý by som mohol reálne dať, keď hovoríte o tom, že som mal dať nejaké pozmeňujúce návrhy, je naozaj ten, aby celá tá novela bola stiahnutá, aby všetky tie, tie antidemokratické veci, ktoré ste tam dali ešte v minulom volebnom období, resp. v minulosti, aby boli všetky stiahnuté, lebo tam je nie jedna vec, ktorú treba zmeniť, ale celý systém, ktorý ste tam dali a ktorý potláča slobodu slova, celý tento systém treba zmeniť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2016 10:55 - 11:05 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, návrh vládneho zákona, ktorý nám dnes pani ministerka v rámci druhého čítania predkladá, je takou typickou ukážkou toho, ako si vládna koalícia predstavuje demokraciu a slobodu slova, o ktorej nielen tak často hovoria, ale o ktorú má, ktorú má vládny SMER dokonca aj v názve.
Už len keď si prečítate názov tohto vládneho návrhu, neubránite sa pocitu, že vláde ide o to, aby len málokto, najmä z radov neinformovanej verejnosti, pochopil, o čo tu v skutočnosti ide. Oficiálny názov tohto vládneho návrhu totiž znie vládny návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. A podstata tohto návrhu sa skrýva práve v tých slovách - v zmene a doplnení tých tzv. niektorých zákonov, ktoré vláda radšej ani nemenuje.
Súčasťou návrhu je práve novelizácia Trestného zákona, pričom niekto by si mohol myslieť, že pri neustále sa stupňujúcej kriminalite, napríklad cigánskych asociálov, bude riešiť vláda na prvom mieste trestný čin, alebo teda sprísnenie trestných činov vraždy, trestného činu znásilnenia, lúpeže alebo krádeže. Ale to je omyl, vláda pociťuje potrebu sprísňovať postihovanie politických trestných činov, ktoré sa v našom Trestnom zákone nazývajú ako tzv. extrémistické trestné činy. A to konkrétne aj perly všetkých týchto politických trestných činov, a to konkrétne trestného činu, ktorý sa nazýva trestný čin prechovávania extrémistických materiálov.
Ešte skôr než prejdem k podstate tejto vládnej novely, nedá mi nezastaviť sa pri tom, čo vlastne tento trestný čin prechovávania extrémistických materiálov znamená. Takzvaným extrémistickým materiálom nie sú drogy, nie sú to zbrane, nie je to detská pornografia, akoby si možno niektorí mysleli, extrémistickým materiálom môžu byť vzhľadom na vágnosť definície extrémistického materiálu, môže byť ním fakticky akýkoľvek materiál so zakázaným politickým obsahom, čiže materiál, ktorý vyjadruje názory, myšlienky, symboly či ideológiu, ktoré sú z pohľadu súčasnej vládnej moci za hranou zákona.
Musíme si však uvedomiť, že práve prostredníctvom politických materiálov sa realizuje ústavou garantovaná sloboda slova, myslenia a vedeckého bádania. Samozrejme, všetci máme rôzne názory a niektoré názory sú skutočne odsúdeniahodné, zvrhlé a odporné. Pokiaľ však máme na Slovensku skutočne demokraciu, tak ako sa hovorí, pokiaľ u nás skutočne platí sloboda slova tak, ako ju garantuje Ústava Slovenskej republiky, v tom prípade musíme tolerovať aj také názory, s ktorými osobne nesúhlasíme. Asi nikomu netreba pripomínať, že v každej dobe a v každej, v každom systéme je extrémistické niečo iné. To, čo je dnes extrémizmom, včera bolo normálne a to, čo je dnes normálne, môže byť zajtra extrémizmom. Inými slovami, tí, čo sú pri moci, rozhodujú, čo je a čo nie je politicky korektné, čo je a čo nie je extrémizmus. A práve preto je absolútne neprípustné a nedemokratické a protiústavné postihovať kohokoľvek za jeho politické názory bez ohľadu na to, aké sú, či sa nám páčia, alebo nie.
Zoberme si len niekoľko príkladov. Za čias Uhorska bol z pohľadu vtedajšej vlády extrémistom, extrémistom Ľudovít Štúr, pretože nekompromisne bojoval za oslobodenie slovenského národa a politicky, resp. zahraničnopoliticky sa prikláňal k cárskemu Rusku. Preto ho vtedajšie médiá označovali za nebezpečného pansláva, preto bol prenasledovaný, a preto boli v tej dobe jeho názory považované za extrémistické.
Za čias prvej Československej republiky bol z pohľadu vtedajšej vládnej moci extrémistom aj otec národa Andrej Hlinka, čiže muž, ktorého zásluhy dnes uznávame aj zákonom. Pre vládu bol extrémistom preto, že na rozdiel od tejto čechoslovakistickej vlády popieral existenciu jednotného československého národa a hlásal svojbytnosť slovenského národa a bojoval za jeho autonómiu.
Za komunistického režimu bol extrémistom každý, kto mal inú predstavu o vládnucom režime. Z pohľadu vtedajšej komunistickej vlády by sme boli extrémistami všetci, čo dnes sedíme tu v Národnej rade, a to bez rozdielu politickej príslušnosti.
A dnes je to o tom istom. Aj dnes chce tzv. demokratická vláda určovať, ktoré názory sú dovolené a ktoré nie. Aj dnes chce tzv. demokratická vláda určovať, kto je a kto nie je extrémistom. A nie sú pre vládu extrémistami tí, čo nekompromisne hája národné a kresťanské záujmy slovenského národa, tí, čo otvorene hovoria pravdu o Európskej únii a NATO, tí, čo poukazujú na vládne zlodejstvá a vlastizradu.
Keď sa však vrátim k trestnému činu prechovávania extrémistických materiálov, musíme si uvedomiť, že v tomto prípade vláda nielenže postihuje aj ľudí za ich politické názory, ale postihuje ich dokonca aj vtedy, ak tieto názory nešíria na verejnosti, ale prejavujú ich výlučne v súkromí, čiže dnes už sloboda slova, dnes už sloboda slova neexistuje ani doma v našich príbytkoch. Dnes sú knihy so zakázaným politickým obsahom pre vládu natoľko nebezpečné, že ich človek nesmie mať už ani len vo svojej vlastnej domácej knižnici pre svoju vlastnú osobnú potrebu. Ja sa potom pýtam, a ako inak nazvať toto zasahovanie do slobody slova, toto zasahovanie do súkromia našich občanov, ako inak nazvať toto ako totalitou.
Nie je práve toto pokračovanie totality, ktorá je o to horšia, že sa skrýva za demokraciu? A to obzvlášť, ak vám za prechovávanie týchto politických materiálov hrozí rovnaký trest, ako sa podľa Trestného zákona dáva za krádež, spreneveru, podvod, incest či pytliactvo. Mať doma materiál so zakázaným politickým obsahom je dnes v princípe pre vládu dokonca aj nebezpečnejšie a je to závažnejší trestný čin, ako keď niekomu ublížite na zdraví z nedbanlivosti tým, že porušíte dôležitú povinnosť vyplývajúcu z vášho zamestnania, alebo napríklad ak poškodíte cudziu vec.
Aby to však nestačilo, najnovšie chce vláda touto novelou trestný čin prechovávania extrémistického materiálu ešte viac sprísniť. Najnovšie už nebude musieť polícia dokazovať, že ste extrémistický materiál prechovávali s úmyslom podnecovať k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom, teda tak, ako tomu bolo doteraz. Najnovšie bude stačiť, ak tento materiál nájde u obvineného doma a nepreukáže sa, že ho mal za účelom vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít, teda za legálnym účelom. Inými slovami, orgány činné v trestnom konaní nebudú už viac dokazovať, že obvinený mal tieto materiály na nelegálne účely, teda nebudú už viac dokazovať jeho vinu, ale obvinený bude musieť dokazovať, že ich mal na legálne účely, čiže obvinený bude musieť dokazovať svoju nevinu.
A práve v tom spočíva zjavná protiústavnosť tejto vládnej novely. Ide totiž o porušenie princípu prezumpcie neviny, ktorý je ustanovený v čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tento princíp totiž spočíva v tom, že nie obvinený má dokazovať svoju nevinu, ale orgány činné v trestnom konaní majú dokazovať jeho vinu.
Na záver považujem za potrebné povedať, že túto zjavnú protiústavnosť som napadol aj na ústavnoprávnom výbore, ktorého som členom. Zo strany pani ministerky sa mi vtedy dostala odpoveď, že, že nejde o protiústavnosť, nakoľko polícia bude musieť naďalej dokazovať, že obvinený extrémistické materiály prechováva za nelegálnym účelom. Táto argumentácia pani ministerky je však celkom v rozpore s tým, čo sa píše priamo v dôvodovej správe k tomuto vládnemu návrhu zákona. Preto si z tejto správy dovolím odcitovať, citujem:
"Súčasne sa modifikuje aplikačná definícia extrémistického materiálu podľa ods. 8 jeho negatívnym vymedzením a ústupom od pôvodnej dikcie, ktorá od orgánov činných v trestnom konaní v rámci kvalifikácie vyžadovala dokazovanie úmyslu podnecovať k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom."
Čiže z toho textu je celkom zrejmé, že zmena bude spočívať v tom, že najnovšie sa od orgánov činných v trestnom konaní nebude viac vyžadovať dokazovanie úmyslu prechovávať tieto materiály za nelegálnym účelom. To znamená, že obvinený, u ktorého polícia nájde tieto materiály, bude považovaný aj dopredu bez dôkazu za vinného z úmyslov, ktoré nikdy nemusel mať.
Vážená pani ministerka, človek nemusí byť právnik na to, aby mu bolo zrejmé, čo tieto citované slová z vašej vlastnej dôvodovej správy znamenajú. Ani nemusí byť právnik na to, aby vedel, že ste na výbore buďto otvorene klamali, alebo ste svoju vlastnú dôvodovú správu nečítali, alebo ste ju vôbec nepochopili.
Musím však povedať, že ak je niečo extrémistickým materiálom, ktorý ohrozuje demokraciu, tak je to predovšetkým tento váš vládny návrh zákona. Je teda otázkou, či by sa polícia nemala zaoberať práve vašou osobou. (Smiech v sále.) Každopádne, ak je podľa vás toto pošliapavanie ústavných princípov slobody slova a myslenia, ak je podľa vás toto bezprecedentné zasahovanie do súkromia občanov demokraciou, tak Pán Boh nás pred touto falošnou demokraciou ochraňuj, Pán Boh nás ochraňuj pred touto totalitou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.9.2016 18:15 - 18:16 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhý návrh zákona, ktorý tu dnes predkladáme s kolegami, je novela zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Táto novela sleduje úplne ten istý cieľ ako novela ústavy, ktorú sme dnes už predložili, a teda zníženie počtu poslancov zo súčasných 150 na 100. Dôvody, pre ktoré je potrebné túto novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva schváliť, teda nebudem opakovať.
Chcem len uviesť, že táto novela upravuje konkrétne tie ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré priamo súvisia so znížením, teda najmä so znížením počtu poslancov, teda najmä so spôsobom prideľovania jednotlivých mandátov. Upozorňujem, že ide výlučne o technickú zmenu bez toho, aby sa menil spôsob prideľovania mandátov, ktorý v súčasnosti vychádza s tzv. Hagenbach-Bischoffovej formuly.
Takže toľko moje úvodné slovo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.9.2016 17:53 - 18:00 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod mi dovoľte, aby som vám pripomenul sľub, ktorý sme ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky všetci zložili, a síce ten, že budeme svoje povinnosti plniť v záujme občanov Slovenskej republiky. Som presvedčený, že túto povinnosť najlepšie splníme tak, že začneme sami od seba. Tak, že urobíme poriadok v našich vlastných radoch, teda priamo v Národnej rade Slovenskej republiky. Tomuto účelu slúži aj návrh ústavného zákona, ktorý vám dnes predkladám.
Podstatou tohto ústavného zákona je zníženie počtu poslancov zo súčasných 150 na 100, čím sa na jednej strane zefektívni práca Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavodarného a zákonodarného orgánu štátu a súčasne sa aj zníži zaťaženie štátneho rozpočtu. Považujem za potrebné občanom pripomenúť, čo všetko dostávajú poslanci z ich daní a čo všetko teda môžme ušetriť, ak znížime počet poslancov o 50.
Na prvom mieste to je plat poslanca, ktorý je v súčasnosti vo výške 1 961 eur mesačne. Nasledujú paušálne náhrady, ktoré majú poslanci z Bratislavského kraja v sume 1 385 eur mesačne a mimobratislavskí poslanci v sume 1 615 eur mesačne.
To však ešte nie je všetko. Okrem toho dostanú každý mesiac 2 077 eur na odmeny pre asistentov a poslanecké kancelárie zriadené mimo priestorov Národnej rady.
Pri znížení počtu poslancov na 100 tak daňoví poplatníci ušetria za jedno štandardné štvorročné volebné obdobie minimálne 14,67 mil. eur. V prípade, že by tieto položky neboli zmrazené na úrovni roka 2011, suma ušetrených peňazí by presiahla 18 mil. eur.
A to som zatiaľ hovoril len o tých peňažných úsporách, ktoré sú ľahko vyčísliteľné. Okrem nich totiž existuje celý rad ďalších výdavkov, ktoré sú spojené s prácou poslanca a ktoré by sme logicky ich znížením ušetrili.
Konkrétne ide o zníženie nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, nákladov na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca, nákladov na ubytovanie poslancov, na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady a, samozrejme, nákladov na zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50, teda o jednu tretinu, ale nejde len o šetrenie peňazí daňových poplatníkov, ide predovšetkým o to, aby sme zefektívnili prácu Národnej rady, aby sme urýchlili legislatívny proces, ktorý sa častokrát úplne zbytočne naťahuje. A naťahuje sa len preto, že veľká časť poslancov cíti potrebu komentovať absolútne všetko, teda aj to, čomu často ani nerozumie, len preto, že si veľa poslancov pomýlilo Národnú radu s divadlom alebo cirkusom, v ktorom je potrebné za každú cenu zaujať divákov.
Na tomto mieste by som chcel pripomenúť, že ako poslanci tu nie sme preto, aby sme sa predvádzali, aby sme si budovali vlastné ego, aby sme sa ukájali na našich vystúpeniach, ale sme tu preto, aby sme riešili problémy Slovenska a Slovákov. A tieto problémy vyriešime len vtedy, ak namiesto zbytočných slov a dlhých, únavných a nič neriešiacich debát, ak namiesto rečnenia schválime čo najskôr také zákony, ktoré ľudia potrebujú, ktoré potrebuje naše Slovensko.
Je zrejmé, že nižší počet poslancov logicky znamená aj rýchlejší priebeh schvaľovania zákonov. Menej poslancov znamená menej vystúpení v rozprave, s faktickými poznámkami či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady.
Kolegyne, kolegovia, 100 poslancov Národnej rady je absolútne dostatočný na to, aby Národná rada plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky v čl. 73 ods. 2 máme síce zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci Národnej rady mandát vykonávajú osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Aká je však realita? Čo dokazujú dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady? Jednotliví poslanci, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú buď žiaden, alebo len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží na tom, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov.
Je známy fakt, že niektorí poslanci majú vo veľkej obľube porovnávanie Slovenska s inými štátmi alebo hľadajú a radi napodobňujú cudzie vzory v zahraničí, obzvlášť, ak ide tzv. vyspelé demokracie alebo ide o štáty v západnej Európe. Ja im teda urobím radosť a porovnám veľkosť slovenského parlamentu s veľkosťami parlamentu iných tzv. vyspelých demokracií, ktoré nám tak často dávajú za vzor.
V súčasnosti pripadá na jedného poslanca Národnej rady 36 160 obyvateľov Slovenskej republiky. Existuje ale celých 12 členských štátov Európskej únie, ktorých parlamenty majú väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca, ako má Slovenská republika. Ako príklad uvediem Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Veľkú Britániu, ale aj našich susedov Poľsko, Maďarsko či Česko. Všetky tieto štáty fungujú bez problémov aj s menšími parlamentmi vzhľadom na počet obyvateľov, ako máme my.
Keď si už teda chceme brať príklady zo zahraničia, neberme si ich vtedy, keď je to proti záujmom Slovenska a i občanov, ale vtedy, keď je to pre ľudí a výhodné.
Pripomínam, že aj po znížení počtu poslancov na 100 bude ešte stále ďalších 6 štátov Európskej únie s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu.
Na záver by som len chcel dodať, že o tomto ústavnom zákone nebudú rozhodovať len poslanci z nášho klubu ĽS - Naše Slovensko, ale aj poslanci zo strany SaS, ktorá pred pár rokmi sama presadzovala zníženie počtu poslancov. Dokonca v tejto veci iniciovala referendum, ktoré sa za okresanie parlamentu vyslovilo viac ako 900-tisíc občanov. Bude teda veľmi zaujímavé sledovať, ako sa k tejto veci postavia, či zostanú verní svojmu programu a tomu, čo sľúbili svojim voličom, alebo svojich voličov zradia a zaprú sami seba len preto, že tento návrh predkladáme my poslanci Ľudovej strany - Naše Slovensko.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis