Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.10.2016 o 16:15 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 27.10.2016 16:15 - 16:29 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes ste mali možnosť počuť od mojich kolegov, v čom spočíva návrh na novelizáciu zákona o neziskových organizáciách a aké sú naše hlavné dôvody, pre ktoré chceme tento zákon novelizovať. Ja by som chcel kolegu Uhríka, kolegu Kotlebu a ďalších doplniť vo vysvetlení, v čom spočíva teda to hlavné nebezpečenstvo pri tzv. zahraničných agentoch, čiže mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia a uvediem aj jeden konkrétny ukážkových príklad fungovania takéhoto zahraničného agenta priamo u nás na Slovensku.
Myslím si, že žiadnemu rozumne uvažujúcemu človeku netreba vysvetľovať, aký obrovský význam má nezávislosť nášho štátu od akejkoľvek cudzej moci. Pokiaľ chceme, aby sa slovenskí občania mali u nás dobre, pokiaľ chceme, aby naši ľudia prosperovali, je nevyhnutné, aby náš štát neslúžil cudzím záujmom, ale výlučne záujmom našich vlastných občanov, obzvlášť ak sa za týmito cudzími záujmami skrýva túžba niektorých mimoriadne bohatých a vplyvných skupín a veľmocí ovládať nielen Slovensko či Európu, ale v konečnom dôsledku aj celý svet.
Musíme si uvedomiť, že títo cudzinci nikdy nechceli a ani nechcú blaho našich ľudí, nášho národa. Ide im len o ich vlastné bohatstvo a o ich vlastnú moc.
Nie je žiadnym tajomstvom, že spoločenské a politické dianie na Slovensku, jeho smerovania, vôbec celkový charakter štátu sa snažia dlhodobo ovplyvňovať predstavitelia cudzej moci. Len naivný človek by mohol veriť tomu, že cudzie štáty, organizácie a jednotlivci nemajú u nás žiadne záujmy, že Slovensko pre nich nie je zaujímavé, že je pre nich nejaký nedôležitý štát.
Naopak, Slovensko ležiace v srdci Európy disponujúce ohromnými zásobami pitnej vody a kedysi aj veľkým nerastným bohatstvom bolo vždy v hľadáčiku veľmocí a najmä najrôznejších skupín usilujúcich sa skryte či otvorene o svetovládu. Len hlupák by mohol veriť tomu, že zahraničné sily presadzujú alebo presadzovali svoje záujmy u nás výlučne otvorene formou nejakých oficiálnych politických orgánov. Naopak, omnoho efektívnejší spôsob, ako zasahovať do diania na Slovensku, je využívanie mimovládnych organizácií registrovaných u nás a vedených zdanlivo občanmi Slovenskej republiky. Hovorím zdanlivo, pretože skutočnými pánmi týchto mimovládnych organizácií sú tí, čo ich financujú, teda tí, čo ich platia. Im slúžia a ich záujmy presadzujú títo - nazveme ich pracovne - užitoční idioti. A pretože títo zmanipulovaní zapredanci, títo užitoční idioti presadzujú záujmy zahraničia za peniaze zo zahraničia, nepoznám naozaj iný a výstižnejší názov pre nich ako názov, ktorý navrhujeme, a síce "zahraničný agent".
Aby však moje reči nevyznievali ako nejaké konšpiračné teórie, pozrime sa na konkrétny prípad takejto mimovládky. Budem síce hovoriť o nadácii, teda nie o neziskovej organizácii, ale ako povedal už aj kolega Uhrík, neziskové organizácie platené zo zahraničia sú naozaj len prvou skupinou, ktorú v záujme Slovenska chceme a budeme aj riešiť. Napokon podstata týchto mimovládok je v zásade rovnaká bez ohľadu na to, akú majú právnu formu. Poďme sa teda pozrieť na ukážkový príklad mimovládky, ktorá spĺňa nami navrhovanú definíciu zahraničného agenta.
Nadácia otvorenej spoločnosti. Podľa informácií z jej vlastnej webovej stránky táto nadácia, citujem: "pôsobí na Slovensku od novembra 1992 ako súčasť rodiny nadácií známych ako Open Society Foundation pôsobiacich vo viac ako 70 krajinách na celkom svete. Ich zakladateľom je filantrop a finančník George Soros". Nadáciu otvorenej spoločnosti teda nezaložil nikto iný, ako známy židovský finančník a špekulant žijúci v Amerike a súčasne jeden z 30 najbohatších ľudí na svete George Soros, pôvodným menom György Schwartz. O tom, že nejde o nejakú bezvýznamnú postavičku alebo ľudomila zaoberajúceho sa pomocou ľuďom, svedčí aj jeho označovanie za muža, ktorý rozbil Bank of England, teda Centrálnu banku Veľkej Británie. Toto pomenovanie mu ale nevymysleli nejaké konšpiračné vedy. Takto je všeobecne označovaný v kruhu ekonómov a v médiách.
Tak napríklad web Hospodárskych novín o Sorosovi napísal, citujem: "Legendárny kúsok ukázal svetu v septembri v roku 1992, keď sa mu podarilo vďaka menovej špekulácii položiť na kolená samotnú The Bank of England. V priebehu 24 hodín a vďaka desaťmiliardovej stávke na oslabenie britskej libry zarobil 2 mld. dolárov. No nie v týchto finančných špekuláciách spočíva hlavné nebezpečenstvo Sorosa a jeho nadácií. Ich hlavné nebezpečenstvo a najväčšia manipulácia sa skrýva za budovaním toho, čo nazývajú tzv. otvorená spoločnosť. Sorosove nadácie sa nijako netaja tým, že nielen podporujú, ale majú aj veľké zásluhy na budovaní tzv. otvorenej spoločnosti v krajinách strednej a východnej Európy. Nejde pritom o nejaký úzky záber. Naopak, jeho nadácia sa aj na Slovensku snaží v rámci budovania otvorenej spoločnosti zasahovať do vzdelávania, školstva a vedy, riešenia problematiky najrôznejších menšín, mimovládneho neziskového sektora, do kultúry, médií či súdnictva."
Pozrime sa na to, ako si predstavuje Soros túto tzv. otvorenú spoločnosť, ktorú buduje aj u nás za svoje špinavé doláre. Podľa vlastných slov Sorosovej nadácie len v rokoch 1992 až 2014 poskytli neuveriteľných 2,9 mld. dolárov na obranu ľudských práv, špeciálne práv žien, etnických, rasových a náboženských menšín, narkomanov, prostitútok a LGBTI komunít. A napokon 214 mil. dolárov dali tieto mimovládky na pokrok v právach cigánskych komunít v Európe. Otvorená spoločnosť podľa Sorosových mimovládok je teda v skutočnosti spoločnosť, kde byť hrdý na príslušnosť bielej kresťanskej väčšine a obraňovať jej práva je neprijateľný rasizmus a náboženský fanatizmus. Spoločnosť, v ktorej majú mať častokrát cudzie menšiny väčšie práva ako domáca väčšina. Spoločnosť, ktorej vládne feminizmus a gender ideológia ohlupujúca už aj naše deti a rozkladajúca rodiny. Spoločnosť, v ktorej sú legalizované drogy a prostitúcia. A napokon aj spoločnosť, ktorá podporuje tzv. LGBTI komunitu, teda komunitu sexuálnych úchylov. Mravne a morálne rozložená spoločnosť tvorená ohlúpnutými, chorými a závislými ľuďmi bez hrdosti na svoj pôvod a tradičnú národnú a náboženskú identitu, to je ideál otvorenej spoločnosti podľa finančníka Sorosa. Bezduchá a beztvárna masa neschopná akéhokoľvek účinného odporu, tá sa vždy najlepšie ovláda. Tá vždy najľahšie splní to, čo od nej požadujú mocní tohto sveta.
Aby som však nehovoril len všeobecne, spomeniem niekoľko konkrétnych príkladov. Prvý príklad. Sorosova nadácia otvorenej spoločnosti sa vo vlastných dokumentoch nijako netají tým, že podporuje registrované partnerstvá homosexuálov. To však nie je všetko. Táto nadácia je finančne prepojená na ďalšiu mimovládku registrovanú na Slovensku Queer Leaders Forum, ktorá na Slovensku organizuje pochody úchylov zvané Dúhový pride. Stačí si pozrieť web tejto mimovládky, kde nájdeme aj túto informáciu, citujem: "Projekt Q-centrum LGBTI poradenstvo na Slovensko bol podporený sumou 49 560 eur z fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z finančného mechanizmu EHP 2009 až 2014. Správcom fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti Open Society Foundation".
Dodajme, že táto mimovládka prepojená na Sorosa, že túto mimovládku vedie istá Romana Schlesinger, ktorú spájajú so Sorosom nielen jej liberálne pseudohodnoty, ale aj spoločná príslušnosť v istej nedotknuteľnej etnickej menšine.
Pani, možno pán Schlesinger, lebo u tejto komunity človek naozaj ohľadom ich pohlavia si nemôže byť nikdy istý, je známa aj tým, že ako členka Sulíkovej SaS sa neštítila nazvať nášho Pána Ježiša Krista sadomasochistom. Áno, aj toto je slovník súčasných predstaviteľov týchto mimovládok, týchto zahraničných agentov, ktoré chcú bojovať za toleranciu a demokraciu.
Druhý príklad. Sorosove nadácie dali podľa vlastných zverejnených informácií 1,6 miliardy dolárov na takzvaný rozvoj demokracie vo východnej Európe a bývalom Sovietskom zväze. Čo sa za týmto rozvojom demokracie skrýva, vidíme v sérii protivládnych, protištátnych farebných revolúcií, ktoré sa prehnali východnou Európou. Výsledok jednej takejto revolúcie dnes vidíme aj na Ukrajine rozvrátenej občianskou vojnou, na Ukrajine, kde státisíce ľudí zažívajú obrovské utrpenie len preto, že ich niektorí spoluobčania a najmä ich politici uverili sladkým rečiam o krajšej budúcnosti, ktorú im nasľubovali ľudia ako Soros a im podobní zahraniční agenti.
Tretí príklad. Sorosova nadácia otvorenej spoločnosti na Slovensku dala len v roku 2015 viac ako 380-tisíc eur najrôznejším mimovládkam na projekty s názvami ako napríklad Pomôžme utečencom, Právna pomoc utečencom alebo Poskytovanie pomoci utečencom na ceste cez Európu. Inými slovami Sorosov zahraničný agent na Slovensku financuje imigrantov, ktorí zaplavujú Európu a ktorí sú obrovskou hrozbou pre našu kresťanskú civilizáciu. A práve to je dôvodom, prečo aj maďarský premiér Viktor Orbán otvorene obvinil Sorosa a jeho mimovládky zo zodpovednosti za európsku migračnú krízu a ohrozenie demokracie v Európe. Soros na tieto Orbánove slová reagoval jemu vlastným šialeným návrhom, aby Európa v blízkej budúcnosti prijala najmenej milión imigrantov ročne a súčasne, aby poskytla každému žiadateľovi o azyl počas prvých dvoch rokov 14-tisíc eur, aby si mohli pokryť náklady na bývanie, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť.
Posledný príklad. Asi márne by sme hľadali v portfóliu projektov Sorosovej mimovládky projekty, ktoré by boli zamerané na ochranu obetí cigánskeho extrémizmu a cigánskej kriminality. Sorosova mimovládka je však veľmi štedrá, ak ide o financovanie projektov pre Cigánov, v ktorých vystupujú príslušníci tejto menšiny výlučne ako obete policajnej zlovôle, diskriminácie a segregácie. Tak napríklad v roku 2015 zaplatila projekt za 13-tisíc eur s príznačným názvom Tvorba modelov, metodických postupov a usmernení pri odstraňovaní segregácie rómskych žiakov v školách pre potreby verejných politík.
Kolegyne, kolegovia, ako vyplýva aj zo zverejnenia výročných správ, všetky tieto zvrhlé ciele realizuje Sorosova mimovládka nielen z jeho vlastných súkromných peňazí. Tieto aktivity rozvracajúce Slovensko financujú aj rôzne nadnárodné koncerny, Európska únia a dokonca americká ambasáda na Slovensku. Tie všetky prispievajú do rozpočtu tejto Sorosovej mimovládky. Tento fakt len dokazuje, že zahraniční agenti plnia záujmy nielen cudzích súkromníkov, ale už aj cudzích korporácií a zahraničných vlád. Príznačné pre mimovládky je aj to, že sa tvária ako apolitické inštitúcie, ktoré nemajú žiadne prepojenie na politikov a predstaviteľov štátnych orgánov. Opak je však pravdou.
Stačí, ak sa pozrieme na to, kto zastával funkciu predsedu správnej rady Sorosovej nadácie Otvorenej spoločnosti na Slovensku. Okrem súčasného poslanca SaS a bývalého ministra školstva Eugena Jurzycu to bola aj bývalá premiérka Iveta Radičová či bývalý minister kultúry Rudolf Chmel, kandidát strany MOST - HÍD. V správnej rade tohto zahraničného agenta pôsobili poradca prezidenta Kováča Pavol Demeš či bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Spojených štátoch a poradca prezidenta Havla Martin Bútora, ktorý zrejme čistou náhodou je aj zakladateľom, čestným prezidentom a členom správnej rady ďalšej mimovládky zahraničného agenta Inštitútu pre verejné otázky, teda združenia, ktoré analytici opäť len čistou náhodou zrejme zaplavujú mienkotvorný alebo mediálny priestor mienkotvorných médií. Sorosova nadácia je však len jedným z mnohých príkladov mimovládok, ktoré škodia nielen Slovensku, ale zároveň spĺňajú aj definíciu zahraničného agenta. Existuje celý rad ďalších organizácií, ktoré sú finančne či personálne prepojené s jeho nadáciou. Hovoriť o nich by zabralo kľudne aj celý program tejto schôdze. Čo je však spoločné, je spoločný menovateľ všetkých týchto mimovládok, všetkých týchto zahraničných agentov a týmto menovateľom nie je nič iné, ako ničenie nášho štátu, našej spoločnosti, našej viery, nášho národa, a to za peniaze cudzích finančníkov, bankárskych úžerníkov a zahraničných vlád.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2016 11:08 - 11:08 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán poslanec, jediné, jediný pozmeňujúci návrh, ktorý by som mohol reálne dať, keď hovoríte o tom, že som mal dať nejaké pozmeňujúce návrhy, je naozaj ten, aby celá tá novela bola stiahnutá, aby všetky tie, tie antidemokratické veci, ktoré ste tam dali ešte v minulom volebnom období, resp. v minulosti, aby boli všetky stiahnuté, lebo tam je nie jedna vec, ktorú treba zmeniť, ale celý systém, ktorý ste tam dali a ktorý potláča slobodu slova, celý tento systém treba zmeniť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2016 10:55 - 11:05 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, návrh vládneho zákona, ktorý nám dnes pani ministerka v rámci druhého čítania predkladá, je takou typickou ukážkou toho, ako si vládna koalícia predstavuje demokraciu a slobodu slova, o ktorej nielen tak často hovoria, ale o ktorú má, ktorú má vládny SMER dokonca aj v názve.
Už len keď si prečítate názov tohto vládneho návrhu, neubránite sa pocitu, že vláde ide o to, aby len málokto, najmä z radov neinformovanej verejnosti, pochopil, o čo tu v skutočnosti ide. Oficiálny názov tohto vládneho návrhu totiž znie vládny návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. A podstata tohto návrhu sa skrýva práve v tých slovách - v zmene a doplnení tých tzv. niektorých zákonov, ktoré vláda radšej ani nemenuje.
Súčasťou návrhu je práve novelizácia Trestného zákona, pričom niekto by si mohol myslieť, že pri neustále sa stupňujúcej kriminalite, napríklad cigánskych asociálov, bude riešiť vláda na prvom mieste trestný čin, alebo teda sprísnenie trestných činov vraždy, trestného činu znásilnenia, lúpeže alebo krádeže. Ale to je omyl, vláda pociťuje potrebu sprísňovať postihovanie politických trestných činov, ktoré sa v našom Trestnom zákone nazývajú ako tzv. extrémistické trestné činy. A to konkrétne aj perly všetkých týchto politických trestných činov, a to konkrétne trestného činu, ktorý sa nazýva trestný čin prechovávania extrémistických materiálov.
Ešte skôr než prejdem k podstate tejto vládnej novely, nedá mi nezastaviť sa pri tom, čo vlastne tento trestný čin prechovávania extrémistických materiálov znamená. Takzvaným extrémistickým materiálom nie sú drogy, nie sú to zbrane, nie je to detská pornografia, akoby si možno niektorí mysleli, extrémistickým materiálom môžu byť vzhľadom na vágnosť definície extrémistického materiálu, môže byť ním fakticky akýkoľvek materiál so zakázaným politickým obsahom, čiže materiál, ktorý vyjadruje názory, myšlienky, symboly či ideológiu, ktoré sú z pohľadu súčasnej vládnej moci za hranou zákona.
Musíme si však uvedomiť, že práve prostredníctvom politických materiálov sa realizuje ústavou garantovaná sloboda slova, myslenia a vedeckého bádania. Samozrejme, všetci máme rôzne názory a niektoré názory sú skutočne odsúdeniahodné, zvrhlé a odporné. Pokiaľ však máme na Slovensku skutočne demokraciu, tak ako sa hovorí, pokiaľ u nás skutočne platí sloboda slova tak, ako ju garantuje Ústava Slovenskej republiky, v tom prípade musíme tolerovať aj také názory, s ktorými osobne nesúhlasíme. Asi nikomu netreba pripomínať, že v každej dobe a v každej, v každom systéme je extrémistické niečo iné. To, čo je dnes extrémizmom, včera bolo normálne a to, čo je dnes normálne, môže byť zajtra extrémizmom. Inými slovami, tí, čo sú pri moci, rozhodujú, čo je a čo nie je politicky korektné, čo je a čo nie je extrémizmus. A práve preto je absolútne neprípustné a nedemokratické a protiústavné postihovať kohokoľvek za jeho politické názory bez ohľadu na to, aké sú, či sa nám páčia, alebo nie.
Zoberme si len niekoľko príkladov. Za čias Uhorska bol z pohľadu vtedajšej vlády extrémistom, extrémistom Ľudovít Štúr, pretože nekompromisne bojoval za oslobodenie slovenského národa a politicky, resp. zahraničnopoliticky sa prikláňal k cárskemu Rusku. Preto ho vtedajšie médiá označovali za nebezpečného pansláva, preto bol prenasledovaný, a preto boli v tej dobe jeho názory považované za extrémistické.
Za čias prvej Československej republiky bol z pohľadu vtedajšej vládnej moci extrémistom aj otec národa Andrej Hlinka, čiže muž, ktorého zásluhy dnes uznávame aj zákonom. Pre vládu bol extrémistom preto, že na rozdiel od tejto čechoslovakistickej vlády popieral existenciu jednotného československého národa a hlásal svojbytnosť slovenského národa a bojoval za jeho autonómiu.
Za komunistického režimu bol extrémistom každý, kto mal inú predstavu o vládnucom režime. Z pohľadu vtedajšej komunistickej vlády by sme boli extrémistami všetci, čo dnes sedíme tu v Národnej rade, a to bez rozdielu politickej príslušnosti.
A dnes je to o tom istom. Aj dnes chce tzv. demokratická vláda určovať, ktoré názory sú dovolené a ktoré nie. Aj dnes chce tzv. demokratická vláda určovať, kto je a kto nie je extrémistom. A nie sú pre vládu extrémistami tí, čo nekompromisne hája národné a kresťanské záujmy slovenského národa, tí, čo otvorene hovoria pravdu o Európskej únii a NATO, tí, čo poukazujú na vládne zlodejstvá a vlastizradu.
Keď sa však vrátim k trestnému činu prechovávania extrémistických materiálov, musíme si uvedomiť, že v tomto prípade vláda nielenže postihuje aj ľudí za ich politické názory, ale postihuje ich dokonca aj vtedy, ak tieto názory nešíria na verejnosti, ale prejavujú ich výlučne v súkromí, čiže dnes už sloboda slova, dnes už sloboda slova neexistuje ani doma v našich príbytkoch. Dnes sú knihy so zakázaným politickým obsahom pre vládu natoľko nebezpečné, že ich človek nesmie mať už ani len vo svojej vlastnej domácej knižnici pre svoju vlastnú osobnú potrebu. Ja sa potom pýtam, a ako inak nazvať toto zasahovanie do slobody slova, toto zasahovanie do súkromia našich občanov, ako inak nazvať toto ako totalitou.
Nie je práve toto pokračovanie totality, ktorá je o to horšia, že sa skrýva za demokraciu? A to obzvlášť, ak vám za prechovávanie týchto politických materiálov hrozí rovnaký trest, ako sa podľa Trestného zákona dáva za krádež, spreneveru, podvod, incest či pytliactvo. Mať doma materiál so zakázaným politickým obsahom je dnes v princípe pre vládu dokonca aj nebezpečnejšie a je to závažnejší trestný čin, ako keď niekomu ublížite na zdraví z nedbanlivosti tým, že porušíte dôležitú povinnosť vyplývajúcu z vášho zamestnania, alebo napríklad ak poškodíte cudziu vec.
Aby to však nestačilo, najnovšie chce vláda touto novelou trestný čin prechovávania extrémistického materiálu ešte viac sprísniť. Najnovšie už nebude musieť polícia dokazovať, že ste extrémistický materiál prechovávali s úmyslom podnecovať k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom, teda tak, ako tomu bolo doteraz. Najnovšie bude stačiť, ak tento materiál nájde u obvineného doma a nepreukáže sa, že ho mal za účelom vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít, teda za legálnym účelom. Inými slovami, orgány činné v trestnom konaní nebudú už viac dokazovať, že obvinený mal tieto materiály na nelegálne účely, teda nebudú už viac dokazovať jeho vinu, ale obvinený bude musieť dokazovať, že ich mal na legálne účely, čiže obvinený bude musieť dokazovať svoju nevinu.
A práve v tom spočíva zjavná protiústavnosť tejto vládnej novely. Ide totiž o porušenie princípu prezumpcie neviny, ktorý je ustanovený v čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tento princíp totiž spočíva v tom, že nie obvinený má dokazovať svoju nevinu, ale orgány činné v trestnom konaní majú dokazovať jeho vinu.
Na záver považujem za potrebné povedať, že túto zjavnú protiústavnosť som napadol aj na ústavnoprávnom výbore, ktorého som členom. Zo strany pani ministerky sa mi vtedy dostala odpoveď, že, že nejde o protiústavnosť, nakoľko polícia bude musieť naďalej dokazovať, že obvinený extrémistické materiály prechováva za nelegálnym účelom. Táto argumentácia pani ministerky je však celkom v rozpore s tým, čo sa píše priamo v dôvodovej správe k tomuto vládnemu návrhu zákona. Preto si z tejto správy dovolím odcitovať, citujem:
"Súčasne sa modifikuje aplikačná definícia extrémistického materiálu podľa ods. 8 jeho negatívnym vymedzením a ústupom od pôvodnej dikcie, ktorá od orgánov činných v trestnom konaní v rámci kvalifikácie vyžadovala dokazovanie úmyslu podnecovať k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom."
Čiže z toho textu je celkom zrejmé, že zmena bude spočívať v tom, že najnovšie sa od orgánov činných v trestnom konaní nebude viac vyžadovať dokazovanie úmyslu prechovávať tieto materiály za nelegálnym účelom. To znamená, že obvinený, u ktorého polícia nájde tieto materiály, bude považovaný aj dopredu bez dôkazu za vinného z úmyslov, ktoré nikdy nemusel mať.
Vážená pani ministerka, človek nemusí byť právnik na to, aby mu bolo zrejmé, čo tieto citované slová z vašej vlastnej dôvodovej správy znamenajú. Ani nemusí byť právnik na to, aby vedel, že ste na výbore buďto otvorene klamali, alebo ste svoju vlastnú dôvodovú správu nečítali, alebo ste ju vôbec nepochopili.
Musím však povedať, že ak je niečo extrémistickým materiálom, ktorý ohrozuje demokraciu, tak je to predovšetkým tento váš vládny návrh zákona. Je teda otázkou, či by sa polícia nemala zaoberať práve vašou osobou. (Smiech v sále.) Každopádne, ak je podľa vás toto pošliapavanie ústavných princípov slobody slova a myslenia, ak je podľa vás toto bezprecedentné zasahovanie do súkromia občanov demokraciou, tak Pán Boh nás pred touto falošnou demokraciou ochraňuj, Pán Boh nás ochraňuj pred touto totalitou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.9.2016 18:15 - 18:16 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhý návrh zákona, ktorý tu dnes predkladáme s kolegami, je novela zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Táto novela sleduje úplne ten istý cieľ ako novela ústavy, ktorú sme dnes už predložili, a teda zníženie počtu poslancov zo súčasných 150 na 100. Dôvody, pre ktoré je potrebné túto novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva schváliť, teda nebudem opakovať.
Chcem len uviesť, že táto novela upravuje konkrétne tie ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré priamo súvisia so znížením, teda najmä so znížením počtu poslancov, teda najmä so spôsobom prideľovania jednotlivých mandátov. Upozorňujem, že ide výlučne o technickú zmenu bez toho, aby sa menil spôsob prideľovania mandátov, ktorý v súčasnosti vychádza s tzv. Hagenbach-Bischoffovej formuly.
Takže toľko moje úvodné slovo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.9.2016 17:53 - 18:00 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod mi dovoľte, aby som vám pripomenul sľub, ktorý sme ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky všetci zložili, a síce ten, že budeme svoje povinnosti plniť v záujme občanov Slovenskej republiky. Som presvedčený, že túto povinnosť najlepšie splníme tak, že začneme sami od seba. Tak, že urobíme poriadok v našich vlastných radoch, teda priamo v Národnej rade Slovenskej republiky. Tomuto účelu slúži aj návrh ústavného zákona, ktorý vám dnes predkladám.
Podstatou tohto ústavného zákona je zníženie počtu poslancov zo súčasných 150 na 100, čím sa na jednej strane zefektívni práca Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavodarného a zákonodarného orgánu štátu a súčasne sa aj zníži zaťaženie štátneho rozpočtu. Považujem za potrebné občanom pripomenúť, čo všetko dostávajú poslanci z ich daní a čo všetko teda môžme ušetriť, ak znížime počet poslancov o 50.
Na prvom mieste to je plat poslanca, ktorý je v súčasnosti vo výške 1 961 eur mesačne. Nasledujú paušálne náhrady, ktoré majú poslanci z Bratislavského kraja v sume 1 385 eur mesačne a mimobratislavskí poslanci v sume 1 615 eur mesačne.
To však ešte nie je všetko. Okrem toho dostanú každý mesiac 2 077 eur na odmeny pre asistentov a poslanecké kancelárie zriadené mimo priestorov Národnej rady.
Pri znížení počtu poslancov na 100 tak daňoví poplatníci ušetria za jedno štandardné štvorročné volebné obdobie minimálne 14,67 mil. eur. V prípade, že by tieto položky neboli zmrazené na úrovni roka 2011, suma ušetrených peňazí by presiahla 18 mil. eur.
A to som zatiaľ hovoril len o tých peňažných úsporách, ktoré sú ľahko vyčísliteľné. Okrem nich totiž existuje celý rad ďalších výdavkov, ktoré sú spojené s prácou poslanca a ktoré by sme logicky ich znížením ušetrili.
Konkrétne ide o zníženie nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, nákladov na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca, nákladov na ubytovanie poslancov, na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady a, samozrejme, nákladov na zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50, teda o jednu tretinu, ale nejde len o šetrenie peňazí daňových poplatníkov, ide predovšetkým o to, aby sme zefektívnili prácu Národnej rady, aby sme urýchlili legislatívny proces, ktorý sa častokrát úplne zbytočne naťahuje. A naťahuje sa len preto, že veľká časť poslancov cíti potrebu komentovať absolútne všetko, teda aj to, čomu často ani nerozumie, len preto, že si veľa poslancov pomýlilo Národnú radu s divadlom alebo cirkusom, v ktorom je potrebné za každú cenu zaujať divákov.
Na tomto mieste by som chcel pripomenúť, že ako poslanci tu nie sme preto, aby sme sa predvádzali, aby sme si budovali vlastné ego, aby sme sa ukájali na našich vystúpeniach, ale sme tu preto, aby sme riešili problémy Slovenska a Slovákov. A tieto problémy vyriešime len vtedy, ak namiesto zbytočných slov a dlhých, únavných a nič neriešiacich debát, ak namiesto rečnenia schválime čo najskôr také zákony, ktoré ľudia potrebujú, ktoré potrebuje naše Slovensko.
Je zrejmé, že nižší počet poslancov logicky znamená aj rýchlejší priebeh schvaľovania zákonov. Menej poslancov znamená menej vystúpení v rozprave, s faktickými poznámkami či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady.
Kolegyne, kolegovia, 100 poslancov Národnej rady je absolútne dostatočný na to, aby Národná rada plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky v čl. 73 ods. 2 máme síce zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci Národnej rady mandát vykonávajú osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Aká je však realita? Čo dokazujú dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady? Jednotliví poslanci, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú buď žiaden, alebo len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží na tom, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov.
Je známy fakt, že niektorí poslanci majú vo veľkej obľube porovnávanie Slovenska s inými štátmi alebo hľadajú a radi napodobňujú cudzie vzory v zahraničí, obzvlášť, ak ide tzv. vyspelé demokracie alebo ide o štáty v západnej Európe. Ja im teda urobím radosť a porovnám veľkosť slovenského parlamentu s veľkosťami parlamentu iných tzv. vyspelých demokracií, ktoré nám tak často dávajú za vzor.
V súčasnosti pripadá na jedného poslanca Národnej rady 36 160 obyvateľov Slovenskej republiky. Existuje ale celých 12 členských štátov Európskej únie, ktorých parlamenty majú väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca, ako má Slovenská republika. Ako príklad uvediem Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Veľkú Britániu, ale aj našich susedov Poľsko, Maďarsko či Česko. Všetky tieto štáty fungujú bez problémov aj s menšími parlamentmi vzhľadom na počet obyvateľov, ako máme my.
Keď si už teda chceme brať príklady zo zahraničia, neberme si ich vtedy, keď je to proti záujmom Slovenska a i občanov, ale vtedy, keď je to pre ľudí a výhodné.
Pripomínam, že aj po znížení počtu poslancov na 100 bude ešte stále ďalších 6 štátov Európskej únie s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu.
Na záver by som len chcel dodať, že o tomto ústavnom zákone nebudú rozhodovať len poslanci z nášho klubu ĽS - Naše Slovensko, ale aj poslanci zo strany SaS, ktorá pred pár rokmi sama presadzovala zníženie počtu poslancov. Dokonca v tejto veci iniciovala referendum, ktoré sa za okresanie parlamentu vyslovilo viac ako 900-tisíc občanov. Bude teda veľmi zaujímavé sledovať, ako sa k tejto veci postavia, či zostanú verní svojmu programu a tomu, čo sľúbili svojim voličom, alebo svojich voličov zradia a zaprú sami seba len preto, že tento návrh predkladáme my poslanci Ľudovej strany - Naše Slovensko.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2016 9:16 - 9:17 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel spýtať navrhovateľa pána poslanca Dostála, nakoľko mi na moju otázku neodpovedal na ústavnoprávnom výbore, či by ako správny demokrat, za ktorého sa určite považuje, zakázal aj také politické strany, ktoré napríklad poukazujú alebo budú poukazovať a kritizovať vpád Turkov na územie Slovenska v 16. storočí, keď tu Turci vraždili, znásilňovali a rabovali, pretože aj takáto kritika môže vyvolať v nejakých skupinách nenávisť, môže podnietiť nenávisti. A ak by práve takéto skupiny, resp. politické strany, ktoré podľa neho svojou činnosťou a programom podnecujú k nenávisti, najradšej zakázal.
Takže či by aj za takúto kritiku chcel zakázať nejakú politickú stranu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2016 14:12 - 14:19 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, páni ministri, dnes rozhodujeme o tom, či podporíme členstvo Čiernej Hory v Severoatlantickej aliancii alebo či toto členstvo odmietneme. Povedzme si na rovinu, len ten najhorší a najpodlejší človek by mohol želať našim kresťanským slovanským bratom členstvo v organizácii, ktorú nemožno nazvať inak ako organizáciou zločineckou a teroristickou. Toto neželáme naozaj nikomu, tobôž nie Slovensku, ktoré by vo svojom vlastnom záujme malo čím skôr vystúpiť z tohto paktu agresorov a z tohto nástroja amerických svetovládcov.
Aby však neboli moje slová len prázdne reči a nejaké bezdôvodné obvinenia, pozrime sa na niekoľko faktov, ktoré odhaľujú pravú tvár NATO. V roku 1999 vojská Severoatlantickej aliancie pod vedením Spojených štátov amerických zaútočili na suverénny kresťanský štát Juhoslovanskú zväzovú republiku. Tú už v tej dobe obývalo viac ako 50-tisíc Slovákov, to znamená viac ako 50-tisíc našich bratov a sestier, našich krajanov. A práve táto bezprecedentná agresia najlepšie ilustruje, čo v skutočnosti Severoatlantická aliancia je. Preto si vám dovolím pripomenúť udalosti, na ktoré by niektoré médiá, ale aj súčasná vláda, ale napokon aj mnohí z vás, ktorí tu dnes sedia, najradšej zabudli, a o ktorej vlastne aj zarytí stúpenci NATO mlčia.
Pri bombardovaní Juhoslávie NATO zavraždilo viac ako 5-tisíc civilistov, z toho 1 200 detí, zničilo 430 škôl, 125 tovární, 77 mostov, 44 televíznych vysielačov, 110 nemocníc a 365 kultúrnych pamiatok. Spomeňme len niekoľko najznámejších prípadov.
12. apríla 1999 NATO zničilo osobný vlak v Grdelici, v ktorom zahynulo 14 civilistov. 14. apríla 1999 NATO vykonalo masaker utečeneckej kolónie pri Dakovici, pri ktorom bolo zavraždených 73 civilistov. A čo je paradoxné, títo utečenci boli albánskymi utečencami, teda patrili k menšine, ktorú NATO oficiálne v tomto konflikte podporovalo a zastávalo. 23. apríla 1999 NATO zbombardovalo srbskú verejnoprávnu televíziu a rozhlas, pričom zahynulo 16 pracovníkov, novinárov z tejto televízie. 27. apríla 1999 NATO zbombardovalo obytnú štvrť v meste Surdulica a zavraždilo tu 16 civilistov. 7. mája 1999 NATO vykonalo útok kazetovými bombami na nemocnicu a trh v meste Niš a zabilo 14 civilistov. A napokon presne v ten istý deň zaútočilo dokonca aj na čínsku ambasádu, kde zavraždili troch čínskych diplomatov.
A to nie je všetko. NATO zničilo či poškodilo dokonca 60 kresťanských, pravoslávnych chrámov. A práve na tomto mieste ma napadá jeden citát z Biblie, z prvého listu Korinťanom, varovanie pre každého, kto sa dopustí tohto ohavného zločinu, teda ničenia Božích chrámov. Citujem: "Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí." A presne to sa stane jedného dňa aj zločincom z NATO. NATO má dnes plné ústa toho, ako chce bojovať proti medzinárodnému islamskému terorizmu.
Ako sme však videli, NATO sa nielen samo dopúšťa terorizmu voči bezbrannému civilnému obyvateľstvu Juhoslávie, NATO pri konflikte v Juhoslávii dokonca otvorene podporilo islamských teroristov z albánskej organizácie UCK, a to v iredentistickom boji proti kresťanským Srbom. Ešte raz to zopakujem, NATO podporilo moslimských teroristov proti medzinárodne uznanému suverénnemu kresťanskému štátu. NATO podporuje organizáciu obchodujúcu s drogami a bielym mäsom, o ktorej aj dokonca, aj bývalá žalobkyňa medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhoslávia Carla de Ponteová prehlásila, že sa dopúšťala unášania ľudí a ich predávania na ľudské orgány.
Útok na Juhosláviu je tiež ukážkovým príkladom porušenia medzinárodného práva. NATO porušilo nielen Chartu OSN, nakoľko konalo bez mandátu tejto organizácie, NATO súčasne porušilo aj Ženevskú konvenciu o vedení vojny, nakoľko útočilo na civilné ciele, a dokonca používalo strelivo s ochudobneným uránom, ktoré mnohé štáty dnes majú medzi zakázanými zbraňami. Porušilo dokonca aj vlastný základný dokument, ktorý hovorí, že NATO môže zaútočiť len na ten štát, ktorý ohrozuje iný členský štát NATO, čo Juhoslávia v žiadnom prípade nerobila. Dnes na troskách Juhoslávie vznikol kriminálny štát Kosovo. Štát, ktorý vláda Slovenskej republiky síce oficiálne neuznala, na druhej strane jej však nerobí problém uznávať kosovské pasy. A pritom je to štát, ktorý je praktickým príkladom islamskej expanzie v Európe.
Juhoslávia však nebola posledným prípadom zločinov NATO. Napokon spomeňme si na Líbyu, kde letecké útoky priniesli v roku 2011 smrť viac než tisíc civilistom, alebo Afganistan, kde bomby Severoatlantickej aliancie len v jeden júlový deň v roku 2002 vyvraždili takmer kompletné osadenstvo miestnej svadby, čiže 44 svadobčanov.
Takže, dámy a páni, toto je pravá tvár organizácie, ktorú mnohí z vás tak veľmi vychvaľujú. Preto budem aj ja ako pravoslávny kresťan hlasovať za to, aby pravoslávna, kresťanská Čierna Hora zostala slobodná, aby si zachovala svoju česť a zdravý rozum a aby nikdy neslúžila cudzím záujmom zločincov z NATO. Pretože kto chce byť spojencom zločincov, je sám zločinec.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.4.2016 16:07 - 16:08 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani Nicholsonová, vy ako podpredsedníčka Národnej rady by ste mali vedieť, že úchylka zostane úchylkou bez ohľadu na to, čo si o tom vy liberáli myslíte, a bez ohľadu na to, čo vy liberáli hovoríte, pretože dôležité je to, čo hovorí Boh, a to, čo hovorí zdravý rozum. A preto by som sa vás chcel aj spýtať, či to, že dnes bojujete za práva homosexuálov, znamená, že zajtra budete bojovať za práva iných sexuálnych úchylov, napríklad pedofilov, tak ako to robia liberáli v Holandsku, pretože presne k tomu dnes politika vašej strany smeruje.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.4.2016 12:55 - 12:56 hod.

Rastislav Schlosár
Pani poslankyňa Petrík, vy ste tu rozprávali o rodine. Chcem sa preto spýtať len jednu otázku, ktorú sme vám položili už na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady, a síce, ako si predstavujete rodinu? Predstavujete si rodinu ako muža a ženu? Teda tak, ako si to predstavuje každý normálny človek? Alebo si predstavujete rodinu ako muža a muža, ženu a ženu, prípadne nejaký iný úchylný hybrid?
Ďakujem.
Skryt prepis