Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.5.2017 o 18:36 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 17.5.2017 18:36 - 18:43 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je všeobecne známou skutočnosťou, ako hovoril aj môj kolega, že zákony na Slovensku v mene falošnej humanity častokrát viac ochraňujú zločincov ako ich obete. A to mám na mysli nielen smiešne nízke tresty za závažné zločiny, či benevolentný väzenský systém, kde niektorí zločinci chodia skôr do väzenia oddychovať ako pykať za svoje zločiny. Mám na mysli celkové nastavenie nášho trestného práva, kde práva zločincov v mnohých oblastiach prevyšujú práva obetí. Jednou z takýchto oblastí, kde obete trestných činov, tzv. poškodení v zmysle Trestného poriadku, ťahajú za kratší povraz, oblasťou, kde sú jednoznačne znevýhodnení oproti páchateľom trestných činov, je oblasť trestného konania.
Pozrime sa teraz na to bližšie. Poškodený môže v súčasnosti v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky, a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ale to len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a odpor proti trestnému rozkazu, ale opäť len proti výroku o náhrade škody. Posledné dve menované riadne opravné prostriedky, teda odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor proti trestnému rozkazu, však môže poškodený podať len vo veci náhrady škody. To znamená, že nemôže namietať ani výšku trestu uloženú danému zločincovi, ani to, či tento zločinec dostane len podmienku alebo pôjde rovno do väzenia. Čo sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov, teda dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrhu na obnovu konania, tieto poškodený nie je oprávnený podávať vôbec.
Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len, len vo veci náhrady škody. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor jednoducho navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie. To, že poškodený má len veľmi obmedzené možnosti podávania opravných prostriedkov a z konania o dohode o vine a treste je takmer vylúčený, je jednou z príčin korupcie v trestnom konaní.
Niekto môže namietať, že práva poškodeného má aj prokurátor, ktorý má k dispozícii všetky opravné prostriedky, že v trestnom konaní je to práve on, ktorý má stáť na strane poškodeného. Aká je však realita? Predstavme si obvineného, ktorému hrozí, že ak sa postaví pred súd, pôjde do väzenia. Aby sa mu vyhol, potrebuje uzavrieť preňho výhodnú dohodu o vine a treste s prokurátorom. Ako to dosiahne? Keďže poškodený nemá právo dohodu o vine a treste zablokovať, pri súčasnej miere skorumpovanosti štátnych orgánov stačí, ak obvinený podplatí prokurátora a následne príslušného sudcu, ktorý dohodu o vine a treste schvaľuje.
To isté platí aj v konaní pred súdom v prípade, že chce obvinený zabrániť podaniu odvolania v jeho neprospech. Opäť stačí, ak sa mu podarí skorumpovať príslušného prokurátora, pretože samotný poškodený, ktorý by jediný tomu mohol zabrániť, sa odvolať vo veci nemôže. Pri súčasnom fungovaní systému je teda spoliehanie sa na to, že prokurátor bude vždy a za každých okolností hájiť práva poškodených, rovnako naivné, ako veriť tomu, že vláda a jej úradníci neklamú, nepodvádzajú a nikdy sa nedajú podplatiť.
Kolegyne a kolegovia, čo z toho všetkého vyplýva? Vyplýva z toho jednoznačný a jasný záver, že poškodený je v najslabšej pozícii spomedzi všetkých strán trestného konania, pritom je to práve jeho život, zdravie, majetok a česť, ktoré má ochraňovať zákon. Inými slovami, s obeťami trestných činov sa dnes zachádza v mnohých prípadoch horšie, ako so zločincami. A práve to je jeden z dôvodov, prečo máme u nás takú vysokú kriminalitu, prečo naši ľudia trpia zločinmi najrôznejších kriminálnikov a asociálov, prečo sa nemôžu ani vo vlastnom štáte cítiť bezpečne. Zároveň je to aj dôvod, prečo občania nedôverujú štátu, štátnym orgánom, presadzovaniu spravodlivosti a zákonnosti.
Musíme si totiž uvedomiť, že nedostatočné práva poškodených vedú v konečnom dôsledku k neobjektívnym a nespravodlivým súdnym rozhodnutiam. Páchatelia trestných činov dostávajú neprimerane nízke tresty, ktoré im nijako nebránia pokračovať v trestnej činnosti, a to častokrát aj voči ich pôvodným obetiam. V takom prípade obete trestných činov trpia viackrát. Prvýkrát pri samotnom spáchaní trestného činu, druhýkrát po tom, čo sa dozvedia, že kriminálnici, ktorí im ublížili, nie sú spravodlivo potrestaní, a častokrát aj tretíkrát, keďže sa opätovne stanú obeťou zločinu. Obeťou zločinu či už zo strany pôvodných páchateľov, ktorým trestný systém nezabránil v pokračovaní ich trestnej činnosti, alebo zo strany iných zločincov, pre ktorých nie je takto nastavený trestný systém dostatočne odstrašujúci.
Toto všetko sa však nedeje náhodou. Toto všetko je dôsledkom vládnutia vlády, ktorá namiesto toho, aby naháňala skutočných zločincov, prenasleduje ľudí a dokonca aj poslancov za ich politické názory. Toto všetko je dôsledkom toho, že najrôznejší pseudohumanisti a liberáli, ktorých máme vo vláde aj tu v parlamente neúrekom, sa nestarajú o nič iné, len o to, aby zločincom, ktorí nemajú problém vraždiť či znásilniť dokonca aj deti, nič nechýbalo, aby im nikto neskrivil ani len vlások na hlave. Obete týchto netvorov im ani len nestoja za to, aby im dali také práva, aké majú zločinci, aby im dali elementárne nástroje na ich obranu v podobe opravných prostriedkov v trestnom konaní.
Ja sa preto pýtam, kedy už konečne vláda prestane chrániť týchto najrôznejších kriminálnikov? Kedy začne ochraňovať slušných ľudí? Dokedy necháme vraždiť, biť, okrádať našich ľudí alebo znásilňovať naše ženy neprispôsobivými asociálmi? Spravme s nimi už konečne poriadok a nastavme trestný systém tak, aby bol každý zločin spravodlivo potrestaný. Nastavme systém tak, aby sa žiadny slušný človek nemusel báť o svoj život, zdravie či majetok.
Novela Trestného zákona, ktorú dnes Ľudová strana Naše Slovensko predkladá, je prvým krokom k tejto zmene, pretože dáva obetiam trestných činov možnosť podávať v plnej miere všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, ako aj možnosť zablokovať dohodu o vine a treste. Dáva teda poškodeným silné nástroje na presadenie ich práv. Pamätajte na to, keď budete hlasovať!
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.5.2017 18:08 - 18:09 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods.1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávny výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave, aby sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.4.2017 9:34 - 9:36 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán poslanec Raši, ja celkom dobre nerozumiem tomu, o akej nenávisti, ktorú tu máme my šíriť podľa vás, hovoríte. Pretože podľa môjho názoru nie je nenávisťou to, ak sa zastávame utláčaných ľudí v Palestíne na území štátu Izrael, ak je toto nenávisťou, že my obhajujeme ľudí, ktorým je tam ubližované, tak potom jednoducho to nie je problém môj alebo mojich kolegov, ale váš, keď v tomto vidíte nejakú nenávisť. Hovorili ste o tom, že nejakým spôsobom zavádzame, že vytrhávame veci z kontextu, ale nepovedali ste ani jednu vetu, ktorá by čo i len slovo z toho, čo som povedal, nejakým spôsobom fakticky vyvrátila.
A pán poslanec Vašečka, kresťanstvo nie je o tom, aby sme tolerovali zlo. Kresťanstvo je o tom, aby sme zlo odsúdili, kresťanstvo je aj o tom a o takých výjavoch, ako ste napríklad mohli vidieť alebo určite v nejakých filmoch, ktoré boli sfilmované a o ktorých sa píše v Biblii, kde sám Kristus zobral bič a vyhnal peňazomencov z chrámu. Kresťanstvo nie je pacifizmus tak, ako si to vy predstavujete. Kresťanstvo dvetisíc rokov bolo úplne iné, ako to, ako to prezentujete dneska vy. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.4.2017 9:05 - 9:29 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, už len samotná skutočnosť, že tu dnes prerokúvame udelenie pokuty poslancom Národnej rady za výroky, ktoré predniesli na tejto pôde, teda udelenie pokuty za slová a názory, je dôkazom toho, čo hovorí Ľudová strana Naše Slovensko už dávno. A síce, že na Slovensku neexistuje skutočná demokracia, na Slovensku je dovolené hovoriť len to, čo vyhovuje vláde a jej mecenášom, resp. to, čo ich nejakým spôsobom neohrozuje a nie je pre nich nepríjemné. Je to jednoducho dôkazom toho, že demokracia na Slovensku v plnej miere platí len pre úzku skupinu vyvolených. Ako člen mandátového a imunitného výboru teraz rozoberiem dôvody, pre ktoré je udelenie pokuty poslancom Ľudovej strany Naše Slovensko nielen so všetkými, v rozpore so všetkými princípmi demokratického a právneho štátu, ale je predovšetkým v rozpore so zdravým rozumom, pravdou a spravodlivosťou. Takže poďme pekne po poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko, ktorý je pôvodcom tohto absurdného návrhu na trestanie poslancov za vyslovený názor, v tomto svojom návrhu tvrdí, že výroky našich poslancov napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu tzv. hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Inými slovami, našich poslancov chce pokutovať na základe presvedčenia, že ich výroky by boli trestné, ak by ich nechránila poslanecká imunita. Pozrime sa ale na to, aká je skutočnosť.
Skutočnosť je taká, že výroky našich poslancov nie sú v rozpore so žiadnym platným zákonom Slovenskej republiky. A teda ak by neboli poslancami, nehrozila by im za ich výroky žiadna pokuta a ani iná sankcia. Na tomto mieste si dovolím odcitovať znenie § 423 Trestného zákona, teda skutkovú podstatu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, na ktorú sa Andrej Danko odvoláva.
Takže citujem: "Kto verejne hanobí
a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu alebo
b) skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre jej skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky."
Poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko vo svojich výrokoch kritizovali cudzie štáty a cudzie vlády. O Izraeli napríklad pán poslanec Mizík uviedol, že vznikol terorom extrémistických skupín, že tento štát prevádza extrémistickú politiku voči Palestínčanom. Pán poslanec Mazurek zase položil otázku, či nie je práve Izrael štátom, kde ešte stále existuje reálne a legálne apartheid. A vládu Spojených štátov amerických a Izraela označil za fašistickú.
Ja sa teraz pýtam, páni poslanci, kde v skutkovej podstate trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ktorú som vám čítal, nájdete hanobenie štátu či vlády. Jednoducho náš Trestný zákon, ale ani žiaden iný predpis také niečo nepozná a teda ani nezakazuje. A bolo by to aj skutočne absurdné, keby demokraticky zvolený zástupca ľudu nemohol dokonca ani na pôde parlamentu slobodne kritizovať akýkoľvek štát či akúkoľvek vládu. Zakazovať kritiku štátu či kritiku vlády, to je podľa môjho názoru čistá totalita, pretože práve totalitné režimy sú niečím takýmto typické.
Žiaľ, podľa Andreja Danka a všetkých, ktorí ho v tejto veci podporujú, je táto verejná kritika hodná potrestania pokutou tisíc eur. Dokonca ani výroky poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko o islame nie sú podľa platnej legislatívy trestné, pretože nehovoria o moslimoch ako o jednotlivcoch alebo ako o skupine osôb, teda tak, ako to predpokladá Trestný zákon v § 423 písm. b), ale hovoria výlučne o islame ako o náboženstve alebo o politickom systéme. Pravda je teda taká, že poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko svojimi výrokmi neporušili žiaden zákon, žiaden predpis, ani žiaden iný dokument. Jediné previnenie je len v tom, že si dovolili otvorene kritizovať to, čo je v dnešnom svete politickej korektnosti nedotknuteľné. Jej jediná vina spočíva v tom, že povedali pravdu, o ktorej médiá mlčia a ktorú chcú umlčať, pretože sa im jednoducho nehodí, pretože je pre nich nepohodlná a nebezpečná.
A práve tu sa dostávam k jadru celého problému a k základnej otázke. Sú výroky poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko pravdivé? Ak sú pravdivé, potom neexistuje skutočne žiaden právny ani morálny dôvod, prečo by sme mali takéto výroky odsúdiť a už vôbec nie je dôvod na to, aby sme ich potrestali. Som presvedčený, že pravda je nadovšetko a vysloviť ju treba aj vtedy, ak niekoho uráža, alebo ak je pre niekoho nepríjemná. Celé toto absurdné konanie voči našim poslancom sa začalo na základe toho, že Andrej Danko sa cítil byť dotknutý ich výrokmi. Už len to je akési mierne povedané čudné, pretože je skutočne zvláštne, že predseda Národnej rady, ktorý je občanom Slovenskej republiky a podľa svojich slov vyznáva kresťanskú vieru, sa cíti byť urazený výrokmi voči islamu, voči Spojeným štátom americkým a Izraelu. Keby bol predsedom izraelského parlamentu Knesset, bolo by to pochopiteľné, takisto keby bol šéfom amerického kongresu alebo vyznávačom islamu, vtedy by som to tiež vedel pochopiť. No v tomto prípade to o niečom vypovedá a kto má rozum, to ľahko pochopí.
Prejdime ale k samotnému obsahu výrokov našich poslancov a teda k podstate, do akej miery zodpovedajú výroky poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko pravde a skutočnosti. Začnem výrokmi o islame. Nechcem tu rozoberať fungovanie islamu, lebo to už urobili predo mnou moji kolegovia, zastavím sa len pri výroku pána poslanca Mizíka, ktorý hovoril o islame ako o satansko-pedofilnom diele diabla.
Ak nejaká osoba má sex s deväťročným dievčaťom, je to evidentne znak pedofilnej úchylky. Na to človek nemusí byť ani psychiater, ani psychológ, myslím si, že to je každému z nás jasné. Ak takáto osoba je zakladateľom nejakého náboženstva a jednou z jeho najdôležitejších postáv a stúpenci tohto náboženstva túto skutočnosť nielenže nepopierajú, ale ani neodsudzujú, potom je naozaj celkom legitímne hovoriť o tomto náboženstve tak, ako to povedal pán poslanec Mizík. Pokiaľ ide o to, koho dielom je islam z náboženského hľadiska, tu treba povedať, že podľa najsvätejšej knihy všetkých kresťanov Biblie sú bohovia pohanov, čiže bohovia akéhokoľvek nekresťanského náboženstva, teda aj vrátane islamu, démoni. Len napríklad v žalme 96 v piatom verši sa píše: "lebo všetci bohovia pohanov sú démoni" a taktiež v Novom zákone v prvom liste Korinťanov v desiatej kapitole v dvadsiatom verši sa hovorí: "ale čo pohania obetujú, to obetujú démonom a nie Bohu a ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov".
Ak teda chcete trestať poslanca Mizíka za to, že podľa neho pohanské náboženstvo, teda islam, je démonické, čiže je to dielo diabla, musíte potom potrestať všetkých kresťanov, ktorí sa s Bibliou bezvýhradne stotožňujú. Ak by sme postupovali podľa vašej logiky, tak potom by sa každý kresťan, ktorý verejne cituje tieto výroky z Biblie, dopúšťal trestného činu. Inými slovami, mnohí z vás chcú fakticky potrestať pána poslanca Mizíka za to, čo vyplýva z jeho kresťanskej viery, za to, čo je napísané v Biblii. A to je pre každého skutočného kresťana absolútne neprijateľné, pretože by to znamenalo zaprieť svoju vieru a teda zaprieť Pána Boha.
Preto, páni poslanci, ak budete hlasovať za to, aby pán poslanec Mizík dostal pokutu, bude to znamenať, že ste za to, aby poslanec Národnej rady Slovenskej republiky bol prenasledovaný pre svoju kresťanskú vieru, pre vernosť tomu, čo je napísané v Biblii.
Pokiaľ ide o výroky kritizujúce štát Izrael a vládu tohto štátu, tu sa treba opäť opýtať, na základe čoho pán predseda Danko súdi, že tieto nezodpovedajú pravde? Na základe toho, že to povedali predstavitelia židovskej náboženskej obce, čiže Židia? Ja sa pýtam, vypočul si aj názor druhej strany, názor Palestínčanov, ktorí tvrdia, že sú v Izraeli utláčaní? Ak sa ktokoľvek z toho parlamentu má rozhodnúť, či výroky, ktoré zazneli, zodpovedajú pravde, musí poznať nielen stanovisko jednej strany, ale aj tej druhej.
Preto mojou druhou otázkou je: zoznámil sa niekto s argumentami Veľvyslanectva štátu Palestína na Slovensku? Ak nie, tak nemá právo tieto výroky akokoľvek posudzovať. A ak sa s týmito palestínskymi argumentami zoznámil a nepovažuje ich za pravdivé, nech povie dôvody, prečo si myslí, že sú nepravdivé a nech povie protiargumenty, ktoré ich presvedčivo vyvrátia. Ak to však urobiť nevie alebo nechce, nemôže odsudzovať nikoho a tobôž nie poslancov Národnej rady, ktorí sú presvedčení o ich pravdivosti a na základe nich aj verejne vystupujú.
Pán poslanec Mazurek tvrdí, že v štáte Izrael funguje apartheid, pretože Palestínec tam nie je rovnocenný Židovi. Opäť sa pýtam, je to lož, alebo je to pravda? Myslím si, že každému z nás je jasné, že ak by sme si sem do pléna zavolali kohokoľvek zo spomínaného Veľvyslanectva štátu Palestína na Slovensku, tak nám potvrdí, že apartheid, resp. diskriminácia Palestínca zo strany Židov v Izraeli je reálnym faktom. Taktiež veľmi zaujímavé by bolo, keby sme si tu mohli vypočuť osobné svedectvo známeho palestínskeho spisovateľa žijúceho na Slovensku Nidala Saleha. Prečítajte si jeho knihy a príde vám zle z toho, aké odporné zločiny podľa neho robí izraelská vláda voči Palestíncom. Samozrejme, svedectvá Palestíncom proti Izraelu možno odmietnuť ako zaujaté, rovnako ako možno odmietnuť ako zaujaté aj svedectvá Židov v prospech tohto štátu.
O tom, že v štáte Izrael funguje apartheid, však nehovoria len Palestínci. Existuje celý rad významných osobností z Organizácie spojených národov, zo Spojených štátov amerických a dokonca aj z Juhoafrickej republiky, kde sami zažili apartheid, ktorí tvrdia to isté, čo pán poslanec Mazurek a Palestínci. Uvediem niekoľko príkladov.
Bývalý špeciálny spravodajca OSN John Agard opísal situáciu na západnom brehu Jordánu ako, citujem: "režimom apartheidu horším ako ten, ktorý existoval v južnej Afrike". Druhý príklad, o apartheide v Izraeli hovoril Jimmy Carter, bývalý prezident Spojených štátov amerických a nositeľ Nobelovej ceny za mier v roku 2006 v knihe s názvom "Palestína, mier nie apartheid", alebo írsky mierový aktivista a nositeľ (pozn. red.: správne "írska mierová aktivistka a nositeľka") Nobelovej ceny za mier Mairead Maguire. Desmond Tutu, anglikánsky arcibiskup z Juhoafrickej republiky, nositeľ Nobelovej ceny za mier a známy bojovník proti apartheidu v apríli 2010 napísal otvorený list Univerzite v Berkeley, v ktorom uviedol, citujem: "Bol som na okupovanom palestínskom území a bol som svedkom rasovej segregácie ciest, bývania, ktoré mi tak veľmi pripomenuli podmienky, ktoré sme zažili v južnej Afrike počas rasistického systému apartheidu." A len celkom nedávno orgán Organizácie spojených národov Ekonomická a sociálna komisia pre západnú Áziu združujúca 18 štátov vo svojej správe dospela k tomu istému záveru, ako Desmond Tutu, že Izrael je rasistický štát, ktorý zaviedol systém apartheidu, ktorý prenasleduje palestínsky ľud. To boli výroky a zistenia nežidov.
Čo ale potom poviete na to, že štát Izrael obvinili z apartheidu aj mnohí Židia, ktorí logicky nemajú dôvod vystupovať proti vlastnému štátu? Za všetkých spomeniem len dva výroky.
Michael Ben-Yair, bývalý generálny prokurátor Izraela, citujem: "V roku 1967 sme sa entuziasticky rozhodli stať koloniálnou spoločnosťou ignorujúc medzinárodné zmluvy vyvlastňovať zem, sťahovať osadníkov z Izraela na okupované územia, zúčastňovať sa na krádeži a hľadať ospravedlnenia pre všetky tieto aktivity. Vášnivo túžiac ponechať si okupované územia sme vytvorili dva súdne systémy, jeden progresívny, liberálny v Izraeli, druhý krutý, útočný na okupovaných územiach. Prakticky sme ustanovili apartheidný režim na okupovaných územiach hneď po ich dobytí. Tento utláčateľský režim existuje dodnes."
A druhý výrok - Bradley Burton, významný novinár z denníka Haaretz v týchto novinách napísal v roku 2015, citujem: "Bol som jedným z tých, ktorí oponovali nálepke apartheid prisudzovanej Izraelu, už tomu neoponujem. Nemôžem už ďalej predstierať. Toto sa stalo s našou vládou zákona, dve odlišné sady pravidiel, jedna pre nás a druhá, ktorú hádžeme na nich, apartheid. Sme tým, čo sme stvorili. Sme tým, čo robíme a ranami, ktoré spôsobujeme miliónom iných. Sme tým, nad čím privierame oči. Náš Izrael je tým, čím sa stal, apartheidom. Čo znamená apartheid na izraelský spôsob? Apartheid znamená fundametalistický klérus presadzujúci prehlbovanie segregácie, nerovnosti, nadradenosti a podrobenia. Apartheid znamená zákonodarcov Likudu a bývalého šéfa tajnej služby Aviho Dichtera volajúcich v nedeľu pre oddelených z podelených segregovaných cestách a diaľniciach pre Izraelčanov a Palestínčanov. Apartheid znamená stovky útokov osadníkov proti palestínskemu majetku, živobytiu a životu bez usvedčenia, bez obvinenia, dokonca bez podozrivých. Apartheid znamená nespočetné množstvo Palestínčanov väznených bez súdu, zastrelených bez súdu, zastrelených do chrbta pri úteku a bez oprávneného dôvodu. Apartheid znamená izraelských predstaviteľov používajúcich armádu, políciu, vojenské súdy a drakonické administratívne väzby nielen proti terorizmu, ale aj na obmedzenie takmer každého spôsobu nenásilného protestu Palestíncov."
Napokon aj podľa prieskumu z roku 2012, ktorý uverejnili významné britské noviny The Telegrapf, si až 58 % izraelských Židov myslí, že Izrael už teraz praktizuje systém apartheidu proti Palestíncom. Toľko teda k samotnému tvrdeniu, že či Izrael je štátom apartheidu alebo nie.
Okrem toho, či sú Palestínci v Izraeli menejcenní oproti Židom, na túto tému by som mohol uviesť ešte jeden významný citát, a to od nikoho iného, ako bývalého hlavného sefardského rabína Izraela Ovadia Yosefa. Pre tých z vás, ktorí netušia, kto bol tento človek, uvediem, že tento rabín bol zakladateľom a duchovným vodcom izraelskej parlamentnej politickej strany Šás, ktorá od svojho vzniku v roku 1984 bola s výnimkou rokov 2003 až 2006 vždy súčasťou izraelskej vlády. V posledných voľbách získala skoro 9 % hlasov a má dokonca 11 kresiel v izraelskom parlamente. V súčasnej izraelskej vláde táto strana disponuje dvoma ministrami, z toho jeden je šéfom silového rezortu ministerstva vnútra. Čiže išlo o mimoriadne vplyvného a uznávaného človeka v štáte Izrael.
Nasledovné výroky tohto rabína nepochádzajú z nejakého extrémistického alebo konšpiračného webu, ale zverejnili ich známe izraelské noviny Haaretz a tlačová agentúra ČTK v roku 2010. Takže citujem: "Gaulovia sa narodili len preto, aby nám slúžili. Na svete nemajú iné poslanie, len slúžiť národu Izraela. Prečo je treba pohanov? Budú pracovať, budú orať, budú žať a my budeme sedieť ako páni a jesť. To je dôvod, prečo boli vytvorení."
A druhý výrok: "Pohania sú ako ostatní, musia zomrieť, ale Boh im dal dlhovekosť. Prečo? Predstavte si osla, keď uhynie, príde človek o peniaze. Je to sluha a preto mu je daný dlhý život, aby pre Žida mohol dlho pracovať." Komu by nestačili ani tieto slová a fakty, môžem poskytnúť zoznam ďalších židovských autorov, ktorí kritizujú štát Izrael a potvrdzujú tak slová poslanca Mazureka. Poďme ale ďalej.
Pán poslanec Mizík tvrdí, že štát Izrael vznikol terorom extrémistických skupín. Je to lož, alebo je to pravda? Ak si prečítate akúkoľvek historickú knihu o vzniku tohto štátu, môžete dôjsť, nemôžete dôjsť k inému záveru, ako k tomu, že tento výrok odráža historickú skutočnosť. Teda nejde o žiaden výmysel nejakého konšpiračného webu, ale o fakty, ktoré sú v komunite historikov všeobecne uznávané a ľahko overiteľné. A k tomu aj, a to, kto tomu aj tak neverí, s radosťou mu poskytnem zoznam literatúry, z ktorej som čerpal.
Izrael ako štát skutočne vznikol významným prispením teroristickej činnosti, a to rôznych sionistických organizácií, ako boli Irgún, Lehi, Hagana, či Palmach. Ešte raz pripomínam, že vychádzam zo všeobecne uznávaných zdrojov, ktoré akceptujú aj mnohí židovskí autori. Spomeniem len niekoľko najznámejších prípadov:
- 6. novembra 1944 Lehi zavraždila britského ministra lorda Moyneho v egyptskej Káhire.
- 22. júla 1946 Irgún spáchal bombový útok na britskú administratívnu základňu v hoteli Král David, počas ktorého bolo zabitých 91 ľudí.
- 5. a 6. januára 1948 bol vykonaný bombový útok na hotel Semiramis s príslušníkmi Hagany, zabitých bolo 24 ľudí.
- 9. apríla 1948 Irgún a Lehi spáchali masakru v palestínskej dedine Deir Yassin, zavraždili 100, podľa iných zdrojov až 254 ľudí, z toho 77 žien a 60 detí.
- 17. septembra 1948 Lehi zavraždila mediátora Spojených národov Folke Bernadotteho.
A takto by som mohol pokračovať uvádzaním desiatok ďalších zločinov a teroristických útokov, pri ktorých boli vraždení moslimovia aj kresťania rukami Židov, ktorí bojovali za vznik štátu Izrael. Výsledkom týchto činov bolo to, že bolo zničených celkom 400 až 600 palestínskych dedín. Z Palestíny utieklo alebo bolo vyhnaných viac ako 700-tisíc palestínskych Arabov, ktorým dodnes Izrael neumožnil návrat do svojej vlasti. Na miestach zničených palestínskych dedín vyrástli židovské osady, ktoré sa napriek mnohým protestom svetovej verejnosti stále rozširujú aj na územiach, ktoré dovtedy takmer žiadni Židia neobývali. Za tieto a mnohé ďalšie útoky boli v tej dobe považované organizácie ako Irgún či Lehi za teroristické, a to nielen palestínskymi Arabmi, ale aj Veľkou Britániou, Spojenými štátmi americkými či Organizáciou spojených národov.
Ďalšou dôležitou vecou je to, že tieto organizácie neboli nejakou izolovanou skupinou extrémistov, ktorá nemala nič spoločné s vedením štátu Izrael. Naopak. Irgun vznikla v roku 1931 a bola rozpustená v roku 1948, keď sa jej členovia začlenili do oficiálnej izraelskej armády. Veliteľom Irgunu bol Menachem Begin, neskorší predseda vlády štátu Izrael. Na tomto mieste pripomeniem, že Begina nazýval teroristom a fašistom dokonca aj slávny židovský vedec Albert Einstein, ktorý spolu s 27 inými prominentmi židovskými intelektuálmi napísal 4. decembra 1948 otvorený list do New York Times, kde odsúdil teroristické útoky týchto skupín.
Lehi vznikla v roku 1940 po oddelení od Irgunu. Rozpustená bola v roku 1948, keď sa jej členovia začlenili do oficiálnej armády štátu Izrael rovnako ako Irgun. Za rozpustenie dostali jej vodcovia amnestiu za všetky vojnové zločiny, ktorých sa v minulosti dopustili. Jeden z vodcov Lehi Jicchak Šamir sa stal dokonca aj dvojnásobným predsedom vlády štátu Izrael. Ďalší boli členovia izraelského parlamentu Knesset. Najvyšší veliteľ a zakladateľ Lehi, vodca takzvaného revizionistického sionizmu Ze´ev Jabotinskij je dodnes uznávanou osobnosťou v štáte Izrael. Je po ňom pomenovaných 57 ulíc, parkov a námestí, ako aj historický inštitút sídliaci v Tel Avive. Takzvaného Jabotinského medaila je udeľovaná ako štátne vyznamenanie za význačnú službu pre štát Izrael.
Hagana vznikla v roku 1921. Rozpustená bola v roku 1948, keď sa stala jadrom oficiálnej armády štátu Izrael. Medzi jej členov patrili aj neskorší izraelskí premiéri Jicchak Rabin a Ariel Šaron. Lechi, Irgun aj Hagana vytvorili v októbri 1945 spoločnú vojenskú alianciu s názvom Židovské hnutie odporu, ktoré bolo vytvorené židovskou agentúrou prestížnou a dodnes medzinárodne uznávanou sionistickou organizáciou.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Legi, Lehi, Irgun aj Hagana boli pevnou súčasťou štátu Izrael, ktorý vznikol ako výsledok ich vojenskej ako aj teroristickej a zločineckej činnosti. Tieto tri polovojenské sionistické hnutia po vzniku štátu Izrael vytvorili oficiálnu armádu tohto štátu. Žiaden člen týchto sionistických organizácii nebol nikdy v štáte Izrael odsúdený za vojnové zločiny či terorizmus. Naopak, ich velitelia či členovia sú v štáte Izrael dodnes všeobecne uznávaní a dokonca sa stali premiérmi, ministrami či poslancami Izraelského štátu. Toľko teda k faktom.
Vážení kolegovia, ak hovoriť pravdu, nech je akokoľvek tvrdá, nepríjemná a urážajúca, je podľa vás za hranicou slobody prejavu a ak chcete toto hovorenie pravdy trestať, tak potom podľa mňa platí to, že slobodu prejavu tu vôbec nemáme. Alebo ju máme, ale je len pre vyvolených, ktorí u nás vládnu a ktorí v záujme udržania svojho postavenia určujú, čo sa smie verejne povedať a čo nie. Ak poslanci nemôžu už ani na pôde parlamentu slobodne hovoriť to, čo si myslia, tak potom nemá absolútne žiaden význam ani poslanecká imunita, ktorá nám zostala.
Na záver chcem povedať, že sloboda prejavu poslanca pri výkone svojej funkcie je viac, ako to, že niekoho jeho výroky urážajú. Je to viac ako politické názory či cítenie kohokoľvek, vrátane Židov, Izraela či Spojených štátov amerických. My všetci sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, nie sme sluhovia cudzích štátov, ani žiadnych cudzích mocností. My rozhodujeme o tom, čo smieme povedať a čo nie. Keď to pána Danka zaujíma, dobre, mňa ale a ani mojich kolegov však nezaujíma, čo na výroky našich poslancov povedia niekde na izraelskej ambasáde v Bratislave, čo na to povedia niekde v Tel Avive alebo čo na to povedia vo Washingtone. Nás zaujíma jedine pravda, spravodlivosť a dobro Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

8.2.2017 18:04 - 18:05 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, na záver len toľko, ja nebudem nikoho z vás, ani tých, čo tu ste, ani tých, čo tu už nie ste, nebudem nikoho prosiť, aby ste podporili náš návrh zákona, pretože si myslím, že nikto so zdravým rozumom si sám dobrovoľne neobmedzí svoje vlastné právo rozhodovať o tom, či podstúpi nejaký lekársky zákrok alebo nie, bez ohľadu na to, či to je očkovanie, či je to nejaká operácia, proste nikto so zdravým rozumom si toto právo nenechá vziať. Toto všetko v podstate vedia či už v takých krajinách, ako je Švajčiarsko, vedia to v Japonsku, vedia to v Kanade, myslím si, že je načase, aby sme to vedeli aj my u nás na Slovensku, aby sme aj my opustili tú totalitnú prax alebo ten totalitný prístup k očkovaniu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2017 16:07 - 16:09 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán poslanec Zelník, vy ste nám tu hovorili rôzne veci, ale neviem, či ste teda naozaj dobre čítali dôvodovú správu. Lebo vy ste napríklad povedali, že po zavedení očkovania v Spojených štátoch amerických, že klesla úmrtnosť, klesla chorobnosť a podobne. Ale práve my sme písali v tejto našej dôvodovej správe, že existuje úplne opačný pohľad, ktorý hovorí alebo teda štatistiky, ktoré hovoria o tom, že táto úmrtnosť a táto chorobnosť a nielen teda v Spojených štátoch amerických, lebo ja som videl v tej literatúre, ku ktorej sa ešte vrátim, rôzne tabuľky aj grafy, ktoré hovoria o tom, že táto úmrtnosť a chorobnosť klesla už dávno predtým, ako bolo zavedené plošné očkovanie. Čiže v podstate nepovedali ste, nepovedali ste nič proti tomuto argumentu.
Ďalšia vec je, argumentujete nejakými štúdiami, ktoré hovoria o tom, že sa nepreukázala súvislosť očkovania a nejakých chorôb a podobne. Ale opäť, keby ste čítali tú dôvodovú správu, my sme tam predstavili alternatívny pohľad, iný, ako je ten oficiálny, ktorý hovorí práve o tom, že tieto štúdie vôbec nie sú, vôbec nie sú také hodnoverné, za aké sa vydávajú, pretože majú mnoho nedostatkov. Ako príklad môžem uviesť, že jeden z týchto nedostatkov je to, že priamo farmaceutické firmy sa podieľali na vypracovaní týchto štúdií. Čiže odvolávať sa na ne možno znie ako nejaké propagandistické heslo. Ale takisto ja som uviedol vo svojich zdrojoch množstvo ďalších štúdií a literatúry, ku ktorej sa, by ste sa vyjadrili možno k nejakým dvanástim knihám, len keby ste čítali týchto dvanásť kníh, tak by ste zistili, že tieto samotné knihy a títo autori, ktorých ste sa snažili nejakým spôsobom spochybňovať, tak odkazuje zase na ďalšie množstvo iných autorov. A neviem, či aj týchto by ste vedeli spochybniť. Čiže ja si myslím, že to, čo ste vy hovorili, to je len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2017 11:32 - 11:45 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, budem pokračovať v predstavovaní záverov, respektíve argumentov lekárov a vedcov, ktorí majú iný ako oficiálny pohľad na očkovanie.
Skončil som pri štvrtom závere, ktorý hovorí, že očkovanie nie je opodstatnené, pretože je veľká časť chorôb, proti ktorým sa očkuje, sa u nás už buď nevyskytuje alebo nepredstavujú tieto choroby závažné riziko pre naše zdravie. Hovoril som o tom, že práve priaznivá epidemiologická situácia bola tým oficiálnym dôvodom, prečo bolo zrušené od roku 2012 plošné očkovanie už malých detí v pôrodniciach proti tuberkulóze.
A v tejto súvislosti teda zostáva nezodpovedanou otázkou, prečo z rovnakého dôvodu dodnes nebolo zrušené očkovanie proti takým chorobám, ktoré sa na rozdiel od tuberkulózy na Slovensku nevyskytujú už desiatky rokov? Napríklad detská obrna od roku 1960, záškrt od roku 1980 a osýpky od roku 1998. Viaceré choroby, proti ktorým sa u nás očkuje, nie sú natoľko rizikové, obzvlášť pre ľudí žijúcich v uspokojivých životných podmienkach, aby odôvodňovali povinnosť podrobiť sa očkovaniu, a to najmä, ak ich porovnávame so zdravotnými rizikami napríklad fajčenia, ktoré u nás nie je zakázané. Uvediem príklad. Zatiaľ čo podľa Svetovej zdravotníckej organizácie fajčenie tabaku spôsobí ročne smrť šiestim miliónom ľudí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR
... a zabíja až polovicu jeho užívateľov, vírus detskej obrny je smrteľný pre 0,03 % detí a 0,15 % dospelých, pričom ochrnutie, ktoré je považované za taký ten najväčší strašiak tejto choroby, vyvoláva pol percenta prípadov, pričom v 70 % prípadov tento vírus dokonca nespôsobí žiadne symptómy.
Druhý príklad. Na čierny kašeľ zomrie 0,5 % detí do veku jedného roka, pri starších deťoch je to ešte menej, no napriek tomu sa očkujú aj deti vo veku šesť a trinásť rokov.
A tretí príklad. Osýpky sú smrteľné pre menej ako 0,1 % nakazených, pričom viac ako dve tretiny nakazených nemá žiadne komplikácie.
V Slovenskej republike sa tiež očkuje proti chorobám, ktoré síce predstavujú závažnejšie riziko pre zdravie ľudí, ale len v určitom veku a určitého pohlavia. Napríklad ružienka, inak nazývaná aj rubeola, predstavuje závažnejšie zdravotné riziko len pre tehotné ženy. Napriek tomu sa u nás proti nej očkujú aj 15 až 18-mesačné deti ženského, ale aj mužského pohlavia. A druhý podobný príklad - mumps - predstavuje závažnejšie zdravotné riziko len pre dospievajúcich chlapcov, napriek tomu sa u nás proti nej očkujú opäť aj 15 až 18-mesačné deti a opäť aj mužského aj ženského pohlavia, pričom encefalitída ako jedno z ďalších možných rizík sa pri tejto chorobe vyskytuje veľmi zriedkavo, len menej ako jednom prípade z päťdesiattisíc.
Ďalší, v poradí už piaty záver. Pokles zaočkovanosti populácie v poslednej dobe nemal za následok vznik epidémií, ako sa účelovo uvádza v médiách. Ako príklad možno uviesť všeobecne rozšírenú dezinformáciu o epidémii osýpok v Európe. V skutočnosti vo viacerých štátoch nedošlo k žiadnej epidémii, ale len k obmedzeným ochoreniam, alebo bola úmrtnosť na toto ochorenie mimoriadne nízka, na úrovni porovnateľnej s bežnou chrípkou. Navyše viac ako 70 % postihnutých bolo pri tomuto, boli proti tejto, ochoreniu zaočkovaných, z čoho vyplýva, že rozšírenie ochorenia nebolo spôsobené nízkou zaočkovanosťou populácie.
Šiesty záver. Očkovanie niektorými vakcínami je nezlučiteľné s kresťanskou vierou. Niektoré vakcíny používané aj v Slovenskej republike, napríklad Priorix, obsahujú bunkové kultúry z umelo potratených detí označované ako MRC 5 a VI 38. Túto skutočnosť oficiálne priznávajú nielen samotní výrobcovia vakcín, ale aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorý v rozhodnutí o potvrdení pokuty za odmietnutie očkovania, uvediem presne číslo tohto rozhodnutia OLP/7307/2016 z 12. septembra 2016 uviedol, citujem: "Podľa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv boli dve bunkové kultúry MRC 5 a VI pripravené v 50. rokoch minulého storočia z dvoch legálnych potratov, lebo použitie materiálu zo spontánneho potratu nezabezpečovalo sterilitu získaného tkaniva. Odvtedy sú komerčne dostupné a používané vo výskume a čiastočne aj pri výrobe očkovacích látok."
Siedmy záver. Očkovanie je veľký biznis farmaceutických firiem. Výroba a predaj vakcín, rovnako ako mnohých iných lekárskych preparátov, nepochybne prináša ohromné zisky farmaceutickým spoločnostiam. Práve z tohto dôvodu majú záujem o udržanie vakcinačných programov, a to bez ohľadu na ich bezpečnosť alebo účinnosť. Preto poskytujú úplatky vedcom, lekárom aj úradníkom zo štátnych orgánov verejného zdravotníctva tak, aby zaujímali k určovaniu pozitívny postoj, alebo aby zamlčiavali možné zdravotné riziká, ktoré sú s ním spojené.
Toľko teda sedem záverov očkovaní, ktorých je natoľko závažných a dobre zdokumentovaných, že existujú prinajmenšom veľmi oprávnené pochybnosti o tom, či očkovanie je naozaj potrebné a bezpečné tak, ako sa oficiálne uvádza. Myslím si, že za týchto okolností naozaj nemožno občana Slovenskej republiky nútiť k podstúpeniu tohto lekárskeho zákroku.
Kolegyne a kolegovia, ak máte aspoň trocha kritické uvažovanie, ak ste schopní uvažovať o problémoch aj z iného uhla pohľadu, ako je ten väčšinový alebo ten oficiálny, ak hľadáte skutočne pravdu bez nejakých predsudkov na poli vedy alebo lekárstva, tak sa zamyslime, o čom je súčasná legislatíva o povinnom očkovaní? Pravda je taká, že povinné očkovanie veľmi nápadne pripomína neľudské experimenty nacistických zločincov. Vykonávanie nebezpečných lekárskych zákrokov na ľuďoch bez ich dobrovoľného súhlasu bolo bežnou praxou napríklad nacistického zločinca doktora Josefa Mengeleho počas jeho pôsobenia v koncentračnom tábore Osvienčim. Svoje neľudské pokusy, ktoré podľa jeho slov konal v záujme vedy, páchal aj na najmenších deťoch, a to dokonca za finančnej účasti niektorých významných farmaceutických firiem, ktoré dodnes pôsobia vo svete.
Podobné zákroky bez súhlasu ľudí a taktiež v mene lekárskej vedy vykonával aj ďalší nacistický zločinec japonský generál a mikrobiológ Shiro Ishii, ktorý po vojne dostal od Spojených štátov amerických imunitu výmenou za výsledky týchto experimentov. A jeho kolegovia zasa získali vysoké funkcie vo významných farmaceutických firmách.
Čo sa teda očkovanie v dnešnej Slovenskej republike odlišuje od týchto nacistických zverstiev? Rovnako ako ich úkony, aj očkovanie je dnes občanom nanútené bez ich súhlasu. Bez ohľadu na to, aký je náš osobný názor na očkovanie a bez ohľadu na to, či veríme oficiálnym alebo alternatívnym zdrojom, musíme si byť vedomí toho, že lekárska veda rovnako ako každá iná veda sa vyvíja. Historické skúsenosti presvedčivo dokazujú, že lekári a vedci sa veľakrát mýlili a na ich omyly doplatili zničeným zdravím či smrťou ich pacienti. To, čo bolo v minulosti považované za štandardné lekárske zákroky či najlepšiu možnú lekársku starostlivosť, je dnes nielen nepoužívané, ale aj tvrdo odsudzované. Stále však platí to, že v žiadnej dobe nemohli lekári ani štát garantovať úplnú bezpečnosť lekárskeho zákroku, ani skutočnosť, že sa po jeho vykonaní nevyskytnú vážne nežiaduce účinky.
Z tohto dôvodu nemožno nikomu, ani občanom Slovenskej republiky upierať právo slobodne a bez nátlaku rozhodovať o tom, či podstúpia akýkoľvek lekársky zákrok, obzvlášť zákrok, o ktorého efektívnosti a najmä bezpečnosti existujú závažné pochybnosti podopreté množstvom odborných argumentov a dôkazov. A to navyše pochádzajúcich od ľudí, ktorí na rozdiel od mnohých zástancov očkovania nemajú žiadnu materiálnu, resp. finančnú motiváciu na to, aby klamali či manipulovali verejnú mienku.
Na záver si dovolím uviesť zoznam zdrojov, ktoré dokazujú, že tieto oficiálne tvrdenia o bezpečnosti a účinnosti očkovania nie sú pravdivé. Spomeniem dvanásť kníh.
- doktor Robert Sears: „Kniha o očkovaní“,
- doktorka Ludmila Eleková: „Očkování, jeho účinky, následky a jejich léčba I. a II.“,
- doktor Alexander Kotok: „Očkovanie v otázkach a odpovediach pre premýšľajúcich rodičov“,
- profesorka doktorka Anna Strunecká: „Varovné signály očkování“,
- profesorka, doktorka Anna Strunecká a profesor doktor Jiří Patočka: „Doba jedová, I. a II.“,
- doktor Gerhard Buchwald: „Očkování – obchod se strachem“,
- doktor Martin Hirte: „Očkování – pro a proti“,
- doktor John Virapen: „Nežiaduci účinok: Smrť“,
- doktor John Virapen: „Kult liekov“,
- Neil Miller: „Čo možno neviete o očkování“,
- doktorka Viera Scheibner: „Očkovanie: 100 rokov poctivého výskumu ukazuje, že očkovanie predstavuje lekársky útok“,
- Mgr. Peter Tuhársky: „Hovorme o očkovaní“.
A spomeniem tiež niekoľko štúdií a analýz:
Prvá, Fine a Chen: „Neuvažované súčasne pôsobiace vplyvy v štúdiách nežiaducich účinkov očkovania“,
- Torch: „Očkovanie proti čiernemu kašľu, tetanu a záškrtu: Možný dôvod syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa“,
- Cody a kolektív: „Povaha a výskyt nežiaducich účinkov DTP a DT očkovania bábätiek a detí“,
- Trollfors a Rabo: „Čierny kašeľ u dospelých“,
- Cohn a kolektív: „Zlyhanie očkovania proti osýpkam: nedostatok trvalých odpovedí imunoglobulínu G špecifického pre osýpky u preočkovaných dospievajúcich a mladých dospelých“,
- Frasch, Hiner a Gross: „Ochorenie na Haemophilus b po očkovaní polysacharidovou alebo konjugovanou očkovacou látkou proti Haemophilovi b“,
- Briss a kolektív: „Trvalý obeh vírusu príušníc v silne zaočkovanom obyvateľstve: zhodnotenie prvotného zlyhania očkovania a úbytok očkovaním vyvolanej imunity“,
- Ammari, Bell a Hodinka: „Druhotné zlyhanie očkovania proti osýpkam u zdravotníkov, ktorí prišli do styku s nakazenými pacientmi“,
- Poland a Jacobson: „Nezdar pri pokuse o vyhubenie osýpok. Očividný paradox nákazy osýpkami u zaočkovaných osôb“,
- Sutter a kolektív: „Epidémia paralytickej detskej obrny v Ománe; dôkazy rozsiahleho prenosu medzi plne zaočkovanými deťmi“,
- a posledná štúdia – Yuan: Epidémia osýpok na 31 školách: rizikové faktory pre zlyhanie očkovania a vyhodnotenie stratégie selektívneho preočkovania.
Podobne by som mohol pokračovať menovaním ďalších možno stoviek štúdií, ktoré hovoria v podstate o tom istom.
Zatiaľ ďakujem.
Skryt prepis
 

8.2.2017 10:33 - 10:49 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko uviedol návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom nášho legislatívneho návrhu je vytvoriť podmienky pre slobodné rozhodovanie sa občanov Slovenskej republiky o podstúpení tak citlivého lekárskeho zákroku, akým je nesporne aj očkovanie.
Očkovanie sa u nás v súčasnosti vykonáva masovo aj na najmenších deťoch, pričom so sebou prináša značné zdravotné riziká a súčasne je vykonávané v drvivej väčšine prípadov na zdravých ľuďoch len ako prevencia, keď nie je bezprostredne ohrozený ich život a zdravie. Podľa súčasne platnej legislatívy za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške až 331 euro. V súčasnosti sa v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vykonávajú povinné očkovania osôb, ktoré dosiahli určený vek, povinné pravidelné očkovania osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz a povinné pravidelné očkovania osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz.
Občania Slovenskej republiky sú tak pod hrozbou pokuty nútení podstupovať očkovanie celkom proti desiatim chorobám: proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilným nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, osýpkam, mumpsu a ružienke. Už v prvom roku svojho života dostanú celkom tri dávky vakcín. Toto všetko sa deje bez ohľadu na to, či s týmto významným lekárskym zákrokom vyslovia súhlas alebo nie. Vykonávanie lekárskych zákrokov bez informovaného súhlasu dotknutej osoby alebo jej zákonného zástupcu je pritom v rozpore so základnými ľudskými právami a preto je porušením medzinárodného práva, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Konkrétne ide o čl. 5 a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, o čl. 3 Charty základných práv Európskej únie a o body 4 a 5 Európskej charty práv pacientov. Napríklad v čl. 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne sa vyslovene uvádza, citujem: "Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas." A podľa čl. 6 ods. 2 tohto dohovoru, citujem: "Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby či orgánu ustanoveného zákonom."
Skutočnosť, že očkovanie musí byť dobrovoľné a teda nemožno ho vynucovať zákonom, uznávajú v mnohých štátoch Európskej únie aj sveta. V tomto smere by teda Slovensko nebolo žiadnou výnimkou, ak by zaviedlo očkovanie na báze dobrovoľnosti. Z 28 členských štátov Európskej únie je očkovanie povinné len v 14 štátoch, pričom v siedmich z nich sa povinne očkuje proti menšiemu počtu chorôb, ako je tomu u nás. Spomedzi iných európskych štátov nie je očkovanie povinné napríklad vo Švajčiarsku, Nórsku, Rusku alebo Islande. Mimo Európy nie je povinné napríklad v Kanade, Austrálii, Novom Zélande a Japonsku. V Spojených štátoch amerických sa dá odmietnuť z náboženských dôvodov takmer vo všetkých štátoch, čiže tiež nie je povinné.
Je nesporné, že udeľovanie pokút za odmietnutie očkovania je významným zásahom do základných ľudských práv, osobnej slobody, ako aj súkromia jednotlivca. Udeľovanie pokút za odmietnutie očkovania je však aj vysoko nebezpečné a krajne neetické, pretože núti občanov Slovenskej republiky podstupovať také lekárske zákroky, ktoré nielenže predstavujú významné riziko pre ich život a zdravie, ale môžu odporovať aj slobodnej vôli. Existuje totiž niekoľko stoviek odborných štúdií, množstvo dokumentov či literatúry, v ktorých lekári, vedci, akademici a iní nezávislí odborníci zaoberajúci sa problematikou očkovania dokazujú, že očkovanie nie je zďaleka také efektívne a bezpečné, ako sa oficiálne tvrdí.
Rozoberme si teraz tieto argumenty, rozmýšľajme a urobme si vlastný úsudok. Tieto argumenty sa dajú zhrnúť do takých siedmich záverov. Prvý záver. Očkovanie so sebou prináša celý rad závažných zdravotných rizík pre ľudí. Spôsobuje alebo je spúšťačom takých chorôb a poškodení zdravia, ako je napríklad autizmus, detská cukrovka, meningitída, rakovina mozgu, rakovina centrálneho nervového systému, rakovina kostí, rakovina lymfatického systému, rakovina pľúc, neurologické ochorenia, poškodenia mozgu a nervovej sústavy, epilepsia, poruchy štítnej žľazy, skleróza, poruchy správania a pozornosti, alergie, poruchy imunity, dislexia, alebo astma. Výsledkom očkovania môže byť aj smrť. V prípade najmenších detí je najčastejšie v podobe tzv. syndrómu náhleho úmrtia dojčiat, na ktorý len v Spojených štátoch amerických zomrie ročne 2 500 až 5 000 detí. Príčinou týchto fatálnych následkov očkovania môže byť masívna záťaž imunitného systému, najmä pri očkovaní najmenších detí a vpravovanie nebezpečných, hoci oslabených alebo inaktivovaných vírusov do ľudského tela.
Okrem toho vakcíny obsahujú jedovaté pridané látky, ako sú ortuť, hliník, formaldehyd či iné konzervanty a rozpúšťadlá v nebezpečnej koncentrácii, alebo sú kontaminované inými nebezpečnými vírusmi a baktériami. Počet závažných nežiaducich účinkov očkovania pritom nie je vôbec zanedbateľný. V USA, kde je jedna z najväčších zaočkovaností populácie na svete, dostane tzv. systém hlásenia nežiaducich účinkov očkovania ročne 11-tisíc hlásení o takýchto účinkoch očkovania, z čoho okolo jedného jeho percenta sú úmrtia spôsobené očkovaním. Skutočný počet je však ešte omnoho väčší, pretože americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv odhaduje, že len 10 % nežiaducich účinkov je hlásených.
Nízky počet hlásení nežiaducich účinkov očkovania v Slovenskej republike oproti hláseniam, o ktorých som hovoril v Spojených štátoch amerických, môže byť spôsobený viacerými faktormi. Na prvom mieste to je nedostatočné povedomie rodičov a lekárov o rizikách očkovania a neochota lekárov zaznamenávať ich do zdravotnej dokumentácie pacientov. Ďalej to je zásadné odmietanie lekárov, že mohli byť spôsobené očkovaním a z toho vyplývajúca neochota ich hlásiť, často aj zo strachu pred možno osobnou zodpovednosťou. A napokon veľakrát zamietavé stanovisko Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý tvrdošijne odmieta uznať i súvislosť s očkovaním, a to aj v tých prípadoch, keď je táto súvislosť celkom zjavná. No nebezpečnosť očkovania sa nepreukázala len v rámci vedeckého výskumu a v lekárskej praxi, ale aj v rámci dokazovania na súdoch či pred inými kompetentnými orgánmi.
Opäť použijem príklad zo Spojených štátov amerických, kde existuje od roku 1988 tzv. federálny program pre odškodňovanie obetí, teda pre odškodňovanie očkovaní spôsobených poškodení zdravia, ktorý doposiaľ vyplatil viac ako 3 mld. dolárov vyše päťtisíc obetiam očkovania. O tom, že neočkované deti sú dokonca všeobecne zdravšie, ako deti očkované, hovorí celkom zaujímavý otvorený list stodvadsiatich talianskych lekárov z októbra 2015 adresovaný štátnemu zdravotnému ústavu v Ríme. Citujem z tohto listu: "Neočkované deti sa javia byť nepochybne a všeobecne zdravšie, menej náchylné na prenosné choroby dýchacích ciest, menej náchylné na žalúdočno-črevné ochorenia a na chronické choroby, menej náchylné na neurologické a behaviorálne poruchy, rovnako tak tieto deti len zriedka užívajú lieky a zriedka podstupujú chirurgické zákroky."
Pochybnosti o bezpečnosti očkovania vyslovujú viacerí lekári aj na Slovensku. Niektorí otvorene, iní anonymne. Napríklad MUDr. Stanislava Tóthová, praktická lekárka pre deti a dorast z Trstenej sa vyjadrila nasledovne, citujem: "Som lekárka s pätnásťročnou praxou a doteraz som bola presvedčená o tom, že očkovanie je účinné, bezpečné a nutné pre blaho celej spoločnosti. Toto tvrdenie nám bolo vštepované nielen počas štúdia medicíny, ale aj v klinickej praxi. Je to axióma, o ktorej sa nedebatuje. Po narodení môjho dieťaťa som však začala hľadať potrebné informácie ohľadom očkovania a svoj doterajší postoj som značne prehodnotila. Hliník podaný injekčne sa pri opakovanom očkovaní v tele kumuluje. A čo spôsobuje? Dlhodobú stimuláciu imunitného systému a nielen toho. Hliník je neurotoxický, dostáva sa v nezmenenej forme prakticky do všetkých orgánov, aj do mozgu, kde môže spôsobiť zápal. Jeho akútnou formou je tzv. postvakcinačná encefalitída, ktorá sa prejavuje vysokým, neutíchajúcim plačom, dieťa totiž neznesiteľne bolí hlava. Chronické dráždenie mozgových štruktúr sa dáva do súvisu s degeneratívnymi ochoreniami nervovej sústavy, diskutuje sa o autizme či o Alzheimerovej chorobe. Príčina SIDS, náhleho úmrtia dojčiat sa taktiež dáva do súvisu s očkovaním. Doteraz nebola spoľahlivo vysvetlená. Za povšimnutie stojí fakt, že Japonsko zaznamenalo dramatický pokles dojčenskej úmrtnosti, keď povinné očkovanie presunulo do vyššieho veku dieťaťa nad dva roky."
Teraz taký najlepší príklad o nebezpečnosti očkovania možno ilustrovať na tzv. BCG vakcíne proti tuberkulóze, ktorou sa na Slovensku plošne očkovalo od roku 1953 až do roku 2012. Bola dokonca prvou detskou vakcínou, nakoľko sa očkovala už na štvrtý deň po narodení dieťaťa. Táto vakcína spôsobovala vysoký počet závažných nežiaducich účinkov, no pred tuberkulózou deti nedokázala dostatočne ochrániť. Práve to bolo hlavným dôvodom vyradenia tejto vakcíny z očkovacieho kalendára. Škodlivosť BCG vakcíny pre novorodencov potvrdil v roku 2010 dokonca vtedajší hlavný hygienik Českej republiky Michael Vít, ktorý povedal, citujem: "U novorodencov môže očkovanie závažne poškodiť zdravie. V minulých rokoch dokonca došlo k niekoľkým úmrtiam."
Štátne zdravotnícke orgány a väčšina lekárov aj napriek týmto skutočnostiam u nás očkovanie proti tuberkulóze desaťročia obhajovali. Vyhlasovali ho za účinné a bezpečné rovnako, ako to dnes robia v prípade ostatných vakcín. To potom vyvoláva mnohé otázky. Možno považovať názory štátnych orgánov a provakcinačných lekárov za objektívne, neskreslené, nezávislé a nezaujaté? Tieto orgány a lekári sa mýlili, alebo verejnosti roky poskytovali nepravdivé informácie vedomo a účelovo. Do akej miery im potom možno dôverovať v prípade, že vyhlasujú za bezpečné ostatné vakcíny?
Druhý záver.
a) Očkovanie nie je dostatočne efektívne a častokrát je kontraproduktívne. Existujú mnohé prípady, analýzy a štatistiky, ktoré dokazujú, že zaočkovaní ľudia ochoreli na choroby, proti ktorým boli zaočkovaní, resp. dané choroby sa vyskytovali aj v stopercentne zaočkovanej populácii.
b) Očkovanie vyvolalo chorobu, či dokonca epidémiu choroby, proti ktorým malo ľudí chrániť;
c) Úmrtnosť na dané choroby bola menšia v nezaočkovanej, resp. v menej očkovanej populácii, ako v populácii plne zaočkovanej;
d) Choroba prenesená na človeka očkovaním spôsobila väčší počet úmrtí, ako tá istá choroba prenesená na človeka iným spôsobom.
Tretí záver. Očkovanie nie je pravou príčinou ústupu infekčných chorôb. Neexistuje totiž žiadny dôkaz, že zavedenie vakcinačných programov malo zásadný vplyv na pokles infekčných chorôb. Tento pokles, ako aj pokles smrteľnosti a iných závažných následkov totiž začal desiatky rokov pred zavedením plošného očkovania. Pravým dôvodom vymiznutia týchto chorôb sú predovšetkým zásadne lepšie životné podmienky a lekárska starostlivosť.
V tejto súvislosti už spomínaná MUDr. Stanislava Tóthová uviedla, citujem: "Napriek tvrdeniu viacerých expertov, že očkovanie prispelo k vyhubeniu niektorých infekčných chorôb, neexistuje na to evidentný dôkaz. Výskyt mnohých ochorení začal dramaticky klesať už pred zavedením očkovania vďaka výraznému zlepšeniu životných podmienok najmä v civilizovaných krajinách. Prakticky od druhej svetovej vojny v Európe neexistuje hlad a podvýživa, nie sú problémy so zásobovaním pitnou vodou, je dobre rozvinutá kanalizačná sieť, prevažná časť obyvateľstva býva v suchých a teplých bytoch, potraviny skladujeme vo vyhovujúcich podmienkach, zlepšila sa hygiena či osveta v oblasti zdravotníctva. V našich krajinách už nenájdeme nielen niektoré choroby, proti ktorým sa masovo očkuje. Mor či týfus, ktoré v minulosti zabíjali tisíce ľudí, by sme v civilizovaných spoločnostiach len ťažko hľadali napriek tomu, že sa proti nim nikdy plošne neočkovalo."
Štvrtý záver. Očkovanie nie je opodstatnené, pretože veľká časť chorôb sa už u nás nevyskytuje alebo nepredstavuje závažné riziko pre populáciu. Priaznivá epidemiologická situácia bola oficiálnym dôvodom, prečo bolo od roku 2012 zrušené očkovanie proti tuberkulóze. Nezodpovedanou otázkou potom zostáva, prečo z rovnakého dôvodu nebolo dodnes zrušené očkovanie proti chorobám, ktoré sa na Slovensku na rozdiel od tuberkulózy nevyskytujú už desiatky rokov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 8.12.2016 17:15 - 17:16 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákonu. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 30. januára 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 8.12.2016 16:25 - 16:26 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím si, že tu už bolo naozaj povedané všetko, čo bolo potrebné povedať. Ja len vás chcem všetkých upozorniť, keď budeme mať dnes hlasovanie o tomto našom návrhu ústavného zákona, chcem vás upozorniť, aby ste si uvedomili, že tí z vás, ktorí náš návrh ústavného zákona nepodporia, tak budú hlasovať, budú fakticky hlasovať proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, budú hlasovať proti tomu, aby bolo Slovensko skutočne nezávislým a samostatným štátom. Budú hlasovať proti tomu, aby sme sa zbavili cudzieho jarma, aby sme sa zbavili diktátu Bruselu. A teda v podstate každý, kto náš návrh zákona nepodporí, sa v podstate sám označí ako zradca slovenského národa. (Potlesk.)
Skryt prepis