Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

18.10.2017 o 10:38 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.2.2018 11:29 - 11:30 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k navrhovanému, k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2018 18:42 - 18:43 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán poslanec Dostál, vám prekáža, že české rozprávky musia povinne dabovať do slovenčiny, no naozaj my nemáme nič proti češtine, ale táto vaša iniciatíva je skutočne zaujímavá v situácii, keď v Česku absolútne všetko vrátane z pôvodnej tvorby dabujú do češtiny, čo je len dôkazom toho, že vám asi nejaká medzinárodná reciprocita absolútne nič nehovorí. Preto sa vás chcem spýtať, koho záujmy tu vy vlastne zastupujete a obhajujete. Ja viem, že vy máte dlhodobo krízu identity, krízu národnej identity, nakoľko oficiálne ste Róm, poslanecký sľub ste skladali so židovskou hviezdou, teraz tu v podstate presadzujete čechoslovakistickú politiku, ale, pán poslanec, tento váš problém treba riešiť u lekára, nie tu v parlamente.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.1.2018 11:49 - 11:59 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, podstatou novely zákona o Policajnom zbore, ktorú tu dnes predkladáte, nech sa to už tvári akokoľvek a nech sa toto skrýva za čokoľvek, podstatou tejto novely nie je v skutočnosti nič iné ako ďalšie sledovanie a monitorovanie slovenských občanov. A nielen ich.
Keď hovorím ďalšie sledovanie, mám na mysli, to, že už teraz o nás všetkých vládny systém elektronicky zhromažďuje, spracováva a uchováva nepreberné množstvo informácií a údajov. Spomeniem len tie najdôležitejšie, ktoré má vládny systém k dispozícii celkom legálne a bez toho, aby to musel nejak tajiť. Vláda disponuje našimi osobnými údajmi uvedenými v občianskych preukazoch, vodičských preukazoch a cestovných pasoch. Vláda má k dispozícii naše otlačky prstov, ktoré dnes musíme pomerne dávať vždy, ak chceme dostať cestovný pas. Vláda vie, kde sme zamestnaní, čím sa živíme a koľko zarábame. Vláda vie, aké autá vlastníme či používame, a vďaka elektronickému mýtnemu systému môžme, môže vedieť aj to, kde sa tieto vozidlá pohybujú.
Vláda môže od roku 2016 dostať od telekomunikačných operátorov pod zámienkou boja proti extrémizmu údaje o telefonátoch a mailoch každého obyvateľa Slovenska, čiže údaje o tom, kto s kým kedy a kde telefonoval alebo mailoval, vďaka čomu môže dlhším pozorovaním získať detailné informácie o našich záľubách, politickej príslušnosti, sklonoch, silných aj slabých stránkach.
Ale častokrát to nie je ani nutné, stačí, ak si vláda aj orgány pozrú to, čo sami ľudia dávajú a zverejňujú o sebe na sociálnych sieťach. A to nehovorím o tom, že vďaka elektronickým dokladom a platobným kartám s čipom, vďaka všade prítomnému internetu, mobilom, verejným kamerám a najnovšie aj vďaka elektronickej zdravotnej dokumentácii prístupnej cez internetovú sieť vie v prípade potreby vláda legálne či nelegálne odpočúvať a sledovať pohyb, správania a dokonca aj zdravotný stav každého z nás.
No to všetko vláde nestačí, najnovšie tu máme na stole návrh zákona, ktorý ukladá leteckým dopravcom povinnosť pod hrozbou pokuty až 20-tisíc eur poskytovať záznamy o cestujúcich celej plejáde štátnych orgánov, ministerstvu vnútra, ministerstvu zahraničných vecí, Policajnému zboru, súdom, prokuratúre, ale aj Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu. Tieto všetke orgány budú môcť získať potrebné podrobné údaje o cestujúcich, ktorými sa zďaleka nemyslí len meno a priezvisko ako, ale aj celý rad ďalších informácií, napríklad pohlavie, dátum narodenia, štátnu príslušnosť cestujúceho, dátum, čas a miesto odletu, dátum, čas a miesto príletu vrátane čísla letu a názvu leteckého dopravcu, celú trasu letu vrátane počiatočného letiska nastúpenia až po posledné cieľové letisko, celkový počet cestujúcich, dátum rezervácie a vystavenia letenky, číslo sedadla, na ktorom cestujúci počas letu sedel, informácie o batožine, kontaktné údaje na pasažiera v rozsahu adresa, telefóne číslo a mailová adresa, informácie o všetkých spôsoboch platby za letenku vrátane za fakturačnej adresy, o cestovnej agentúre alebo zástupcovi cestovnej agentúry.
Ja sa vás preto pýtam, pán minister, čo všetko ešte chcete o slovenských občanoch vedieť, kam ste ešte schopný zájsť? Dnes chcete vedieť o údajoch cestujúcich lietadlami, budete zajtra chcieť vedieť údaje o cestujúcich autobusmi, vlakmi, loďami či dokonca autami? Nechcete vedieť, na akom sedadle v lietadle cestujúci sedia, budete chcieť zajtra vedieť, sedel v kine či v škole? S akou ďalšou totalitnou absurditou ešte prídete?
A pýtam sa preto, lebo je známym faktom, že každá totalita v dejinách začínala práve zhromažďovaním osobných údajov o všetkých obyvateľov daného štátu. Samozrejme, môžte si povedať, že toto všetko je nutná daň za boj proti terorizmu, lenže boj proti terorizmu, ktorým sa tu vy oháňate, je len hlúpa zámienka, hlúpa zámienka pre hlúpych, ktorí vám naivne veria, že máte len tie najlepšie úmysly a že nikdy tieto informácie nezneužijete. Vám strašenie ľudí terorizmom v podstate vyhovuje, pretože ľudia sa najľahšie vzdávajú svojich práv vtedy – aj svojich slobôd a svojho súkromia –, ak sa cítia ohrození, ak majú z niečoho strach, a tento strach vy cielene využívate.
V skutočnosti vám nejde o nič iné ako permanentné sledovanie ľudí tak, aby ste mohli ľahšie odhaliť a eliminovať každého, kto by váš prehnitý a skorumpovaný systém mohol ohroziť. Nejde vám o nič iné ako o zlikvidovanie skutočných a potenciálnych politických odporcov, ak sa cítia ohrození, ak majú z niečoho strach. A tento strach vy cielene využívate. V skutočnosti vám nejde o nič iné ako permanentne sledovanie ľudí tak, aby ste mohli ľahšie odhaliť a eliminovať každého, kto by váš prehnitý a skorumpovaný systém mohol ohroziť. Nejde vám o nič iné ako zlikvidovanie skutočných a potenciálnych politických odporcov, o totalitnú moc budovanú po malých, postupných krokoch, z ktorých jeden je tento váš návrh zákona.
V najlepšom prípade tohto návrhu zákona už boj proti terorizmu ako zámienku ani nepotrebujete. Návrh je totiž koncipovaný tak, že záznamy o cestujúcich sa môžu spracovať nielen na účely predchádzania odhaľovania alebo stíhania vybraných trestných činov, ale aj na účely pátrania po ich páchateľoch, ale aj na účely uľahčenia hraničnej kontroly. A práve do týchto slovíčok sa schová absolútne všetko. Inými slovami, už nemusí byť, nebyť podozrivý terorista na to, aby sa údaje o vás dostali po policajnej tzv. Národnej ústrednej informácie o pasažieroch, kde budú legálne uchovávané až do 5 rokov. Stačí, ak to bude nutné pre nikde nedefinovaný účel uľahčenia hraničnej kontroly. A aby toho nebolo málo, celý tento špás nás bude stáť 5 mil. eur! Päť miliónov eur vyhodených na naše sledovanie, päť miliónov euro vyhodených na to, aby o nás vláda vedela viac, ešte viac ako doteraz.
A teraz si položme otázku, prečo je to tak. Prečo máme vyhadzovať peniaze na niečo, čo je nielenže nepotrebné, ale je predovšetkým škodlivé voči našim vlastným občanom. Odpoveď nájdete priamo v návrhu zákona, konkrétne v tzv. doložke vybraných vplyvov, kde sa v časti alternatívne riešenia píše, citujem: „Vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu práva Európskej únie, nebolo možné uplatniť nulový variant. V prípade ak by Slovenská republika netransponovala príslušné smernice do svojho právneho poriadku, Európska komisia by začala konanie o porušení povinnosti podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, z ktorými sa spája možný následok aj v podobe finančnej sankcie.“ Koniec citátu. Inými slovami, celá táto totalitná absurdita nepochádza od nikoho iného, ako od Európskej únie, ktorá nás pod hrozbou sankcií núti prijímať zákony proti našim vlastným občanom.
No aj napriek tomu je zodpovednosť aj na vás, pán minister, a na vašich poslancoch. Európska únia by nám nikdy nemohla nič prikazovať, ak by priamo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nezakotvili v Ústave Slovenskej republiky nadradenosť právnych predpisov Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky tak, ako sa tu píše v čl. 7 ods. 2 v druhej vete ústavy. Naša strana navrhovala toto otrocké a ponižujúce ustanovenie z ústavy vypustiť, čo nikto z vašich vládnych poslancov nepodporil. Čiže vec sa má v podstate tak, že Európska únie niečo nezmyselné prikáže a vy tento príkaz radi a ochotne splníte.
Páni poslanci, doteraz som hovoril len o zhromažďovaní údajov o slovenských občanoch, o tom, že toto zhromažďovanie má dosiahnuť ďalší level v podobe zhromažďovania údajov o cestujúcich v lietadlách. A čo je najhoršie, toto zhromažďovanie informácií, o ktorom som doteraz hovoril, je len malou časťou jednej veľkej mozaiky totalitných praktík tohto vládneho systému.
Mohol by som rozprávať hodiny a hodiny o zákonoch, ktoré u nás umožňujú prenasledovať a stíhať ľudí len za ich nevhodný názor, resp. vláde nevyhovujúci politický, historický či vedecký názor. Mohol by som rozprávať hodiny o tom, ako sa prenasleduje jediná skutočná opozícia v tomto štáte. Nakoniec po príklad nemusíme chodiť ďaleko. Naši dvaja poslanci, pán poslanec Mazurek a Mizík čelia trestnému stíhaniu za politické trestné činy, ktorých sa mali dopustiť len svojimi verejnými prejavmi. Naša strana Ľudová strana Naše Slovensko čelí pokusu jej rozpustenie na Najvyššom súde. Mohol by som hodiny rozprávať o tom, ako sa v praxi pod zámienkou boja proti extrémizmu cenzurujú nepohodlné informácie, ako sú ľudia vyhadzovaní z práce za svoje názory, či ako sa zakazujú a rozpúšťajú nepohodlné verejné zhromaždenia. Ako vás môže polícia pod zámienkou boja proti terorizmu držať vo väzbe držať až päť rokov? O tom, ako je politicky nekorektná literatúra považovaná za extrémistický materiál, ktorý už nemôžete mať ani len doma pre svoju vlastnú osobnú potrebu, a o tom, ako u nás už neplatí prezumpcia neviny, pokiaľ budete takúto literatúru prechovávať.
Vládni poslanci, pre vás, ktorým ešte zostáva kúsok zdravého rozumu, na záver odkazujem, pamätajte na tento známy výrok generála Milana Rastislava Štefánika: „Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.1.2018 17:56 - 18:05 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, na Slovensku, hádam, nenájdete človeka, snáď s výnimkou vás vládnej koalície, ktorý by bol spokojný s úrovňou nezamestnanosti, resp. s počtom pracovných miest u nás. Áno, panuje tu všeobecný názor, že nezamestnanosť je historicky na najnižšej úrovni, ale o čom sa už hovorí menej, je fakt, koľko Slovákov pracuje za hranicami Slovenskej republiky. Koľko otcov nevidí svoje ženy, deti, či iných príbuzných niekoľko mesiacov alebo aj celý rok len kvôli tomu, že nemá prácu doma, ale v cudzine. Toto číslo rozhodne nie je malé. Je ich vyše 150-tisíc, a to hovorím len o tých, čo chodia do zahraničia na menej ako jeden rok. Celkový počet Slovákov pracujúcich v zahraničí sa totiž odhaduje až na 300-tisíc.
Nechcem tu teraz ale dopodrobna rozprávať o tom, čo všetko tento stav so sebou prináša. Napokon je nespočet ľudí, ktorí majú osobné skúsenosti s touto problematikou, ktorí to cítia na vlastnej koži, či už sú to rozvody, rozpadnuté a neúplné rodiny, deti, ktoré vyrastajú bez patričnej výchovy oboch rodičov a ktoré sa práve dôsledku toho prepadajú do užívania drog, do promiskuity, do kriminálnych činov a asociálneho správania.
Nič z toho by však, páni poslanci, nemuselo byť, alebo by to nemuselo byť až také vypuklé, keby mal Slovák zamestnanie na Slovensku a nie v cudzine. No namiesto toho, aby sa vláda starala predovšetkým o vytváranie pracovných miest pre slovenských občanov, hľadá spôsoby, ako zamestnať u nás cudzincov. Namiesto toho, aby nastavila školstvu a mzdovú politiku tak, aby na každé voľné pracovné miesto na Slovensku sa našiel dostatočne kvalifikovaný a motivovaný Slovák či Slovenka, rozhodla sa ísť vláda cestou zháňania lacnej pracovnej sily z cudziny, cestou, ktorá vedie do pekla.
A presne o tom je tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov. Na mysli mám konkrétne § 34 ods. 1 písm. b) tohto zákona. Jeho podstata spočíva v tom, že cudzinci, ktorí k nám prídu študovať alebo za účelom výskumu a vývoja, budú môcť na Slovensku legálne zostať ďalších deväť mesiacov po tom, čo skončia štúdium alebo výskumnú činnosť, teda po tom, čo pominie dôvod, pre ktorý na naše územie prišli, a to vtedy, ak si budú chcieť na našom území hľadať prácu alebo začať podnikať.
Inými slovami vláda, ktorá si hovorí sociálna, ktorá sa štylizuje do pozície, že pracuje v prospech slovenských občanov, tak táto vláda poskytne cudzincom deväť mesiacov čas na to, aby u nás zostali a zobrali prácu Slovákom, alebo aby Slovákom vytvorili v podnikaní konkurenciu. Pri takomto prístupe sa potom skutočne nemôžme diviť, že naši ľudia odchádzajú do zahraničia, pretože na Slovensku vláda jednoducho obsadzuje slovenské pracovné miesta cudzincami. A že týchto cudzincov u nás nie je málo, o tom svedčí fakt, že ku koncu septembra minulého roka pracovalo na Slovensku takmer 46-tisíc cudzincov a ich počet u nás raketovým tempom rastie. A to hovorím len o tých, čo u nás pracujú legálne, pretože skutočný počet cudzincov pracujúcich u nás je ešte ďaleko vyšší. A keď hovorím o cudzincoch, ktorým chce vláda dať deväť mesiacov na to, aby si našli prácu u nás, nemám na mysli cudzincov z členských štátov Európskej únie, ale cudzincov z tzv. tretích krajín, napríklad z Afriky či Ázie. Tí všetci tu budú môcť po novom zostať aj po skončení štúdia deväť mesiacov, aby mohli u nás v konečnom dôsledku sa usadiť a pracovať. Slovenskú spoločnosť a slovenských ľudí teda neohrozujú len migranti, ktorí k nám prichádzajú nelegálne, ale aj migranti, ktorí k nám prichádzajú celkom legálne a ktorým vláda umožní u nás legálne zostať, žiť, aj pracovať.
Páni poslanci, to ale nie je všetko. Málokto dnes vie, že na území Slovenskej republiky môžu žiť cudzinci prichádzajúci zo štátov mimo Európskej únie, či dokonca mimo Európy bez toho, aby odstali od slovenských orgánov povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt. Stačí, ak dostanú povolenie na pobyt v inom členskom štáte Európskej únie. Doteraz to bolo možné len na účely tzv. vnútropodnikového presunu, teda presunu cudzinca z jedného štátu do druhého v rámci toho istého podniku. Novela zákona o pobyte cudzincov však prináša zmenu aj v tejto veci. Po novom to bude možné aj v prípade presunov študentov vysokých škôl a výskumných pracovníkov. No čo je najhoršie, po novom to bude možné aj v prípade rodinných príslušníkov migrujúcich zamestnancov, teda v prípade ľudí, ktorí tu nebudú ani pracovať a ani študovať.
Čo to v praxi znamená? Predstavme si imigranta z Afriky, ktorý sa rozhodne prísť do Európy za lepším životom, čiže nie ako nejaký utečenec, ale ako čistý ekonomický migrant, ktorý chce ťažiť z hospodárskeho a sociálneho systému v Európe a z materiálnych výhod, ktoré mu poskytuje. V Nemecku, ktorý je členským štátom Európskej únie, sa tento africký migrant bez problémov zamestná v nejakom podniku a dostane povolenie na pobyt. Nie je to nič neobvyklé vzhľadom na veľmi benevolentnú prisťahovaleckú politiku tamojšej vlády. Po istom čase sa však tohto cudzinca nemecký majiteľ rozhodne presunúť do svojho podniku na Slovensku. A tak tento africký migrant prichádza k nám a môže u nás žiť a pracovať bez toho, aby mu slovenské orgány udelili povolenie na prechodný či trvalý pobyt, čiže aj bez toho, aby skúmali, či jeho pobyt u nás je alebo nie je vo verejnom záujme. Lebo tak to umožňuje už súčasný právny poriadok Slovenskej republiky.
Ak ale schválime túto novelu zákona o pobyte cudzincov, ktorú tu dnes pán minister predkladá, tak na Slovensko nepríde len tento cudzinec z Afriky sám, ale príde sem aj so svojou početnou rodinou a rodinnými príslušníkmi. A opäť bez toho, aby museli mať na to povolenie od slovenských orgánov, bez toho, aby sa posudzovalo, či je to vo verejnom záujme alebo nie. To v princípe znamená, že o tom, akí cudzinci budú na Slovensku medzi nami žiť, už viac nerozhodujeme my slovenskí občania, ale cudzie orgány v iných členských štátoch Európskej únie. A ja sa pýtam prečo? Ak chcú ísť Nemecko, Francúzsko, Taliansko, či iné západoeurópske štáty cestou národnej samovraždy bezbrehým prijímaním a zamestnávaním afrických či ázijských migrantov, nech idú. Ale o tom, či potom títo migranti prídu žiť k nám, musí rozhodovať výlučne Slovenská republika a jej občania a nikto iný za nás.
A ja vám hovorím, páni poslanci, Slovensko nechce a ani nepotrebuje cudzincov a už vôbec nie cudzincov z krajín, ktoré nemajú so Slovenskom spoločné vôbec nič. Ani históriu, ani vieru, ani kultúru, ani tradície, ani spôsob života. Takíto cudzinci sú pre nás za každých okolností vždy len a len bezpečnostnou hrozbou. Hrozbou, že jedného dňa budú aj na našom území búrať kresťanské kostoly a namiesto nich budú vyrastať mešity, ako sa to deje vo Francúzsku, v Nemecku, či v inej západnej Európe. Hrozbou, že Slovensko už nikdy nebude také, ako ho poznali naši prastarí rodičia, starí rodičia, či naši rodičia. Hrozbou, že naše dcéry sa budú báť vychádzať na ulicu, aby ich neznásilnil nejaký asociálny migrant, ktorý si pomýlil civilizovanú krajinu s divokou džungľou a naše ženy so zvieratami. No za tento stav, za tento stav nie je zodpovedná len vláda, ale všetci poslanci a všetci politici, ktorí podporovali a stále podporujú naše členstvo v Európskej únii.
Táto novela zákona o pobyte cudzincov totiž nie je len z hlavy našich politikov, ale aj predovšetkým z hlavy bruselských byrokratov, ktorí si v roku 2016 vymysleli európsku smernicu č. 801, ktorú nútia teraz Slovensko prijať. Aj na tomto príklade teraz môžme vidieť, do čoho všetkého Brusel zasahuje a že Európska únia už dávno nie je len nejaká hospodárska organizácia, nie je len o nejakej ekonomickej spolupráci, ako si mnohí naivní ľudia doteraz myslia. Preto sa všetkým milovníkom Európskej únie, ktorých je, bohužiaľ, v tomto parlamente viac než dosť, pýtam: Toto ste chceli? Aby Slovensko prijímalo zákony, ktoré idú proti jeho vlastným záujmom? Ktoré nás doslova likvidujú len preto, že nám to prikáže Brusel? Dočerta so všetkými európskymi smernicami a dočerta s Európskou úniou! Obnovme suverenitu Slovenskej republiky a správajme sa ako nezávislý štát!
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.12.2017 16:24 - 16:25 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán poslanec Pčolinský, čo sa týka toho, z akého impulzu sme vychádzali, ja som o tom hovoril v rozprave, takže nebudem sa nejako opakovať. O tých konkrétnych príkladoch by mohli rozprávať najmä samotní sudcovia. Vy viete dobre, že tieto veci sa ťažko dokazujú, a asi máloktorý sudca, ktorý bol takýmto spôsobom ovplyvňovaný a ktorý bol nejakým spôsobom zastrašovaný, a nebola mu poskytnutá ochrana, bude o takýchto veciach hovoriť, pretože práve, práve jemu bude hroziť to, že bez tej ochrany sa jeho rodine alebo jemu samotnému tu bude niekto ďalej vyhrážať.
Takže hovorím, o konkrétnych príkladoch, o tom by mohli hovoriť samotní sudcovia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.12.2017 16:19 - 16:23 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľ nášho návrhu zákona je jednoduchý. Nechceme nič iné, ako posilniť nezávislosť súdnictva, spravodlivosť a právny štát na Slovensku. Nezávislosť súdnictva, a teda aj objektívne rozhodovanie súdov je totiž ohrozované nielen všadeprítomnou korupciou v našom štáte, ale aj nedostatočnou legislatívnou ochranou sudcov pred priamym zastrašovaním a násilím, a to práve zo strany osôb, ktoré chcú sudcov ovplyvniť pri rozhodovaní alebo sa chcú sudcom pomstiť po vynesení nepohodlného rozsudku. Tomuto chceme predísť tým, že budeme sudcov a ich rodinných príslušníkov efektívne chrániť. Súčasná platná legislatíva síce dáva sudcom právo na ochranu svojej osoby a svojich rodinných príslušníkov, ale len v odôvodnených prípadoch. A aj v týchto prípadoch ich ochranu nemusí povinne zabezpečovať Policajný zbor. Bez preukazovania odôvodnenosti majú na ochranu nárok len sudcovia Špecializovaného trestného súdu a sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu. Aj oni však dostanú ochranu Policajného zboru len vtedy, ak o to požiada ministra vnútra Slovenskej republiky predseda Špecializovaného trestného súdu alebo predseda Najvyššieho súdu. Hlavný problém súčasnej legislatívy pritom spočíva v tom, ako vykladať odôvodnenosť žiadosti sudcu o ochranu. Tá sa na jednej strane častokrát ťažko preukazuje. No predovšetkým to, ako bude posúdená plne závisí od rozhodnutia správy súdu, a tá môže žiadosť sudcov o ochranu ľahko zamietnuť bez toho, aby toto zamietnutie musela nejako zdôvodňovať a bez toho, aby mal sudca právo sa voči takémuto rozhodnutím správy súdu odvolať.
Dôvod, prečo sme sa rozhodli otvoriť problematiku práve teraz, je ten, že počas posledných rokoch vyjadrili viacerí sudcovia, najmä z okresných súdov, oprávnenú nespokojnosť s úrovňou svojej ochrany. Jej súčasný stav dokonca označili za formálny a škandalózny. Ako jeden z problémov uviedli práve to, že z platnej legislatívy nie je jasné, že kto má sudcovi poskytovať ochranu. Sudcovia sú tak častokrát vystavovaní zastrašovaniu a násiliu zo strany najrôznejších kriminálnikov, ktorí chcú ovplyvňovať rozhodovanie sudcov vo svoj prospech alebo sa im chcú pomstiť za nepohodlné rozhodnutia, ktoré vyniesli. Výsledkom toho potom je, že sudcovia vynášajú nespravodlivé rozsudky alebo sú nútení rozhodovať pod tlakom, čo rozhodne neprispieva ani k nezávislosti súdnictva, ani k právnemu štátu na Slovensku.
Návrh zákona tak, ako ho predkladáme, mení platný právny stav v tom zmysle, že ukladá Policajnému zboru povinnosť zabezpečiť ochranu každému sudcovi, ktorý o to správu súdu požiada, a to v lehote do 3 pracovných dní od doručenia tejto žiadosti. Predkladaný návrh zákona tak ruší posudzovanie odôvodnenosti požiadavky sudcu na ochranu a zároveň určuje, že jej ochranu je povinný zabezpečiť bezplatne práve aj Policajný zbor ako najkompetentnejší orgán.
Na záver chcem len pripomenúť tým, ktorí sa možno obávajú zneužitia poskytnutia ochrany zo strany sudcov, že táto možnosť je minimálna, a to z toho dôvodu, že ochrana zabezpečovaná Policajným zborom prináša celý rad obmedzení chráneným osobám, ako aj ich rodinným príslušníkom, predovšetkým významnú stratu súkromia. Je preto nepravdepodobné, že by sudcovia dávali neopodstatnené požiadavky na pridelenie ochrany.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2017 11:18 - 11:33 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, máme na stole štátny rozpočet na rok 2018, ktorému zvykneme hovoriť zákon roka. No v skutočnosti by bol priliehavejší názov zákon o zlodejine roka.
Začnem tým, čo je z pohľadu verejných financií, teda z pohľadu peňazí všetkých občanov Slovenskej republiky, najdôležitejšie. A tým je rozdiel medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu. Nie je nič horšie, ako keď chce štát minúť na svoje výdavky viac peňazí, ako má k dispozícii v rozpočte. Teda ak dopredu počíta so schodkom štátneho rozpočtu. A to je aj prípad tejto vlády, Ficovej vlády, ktorá chce minúť v roku 2018 1,9 mld. eur, ktoré jednoducho nemá. A keďže ich nemá, musí si požičať, a teda zadlžiť všetkých občanov Slovenskej republiky a celý náš štát.
No čo je horšie, že toto každoročné zadlžovanie sa deje v situácii, keď je aktuálna výška dlhu Slovenskej republiky už viac ako 44 mld. eur, teda v situácii, keď každý občan Slovenska dlhuje viac ako 8-tisíc euro. Budúci rok plánuje vláda zaplatiť len na splátkach istín štátneho dlhu 5 mld. eur a ďalšiu viac ako miliardu na obsluhu tohto dlhu. Teda 6 mld. eur, ktoré by sme mohli využiť priamo v prospech ľudí, ak by štátny dlh nahromadený nehospodárnym hospodárením všetkých doterajších vlád neexistoval.
Len pre ilustráciu. Takýto objem peňazí by pokryl kompletné ročné výdavky až siedmich ministerstiev. Ministerstva zdravotníctva, ministerstva školstva, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva spravodlivosti, ministerstva životného prostredia, ministerstva kultúry a ministerstva hospodárstva. Darmo sa teraz bude vláda oháňať tým, že dlh v pomere k HDP, teda k hrubému domácemu produktu, klesá. Skutočnosť je taká, že hodnotiť dlh z hľadiska pomeru k HDP, teda k štatistickej výkonnosti ekonomiky, nie je nič iné ako spôsob, ako oklamať ľudí, ako spôsob, ako im zalepiť oči a odviesť pozornosť od skutočnosti, že sme katastrofálne zadlžený štát. Od skutočnosti, ktorá znamená, že dlh Slovenskej republiky každou hodinou, každou minútou, či dokonca každou sekundou v absolútnych číslach neustále narastá. Len za posledný rok takto narástol o viac ako miliardu eur.
Je jedno, akú máme výkonnosť ekonomiky, je jedno, aké máme HDP a aké vykáže Štatistický úrad. Je jedno, čo vám bude vykladať, či už tu prítomný pán minister financií, alebo pán predseda vlády. Jedno je isté, čím vyšší dlh máme, tým väčšmi sme otrokmi všetkých tých veriteľov z radov medzinárodnej bankovej a finančnej mafie, tým viac je náš štát v rukách všetkých tých medzinárodných úžerníkov, ktorým nejde o nič iné ako o to, aby sa Slovenská republika, a nielen ona, čo najviac zadlžovala. Pretože čím väčšie dlhy štáty majú, tým ľahšie sa týmito skupinami nechajú ovládať.
Pri takejto výške dlhu a pri tom, ako každou sekundou narastá, sa nemôžeme diviť, keď sa jedného dňa Slovenská republika finančne zrúti a kedy vyhlási bankrot so všetkými negatívnymi následkami pre ľudí, ktoré si viete len predstaviť. O tom, kedy to bude, však nebude rozhodovať ani tento parlament, ani táto vláda. O tom, kedy to bude, bude rozhodovať ten, komu sme vydaní týmto nezodpovedným, nezodpovednou politikou všetkých doterajších vlád napospas. A to je práve spomínaná medzinárodná banková mafia. Len od nej bude závisieť, kedy náš štát a jeho obyvateľov nechá padnúť alebo čím všetkým nás bude vydierať, aby nás nechala pri živote.
Možno si niekto myslí, že všetko toto zadlžovanie má nejaký význam, že slúži na rozvoj Slovenska a jeho obyvateľov. Poďme sa teda pozrieť na to, na čo všetko plánuje dať vláda peniaze občanov v roku 2018.
Začnem peniazmi, ktoré nielenže nekončia v oblasti, ktoré ľudí trápia najviac, ale ktoré dokonca nekončia ani na Slovensku. Všetci ľudia na Slovensku vedia, že Európska únia nám posiela peniaze vo forme eurofondov. Čo ale zďaleka všetci nevedia, je fakt, že to nie je vôbec zadarmo a že aj Slovenská republika zo svojho štátneho rozpočtu posiela peniaze Európskej únii. Na budúci rok takto do Bruselu, do rozpočtu inštitúcie, ktorá nás obrala o našu národnú suverenitu a nezávislosť, dáme 768 mil. eur. Za to nám Európska únia pošle peniaze z eurofondov, ktoré ale neputujú priamo do nášho štátneho rozpočtu, ale na konkrétne projekty do oblastí, ktoré schvaľuje Brusel, a za podmienok, ktoré schvaľuje Brusel. Na projekty, ktoré musíme v tom lepšom prípade spolufinancovať z nášho štátneho rozpočtu a v tom horšom prípade zaplatiť sami, keď nám dá Európska únia tzv. korekcie.
Kým teda peniaze, ktoré posielame do rozpočtu Európskej únie, sú skutočne reálne a bezpodmienečné peniaze, peniaze z eurofondov sú častokrát len peniazmi na papieri, ktoré môžme, ale nemusíme dostať. A ktoré navyše častokrát putujú do oblastí, resp. na projekty, ktoré sú spoločensky bezvýznamné. Výsledkom potom je, že za každé euro, ktoré dostaneme, zaplatíme každoročne minimálne 68 centov, no v niektorých rokoch to bolo aj viac, napr. v rokoch 2004 až 2010 to bolo každoročne v priemere až 96 centov. A to nehovorím ešte o tom, že veľká časť týchto peňazí z eurofondov sa jednoducho rozkradne a stratí vo všade prítomnej korupcii, v dôsledku čoho sú mnohé projekty totálne predražené.
Uvediem len jeden príklad za všetky. Rekonštrukcia parku v Hnúšti v roku 2013 za 151-tisíc eur z eurofondov. O tomto príklade by nám asi najlepšie mohol rozprávať jej hlavný aktér, primátor tohto mesta a aj poslanec Národnej rady Michal Bagačka. Špecialitou tejto rekonštrukcie boli napríklad nové lavičky v cene 8-tisíc euro za kus. No ani to nebolo všetko. Z eurofondov sa zaplatila aj nová preliezačka za 33,5-tisíca eur, teda za cena, za akú sa dá v tomto meste ešte aj dnes kúpiť kompletne zrekonštruovaný štvorizbový byt. Takže toľko k eurofondom, ktoré mnohí berú ako nejakú spásu Slovenska.
Snáď ešte jedna poznámka pre všetkých nadšencov eurofondov tvrdiacich, že bez nich by sme ako štát neprežili. Po roku 2020 končia v podobe, v akej sme ich poznali. Otázkou je, či vôbec budú, no ak aj budú, bude ich podstatne menej a ich čerpanie bude podstatne ťažšie ako dnes.
Európska únia ale nie je jediná inštitúcia, do ktorej platíme peniaze. Okrem nej vláda plánuje zaplatiť na členských príspevkoch do medzinárodných organizácií ďalších 13 mil. eur. Okrem toho, že si vydržujeme zločinecké organizácie, ako je Severoatlantická aliancia NATO, na ktorú dáme milióny eur ročne, tak financujeme aj tak pre nás mimoriadne dôležité organizácie, ako je napríklad Medzinárodná organizácia pre kakao alebo Medzinárodná organizácia pre kávu.
No čo je ešte horšie, je macošský prístup vlády k vlastným občanom prejavujúci sa v tom, že namiesto pomoci chudobným ľuďom na Slovensku pomáhame cudzincom. V rámci takzvanej rozvojovej pomoci im dáme 9,2 mil. eur. Na štipendiá pre zahraničných študentov zaplatíme takmer milión eur a v rámci azylovej politiky nás stoja ďalších 2,1 mil. eur. Za tieto peniaze by pritom viac ako tisíc najchudobnejších slušných rodín na Slovensku mohlo dostať na preklenutie svojich existenčných problémov viac ako 10-tisíc euro. Len včera bol medializovaný prípad štvorčlennej slušnej rodiny s deťmi, rodiny Šusterovcov z obce Radzovce v okrese Lučenec. Hoci otec rodiny celý život pracoval, pre jeho náhlu invaliditu prácu stratil a jeho rodina teraz musí vyžiť z 250 eur mesačne. Namiesto toho, aby vláda pomohla tejto rodine či množstvu iným podobným slušným rodinám na Slovensku, ktoré živoria v ťažkej biede, radšej pošle ako macocha peniaze cudzincom do zahraničia. Cudzí sú jej jednoducho bližší ako vlastní občania v núdzi. Toto je skutočná tvár sociálnej politiky tejto vlády!
No aby toho nebolo málo, cudzincom pomáhajú aj naše ozbrojené sily, naši vojaci. Za záujmy veľmocí, za záujmy vrahov z NATO pracujú v tzv. zahraničných misiách, napr. v Afganistane, kde pomáhajú svojou činnosťou stabilizovať dosadené bábkové vlády a obnovovať krajinu zničenú agresívnou zločineckou politikou Spojených štátov. Na túto politiku, na tieto tzv. zahraničné misie našich vojakov dáme aj budúci rok 27 mil. eur. Pre porovnanie, je to suma prevyšujúca napríklad priame platby pre poľnohospodárov zo štátneho rozpočtu. Ak teda budete uvažovať nad tým, prečo naši poľnohospodári nie sú konkurencieschopní voči zahraničiu, prečo krachujú a prečo náš trh zaplavuje odpad zo zahraničia, tak vedzte, že je to aj preto, že vládu viac zaujíma služba cudzím záujmom veľmocí ako potravinová sebestačnosť vlastného štátu.
No nielen poľnohospodárstvo, doslova prežitie národa zaujíma vládu menej ako služba cudzím záujmom. Vládu zaujíma menej aj celý rad ďalších oblastí. Ešte raz pripomínam, kým na tzv. zahraničné misie našich vojakov, pre misie vojakov, ktorí by mali brániť Slovensko doma a nie v cudzine, pôjde 27 mil. eur, na ochranu prírody a krajiny len 18 mil. eur, na štátne hmotné rezervy, čiže na zabezpečenie nášho štátu, prežitia v čase prírodných či hospodárskych katastrof, len 9 mil. eur, na rozvoj cestovného ruchu, pre ktorý má Slovensko veľký potenciál, len 7 mil. eur, na podporu podnikania len 4 mil. eur a na protidrogovú politiku len smiešnych 114-tisíc eur. Toto všetko, dámy a páni, toto všetko je pre vládu menej dôležité ako služba cudzím záujmom svetovládcov tisícky kilometrov od nášho domova.
A inak to nie je ani s kultúrou. Kým Matica slovenská, celonárodná inštitúcia venujúca sa mnohým oblastiam vedy a kultúry, dostane v roku 2018 podľa návrhu štátneho rozpočtu len 1,4 mil. eur, jedno jediné divadlo zamerané na úzku oblasť tanca, aj to len jednej maďarskej národnostnej menšiny, tanečné divadlo Ifjú Szivek dostane 671-tisíc eur, čiže skoro polovicu rozpočtu Matice slovenskej, a to práve za vlády Slovenskej národnej strany.
To je však ešte nič oproti tomu, čo dáme v roku 2018 na oslavy okrúhleho výročia jednej historickej udalosti. Na oslavy stého výročia vzniku Československej republiky chce Ficova vláda dať 4,8 mil. eur. Teda 4,8 mil. eur na oslavy vzniku štátu, ktorý v mene čechoslovakizmu ani len neuznával slovenský národ, ktorý nám odopieral čo i len autonómiu, ktorá nám bola prisľúbená, ešte aj dohodnutá v Pittsburskej dohode. Na oslavy vzniku tohto protislovenského štátu sa dá dokonca viacej peňazí, ako ide ročne na podporu zachovania identity a kultúry Slovákov v zahraničí. Takýto je teda prístup vlády SMER-u, Slovenskej národnej strany a MOST-u – HÍD ku kultúre väčšinového slovenského národa.
Na záver spomeniem ešte niekoľko veľkých výdavkov, ktoré na prvý pohľad vyzerá ako dobre investované peniaze, no v skutočnosti sú nafúknuté len preto, že slúžia účelom, ktoré nemajú nič spoločné s prácou pre ľudí. Prvou z nich je oblasť väzenstva, na ktorú sa plánuje vynaložiť budúci rok 164 mil. eur. To je viac ako 15-tisíc eur na jedného väzňa. Tieto výdavky by zďaleka nemuseli byť také veľké, keby si svoj pobyt vo väzení museli všetci väzni povinne odpracovať. Namiesto toho živia týchto kriminálnikov slušní ľudia, dokonca i obete, zo svojich daní.
Druhou oblasťou je oblasť podpory rodiny a pomoci v hmotnej núdzi, na ktoré sa plánuje podľa návrhu štátneho rozpočtu dať 913 mil. eur. Otázkou ale je, koľko z týchto peňazí pôjde do vreciek asociálov, do vreciek príživníkov, ktorí len zneužívajú náš sociálny systém a ktorí si z plodenia detí urobili zárobkovú činnosť. Koľko miliónov eur z tohto balíka sa využije na podporu tých, čo nikdy nič neurobili ani nechcú urobiť pre túto spoločnosť, ale svojou kriminalitou ju len ničili. Pri totálne nespravodlivom sociálnom systéme, ktorý nie je nastavený na princípe zásluhovosti a na biblickom princípe, kto nepracuje, nech ani neje, sú to peniaze z veľkej časti vyhodené do vetra, vyhodené celkom zbytočne.
Treťou oblasťou je oblasť medzirezortného programu pod honosným názvom Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu. Na tie má ísť budúci rok 230 mil. eur. No čo sa skrýva pod týmto názvom? To nie sú len nejaké počítače v štátnej správe, to nie sú len nejaké technológie uľahčujúce náš život. Pod týmto programom sa skrýva aj financovanie techniky, ktorá neslúži na nič iné ako na systematické sledovanie a monitorovanie všetkých slovenských občanov. Elektronické čipové občianske preukazy, vodičské preukazy, cestovné pasy a iné osobné doklady či elektronická zdravotná karta, to všetko v ostatných rokoch zahŕňal tento program. Ja sa pýtam, kam ešte zájdeme s takzvanou informatizáciou spoločnosti, na ktorú dávame toľké milióny eur. Budeme najbližšie dávať milióny eur na čipovanie ľudí či na nejaký iný totalitný program?
Dámy a páni, toto nie je nejaká konšpiračná teória. Toto je krutá realita, ktorú už čoskoro zažijeme, ak to pôjde takto ďalej, ak tento trend nezastavíme. Spomeňte si na moje slová o pár rokov. Ja len pripomeniem tým, ktorí vidia v týchto technológiách nejaký zásadný pokrok v zľahčení života na Slovensku, že tento program ide skoro, že na tento program ide skoro raz toľko peňazí ako napríklad na podporu bývania. Teda na podporu, bez ktorej nemôžme počítať ani s tým, že mladí ľudia si budú zakladať rodiny, a bez ktorej nemôžme ani vyriešiť súčasnú demografickú krízu, ktorá je vlastne aj hlavnou príčinou krízy dôchodkového systému.
Takto by som mohol pokračovať a rozoberať do detailov tisíce ďalších položiek, na ktoré vynakladáme obrovské peniaze neefektívne alebo na ktoré idú desiatky či stovky miliónov eur len preto, aby sa na nich nabalila vláda a s ňou spriaznené firmy, skupiny či jednotlivci.
Dámy a páni, schválne som sa nevenoval príjmovej časti návrhu štátneho rozpočtu, pretože som presvedčený, že peňazí v našom štáte je viac než dosť. To, čo ale Slovenskej republike chýba, je zodpovedná vláda pracujúca v prospech národných záujmov, v prospech ľudí. Vláda, ktorá nekradne, nekorumpuje a neslúži cudzím záujmom. Ak túto vládu raz budeme mať, bude dostatok peňazí na všetko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2017 9:11 - 9:12 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Kolegyne a kolegovia, málokedy máme možnosť ochrániť slušných ľudí, ich životy, zdravie a majú teda tie základné ľudské práva tým, že schválime nejaký zákon. Dnes tu táto možnosť ale je. Dnes sa môžme rozhodnúť, či necháme slovenských občanov, naše ženy a deti v mestách a dedinách po celom Slovensku vraždiť, biť, znásilňovať a okrádať najrôznejšími asociálmi alebo či týchto slušných ľudí ochránime tým, že založíme domobranu, ktorá tu bude spoločne so štátnou a obecnou políciou ďalším nástrojom na potieranie zločinnosti na Slovensku. Ukážme všetkým ľuďom na Slovensku, že v tomto parlamente nie sme kvôli peniazom alebo nejakým materiálnym výhodám, ale že sme tu kvôli ľuďom, kvôli tomu, aby sa títo ľudia mohli cítiť vo vlastnom štáte bezpečne. Ja vás preto neprosím za niečo, čo je samozrejmou povinnosťou každého z nás. Ja vás vyzývam, aby ste aspoň teraz urobili niečo pre slovenský národ, pre všetkých obyvateľov a občanov Slovenska a nenechávali ich napospas zločincom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2017 10:38 - 10:50 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavil zákon o domobrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladajú poslanci za Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Ján Kecskés, Stanislav Drobný a Martin Beluský.
Cieľ nášho návrhu je jednoduchý, vytvoriť legislatívny priestor na zabezpečenie vyššej úrovne ochrany života, zdravia a majetku obyvateľov Slovenskej republiky a tiež ochrany verejného poriadku, a to práve prostredníctvom vytvorenia domobrany ako čiastočne dobrovoľníckeho poriadkového útvaru v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, čiže samosprávnych krajov.
Tieto úlohy, predovšetkým však bezpečnosť obyvateľov Slovenskej republiky, by mal podľa súčasnej platnej legislatívy zabezpečovať Policajný zbor Slovenskej republiky a v obciach a mestách obecná, resp. mestská polícia ako poriadkové útvary. Prax však ukazuje, že tieto zložky častokrát zlyhávajú najmä pri plnení úloh na úseku prevencie a to najčastejšie z dôvodov obmedzených personálnych kapacít a finančných zdrojov.
Dôkazom toho je vysoká kriminalita a to najmä v oblastiach s veľkou koncentráciou dlhodobo nezamestnaných a asociálov. Výsledkom toho je, že slušní ľudia v mnohých regiónoch Slovenska sú týmito asociálmi obťažovaní, okrádaní, napádaní, ale aj znásilňovaní a vraždení. Život v týchto oblastiach sa preto stáva doslova neznesiteľný, občania strácajú dôveru v štát a jeho orgány a mnohí občania sa snažia z týchto oblastí Slovenska doslova utiecť.
Uvediem len tri príklady za všetky, ktoré dokonale vystihujú to, čomu musia dnes mnohí slušní ľudia na Slovensku čeliť. 1. august 2009 Šarišské Michaľany. Dvaja mladiství asociáli z neďalekej cigánskej osady v Ostrovanoch ukradnú na miestnom štadióne televízor. Zastaviť sa ich snaží 65-ročný dôchodca, ktorého však títo asociáli dobijú tak, že mu zlomia lebku a vybijú pravé oko. Reakciou na tento útok je zhromaždenie občanov vrátane miestnych obyvateľov, ktorí chcú protestovať nielen proti tomu zločinu, ale predovšetkým proti zlyhávaniu polície pri ochrane slušných ľudí. A aká bola vtedy reakcia vlády? Namiesto toho, aby posilnila prítomnosť Policajného zboru v tejto obci, nasadil minister vnútra Kaliňák na protestujúcich ľudí vodné delo a dal ich zmlátiť obuškami.
Druhý príklad. Píše sa 19. august 2015. V Polomke na Horehroní sa 50-ročná Slovenka vracia vo večerných hodinách domov k svojim trom deťom a manželovi. Len pár metrov od jej domu ju prepadne cigánsky extrémista, asociál, okradne ju, znásilní a nakoniec brutálne zavraždí tak, že tejto bezbrannej žene takmer odreže hlavu a nechá ju vykrvácať na prahu jej vlastného domu.
A napokon posledný z mnohých príkladov, ktoré by som mohol uvádzať. Prípad, ktorý sa stal len celkom nedávno 30. septembra na východe Slovenska v obci Huncovce. Počas dní tejto obce veľká skupina opitých cigánskych asociálov s palicami zaútočila na miestnych ľudí. Títo asociáli mlátili všetkých do radu bez akéhokoľvek zľutovania. Ich besneniu neunikol dokonca ani postihnutý chlapec, ktorého udierali palicami. Tieto zločiny, ktoré sú len jednými z mnohých zločinov, ktorých sa dopúšťajú cigánski – ale nielen cigánski – asociáli dennodenne, sa pritom vôbec nemuseli stať, keby ministerstvo vnútro dlhodobo neodmietalo zriadiť, resp. obnoviť v minulosti zrušené obvodné oddelenia Policajného zboru vo viacerých takýchto problémových lokalitách, a to aj napriek petičným akciám občanov a žiadostiam zo strany starostov obcí, väčšinou takých, ktorí si nemôžu dovoliť zriadiť a prevádzkovať obecnú políciu.
Tieto zločiny by sa možno nikdy nestali, keby vláda plnila svoje povinnosti, keby vláda namiesto riešenia bezpečnostnej situácie v Iraku či Afganistane prostredníctvom vysielania našich vojakov do týchto vzdialených krajín, keby namiesto toho riešila bezpečnostnú situáciu slovenských obyvateľov u nás na Slovensku. Keby sa viac starala o našich vlastných ľudí a nie o to, čo chcú a čo jej povedia páni z Európskej únie či Bruselu.
Kolegyne a kolegovia, jedným zo spôsobov riešenia tejto alarmujúcej situácie na miestnej úrovni je práve vytvorenie alternatívneho bezpečnostného orgánu, ktorý bude podporovať a dopĺňať verejné služby štátnej a obecnej polície všade tam, kde tieto služby z akýchkoľvek dôvodov absentujú alebo nepostačujú na zaistenie dostatočnej úrovne ochrany občanov a verejného poriadku. Takýmto alternatívnym bezpečnostným orgánom je nepochybne aj domobrana, ktorá je založená na verejno-súkromnom partnerstve.
Ak sa však niekto domnieva, že domobrana je organizáciou, ktorá funguje len v nejakých totalitných režimoch, že ide o nejakú politickú políciu či o polovojenské stranícke jednotky, je na veľkom omyle. Domobrana v súčasnosti v rôznych formách úspešne funguje v mnohých demokratických štátoch, resp. v štátoch, ktoré sa k demokracii hlásia. Ako príklad môžme uviesť Švajčiarsko, Spojené štáty americké či dokonca Izrael.
Vráťme sa však k tomu, čo bude hlavnou úlohou domobrany, tak ako to navrhuje Ľudová strana Naše Slovensko. Hlavnou úlohou domobrany by bolo preventívnou hliadkovou činnosťou prispievať k vyššej úrovni ochrany životov, zdravia a majetku občanov, ako aj verejného poriadku na území samosprávneho kraja. Pri tejto svojej úlohe by domobrana nebola osamotená, ale, naopak, by úzko spolupracovala s príslušnými útvarmi Policajného zboru, ako aj obecnej polície.
Špecifikom domobrany ako poriadkového útvaru zriadeného podľa predkladaného zákona by bolo intenzívne zapojenie dobrovoľníkov. Tento na slovenské pomery inovatívny prístup by so sebou priniesol minimálne dve primárne a jednu sekundárnu výhodu. Primárnymi výhodami by boli nižšie ekonomické náklady v porovnaní napríklad s obecnou políciou, ale najmä vyššia úroveň motivácie dobrovoľných príslušníkov domobrany aktívne sa podieľať na ochrane svojej rodiny, priateľov, susedov a známych z konkrétneho regiónu. Za sekundárnu výhodu je možné pokladať vyššiu úroveň právneho vedomia, ktoré by získali všetci absolventi odbornej prípravy nevyhnutnej pre získanie odbornej spôsobilosti pre službu v domobrane.
Poďme sa teraz pozrieť na to, akým spôsobom by bola domobrana organizovaná. Najvyšším riadiacim orgánom domobrany by bolo krajské veliteľstvo na čele s krajským veliteľom menovaným a odvolávaným zastupiteľstvom samosprávneho kraja. Krajské veliteľstvo by ďalej zriaďovalo okresné veliteľstvá, pričom najnižším článkom organizačnej štruktúry by boli miestne jednotky pôsobiace na území jednej alebo viacerých obcí. Miestne jednotky by boli zriaďované okresnými veliteľstvami na základe bezpečnostnej situácie a záujmu občanov o službu v domobrane.
Príslušníkmi domobrany by mohli byť len občania Slovenskej republiky, ktorí sú bezúhonnými osobami, dovŕšili zákonom stanovený vek a ktorí sú telesne, duševne a odborne spôsobilí na plnenie úloh domobrany a majú trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území príslušného samosprávneho kraja.
Príslušníci domobrany by sa delili na dve skupiny. Profesionálnych príslušníkov, ktorí by boli zamestnancami samosprávneho kraja a ktorí by pôsobili v riadiacich a administratívnych funkciách a za ich výkon by poberali mzdu alebo odmenu v závislosti od konkrétneho druhu pracovnoprávneho vzťahu. A na dobrovoľníkov, ktorí by vytvárali hlavnú časť personálnych kapacít určených na výkon hliadkovej činnosti priamo v teréne. Svoje úlohy by domobrana v praxi napĺňala formou hliadkovej činnosti, pričom jednu hliadku by tvorili najmenej traja príslušníci domobrany, veliteľ z radov profesionálnych príslušníkov domobrany a najmenej dvaja členovia z radov dobrovoľníkov.
Príslušníci domobrany by mali pri výkone svojich úloh oprávnenia podobné oprávneniam príslušníkov obecnej polície, mali by postavenie verejných činiteľov, avšak na rozdiel od obecnej polície by príslušníci domobrany nevykonávali ani predvedenie na útvar domobrany, ale každú zadržanú osobu by bezodkladne odovzdali príslušníkom Policajného zboru. Príslušníci domobrany by taktiež na rozdiel od obecnej polície neprejednávali žiadne priestupky a takisto by neudeľovali pokuty za ich spáchanie. V prípade, že by pri výkone služby zistili spáchanie priestupku, oznámili by to ihneď Policajnému zboru.
Z uvedeného je zrejmé, že domobrana by svojou hliadkovou činnosťou plnila predovšetkým preventívnu funkciu. Zákonom presne vymedzené donucovacie prostriedky by použila len v najnutnejších prípadoch, predovšetkým vtedy, keď by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie či majetok... (Zmĺknutie poslanca a otočenie sa smerom k predsedajúcej.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pokračujte, pán poslanec, nech sa páči.

Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR
S cieľom zamedziť akýmkoľvek excesom či prekročeniam právomocí by príslušníci domobrany mali viaceré povinnosti, ako napríklad povinnosť dbať na vážnosť, česť a dôstojnosť občanov i svoju vlastnú a nepripustiť, aby občanom v súvislosti s činnosťou domobrany vznikla bezdôvodná ujma a prípadný zásah do ich práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného zákonom alebo povinnosť dodržiavať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy a v ich rámci sa riadiť pokynmi nadriadených.
S rovnakým cieľom predkladaný zákon výrazne limituje možnosť používania strelných zbraní príslušníkmi domobrany. Príslušníci domobrany budú môcť po splnení zákonom daných požiadaviek pri výkone služby domobrany nosiť a používať okrem krátkych strelných zbraní, ktoré sú dostupné všetkým držiteľom zbrojných preukazov skupiny A, B aj C, aj dlhé zbrane. Tieto však budú prísne obmedzené len a len na strelivo kalibru 22 LR a 22 WMR, ako aj povolenou kapacitou zásobníka maximálne na päť nábojov. Týmito opatreniami sa dosiahne dostatočná miera eliminácie rizika prípadného zneužitia dlhej zbrane príslušníkom domobrany.
Príslušníci domobrany by navyše mohli službu vykonávať len po absolvovaní dôkladnej odbornej prípravy zavŕšenej odbornou skúškou. Vzhľadom na to, že výkon služby v domobrane by bol pre samotnú povahu práce nielen odborne náročný, ale aj rizikový, a vzhľadom na význam domobrany pri zabezpečovaní ochrany obyvateľov Slovenskej republiky by príslušníci domobrany požívali niekoľko občianskych výhod. Tie by predstavovali nielen istú formu spoločenského ocenenia, ale aj motivačný faktor nevyhnutný na zabezpečenie dostatočného počtu zamestnancov a dobrovoľníkov domobrany.
Panie poslankyne, páni poslanci, je nepochybné, že domobrana v tejto podobe by bola účinným nástrojom v boji proti zločinnosti a významným, najmä preventívnym faktorom pri ochrane života, zdravia a majetku obyvateľov Slovenskej republiky. Na záver chcem zdôrazniť, že by nenahrádzala políciu ani iné ozbrojené zbory, ale by ich vhodne dopĺňala všade tam, kde to vyžaduje bezpečnostná situácia. Súčasne by posilnila občiansku angažovanosť tým, že by umožnila občanom Slovenskej republiky z radov dobrovoľníkov participovať na ochrane svojich spoluobčanov a územiach, kde so svojimi rodinami žijú a pracujú.
Toľko na úvod. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2017 15:06 - 15:07 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán poslanec Marosz, ja budem reagovať v podstate len na vás, pretože vy ste to tak najlepšie zaklincovali, všetky tie obvinenia, že my nejakým spôsobom spolupracujeme so SMER-om, čo má dokazovať aj naše dnešné hlasovanie.
Vy ste, vy ste vyslovene rodený demagóg a klamár, lebo vy tam sedíte so mnou na tom ústavnoprávnom výbore a vy dobre viete, ako to bolo vtedy, keď ste požadovali, aby bol predvolaný špeciálny prokurátor Kováčik. Vy viete, že na tom prvom zasadaní, keď ste to požadovali, som sa naozaj nezúčastnil, riadne som sa ospravedlnil, ale zabudli ste povedať ešte ďalšie dve veci, že odvtedy sa uskutočnili ďalšie dva ústavnoprávne výbory, kde ste takisto toto navrhli, aby bol predvolaný špeciálny prokurátor, a vtedy som hlasoval spolu s vami, teda spolu s opozíciou, aby pán Kováčik sem na výbor prišiel.
Len prečo ste nepovedali aj B a C, hej, teda aj o týchto ďalších výboroch? Prečo ste toto zamlčali?
Skryt prepis