Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.5.2018 o 9:22 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2018 9:22 - 9:24 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Martin, ty si na tom príklade Sovietskeho zväzu, ktorý ako prvý štát na svete, hoci to nebol štát demokratický, zaviedol tú interrupčnú legislatívu, ktorá legalizovala interrupcie už v tom roku 1920, tak v podstate si ukázal na jednu vec, o ktorej sa málo hovorí.
Veľa ľudí si myslí, že liberalizmus v tých mravných, etických a morálnych otázkach má korene v nejakej demokracii, v skutočnosti má ale korene v tej najtvrdšej totalite, čo vidno práve na tom Sovietskom zväze, ktorý teda nielen v prípade interrupcií, ale hovoril si tam aj o rozvodoch, hovoril si tam aj o homosexuáloch a všetkých týchto ostatných veciach, bol skutočným priekopníkom.
Zamyslime sa teda nad tým, že kam sme sa vlastne za tých pár storočí posunuli, lebo napriek, napriek tomu, že mnoho ľudí si myslí, že tu nastal nejaký pokrok, tak ten pokrok sa možno týka nejakých materiálnych vecí, týka sa vedy a techniky, ale určite sa netýka mravov, lebo v tomto sme sa priblížili prakticky späť o niekoľko storočí dozadu, trebárs do takého 19. storočia, už tu bolo v rozprave, reč o tom, že v tom 19. storočí ešte stále existovali otrokári a otroci v Spojených štátoch amerických, ktorá, to už čo bol štát, ktorý tiež v tej dobe bol považovaný za demokratický, no napriek tomu existoval tam otrokársky systém, kde človek bol nie človekom, ale iba vecou, a nie preto, že by to vyplývalo z nejakých biologických charakteristík, ale jednoducho z toho, že to vyplývalo z vtedajších zákonov. Teda právo a tí, ktorí ho vytvárali, teda politici vtedajší, boli tí, ktorí určovali, kto je a kto nie je človek, a presne to isté sa deje aj dnes, keď zákony a keď poslanci vrátane našich poslancov v minulosti určili v tom ’86., že jednoducho človek sa stáva človekom až po nejakom 12. týždni a až potom môžme hovoriť o tom, že keď ho, keď ho zabijeme, tak je to vražda, dovtedy ako keby sa nič nestalo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2018 18:48 - 18:49 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Marek, ty si svoj prejav zakončil tým, že treba zabezpečiť tak isto, aby do rozhodovania o interrupciách bolo vtiahnutých viac mužov. Ja musím s tebou úplne súhlasiť. Teda najmä pokiaľ ide o mužov, ktorí by svoju ženu nikdy neposlali na potrat a nikdy by ju nepresviedčali, aby teda podstúpila takéto niečo. Ono je to veľmi dôležité najmä v situácii, keď si uvedomíme, aká je súčasná legislatíva. Máme v ústave napísané, v Ústave Slovenskej republiky, že všetci občania sú si rovní pred zákonom. V prípade interrupcií to v podstate neplatí. Pretože žena môže podstúpiť interrupciu nielen bez súhlasu svojho muža, a to bez ohľadu, či je to jej manžel, a teda bez súhlasu otca vlastne toho dieťaťa, ale môže podstúpiť interrupciu dokonca aj bez jeho vedomia, čo je absolútne absurdné v spoločnosti, ktorá si hovorí demokratická.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2018 18:20 - 18:21 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Jano, mňa v tom tvojom prejave, kde si vypočítaval tých jednotlivých novinárov a médiá, tých presstitútov, ktorí sa bijú za to, aby zostala interrupčná legislatíva v takej podobe, ako je dnes, mňa zaujal ten jeden novinár, ktorého si spomínal, ktorý používa ako taký hlavný argument proti obmedzovaniu interrupcií to, že ich počet klesá. Pravda, ako si povedal, počet interrupcií v skutočnosti, ako dokazuje aj tá štatistika z Národného centra zdravotníckych informácií, neklesá, dokonca sa dá povedať, že dneska sa nachádzame v takom prelomovom období, keď prvýkrát po dvadsiatich rokoch medzi rokom 2016, 2017, naopak, stúpol a stúpol dosť výrazne, o 13 percent. No každopádne položme si otázku: Bez ohľadu na to, či stúpajú alebo klesajú umelé potraty, tak ak budú teraz dajme tomu dlhodobo klesať krádeže, znásilnenia, vraždy, tak je to dôvod na to, aby sme ich legalizovali, aby boli krádeže, znásilnenia, vraždy legálne? Ja si myslím, že žiaden poslanec, ktorý tu sedíme v pléne, by určite za niečo takéto nehlasoval.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2018 17:41 - 17:43 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Stano, ty si hovoril viackrát vo svojom prejave o vzťahu medzi náboženstvom, teda kresťanským náboženstvom a interrupčnou legislatívou. Ale v podstate keď sa nad tým tak zamyslíme a porovnávame legislatívu jednotlivých štátov vo svete, tak otázka interrupcií ani tak nie je o kresťanskom náboženstve alebo akomkoľvek inom náboženstve, pretože prísnejšiu legislatívu, ako máme my u nás na Slovensku, má celkovo vo svete až 137 iných štátov, čo je vlastne dve tretiny štátov sveta. A keď sa pozrieme na tú mapu, tak uvidíme, že túto legislatívu majú prísnejšie nielen teda kresťanské štáty trebárs v strednej a južnej Amerike, ale majú ju prísnejšie aj moslimské štáty v Afrike, na Blízkom východe, rôzne tie arabské štáty, majú ju prísnejšiu budhistické štáty v juhovýchodnej Ázii a dokonca aj India ako hinduistický štát ju má prísnejšiu. Čiže toto naozaj nie je otázka náboženstva, skôr je to otázka etiky a teda toho, že kedy vzniká život, ako som už hovoril aj predtým vo svojich príspevkoch.
A tak isto by som chcel vyvrátiť jeden taký ten mýtus, ktorý je dosť rozšírený, že naozaj interrupciu chcú sprísniť, majú len kresťania a tým, že ich teraz sprísnime, tak sa vrátime niekde do stredoveku. No opäť, keď sa pozrieme do histórie, tak v podstate vo väčšine štátov aj v západnej Európe boli interrupcie zlegalizované až v priebehu 20. storočia po druhej svetovej vojne v tých 60., 70. rokoch. A dokonca ešte v takých ultraliberálnych štátoch, ako je napríklad Holandsko, to bolo až v 80. rokoch a v Belgicku dokonca v roku 1990. No a ako posledný príklad použijem Švajčiarsko, ktoré si mnohí ľudia berú za taký príklad ekonomického, hospodárskeho, ako spoločensky úspešného štátu. Tak tento štát mal v podstate až do roku 2002, teda až do 21. storočia, mal tak isto legislatívu prísnejšiu, ako je tá naša, a umožňovala vykonávať interrupcie výlučne zo zdravotných dôvodov. Čiže až do roku 2002 to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2018 16:39 - 16:40 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Natália, ty si dosť dopodrobna rozprávala o tom profesorovi Nathansonovi, americkom. Ešte jedna taká zaujímavosť, tento profesor bol pôvodne ateista, neskôr s tým, ako, ako odhalil, v čom vlastne spočíva ten zločin, ktorý vlastne on sám páchal a nakoniec sa stal on sám kresťanom. I keď, samozrejme, v tejto veci nejde ani tak o náboženstvo, v tejto veci ide o ľudský život. A keď ide o ľudský život, tak každé náboženstvo, každé slušné náboženstvo je v tomto zajedno, že zabiť človeka je hriech.
Každopádne, ja by som ešte chcel upriamiť pozornosť na jeden taký fakt, o ktorom sa nehovorí. Stalo sa to v Poľsku, kde celkom prednedávnom prebiehala tá debata o tom, že či sa má sprísniť potratová legislatíva alebo nie. Lebo dnes, dnes sa tu rozprávame o tom, že deti sú vraždené pri interrupciách ešte teda predtým, než sa narodia, ale napríklad v Poľsku sa stal taký prípad, že dieťa, ktoré malo byť potratené už v tom vyššom štádiu tehotenstva, sa narodilo živé a zdravé, teda ten potrat nevyšiel, ale napriek tomu tá legislatíva, ktorá bola, ktorú aj my máme teraz ešte možno za prísnu, ale v skutočnosti aj tá legislatíva ešte umožnila to dieťa nechať jednoducho len tak dodýchať a zomrieť, hoci už bolo narodené. Čiže ten rozmer tej interrupcie a to, čo na to nadväzuje, je možno ešte horší, ako si myslíme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2018 16:12 - 16:13 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom za reakciu na moju rozpravu. Ja by som chcel naozaj upriamiť pozornosť na to, čo som hovoril v rozprave. To, čo sa možno menej, o čom sa menej hovorí v tejto rozprave a to konkrétne teda ten fakt, kedy človek je človekom, pretože to je práve tá debata alebo tá časť debaty, o ktorej tí propotratoví aktivisti chcú čo najmenej hovoriť, ktorej sa boja ako čert kríža, pretože ak by aj oni si uvedomili alebo by jednoducho priznali ten fakt, že človek je človekom od počatia, tak potom všetka tá ostatná argumentácia o ekonomických, sociálnych dôvodoch, o tom, že dievčatá otehotnejú príliš mladé alebo, zase naopak, príliš staré a tak ďalej, jednoducho všetky tieto argumenty, ktoré sa najčastejšie spomínajú, by padli v tom momente, keby, kedy by títo, títo potratári jednoducho uznali, že človek je človekom od počatia. Čiže myslím si, že od práve od tohto, od tejto debaty by sa to malo potom ďalej odvíjať.
Ďakujem ešte raz.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.5.2018 15:39 - 15:58 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žijeme v štáte, o ktorom jeho predstavitelia s obľubou a sústavne hovoria ako o štáte demokratickom, štáte, v ktorom sa ctia a dodržiavajú ľudské práva. Žijeme v štáte, kde sú základné ľudské práva a slobody zakotvené dokonca priamo v Ústave Slovenskej republiky a v nespočetných medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. A medzi týmito právami sa hneď ako prvé a najdôležitejšie právo uvádza v čl. 15 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právo na život, ktoré má každý. Teda každý človek bez výnimky. A ďalej je celkom jednoznačne napísané, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením a že nikto nesmie byť pozbavený života.
Na ochranu ľudských práv tu máme obrovské množstvo najrôznejších mimovládnych organizácií a občianskych združení. Máme tu verejnú ochrankyňu práv a napokon aj Ústavný súd, ktorý posudzuje sťažnosti občanov na porušovanie ich základných práv. A komu by nestačilo ani to, môže sa obrátiť dokonca aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Všade a zo všetkých strán, či už tu v parlamente, médiách, školách, skutočne všade počúvame, aké potrebné, aké dôležité je chrániť ľudské práva a ako sa úroveň demokracie či totality v tom-ktorom štáte posudzuje v závislosti od vzťahu tohto štátu a jeho režimu k týmto právam. Inými slovami, tam, kde sú ľudské práva pošliapavané, tam vládne podľa politológov a médií totalita, tam, kde sú dodržiavané, tam je demokracia, právny štát. Toľko teória.
Ale prejdime teraz k praxi, aká je tu u nás na Slovensku, v štáte, ktorý si taktiež hovorí demokratický. Položme si jednu jedinú, zato kľúčovú otázku: Ako sa môže nazývať demokratickým štátom štát, ktorý pošliapava v mene falošnej slobody a v mene falošnej humanity to najzákladnejšie ľudské právo, akým je právo na život? Ako vôbec môžeme v slovenskej spoločnosti hovoriť o nejakej demokracii, zákonnosti, práve a spravodlivosti, keď tu už viac ako 60 rokov prebieha legálne genocída národa? Genocída, ktorej padlo za obeť už viac ako 1,4 mil. nenarodených detí? Čo sme to za spoločnosť a čo sme to za štát, keď dovolíme celkom legálne vraždiť tie najbezbrannejšie a najnevinnejšie ľudské bytosti, keď dovolíme vraždiť naše vlastné deti? Veď len v priebehu minulého roka na súčasnú legislatívu o interrupciách, ktorú tu dnes prejednávame, doplatilo svojím životom presne 7 496 detí. Detí, ktoré sa ničím neprevinili, detí, ktoré nikomu neublížili, detí, ktoré doplatili len na to, že táto tzv. demokratická vláda radšej chráni práva asociálov na sociálne dávky bez práce, právo zločincov na komfort vo väzení, práva sexuálnych deviantov na verejný exhibicionizmus pri tzv. dúhových pochodoch, ako by mala chrániť to najzákladnejšie ľudské právo, právo ľudí na život od počatia až po prirodzenú smrť.
Pre všetkých tých tzv. ochrancov ľudských práv, pre všetkých tých tzv. humanistov a liberálov, ktorých je, bohužiaľ, aj v tomto parlamente viac než dosť, sú dokonca aj práva zvierat viac ako práva nenarodených detí. Táto tragédia, táto národná a sociálna katastrofa zašla dokonca až tak ďaleko, že kým svojho vlastného psa či mačku nemôžete len tak svojvoľne zabiť, ak nechcete mať na krku ochranárov alebo byť trestne stíhaní za týranie zvieraťa, svoje vlastné nenarodené dieťa, svoje vlastné dieťa môžete bez akýchkoľvek dôvodov, dokonca bez udania dôvodu, len tak na požiadanie zavraždiť rukami lekára.
A keď hovorím o národnej a sociálnej katastrofe, mám na mysli to, že interrupcie alebo tzv. umelé prerušenia tehotenstva, ktoré sú v skutočnosti, ako tu už viackrát dnes odznelo, len ich definitívnym ukončením, nie sú len odpornými vraždami, ktoré sú na Slovensku legálne. Interrupcie sú vzhľadom na počet obetí a následky doslova genocídou nášho národa. Žiadne vymieranie národa, žiadna demografická kríza, žiadne starnutie obyvateľstva a z toho prameniace problémy dôchodkového systému by nikdy neexistovali, keby sme si sami nezavraždili 1,4 mil. vlastných detí.
Uvedomujeme si vôbec, aký obrovský ľudský potenciál sme stratili? Uvedomujeme si vôbec, aké ďalekosiahle následky má toto beztrestné vraždenie nevinných detí na celú spoločnosť a našu budúcnosť? Páni poslanci, načo sú nám všetky tie mimovládky bojujúce za ľudské práva, načo nám je Ústavný súd Slovenskej republiky, načo nám je Rada Európy a aj Európsky súd pre ľudské práva, keď všetky tieto inštitúcie umožňujú legálne zabíjať nevinných detí; nevinné deti, keď všetky tieto inštitúcie umožňujú legálne páchať túto genocídu, ktorá nemá v histórii ľudstva obdoby?
Liberálna parlamentná demokracia typická najmä pre západnú Európu a Európska únia na nej založená sa nám dávajú permanentne za vzor ako vrchol demokracie a spravodlivosti, podobne ako sa nám kedysi dával za vzor komunistický Sovietsky zväz. V skutočnosti ale je táto tzv. západná vyspelá demokracia jeden veľký vrchol pretvárky. Jeden veľký vrchol falošnosti, pokrytectva a farizejstva, jeden veľký podvod. Zoberme si len takú Radu Európy, pod ktorú spadá aj spomínaný Európsky súd pre ľudské práva. Táto medzinárodná organizácia európskych štátov na jednej strane deklarovala za svoj hlavný cieľ ochranu ľudských práv a posilňovanie demokracie, no na strane druhej v apríli 2008. roku na svojom zasadnutí v Štrasburgu schválila rezolúciu Prístup k legálnej a bezpečnej interrupcii v Európe, ktorá vyzýva členské štáty, aby dekriminalizovali interrupcie.
A ten slávny Európsky súd pre ľudské práva, ktorý by mal byť vzorom ochrany ľudských práv v Európe, ten rozhodoval o interrupciách a práve na život nenarodených detí hneď v niekoľkých prípadoch, ale vo všetkých svojich rozhodnutiach stanovil, že nenarodené dieťa, tzv. plod, nie je osobou oprávnenou na právo na život.
A tohto zvráteného prístupu sa, žiaľbohu, drží aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý by ako prvý mal ochraňovať ľudské práva na Slovensku. Známe ustanovenie z ústavy, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením, si tento súd vykladá tak, že interrupcia, teda zničenie ľudského života, môže byť legálne vykonaná do istej doby, prakticky kedykoľvek o to žena požiada. Ak má byť toto ochrana ľudského života pred narodením, tak potom Ústava Slovenskej republiky je len obyčajným zdrapom papiera už nielen pre tzv. štandardných politikov, ale už dokonca aj pre samotný orgán ochrany ústavnosti Ústavný súd Slovenskej republiky. Čo je samozrejmé tým piatim sudcom Ústavného súdu, ktorí nepodľahli liberálnej propagande a zachovali si zdravý zmysel pre spravodlivosť.
Nie je náhoda, že prvým štátom sveta, ktorý uzákonil umelé potraty, bol v roku 1920 boľševický Sovietsky zväz a rovnako aj u nás boli interrupcie prvýkrát legalizované v komunistickom Československu. Myšlienka legálneho zabíjania nenarodených detí sa teda nezrodila niekde v hlavách skutočne demokraticky zmýšľajúcich jedincov, ale v tej najtvrdšej totalite, v ktorej samotný ľudský život nikdy nič neznamenal. No po druhej svetovej vojne túto totalitnú myšlienku, túto totalitnú zvrátenosť rad za radom prijali nielen totalitné komunistické štáty východnej Európy, ale aj tzv. demokratické, kapitalistické štáty západnej Európy, tie, ktoré dnes nekriticky obdivujú mnohí naivní ľudia aj u nás.
Panie poslankyne, páni poslanci, podľa historikov bolo v nacistickej Európe zavraždených v rokoch 1941 – 1945, teda v priebehu piatich rokov, počas holokaustu 6 mil. Židov. Dnes v 21. storočí je zavraždených v demokratickej Európe nie raz, ale každých päť rokov pri interrupciách 21 mil. ľudí, teda trojnásobne viac ako počas židovského holokaustu. Ja sa pýtam, o čom je súčasná tzv. demokratická Európa lepšia od nacistického Nemecka? V čom je medzi nimi rozdiel? Kým nacisti vraždili príslušníkov pre nich menejcenných rás, tzv. demokrati dnes vraždia ešte vo väčšom rozsahu nenarodené deti, ktoré sú pre nich taktiež menejcenné v porovnaní už s narodenými deťmi či dospelými ľuďmi.
A použijem aj iné prirovnanie odhaľujúce obludné rozmery interrupcií. Každoročne sa vo svete v krajinách, kde sú interrupcie legálne, zavraždí 26 mil. nenarodených detí. Teda za šesť rokov neuveriteľných 156 mil. detí, čo je viac ako dvojnásobok celkového počtu vojenských aj civilných obetí druhej svetovej vojny, rovnako trvajúcej šesť rokov.
Samozrejme, všetci dobre poznáme argumenty liberálov a vôbec všetkých tých, čo chcú, aby mohli ženy chodiť na potraty z akéhokoľvek dôvodu. Vraj zakazovanie potratov je zasahovaním do ľudských práv žien, ktorým sa upiera právo na slobodu rozhodovať o vlastnom tele. Otázkou ale je, čo je viac, právo na súkromie alebo právo na život? A práve tu sme pri podstate celého problému. Všetci títo ľudia jednoducho zatvárajú oči pred nepohodlnou pravdou, pred jednoznačným faktom, pred nie náboženským, ale vedeckým faktom, že človek sa človekom nestáva ani narodením, ani dovŕšením prvého či druhého trimestra tehotenstva, ale že človek je človekom už od samého počatia. Pri interrupciách teda ženy nerozhodujú o vlastnom tele a vlastnom živote, ale o živote svojho vlastného dieťaťa, ktoré je s ich telom len dočasne spojené, o živote ďalšieho človeka, na ktorého život nemajú právo siahať ani ony, ani nikto ďalší.
Áno, každý z nás má právo rozhodovať o tom, koľko budeme mať detí, a toto právo nikomu a tobôž ženám neberieme ani nechceme brať. No toto právo, toto rozhodnutie je nutné vykonať ešte pred počatím, pred, pretože po ňom už nie je o čom rozhodovať. Pretože po počatí už dieťa máme, či sa nám to už páči alebo nie. Každý pár predsa veľmi dobre vie, že pri pohlavnom styku môže žena otehotnieť, a je teda dopredu informovaný o následkoch svojho slobodného rozhodnutia. Ak teda dôjde k tehotenstvu, je to ich zodpovednosť, za ktorú musia niesť aj prípadné negatívne následky pre svoj osobný život.
Na to však musíme poznať pravdu. Pravdu, že neexistuje žiaden iný okamih, ktorý by bolo možné označiť za vznik života človeka, ako je počatie. Pretože len a jedine v tomto okamihu sa z dvoch buniek, mužskej a ženskej, stáva ľudský organizmus, ktorý má samostatné DNA, samostatný genetický kód odlišný od DNA matky aj otca. DNA, v ktorom sú zakódované všetky vlastnosti dospelého ľudského jedinca. Všetko ostatné nie je ničím iným ako vývinovým štádiom ľudskej osoby. Tak ako človek sústavne od narodenia sa vyvíja z novorodeneckej fázy cez fázu batoľaťa, fázu detstva a fázu puberty až do fázy dospelosti, tak isto sa človek vyvíja od počatia z fázy embrya cez fázu plodu až po narodenie. Embryo alebo plod teda nie sú ničím iným ako len označením časti vývinových fáz človeka, fáz, ktoré sa odohrávajú ešte pred narodením v ženskom tele, sú teda len časťou ľudského vývoja, ktorý kontinuálne pokračuje aj po narodení až do dospelosti.
Samozrejme, liberáli a im poplatní vedci budú vykrikovať, že človek v žiadnom prípade nie je človekom od počatia, ale až po dosiahnutí istého veku, teda až niekoľko týždňov či mesiacov po počatí. Pozrime sa na to bližšie. Najčastejšie tvrdia, že človek sa stáva človekom až po uplynutí 12 týždňov tehotenstva, pretože až v tomto období dosiahol mozog tzv. plodu patričnú úroveň a funkčnosť. Aj preto je v našej súčasnej legislatíve dovolené vykonávať interrupcie na požiadanie do 12. týždňa. Sa ale pýtam, ktorý lekár či vedec môže so 100-percentnou istotou určiť okamih, v ktorom mozog konkrétneho dieťaťa dosiahol patričnú úroveň? A na základe čoho je vôbec táto úroveň stanovená? A čo v prípade, že niektoré dieťa dosiahne túto úroveň skôr ako v dvanástich týždňoch a iné neskôr ako v dvanástich týždňoch? Veď predsa ľudia nie sú žiadne stroje, ktoré sa vyvíjajú presne rovnakou rýchlosťou.
No najlepšie je, že dokonca ani v tejto komunite hľadajúcej vznik človeka, nejakej mozgovej činnosti nepanuje jednotný názor. Inak by totiž nemohli existovať vo svete štáty, ktoré umožňujú vykonávať umelé potraty na požiadanie už v 10. týždni tehotenstva, alebo, naopak, iné štáty, ktoré to umožňujú aj omnoho neskôr. A potom je tu aj iná veľká skupina liberálov a im poplatných vedcov, podľa ktorej je človek človekom až vtedy, keď je schopný prežiť mimo tela matky. Tak napríklad vo Veľkej Británii stanovili túto schopnosť na 28. týždeň tehotenstva a na základe toho umožnili vykonávať interrupcie len do tohto časového limitu. No po roku 1990 došli na to, že deti sú schopné prežiť aj skôr. A preto tento termín vzniku človeka zmenili a stanovili jednoducho na 24. týždeň tehotenstva. No dnes už aj tento termín vzniku človeka na základe kritéria a schopnosti prežiť mimo maternice je nesprávny a prekonaný a nie je nejakou vedeckou teóriou či vedeckými zisteniami, ale jednoduchou praxou. V roku 2006 sa totiž v Spojených štátoch narodilo a prežilo dieťa len v 22. týždni tehotenstva, pričom v najmodernejších pôrodniciach dnes bežne prežije dokonca polovica detí, ktoré sa narodia už v 23. týždni od počatia. Posudzovanie vzniku človeka podľa tohto kritéria teda nie je posudzovaním závislým od objektívnej pravdy, ale posudzovaním maximálne závislým od pokroku vo vede a medicíne.
Rovnako hlúpa a zvrátená je aj ďalšia pseudovedecká teória, ktorá tvrdí, že človek je človekom až vtedy, keď má mozog a nervovú sústavu vyvinutú natoľko, že cíti bolesť. Aj tu sa však títo špekulanti a teoretici rozchádzajú v tom, kedy začíname cítiť bolesť. Podľa niektorých je to až v 24. týždni tehotenstva, podľa iných už v 20. týždni.
Páni liberáli, sme teda ľuďmi v 10., 11., 12., 14., 20., 22., 23., v 24. alebo v 28. týždni? Skutočne chcete, aby o legálnosti interrupcií, a teda o živote a smrti našich detí rozhodovali rôzne pseudovedecké kritériá a teórie, ktoré sa nevedia zhodnúť ani len približne na jednom konkrétnom termíne a na jednej konkrétnej zásadnej biologickej udalosti? Majú niektoré deti zomrieť len preto, že sa narodia o jeden alebo dva dni skôr, ako určuje váš zákonný limit? Mám na mysli prípady, keď lekári v mnohých štátoch s legálnymi interrupciami, napríklad vo Veľkej Británii, nezachraňujú, ale nechávajú zomrieť deti, ktoré by mohli prežiť, a to len preto, že tieto deti ešte nestihli prekročiť zákonnú hranicu 24 týždňov určujúcu, kedy sú podľa práva ľuďmi s právom na život.
Tieto fakty, o ktorých som hovoril, potvrdzuje aj jeden z hlavných protagonistov legalizácie interrupcií v Spojených štátoch amerických a riaditeľ svojho času najväčšej interrupčnej kliniky profesor Bernard Nathanson. On sám vykonal viac ako 5-tisíc umelých potratov. Ten sa svojho času vyjadril, citujem: "Som doktor Bernard Nathanson, posledný žijúci spoluzakladateľ NARAL, propotratovej organizácie, ktorú sme založili v New York City koncom 60. rokov 20. storočia. Založili sme ju, aby sme rozšírili propotratovú mentalitu po celej krajine. Jednou z našich stratégií, ktorými sme chceli zmiasť ľudí, bolo popieranie faktu, o ktorom sme všetci vedeli. Umelý potrat zabíja existujúcu ľudskú bytosť. Toto bola najväčšia chyba môjho života a najväčšia chyba dejín nášho národa, Spojených štátov amerických."
Zaujímavosťou tohto lekára je aj to, že vyvrátil najčastejší argument stúpencov legálnosti interrupcií a síce, že zákaz interrupcií nezníži počet interrupcií, ale len presunie ich výkon do ilegálneho a nebezpečného prostredia. Doktor Nathanson totiž priznal, že legalizátori potratov úmyselne klamali o štatistike nelegálnych potratov v čase, keď ešte v USA existoval plošný zákaz interrupcií. Ich počet odhadovali na 100-tisíc, ale médiám tvrdili, že v USA ich je ročne až jeden milión. Kým teda do roku 1973 bolo v Spojených štátoch amerických ročne približne 100-tisíc ilegálnych interrupcií, po legalizácii interrupcií sa toto číslo vyšplhalo v priebehu desiatich rokov až na 1,3 mil. v roku 1983. Aj keď zoberieme do úvahy zvýšenie počtu obyvateľov, stále je to o viac ako dvanásťnásobný nárast počtu interrupcií po tom, čo boli zlegalizované.
Už len na tomto príklade teda môžeme demonštrovať, že stúpenci legálnosti potratov nielen vedome klamú, ale aj to, že postavením interrupcie mimo zákon interrupcie radikálne znížime a zachránime tak obrovské množstvo ľudských životov. Áno, nájdu sa určite aj také ženy, ktoré budú cestovať za potratmi na potratové kliniky do zahraničia, či dokonca podstúpia nebezpečné ilegálne potraty na našom území. Ak sa však rozhodnú takto riskovať svoje životy a svoje zdravie, je to ich voľba a ich zodpovednosť. Nikto ich k tomu nenúti a oni však tiež nesmú nútiť svoje vlastné deti, aby podstúpili utrpenie a smrť. Pretože kým tieto ženy majú možnosť voľby, či dieťa donosia, alebo podstúpia všetky riziká ilegálneho potratu, dieťa, ktoré nosia pod srdcom, žiadne možnosti nemá a je odkázané len a výlučne na rozhodovanie svojej matky.
Okrem toho podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie ročne príde o život pri nelegálnych interrupciách v krajinách s reštriktívnymi zákonmi 47-tisíc žien, z toho však 98 %, teda takmer všetky prípady sú z rozvojových štátov z Afriky, teda nie z Poľska či iných európskych štátov porovnateľných s nami. Oproti tomu, oproti tomuto číslu však prichádza ročne o život po celom svete v krajinách s liberálnymi zákonmi 26 mil. detí, čo je skutočne neporovnateľne vyššie číslo. Preto ak sa rozprávame o ochrane života, už len z tejto štatistiky je zrejmé, že interrupčná legislatíva a jej zmeny sa dotýkajú v prvom rade životov nenarodených detí a v podstate len okrajovo životov žien, ktorým by boli umelé potraty zakázané. Ak nám teda skutočne ide o ľudské životy, neporovnateľne viac ich zachránime vtedy, ak interrupcie na požiadanie postavíme mimo zákon.
Áno, je pravda aj to, že vždy, keď niečo zakážeme a postavíme do ilegality, tak tu bude snaha hľadať nejaké náhradné riešenia a vyhľadávať zakázané služby na čiernom trhu, prípadne v štátoch, kde nie sú zakázané. Ak by sme ale len na základe tejto argumentácie mali nechať interrupcie na požiadanie naďalej legálne, tak potom môžme rovnako legalizovať aj nájomné vraždy, pretože aj tie by prestali byť doménou čierneho trhu, ak by boli zlegalizované. Okrem toho ani podľa súčasnej legislatívy nemôžu byť vykonávané interrupcie na požiadanie kedykoľvek, ale len do dvanásteho týždňa tehotenstva. Čiže aj dnes hrozí riziko, že ženy, ktoré tento termín nestihnú, pôjdu na umelé potraty do zahraničia, kde tento limit nemajú, alebo ich podstúpia, naopak, na čiernom trhu. Máme teda legalizovať aj tieto interrupcie?
Viac k interrupciám a k celej tejto téme poviem ešte v rozprave ústnej, do ktorej sa prihlásim.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2018 15:29 - 15:31 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Krajniak, vy ste hovorili o tom, ako sa častokrát narodia deti, ktorým lekári predpovedali to, že budú nejako veľmi ťažko postihnuté alebo dokonca, že neprežijú. V podstate aj naša legislatíva, náš návrh zákona pamätá aj na tieto prípady, pretože ešte raz by som chcel zdôrazniť, že v našom prípade alebo teda podľa našej novely zákona by nebolo možné vykonávať interrupcie, tak ako tomu bolo doteraz, v prípade, ak by bol ohrozený zdravý vývoj plodu. Čo to znamená?
Zdravý vývoj plodu, to nie je len prípad, keby, kedy to dieťa by mohlo nejakým spôsobom byť naozaj vážne choré po tom, čo sa narodí, ale ide napríklad aj o také prípady podľa v súčasnosti platnej vyhlášky, ak je napríklad otec alkoholik alebo matka alkoholička, prípadne ak majú nejakú psychózu, nejakú duševnú poruchu a jednoducho na základe tohto sa automaticky predpokladá, že aj to dieťa, ktoré sa narodí, bude mať túto poruchu, hoci to vôbec tak nemusí byť. Čiže práve takéto prípady by podľa našej novely zákona neboli možné.
Ďalšia, ďalšie také porovnanie so súčasnou legislatívou je aj v tom, že kým doteraz bolo možné vykonávať interrupcie v prípade ťažkého poškodenia plodu až v podstate do skončenia tehotenstva alebo teda v podstate celých deväť mesiacov, tak podľa našej legislatívy by to bolo možné len do 24. týždňa. A posledná taká vec, ktorá odlišuje súčasnú legislatívu od tej nami navrhovanej, je to, že ak je geneticky chybný vývoj plodu, teda tá výnimka, ktorú by sme my dovolili, tak aj v tom prípade by muselo ísť o geneticky chybný vývoj plodu, ktorý je preukázateľný, to znamená, nie, ako je to teraz, že stačí, ak je riziko vyššie ako 10 %, čiže muselo by to byť naozaj preukázané. Čiže ja si myslím, že práve na takéto prípady naša legislatíva pamätá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2018 14:32 - 14:33 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolegyňa Grausová tu citovala celú Hippokratovu prísahu v celom jej znení, ktorá; ten, kto ju dobre počúval, tak zazneli tam tie slová, že explicitne zakazuje lekárom vykonávať interrupcie a nielen interrupcie, ale aj už eutanáziu, ktorá je teraz popri interrupciách rozšírená v tých západných, tzv. demokratických štátoch.
No a práve na tomto možno najlepšie demonštrovať tú dvojitú falošnú morálku všetkých tých tzv. liberálov, humanistov a ochrancov ľudských práv, ktorí na jednej strane vlastne sami čerpajú z toho antického odkazu humanizmu a Hippokrata majú za taký prototyp humanistu, no a na strane druhej obhajujú legislatívu, ktorá umožňuje bezbrehé vraždenie nenarodených detí. Ale v skutočnosti práve títo liberáli, ktorí majú teda plné ústa všetkých tých ľudských práv a slobôd, tak sú reálne v skutočnosti horší ako fašisti, lebo ešte ani tí nezabíjali vlastné nenarodené deti len a na základe toho, že nejaká žena príde a podpíše nejaké formálne tlačivo a na základe toho jej teda vykonajú potrat. Ešte aj oni mali väčšiu úctu k životu, keď už nie cudzích, tak aspoň k životu svojho vlastného národa.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2018 13:54 - 13:55 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som sa rovnako ako kolega Beluský dotkol toho, či tu je alebo nie je spoločenská objednávka, teda prečo práve v tejto chvíli prichádza naša strana so sprísnením interrupčnej legislatívy. No najlepším dôkazom toho, že táto spoločenská objednávka tu naozaj reálne je, sú práve pochody za život, ktoré; na potraty; v posledných dvoch pochodoch v Bratislave a v Košiciach sa zúčastnilo spolu možno takmer 200-tisíc ľudí, čím sa tieto pochody zaradili medzi najväčšie zhromaždenia od roku 1989. No napriek tomu dnes počúvame, že tie najväčšie zhromaždenia sú tie pochody za slušné Slovensko celkom na inú tému, pričom o týchto dvoch pochodoch za život sa takmer vôbec nehovorí.
No problém je v tom, že médiá sú tie, ktoré vytvárajú a určujú vnímanie ľudí, čo sa týka tej spoločenskej objednávky. Sú schopné vytvoriť tému z rôznych tých liberálnych úchyliek, sú schopné vytvoriť tému z registrovaných partnerstiev homosexuálov, po ktorých v podstate v mnohom netúžia ani tí samotní homosexuáli mnohí, zatiaľ čo tému ochrany života odsúvajú úplne na nejakú druhú koľaj, bagatelizujú a takmer zamlčujú. No bez ohľadu na to, či tu je alebo nie je spoločenská objednávka, podstatné je, že aj keby tu teda nebola, tak my ako poslanci Národnej rady sme jednoducho povinní chrániť život a toto je naša povinnosť nielen voči Bohu, ale aj voči nášmu národu.
Ďakujem.
Skryt prepis