Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.2.2019 o 9:42 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2019 11:56 - 11:56 hod.

Rastislav Schlosár
Pán poslanec Zelník, vy ste teraz povedali, že epidémie vznikajú tam, kde klesne tá zaočkovanosť pod 95 %. To ste teraz povedali. Tak mi, prosím, vysvetlite, ako je možné, že tá epidémia osýpok, ktorú sme mali napríklad v okrese Trebišov, bola pri 99-percentnej zaočkovanosti. Vysvetlite mi to, prosím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2019 11:52 - 11:54 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán poslanec Zelník, vy nazývate táranie nie to, čo hovorím ja, ale keby ste ma počúvali, ja som hovoril o názoroch mnohých odborníkov, lekárov. Hovoril som tam o tých stodvadsiatich talianskych lekároch, hovoril som tam o tom bývalom hlavnom hygienikovi Českej republiky. Ja neviem, či aj títo ľudia tárajú, keď tvrdia to, čo tvrdím ja vo svojom vystúpení.
Chcel by som ale zareagovať skôr na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej, ktorú tu nevidím, možno niekde na chodbe počúva. Pani poslankyňa Vaľová, ja som, keby ste ma počúvali, ja som nehovoril o tom, že deti, ktoré sú choré na osýpky, by mali chodiť medzi zdravé deti, to určite nie, ja som ale hovoril o tom, že to, že je nejaké dieťa dobrovoľne neočkované, ešte automaticky neznamená, že je nosičom nejakých chorôb, a hovoril som o tom, že keď aj niekto je očkovaný, či už dieťa, alebo dospelý, stále určité percento týchto dospelých ľudí a aj týchto detí a to percento je ešte omnoho väčšie ako tých 2,5 % detí, ktoré sa dobrovoľne neočkujú, môžu byť takisto nosičmi chorôb a jednoducho to tento zákon nijakým spôsobom nerieši. Ale už boli tu viackrát spomínané tie osýpky, tak ja neviem, či máte túto problematiku nejakým spôsobom naštudovanú, ja som sa tomu venoval, aj keď nie som lekár, venoval som sa tomu, lebo ma to osobne zaujíma. Neviem, či viete, že tá posledná epidémia osýpok, ktorá bola v roku 2018, tak z tých 438 zaznamenaných ochorení na osýpky nebol ani jeden, jedno dieťa, ktoré by nebolo očkované, pretože jeho rodičia by odmietli očkovanie. Dokonca podľa štatistík Úradu verejného zdravotníctva 81 % chorých na tieto osýpky bolo očkovaných minimálne jednou dávkou vakcíny a 42 % dokonca dvoma dávkami a napriek tomu na tie osýpky ochoreli. A ja naozaj nepoznám lepší príklad ako tento, ktorý dokazuje, že jednoducho to očkovanie nie je také účinné, ako tvrdia niektoré oficiálne autority, nazvime to tak, alebo ako tvrdia niektorí lekári. Práve na tomto prípade, na tomto príklade tých osýpok to vidieť. Nie, nie neočkované deti na to ochoreli, ale práve tí očkovaní na to ochoreli, takže poďme sa baviť o faktoch a na základe týchto faktov prímajme nejaké... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2019 10:45 - 10:58 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pani ministerka zdravotníctva nám tu predložila zákon, ktorý je na prvý pohľad tak v podstate veľmi komplexný a rozsiahly, že by možno bežného človeka pri jeho nejakom povrchnom preštudovaní ani nenapadlo, čo všetko môže skrývať. A skutočne tento návrh zákona pod dobre znejúcim heslom prevencia kontroly prenosných ochorení na Slovensku a pod takým možno múdro znejúcim heslom tzv. epidemiologickej bdelosti skrýva doposiaľ najväčší zásah do ľudských práv v oblasti zdravotníctva, aký sme sme tu kedy v histórii Slovenskej republike mali. Pán predseda...

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ospravedlňujem sa, pán poslanec.

Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR
Všetci veľmi dobre vieme, že od čias, keď skončili šialené pokusy nacistického lekára Dr. Mengeleho, tak panuje všeobecná zhoda medzi tými, čo si skutočne ctia ľudské práva v tom, že každý človek má plné právo rozhodovať o tom, aké lekárske zákroky podstúpi buď on sám, alebo jeho deti, za ktoré je právne a morálne zodpovedný. Nikto, ani lekári, ani vláda nemôže žiadneho svojprávneho človeka nútiť, aby bez bezprostredného ohrozenia života a zdravia podstupoval akýkoľvek zásah do svojho tela. A už vôbec nemôže nútiť len v mene prevencie celkom zdravého človeka do takého zákroku, ktorý môže spôsobiť jeho smrť či vážne poškodenie zdravia s trvalými následkami. Toľko teória, ktorá by mala byť samozrejmá v každom demokratickom a právnom štáte.
Bohužiaľ, prax je celkom iná. Prax je taká, že máme tu zákon, ktorý je tu aj dnes, keď pani ministerka navrhuje alebo teda našla nový spôsob, ako prinútiť rodičov, aby dali zaočkovať svoje deti proti svojej vôli. Nechcem tu teraz obšírne hovoriť o rizikách očkovania, o reálnych rizikách očkovania, o ktorých sa už povedalo a napísalo mnoho, a to nielen od politikov, ale aj od mnohých lekárov, vedcov či iných odborníkov. Snáď len ako príklad ako nejaký úvod do tejto problematiky, ja som tie príklady už spomínal aj v minulosti, ale musím ich zopakovať aj tu, je príklad už bývalého hlavného hygienika Českej republiky Michala Víta, ktorý v roku 2010 prelomil mýtus o tom, že očkovanie je neškodné, keď na margo tzv. BCG vakcíny proti tuberkulóze povedal, citujem: "U novorodencov môže očkovanie závažne poškodiť zdravie. V minulých rokoch dokonca došlo k niekoľkým úmrtiam." Koniec citátu.
A takisto môžem spomenúť otvorený list 120 talianskych lekárov z októbra 2015 adresovaný Štátnemu zdravotnému ústavu v Ríme, z ktorého si tiež dovolím citovať: "Neočkované deti sa javia byť nepochybne a všeobecne zdravšie, menej náchylné na prenosné choroby dýchacích ciest, menej náchylné na žaludočnočrevné ochorenia, na chronické choroby, menej náchylné na neurologické a behaveriálne poruchy, rovnako tak tieto deti len zriedkavo užívajú lieky a zriedka podstupujú chirurgické zákroky." No a napokon o rizikách očkovania by nepochybne mohli hovoriť aj mnohí rodičia, ktorí na vlastných, dovtedy celkom zdravých deťoch zažili, čo môže spôsobiť. A že ich nie je málo, dokazuje aj fakt, že v zahraničí, napr. v Spojených štátoch, kde je možno trocha väčšia uvedomelosť pri nahlasovaní poškodenia zdravia spôsobeného očkovaním a kde aj súdy podliehajú možno menšiemu tlaku médií alebo farmaceutickej loby, dostáva tzv. systém hlásenia nežiadúcich účinkov očkovania, VAERS, ročne 11-tisíc hlásení o takýchto účinkoch, čo okolo 1 % sú úmrtia spôsobené očkovaním, a to sa pritom ešte predpokladá, že hlásených je len 10 % takýchto prípadov.
Ako som už ale povedal, dnes tu nemusíme riešiť riziká očkovania. Na túto tému sme povedali mnoho aj tu v parlamente, keď sme ako poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko predkladali hneď dvakrát novelu, ktorá by zrušila sankcie za odmietnutie očkovania. Dnes tu ale musíme hovoriť o opatrení, aké skutočne nemá obdobu, opatrení, ktoré je ďalším príspevkom k systematickému budovaniu novodobej totality na Slovensku. O opatrení, ku ktorému si nedovolili pristúpiť dokonca ani komunisti v minulom režime. Dokonca aj tí boli v tejto veci demokratickejší ako vy, pani ministerka. Stručne povedané, váš návrh zákona je o tom, že ak nedáte zaočkovať svoje dieťa, nie pre nejakú ľahostajnosť alebo, ale len preto, že vám záleží na jeho zdraví, oprávnene sa obávate rizík očkovania a chcete pre svoje dieťa len to najlepšie, nedostanete už pokutu, ale po novom, ak tento návrh prejde, vám vaše dieťa neprijmú do škôlky. Jeden z vás rodičov tak potom bude musieť zostať s dieťaťom doma, príde o prácu, rodina stratí príjem a môže sa dostať do vážnych finančných ťažkostí. A vášmu dieťaťu, vyčlenenému z kolektívu ostatných detí, budú chýbať pre neskorší život potrebné návyky a vedomosti, ktoré získava práve v škôlke. Toľko v skratke.
A teraz mi povedzte, páni sociálni demokrati zo SMER-u, ktorí sa tu už postupne schádzajú na hlasovanie, to máme tento váš návrh považovať za ďalšiu súčasť vášho sociálneho balíčka pre ľudí? Skutočne chcete, aby dnes už viac ako tisíc slovenských rodičov ročne, ktorí odmietajú očkovanie svojich detí, začalo plniť štatistiky nezamestnanosti? Skutočne chcete tieto rodiny zruinovať len preto, že ich neviete presvedčiť o svojej pravde? Pretože presne o to tu ide. Najskôr ste dávali ľuďom za odmietnutie očkovania nemalé pokuty, ale keď ste zistili, že to nestačí, že drvivá väčšina rodičov odmietajúcich očkovanie radšej zaplatí pokutu, ako by malo dať svoje deti zaočkovať a vystavovať tak nejakým vážnym rizikám, tak ste si jednoducho na rodičov vymysleli nový bič. Neprijatie dieťaťa do škôlky, ktoré rodičov v podstate finančne postihne niekoľkonásobne viac ako doterajšie pokuty. Inými slovami, namiesto pokút potrestáte jedného zo zamestnaných rodičov stratou zamestnania, čiže dlhodobou stratou príjmu. Vy vlastne fakticky navrhujete hneď dva tresty pre neposlušných rodičov. Najskôr im neprijmete deti do školy, do škôlky a následne ich vyhodíte z práce. Teda tomu naozaj hovorím sociálny balíček roka.
Pani ministerka, viete, ako sa hovorí tomu, keď niektoré zdravé deti do škôlky budú môcť chodiť, ale iné tiež zdravé, hoci neočkované deti, nie? To je v podstate diskriminácia. Naozaj to nie je nič iné ako obyčajná diskriminácia. Diskriminácia ale na základe toho, že rodičia týchto detí majú iné názory na zdravotnú starostlivosť o svoje deti ako vy. Vy jednoducho neviete alebo nedokážete presvedčiť rodičov o bezpečnosti očkovania, tak sa uchyľujete k represii a to doslova k sociálne likvidačnej represii, ku akej sa neuchyľovali ani v otvorene totalitných režimoch. A čo je najlepšie, ak si prečítame vašu dôvodovú správu, tak sa z nej vlastne vôbec nedozvieme, z kých analýz či podkladov ste vychádzali. Napríklad z nej nie je zrejmé, koľko detí sa za posledné obdobie nakazilo v škôlkach chorobami, proti ktorým sa očkuje, a to od detí, ktoré boli dobrovoľne neočkované. A takisto sa nedozvieme ani, do akej miery je opodstatnené v podstate vylučovať dobrovoľne neočkované deti z kolektívu.
Ale je tu ešte jeden rozmer tohto vášho návrhu zákona. Ak je očkovanie také bezpečné a účinné ako tvrdíte, tak potom neočkované deti nemôžu nijakým spôsobom ohroziť tie očkované, ktorých je v škôlkach podľa štatistík viac ako 96 percent. Samozrejme, môžte mi oponovať a ja poznám ten váš argument, že do škôlok chodia aj deti, ktoré sú neočkované pre kontraindikáciu alebo deti, ktoré sú síce očkované, ale sú neimúnne pre neschopnosť organizmu vytvoriť si ochranu. Ja by som ich nazval tak možno rizikové deti. Otázka ale je, koľko je týchto rizikových detí. To už v dôvodovej správe k vášmu návrhu zákona nepíšete.
Všetci veľmi dobre vieme, že zákony, ktoré prijímame aj tu v Národnej rade, nie sú vždy výhodné pre všetkých. No našou povinnosťou je robiť také zákony, ktoré sú výhodné aspoň pre čo najväčší počet ľudí na Slovensku. V tomto prípade ale navrhujete zaviesť taký zákon, ktorý diskriminuje neočkované deti a ich rodičov fakticky vyhadzuje z práce, a to pod zámienkou, že chcete preventívne ochrániť, zdôrazňujem, preventívne ochrániť v podstate 1,4 % rizikových detí, ktoré by mohli byť teoreticky nakazené, pretože presne toľko podľa štatistík tvoria deti, ktoré nemôžu byť očkované alebo u ktorých očkovanie nefunguje.
Hovorím preventívne, pretože všetci dobre vieme, že neočkované dieťa ešte neznamená, že toto dieťa je choré alebo že je nosičom choroby, proti ktorej nebolo zaočkované. Zakázať chorým deťom styk so zdravými by bolo v podstate celkom v poriadku, no rozhodne nie je v poriadku zakázať styk zdravých, hoci neočkovaných detí s ostatnými zdravými deťmi len preto, že by náhodou mohli byť prenášačmi niektorých ochorení a nakaziť práve to 1 % rizikových detí v škôlke. Obzvlášť, ak sa pravdepodobnosť takéhoto prenosu pri niektorých chorobách, proti ktorým sa očkuje, rovná takmer nule, keďže sa tieto choroby u nás nevyskytujú už viac ako 50 rokov. Veď napokon aká je asi pravdepodobnosť nákazy napr. takou detskou obrnou, ktorá sa u nás vyskytla naposledy v roku 1960 a v minulom roku, teda v roku 2018, na ňu celosvetovo ochorelo len 33 ľudí z niekoľko miliárd ľudí, 33 ľudí na ňu ochorelo a aj to nie v Európe, ale v Afganistane alebo Pakistane. Tvrdíte, že chcete ochrániť 1 % rizikových detí. No kvôli ich preventívnej ochrane idete diskriminovať omnoho väčšiu skupinu detí, a to až 2,5 % detí, ktoré neboli dobrovoľne očkované a ktorým chcete zakázať chodiť do škôlok. Čo bude potom nasledovať v budúcnosti podľa tejto vašej zvrátenej logiky? To zakážete potom neočkovaným deťom aj vstup do školy, do MHD, do nákupných stredísk, do kín, na koncerty či nejaké iné kultúrne alebo športové podujatia? Jednoducho všade tam, kde sa zdržuje veľa ľudí? Vylúčite ich z každého väčšieho kolektívu?
Veď predsa aj tam hrozí riziko prenosu chorôb a o nič menšie ako v škôlkach, aj tam môžu byť zdrojom nákazy. Okrem toho zabúdate na fakt, že prenášačom ochorení nemusia byť nutne len neočkované deti. Prenášačom týchto chorôb môžu byť aj očkované deti, ktoré z rôznych dôvodov majú v krvi aj napriek očkovaniu nedostatočnú hladinu protilátok. A to je podľa zdravotníckych štatistík približne 4 až 5 % detí. Čiže raz toľko ako detí, ktoré sa dobrovoľne nedali zaočkovať. Ak by ste teda boli dôslední a išlo by vám naozaj o zdravé deti a nešírenie epidémií, museli by ste v prvom rade vylúčiť zo škôlok tieto deti. A rovnako tak by ste zo škôlok museli vylúčiť aj všetkých dospelých zamestnancov – učiteľky, upratovačky, kuchárky a vlastne aj rodičov detí, ktoré tam vodia tieto deti do škôlky. Pretože aj medzi nimi sú takí, čo sa nedali dobrovoľne zaočkovať. A to nehovorím o tom, že mnohí očkovaní dospelí dnes už nemajú dostatok protilátok, nakoľko boli očkovaní už pred mnohými rokmi, a teda aj oni môžu byť prenášačmi chorôb. A takisto nehovorím o tom, že proti niektorým chorobám títo dospelí ani neboli zaočkovaní, keďže v čase ich detstva ešte neboli povinné. Mám na mysli očkovania proti hemofilovým a pneumokokovým nákazám.
Vy ste sa ale, pani ministerka, zamerali len na jednu jedinú skupinu, a to tú najmenšiu skupinu možných prenášačov chorôb, skupinu dobrovoľne neočkovaných detí. A už len preto je tento váš návrh zákona, už len preto nerieši ciele, ktoré deklarujete a v podstate nedáva žiaden reálny zmysel. Vám ale, a takto tomu všetko nasvedčuje, vám ale vôbec nejde o ochranu a zdravie detí. Vy ste celý tento zákon vymysleli len preto, aby ste potrestali rodiny, ktoré odmietajú očkovanie. Rodiny, ktoré sa aj takýmto spôsobom vzopreli tomuto vášmu skorumpovanému a prehnitému systému. Vy ste si ho vymysleli preto, aby stúpal, stúpol predaj vakcín, aby sa tak mohli vďaka vašej vakcinačnej politike nabaliť vplyvné farmaceutické firmy. To je pravý zmysel vášho návrhu zákona. A to je aj pravý zmysel tejto vašej diskriminácie neočkovaných detí, ktorú presadzujete. Teda nie zdravie, ale obyčajný biznis. Každopádne, páni ministerka, bez ohľadu na to, či očkovaniu veríte alebo nie, a bez ohľadu na to, či tento váš zákon niekomu reálne pomôže, fakt je taký, že dnes nenájdete ani jedného lekára, ani jedného vedca, ani jedného politika, hoci aj z tábora tých najväčších stúpencov očkovania, ktorí by vám garantoval, že očkovanie nezabije vaše dieťa alebo z neho nespraví celoživotného invalida.
Pani ministerka, ja sa vás preto pýtam aj tu v tomto pléne, vy to viete zaručiť? A ak áno, dajte túto záruku na papier, podpíšte ju, alebo dajte aspoň nejaký verejný prísľub, že vy osobne alebo vaše ministerstvo odškodní prípadné obete očkovania. Ak ale nie ste schopná či ochotná nič garantovať, ani prevziať zodpovednosť za vaše vynucovanie očkovania detí proti vôli ich rodičov, potom ani nemáte právo nútiť týchto rodičov, aby si dali zaočkovať svoje deti, a to dokonca pod hrozbou diskriminácie v škôlkach.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 26.6.2019 10:38 - 10:39 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 9. septembra 2019. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.6.2019 9:59 - 10:00 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 9. septembra 2019.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.5.2019 18:18 - 18:19 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 17:36 - 17:37 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán poslanec Heger, je nepochybne dobré alebo teda ja chápem ten váš úmysel, že chcete pomôcť podnikateľskému prostrediu. Lebo ak teda vychádzame z toho, že sa neustále menia zákony, to určite nie je dobré, a takisto aj to, že chcete zaviesť do týchto vecí poriadok, treba oceniť. Ale zase na druhej strane, ako by ste sa vysporiadali s takou situáciou, keď dajme tomu v januári kalendárneho roka Národná rada schváli zákon, ktorý je jednoznačne v prospech, je veľmi pozitívny pre podnikateľské prostredie a je nielen teda pozitívny, ale prijatie takéhoto zákona je vyslovene naliehavou potrebou v prospech podnikateľov. A ak by teda tento váš návrh zákona bol schválený, tak by sme v podstate museli čakať prakticky celý rok, kým nadobudne účinnosť. Ako by ste sa vysporiadali s takouto situáciou?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2019 16:54 - 16:55 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 18. júna 2019.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2019 9:42 - 9:42 hod.

Rastislav Schlosár
Pán poslanec Klus, keď je niekto vrah, označíme ho, že je vrah. Keď je niekto zlodej, označíme ho, že je zlodej. Keď je niekto duševne chorý a je sexuálny deviant, tak je to jednoducho sexuálny deviant bez ohľadu, čo si vy vo vašej liberálnej hlave o tom myslíte. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2019 9:23 - 9:41 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na úvod chcem povedať, že vo svojom vystúpení nechcem a ani nebudem hovoriť, čo je v súvislosti s voľbou ústavných sudcov snáď najmedializovanejšie, teda nebudem hovoriť o otázke, či bývalý predseda vlády Robert Fico spĺňa alebo nespĺňa ústavné podmienky na svoju kandidatúru. Napokon túto otázku sme dopodrobna rozobrali na ústavnoprávnom výbore a môj postoj je celkom zrejmý z hlasovania, kde som opakovane hlasoval proti tomu, že podmienky kandidatúry spĺňa.
A neurobil som to preto, že by som sa na strane tzv. štandardnej opozície, že by som podporoval strany, ktorých prípadná vláda v budúcnosti by bola pre Slovensko a Slovákov rovnako katastrofálna, ako je tá súčasná vláda SMER-u, SNS a MOST-u - HÍD. Keď som hlasoval takpovediac proti Ficovi, urobil som tak preto, že dokumenty, ktoré predložil na ústavnoprávnom výbore, ma jednoducho nepresvedčili o tom, že spĺňa podmienky, ktoré vyžaduje ústava. A ani ja a ani nikto druhý z Ľudovej strany Naše Slovensko nemieni privierať oči nad nedodržiavaním zákona zo strany politikov a tobôž nemienime zachraňovať ľudí, ktorí Slovenskú republiku priviedli do stavu nesvojprávnej kolónie Európskej únie. Každopádne bolo by chybou, ak by bola táto rozprava len o jednom uchádzačovi, a preto radšej prejdem k celkovému hodnoteniu voľby kandidátov na ústavných sudcov.
Ako člen ústavnoprávneho výboru som mal možnosť absolvovať trojdňové vypočutie 39 uchádzačov o funkciu sudcu Ústavného súdu. Toto vypočutie sa tešilo veľkému záujmu médií a sledovalo množstvo ľudí, no napriek tomu som presvedčený o tom, že aj na tomto mieste je potrebné zosumarizovať jeho výsledky a povedať najmä vám poslancom Národnej rady, ktorí sa vypočúvania nezúčastnili, všetko podstatné o uchádzačoch, o ktorých už čoskoro budeme všetci rozhodovať.
Na prvom mieste si musíme všetci uvedomiť, že naším rozhodnutím o tom, koho z uchádzačov posunieme prezidentovi na vymenovanie, výrazne ovplyvňujeme to, kto bude celých 12 rokov rozhodovať na tom najdôležitejšom súde v našej republike na Ústavnom súde, a to o ničom menšom ako o Slovensku a o všetkých jeho občanoch. Pretože je to práve Ústavný súd, ktorý môže akékoľvek zákony, akékoľvek iné všeobecne záväzné predpisy a dokonca aj dojednané medzinárodné zmluvy zmiesť zo stola tým, že ich vyhlási za nezlučiteľné s ústavou. A je to Ústavný súd, ktorý môže zvrátiť aj priebeh volieb a referenda tým, že ich vyhlási za neplatné. A napokon je to Ústavný súd, ktorý je poslednou inštanciou na Slovensku, ktorá môže ochrániť základné práva a slobody našich občanov, poslednou inštanciou, ktorá môže zabrániť tak nástupu novodobej totality u nás, ako aj nástupu bezbrehého liberalizmu rozkladajúceho našu slovenskú spoločnosť a prevracajúceho stáročné hodnoty, ktoré nám odovzdali naši predkovia.
Svojím spôsobom teda rozhodujeme o tom, aký charakter bude mať Slovenská republika. Čo všetko, aké zákony, aké práva, aké povinnosti, aké konanie štátnych orgánov a iných subjektov bude u nás platiť, pretože to bude v súlade s ústavou, a čo, naopak, bude takpovediac za hranou, čo bude na Slovensku nemožné, pretože to Ústavný súd vyhlási za protiústavné.
Rozhodujeme tak v podstate o budúcnosti Slovenska a Slovákov. A práve preto nemôžeme pri výbere uchádzačov na funkciu ústavných sudcov pozerať len na formálne splnenie ústavou stanovených podmienok na vzdelanie, na prax, funkcie či vedeckú alebo publikačnú činnosť v oblasti práva a súdnictva, teda na veci, ktoré si každý z nás vie nájsť ľahko v životopisoch či motivačných listoch jednotlivých uchádzačov. Ale, naopak, musíme prihliadať na morálny kredit a na hodnoty, ktoré títo uchádzači vyznávajú. Dostať totiž na Ústavný súd sudcov, ktorí nemajú jasno v základných etických či právnych otázkach, ktorí nemajú odvahu otvorene hovoriť o svojich názoroch na súčasné, hoci aj kontroverzné témy alebo ktorí svojou hodnotovou orientáciou idú proti duchu samotnej ústavy, proti podstate nášho štátu a jeho základným záujmom, dostať takýchto sudcov na Ústavný súd by bolo z našej strany nielen nezodpovedné, ale vo svojej podstate by to nebolo nič iné ako vlastizradou.
Našou úlohou a naším poslaním ako zákonodarcov a politikov reprezentujúcich vôľu ľudí nie je totiž nič iné, ako ochraňovať, strážiť a presadzovať záujmy Slovenskej republiky a jej občanov, a to je aj zodpovedným rozhodovaním pri kreovaní jednotlivých štátnych orgánov. A toto jedine, toto musíme mať na zreteli pri každom rozhodovaní, a teda aj pri rozhodovaní o budúcej podobe Ústavného súdu.
A mal som to na zreteli aj ja, keď som všetkým uchádzačom kládol počas ich vypočúvania na ústavnoprávnom výbore tie isté otázky, ktorých cieľom bolo zistiť, ako sa jednotliví uchádzači stavajú k problematike zvrchovanosti Slovenskej republiky a ku koncepcii rodiny ako základnej a najdôležitejšej bunke každej ľudskej spoločnosti.
Aby som bol konkrétnejší. Na prvom mieste ma zaujímal ich pohľad na to, ako vnímajú zvrchovanosť Slovenskej republiky ako princíp zakotvený hneď v prvom článku, v prvom riadku a v prvom vete našej ústavy, a to v súvislosti s tým, čo sa uvádza v čl. 7 ods. 2 ústavy.
Na vysvetlenie: Až do 1. júla 2001 bola Slovenská republika bezpochyby zvrchovaným a nezávislým štátom. Po 1. júli 2001, keď bola Ústava Slovenskej republiky novelizovaná a pribudol tam sporný čl. 7 ods. 2, sa všetky naše zákony, všetky slovenské zákony a tým fakticky aj celá Slovenská republika podriadili právu Európskej únie. V praxi to znamená dve jednoduché, ale pritom fatálne následky pre Slovensko:
1. Čokoľvek si u nás v tomto parlamente schválime, akýkoľvek zákon na Slovensku prijmeme v oblasti hospodárstva, ekonomiky, ale aj v mnohých ďalších oblastiach, ktoré rieši Brusel, platí to len dovtedy, dokým Európska únia nerozhodne inak. Prečo? Pretože podľa čl. 7 ods. 2 ústavy majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
2. Ak Európska únia prijme nejaké nariadenie či smernicu, nech by išlo o akúkoľvek hlúposť, nech by boli tieto predpisy aj absolútne v rozpore s našimi národnými záujmami, Slovenská republika ich musí jednoducho akceptovať a dodržiavať, a to bez ohľadu na to, či s nimi my ako zákonodarcovia súhlasíme, bez ohľadu na to, či s nimi súhlasia občania Slovenskej republiky, ktorí nás volili a ktorých tu zastupujeme.
Ak teda máme v ústave článok, ktorý nadraďuje právo Európskej únie pred právom Slovenskej republiky, o zvrchovanosti, resp. suverenite nášho štátu nemôže byť ani reč. Nezáleží pritom, či sme sa vzdali len časti suverenity alebo či sme preniesli na Európsku úniu len výkon našich práv, tak ako to uvádzali niektorí uchádzači, pretože ak sa vzdáme čo i len časti suverenity, ak budú naše štátne práva vykonávať nie naše vlastné štátne orgány, ale cudzinci, teda cudzia moc, už nie sme viac suverénny štát. Suverenita totižto nie je nič iné ako nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci vo vnútri štátu aj navonok. A neznamená nič iné ako to, že štát nie je podrobený vôli a záujmom iného štátu alebo vôli medzištátnych združení.
V prípade Európskej únie všetci dobre vieme, že náš štát je celkom závislý od toho, čo k nám príde z Bruselu, že náš štát sa nepodrobuje vôli svojich občanov, ale vôli cudzincov, záujmom cudzej moci, záujmom a rozhodnutiam Bruselu, na ktoré nemáme prakticky žiaden reálny vplyv.
Žiaľ, ako som mal možnosť počuť z úst samotných uchádzačov, okrem uchádzača, ktorého som navrhol ja sám, Dr. Hrádeka, sa nenašiel ani jeden jediný, ktorý by vnímal naše členstvo v Európskej únii ako ohrozenie našej zvrchovanosti. Tí, čo majú mať na zreteli ochranu ústavnosti, a teda aj ochranu princípov, na ktorých Slovenská republika vznikla a na ktorých musí stáť, ak nemá byť nejakou nesvojprávnou kolóniou, tak títo uchádzači sa zmohli len na suché konštatovanie, že sme sa dobrovoľne pripojili k Európskej únie na základe referenda a teda že musíme tento stav, toto podriadenie cudzincom, ktoré ja nenazvem inak ako otrockým podriadením, že ho musíme jednoducho akceptovať.
Niektorí z nich prišli dokonca s názorom, o ktorom ani netušili, že bude za pár dní potom prekonaný rozhodnutím samotného Ústavného súdu. Vraj jednotlivé ustanovenia ústavy nemôžu byť vo vzájomnom rozpore. Tento trocha naivný názor, ktorý mal veľmi jednoducho vyriešiť problém zvrchovanosti Slovenskej republiky v rámci Európskej únie bez toho, aby sa nad ním museli ďalej zamýšľať, im vyvrátil 30. januára tohto roku sám Ústavný súd, keď vo veci bezpečnostných previerok sudcov a kandidátov na vymenovanie sudcov konštatoval vzájomný rozpor jednotlivých ustanovení ústavy.
Ústavný súd pritom vyslovil veľmi dôležitú vetu, citujem: "Ústava Slovenskej republiky obsahuje implicitné materiálne jadro, pričom základ tohto implicitného materiálneho jadra ústavy tvoria princípy demokratického a právneho štátu a tomuto jadru nemôžu odporovať ani ústavné zákony."
Konštatoval tak fakticky, že akýkoľvek ústavný zákon prijmeme, teda aj ústavný zákon, ktorý v roku 2001 podriadil naše právo právu Európskej únii, musí byť v súlade s princípmi vyjadrenými práve v čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorý uvádza, že Slovenská republika je nielen demokratický a právny štát, ale na prvom mieste že je štát zvrchovaný. A práve tieto princípy aj ochranu musí mať na zreteli každý ústavný sudca.
Poďme ale ďalej. Ešte viac ako v prípade postoja k zvrchovanosti vo vzťahu k Európskej únii sa jednotliví uchádzači demaskovali pri hodnotových otázkach, na ktoré som sa ich pýtal. Väčšina z nich sa práve pri týchto otázkach krútila ako hadi a alibisticky sa vyhovárala na to, že nie je vhodné, aby sa kandidát na sudcu vyjadroval k témam, ktoré môžu byť v budúcnosti predmetom konania na Ústavnom súde.
V skutočnosti práve preto, že Ústavný súd môže byť v budúcnosti tým orgánom, ktorý rozhodne v konečnom dôsledku o tom, či u nás budú platiť registrované partnerstvá homosexuálov či iných sexuálnych deviantov, alebo adopcie detí týmito indivíduami, práve preto je mimoriadne dôležité, aby sme vedeli, aký názor majú uchádzači na funkciu ústavných sudcov, názor na tieto etické témy.
A rovnako tak je dôležité, aby sme vedeli ich postoje k tzv. Istambulskému dohovoru, na ktorý som sa ich pýtal, pretože práve ten pod zámienkou ochrany žien pred domácim násilím pretláča tzv. gender ideológiu, ktorá popiera prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami a vychádza z pomätenej predstavy, že človek sa rodí ako osoba bez rodu, pričom rod sa vytvára postupne vplyvom spoločnosti, výchovy alebo procesom sebaurčenia. Čiže inými slovami, že svoje pohlavie si môžme slobodne vybrať, že sa môžme kedykoľvek rozhodnúť, či budeme vychovávať z našich synov ženy a z našich dcér mužov.
Poviem to jednoznačne. Každý, kto má na zreteli naše národné záujmy, každý, kto nechce, aby naše deti či vnuci žili v degenerovanej spoločnosti, v ktorej bude za normálne považované aj tá, za normálne považované aj tie najväčšie zvrhlosti, každý rozumný človek musí dbať na to, aby rozhodujúcu moc v našom štáte, a to aj súdnu moc a zvlášť súdnu moc na Ústavnom súde, nemali liberáli ani iní nezodpovední jedinci, ale ľudia, ktorí sa dôsledne držia a napĺňajú to, čo je napísané v samotnej preambule našej ústavy. V preambule, kde sa píše o pamätaní na politické a kultúrne dedičstvo našich predkov, kde sa píše o cyrilo-metodskom duchovnom dedičstve.
Žiaľ, ako som mal možnosť zistiť na vypočúvaní uchádzačov o funkciu ústavných sudcov, Slovensko sa nachádza ešte v horšom bahne, ako som si myslel. Ak totiž z 39 uchádzačov nájdeme nanajvýš dvoch alebo troch, ktorí odmietajú zvrhlú protispoločenskú, a trúfam si povedať, aj protiústavnú agendu liberálov, a ostatní buď mlčia, alebo dokonca otvorene túto agendu podporujú, ako napríklad dnes už odstúpivšia kandidátka rektorka Akadémie policajného zboru Lucia Kurilovská, tak potom sa takmer so stopercentnou istotou dostanú na Ústavný súd ľudia, ktorí Slovensko a jeho spoločnosť pri prvej príležitosti svojimi rozhodnutiami zničia. A to práve, páni poslanci, nemôžeme dopustiť.
Ak mám teda vyjadriť dojem, aký som nadobudol z tohto vypočúvania, niekoľkými jednoduchými slovami, tak poviem, že som bol svedkom zbabelosti, svedkom vykrúcania, svedkom nerozhodnosti takmer všetkých uchádzačov, a to nielen v aktuálnych etických otázkach, ale dokonca aj v otázkach medzinárodného práva, ktoré Ústavný súd takisto rieši, keďže posudzuje súlad medzinárodných zmlúv s ústavou. Za všetky len dva príklady.
Keď som samotnej predsedníčke Najvyššieho súdu Daniele Švecovej položil otázku, ako sa pozerá na problematiku budovania múrov rozdeľujúcich obyvateľov jedného štátu, konkrétne na budovanie múrov rozdeľujúcich dokonca už aj diaľnice v štáte Izrael na židovskú a palestínsku časť, teda o problematike, ktoré mnohí, mnohé ľudskoprávne organizácie vnímajú ako prejav apartheidu, nedostalo sa mi absolútne žiadnej odpovede. Pani Švecová sa proste odmietla na túto tému vyjadriť.
A podobne keď som sa iného uchádzača opýtal na to, ako vníma útok Spojených štátov na Irak bez toho, aby boli Spojené štáty sami napadnuté a bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, či toto nie je agresia z hľadiska medzinárodného práva, opäť som sa nedočkal žiadnej odpovede.
Akoby sa viacerí uchádzači báli vyjadriť svoj názor na tieto témy len preto, že sa negatívne dotýkajú štátov, ktoré u nás nemožno kritizovať, a to, bohužiaľ, ani na tejto parlamentnej pôde, ak, samozrejme, ako poslanci nechceme dostať tisíceurovú pokutu, tak ako sa to stalo poslancom Mizíkovi a Mazurekovi.
No čo ma najviac prekvapilo, nebolo to, že sa na Ústavný súd chcú dostať väčšinou eurohujeri alebo ktorí, kandidáti, ktorým slovenská zvrchovanosť nič nehovorí, ani to, že tam chcú ísť ultraliberáli podporujúci práva deviantov, najviac ma prekvapilo, že ústavnými sudcami sa chcú stať aj takí odborníci a "ochrancovia ľudských práv", ktorí už teraz svojimi rozhodnutiami zasahujú do základných práv a slobôd garantovaných ústavou. Mám na mysli napríklad sudcu Najvyššieho súdu Petra Melichera, ktorý aj pred ústavnoprávnym výborom obhajoval svoje rozhodnutie nezaregistrovať jedno mládežnícke občianske združenie, pričom ako dôvod uviedol okrem iného aj to, že v stanovách malo toto združenie ako svoj symbol uvedenú hymnickú pieseň "Hej, Slováci!". Teda aj na vypočúvaní pred ústavnoprávnym výborom som sa dozvedel, že podľa sudcu Najvyššieho súdu, ktorý chce byť už aj ústavným sudcom, je fakticky nelegálne používať pieseň, ktorú vytvoril ešte v roku 1834 štúrovský básnik Samo Tomášik, ktorú používa nespočetné množstvo rôznych organizácií a jednotlivcov a dokonca aj súčasná vládna Slovenská národná strana. Tak toto je podľa tohto kandidáta niečo, čo je dôvod na to, aby občianske združenie nemohlo byť riadne zaregistrované.
Ale máme tu ešte jedného kandidáta, ktorý chce byť na jednej strane sudcom Ústavného súdu, ale na strane druhej mu nerobí problém, aby ako poslanec Národnej rady zahlasoval za zákon, ktorý je podľa Ústavného súdu protiústavný, a to nie v nejakej technickej záležitosti, ale priamo vo veci základných práv a slobôd. A ten kandidát nie je nikto iný ako dnes už bývalý člen ústavnoprávneho výboru za MOST - HÍD Peter Kresák. Ten Kresák, o ktorom tu včera pán poslanec Matovič hovoril ako o vedomom spolupracovníkovi ŠtB. Ten poslanec Kresák hlasoval za novelu bývalej ministerky Žitňanskej, novelu Trestného zákona, ktorá pod zámienkou boja s extrémizmom zásadným spôsobom zasiahla do práva na slobodu prejavu. A nehovorí to ja. Konštatoval to 9. januára tohto roku sám Ústavný súd, keď vyslovil, že niektoré ustanovenia tzv. extrémistických trestných činov sú v rozpore s čl. 24 ústavy, ktorý hovorí práve o slobode prejavu. A za toto zahlasoval pán poslanec a kandidát na ústavného sudcu Peter Kresák.
Panie poslankyne, páni poslanci, ak má byť toto vizitka kandidátov na ústavných sudcov, tak nás naozaj Pán Boh ochraňuj, pretože ak sa správne nerozhodneme a takíto ľudia sa na Ústavný súd dostanú, tak potom sa môžme rozlúčiť nielen s poslednými zvyškami našej nezávislosti a s poslednými zvyškami tradičných a stáročiami overených hodnôt, ale aj s poslednými zvyškami slobody prejavu. Potom môžme z našej ústavy vymazať hneď prvú vetu, že sme zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Prosím, pamätajte na to pri svojej voľbe. A hlasujte za takých kandidátov, ktorí možno nie sú najväčšími odborníkmi na ústavné právo, za ktorými možno nie sú desiatky učebníc či súdnych rozhodnutí, ale ktorí sú morálne bezúhonní a dôsledne dbajú na tie najzákladnejšie princípy, na ktorých stojí a musí stáť aj po našej voľbe slovenský štát.
Ďakujem.
Skryt prepis