Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2016 o 16:20 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 1.2.2017 18:26 - 18:26 hod.

Renáta Kaščáková
Mám iba prosbu o opravu, ale teda využijem príležitosť. To sme hlasovali o pridelení do výborov? (Reakcie z pléna.) Aha, prvé čítanie, sorry, dobre. Takže moje, áno, pardon, takže moja prosba je iba opraviť hlasovanie pri tlači č. 308, hlasovanie č. 47 som hlasovala proti, ale prosím zmeniť toto hlasovanie za "zdržala sa". Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2017 16:34 - 16:36 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem, pán Beblavý, že ste otvorili aj tému, o ktorej som ja vo svojom príspevku nehovorila, a to sú práve tie analýzy, to znamená, že na základe čoho ideme investovať nejaké prostriedky do projektov, keď nemáme spracované analýzy, nejakú víziu, nejaké proste globálne koncepcie toho, čo by sme chceli. A teraz narážam napríklad na dopravné projekty typu Národný generel dopravy, ktorý má vychádzať z plánov udržateľnej mobility naprieč regiónmi. Tie ešte neexistujú, konkrétne na VÚC-ke, veď vieme, že tie výzvy meškali, čiže ešte len teraz sa idú pripravovať. Ale je to všetko tak, ako ste povedali, tak ťahané za chvost, tak robené nejak, ako keby sme si najprv tie projekty naplánovali a potom tie koncepcie, tie analýzy, tie stratégie na to napasovávali, aby nám to nejako vyšlo, ale to je úplne opačný prístup. My sme jednoducho od začiatku, od toho 2013 roka mali začať s týmito stratégiami, týmito plánmi, týmito generelmi dopravy, koncepciami, to sa neudialo. Proste za tie tri roky celá príprava skĺzla iba do debaty, ktorý rezort si koľko uchmatne, ako kto nad ktorým balíkom bude mať kontrolu, ako budú prebiehať tie jednotlivé procesy riadenia. To je zlé, proste my sme sa zamerali na tú formu, na to, kto koľko si čoho utrhne, ale na ten samotný obsah, kam tie eurofondy vlastne chceme, na čo ich budú tí jednotliví prijímatelia mať použiť, tak to nám úplne uniklo. A toto je úplne smutné, to je na tom najsmutnejšie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2017 16:08 - 16:25 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pre mňa je trošku sklamaním, že takto významný zákon, respektíve oblasť, ktorá sa týka čerpania eurofondov, nepríde okomentovať sám pán Pellegrini, pretože je to téma, ktorej sa na Slovensku, pardon (rečníčka si odkašľala), venujeme od roku 2013 – 2014.
Ja by som sa oprela o dôvod z dôvodovej správy, v ktorej sa okrem iného píše, že navrhovanou úpravou sa reflektuje na potreby implementačnej praxe a to najmä v otázkach finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. Áno, ja pripúšťam, že dnes je teda nutné reagovať úpravou zákona na situáciu, pretože stav, ktorý je dnes platný, resp. existujúci zákon z roku 2014 popisuje, dnes už neodzrkadľuje stav nastaveného riadenia, ktorý sa v procese prípravy značne odklonil od pôvodne nastavených pravidiel.
Pripomínam, že meníme zákon, ktorý nám platí od roku 2014. To je zhruba ten čas, ak odrátam predchádzajúce obdobie rokovaní o Partnerskej dohode, od ktorého sa vlastne mali začať nastavovať všetky procesy riadenia eurofondov takpovediac v teréne. To znamená, mali sa začať nastavovať úlohy, kompetencie jednotlivých orgánov riadenia, naprieč ministerstvami ale aj v regiónoch, na vyšších územných celkoch, v krajských mestách, na ktorých rozvoj sú eurofondy primárne určené. To je takpovediac tá forma. Ten model riadenia mal byť dnes už de facto nastavený. A ten zákon bol okrem iného prijatý a hovorí aj o tom a bol prijatý preto, aby položil dôraz na princípy, na ktoré kladú dôraz aj nariadenia Európskej komisie, a to sú tie, že eurofondy majú byť čerpané na princípe partnerstva, hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov. To je takpovediac ten obsah. A pripomínam, že tieto princípy, od týchto princípov sme dnes na hony vzdialení.
Aká je teda situácia dnes po vyše troch rokoch, odkedy tento zákon platí? Pozrime sa na stav z hľadiska tej formy nastavenia procesov, ale ešte predtým si pozrime webové sídlo centrálneho koordinačného orgánu, čiže Úradu vlády, to znamená, stránku www.partnerskadohoda.sk, poprípade www.itms2014.sk a skúsme si tam zadať schválené žiadosti. Vysunie sa nám tam množstvo projektov typu financovanie administratívnych kapacít, financovanie mzdových výdavkov, odmeňovanie externých zamestnancov, konzultačné služby a podobne. To znamená, že takmer všetko je to čerpanie na mzdy úradníkov a externých konzultantov. Je to čerpanie tzv. technickej pomoci.
Čo to znamená? Znamená to to, že úrady a jednotlivé ministerstvá, úrady vlády, jednotlivé ministerstvá, ktoré sú riadiacimi orgánmi pre jednotlivé operačné programy a zodpovedajú za to, ako majú byť nastavené alebo sú nastavené jednotlivé úlohy, významným spôsobom už dnes čerpajú eurofondy na budovanie vlastných a nie lacno platených kapacít, nielen interných, ale aj externých. Nedávno, pripomínam, sme na tlačovej konferencii rozprávali o množstve peňazí, ktoré prešli na rôzne konzultačné firmy typu Deloitte, ktoré už z technickej pomoci odčerpali takmer 100 mil. eur. Nazvali sme to jedinečným tunelom eurofondov. Ja by som týmto dobre plateným kapacitám nezávidela, nezávidela by som im tie peniaze, ak by výsledkom ich práce boli dnes funkčne nastavené riadiace procesy, funkčný riadiaci model. To znamená, fungujúce kancelárie riadiacich či sprostredkovateľských orgánov alebo najnovšie aj práve zriaďovaných, povedzme, informačných centier naprieč vyššími územnými celkami, ktoré by mali informovať o eurofondoch, ale, bohužiaľ, nemajú o čom, lebo výzvy stále nie sú pripravené, nemajú dostatok informácií z jednotlivých riadiacich orgánov a pod., ktoré by neboli len formálne zriadené, ale boli by aj v stave podať naozaj všetky potrebné relevantné informácie, keby tie výzvy jednoducho boli pripravené.
A hlavne by som nezávidela týmto kapacitám, týmto ľuďom tie peniaze, ak by sme dnes v roku 2017 boli v nejakom stave výrazného čerpania eurofondov, ale prax ukazuje, že čerpáme ani nie 4 percentá.
Je teda pre mňa záhadou, s akým výsledkom vlastne sme doteraz pracovali od toho roku 2013 – 2014, ak v roku 2016 musíme zriaďovať špeciálneho koordinátora pre eurofondy, v skrátenom konaní ustanoviť podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorý má za to zodpovedať, pričom dovtedy sme už mali túto úlohu pokrytú. Mali sme tu Úrad vlády ako centrálny koordinačný orgán. V roku 2017 musíme prispôsobovať zákon novým, za pochodu meneným podmienkam. Ako je možné teda, že po toľkých rokoch príprav čelíme realite mizivého percenta čerpania eurofondov? A obzvlášť ako človek, ktorý pochádza zo samosprávy a prišiel do kontaktu s nastavovaním napríklad Operačného programu IROP, čo je integrovaný regionálny operačný program určený výsostne na rozvoj regiónov a špeciálne krajských mies. Tak sa pýtam, že kde je dnes po toľkých, troch rokoch reálna pozícia krajských miest a vyšších územných celkov, ktoré v zmysle § 15 majú ako orgány v oblasti územného rozvoja zabezpečovať prípravu a implementáciu regionálnych integrovaných územných stratégií, resp. v prípade krajských miest integrovaných stratégií tzv. funkčnej mestskej oblasti, kde na území napríklad týchto mestských funkčných oblastí po 8 krajských miest musí Slovensko alokovať a vyčerpať sumu 368 mil. eur?
Ja vám poviem, kde sú tie kompetencie týchto územných orgánov. Sú tam, kde ich pôsobenie externých konzultačných firiem odsunuli, to znamená, sú v role štatistov. Pritom podľa všetkých pôvodných zámerov to mali byť práve ony, teda krajské mestá, vyššie územné celky, ktoré mali mať výrazné slovo pri príprave, administrácii a tiež implementácii eurofondov v súlade s filozofiou Európskej únie, ktorá na toto kladie osobitný dôraz, viď urbárna agenda a tak ďalej. To je dnes v súčasne nastavenom modeli, ktorému prispôsobujeme aj tento zákon, úplne popreté. Všetky kompetencie prakticky zostávajú na ministerstvách.
Poďme teda z formy na obsah, prejdime zo stránok, z webstránok Centrálneho koordinačného orgánu na jednotlivé riadiace orgány pre jednotlivé operačné programy na jednotlivých ministerstvách. Vidíme, že sa nám pomerne dobre rozbehol Operačný program KŽP – Kvalita životného prostredia v oblasti zatepľovania verejných budov, ale keď sa pozrieme, koľko je tam materských škôlok napríklad a pozrieme sa na zverejnené výzvy v iných operačných programoch, tak sa pýtam, ako je teda zabezpečené prepojenie, nejaká filozofia, prečo sú niektoré výzvy priam identické. Ministerstvo školstva má tiež vonku výzvu pre materské školy a základné školy takmer identickú s IROP-om. Dokonca neviem, či ministerstvo vnútra nemalo nejakú výzvu pre materské škôlky, ale v územiach zaradených v atlase rómskych komunít a tak ďalej.
Smerujem týmto príkladom k otázke, kde je tá sľubovaná koordinácia, to prepájanie jednotlivých operačných programov, spolupráca medzi jednotlivými rezortami, medzi jednotlivými riadiacimi orgánmi v tom, aby jednotlivé výzvy na seba nadväzovali, dopĺňali sa, aby sa dosiahla čo najväčšia hodnota za peniaze, účinnosť, efektívnosť, o ktorej som hovorila.
Vytvoriť nejakú naoko formálnu pracovnú skupinu na úrovni Centrálneho koordinačného orgánu Úradu vlády, ktorej práca nemá dopad na jednotlivé rezorty, je žalostne málo. Myslím, že sme zostali mentálne na úrovni starého známeho rezortizmu, kde si každý iba trhá z celkového balíka čo najviac pre seba, ale o nejakej centrálnej koordinácii nemôže byť ani reč. Pritom o tú dnes najviac v eurofondoch ide, o integrovanosť tých projektov, ich vzájomné prepojenie, aby to neboli obyčajné dopytovo orientované projekty, na aké sme boli zvyknutí, ale aby navzájom v tom území hrali a aby sa sledoval primárny cieľ rozvoja tých regiónov, ale zmysluplný.
Takže je mi smutno, ak sme dnes svedkami totálnej nepripravenosti obsahovej aj formálnej nekoncepčnosti, nekoordinácií v riadení a dovolím si povedať, že z toho plynúcich chýb vlastne a vážnych porušení nariadení, ktoré nám ustanovuje Európska únia. Myslím si, že tu hrozí dokonca riziko korekcií a v konečnom dôsledku aj poškodenia Slovenska v každom ohľade, v ohľade financií, životného prostredia, zdravia, zamestnanosti, trvalej udržateľnosti, o ktorej tu nemôže byť ani reč.
Možno len taká posledná pripomienka k výstupu pána Pellegriniho v médiách, kde na konci roka vlastne mediálne komunikoval potrebu alebo opodstatnenosť novely zákona v tom, že pôjde o výrazné zjednodušenie čerpania za pomoci dvojkolovosti pri schvaľovaní projektov. No, príde mi to až smiešne alebo absurdné tvrdiť dnes alebo volať po dvojkolovosti tých projektov, teda výziev, pretože práve zákonom 292/2014 bol prijatý mechanizmus dvoch kôl. Jediný riadiaci orgán, ktorý k tomu masívne siahol, po tom masívne siahol, bol IROP, Integrovaný regionálny operačný program, ktorý však už za pôsobenia pána Pellegriniho vzápätí znížil počet opatrení, kde sa bude dvojkolovosť uplatňovať. Ostatné riadiace orgány umožnený model nezapracovali do svojej riadiacej dokumentácie a pán podpredseda vlády Pellegrini vtedy neprotestoval. Takže tie spoločné vyhlásenia aj s pánom Bugárom a Hrnčiarom, ktoré som si všimla v médiách, sú podľa mňa nič iné len prezentácia témy, ktorá bola boľavá a ktorú už nevyriešia, ale dobre sa to možno populisticky počúva.
Pretože ak by sme im mali položiť otázku, že kde konkrétne by teda tú dvojkolovosť chceli uplatniť, v ktorých konkrétnych teda operačných programoch a opatreniach, tak si pozrime vlastne tie jednotlivé operačné programy, koľko nám tam toho zostalo. Operačný program KŽP, celá alokácia na zatepľovanie budov už bola minutá, navýšenie 80 miliónov ide jednokolovo, všetky neschválené zatepľovacie projekty ostávajú starostom v šuflíkoch. Podobná situácia je v odpadoch, v IROP-e. Verejná osobná doprava a cyklotrasy sa idú schvaľovať jednokolovo, výzvy buď už vyšli alebo v krátkom čase vyjdú. V prípade cyklotrás na celú alokáciu, v IROP-e vodovody, vnútrobloky, zelená infraštruktúra, idú jednokolovo výzvy december, február, tam nám ostávajú už len nejaké jasle, materské škôlky, prípadne nejaké sociálne komunitné služby. Program rozvoja vidieka, pre malé obce už boli výzvy nakontrahované, časť bola zrušená, ale teda ZMOS si potom vynútil, aby platobná agentúra v novej výzve akceptovala staré dokumentácie, takže tam starostovia o nič neprídu. Takže kde je tá dvojkolovosť? Ako kde, čím si pomôžeme. To je len na margo toho, ako bezradní sme pri príprave čerpania, pri stave pripravenosti. Je to veľmi smutné, ak v roku 2017 musíme konštatovať, že za štyri roky takmer, vstupujeme do štvrtého roku, sme nevyčerpali takmer nič, a je veľmi smutné, že napríklad v prípade krajských miest, regiónov na to dlhodobo odborníci upozorňujú. Pri príprave modelu riadenia sme chodievali na ministerstvá, aj ja osobne, lebo som bola koordinátorkou za prípravu na čerpanie IROP, a po trojročnej práci je táto akoby hodená do koša. Aj tak sa to urobilo podľa predstavy ministerstva, vlády s tým, že krajské mestá vlastne sú odstavené, majú len naoko umožnené nejaké kompetencie.
Je to smutné a obzvlášť teda v kontexte, ktorý som spomenula, že za túto prácu nám externé firmy zobrali množstvo peňazí. Ak si uvedomíme, že za 100 mil. eur, ktoré išli externým konzultantom, by sme mohli možno opraviť všetky materské škôlky na celom Slovensku, je to naozaj smutný kontext a smutný obraz o tom, ako sa pripravujeme na eurofondy a ako koncepčne, akú predstavu o ich použití máme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 18:55 - 18:56 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ja zareagujem tiež na tú časť, lebo pán Budaj mi pripomenul vlastne aj moju otázku, lebo nie je mi celkom jasné z týchto pozmeňovacích návrhov to financovanie vlastne Bratislavy, lebo na jednej strane hovoríme, že správu poplatku za rozvoj vykonáva v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. To znamená, že ak si VZN-ko prijme napríklad mestská časť Petržalka, ale potom v štatúte mesto Bratislava určí, že povedzme 90 % z vybratých poplatkov bude investovaných na území mesta, že či je toto vlastne tá správna regulačná funkcia, ktorú chceme a tá adresnosť, keďže ten poplatok vlastne sa dostane do úplne inej časti, kde než bol vybratý. Ale naopak v Košiciach vlastne majú takisto mestské časti postavenie obce a správu poplatku za rozvoj vykonávajú mestské časti, ale ak tak ustanoví štatút mesta. Čiže vidím tu akoby rozdielny prístup k Bratislave a ku Košiciam, že či to čítam správne, respektíve nie je mi to celkom zreteľné a ak je to tak, tak potom teda by som potrebovala nejakú, nejaké vysvetlenie k tomuto.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 18:38 - 18:39 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ja som znova pri tej otázke, že prečo zase musíme do toho zákona vsúvať nejaké výnimky? Tuto sa rozprávame o nejakom skleníku určenom na hydroponické pestovanie rastlín, stavbe na pôdohospodársku produkciu, nejaké sklady vlastnej pôdohospodárskej produkcie. Prečo to nie sú ďalšie pôdohospodárske alebo poľnohospodárske stavby, ja neviem, na živočíšnu produkciu? Prečo to nie sú stajne? Prečo to nie sú, ja neviem, nejaké iné budovy? Prečo zrovna tieto tri? A sme znova pri tom, že jednoducho tie stavby, vynímame proste z tej povinnosti poplatku nejaké, nejaké stavby, okrem športovísk a teda ďalších vecí, ktoré sú v tom vašom pozmeňujúcom návrhu, pridávame zase ďalšie. Čiže akonáhle do toho zákona začneme vsúvať množstvo výnimiek, tak tým dokazujeme, že jednoducho asi to nie je úplne optimálne nastavené, že potrebujeme zrazu z toho vyňať nejaké veci. Nezdá sa mi to systémové, priznám sa, a jednoducho ako špecifikovať alebo diferencovať tieto stavby takýmto spôsobom je nespravodlivé. Jednoducho je to, tu píšete, že vlastne ide o nejakú podporu malých a stredných poľnohospodárov, no tak potom podporujeme, ja neviem, povedzme tých športovcov, alebo koho ešte ideme podporiť? Tak podporme aj kultúrne strediská, podporme aj niečo iné. Ako prečo zrovna tu robíme výnimku a niekde inde nie? Toto mi nie je jasné, že jednoducho (reakcia z pléna) nastavujeme podmienky a už hneď druhým dychom z toho zákona vynímame nejaké stavby.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 18:28 - 18:30 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ja mám len zopár poznámok, ktoré som si stihla zapísať. Nestihnem reagovať na všetko, ale napríklad k tej otázke, že neprebehla teda širšia diskusia. No áno, samozrejme, ja musím povedať, že tá širšia diskusia by sa mala týkať financovania samospráv ako takých a ich rozvoja, pretože my tu riešime poplatok, miestny poplatok za rozvoj a myslíme si, že týmto jedným zákonom alebo poplatkom vyriešime nejaký miestny rozvoj alebo regionálny rozvoj, pričom tá otázka stojí niekde úplne inde. Tie samosprávy majú byť úplne inak financované. Ja som mala na mysli takúto širokú diskusiu, akoby zasadiť tento zákon do nejakého kontextu aj možno stavebného zákona, cestného zákona, otázok týkajúcich sa územného plánovania, plánov rozvoja mesta atď. To znamená, ten kontext je oveľa širší a myslíme si, že jeden zákon miestny rozvoj jednoducho nevyrieši.
A čo sa týka napríklad toho argumentu alebo tej otázky, že prečo novousadlíci, nazvime ich tak, musia platiť na infraštruktúru a teda nebudú platiť na infraštruktúru, resp. majú ju znášať tí pôvodní obyvatelia. Tak ale okej, nech si to tie obce, ktoré si určia územne v tom svojom proste pláne územnom, kde ten poplatok uvalia a kde ho naopak neuvalia, kde chcú riešiť rozvoj, intenzívnejší, no tak tam ho neuvalia, stimulujú tých investorov nulovým poplatkom a kde ho naopak chcú utlmiť, tak tam nech ho, nech ho zavedú vyšší. Ale jednoducho zdá sa nám, že nech si to určia teda tie obce. Vy hovoríte, že je rovnaká, vlastne rovnaký princíp, že vy dávate možnosť neuvaliť poplatok, ale vy hovoríte o určitom druhu stavby a to je rozdiel. My hovoríme, že obec môže uvaliť nulu, nulový poplatok na nejaké územie. Ale nech to platí pre všetky stavby. Mám tu viac poznámok, ale nemám čas, takže potom poviem v rozprave viac.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 16:55 - 16:57 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Reagujem na vás, pán poslanec, pán kolega, vy ste hovorili, že ja som vlastne bola tá, čo som kritizovala, že to neprešlo tou odbornou diskusiou. No ja som narážala na to, že ono to odbornú diskusiu za sebou malo, lebo vlastne ten pôvodný zámer tohto zákona bol, aj dokonca paradoxne vyšiel z nejakej odbornej obce, avšak v tej podobe, v ktorej sa on dostal nakoniec na schvaľovanie a v tej podobe, v ktorej ho predložili páni poslanci Choma a Raši, už bol tak zmenený, že tie zmeny vlastne akoby neboli už s nikým konzultované. A do tých zmien sa práve dostali tak závažné veci, že tam zrazu vznikli nejaké výnimky rodinných domov do 150 metrov. Zrazu tam mal byť poplatok aj za rekonštrukcie, zrazu teda zostala tá zdvojená povinnosť, vlastne zaviedol sa mestský poplatok, ale teda tá povinnosť riešiť tie vyvolané investície v zmysle cestného zákona zostala, čiže korupčné prostredie sa neodstránilo, čo bol prvotný motív vôbec, že sa takýto zákon ide schvaľovať. Vypadla tá adresnosť, že ten poplatok, kde sa vyberie, tam by sa mal vlastne reinvestovať. Takže na toto som narážala, že jednoducho v tej podobe, ako bol ten zákon pripravovaný možno aj v širokej diskusii, tak v tej podobe, v akej sa nakoniec dostal a schválil v parlamente, tak to bol, to bol rozdiel. A toto, na toto som ja práve narážala, že v tej podobe, v akej ho máme dnes, je to čistá represia voči investorom. Jednoducho to je represívny zákon, ktorým akoby trestáme investora, že ide niečo v území realizovať ešte ďalším poplatkom navyše k tým všetkým povinnostiam, ktoré tam má. Takže viacej poviem ešte aj v mojom príspevku v rozprave, ale toto som tým mala na mysli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2016 16:20 - 16:22 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
...reagovala na kolegu Gála, ale nemôžem, takže budem reagovať na pána Ivana. Ja by som sa dotkla, tiež poviem teda to, čo mám na srdci, skôr v rozprave, ale možno by som sa dotkla len jednej otázky, a to je to zrovnoprávnenie platby za domy do 150 m2, lebo dostali sme niekoľko otázok, že no to ste teda pekní poslanci, idete nám tu uvaliť poplatok, nám stavebníkom drobným, ktorí si chceme postaviť svoj dom. Ja by som to chcela vysvetliť, že práve tým, že sa to zrovnoprávni, tak sa vlastne mestám dáva jednotný nástroj alebo teda transparentný nástroj na to, ako riešiť svoj rozvoj. Pretože ak by sa spoplatnili, alebo ak by tam zostala tá výnimka pre tie, pre tie rodinné domy, tak jednoducho by sa mohlo stať, že tým poplatkom budú zaťažené len byty a možno by to mohlo viesť v tom meste, v tom danom území, že developeri by možno viac inklinovali k výstavbe rodinných domov, keďže tieto by zaťažené poplatkom neboli a pre to mesto by to mohlo predstavovať teda oveľa vyššiu záťaž aj na územie, na infraštruktúru a tak ďalej. Čiže to len na margo toho, prečo vlastne voláme po tom, aby tento poplatok bol jednotný pre všetky typy stavieb a aby z neho bolo čo možno najmenej výnimiek. Takže to je na margo toho, je to vlastne trošku aj reakcia potom na vás, že vlastne čím viac tých výnimiek sa tam zavádza, tým horšie, pretože to vlastne mení tieto podmienky, o ktorých hovoríme my, že by mali byť rovnoprávne. Ale viacej potom v rozprave. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.11.2016 11:28 - 11:30 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja zareagujem len na tú jednu časť, v ktorej ste sa, pani poslankyňa, venovali alebo ste si všimli presun agendy regionálneho rozvoja na Úrad vlády. Ja by som k tomu povedala, že ono je aj správne, že je to na Úrade vlády, pretože je to prierezová vec. Na Úrade vlády už je dávno aj Centrálny koordinačný orgán pre čerpanie eurofondov. Táto agenda sa presunuje na podpredsedu vlády Pellegriniho. Čiže ono toto by bolo samé osebe v poriadku. To, čo mne sa nezdá v poriadku a čo aj dlhodobo kritizujem a mám k tomu aj najnovší blog, je, že jednoducho tento výkon regionálneho rozvoja prebiehal vždy za nejakých nových a zmenených podmienok. Jednoducho máme tu zrazu nejakých okresných tajomníkov rady pre málo rozvinuté okresy. Mne to pripadá, taká nostalgia s nejakými okresnými národnými výbormi. Vy ste spomenuli, že sa táto agenda berie ministrovi za MOST – HÍD. Áno, aj to môže byť určitý dôvod. Jednoducho je to nesystémové dlhodobo. Tie regióny upadajú.
A k tým eurofondom, ktoré sú spojitou nádobou, pretože majú práve prispieť k rozvoju regiónov, tak k tým sa takisto vyjadrujem dlhodobo. Vy hovoríte, že plán čerpania, vlastne pán Pellegrini bude musieť veľmi rýchlo nejako predložiť, resp. máte obavu, že sa potom ku koncu veľmi zrýchli čerpanie, no a s rizikom korekcií. On sa veľmi rýchlo musí ešte len nastaviť ten systém, ako sa vôbec tie eurofondy budú čerpať. Je úplne tristné, že ešte vlastne dnes nie sú úplne jasné všetky podmienky čerpania eurofondov, a to už máme, ako ste správne povedali, dva roky po začatí programového obdobia. To znamená, že celá táto problematika je zle nastavená, zle. A akokoľvek sa rozpočet tvári, regióny proste upadajú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.11.2016 17:23 - 17:23 hod.

Renáta Kaščáková
Mám iba prosbu o zmenu môjho hlasovania, lebo pri hlasovaní č. 29 o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy k tlači 258 som uvedená ako hlasovanie "proti", ale chcela som hlasovať "za". Je to omyl.
Skryt prepis