Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne Jozefovi Mihálovi za jeho opäť fundovaný prejav a príhovor, ktorý vlastne opäť trafil klinec po hlavičke a vlastne ukázal, aká je vlastne cena štátu, ako je táto vláda vynaliezavá v tom, ako čím ďalej, tým viac iba zodrať občana doslova z kože a na druhej strane mu neposkytovať adekvátne služby za to, čo si platí.
Ale chcem v tejto súvislosti povedať o svojej skúsenosti, ktorá je pre mňa veľmi živá, pretože za posledné mesiace som prechodila Trenčiansky kraj naozaj krížom-krážom a osobne som stála pred tou poliklinikou, kde ľudia naozaj od tretej ráno čakajú a mala som možnosť počuť ich názory. Viete, je to naozaj o tom, že dnes už si ľudia platia proste zdravotné poistenie a nie malé a oni majú nárok na nejaké služby už dnes. Prečo by si mali znova priplácať za niečo, na čo majú nárok už dnes? A mne to príde, že jednoducho namiesto toho, aby sme riešili návrhmi zákonov to, čo už dnes majú pacienti dostať za to, čo si dnes už platia do zdravotného poistenia, namiesto nejakého komplexného riešenia problematiky dostupnosti zdravotníckych služieb, siete odborných lekárov, nejakého prepojenia zdravotného systému a sociálneho systému, jednoducho namiesto komplexných otázok, tak tuto, tuto riešime nejakou novelou to, ako ešte viacej zodrať z kože proste toho úbohého pacienta. Príde mi to nesystémové a potvrdzujem to, čo hovorí Jozef Mihál, že jednoducho tá cena štátu, ktorú si už dnes platíme, je tak neúmerne vysoká a tak ďalšie možnosti hľadáme, ako občana ešte viacej zdaniť a zodrať z kože, ale tie služby, ktoré za to dostávame, sú absolútne neadekvátne. A tie treba riešiť.

Ďakujem za slovo. Pôvodne som sa nechcela zapájať do tejto rozpravy, pretože je to príliš odborná téma, a prenechávam argumentáciu odborníkom, ale, pán Bublavý, nedá mi.
Ja som rada, že som vás vôbec niečo povedať v tomto parlamente, lebo za štyri roky, čo som s vami sedela ako poslankyňa v krajskom zastupiteľstve, som vás nepočula povedať ani mäkké f, ale, prepáčte, mám pocit, že tu sa vyjadrujete k téme, o ktorej, ako vyplýva z vášho vystúpenia, neviete prakticky nič. Takisto mám pocit, že vám tento príspevok niekto napísal, mali ste problém prečítať zložitejšie, viacslabičné slová a znížili ste sa k osobnej reakcii na pani Blahovú, ktorá dlhodobo vysoko odborne argumentuje. A ak je niekto v parlamente, kto obhajuje práva detí, tak je to, je to práve ona.
Ak vám krivdím, tak sa vám ospravedlňujem a budem rada, ak svoje odborné znalosti preukážete v krajskom zastupiteľstve, kde sa takisto rieši deinštitucionalizácia, áno, je to naozaj ťažké slovo, ale je veľmi ťažké aj tým, ako bude vyzerať vo vašom podaní, na čo si teda veľmi rada počkám, pretože je to v absolútne dezolátnom stave, celá, celá sociálna oblasť od vrchu až dole. (Reakcia z pléna.)

Pán Jarjabek, no ja neviem, že či vy ste spadli z hrušky alebo čo, ja som poslankyňa Národnej rady a ja tu vyjadrujem svoje názory na predkladaný návrh. Ja mám na to rovnaké právo, ako máte na to vy, ako má na to hociktorý poslanec. To, ako ja vediem svoju kampaň, to nechajte na mňa, vaše rady si nechajte! Ale to, že sa ja vyjadrujem k tomuto návrhu, ktorý považujem za scestný a ktorý považujem za papalašizmus, za prejav populizmu, za lacné zalíškanie sa proste určitej skupine ľudí, ktorej na druhej strane hádžete pod nohy polená, pretože nemajú adekvátne podmienky na svoju vedu, na svoj výskum, na svoje podnikanie, na svoje odborné pôsobenie, tak tento názor mi nikto nezoberie a mám právo ho tu povedať, keď chcem reagovať na váš zákon, ktorý považujem za zlý.

Ďakujem za slovo. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, ja by som chcela do tejto rozpravy pridať iba zopár svojich postrehov. Z doterajšieho priebehu rozpravy a z následných reakcií po prezidentovom vyjadrení ja nemám pochyby, že tento návrh zákona, tento zákon sa navrhuje len preto, že strana SMER nemá vplyv na prezidenta a ním udeľované štátne vyznamenania. Vyzerá to tak, že keď si už porozdávali vojenské hodnosti, tak teraz si chcú udeľovať ešte aj štátne ceny.
Napriek tomu, čo je popísané v dôvodovej správe a čo bolo narozprávané v rozprave, tak rozdiel medzi navrhovanými štátnymi cenami a súčasnými možnosťami na ocenenie prostredníctvom prezidentských vyznamenaní je len v tom, že nové ceny majú udeľovať predsedovia SMER-u a SNS, a v tom, že je s tým spojená finančná odmena. Neobstojí údajná výnimočnosť v tom, že návrhy na udelenie môže podávať aj široká verejnosť. Lebo ja nemám pocit, že by občanom už dnes niečo bránilo v tom, aby prezidentovi navrhli niekoho vyznamenať. Rovnako za mimoriadny umelecký, športový, podnikateľský, výskumný a iný významný počin môže takisto už dnes vyznamenávať prezident. Zostáva teda ako dôvod už len tá finančná odmena, takže sa nemôžem ubrániť dojmu, že ide len o to, aby si sami mohli ďalším kanálom vyplácať našich ľudí.
Myslím si totiž, že treba byť veľmi opatrný pri rozširovaní súčasných možností vlády na rozdeľovanie peňazí a spomenúť si na to, ako premiér Fico zo svojej rezervy vyplácal napríklad fitnesku či maséra.
Takisto rozmýšľam o tom, či sú nové štátne ceny práve to, čo Slovensko dnes potrebuje, keď úroveň školstva klesá, nemocnice sa rozpadávajú, nasľubované cesty sa nestavajú a zaostalé regióny sa stále nerozvíjajú. Ak by totiž išlo o úprimný záujem podporovať a motivovať vybrané osoby v navrhovaných oblastiach nielen morálne, ale aj finančne, tak vláda, prípadne ministerstvá, respektíve podriadené organizácie ich môžu už teraz finančne podporovať, či už cez spomínanú rezervu predsedu vlády, alebo cez rôzne fondy, výskumné granty, dotácie športovcom a podobne.
Ak majú predkladatelia pocit, že tieto existujúce schémy dostatočne nefungujú a významné osobnosti stále nie sú dostatočne finančne ohodnotené, tak by som možno chápala návrh na zmenu toho, čo už máme zavedené. Ale nemusíme tu vytvárať hneď niečo nové s bombastickým názvom "štátna cena", hoci to de facto štátna cena nie je, ale len niečo, čo sa na ňu podobá. O devalvácii tohto názvu tu už dostatočne hovorili moji predrečníci.
A ešte jednu úvahu si dovolím. Pán predkladateľ Jarjabek v prvom čítaní zdôrazňoval, že štátna cena má byť istým symbolom práce a je spojená s finančnou odmenou, lebo je to za istú prácu. Inak tých pomyselných odkazov na socializmus a ich symbolov je v tomto zákone viac. Ale napadá mi v tejto súvislosti otázka, že či si vláda myslí, že oceneniahodná práca na Slovensku nie je už zaplatená adekvátnymi mzdami. A keď nie, tak prečo namiesto výnimočného odmeňovania zopár ľudí nerieši pozdvihnutie miezd, platov všetkých? To sa dá veľmi rýchlo zabezpečiť, napríklad znížením daní, odvodov alebo v oblastiach školstva, zdravotníctva či vedy zmenou tabuľkových platov. Tých nástrojov, ako pomôcť skutočnému a nielen kozmetickému zvyšovaniu platov, je viac a aj z pôdy SaS ich navrhujeme pravidelne.
No a úplne absurdné mi príde finančné oceňovanie za mimoriadny podnikateľský počin. Lebo ak je niekto mimoriadne úspešný v podnikaní, tak predpokladám, že to znamená, že mal aj mimoriadny zisk a na nejakej dotácii zo štátneho rozpočtu nie je závislý. A morálny aspekt, respektíve aspekt morálneho ocenenia takýchto ľudí pri udeľovaní tejto ceny tiež pokrivkáva, lebo síce zmyslom udeľovania cien má byť podpora nadania, talentu, tvorivosti a angažovanosti, ale zopár takýchto cien Slovensku nepomôže, keď nadaných a angažovaných ľudí ubíjame byrokraciou, korupciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. V tomto svetle mi tento návrh pripadá ako výsmech všetkým vedcom, učiteľom, odborníkom, u ktorých sa na jednej strane tak srdcervúco snažíte oceniť ich výnimočnosť, no na druhej strane im neváhate rozhajdákať eurofondy na vedu a výskum alebo pripraviť im úplne nevhodné a neadekvátne všeobecné podmienky pre ich odborné pôsobenie alebo podnikanie.
Návrh, tak ako bol predložený, preto považujem za papalašizmus v čase, kedy pánovi Ficovi a Dankovi klesá popularita. A taktiež považujem tento návrh za spôsob, ako sa teraz pred župnými voľbami zalíškať občanom ďalším populistickým návrhom, ktorý má len odpútavať pozornosť od závažných korupčných káuz. Tie potrebujete zamiesť pod koberec, pretože si dobre uvedomujete narastajúci hnev ľudí na vaše vládnutie a klesajúcu popularitu.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ak máme ešte trochu súdnosti, tak tento návrh, ktorý je navyše evidentne v rozpore s ústavou, pri opätovnom prerokovávaní neschválime. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja by som chcela potvrdiť moje postrehy z praxe, takisto mám informácie, že riaditelia tomu nerozumejú, tápu, dohadujú sa medzi sebou telefonicky, absolútne nerozumejú tomu, o čo v tejto novele ide. A tie veci, na ktoré ma upozorňujú, sú mnohé. Ale také, čo mňa najviac zarazili, sú tie, že napríklad sa idú rozčleňovať tie jednotlivé stupne odkázanosti a následne aj poskytovaná výška dotácie, na čo mám teda reakcie z praxe, že to v praxi znamená, že čo v jednotlivých typoch zariadení sa teraz budú tí klienti preposudzovať, pretože na tých, ktorí majú ťažší stupeň odkázanosti, bude iná dotácia ako na tých, čo majú nižší? Čiže z klientov, ktorí mali doteraz druhý alebo tretí stupeň odkázanosti, budeme napríklad v zariadení opatrovateľskej služby robiť, umelo im zhoršovať stav, aby sme dostali viac peňazí na skvalitnenie ich života v tomto zariadení?
Ďalší príklad. Obec má vraj vydávať poskytovateľovi sociálnej služby vyjadrenie alebo teda súhlas alebo teda to vyjadrenie o súlade predloženej žiadosti s komunitným plánom sociálnych služieb obce. No viete, v akom stave sú komunitné plány obcí? V hroznom. Veď niektoré ich vôbec nemajú, je to doslova tragédia. S čím, ako môžu vydávať súlad s nejakým komunitným plánom, ktorý často ani neexistuje alebo je teda veľmi formálny? Ako v zákone sa to pekne píše, ale ťažko dodržuje v praxi.
A čo už je podľa mňa úplný vrchol, tak to sú tie lehoty. Ako keď lehota na vypracovanie posudku a odkázanosti na sociálnu službu je 60 dní od začatia konania, potom lehota na rozhodnutie o odkázanosti je ďalších 30 dní od vypracovania posudku, ale ak nemôže príslušný orgán rozhodnúť v tejto lehote, tak môže odvolací orgán predĺžiť túto lehotu na rozhodnutie o ďalších 30 dní. No v reáli to proste znamená, že to sú tri mesiace rozhodovacieho procesu! A ako sa chceme vysporiadať s tým, že proste tí ľudia potrebujú operatívne nejakú pomoc? Buď formou ambulantnej pomoci, veď ja som to sama zažila doma, to je proste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Dôvody na odvolanie ministra Richtera sú dostatočne zrejmé a rovnako je zrejmé aj kŕčovité držanie tohto nominanta strany SMER – SD vo funkcii napriek megaškandálu v Čistom dni, v ktorom už dávno došli argumenty na jeho obhajobu. A práve preto je pre mňa zarážajúce, ako ministra Richtera a tým vlastne aj celú túto nechutnú kauzu bráni samotný premiér. Div že nie vlastnou krvou, keď dookola opakuje, aké tento minister dosahuje fantastické výsledky vo svojom rezorte, a pohladká ho po hlave pri každom náznaku kritiky na jeho osobu.
Nemusíme byť expertmi na sociálnu politiku, aby sme videli, aká je skutočná sociálna úroveň života na Slovensku. Ja som v rámci svojej práce za posledné mesiace pochodila veľmi intenzívne celý Trenčiansky kraj. Mám za sebou desiatky, možno stovky rozhovorov s bežnými ľuďmi, ja viem, ako žijú bežní ľudia. V praxi som si overila to, čo hovorí aj jeden výskum, ktorý sa robil asi pred tromi rokmi a ktorého výsledky som nedávno zachytila v jednej odbornej diskusii a týka sa starých ľudí.
Podľa tohto výskumu je na Slovensku stav, že tu máme čoraz viac starých ľudí, ktorí sú opatrovaní, ale aj tých, ktorí ich opatrujú. Čiže v krátkom čase sa môžu sami stať opatrovanými. Ten výskum hovoril, že zo zhruba 60-tisíc poberateľov príspevku na opatrovanie je najväčší počet z nich vo veku od 50 do 65 rokov. Znamená to, že intenzívne opatrované osoby sú opatrované už staršími ľuďmi, takže voľne povedané, starnúci ľudia sa starajú ešte o starších. Je to výsledok dlhodobého nepriaznivého demografického trendu, ktorý je známy a ktorý bude čoraz horší.
Prečo to spomínam v situácii, keď odvolávame ministra z trochu iných dôvodov? No pretože chcem upozorniť na to, čomu by sa mal dobrý minister sociálnych vecí a rodiny venovať prioritne, ak by teda zrovna nemrhal svojím časom na obhajobu pokútnych zariadení, ktoré mali byť dávno zatvorené, typu Čistý deň alebo aj PETO dcéry bývalej ministerky Tomanovej. A preto sa pýtam, resp. by som sa opýtala pána ministra, keby tu teraz bol: Čo ste urobili doteraz, pán minister Richter, zo sociálnej vlády preto, aby sme riešili trvalo udržateľný systém starostlivosti o starých ľudí, čo je asi najakútnejší problém našej sociálnej politiky vôbec? Aký máte plán na vyrovnanie sa s faktom, že Slovensko je podľa prognóz krajinou s najvyššou dynamikou starnutia a do roku 2030 až 2050 sa staneme krajinou s najrapídnejšie starnúcou populáciou, kedy každá tretia osoba bude staršia ako 65-ročná? Ako sa, pán minister Richter, vyrovnávate s týmto faktom?
Všetci vo svete alarmujú a dávajú dôraz na udržateľné služby a kvalitu života. A čo robíte vy, pán minister? Rozdávate vianočné príplatky ako almužny a potom krčíte plecami, keď si dôchodca zo svojho dôchodku nedokáže kúpiť ani barly.
Choďte sa pozrieť, v akom stave sú sociálne služby v mestách a regiónoch. Neviem, či ste napríklad niekedy navštívili zariadenie, domov sociálnych služieb v Adamovských Kochanovciach, je v našom Trenčianskom kraji. Otrasné podmienky, otrasné podmienky, v ktorých tam klienti žijú, pripomínajú stredovek a mohli by sa ukazovať ako odstrašujúci príklad. V izbách je tam natlačených množstvo klientov a verte tomu alebo nie, v tej istej miestnosti, kde sú postele na spanie, je priestor na hygienu, je tam vaňa na umývanie klientov a je tam zároveň aj priestor na kávu a čaj, ktorý by si tam mali variť zamestnanci. Všetko v jednom spoločnom priestore. Mám fotografie, ktoré, bohužiaľ, nemôžem ukázať vďaka nášmu rokovacieho poriadku, tak využijem aspoň vašu predstavivosť. Naozaj, keď tieto priestory ukazujú študentom sociálnej práce na vysokej škole, tak tí sa svojich pedagógov pýtajú, že z ktorej doby to je, či spred sto rokov, alebo či je to z nejakej zaostalej krajiny. Predstavte si izbu, kde pod plesnivou stenou je stolík, na ktorom si zamestnankyne varia svoju kávu a čaj, opodiaľ je vaňa, s prepáčením, s nahým klientom, ktorého tam práve kúpu, a hneď vedľa je niekoľko postelí natlačených, kde spia ďalší klienti. To je obrázok, ktorý sa tým úbohým študentom sociálnej práce naskytne, keď tam vojdú napríklad vo chvíli hygieny týchto klientov. Toto zariadenie by bolo potrebné ihneď zavrieť a klientov presťahovať do iných priestorov a je to naozaj veľká hanba, že toto toleruje náš Trenčiansky samosprávny kraj.
Možno si poviete, pán minister, že to nie je vaša kompetencia, ale kompetencia župana. Ale na vrub vašej vlády, a teda aj vášho ministrovania, padá to, že systém sociálnych služieb dospel až sem, že je prehnitý od štátu až po kraje, mestá a obce. Dobrý minister sa musí v prvom rade zaujímať o to, ako sú dodržiavané základné ústavné, ale aj ľudské práva klientov a či náhodou nežijú pod svoju dôstojnosť.
Konkrétne s týmto zariadením sa nerobí dlhodobo nič, pretože naša župa tvrdí, že sa chystá do procesu tzv. deinštitucionalizácie za eurofondy. To je pre tých, kto by tomuto ťažkému slovu nerozumeli, proces, pri ktorom sa preferujú podmienky bývania v nejakom komunitnom, menšom, humánnejšom prostredí, než sú obrovské inštitúcie veľkých ústavov. Ale tento proces využitia eurofondov na tieto účely je tak nehorázne spackaný, že sa toho možno v živote nedožijeme. Ten proces je spackaný úplne rovnako ako všetky eurofondy v tomto štáte. Tými Plavčanovými počínajúc a železnicami alebo diaľnicami, alebo čímkoľvek, na čo si len spomenieme, končiac.
Aby som ale nehovorila o probléme nejakého domova, ktorý patrí kompetenčne pod župu, tak môžem siahnuť po príklad z vašej priamej kompetencie, pán minister. V akom štádiu máte deinštitucionalizáciu detských domovov? Prečo stále nie sú vyhlásené výzvy na detské jasle? Prečo stále neriešite dlhodobú starostlivosť, ktorú riešia všade vo svete? A tak ďalej. Nič, nič vo vašom sektore poriadne nefunguje a vy ako minister sociálnych vecí, pán Richter, sa na to iba pozeráte. Vy nemyslíte na budúcnosť tejto krajiny. Vás nezaujíma skutočný život seniorov, ktorým už – bez urážky – začínate byť aj vy sám, ale som si istá, že vy nebudete v starobe umiestnený do žiadneho plesnivého ústavu, vy si zaplatíte za luxusnejšie služby, na ktoré bežný dôchodca nemôže ani pomyslieť. Vy a vaši ľudia sú vďaka tejto sociálnej vláde zabezpečení.
Je smutné, že v situácii, kedy má Slovensko historicky najlepší rast HDP, ekonomike sa darí a nadúvate sa tu ako moriak nad nízkou mierou nezamestnanosti, ako keby to bola vaša zásluha, tak vás ako ministra vôbec nezaujíma, ako v našich krajoch a obciach tí super zamestnaní ľudia naozaj žijú. Ako musia pracovať na dve alebo tri zmeny, aby zaplatili svoje hypotéky, aby v prípade, že im zostarnú alebo sa stanú bezvládnymi ich rodičia, im dokázali zabezpečiť dôstojný život. Ako napríklad žijú, keď majú postihnuté dieťa. Ako žijú osamelé matky, siroty, aké šance na život majú nepočujúci, slabozrakí, hendikepovaní. Aké majú šance na integráciu do normálneho života a vôbec ako žijú tí najzraniteľnejší a ich rodiny. Choďte medzi ľudí a pozrite si ich bezradnosť, zúfalstvo a naštvanosť. Majú už plné zuby nesplnených sľubov a všetkých politikov by hnali palicou. To je výsledok vašej sociálnej práce a jej odozva v regiónoch.
Takže namiesto toho, aby ste sa starali o skutočné problémy ľudí na Slovensku, tu obhajujete nejaké pokútne praktiky a bezohľadné zaobchádzanie s klientami sociálnych zariadení, s ľuďmi, ktorí sú v tom lepšom prípade len číslami v smutných štatistikách. Ale v tom horšom prípade aj zdrojom osobného prospechu prevádzkovateľov zariadení typu PETO alebo Čistý deň. Pán minister, nie ste hoden mojej dôvery. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, kolega Ivan, že si vyčíslil vlastne celú túto záležitosť, pretože povedať len tak mirnix-dirnix, že uvoľníme dlhovú brzdu, aby sme opravili nejaké cesty, je jedna vec, ale vyčísliť to na počet kilometrov a povedať, že to naozaj bude stáť 47 mld., tak to už je silná káva. A ja sa spolu s tebou teda čudujem, že ako potom ministerstvo dopravy vlastne plánuje rozvoj cestnej siete. Máme tu nejaký strategický plán rozvoja, dopravnej infraštruktúry Slovenska do roku 2020, ktorý sa teda niekedy tvoril za nejakých podmienok, tak ako ho teda plánovali, ako, odkiaľ plánovali zobrať na tie cesty vtedy? Alebo už vtedy sa spoliehali, že keď na to proste nebude raz, tak sa jednoducho zadlžíme, ale to neodhadli o 47 mld. eur? Je mi to teda úplne čudné.
A asi to teda treba povedať zreteľne, že je to celá taká jedna veľká nafúknutá bublina a ide tu o to, že proste v priamom prenose aj predkladatelia de facto demaskujú alebo priznávajú, že špajza je vyjedená. Jednoducho, v našej spoločnej domácnosti v podobe štátneho rozpočtu je vyjedená špajza a ešte ju chcú vyjedať ďalej na dlh. A keď to teda prirovnávam k nejakej domácnosti alebo domu, tak jednoducho sa tu deje to, že tu sa kupujú pozlátené ríny, ako inak sa dajú nazvať tie predražené proste úseky jednotlivé tých diaľnic, ale dom vlastne sa opravuje akože od strechy, pričom si nevšímame deravé škridly a plesnivé múry. Ako presne takto mi to pripadá.
A chcem iba veriť, že táto bublina natretá na ružovo sa nebude dať nafukovať donekonečna, že ľudia už konečne pochopia, nakoniec už to chápu, tie protikorupčné pochody to jasne ukazujú, že ľudia vám nebudú veriť donekonečna tieto sľuby, a dúfam, že raz zistia, že je to vaše ďalšie farizejstvo, že táto bublina raz praskne.

Ďakujem veľmi pekne za tento príspevok pánovi Hegerovi. No, pomenoval si to presne. Asi to treba hovoriť proste priamo a bez obalu, zloženie predkladateľov ukazuje jasne, že toto je bohapustá predvolebná politická polievočka županov a kandidátov na županov. Demaskoval si to, že týmto návrhom chcú iba ľudí vo svojich regiónoch balamutiť, ako veľmi im záleží na rozvoji. Ale z môjho pohľadu predkladatelia týmto potvrdzujú vlastne dve veci, ktoré demaskujú, a to po prvé, že situácia na Slovensku s našimi cestami je dodnes stále katastrofálna, proste po rokoch rokúcich, čo tu počúvame samé sľuby, tu cesty a diaľnice jednoducho stále chýbajú. A po druhé, z ktorej, tá druhá vec, z ktorej tento návrh županov usvedčuje, je katastrofálny stav aj ich vlastných ciest, o ktoré sa majú starať. Sú to župani, oni nemusia čakať len na diaľnice a cesty prvej triedy, ktoré spasia ich regióny, veď majú v správe cesty druhej a tretej triedy, tie už dávno mohli a aj mali byť s ich pomocou aj s pomocou eurofondov hádam už aj pozlátené a čiastočne mohli dávno pomôcť regiónom riešiť ťažkú dopravnú situáciu na Slovensku. Teraz chcú, aby štát a vlastne my všetci na dlh, ktorým nás chcú zaťažiť, sme tu sanovali aj ich neschopnosť v regiónoch?
Páni župani, ako čerpáte eurofondy, na koľké úseky druhej a tretej triedy ciest ste projektovo pripravení? Aké máte plány udržateľnej mobility vo svojich regiónoch? Nemáte hanby pýtať ďalšie peniaze? Mňa za pánov županov proste plieska hanba, že sa neboja od občanov pýtať na ďalšie dlhy, že tak kľudne hovoria o tom, že peniaze z eurofondov sú dávno minuté. Ľudia nemajú lobotómiu, pamätáme sa na spackané tendre a predražené tendre a to množstvo premrhaných miliónov, na ktoré si aj ty, pán poslanec, vo svojom príspevku správne poukázal.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len doplnila jednu informáciu k tomu, čo hovoril pán poslanec ohľadom Hornonitrianskych baní Prievidza. My, keď chodíme po tomto kraji a upozorňujeme na to, že akou nehoráznou sumou sa dotuje ťažba uhlia, tak sme sa dopočuli argument, že to tak nie je, že tie dotácie proste nepredstavujú tie náklady, ktoré by sa rovnali mzde baníka. Takže ja by som pri tejto súvislosti len odcitovala z komentára z roku 2011. Je to komentár Inštitútu finančnej politiky, ktorý som našla, kde sa teda píše okrem iného, ako ste povedali, že na Slovensku podporujeme ťažbu hnedého uhlia. Tu píšu, že tromi spôsobmi:
- dotáciou skrytou v cene elektriny, na ktorú sa skladá celá spoločnosť formou vyšších cien,
- nepriamou podporou oslobodením od spotrebnej dane na uhlie používané na výrobu elektriny a
- priamou dotáciou z kapitoly ministerstva hospodárstva.
Samozrejme, teda sú tu uvedené fakty ako, že na Slovensku sa vlastne podporuje výroba elektriny z domáceho uhlia od roku 2005 a na záver sa píše zhrnutie vlastne tejto štúdie alebo v tomto komentári, že inými slovami občania by ušetrili 37 miliónov eur ročne spolu s menším náporom na životné prostredie, ak by sme vyplácali ťažko pracujúcim baníkom v rizikovom prostredí rovnakú mzdu, ktorá by ich motivovala k preškoľovaniu alebo k predčasnému dôchodku. Toto sa písalo v roku 2011, prosím pekne, a dnes máme rok 2017 a vidíme, že veľa sa toho nezmenilo, ale práve naopak, sa v tom pokračuje.

Áno, ďakujem pekne.
Ja, pán Viskupič, súhlasím, že teda v tom čase, kedy sa tento návrh schvaľoval, bol nejakým spôsobom stanovený koeficient, resp. nejaké percento HDP, ale pochybujem, že aj vtedy bol urobený nejaký hĺbkový audit toho, v čom presne spočívajú oprávnené náklady na chod RTVS. Neviem, či máte túto vedomosť. Ak áno, každopádne si myslím, že je načase takýto audit teda preukázať alebo nejakým spôsobom si povedať, či naozaj RTVS potrebuje 1 400 zamestnancov, či potrebuje také zmluvy s externým prostredím, aké robí, jednoducho akým spôsobom s tými prostriedkami bačuje a prečo sú tie náklady také vysoké, aké sú, a prečo to má byť 0,15 % z HDP.
Ja si myslím, že tá netransparentnosť nespočíva, alebo netransparentnosť nespočíva iba v tej diabolskej zmluve, ktorú ste spomínali, ale spočíva najmä v tom, že jednoducho neexistuje kontrola, kontrola tých výdavkov. Jednoducho nie je tu tá kontrola. Podľa mňa by bola veľmi potrebná a bolo by sa dobré pozrieť na to, akým spôsobom sú peniaze z RTVS, ktoré z RTVS podľa zmluvy so štátom, ale aj z koncesionárskych poplatkov odchádzajú, tak akým spôsobom sú presne vynakladané a na čo. Takže mne išlo len o to, aby sme sa pozreli na mechanizmy, ktoré prebiehajú vo vnútri a možno nájdeme rezervy a zdroje v internom prostredí a možno tá suma 100 mil. eur nakoniec bude môcť byť prehodnotená.