Videokanál poslanca

Ďakujem za faktické. Pani Milanová, áno, je množstvo subdodávateľov, množstvo tzv. tých, nazvem to, že robotníkov umenia. To sú všetci proste maskéri, režiséri, osvetľovači, všetky tie profesie, ktoré u nás už v podstate aj vymierajú, pretože filmový priemysel sa dostal do takej slepej uličky. Po tom, čo sme v 90. rokoch dopustili rozkradnutie štúdií Koliba, tak filmový priemysel vlastne funguje na kolene. Ja obdivujem všetkých tvorcov, ktorí vytvoria pekný film v takýchto podmienkach, ale to neznamená, že ten Audiovizuálny fond, tak ako je nastavený, je nastavený dobre. On funguje len pre niektorých, ktorí v tom vedia chodiť. Skutočne ja komunikujem aj s producentami, ktorých je veľké množstvo, je veľké množstvo ľudí, ktorí nemali to šťastie, aby dostali grant, dotáciu a radi by natočili film. To množstvo je veľmi veľké, veď tých nevybavených žiadostí sú radovo stovky až tisíce, ktoré fond nevie vybaviť, pretože samozrejme ten objem peňazí je len nejaký. Takže hovorme tu o tom, ako tento celý systém nastaviť tak, aby ten objem peňazí, ktorý už dnes dávame jednak do fondu, ale aj do RTVS, lebo to je veľká téma, aby bol využívaný efektívne.
A ten vlastne systém, akým sú posudzované tie žiadosti, ja som počula také prirovnanie, že to je niekedy tak, ako keby sme do komisie na hodnotenie toho, komu má byť pridelená dotácia na poľnohospodárstvo, posadili Antónia Vadalu. Niekedy je to naozaj tak, že o tých projektoch rozhodujú ľudia, ktorí k nim, k tým projektom, majú samozrejme ten najbližší vzťah.
A čo sa týka, pán Senko, toho prieskumu v Audiovizuálnom fonde, určite si aj ja od neho sľubujem dobré výsledky a som rada, že sa ho budem môcť aj ja zúčastniť. Som naň nahlásená, takže som veľmi zvedavá, čo nám tento prieskum prinesie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som už pri prvom čítaní vystúpila v rozprave a vysvetlila zdržanlivý postoj strany SaS k tomuto návrhu zákona. Tento návrh síce sčasti upravuje našu legislatívu v oblasti medzinárodných koprodukcií s ohľadom na revidovaný dohovor Rady Európy, ale potiaľto by to bolo aj v poriadku, avšak ministerstvo do vládneho návrhu vložilo, ako to už býva, opäť teda rôzne prílepky, ktoré v mnohých prípadoch vnímame ako zmeny škodlivé. A zmeny sa teda netýkajú iba Audiovizuálneho fondu, ale aj Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Tým prvým sporným bodom sa nám javí byť zavedenie poskytovania nefinančnej podpory zo strany Audiovizuálneho fondu, konkrétne na prezentáciu a propagáciu audiovizuálnej kultúry a priemyslu, vzdelávanie alebo napríklad poradenstvo. Tieto aktivity môže fond vykonávať už v súčasnosti, avšak zákon to špecifikuje ako poskytovanie služieb, kým po novom to má byť poskytovanie nefinančnej podpory. Ten rozdiel je zásadný, pretože na podpornú činnosť musí fond využiť minimálne 95 svojich príjmov, teda zdrojov a na ostatné činnosti vrátane týchto služieb má zostať maximálne 5 percent. Akonáhle však zaradíme tieto prezentačné, propagačné a iné aktivity pod podporu, tak sa v podstate môže stať, že vlastne Audiovizuálny fond nebude v tomto smere viac limitovaný a teoreticky, ak by sme teda zašli úplne do extrému, tak by celých 95 % objemu financií mohol minúť práve na túto nefinančnú podporu. To je samozrejme extrém pre ilustráciu, ale v zásade je to tak.
Ja som sa už minule pýtala, čo si máme predstaviť pod týmto vecným plnením, ktoré sa tu zavádza. Príde filmár, ukáže rozpočet, povie, že potrebuje na film, povedzme, milión eur, pričom od Audiovizuálneho fondu žiada polovicu, 500-tisíc a ten Audiovizuálny fond mu dotáciu 500-tisíc schváli, avšak po novom už ju nemusí dať iba v peniazoch, vo finančnom plnení, ale aj v tom nefinančnom, čiže vo vecnom plnení. Čo to znamená? Že preň zabezpečí nejaké marketingové služby, vzdelávanie, propagáciu? A ako to zabezpečí? Vlastnými silami a zamestnancami, alebo to bude zase cez nejaké tretie osoby? A cez nejaké tretie firmy? Cez našich ľudí možno. Obávam sa, že to "b" je správne a opäť to bude celé len o nejakých ďalších našich ľuďoch. O tých, ktorí pôsobia v kultúre, písal veľa aj Ján Kuciak, spomínala som to už aj minule, že vo svojom článku na konci minulého roka spomínal mená ako Igor Kováč, alebo agentúra Sona, čo je agentúra s honosným názvom, Slovenská národná filmová agentúra, avšak je to obyčajná súkromná akciová spoločnosť, a ďalšie osoby blízke alebo spriaznené napríklad aj s pánmi Maďaričom či Kaliňákom.
Ja budem veľmi pozorne sledovať, ako budú vyzerať tieto vecné plnenia a ako sa ne budú prideľovať prípadné zákazky, ak tento návrh prejde a ak nefinančné plnenie vojde do platnosti. Chcem tým teda povedať, že navrhované zmeny ešte viac uvoľňujú už beztak voľné pravidlá. Niekto si povie, že veď sú tam rozumní ľudia, odborníci, oni určite budú konať tak, aby to bolo v prospech audiovizuálnej kultúry a v prospech Slovenska, avšak zákony by mali dávať právnu istotu a občania by nemali iba dúfať, že to dobre dopadne.
To, ako to dopadne, keď všetko ponecháme na interné predpisy, ilustrujú medializované informácie, ktoré sme priniesli o veľkofilme Generál, ktorý mal byť nakrútený na počesť 100. výročia úmrtia Štefánika, a na budúci rok sme ho mali uvidieť v kinách, avšak vyzerá to na veľké fiasko. Tam sa opakovane poskytujú dotácie producentovi, ktorý už nie raz v minulosti nenaplnil svoje záväzky, peniaze na filmy sa minuli, filmy sa vôbec nenakrútili. Išlo o státisíce až milióny eur, ktoré jednoducho zmizli, o čom sú aj záznamy, papierové záznamy na ministerstve kultúry, ale išli do stratena aj napriek tomu, že minister Krajcer vtedy na základe týchto zistení podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenia na subvenčný podvod. Áno, môžeme si povedať, že pokiaľ to nevyšetria orgány činné v trestnom konaní, nemôžeme vynášať súdy o žiadnom žiadateľovi. Okej, pre mňa by bol síce tento žiadateľ vysoko podozrivý hneď, keby zaklopal na dvere fondu, ale možno sa fond na neho z nejakého dôvodu pozerá inak a pumpuje ho dotáciami tak, že sa po firme TRIGON vyšplhal až na druhé miesto v rebríčku najviac dotovaných poberateľov. Lenže, čo je podstatné, tento žiadateľ si neplní zmluvy dnes. Pri produkcii filmu Generál konkrétne mal mať 31. mája, podľa zmluvy 2018 mal mať kompletne nakrútený filmový materiál, ale nedodal zatiaľ ani jeden jediný filmovací deň. A namiesto sankcií mu fond, ale aj RTVS, to sú spojité nádoby, dávajú nové a nové šance. Sumy sa mu veselo vyplácajú na účty a konkrétne Audiovizuálny fond dokonca mení a prispôsobuje podmienky v jeho prospech. Napríklad 5. 6. podpísal dodatok č. 1 k zmluve o dotácii, kde sa len tak upravila celková výška rozpočtu na tento film z pôvodných 3,1 mil. na 2,6 mil. eur.
Ja nechápem, ako môže vlastne na film, ktorého technický scenár, nejakú technickú náročnosť snáď nejaká komisia už posúdila, ktorý sa štyri roky vyvíja, za štátne peniaze, podotýkam, tak v jednej štátnej inštitúcii, v RTVS deklaruje, že potrebuje na svoje nakrútenie 4,5 mil., to je celkový rozpočet, ktorý tam uvádza v zmluvách, tam mu schválime 1,2 mil. eur, dotáciu, resp. koprodukčný vklad, a v druhej štátnej inštitúcii, v Audiovizuálnom fonde, deklaruje, že celkový rozpočet na ten film bude 3,1 mil. A zrazu sa mu zníži z ničoho nič na 2,6 mil. Tak koľko ten film na svoje nakrútenie teda naozaj potrebuje? Aká komisia to posudzovala?
Podotýkam, že tá suma tých dotácií, ktoré či už cez Audiovizuálny fond alebo RTVS ako daňoví poplatníci na tento film dávame, je 1,8 mil. s opciou na ďalších 300-tisíc. Za to sme mali mať nakrútený film a trojdielnu televíznu sériu v hodnote minimálne 4,5 milióna. Zrazu vidíme, že tá hodnota toho filmu podľa dodatku k zmluve bude možno polovičná, radovo. No to je, ako keby ste si za svoje peniaze objednali Mercedes a dostanete Trabant.
Myslím si, že takto sa s verejnými prostriedkami nesmie nakladať, a tvrdím, že systém, ktorý toto umožňuje, nie je dobrý a ukracuje tých, ktorí by tie 2 mil. radovo, ktoré producentovi boli schválené na takýto film, z ktorých už trištvrte milióna dostal, a drží ich niekde na svojich účtoch, by sa dali použiť oveľa zodpovednejšie a možno by sme mali za ne nejaký iný pekný film, ktorý by naozaj vznikol. Takže aj toto umožňujú tie vnútorné smernice, nejaký systém nastavenia, ktorý som v poslednom období celkom dôsledne sledovala, venovala som sa zmluvným vzťahom v Audiovizuálnom fonde a viem pomerne presne, že to nie je ojedinelý prípad, že posúvanie nejakých zmluvných termínov, iných podmienok rôznymi dodatkami, uzatváranie nových zmlúv na nové projekty, krátko pred vypršaním termínov na nedokončené predchádzajúce projekty. Uplatňovanie toho delenia životného cyklu audiovizuálneho diela na etapy, aby každá etapa mohla predstavovať samostatný projekt a samostatnú žiadosť o dotáciu, sa deje. Takže nie je to ojedinelý prípad a pre mňa je nepochopiteľné, že sa toto snažia nejako podsúvať tí, ktorí tento systém nepochopiteľne obhajujú.
Čudujem sa teda tým reakciám, ktoré obhajujú tento systém, pretože Audiovizuálny fond vlastne priamo napomáha takým prijímateľom dotácií, ktorí nie sú schopní sami plniť svoje záväzky, namiesto toho, aby dal šancu iným, čo by boli možno omnoho zodpovednejší. Inými slovami, poctiví a slušní producenti sú ukracovaní tými, ktorí v tomto systéme vedia chodiť.
Ako poslanci sme povinní hájiť záujmy daňových poplatníkov a myslím si, že nastavenie podmienok v Audiovizuálnom fonde je potrebné zmeniť od základu. Mal by presnejšie špecifikovať mantinely, zaviesť jednoznačný systém, ktorý sa nebude dať zneužívať. Malo by to viesť k efektívnejšiemu, transparentnejšiemu a spravodlivejšiemu používaniu verejných prostriedkov a v konečnom dôsledku to musí priniesť väčšie množstvo kvalitných filmov do kín a televízie.
Preto si myslím, že komplexnej zmene zákona o Audiovizuálnom fonde sa nevyhneme, nejaké čiastkové úpravy to nespravia a za stranu SaS môžem povedať, že sa takejto príprave venujeme. Takže pre mňa sú tam aj iné čiastkové veci, s ktorými nemôžeme súhlasiť, a preto ja nebudem hlasovať za tento návrh a odporučím aj svojim kolegom to isté.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela tiež oceniť tento poslanecký prieskum, je to bezpochyby dobrý spôsob ako odhaľovať prípadné chyby a problémy. Vy ste v tom vašom pozmeňovacom návrhu, navrhujete v ňom teda množstvo drobných opatrení, ktoré by podľa vášho názoru mohli túto situáciu zlepšiť. Zaujalo ma tam to, že hovoríte o tom, že chcete viac kontrolovať už samotnú uskutočniteľnosť toho projektu, ja sa čudujem, že to tam vlastne vôbec ešte doteraz nebolo. Ja sama mám niekoľko podnetov z praxe, kedy naozaj boli schválené projekty, ktoré na prvý pohľad proste nespĺňali túto podmienku uskutočniteľnosti, a boli to projekty v hodnote desiatok až státisícov eur, pričom projekty, možno drobnejšie, možno na zavedenejšie akcie v tom území podporené neboli, a z pohľadu tých žiadateľov, musím povedať, že veľmi nešťastných, vyslovene z nepochopiteľných dôvodov neprešli niektoré ich žiadosti.
Čo mňa na tomto vašom návrhu mätie, ja si ho teda samozrejme podrobne preštudujem, je najmä to, že hovoríte, že jeho zavedením, alebo tých vašich, zavedením tých vecí, ktoré navrhujete do praxe, by znamenalo zvýšenie nákladov na byrokraciu a administratívu. To sa mi nepáči, pretože samozrejme logicky tým, že zvýšime tieto náklady, tak znížime ten objem peňazí o tú sumu na tie projekty, na ktoré by inak mohli ísť, a potvrdzuje to celkom aj tú našu pôvodnú vlastne výhradu, keď sme sa dávnejšie rozprávali o fondoch a o celkovom fungovaní podpory kultúry, že jednoducho nie je dobré, ak pri tomto dotačnom systéme zvyšujeme byrokraciu, administratívu a náklady na to. Takže s týmto mám iba trochu problém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Reagovala by som aj vo faktickej, ale možno to bude trošku dlhšie, tak nebudem riskovať len tie dve krátke minúty.
Ja by som len chcela povedať, že som spolupredkladateľkou tohto zákona napriek tomu, že sociálna oblasť nie je výsostne mojou oblasťou, ale porozumela som tomuto návrhu veľmi dobre práve preto, že som si niečím podobným prešla a chcela by som len demonštrovať tento zákon na svojej vlastnej osobnej skúsenosti. A v podstate si ale myslím aj v mojom okolí, z môjho okolia viem, že takýchto skúseností je naozaj množstvo.
Môj otec mal 91 rokov, minulý rok si zlomil nohu, hospitalizovali ho v nemocnici, ale bolo to zhodou okolností pár dní predtým, ako mu mala poštárka doniesť dôchodok. Takže, samozrejme, v nemocnici ako prvé ma prosil, choď domov a zober od tej poštárky ten dôchodok, čo, samozrejme, nebolo možné, pretože vydať mi dôchodok nebolo možné. Tak som volala na poštu, na pošte mi pani ozrejmila, že mohli by mi vydať ten dôchodok, ale musela by som mať štatút osobitného príjemcu. Tak som sa pýtala, že kde sa taký štatút teda vybavuje, poslali ma na Sociálnu poisťovňu a tam mi pani pri prepážke povedala, že áno, ale potrebujeme k tomu súhlas otca a potrebujeme k tomu lekárske potvrdenie, že je vo vážnom stave, že teda ak to donesiem, tak potom o 60 dní, do 60 dní môžem tento štatút osobitného príjemcu teda získať. Čo mi prišlo neskutočne dlhá doba na to, aby sme teda s otcom, samozrejme, sme nevedeli, čo bude, či zostane v tej nemocnici. Bol tam dva týždne, potom hrozil presun do nejakého doliečovacieho zariadenia, čo sa napokon aj stalo. Tak som sa vrátila na poštu, pýtala som sa pani, či by sa nedala nájsť nejaká iná možnosť, že trebárs doposlať ten dôchodok niekam inam, do nemocnice napríklad, nech si ho preberie tam. Tak áno, samozrejme, to bolo možné. Pani bola, našťastie, veľmi milá, veľmi nám pomohli. Ale čo čert nechcel, napriek tomu to trvalo istú dobu, to zadministrovanie na tej pošte, a ten dôchodok toho môjho otca v tej nemocnici jednoducho už nestihol, pretože mi ho previezli do Považskej Bystrice do inej nemocnice. Tak som znova išla na poštu, že či by sa to nedalo doposlať až do tej Považskej Bystrice, to už bol veľký problém, pretože to je cez dva okresy, takže to už boli úplne zúfalí, že asi teda nie, že mi ho tam teda odložia niekde, ten dôchodok, a keď sa otec vráti naspäť domov, že potom mu ho teda doručia už domov.
Takže toto sa už ale, bohužiaľ, neudialo, lebo otec medzitým zomrel. V auguste sme ho pochovali a potom sa celý dôchodok stal predmetom dedičského konania. A dedičské konanie trvalo šesť mesiacov, takže my sme sa k tomu jeho jednému dôchodku dostali v podstate asi po siedmich alebo ôsmich mesiacoch.
A tým chcem povedať iba toľko, že ja s mojím bratom, ktorí sme sa o túto vec starali, si pripadáme pomerne organizačne zdatní a vedeli sme sa v tom nejako rýchlo zorientovať. Ale viem si predstaviť a je tých situácií množstvo, kde ten dotyčný človek, ktorý je hospitalizovaný, nemá deti, má povedzme rovnako chorú manželku, ktorá je možno tiež rovnako dezorientovaná a nevie sa v tom vyznať. A možno naozaj, keby prišla na tú prepážku tej Sociálnej poisťovne, kde jej to povolenie nevydajú alebo ten štatút osobitného príjemcu nevydajú do 60 dní, ale do troch dní, tak ako to navrhujeme my v našom zákone, návrhu, tak možno by bol problém vyriešený do týždňa.
Takže tam v podstate aj odpadá tá nejaká otázka, že či sa to zneužíva alebo nie, pretože ten systém už je dnes nastavený takto, akurát je tam takáto strašne dlhá lehota. A my navrhujeme iba to, aby sa tá lehota skrátila, aby ten pracovník na tej prepážke na tej Sociálnej poisťovni mohol rozhodnúť hneď a nemusel tú vašu žiadosť posielať niekde do ústredia, na centrálu do Bratislavy a čakať siahodlhé týždne, kým sa teda vráti.
Takže toto je podstata nášho návrhu a myslím si, že na ňom nie je nič toxické. Myslím si, že naprieč politickým spektrom by sa dal úplne pohodlne podporiť, pretože je to niečo, čo naozaj pomôže stovkám rodín na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Hrnčiar, ja neviem úplne presne zreprodukovať, nevedela by som zreprodukovať, akým spôsobom ste obhajovali, kto, kedy, za čo predal aké pozemky, mesto, váš kamarát, neviem to zopakovať. Nezapamätala som si to z vášho, z vašej obhajoby, ale musím vám povedať, že to, ako ste vystupovali, tá forma na mňa zapôsobila tak, že si myslím, že ste urobili taktickú chybu. Lebo na jednej strane vyčítate pánovi Matovičovi nejaký jeho psychický stav, ale postavíte sa a idete sa na jeho základe jeho vystúpenia reagovať, obhajovať sa, vysvetľovať. Vy ste sa tam pre mňa ako nezainteresovaného človeka, ktorý až tak tým všetkým veciam dobre nerozumie, ste na mňa pôsobili ako malý chlapec zahnaný do kúta, ktorý sa má potrebu obhajovať. Prečo?

Ďakujem veľmi pekne. Tento príspevok bude pre mňa trošku zvláštny, lebo mnohé z vecí, o ktorých v ňom budem hovoriť, budú technické, takže budú trošku aj pre mňa predstavovať španielsku dedinu, ale sú to poznámky a pripomienky, s ktorými sa na mňa obrátili odborníci a z ktorých som vyčítala, že digitálny zákon a vôbec vysielanie retransmisie tiež nie je zrovna oblasť, kde by všetko fungovalo dobre a s kostolným poriadkom a považujem za svoju povinnosť tlmočiť tieto pripomienky v nádeji, že zaujmú aspoň odborníkov.
Spočiatku sú len také dve, dva postrehy takého technického charakteru, je to skôr taká otázka na strane 43, je taká zvláštna tabuľka, kde sa v texte spomína vlastne jediná firma Towercom, ktorá šíri televíziu cez terestriál, čiže vzduchom a nespomenuli sa menšie lokálne firmy, ktoré majú vysielače, pričom najväčšia je nitrianska firma AVIS, potom sú tu GeCom a ďalšie menšie firmy, ktoré majú lokálne vysielače, ale v tabuľke to číslo vlastne sa len odhaduje a tak isto v tabuľke vraj nie je uvedená technológia DVB-S, čiže satelitný prenos, ktorý je prakticky lídrom na Slovensku. Takže tie čísla by mali vraj byť tiež okolo jeden milión a chýbajú. Takže je tu taká otázka, že či nemá Skylink na Slovensku registrovanú retransmisiu, azda. Alebo teda ho Rada neeviduje. Ale sú tu aj iní poskytovatelia satelitu ako freeSAT, Telekom, Digi, Pantelio a ďalší.
A potom na strane 170, tam, kde začínajú štatistiky ohľadom pokrytia územia signálom, sú tam uvedené najprv rozhlasové služby a neskôr televízne služby od strany 183. A je zaujímavé, že pri rozhlasových službách, ktoré sú z hľadiska biznisu nie až také zaujímavé, sú informácie celostné. Ale k televízii chýba tabuľka s pridelenými frekvenciami. Akoby na tej strane 195 je nejaká diera a začína nová kapitola. Rada síce asi nerieši frekvencie. Má to na starosti Telekomunikačný úrad, teleoff. Ale možno je to len nejaká teda chyba.
Celkovo teda, ako sme počuli, tie informácie sa väčšinou týkajú pokút, podnetov občanov, problémov v reklamách a podobne. Takže ono tie technické veci, ktoré teraz budem spomínať, sú možno nie až tak na mieste, ale využijem túto príležitosť, lebo si uvedomujeme, že problémom bude zrejme skôr ten Telekomunikačný úrad, ktorý má všetky kompetencie a rozhodovania. Ale teda tým jadrom môjho príspevku je to, že ľudia z branže, vlastne vysielatelia, odborníci, upozorňujú, že celý digitálny zákon je písaný pre Towercom. A táto firma rozhoduje, aké frekvencie sa budú využívať a aké televízne stanice sa na Slovensku pozerať. O vlastníckej štruktúre Towercomu sa verejnosť dozvedela z rozhovoru bývalej šéfky Fondu národného majetku Anny Bubeníkovej s Jaroslavom Haščákom v spise Gorila. V roku 2006 sa podľa tohto spisu rozprávalo o predaji Rádiokomunikácií, čo bol vtedy odštepný závod pološtátneho Slovak Telekom-u. A po predaji sa premenovala na Towercom, čo je firma, ktorá dodnes zarába na šírení televízneho a rozhlasového vysielania.
Je aj verejným tajomstvom, že za Towercomom stojí J&T. Tvrdí to teda spis Gorila. Ale tvrdil to napríklad po niekoľko rokov aj bývalý šéf Telekomunikačného úradu, ktorý sa opieral o osobné rozhovory s manažérmi firmy, a to už citujem z vtedajšej tlače z roku 2012, že "ide o zverejnené informácie, ktorý tvrdil, že mu to povedal aj partner J&T Martin Fedor, ktorý je teda iba menovcom nášho kolegu poslanca Martina Fedora, vtedy z SDKÚ. Ale tento pán Martin Fedor bol zaťom poslanca SMER-u Dušana Muňka. Najviac pripomienok k digitalizácii podľa vyjadrení pána riaditeľa Telekomunikačného úradu, vtedajšieho, pána Máčaja, mal v tom čase envirorezort, vraj, ktorý s tým síce nič nemal, no štátnym tajomníkom tam bol práve pán Muňko. Pripomínal tiež, že podľa zákona nesmie byť medzi šíriteľom signálu a televíziou majetkové prepojenie, pričom J&T má podiely v TV JOJ.". Toľko citácia.
Tieto citácie som uviedla len pre osvieženie pamäte, ktorá je na Slovensku naozaj krátka, ale tie hlavné zákony, teda problémy, ktoré má odborná obec, ktorá ma na toto upozornila s digitálnym zákonom, sa týkajú hlavne toho, že digitálny zákon vlastne poveruje jedinú firmu, a to Towercom, aby riešil svojvoľne prechod z analógového vysielania na digitálne vysielanie na Slovensku. Po druhé, ten zákon je napísaný tak, že nepredpokladal, aby vznikali malé lokálne konkurenčné firmy. Za ďalšie, ten zákon je písaný s ohľadom, že nebudú existovať kódované televízie, teda komerčné poskytovanie programovej ponuky, ktorú by si platili klienti abonenti. Je písaný tak, že štát si určí firmu a štát bude podľa požiadaviek a určení platiť prostredníctvom RTVS určenej firme. Ďalej upozorňujú, že vo všetkých kultivovaných krajinách tento prechod reguloval štát a aj technologicky navrhoval štát, ktorú technológiu a kódovanie si vyberie, ale na Slovensku toto rozhodnutie ponechal na Towercom.
No a tu sa stretávame s problémom, že Towercom si vybral z obchodného hľadiska tú najhoršiu a najstaršiu technológiu. Z pohľadu Towercomu síce najvýhodnejšiu, pretože táto najstaršia technológia má najväčšie pokrytie a funguje aj na televíznych prijímačoch, obrazne povedané z čias Márie Terézie. Ale tým pádom ju môže sledovať štatisticky to najväčšie možné množstvo ľudí. Pre štát je to však to najhoršie riešenie, pretože frekvencie, ktoré pridelil Towercomu, boli prakticky okamžite vyčerpané a takto Towercom zabránil vstupu aj alternatívnych poskytovateľov alebo vstupu menších televízií do terestriálu.
Mám tu na to aj konkrétne paragrafy, ktorými to dokazujú, ale v podstate tá otázka toho najhoršieho možného technického riešenia, tak tu budú práve tie technické údaje, ktoré dúfam, že vás neunudia, ale prečítam ich. Doslova sa píše, že použitá technológia Towercomu DVB-T šírka pásma 20 megabitov za sekundu používa najstaršie kódovanie MPEG-2, pričom do jednej frekvencie jedného toho multiplexu sa zmestí len päť televízií, a to v štandardnom rozlíšení. Už keby sa použilo to staré DVB-T, ale s novšou technológiou MPEG-4, tak už vtedy by sa do jednej frekvencie zmestilo osem kanálov v tomto rozlíšení. Napríklad v Českej republike štát určuje postup prechodu na najnovšie systémy a koordinuje dátumy a technológie. Tak je to aj v Rakúsku, Maďarsku a Ukrajine. Používa sa najnovšia technológia DVB-T2, šírka pásma už 35 megabitov plus 50 % a najnovšie kódovanie H.265, pričom v tejto kombinácii je na jednu frekvenciu a jeden multiplex možné umiestniť až 20 televíznych kanálov na jeden multiplex. Čiže ak Towercom disponuje štyrmi frekvenciami, dokázal by teoreticky distribuovať až 80 kanálov v štandardnom rozlíšení. A pri takejto efektivite by bolo Slovensko lídrom televíznym v regióne, ale nestalo sa tak, pretože Towercom nepotreboval byť líder a nepotrebuje robiť veci pre ľudí. Towercom potrebuje štátu ukázať, aké je to drahé, náročné a vytiahnuť čo najväčšie poplatky zo štátu cez RTVS, aby RTVS platilo práve jemu a už nikomu inému. Ten digitálny zákon totiž prikazuje tú frekvenciu využívať povinne na 60 %, inak o ňu firma príde, preto zvolili tak staré kódovanie, aby čo najrýchlejšie vyčerpali všetky, všetky frekvencie. Tie frekvencie sa musia ďalej koordinovať s okolitými krajinami, čiže je ich nedostatok a je to veľmi veľká devíza Slovenska, ale ten, kto sa k frekvencii dostane, je v podstate, v podstate hrdina.
Takže toto sú také postrehy z pohľadu lokálnych poskytovateľov, ktorí fungujú často na hrane zákona, pretože ten zákon im okrem iného hádže aj mnohé iné polená pod nohy. Sú držaní vlastne pod krkom, obrazne povedané, cez tento zákon, ktorý je vyslovene šitý na jedného monopolného poskytovateľa. Z pohľadu toho monopolu sú to možno malichernosti, ale z pohľadu práve lokálnych poskytovateľov, ktorí podnikajú v tejto oblasti, sú to veľké veci, otázky prežitia a podmienok, ku ktorým ich zákon tlačí. Nie je zdravé, aby tu bol na jednej strane jeden obrovský štátom a zákonmi zaštítený monopol a na tej druhej strane drobní lokálni poskytovatelia, ktorí stále musia balansovať na hrane zákona. A keď sa ozvú, tak musia byť vlastne poľahky zašliapnutí.
Takže záverom len toľko. Ja som chcela, aby tu odzneli tieto pripomienky, aby tu odznelo, že netreba zabúdať na to, že aj v tejto oblasti, ktorej väčšina smrteľníkov, ako ja, nerozumie a možno práve preto je obrovský priestor na to, aby sa obohacovali len niektorí jednotlivci na úkor občanov.
Takže aby som to len zhrnula, sú to také otázky, resp. skôr výkričníky, ako sa vôbec J&T dostali k celému biznisu, aké polená sú hádzané pod nohy súkromným poskytovateľom a konkurencii, aké prostriedky sa na to používajú, zastaralá technológia, ktorá vyhovuje monopolu, lebo priam technicky bráni tomu, aby sa táto konkurencia zabezpečila? Úprimne povedané neviem, čo s tým vlastne z tohto miesta. Chcela som len, aby to tu odznelo pre pamäť, aby sa na to nezabudlo. A verím, že raz keď nastane priaznivá situácia, zmení sa vláda, tak sa zmenia aj podmienky pre fungovanie aj lokálnych poskytovateľov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcela by som využiť túto príležitosť a povedať svoju interpeláciu aj touto formou. Interpeláciu posielam aj na ministerstvo kultúry pani ministerke a som veľmi rada, že bola vyžrebovaná v hodine otázok aj otázka, ktorá s týmto súvisí, pretože pani ministerka mi čiastočne na moju interpeláciu už odpovedala, ale s touto odpoveďou nie som veľmi spokojná a vysvetlím aj prečo.
Pani ministerka povedala, že RTVS, ktorej sa moja interpelácia týka, je nezávislá inštitúcia a ministerstvo tým pádom inými slovami povedala, že vlastne ju nemá čo kontrolovať. Ja by som si dovolila v tejto súvislosti pripomenúť, že zmluva so štátnom, na základe ktorej RTVS dostáva každoročne radovo 20 až 30 miliónov eur, tak podľa tejto zmluvy, ak mám citovať, je RTVS povinná programy, programy financované prostredníctvom príspevku odvysielať v lehotách stanovených zmluvou a, citujem, "ak nový pôvodný program vo verejnom záujme, na ktorý bol použitý príspevok poskytnutý podľa tejto zmluvy a na základe dodatku na príslušný kalendárny rok nebude odvysielaný v súlade s čl. 4 ods. 6 tejto zmluvy, považuje sa príspevok v sume použitej na uskutočnenie tohto programu za použitý v rozpore s účelom, na ktorý bol poskytnutý, a RTVS je povinná príspevok v uvedenej sume vrátiť na depozitný účet ministerstva najneskôr do 20. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom mal byť tejto nový pôvodný program vo verejnom záujme odvysielaný podľa čl. 4 ods. 6 tejto zmluvy". Alebo: "RTVS poskytne ministerstvu písomnú informáciu o plnení zmluvného záväzky vždy, keď o to ministerstvo písomne požiada, a to najneskôr do 30 dní od dňa doručenia takejto žiadosti." Alebo: "Rozhlas a televízia Slovenska je povinná umožniť ministerstvu vykonať finančnú kontrolu hospodárenia s príspevkom poskytnutým na základe tejto zmluvy podľa zákona 357/2015 o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov." Alebo, ak mám citovať toľko, tak sa tam napríklad píše, že "RTVS je povinná a) hospodáriť a nakladať s príspevkom poskytnutým na základe tejto zmluvy s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne, účinne a účelne tak, ako je to definované v § 2 písm. l) až o) zákona č. 357/2015". To znamená, že v tomto zákone je presne definované, čo sa podľa zmluvy so štátom od RTVS očakáva, čo tieto pojmy znamenajú, a kontrola zo strany ministerstva mi príde úplne samozrejmá.
Takže moja interpelácia, ktorú by som rada teda touto cestou zopakovala, znie: Na základe poverenia č. 8/2011 zo dňa 18. 3. 2011 vykonali v dňoch 21. 3. 2011 až 17. 5. 2011 zamestnanci odboru kontroly a inšpekcie ministerstva kultúry a prizvané osoby následnú finančnú kontrolu zameranú na dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami poskytnutými na základe zmluvy č. MK-77/09/M o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania na roky 2010 až 2014 a jej dodatkov v subjekte RTVS, Mýtna 1, Bratislava, a to za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010.
Touto kontrolou boli zistené závažné nedostatky vo vyúčtovaní zmluvných diel zo strany zmluvných partnerov, ako aj v porušení finančnej disciplíny zo strany RTVS. Uvedené zistenia boli natoľko závažné, že viedli k podozreniam zo spáchania trestných činov subvenčného podvodu a podaniu trestného oznámenia na neznámeho páchateľa.
Rozhlas a televízia Slovenska akceptovala niektoré nálezy a stotožnila sa s názorom, že musí byť prijatý súbor opatrení, ktorými sa zabezpečí vyššia ochrana koprodukčného vkladu štátu do projektov.
Takže moja interpelácia znie:
Aký súbor opatrení na ochranu koprodukčného vkladu RTVS do projektov uzatváraných s externými produkčnými spoločnosťami na základe zmluvy o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania, tzv. zmluvy so štátom medzi ministerstvom kultúry a RTVS, bol po predmetnej kontrole prijatý na strane RTVS a na strane ministerstva kultúry a s akým výsledkom?
Druhá otázka. Koľko ďalších následných finančných kontrol plnenia uzatváraných zmlúv so štátom a jej dodatkov bolo oficiálne vykonaných po roku 2011 a s akými výsledkami? Je kontrola plnenia zmlúv so štátom a jej dodatkov uzatváraných každoročne s RTVS zo strany ministerstva podľa vás dostačujúca?
A po tretie. Aký je stav kontroly plnenia zmlúv so štátom v RTVS za vášho pôsobenia dnes a kedy bude uskutočnená najbližšia kontrola?
Ďakujem pekne.

Už áno? Ďakujem pekne za odpoveď. Nesúhlasím v tom bode, že ministerstvo vlastne nie je oprávnené kontrolovať RTVS. Ja si myslím, že práve naopak, keďže každoročne RTVS dostáva z rozpočtu radovo 20 mil. eur na zmluve so štátom, tak to sú prostriedky rozpočtové, ktoré malo by byť, aspoň teda podľa môjho vedomia a svedomia, ministerstvo, ktoré by malo teda podľa môjho názoru, by malo byť ministerstvo, ktoré si tie peniaze skontroluje.
A viem podľa informácií dostupných, že za ministra Krajcera bola takáto kontrola zrealizovaná. Bolo to v roku 2011, kedy bola takzvaná následná finančná kontrola v RTVS uskutočnená za rok 2010, ktorá sa týkala plnenia zmluvy so štátom. No a práve táto kontrola odhalila obrovské nedostatky vo vyúčtovaní zmluvných koprodukčných diel zo strany zmluvných partnerov voči RTVS a vtedy dokonca tam bolo nejaké trestné oznámenie podané zo spáchania, dokonca podozrenia zo spáchania subvenčného podvodu. No a vtedy Rozhlas a televízia Slovenska vlastne akceptovala tieto nálezy, stotožnila sa s názorom, že musí byť prijatý súbor opatrení, ktorými sa zabezpečí vyššia ochrana koprodukčných vkladov. Takže tá moja otázka smerovala vlastne k tomuto, že takáto kontrola už vykonaná bola, boja jediná, pokiaľ ja viem, v roku 2011. Pýtala som sa vlastne aj v interpelácii, ktorú som vám poslala, že či odvtedy boli ešte takého kontroly uskutočňované ministerstvom a poprípade, akým spôsobom budete kontrolovať RTVS vy za vášho pôsobenia, či máte v pláne takéto kontroly uskutočňovať. Keďže napriek tomu, ako hovoríte, tá ochrana toho koprodukčného vkladu je síce daná na papieri, je daná v príručke, ale ako ukázala aj táto jedna kontrola, tak sa nedo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, dovolím si zopár poznámok, ktoré mám aj k tomuto návrhu zákona, po konzultácii s niekoľkými odborníkmi, ktorí v danej oblasti pôsobia a upozornili ma na niektoré sporné aspekty.
Dalo by sa možno očakávať, že akákoľvek snaha v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva bude ocenená pochvalou, a nie však v tomto prípade, kedy predložený návrh zákona môže po schválení spôsobiť viac škody než úžitku. Účel v tomto prípade nesvätí prostriedky. Autori návrhu si ako prostriedky ochrany totiž zvolili zvýšenú byrokraciu a náklady, zníženú právnu istotu a obmedzovanie vlastníckych práv bez kompenzácií. V prvom rade sa totiž výrazne rozširuje rozsah chránených predmetov, teda kategórie predmetov kultúrnej hodnoty. Tieto kategórie sú v navrhovanej prílohe č. 1 zákona uvedené tak všeobecne, až by sa dalo nadnesene povedať, že takých cenných predmetov hodných zvýšenej ochrany máme plné stodoly, pretože napríklad etnografické predmety nie sú v návrhu ohraničené hodnotou v eurách, ale iba vekom, a to je len jeden príklad z mnohých nevhodne špecifikovaných kategórií. Pri rukopisoch sťahujúcich sa k významným osobnostiam, napríklad čo rozhoduje o tom, či je osoba významná, osobnosť významná, alebo nie. Vlastníci predmetov spadajúcich pod zákon nemajú nijako kompenzované obmedzenie vlastníckych práv v dôsledku toho, že musia podstupovať proces povoľovania vývozu alebo zamietnutia žiadosti o povolenie. Navyše sú na týchto vlastníkov prenesené aj náklady na konanie vo veci, a to nielen na znalecký posudok, ktorý má byť súčasťou žiadosti, ale aj na iné zákonom bližšie nešpecifikované, citujem: „ďalšie podklady na vydanie povolenia“.
Toto nie sú ojedinelé príklady právnej neistoty pre občana a, naopak, príliš voľných rúk pre úradníka. Vzhľadom na veľmi nejasnú a problematickú definíciu k pojmu pamiatková hodnota ňou podľa predkladaného návrhu môže byť vlastne čokoľvek, o čom pár pamiatkarov povie, že to má isté hodnoty, a prakticky nebude možné toto rozhodnutie zvrátiť, keďže pôjde o odborné stanovisko. Bude to nepreskúmateľné, lebo návrh zákona vlastne ani nenavrhuje, nestanovuje žiadne opravné prostriedky. Takže je tu obava, ako sa budú ustanovovať komisie odborníkov, čo je to dôvodný predpoklad, to sú všetko nejasnosti ktoré návrh, tento návrh zákona nerieši.
Za ďalšie. Návrh zjednocuje trvalý a dočasný vývoz predmetov kultúrnej hodnoty pod jeden paragraf, pričom následne vyníma pre dočasný vývoz sťahovanie určitých vybraných odsekov, napríklad aj toho, ktorý určuje dôvody na zamietnutie žiadosti o povolenie na vývoz. Inými slovami, z toho teda vyplýva, že vývoz, dočasný vývoz by mal byť vždy povolený, žiadosť nikdy nie je zamietnutá a celý ten byrokratický proces je vlastne úplne zbytočný? Je to zmätočné.
Neexistuje tu ani odôvodnenie, aby príslušné úrady a organizácie boli aspoň informované a evidovali existenciu hodnotných predmetov, nakoľko v prípade dočasného vývozu ministerstvo kultúry vydávajúce povolenia na vývoz nekontaktuje Pamiatkový úrad, národnú knižnicu, galérie či múzeá, ako je to pri trvalom vývoze, a tak tie žiadosti a povolenia zostanú vlastne navždy založené iba niekde na ministerstve. Takže ako mi potvrdili viacerí odborníci, s ktorými som sa rozprávala, tak tento zákon ak by sa dôsledne napĺňal, tak vo veľkom poškodí aj vedcov, alebo zberateľov, ktorí chodia s predmetmi na konzultácie, konferencie alebo výstavy, napríklad do zahraničia, no a po novom by mali byť teda šikanovaní znásobenou byrokraciou. Podľa doterajšieho zákona majú iba oznamovaciu povinnosť a už aj to je pre nich záťaž, nieto ešte čakať na nejaké povolenia, pritom ide o soby, ktoré sa výrazne podieľajú na výskume a ochrane kultúrneho dedičstva. A takým ide štát hádzať polená pod nohy? Nerozumieme tomu. Participovať na tom majú pamiatkový úrad, Národná knižnica, galéria a múzeá, ktoré budú vydávať odborné stanoviská pre ministerstvo, takže sa pýtam, že či sa už naozaj v týchto inštitúciách na 100 % postarali o všetky štátne pamiatky, dokumenty, fondy a zbierky a majú málo práce, že im treba starať sa ešte aj do tých súkromných zbierok. Návrh nepočíta s navýšením rozpočtu pre uvedené organizácie, takže tieto nové povinnosti budú robiť, keď, tak jedine na úkor starostlivosti o vlastné predmety. Myslím si, že sa zhodneme na tom, že nikdy nebudeme mať rozpočet, ktorý by umožnil záchranu všetkého hodnotného, čo sme zdedili na našom území. Očakávala by som preto, skôr že vláda vypracuje nejakú stratégiu, podľa ktorej sa bude venovať hlavným prioritám a nebude sa venovať doslova každým hodinkám po dedovi alebo brošňou po babke, ktoré si bude niekto chcieť dať na seba pri ceste do zahraničia, čo sa okrem iného nebude dať nikdy skontrolovať.
Tento návrh zákona prináša tiež nový formulár povolenia na vývoz a s tým súvisí, samozrejme, aj nutnosť úpravy existujúcich elektronických služieb, ktoré sa v povoľovacom procese v súčasnosti používajú. Ono oproti tej miliarde, čo do informatizácie išla celkovo, je to naozaj len kvapka v mori, ale aj 40 800 eur, ktoré majú ísť z rozpočtu na úpravu 7 elektronických formulárov, je tiež priveľa a je to dôkaz toho, že IT firmy prisaté na štátne vemeno stále nemajú dosť. (Povedané so smiechom.)
A ešte jedna dôležitá pripomienka. V roku 2015 si vládny SMER schválil prílepkom k zákonu o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov to, že Pamiatkový úrad môže robiť reštaurátorskú činnosť, celá opozícia bola vtedy oproti, prezident bol proti, a od roku 2016 je to na Ústavnom súde, lebo štátny orgán by nemal podnikať a robiť nekalú zvýhodnenú konkurenciu na trhu, toľko hovoria výhrady. A súčasťou tohto návrhu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetov kultúrnej hodnoty je opäť prílepok, ktorým Pamiatkový úrad bude môcť zriaďovať právnické osoby. ktoré by okrem iného mohli realizovať aj inkriminované reštaurátorské činnosti. Komora reštaurátorov v pripomienkovom konaní navrhla, aby sa takéto zmeny ustanovení, ktoré sú napadnuté na Ústavnom súde, neuskutočňovali dovtedy, kým Ústavný súd o nich nerozhodne, ale, bohužiaľ, to ministerstvo neakceptovalo a tieto ustanovenia do zákona dalo.
Za klub SaS teda uvádzam, že navrhovaný zákon má podľa nás viac nedostatkov ako pozitív, úprimne ani nechápem motiváciu na napísanie takéhoto zákona, ktorý naozaj priťažuje z tej celej situácii, takže ho ako celok, bohužiaľ, nemôžeme do druhého čítania podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Za obe faktické poznámky, v podstate sa dá súhlasiť. Som rade, že aj vy to vnímate tak, že poslanecký prieskum, ktorý inicioval váš výbor, by sa mal venovať práve týmto veciam. Ja som sa do týchto poslaneckých prieskumov prihlásila napriek tomu, že nie som teda členkou vášho výboru, ale som tímlíderkou SaS pre kultúru a kultúre sa venujem a budem sa jej venovať čím ďalej tým viac.
A len malá poznámka pán Jarjabek k tomu Jánošíkovi, no tak tá moja poznámka k nemu smerovala práve preto, že som chcela poukázať, že ten istý producent, ktorý sa podieľal na produkcii tohoto stratového filmu, dnes produkuje rovnako podľa mňa stratový film Generál, pretože ak je to naozaj tak, že sa nenatočil ešte ani jeden deň, a napriek tomu nejaké dotácie išli, tak potom sú to zrejme nejaké praktiky niekoho, ktoré tu tečú už roky rokúce a Audiovizuálny fond na to nejakým spôsobom nereaguje a stále dáva tým istým osobám tieto peniaze. Takže preto som poukázala na tento veľmi dávny príklad.
A čo sa týka toho negativizmu, tak neviem, že či som bola až taká negatívna, ja som sa snažila iba popísať daný status quo, to, čo som za svojich niekoľko mesiacov skúmania zistila, a práve naopak, do záveru svojho vystúpenia som sa snažila dať taký pozitívny náboj, že budeme sa snažiť pripraviť celkom nový zákon o Audiovizuálnom fonde, ktorý bezpochyby ako myšlienka nebola zlá, nebol zlý, akurát tá jeho realizácia v praxi pokrivkáva, čo som rada, že uznávate aj vy, páni, ktorí ste sa zapojili do tejto diskusie.
Takže ďakujem.