Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Ja neviem, či má cenu reagovať na demagógie, ktoré sme tu počuli od kovaných nacionalistov s fašistickými názormi. Zvyčajne to nerobím, pretože im nechcem prikladať väčší význam, než si ľudia popierajúci holokaust zaslúžia, a teraz mi k tomu dáva príležitosť to, že som za nimi v poradí v rozprave, takže mojou reakciou bude pokojné a vecné vysvetlenie toho, prečo predkladáme takýto návrh, a verím, že občania, ktorí...
Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Ja neviem, či má cenu reagovať na demagógie, ktoré sme tu počuli od kovaných nacionalistov s fašistickými názormi. Zvyčajne to nerobím, pretože im nechcem prikladať väčší význam, než si ľudia popierajúci holokaust zaslúžia, a teraz mi k tomu dáva príležitosť to, že som za nimi v poradí v rozprave, takže mojou reakciou bude pokojné a vecné vysvetlenie toho, prečo predkladáme takýto návrh, a verím, že občania, ktorí túto diskusiu o štátnom jazyku sledujú, si urobia vlastný názor.
Takže k návrhu, ktorý predkladáme, sa včera podľa mňa veľmi vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili už moji spolupredkladatelia Ondrej Dostál a Peter Osuský. Ja teda len zhrniem a zopakujem, že, že jazykový zákon nám tu zostal z čias národniarskych ideológov Mečiara, Slotu a napokon Maďariča a odvtedy len tak visí v našom právnom systéme ako podľa nás historický omyl. Vieme okolnosti, za akých tento zákon vznikal, a diskusie, ktorými bol sprevádzaný, takže máme za to, že, že ho treba dať na pravú mieru, pretože mnohé jeho ustanovenia sú jednoducho nadbytočné, sú v praxi nevymožiteľné, priečia sa zdravému rozumu. Tento zákon dokonca v mnohom obmedzuje práva občanov na slobodné šírenie a prijímanie informácií vo svojom jazyku a tiež zasahuje do slobody ich podnikania. Tie veľmi konkrétne príklady už nebudem opakovať, ale je ich množstvo a všetky, takmer všetky ich spomenul v podstate Ondrej Dostál, takže nechcem sa opakovať.
Takže tento zákon nám tu jednoducho zostáva trčať ako taký relikt z minulosti, ktorý nejako pretrval, preplával naším životom napriek jeho nelogickosti, a musím povedať, že aj napriek tej pachuti pýchy a nadpráce, s ktorou ho jeho tvorcovia svojho času pripravovali, a preto spolu s kolegami Osuským, Dostálom a Zimenovou zastávam názor, že je najvyšší čas uviesť veci na pravú mieru a zosúladiť aj tento zákon s praxou a hlavne so zdravým rozumom.
Takže pri otázkach, prečo práve teraz, či nie sú dôležitejšie iné problémy, nuž, áno, sú, samozrejme, ale tak ako postupne z opozície upozorňujeme na rôzne iné nelogické veci v množstve iných zákonov a dávame do pozornosti naše videnie sveta a na množstvo iných problematík, ktoré komentujeme a snažíme sa naprávať našimi návrhmi, tak presne tak máme potrebu ukázať svoje slobodné videnie sveta aj pri, pri tomto zákone už z čistej podstaty veci.
A tak upozorňujeme aj na to, že ak by sa mal konkrétne tento zákon naozaj stopercentne, tak ako je napísaný, dodržiavať v praxi, prinieslo by to množstvo veľmi absurdných situácií, pretože vždy je podstatné to, ako, ako používanie jazyka vyzerá v praxi, ako, teda vravím, na mnohých príkladoch ukazovali moji predrečníci, či už sú to lekári, ktorí naozaj bežne hovoria so svojimi pacientmi, či už na východe po rusínsky, alebo na juhu po maďarsky. Podobne sa s tým stretávame na matrikách, ale aj na pošte, v obchodoch, v zariadeniach sociálnej starostlivosti, pri kultúrnych podujatiach. Jednoducho všade, či už na tom pohraničnom pomedzí, kde ľudia žijú na územiach so zmiešaným používaním slovenčiny a jazykov národnostných menšín, alebo jednoducho v situáciách, kde sa vyskytne človek, ktorý, skrátka, hovorí iným jazykom, ale s ktorým sa ten personál dohodne lepšie než po slovensky v inom jazyku, pretože zrovna tomu jazyku ten personál rozumie, tak tam jednoducho sa budú rozprávať tak, ako sa na tom vzájomne dohodnú bez ohľadu na tom, že či im ten zákon prikazuje niečo, niečo iné. Naozaj to vyplýva zo zdravého rozumu a z povahy daného momentu danej situácie.
Avšak ten zákon naozaj ustanovuje prednosť slovenčiny pred ostatnými jazykmi aj v mnohých absurdných situáciách a to my práve chceme, chceme odstrániť, pretože toto je proste často v praxi nevymožiteľná požiadavka. Takže, takže toto, toto je tam podľa nás vyslovene, vyslovene nadbytočné. A tak ako povedal, myslím, kolega Heger to bol, že, že zákony by mali byť čo najjednoduchšie a najzrozumiteľnejšie. No tak nič iné nesledujeme týmto naším návrhom, iba urobiť tento zákon takým.
Ono si to uvedomuje aj ten samotný zákon, že, že sú tam takéto nelogizmy, a rieši to potom systémom, systémom najrôznejších proste výnimiek cez povedzme zákon o používaní jazykov národnostným menšín. Je to zbytočne komplikované, je lepšie ponechať ten zákon voľnejší o tieto zbytočné ustanovenia, pretože tá nevymožiteľnosť prednosti slovenčiny napríklad je, je ešte zjavnejšia napríklad v súkromí, pretože zákon naozaj nehovorí, že či tá prednosť platí len na verejnosti a v úradnom styku alebo aj v súkromí. Čiže ako keby sme išli úplne do dôsledkov, tak tú prednosť slovenského jazyka by sme mali mať aj, aj v súkromí.
Takže naozaj náš návrh iba vnáša slobodu do používania rôznych jazykov na území Slovenska, ruší túto neprehľadnosť, spleť príkazov, zákazov a následných výnimiek, pretože považujeme za rozumnejšie nadbytočné paragrafy rovno zrušiť a potom nemusia byť ani, ani výnimky.
Ani náhodou sa týmito našimi návrhmi neoslabuje slovenčina. Prosím vás, sú to zbytočne hysterické a bulvárne reakcie, ktoré naozaj sa nezakladajú na prax..., teda na pravde. Povinnosť slovenčiny v úradnom styku zostáva naozaj naďalej vymedzená ako doteraz, tú nikto neruší, jedine sa pridáva sloboda v používaní jazyka menšín pri veciach ako písanie obecných kroník vo vlastnom jazyku, pričom povinnosť viesť tú kroniku aj v slovenčine zostáva. Možnosť pridávať nápisy geografických názvov na zemepisné tabule či mapy aj v iných jazykoch, ale bez toho, že by museli nutne lavírovať medzi tým, čo ešte je a čo už nie je dovolené, toto sa ruší. Lebo toto tu naozaj teraz je, čiže je tu najskôr pravidlo, že všetko po slovensky a potom výnimka, že, že tým ale nie je dotknuté, sú nejaké rôzne konkrétne veci aj v jazyku menšiny. Jednoducho tí používatelia musia dedukovať z toho systému, že čo, čo ešte je povolené a čo, čo už nie je povolené, tak potom načo sú takéto pravidlá?
Náš návrh rovnako umožní napríklad vysielateľom v súkromnom médiu vysielať programy v jazykoch, samozrejme, popri tej povinnosti zachovania nejakej verejnoprospešnej, tú nikto neruší, funkcie, tú nikto neruší, ale, ale ak uzná za vhodné a napríklad by chcel vysielať, ja neviem, české filmy pre deti alebo, alebo vysielať pre mňa, za mňa nejaké problémy v esperante, ak na to jednoducho má cieľovú skupinu, ak na to má divákov, ak mu to zabezpečí nejaký jeho podnikateľský plán alebo je to v jeho stratégii, tak je to jeho vecou, vecou jeho rozhodnutia a štát by mu nemal čo vstupovať do, do slobody podnikania a do, do nejakej jeho stratégie. Skrátka, nechajme to na nich, aby si oni zvážili, či sa im takéto vysielanie, ja neviem, v esperante oplatí, alebo nie, ale, ale nenariaďujeme im za každú cenu, že to nesmú robiť napríklad, hej.
Takže, vravím, sme skôr za to, aby štát namiesto toho, aby tvrdou rukou nariaďoval, prikazoval, zakazoval a jednoducho obmedzoval ľudí týmito nariadeniami, ale potom teda, keďže tu máme aj ústavu, máme, samozrejme, aj práva jazykových menšín, ktoré sú v tej ústave zakotvené, tak potom to zas musíme rôznymi inými výnimkami teda ako povoľovať, lebo im musíme vyhovieť. Je to zbytočné. Naozaj štátny jazyk je štátny jazyk, ktorý ma byť používaný v úradnom styku, na matrikách, v nejakej oficiálnej dokumentácii, či už zdravotnej, alebo školskej, pedagogickej. Toto nikto z nás neruší, ale, ale naozaj len, len vnášame nejaký, nejaký poriadok a prehľad do toho, aby to bolo, aby to bolo slobodnejšie.
Takže tento návrh, pod ktorý sa plne podpisujem, je, je prejavom snahy o slobodu, ktorá je súčasťou aj môjho hodnotového pohľadu na svet, a naozaj vnáša do zákona o štátnom jazyku nič viac len čistý zdravý rozum, a preto spolu s predkladateľmi veríme, že, že u všetkých triezvo zmýšľajúcich ľudí, ktorí nepodľahnú nejakým emóciám a teraz nejakým hysterickým reakciám, tak, tak náš návrh sa nemôže stretnúť s ničím iným než, než s hlbokým porozumením.
Ďakujem.
Skryt prepis
