Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

12.9.2019 o 11:42 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2019 11:42 - 11:44 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Farkašovský, viete čo, ja vám to hovorím opakovane a poviem vám to aj dnes a možnože aj tak trošku tvrdšie ako inokedy. Ja už mám dosť tej vašej nemastnosti a neslanosti. Lebo vy pri každom jednom vašom vystúpení to hráte tak na také obidve strany, že ten novinár vlastne nemá byť vlastne ani mastný, ani slaný, on má len tak ako nenápadne informovať, nesmie kritizovať.
No, v prvom rade novinár je tu nato, aby poukazoval na nešváry, ktoré, ktoré, na ktoré získa nejaké indície. Novinár, ak je investigatívny, dobrý novinár a pracuje v zmysle nejakých novinárskych zásad, nejakej kvalitnej žurnalistiky, tak s informáciami, ktoré má, vždy nakladá tak, aby ich mohol poskytnúť spôsobom, že si za nimi potom stojí. Toto robil napríklad Ján Kuciak.
Prosím vás, nezabúdajme na to, že, že za desať rokov, čo ste tu vládli, vaša vláda, vy ste mali zariadiť, aby sa tu novinári nemuseli báť písať. Toto je, toto je vaša hlavná úloha, ktorú ste mali splniť a ktorú ste si nesplnili.
Proste výsledkom toho marazmu, ktorý je tu v politike, a toho, že na niektoré podstatné indície, ktoré poukazujú na podozrenia z korupcie a rozkrádačky, tu novinári poukázali a zaplatili za to svojím životom, tak to je výsledkom toho, že tu teda asi niečo nefunguje, preboha živého. A povedzme si to už konečne otvorene. A žiadne také hry na nejakú objektívnosť, nemastnosť, neslanosť tu nehrajme, pretože toto naozaj nie je úloha novinára.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2019 10:55 - 10:57 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán Jarjabek, ja zareagujem len na to, čo vy tak neustále radi, vlastne obhajcovia tohto návrhu, opakujete, a to oháňanie sa ústavou. Veď hovoríte, že tento, že inak, ak by sme neprijali tento váš návrh, že by išlo o nejaký protiústavný stav. No neišlo, lebo politik je rovnaký človek ako všetci ostatní, má úplne rovnaké práva ako všetci ostatní občania podľa ústavy, má právo, rovnaké právo na odpoveď ako každý iný občan v prípade, ak sa to nevzťahuje k jeho politickému pôsobeniu, čiže v otázkach nejakých svojich občianskych práv je absolútne jeho ústavné právo neporušené.
A čo sa týka práva na odpoveď ako politika, tak to je niečo práveže nad rámec, čo by sme nemali zavádzať do nášho systému, pretože politik, ako tiež mnohokrát v diskusiách bolo povedané, má x iných možností, ako, ako sa do médií dostať, takže toto je niečo nadbytočné, je to nadpráca, ktorú, ktorú robíte.
No a potom by som rada zareagovala na tú vašu poznámku o tom, že, že je teda ten nevyvážený stav. Áno, sme v roku 2019, máme tu množstvo digitálnych a iných než tlačených médií, samozrejme, že v tomto máte pravdu. Ale práve preto sa natíska otázka, že prečo ste potrebovali prísť s poslaneckým návrhom, keď vieme, že, dobre vieme, že prebieha debata o tom, že treba veľký, normálne tlačový zákon, ktorý sa bude týkať všetkých médií a na ktorom sa, pokiaľ vieme, aj na ministerstve začalo pracovať, je tam pracovná skupina, ktorá to má za cieľ pripraviť, a vy napriek tomu prídete s poslaneckým návrhom. Je to, je to nelogické a jednoducho to vyvoláva otázky, či práve toto nie je to politikum, ktoré do toho vy vnášate, ktoré sa snažíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2019 10:31 - 10:33 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem za všetky faktické pripomienky.
Najskôr pripomienka pána Farkašovského. Hovoríte o tom, že hovorím nejak nesprávne o tom, že sme si utŕžili medzinárodnú hanbu. No utŕžili. Utŕžili sme si medzinárodnú hanbu. Veď stačí sa pozrieť na vyjadrenia Medzinárodného tlačového inštitútu a predstaviteľa OBSE pre slobodu médií, tie vyznievajú úplne jednoznačne. A je to téma, ktorá je veľmi ostro v medzinárodnom prostredí sledovaná, pretože sme svedkami naozaj vrážd novinárov na objednávku nielen na Slovensku, ale aj inde v Európe. A v tomto kontexte sme naozaj utŕžili hanbu.
A čo sa týka iných krajín, o ktorých hovoríte vy aj pán kolega Senko, že majú zavedený inštitút práva na odpoveď a tam sa nad tým nepozastavujem, spomínali ste Nemecko, Francúzsko, iné krajiny. Áno, samozrejme, veď inštitút práva na odpoveď máme zavedený aj my. Ale všade vo svete, a na to zabúdate vo všetkých diskusiách, ja neviem, koľkýkrát to už opakujem, že všade je právo na odpoveď na nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje. A to, čo my kritizujeme, je, že ste tam chceli zaviesť, že má byť právo na odpoveď aj na pravdivé údaje a aj pre politikov. A jednoducho treba to len hovoriť tak, ako to je.
Pán Jarjabek, ja som nikoho neurážala. Ja som, ja som konštatovala. To, čo som povedala o pánovi Čížovi, to som povedala aj jemu, keď tu bol, ešte nebol europoslancom, boli sme spolu v niekoľkých diskusiách. Takže ja som len zopakovala to, čo som hovorila otvorene aj predtým. A hovorím to aj teraz.
Neviem, v čom som bola ja arogantná voči vám. Čo sa opačne teda povedať nedá aj vzhľadom na niektoré iné diskusie, ktoré sme spolu absolvovali.
A hovoríte mi, že klamem. Neklamem a chcem vás ubezpečiť, že nič z toho, čo mi poviete vy, mne nemôže ublížiť.
A, pán kolega Dostál. Áno, tento... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2019 10:14 - 10:24 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, ako ukazuje aj doterajší priebeh diskusie o tomto tlačovom zákone, ktorá prebieha už veľmi, veľmi dlhú dobu, od jeho opätovného predloženia do prvého čítania v parlamente, ale aj do druhého dnešného čítania, čiže jednak v parlamente, ale jednak aj mimo parlamentu, tak tento zákon alebo vôbec ten fakt, že s ním predkladatelia vôbec prichádzajú vo verzii z roku 2008 do sveta roku 2019, je naozaj veľmi, veľmi symbolický. Je to totiž taká, taká hyperbola alebo také stelesnenie všetkého toho, čo stvárňuje táto vláda, táto karikatúra moci.
Predkladatelia s ním prichádzajú tvrdošijne a opäť po tom, čo dostali "naložené" vo všetkých diskusiách, ktoré k tomuto prebehli. Sama som sa na niektorých zúčastnila, boli na nich nielen politici, ale saj samotní žurnalisti, rôzni pozorovatelia a prichádzajú s týmto návrhom tvrdošijne a opätovne po tom, čo Slovensko za tento návrh skritizovali aj medzinárodné inštitúcie, svet, utŕžili sme zaň medzinárodnú hanbu. Napriek tomu je opätovne bez hanby predkladaný, ako keby sa nechumelilo.
Pripomeňme si reakcie Medzinárodného tlačového inštitútu, ktorý vyjadril znepokojenie, že snahou zákona je, aby médiá zastávali viac záujmy politikov, než dobre informovanej spoločnosti. Alebo si spomeňme na vyjadrenie predstaviteľa OBSE pre slobodu médií, tej OBSE, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorej mimochodom v súčasnosti v tomto roku predsedá Slovensko, resp. náš minister Lajčák, ktorý sa, chudák, musí pri takýchto partizánčinách svojich kolegov z vlády cítiť naozaj mizerne. Lebo ako má obhajovať túto dvojtvárnosť? Tak na jednej strane sa ako krajina tvárime a aj jeho ústami ako šéfa tejto medzinárodnej inštitúcie hovoríme svetu a obzvlášť po tých neľútostných vraždách novinárov, ktorých sme boli svedkami, bohužiaľ, aj na Slovensku, tak sa priam bijeme do pŕs, že treba urobiť všetko pre slobodu médií. No na druhej strane navrhujeme zákon, ktorý to vlastne popiera. Toto je veľmi farizejské, ale vieme dobre a musíme aj znova ľuďom pripomenúť, ako toto celé vlastne vzniklo.
Na sneme SMERU - SD, kde sa stranícky šéf Fico opäť raz vymedzil voči novinárom, voči ktorým vedie dlhodobo vojnu, tak na sneme znova pritvrdil a vyjadril sa, že, skrátka, treba zmeniť tlačový zákon. Chopili sa toho veľmi poslušne páni Číž a Jarjabek. Napriek tomu, že museli tušiť, že pred zdravým rozumom sa tento zákon v zásade obhajovať nedá. A tak aj bolo. Ani sa nedá obhajovať. A predkladatelia, obzvlášť teda pán poslanec, dnes už europoslanec Číž, si myslím, že už sa nemohol viac znemožniť, ako sa mu to podarilo pri obhajobe práve tohto zákona. Odporúčam si pozrieť záznamy diskusií, v ktorých predkladatelia vystupovali, ako sa prezentovali len svojimi často opakovanými floskulami, čo sú také tie mnohé, ale vo svojej podstate prázdne slová, na ktoré sme tu aj v parlamente obzvlášť od pána Číža boli dlhé roky zvyknutí, také tie slová, ktorými sa síce veľa hovorí, ale nič sa nepovie. Alebo potom slovnou aroganciou, ku ktorej tak rád skĺzava pán Jarjabek, keď mu dochádzajú argumenty.
Bohužiaľ, tento zákon je presne odrazom tohto mentálneho sveta, sveta straníckych aparátčikov, ktorí sa prepožičajú na predkladanie zákonov, na ktorých záleží ich straníckym šéfom, a potom ich musia v lepšom prípade celý spotení, v tom horšom úplne bez škrupulí obhajovať pred zdravým rozumom.
Preto som rada, že zdravý rozum sa aspoň trochu blysol v hlavách predkladateľov pozmeňujúceho návrhu, poslancov zo strany koaličného partnera MOST-u - HÍD, aspoň v jednom malom bode, ktorý navrhujeme vo svojom pozmeňovacom návrhu aj my s kolegom Dostálom, a síce, aby sa právo na odpoveď nevzťahovala aj na pravdivé výroky. To bol naozaj a je donebavolajúci nonsens a asi aj koaličným partnerom v MOST-e - HÍD došlo, do akých až absurdností tento návrh SMER-u - SD vlastne zachádza. Napriek tomu však ostávajú návrhy (pozn. red.: správne "v návrhu") všetky ostatné zmeny, ktoré sú stále hodné kritiky aj zamyslenia, či tie reči o slobode tlače myslíme naozaj vážne.
Takže, keďže sme v druhom čítaní, zišlo by sa hovoriť konkrétne, a aj keď to bolo povedané už veľakrát, stojí za námahu zopakovať tým, ktorí túto rozpravu sledujú, o čo teda presne ide.
Na tomto návrhu sme od začiatku považovali za škodlivé najmä toto:
- Doteraz mohli dotknuté osoby, teda tie, o ktorých noviny niečo napísali, reagovať len na nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje, ktoré by noviny o nich uverejnili. Ale po novom sa navrhlo, aby dotknuté osoby mali možnosť reagovať prakticky hocikedy, teda vždy, ak budú mať pocit, že sa noviny dotkli ich cti. Čo by bolo v prípade aj pravdivých tvrdení a tu bola, samozrejme, najvážnejšia otázka, že kto to zmeria.
- Ďalej sa zavádza povinnosť redakcií zverejniť odpovede aj v prípade politikov. Samozrejme, že niet pochýb, že zákon sa navrhuje práve z tohto jedného dôvodu, to znamená získať čo najviac priestoru pre politikov v tlači, umožniť im, aby novinári písali to, čo chcú politici, a ak nie, tak dať politikom priestor na svoju sebaprezentáciu v povinne uverejnenej odpovedi.
Ďalej predtým sa buď žiadalo o opravu, alebo odpoveď. To sú dva rôzne nástroje, ktoré umožňuje súčasný zákon. Dva rôzne nástroje, ako sa uchádzať o korekciu. Buď redakcia má uverejniť, môže uverejniť vlastnú opravu svojich tvrdení na adresu dotknutej osoby, alebo umožní zverejnenie odpovede, ktorú teda napíše priamo dotknutá osoba. Ale teraz po novom sa má dať právo na obe varianty. To znamená, že ak sa budete cítiť dotknutý nejakým článkom, tak môžete žiadať redakciu o to, aby uverejnili aj ich vlastnú opravu, a ešte budete mať aj právo na odpoveď. No a toto všetko sa navyše dostáva pod hrozbu drakonických pokút, čo nie je podľa nás nič iné len zastrašovanie vydavateľstiev.
Takže opakujeme to tu už ixtýkrát, že dnes už máme zákon, odznelo to aj z úst mojej predrečníčky, dnes už máme zákon, ktorým vieme vydavateľstvá skontrolovať a tiež sankcionovať v prípade, že uverejnia nepravdu alebo skreslia pravdu o hocikom, komu teda utrhnú týmto na cti. A máme tu takisto vydavateľstvá a redaktorov, ktorí, ak sú seriózni, nebudú nikdy riskovať svoju povesť porušovaním etiky a morálky a zverejňovaním nejakých neoverených informácií alebo vymyslených, klamlivých informácií, ktorými by len tak pre nič, za nič utŕhali niekomu na cti.
Hovoríme o serióznych novinároch, pretože si myslím, že každý profesionál žurnalista, redaktor vychádza z nejakých informačných zdrojov. Musí vedieť, ako má s nimi narábať, mal by byť na to školený, a ak nie, tak dotknutá osoba ho môže už dnes zažalovať. Ale čo je dôležité, každý takýto človek predsa riskuje svoju profesionálnu česť a povesť.
Ak má tento zákon byť nástroj, ako zamedziť tým neserióznym novinárom, tým, ktorí píšu tie nepravdy, aby sme im zamedzili písať tie nepravdy, tak vedzte, že sa nám to nepodarí, pretože sme v čase digitálnych médií a kto bude chcieť, nájde si priestor a spôsob, ako svoje lži a klamstvá, hoaxy, konšpirácie, ako ich bude šíriť aj naďalej. Ale verte, že vnímavý čitateľ to vždy odhalí. Ja čitateľom verím a rovnako verím, že na Slovensku existujú profesionálni žurnalisti, ktorí si toto v živote nedovolia. A tento zákon je práve bičom na nich. A tým, ktorí to budú chcieť robiť, tým v tom nijako nezabráni.
Ak by bol prijatý náš pozmeňujúci návrh, resp. návrh poslancov MOST-u - HÍD, ktorí si ho osvojili a predkladajú aspoň v niektorých malých čiastkach takmer identický, ako ho navrhujeme, za čo teda ďakujeme, tak by aspoň taká absurdnosť, že právo na odpoveď sa má vzťahovať aj na pravdivé výroky, bola, bola odstránená.
Napriek tomu však treba vedieť, že tento zákon vo svojej podstate, ak bude prijatý, nemá ušľachtilé pohnútky. Ide v ňom len o šikanovanie médií, zastrašovanie vydavateľstiev a snahu uzurpovať si čo najviac mediálneho priestoru pre politikov, resp. pre také tie vlažné informácie, ktoré radšej nebudú otvorene... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa...

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... hovoriť o prešľapoch, aby sa nevystavili pokutám.
A posledná veta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Desať minút, desať minút už je preč.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
A posledná veta. Ak by nebol verejný tlak, ktorý vznikol na základe medializovaných informácií, nebol by dnes v base Kočner, nevedeli by sme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
(Hovorené súbežne s rečníčkou.) Končite, pani poslankyňa.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
(Hovorené súbežne s predsedajúcim.) ... zistiť vrahov Jána Kuciaka...

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na vystúpenie poslankyne s faktickými poznámkami štyria.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
(Hovorené súbežne s predsedajúcim.) ... a ak by týchto vecí nebolo, médiá by nemali o čom písať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.9.2019 11:42 - 11:42 hod.

Renáta Kaščáková
Ja mám podobný problém ako kolega Galek. Po niekoľkonásobnom pokuse vsunúť svoju hlasovaciu kartu mi nebolo spustené hlasovacie zariadenie. Takže prosím o kontrolu, či je všetko v poriadku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2019 16:35 - 16:42 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Musím sa priznať, že keď sa na minulej schôdzi presunul tento bod, resp. sa vypustil z rokovania s tým, že sa presúva, tak som sa celkom potešila, že sa teda niečo stalo, že nakoniec možno ani tento bod z nejakého dôvodu nezaradíte na rokovanie Národnej rady, ale, ajhľa, a idete do boja znova. Ja možno iba zopakujem to, čo už som veľakrát povedala. Nemám ani až tak veľa čo nového povedať, ale možno len zhrniem to, čo sú moje hlavné výhrady voči tomuto zákonu, ktoré hovorím opakovane, a to sú hlavne tie, že on sa tvári, ako ide pomôcť našej ekonomike.
Ale keď si to tak rozoberieme, tak to tak nie je, je výsledkom lobizmu, to treba veľmi otvorene povedať. Myslím, nielen tento zákon, ktorým meníte výšku vratky z 20 % na 33 %, ale, ale v podstate celý zákon už v jeho pôvodnom znení vznikol ako výsledok lobizmu produkčných firiem. Som stále presvedčená, že to bol zákon ušitý na mieru konkrétnym ľuďom z okolia bývalého ministra, konkrétne tých, ktorí stoja za firmami SONAF, akciová spoločnosť, resp. Spectral, ktorí ho vymysleli a hneď ako prví aj svojho času získali zázračne prvú vratku v hodnote 412-tisíc eur. Sú to známe, známe fakty, ale možno stojí za to ich tu zopakovať.
A po druhé je to zákon, ktorý, ako hovorím, nerieši podporu filmovému priemyslu nijakým spôsobom, aj keď sa tvári, že chce naštartovať nejakú ekonomiku filmového priemyslu. Ak by to tak bolo, tak by to už bolo badať dnes, pretože dnes už platí zákon o 20 % vratkách, ale ako sa tento stimul, ak ho mám tak nazvať, odráža v nejakých reálnych ekonomických číslach, či sa nám naozaj nejako zvyšuje zamestnanosť vo filmovom sektore, či máme vyšší výber DPH alebo daň z príjmu, ja neviem, či máme tu viac podnikov, ktoré by vznikli za účelom teda nejakých činností, ktoré súvisia s filmom, to sa povedať, ale vieme už s určitosťou povedať, že 20 % je málo, že im treba dať 33 %. Jediný dôvod - a to je ďalší argument, kvôli ktorému som proti tomuto zákonu - je, že veď to tak majú aj v okolitých krajinách, veď aj inde fungujú takéto stimuly, tak ich, ho musíme mať aj my, to bolo v podstate jediné odôvodnenie, ktoré mal aj pán štátny tajomník, ktorý tu namiesto vás bol minule tento zákon predkladať, resp. ho odôvodňoval. A tento jediný dôvod je aj v dôvodovej správe takpovediac, ale nie je to ničím, ničím podložené a to odôvodnenie je teda, je na veľmi, veľmi slabých nohách.
Takže ja len zopakujem, že ak by ten úžasný akoby efekt z tohoto stimulu mal nastať, tak by sme ho už videli, lebo už nejaký čas proste tie 20 % vratky fungujú, ale ako viem, tak podporených bolo len zopár projektov, boli to viac-menej slovenské projekty, zopakujem, ako prvý získal tento stimul projekt Marco Polo v hodnote vyše 400-tisíc, potom to bol film Hana, 130-tisíc, od toho istého producenta, čiže Spectral, s. r. o., potom to bol jeden slovenský film Nech je svetlo v hodnote 35-tisíc a štyri slovenské seriály: Inšpektor Max, Mária Terézia, Milenky a Sestričky. A to znamená, že tieto stimuly zatiaľ získali projekty alebo majú výšku nejakých 1,3 mil. eur, to znamená, že tým efektom naozaj nie je to, že by sme týmto stimulom priťahovali nejakým významným spôsobom zahraničné produkcie, zahraničné investície, ktoré by sem prišli, avšak tento stimul je porovnateľný so stimulmi do, do iných priemyselných sektorov.
Ak podporujeme niekde automobilový priemysel, tak, samozrejme, že tieto efekty sa snažíme potom nejakým spôsobom merať, avšak vo filmovom priemysle nejakým spôsobom tieto efekty merať nevieme. Neviem o tom, možno inštitút Hodnoty za peniaze už nejaké analýzy pripravuje, ale myslím si, že to tak nie je.
No a ak mám povedať teda za seba, tak mám veľké pochybnosti aj o celom procese, akým sa, akým sa tieto vratky vlastne uplatňujú alebo prideľujú. Nemám úplne presne, čo obnášajú tie vaše pozmeňovacie zákony, z toho vášho výkladu som to úplne presne tak napochytro nepochopila, musím si ich preštudovať, je to pre mňa novinka, ale nemyslím si, nejakým významným spôsobom idete teraz meniť to, ako sa tento systém stransparentní, on je totižto úplne netransparentný, a ak hovoríme o tom, že sedem projektov tieto vratky, už im bolo vlastne, tieto vratky boli pridelené, tak v hre je, je ešte ďalších okolo 30 alebo 35 projektov, a keby sme napočítali všetky tie ich žiadosti, ktoré vlastne, o ktoré, ktorými sa uchádzajú o tieto vratky, tak je to okolo 5,5 mil. eur, čo znamená, že ak je to 5,5 mil. eur, je 20 % z nejakej sumy, tak to znamená, že prehlasujú, že tu na Slovensku týmito svojimi projektami filmovými proste produkciami vyprodukujú alebo preinvestujú 30 mil. eur, z toho 20 % sa im má vrátiť, čiže žiadajú 5,5 mil. naspäť. No ja si myslím, že investícia 30 mil. už musí byť cítiť, aj makroekonomicky musí byť cítiť, ale teda opakujem, som zvedavá, že či ju budeme nejako, nejakým spôsobom merať tieto dopady, a ako budeme cítiť, že tu niekto preinvestoval 30 mil. eur. Vravím, ani pán štátny tajomník to zatiaľ odôvodniť nevedel.
A to, prečo mám pochybnosť o tom, že to celé nejako zaváňa takým lobizmom, je to, že naozaj nemáme kontrolu, nemáme nejakým spôsobom odkontrolované, akým spôsobom tie investície v skutočnosti na tom Slovensku prebiehajú. Jednoducho v tom zákone je to, je to tak, že tie podmienky sú nastavené veľmi vágne, Audiovizuálnemu fondu stačia naozaj len, len administratívny, administratívne úkony, predloženie nejakých faktúr za práce, ktoré tu teda údajne boli, boli urobené.
Ja to zdokumentujem na príklade jednej žiadosti, ktorá je na ďalší projekt, opäť kupodivu od firmy Spectral, s. r. o., Dracula, kde sa požaduje dotácia 800-tisíc eur, to znamená, že ak to má byť 20 % z nejakej sumy, opäť tak to znamená, že len tento jeden projekt by mal na Slovensku preinvestovať 4 mil. eur. V tej žiadosti sa proste deklaruje, že pôjde o 10 dní nakrúcania a 20 dní postprodukcie. Možno opakujem informácie, ktoré som už hovorila na minulej schôdzi, ale naozaj stojí za to si uvedomiť, že, že čo to vlastne je preinvestovať za 10 dní produkcie, resp. nakrúcania a 20 dní post produkcie 4 mil., 4 mil. preinvestovať je dosť. A podľa mojich informácií teda tento projekt už, už sa nakrúcal a priamo od tých ľudí, ktorí teda sa na ňom zúčastnili, viem, že to bolo nie 10, ale možno nejakých 6 dní, z toho 4 dni v Banskej Štiavnici, dva dni na Oravskom hrade a plus teda možno bolo spravených tých 20 dní postprodukcie, ale aj keby sme ako počítali, tak jednoducho tie 4 mil. za tento čas, kedy tu tá produkcia prebiehala, sa dal preinvestovať veľmi ťažko.
Ja som zvedavá na to teda vyúčtovanie, akým spôsobom to bude celé vyúčtované a čo sa tam teda nejak ukáže, ale ako mám zopár známych filmárov aj v Čechách, nielen na Slovensku a zhruba viem, asi koľko stojí jeden nakrúcací deň. A keby sme to naozaj veľmi veľkoryso prešvihli, keby sme si povedali, že jeden nakrúcací deň, no nech stojí 100-tisíc, ale neviem, aký komparz by tom už musel byť a aké veľké kulisy, tak jednoducho 10 nakrúcacích dní, čo teda zatiaľ hovoríme, že bolo ich nejakých 6, tak nech ich je 10, by stálo nejakých milión eur a postprodukcia 20-dňová na takýto film nemôže stáť podľa mojich informácií viac ako radovo nejakých 100-tisíc.
Aj to sme veľmi veľkorysí, už aké efekty by tam museli byť, aby tá postprodukcia, nejaká proste filmová grafika bola používaná za ďalších 3 mil., keď hovoríme, že tá produkcia by stála zhruba milión, pri veľkej veľkorysosti. Ale tie postprodukčné práce ani nemáme kde vytvoriť, pretože na Slovensku ani nie sú takéto štúdiá, ktoré by robili takéto obrovské teda tie postprodukčné, postprodukčné práce, takže ma naozaj zaujíma, že akým spôsobom sa tie 4 mil. vlastne dokážu preinvestovať, a preto tvrdím, dovolím si tvrdiť, že tá kontrola je nedostatočná a transparentnosť poskytovania týchto peňazí takisto. A to, že či to bude 20 alebo 33 % tak to máme nejaké vytiahnuté, vycucané z prsta, ako sa hovorí, a používame to len preto, lebo to majú aj inde, ale to je proste absolútne slabý argument, ten hlavný dôvod, prečo je tento zákon na stole, je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
111.
Pani poslankyňa.


Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... záujem, konkrétny záujem konkrétnych ľudí a o tom som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
113.
Desať minút už uplynul.


Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... o tom som presvedčená.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.9.2019 16:08 - 16:10 hod.

Renáta Kaščáková
Vymazať rámček!
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2019 15:56 - 16:05 hod.

Renáta Kaščáková
Vymazať rámček.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2019 15:50 - 15:50 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Rada by som teda zareagovala. Áno, pán kolega Senko, tak, samozrejme, cirkvi sú radi, že sa im zvyšujú dotácie. Samozrejme, ja rozumiem, že za toho stavu, akým dnes fungujú, tak každá takáto diskusia s vládou je, je pre nich sympatická a vítajú ju, takže ja neupieram to, že tieto dialógy sa, sa vedú dlhodobo a tie snahy o to, aby im bolo prilepšené, sú tu, sú tu dlho, a, samozrejme, budú, budú všetkými desiatimi za.
Pán Hrnko, no vy ste (povedané so smiechom) teraz dokázali, že je to naozaj veľmi citlivá téma, a nakoniec aj váš rečník, ktorý nasledoval po vás. Je to citlivá téma, kto..., do ktorej sa, bohužiaľ, vznášajú najmä emócie. Ja som sa snažila vo svojom príspevku čo najracionálnejšie a najvecnejšie, a pokiaľ možno, s kľudom vysvetliť iba tie dôvody, ktoré nás vedú k tomu, že za tento návrh nezahlasujeme.
Prekvapilo ma, že hovoríte o vás veriacich. Trošku sa mi to nezlučuje s minulosťou vašou v pôsobení v komunistickej strane, ktorá, pokiaľ viem, prenasledovala veriacich. Ja za seba môžem povedať, že som takisto veriaca, dokonca praktizujúca kresťanka katolíčka, ale napriek tomu si myslím, že odluka cirkvi od štátu by bola dobrá aj pre samotných, samotné cirkvi a dokonca viem, pretože tie diskusie dlhodobo sledujem, že aj v samotnej katolíckej cirkvi tieto úvahy sú, sú časté aj legitímne. Koniec koncov odluka cirkvi od štátu bola nastolená vlastne hneď po Nežnej revolúcii, kedy, vieme dobre, ako, ako cirkev citlivo reagovala práve na tú zviazanosť cirkvi so štátom, ktorá bola za čias socializmu.
Takže myslím, že treba menej emócií a skôr vecnú diskusiu. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10.9.2019 15:49 - 15:50 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ja by som chcela iba veľmi krátko vysvetliť, nakoľko vystupujem za klub Sloboda a Solidarita, prečo náš klub nebude hlasovať za tento zákon, máme na to, samozrejme, svoje, svoje dôvody a chcem objasniť, aké sú.
Je nám jasné, že, že táto vláda rezignovala na odluku cirkví od štátu a nedá sa očakávať, že by pripravila riešenie, ktorým by prekročila svoj tieň, a preto ani riešenie nie je pripravené ako novela, ktorá by mala ten pôvodný nejako dočasne vylepšiť, ale je to skrátka vaše cieľové riešenie, ktoré ale nie je kompatibilné s programom SaS. Naším cieľom a programom je totiž úplná odluka cirkví od štátu a v tomto sme úplne konzistentní.
Nedá mi zároveň nepovedať z tohto miesta aj to, že predkladatelia síce chvália sami seba a hovoria, aký je zákon spravodlivý a transparentný a solidárny, ale nie je to tak, lebo možno sa ním niečo iba ako vylepšuje vo vzťahu k štátu k jednotlivým cirkvám, resp. v tých podmienkach pre jednotlivé cirkvi navzájom. Nejak inak sa nastavujú vzorce pre výpočet jednotlivých príspevkov a, a, a zvyšuje sa teda výška dotácie. V tomto je, samozrejme, zrejmé alebo je samozrejmé, že, že cirkvi vyjadrujú istú spokojnosť jednak s výsledným riešením, a jednak s výsledným riešením, a jednak aj s procesom, ku ktorému boli, boli prizvaní, ako vieme, a úplne logicky ho označujú v tomto zmysle za transparentný.
Avšak vo vzťahu k občanom, ktorí to majú platiť, tento zákon len upevňuje nie veľmi spravodlivý princíp, by som povedala, až nespravodlivý princíp, kedy, kedy všetci občania, teda aj tí, ktorí nie sú príslušníkmi cirkví, sa vlastne skladajú na aktivity cirkví prostredníctvom svojich daní. A to je práve ten princíp, s ktorým v strane Sloboda a Solidarita nesúhlasíme, a myslíme si, že oveľa transparentnejšie a spravodlivejšie by bolo platiť cirkvi prostredníctvom napríklad asignačnej dane, kedy by cirkvi dostávali len toľko, koľko im občania sami dať chcú, a rozhodli by sa im napríklad poskytnúť určité percento zo svojich daní podobným spôsobom, akým dnes rozhodujú o pridelení 2 % daní napríklad občianskym združeniam, rôznym spolkom a podobne, a nie teda vypočítavať príspevky podľa počtu ľudí, ktorí sa k jednotlivým cirkvám hlásia, ale nechať ich zaplatiť všetkými občanmi, ako sa to robí teraz, a nový návrh vlastne tento princíp nejako nemení, pričom sa vieme odvolávať aj tak jedine na staré a nepresné štatistiky zo sčítania obyvateľov. A podľa vášho návrhu sa celkový príspevok pre všetky cirkvi má odvodzovať od predchádzajúceho roka, ale môže sa iba, iba navyšovať, a to o, o infláciu, čiže pri deflácii sa, naopak, neznižuje. Znížiť sa môže iba v prípade, že po dvoch sčítaniach obyvateľov, teda po 20 rokoch sa zistí pokles veriacich alebo príslušníkov jednotlivých cirkví, ale to len v prípade, ak je tento pokles viac ako 10 %, pričom znížiť ten príspevok bude možné len pri poklese maximálne o tretinu veriacich. Zákon takisto nemyslí na prípadné nové cirkvi, ktoré nefigurovali predtým v sčítaní obyvateľov, i keď v nejakých tlačových výstupoch som zaregistrovala, že nejaké takéto riešenia sa spomínali, ale, ale v zákone také nič nie je. V predkladacej správe sa kritizuje súčasný zákon, že, že nedostatočne reflektuje súčasné spoločenské pomery, ale, ale presne to isté predsa vznikne aj, aj v novom zákone, ak bude prijatý, keďže reflektovať sa dá aj tak iba sčítanie obyvateľov spred 10 rokov.
Aby nevznikli u občanov žiadne pochybnosti, my nezahlasovaním za tento návrh nehovoríme, že cirkvám nemáme dávať peniaze, ale hovoríme, že ak už meniť zákon, tak potom by sme mali nastaviť skutočne transparentný spôsob ich financovania, ideálne cez priamu asignáciu od občanov. Nech teda cirkvi platia príslušníci, ich príslušníci, ktorí sa k jednotlivým cirkvám hlásia, ale aj iní občania, pokiaľ sa tak sami rozhodnú dobrovoľne, ale nie preto, lebo im to nariaďuje štát, a to dokonca bez ohľadu na to, či sa k cirkvi hlásia, alebo nie.
No a ako poslednú vec si neodpustím povedať, že tento zákon vnímame ako opäť len potvrdenie toho, ako, ako plytko a povrchne táto vláda pristupuje k problémom, pretože otvára túto pomerne citlivú tému tesne pred voľbami, zvyšuje dotácie pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Prosím, máte na to právo, máte moc, môžete všetko, ale, ale je to podľa mňa až okato účelové a nedá sa to vnímať len ako ďalšie predvolebné gesto, ako vláda sa len jednoducho pred voľbami opäť raz zaliečate občanom, tentoraz cirkvám, vo vedomí, že, samozrejme, majú vplyv na pomerne veľkú skupinu občanov. Potrebujete sa zapáčiť istej ďalšej skupine ľudí, v tomto prípade veriacich, ale neriešite ich skutočné problémy.
V strane Sloboda a Solidarita sme za dôstojné postavenie cirkví, a nie za ich pôsobenie v područí východísk zákona, ktorý ešte z roku 1949 bol podpísaný ešte Klementom Gottwaldom, lebo tak to dnes naozaj je. Súčasný zákon je naozaj, čo sa týka financovaním, financovania, pokračovaním stavu, ktorý bol ešte za socializmu, a preto sme v strane Sloboda a Solidarita za dôslednú odluku cirkvi od štátu, ktorá súvisí, samozrejme, aj, aj s majetkovým vysporiadaním, súvisí s rozlúsknutím problematiky vatikánskych zmlúv, ktorá, samozrejme, nie je jednoduchá a podobne.
A k týmto debatám, politickým debatám je, samozrejme, potrebná odvaha ako ku všetkým reformám, ktorú vy, samozrejme, nemáte a oveľa bližšie je vám skôr sľubovanie a rozdávanie. Tá dôsledná odluka cirkvi od štátu, ak by sme k nej raz naozaj dospeli, a verím, že, že v budúcej vláde bude na to vôľa, začať tento proces, tak bude mať naozaj pozitívny vplyv na, jednak na samotné cirkvi, ktoré sa budú môcť vyjadrovať slobodnejšie podľa svojho hodnotového usporiadania a budú teda celkom odpolitizované, a jednak ľudia budú, budú slobodní v tom, či cirkvi podporia, pokiaľ sami chcú. Až vtedy budeme môcť hovoriť o spravodlivom a transparentnom financovaní.
Tento návrh zákona je len taký predvolebný pokus tejto vlády zapáčiť sa cirkvám zvýšenými dotáciami, čo si treba asi len otvorene a na rovinu povedať, ale neskrývať sa za, za vzletné slová o spravodlivosti, pretože systém, že aj tí ľudia, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi, musia na cirkvi platiť časť svojich daní, rozhodne spravodlivý nie je. A tento návrh ho ani nejako nerieši, ale ho vlastne iba betónuje v tom stave, v akom je dnes.
Takže to sú stručne dôvody, pre ktoré strana Sloboda a Solidarita nezahlasuje za tento návrh. Máme na to, samozrejme, iný názor.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis