Dobrý deň, milí kolegovia. Vážení pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pani navrhovateľka, pán spravodajca, ja sa veľmi teším, že po tých niekoľkých dňoch naťahovania s rokovacím poriadkom môžme teraz hovoriť aj o nejakých pozitívnych návrhoch, a som veľmi rád, že sa aj blíži jedenásta hodina, že tu bude postupne stále viac kolegov. Naozaj Vás chcem tak pozvať a poprosiť o pozornosť. Táto téma je dôležitá.
Naše kolegyne z poslaneckého...
Dobrý deň, milí kolegovia. Vážení pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pani navrhovateľka, pán spravodajca, ja sa veľmi teším, že po tých niekoľkých dňoch naťahovania s rokovacím poriadkom môžme teraz hovoriť aj o nejakých pozitívnych návrhoch, a som veľmi rád, že sa aj blíži jedenásta hodina, že tu bude postupne stále viac kolegov. Naozaj Vás chcem tak pozvať a poprosiť o pozornosť. Táto téma je dôležitá.
Naše kolegyne z poslaneckého klubu OĽANO - NOVA predložili balík, možno to nazvať, prorodinných zákonov. Je to prvé čítanie, čiže hovorí sa trocha aj o filozofii, že prečo vlastne navrhujeme takého zmeny. A je dosť možné, že môžme na túto filozofiu a pohľad mať teda rôzne názory. Ale je dôležité, že táto oblasť naozaj je pre Slovensko kľúčová, a musíme hľadať dobré riešenia. My v opozícii môžme naozaj tu debatu vyvolávať, apelovať na tých, ktorí majú zodpovednosť vo vláde, ktorí majú ministerstvá. Máme ministerstvo, ktoré nesie v svojom názve rodinu, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Takže je to dôIežitá téma. Budem rád, keď budete so mnou aj polemizovať, prípadne nesúhlasiť, aby sme tejto téme dali vážnosť, pretože si myslím, že toto je naozaj téma, ktorá sa týka úplne každého.
Nechcem dlho naťahovať nejakými štatistikami, ale zjednodušene možno povedať, že Slovensko vymiera, a možno si povieme, ale veď za minulý rok pribudlo 5-tisíc ľudí. Ono to ale nie je dané dostatočnou pôrodnosťou, ale tým, že sa zvyšuje vekový priemer obyvateľstva a takisto aj tu aj nejaká, nejaká imigrácia. Takže môžem povedať, že Slovensko v skutočnosti, čo sa týka prirodzeného prírastku, vymiera a negatívne sa vyvíja aj vekové zloženie obyvateľstva. Aby bolo jasné, tým "negatívne" nemyslím, že mladí sú lepší a starí sú horší, samozrejme, komu česť, tomu česť, len vieme asi všetci, z akých dôvodov je aj to vekové zloženie dôležité.
Myslím si, že ak hovoríme o demografickom vývoji a môžme sa odvolať aj na vystúpenia prezidentov, ktorí častokrát napríklad o tom hovorili vo svojich vystúpeniach aj tu v Národnej rade, že pozitívny demografický rozvoj je štátny záujem. Pozitívny demografický vývoj je štátny záujem. Nemať deti alebo, lepšie povedané, trend nemať deti je luxus, ktorý si táto krajina nemôže dovoliť. Nemať deti je luxus. Stojí to veľmi veľa a týka sa nás to aj teraz a perspektívne aj do budúcnosti.
Ja by som na podporu tohto tvrdenia prečítal aj citát z článku, ktorý bol publikovaný minulý rok, 30. apríla... (ruch v sále), kolegovia, poprosím vás... (zaznievanie gongu), 30. apríla 2015, kde v perexe tohto článku, ktorý sa objavil na portáli HNonline, sa píše:
"Minister Kažimír dostal od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť niekoľko rád. Financie podľa nej v minulom roku nesmerovali k dlhodobej udržateľnosti." To bolo ešte v minulom volebnom období, ale pán minister je aj súčasným ministrom financií a tie nastavenia sú približne také isté. Niekoľko výrokov z tohto textu. Táto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a jej predstavitelia hovoria:
"Ak sa neprijmú nové opatrenia, do 15 rokov môže čeliť Slovensko otázke bankrotu." To znamená, keď to bol rok 2015, tak sa hovorí rámcovo o roku 2030. Do 15 rokov môže Slovensko čeliť otázke bankrotu.
A teraz citát od pána Horvátha, člena tejto Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (reakcia z pléna), bývalého, ďakujem za poznámku, v tom čase člena. Citujem:
"Demografický výhľad na Slovensku je taký zlý, že keď sa pri dnešnom nastavení politík neprijmú žiadne nové opatrenia, verejné financie nezachráni ani priaznivý vietor do plachiet ekonomiky."
A ešte jeden citát: "Dnešné nastavenie politík je také, že súčasná generácia dostáva veľký benefit na úkor budúcich generácií."
V tejto veci je iste rozhodujúci aj nejaký ideový pohľad, možno konzervatívno-liberálny a niekto môže povedať, že otázka počtu detí alebo to vôbec, či ľudia majú deti, je súkromná vec. Ja rád aj študentom vysvetľujem, že je rozdiel medzi výrazom súkromný a osobný. Som presvedčený, že otázka manželstva, rodiny, vzťahov, populácie je osobná vec. A, samozrejme, zastávam to, že v tomto má jasne práve navrch rodina, manželský pár, jednotlivci. Nikto ich nemôže nútiť aby vstupovali do manželstva, aby žili v ňom, aby mali deti. Je to ich osobná vec. Ale nesúhlasím s tým, že je to súkromná vec, pretože je veľmi silná previazanosť medzi tým, ako vyzerá populácia na Slovensku a ako funguje celá táto krajina. Je to pohľad spoločného dobra. To znamená, na jednej strane, pochopiteľne, primárne rešpektovanie osobnej veci človeka a jednotlivcov, párov, na druhej strane otázka záujmu spoločného dobra krajiny.
Žiadnou, žiadnou rodinnou politikou sa nemožno pustiť na cestu sociálneho inžinierstva. To je niečo úplne extrémneho, skúšali to robiť ľudia ako nejaký Pol Pot v Kambodži a ďalší známi z dejín 20. storočia, neslávne známi. Takže nie žiadne sociálne inžinierstvo, na druhej strane ale existuje niečo ako pud sebazáchovy. To znamená, ak ten vývoj demografický je katastrofálny, tak nemôžme sa tváriť, že s tým sa nič nedá urobiť, že to proste..., mykneme plecami a necháme to tak: "Je to súkromná vec ľudí, my s tým nič, nič nenarobíme..."
Viete, keď sa pozrieme do zdravotníctva, minule tu jeden kolega navrhoval, že by sa malo prihliadať, čo sa týka zdravotného poistenia alebo plnenie čerpania zdravotného poisťovňa, poistenia, na to, ako ľudia pristupujú k svojmu zdraviu. Či dbajú na prevenciu, či sa starajú o to, že naozaj sú zdraví, či nerobia rizikové veci, ako napr. tuhé fajčenie a podobne. Niekto si môže povedať, veď to je súkromná vec, veď zdravie je súkromná vec. No iste, ak sa niekto rozhodne, že si zničí pľúca tým, že bude tuho fajčiť, je to jeho vec, ale v každom prípade, ak na následky, ak následky tohto správania chce potom čerpať a riešiť zo zdravotného poistenia, je to problém. Dnes mnohé poisťovne sa snažia pristupovať k tomu pozitívne, motivačne a vychádzať v ústrety tým klientom, ktorí sa snažia správať, správať zodpovedne a do toho investujú, pretože sa im to vráti. Investujú do prevencie, investujú do zdravia, pretože sa im to vráti.
Vystúpenie alebo úvodné slovo kolegyni Eriky Jurinovej ma inšpirovalo k tomu, že ako učiteľ, 15 rokov som učil na gymnáziu, som často čelil otázkam študentov, koľko chcete mať detí, pán profesor. A pamätám si, že prvýkrát som dostal tú otázku, keď sme boli čerstvo zobratí, učil som prvý rok, nie, pardon, druhý rok som učil a čakali sme naše prvé dieťa, ktoré o chvíľu bude mať už osemnásť rokov, a keď sa ma študenti spýtali, ja mám rád také, tak trocha popodpichovať študentov, aby porozmýšľali, a keď sa ma spýtali túto otázku, koľko chcete mať detí, tak som povedal, že nerozumiem otázke. A oni hovoria, ako nerozumiete otázke. No rozumiem slovám "koľko" aj "chcete", ale ja zatiaľ neviem, čo je to mať deti. Ani v jednotnom čísle, mať dieťa a ani v množnom, mať deti. Takže legitímne budeme zodpovedať na túto otázku až po dvoch, lebo to bude množné číslo prvýkrát, a koľko chcem mať detí, lebo už budem vedieť, čo je to mať deti. Ale s Martuškou, mojou manželkou, keď sme spolu teda chodili, tak sme si hovorili, že tak štyri, hej. Niežeby sme si to naplánovali ako päťročnicu alebo tri päťročnice, ale povedali sme si, že tak štyri je fajn. Fakt je, že máme štyri, a nechcem povedať, že sme už zavreli krám, pretože niekedy hovorím manželke, že vieš, miláčik, tvoji rodičia majú päť detí, moji rodičia majú päť detí, susedia naľavo majú päť detí, susedia napravo majú päť detí a my máme štyri. Ona mi naznačuje, že musím byť viac doma.
No takže ale vrátim sa k tomu, k tej veci, že možno niektorí si povedia, no tak tebe sa rozpráva, lebo máš štyri deti, si poslanec. Uisťujem vás, že štyri deti sme mali predtým, ako som len tušil, že vstúpim do politiky. Naša najmladšia mala vtedy 2 roky, teraz je prváčka aktuálne. To znamená, že štyri deti som mal skôr alebo mali sme skôr, ako som sa stal poslancom. Presnejšie, bol som 15 rokov pedagógom, z toho manželka bola 12 rokov na materskej. Takže niečo aj o tom, čo je to mať a vychovávať aj živiť štyri deti, viem, nie je to nijaká teória.
Chcem ale povedať, že v našej, v našej spoločnosti je taký trend, a teraz nehovorím o osobnom rozhodnutí konkrétnych párov, ale o spoločenskom trende, kde napríklad, keď sme čakali tretie, tak ma stretla na schodoch susedka v paneláku, kde som vyrastal od malička, od troch rokov sme tam bývali, tá susedka ma poznala od tých troch rokov, veľmi dobré vzťahy, a keď sa teda dopočula, že čakáme tretie, tak povedala tak akože, najprv tak ako pozitívne, že gratuluje, a potom povedala takú vetu, že ale snáď už by stačilo. Že toto je zvláštne, že je tu taký trend. Podľa mňa pre krajinu bude zdravé, ak tu bude trend, nie nútenie, nie moralizovanie, ale trend, že je normálne, je bežné, je chvályhodné tri-štyri deti. Ak niekto chce mať jedno, nech sa páči, ale je úplne normálne a aj priam žiaduce, keď niekto má tri-štyri, chce mať päť, chce mať osem, nech sa páči. A pre Slovensko je to kľúčové, aby sa toto zmenilo, aby sa to pohlo.
Ja sa netajím tým, že jedna z vecí, a cítim sa do toho nominovaný aj svojimi voličmi, je vyvolať veľmi vážnu spoločenskú diskusiu o tejto záležitosti, o demografickom raste, o rodine, pretože môžem si povedať, čo mňa to trápi, ja mám štyri deti, dúfam, že budem mať dosť vnúčat, mám veľa známych, my sa pohybujeme v prostredí veľmi takom, nazvem to že propopulačnom alebo family friendly, ale mne záleží na Slovensku. Ja milujem Slovensko. Je to moja vlasť, je to naša krajina, a ak môžem pomôcť v tejto veci, pomôcť, vôbec nie nariaďovať alebo nútiť, alebo moralizovať, budem veľmi rád. Sľubujem vám, že túto tému nenecháme zaspať, že ju budeme živiť, budeme povzbudzovať a budeme v nej veľmi konštruktívni.
Myslím si a hovoril som to aj pri vystúpení k programovému vyhláseniu vlády, že program tejto vlády je nedostatočný podľa mňa v tejto oblasti. Aj ten, čo sa týka rodinnej politiky aj čo sa týka demografie. Ale chcem byť úplne férový, nemyslím si, že to je problém tejto vlády. Myslím si, že celkovo vlády za tých rádovo 25 rokov túto vec nejak veľmi neriešili. Možno je to tým, že naozaj sa necháme učičíkať takými, takými debatkami o tom, že to je súkromná veci ľudí a my sa do toho nestaráme. Podľa mňa je to kľúčová vec, je to naozaj štátny záujem a nechcem, aby sme na tieto veci rezignovali.
Čo môžme robiť ako, ako štát, ako spoločnosť? Tak po prvé, môžme oceniť tých, ktorí deti majú, a pomôcť im. Oceniť a pomôcť. Potom tým, ktorí chcú možno pomôcť, aby mohli. Opäť Erika Jurinová hovorila veľmi vážny fakt, že ľudia si tak akosi v tej prirodzenej túžbe, v prirodzenej láske, v prirodzenom prevedení, nastolení želajú mať viacej detí, než potom v skutočnosti majú. Takže ak ľudia chcú, nemusíme nikoho nútiť, aby mal, aby chcel mať, ale ak chcú, aby mohli. Samozrejme, môžme aj to v rámci osvety, školstva, výchovy k manželstvu a rodičovstvu, môžme motivovať špeciálne mladých ľudí, aby chceli a objavili tú krásu manželstva a rodičovstva.
A nezanedbateľná vec je aj z tej opačnej strany, že pomôcť a motivovať tých, ktorí sa tu narodili, vyrástli, vyštudovali, aby na Slovensku zostali, aby mohli zostať, prípadne aby sa vrátili, aby tu mali prácu, aby bola Slovensko pre nich atraktívna krajina. K tomu je, samozrejme, potrebné množstvo opatrení rôznych nástrojov, a preto my predkladáme na tejto schôdzi taký určitý balík zákonov, teda úplne presnejšie, predkladajú ho moje kolegyne, naše kolegyne, ženy, ja som na to veľmi hrdý.
Som presvedčený, že politikou budúcnosti je rodinná politika. Politikou budúcnosti je rodinná politika, teda politika priateľská k rodinám, ako sa hovorí po anglicky family friendly, politika propopulačná, podpora zakladania rodín, ktoré majú deti, a ich stabilita.
Niekedy akoby tak zahrnieme rodinnú politiku k sociálnej alebo pod sociálnu politiku. Aj ministerstvo je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálna politika a rodinná politika sú dve veľmi rozličné alebo veľmi rôzne, samostatné politiky a dalo by sa povedať, že medzi nimi, čo sa týka výdavkov, je nepriama úmera. Čím viac investujeme do rodinnej politiky, tým menej potom potrebujeme investovať do sociálnej politiky, pretože najväčšou zbraňou proti, proti chudobe a sociálnym problémom je stabilná, funkčná, sebestačná rodina, zdravá rodina.
Ja sám, ale to je skôr taká formálna vec, by som navrhoval, aby ako výraz tejto priority a tohto uvedomenia si sme premenovali ministerstvo, aby sa nevolalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny... (ruch v sále a zaznievanie gongu), ďakujem, ale aby sa volalo ministerstvo rodiny, práce a sociálnych vecí, pretože keď ľudia majú rodinu, majú prácu, tak potom my musíme riešiť oveľa menej sociálnych vecí. A to nie je len samo o financiách, to je aj o dôstojnosti človeka a o kvalitnom živote.
Na záver (ruch v sále), keď dovolíte, kolegovia, by som uviedol aj príklady, že tejto rodinnej politike sa vážne venujú alebo tejto prodemografickej politike sa vážne venuje aj v iných krajinách. V Poľsku zaviedli program, ktorý sa volá Rodina plus 500, a jeden z konkrétnych, jedno z konkrétnych opatrení hovorí, že od druhého dieťaťa je daňový bonus na jedno dieťa 500 zlatých, preto Rodina plus 500. (Reakcia z pléna.) Zlotých, povedal som zlatých. (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v rokovacej sále.
Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Presne tak. 500 zlotých, čo je podľa menovej kalkulačky 115 eur. My ponúkame daňový bonus vo výške takmer 40 eur na každé dieťa. V Poľsku ponúkajú túto, tento, tento príspevok alebo tento bonus vo výške 115 od druhého dieťaťa vyše, čiže na druhé, na tretie, na štvrté. Príklad z Poľska.
Mne sa práve daňový bonus vo všeobecnosti zdá, aby som ukončil pri tom konkrétnom návrhu zákona, ako veľmi vhodná vec, pretože daňový bonus je naozaj rodinná politika, nie sociálna. To znamená, že nehovoríme, dajte viac, ale hovorím, menej zoberte, pretože hovoríme o daniach, ktoré tento človek, zamestnaný človek vyprodukoval. Ponuka štátu a štát hovorí, výborne, priamo na mieste sa spotrebujú na niečo, čo je pre nás prioritou, rodina. Vyhneme sa nejakým prerozdeľovaniam, kolotočom cez päť nejakých prostredníkov, kde sa tieto peniaze strácajú. Priamo ten človek, ktorý má deti a pracuje, využije a štát mu dovolí využiť tie dane na budovanie jeho rodiny, na podporu jeho rodiny.
Samozrejme, všetky tieto opatrenia majú istý časový nábeh. Neznamená to, že ak prijmeme nejaké opatrenie, napríklad keď podporíte tento zákon, tak o deväť mesiacov začne, budeme mať zrazu o desaťtisíce detí viac. Samozrejme, a ako povedala kolegyňa, nikdy sa nedá kúpiť to, aby ľudia mali deti, ale možno pomôcť tým, ktorí chcú, a veľa ľudí chce.
A nakoniec by som ešte takou zaujímavosťou. Existuje dokonca aj v západných krajinách veľmi silné a aj štátom podporované alebo priamo organizované prodemografické kampane. Dve krajiny konkrétne v poslednej dobe, Dánsko, kde tá kampaň prebehla takým, takým fun spôsobom a má aj merateľné výsledky. My momentálne komunikujeme s dánskym konzulátom, aby sme zistili viac o tomto, a budem vás o tom informovať, ale istým spôsobom môžme, môžme spozitívniť túto myšlienku.
Takisto napríklad aj v Taliansku, kde sa možno vybrali takou viac moralistickou cestou a boli na to také aj rozpačité reakcie, ale myslím si, že keď sme už, spomíname Poľsko, Dánsko, Taliansko, že Slovensko by nemalo zostať bokom a že naozaj politikou budúcnosti je rodinná politika. Ďakujem.
Skryt prepis
