Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, prosím uviesť do záznamu, v hlasovaní č. 36 o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Remišovej ma vykázalo, že som "sa zdržal", chcel som hlasovať "za". Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, žiadam zaradiť do programu schôdze bod s názvom Správa ministra spravodlivosti o riešení kolízie rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Coman s Ústavou Slovenskej republiky.
Odôvodnenie: Súdny dvor vyhlásil, že pojem manželský partner sa má na území všetkých členov Európskej únie vykladať rodovo neutrálne, čo je v rozpore so slovenskou ústavou. Rozsudok Súdneho dvora, podľa ktorého musí Rumunsko akceptovať práve pána Hamiltona z USA na voľný pohyb z dôvodu ich tzv. manželstva s pánom Comanom uzatvoreného v Belgicku, predstavuje pre Slovensko nebezpečný precedens. Môže to byť totiž cesta k faktickému zavedeniu homosexuálnych manželstiev na Slovensku skrze európske inštitúcie, čo je v príkrom rozpore s demokraticky prejavenou vôľou slovenských občanov, že manželstvo je zväzkom muža a ženy. Považujem za potrebné, aby v Národnej rade prebehla o tejto otázke vážna debata.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Milan, gratulujem tebe a gratulujem tvojim rodičom k tomu rozhodnutiu prijať život, prijať teba aj v takej situácii, ktorá nebola zrovna ideálna, naozaj klobúk dole. Veľká úcta a radosť.
Hovoril si o dôvodoch rozhodnutia ísť na potrat, rozdelil si ich do piatich kategórií. Tie prvé štyri boli viac-menej naozaj vážne dôvody a piatu z nich si nazval "iné". Ja nazývam tú kategóriu, že je to potrat na požiadanie alebo svojvoľný potrat, lebo chcem. Osobne pokladám takýto dôvod alebo takúto kategóriu dôvodov za škandálnu a veľmi smutnú a hanbu modernej spoločnosti z akejkoľvek strany. A je mi ľúto, že sme rezignovali na riešenie problémov.
Ty si sa dotkol nejakých možných riešení a ja všetkými desiatimi som za, pretože ak hovoríme o ochrane života, hovoríme aj o obmedzení týchto svojvoľných potratov, tak to musí ísť ruka v ruke s podporou rodín, s podporou matiek v požehnanom stave. My budeme mať v piatok 1. júna, teda o štyri dni, Deň detí. Myslím, že by bolo dobré, keby sme vyslali taký signál, že naozaj sa tešíme z detí, z tých, ktoré sú narodené, ktoré sú väčšie, ale aj z tých, ktoré sú počaté, ktoré sú v lone matky. Ak je všetko v poriadku, tak každá matka sa teší, že má dieťa a že deti sú požehnaním. O to viac, že sme mali vlastne dnes správu Štatistického úradu o demografickom vývoji na Slovensku, kde naozaj nielen v rodine, v konkrétnej rodine, konkrétnym rodičom, ale aj Slovensku tieto deti chýbajú. Chýbajú preto, lebo prinášajú naozaj veľký potenciál osobný v sebe. Vôbec nielen ekonomický, ale hlavne ľudský, osobnostný.
Takže ďakujem ti za podporu, ja tiež budem hlasovať za to, aby sme ďalej rokovali o tomto návrhu zákona v prospech počatých detí.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel požiadať, či by bolo možné, že z organizačného odboru by poslancom zaslali elektronicky poradie schôdze, lebo sa presúvali body. Nie vždy to súvisí s tou, ako je to na stránke. Viem, že to majú, vyvesujú to bežne, ale bude to dneska prebiehať nejak, bohužiaľ, mnohé body prepadávajú, že či by sa dalo povedzme po skončení rokovania v piatok z organizačného odboru poslať zoznam, v akom poradí sú schválené body a budú pokračovať v pondelok.

Ďakujem za reakcie. Takže pripomínam moje posledné slová, moju dôveru táto vláda nemá, ani personálne, ani programovo. Budem hlasovať proti.
Rokujeme o programovom vyhlásení vlády, o podpore rodiny, tak ako som citoval. Nerokujeme o ničom inom, preto som žiadal, aby vláda a jej poslanci realizovali to, čo už dva roky je v programovom vyhlásení vlády, čiže nie niečo nové. Tak ako pred dvoma rokmi som hlasoval proti, budem hlasovať aj teraz, aj z personálnych, aj z programových dôvodov. Napriek tomu má veľký význam, aby tieto veci boli posunuté dopredu, aby sa reálne udiali, aby sa reálne realizovalo to, čo je v Ústave Slovenskej republiky, a to je podpora manželstva a rodiny.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, včera v nedeľu 25. marca sme mali 30. výročie tzv. sviečkovej manifestácie, asi to tu bolo dneska už viackrát spomínané, a vtedy ten prejav občianskej odvahy bol sprevádzaný zákazmi, polievaním vodným delom, striekaním vodným delom, bitím, zaistením a aj stratou zamestnania. Ľudia, ktorí pred tridsiatimi rokmi protestovali, tak prednášali oprávnené požiadavky, žiadali, tak ako to bolo vo vtedajšej ústave, bohužiaľ, len teoreticky, žiadali náboženskú slobodu a žiadali aj občianske práva. Odvtedy prešlo tridsať rokov, čo je dlhá doba, máme novú ústavu, máme vlastnú republiku, máme demokratické voľby.
Kresťania, alebo teda veriaci ľudia však musia opäť pripomínať a žiadať od tejto vlády niektoré veci. Pod tieto požiadavky sa len v jednej aktuálnej výzve za pár dní podpísali tisíce ľudí. Aj ja som sa pod ne podpísal a chcem byť ich tlmočníkom. Prosím preto nového pána premiéra a členov vlády, aby si ich vypočuli. Úplne tak kľúčovo sa to týka manželstva a rodiny.
V našej ústave niekoľko rokov je novelizovaný čl. 41, ktorý znie teraz takto: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.“ Som rád, že Slovensko je jedna z mála európskych krajín, ktorá má takéto niečo zakotvené v ústave, ktorá hovorí o ochrane a pomoci manželstvu a rodine. Prijali sme to v minulom volebnom období, samozrejme, aj ja som hlasoval za. Ale musí sa to prejavovať aj reálne aj v praxi, nestačí to mať napísané v ústave. Tak ako za komunistov bolo v ústave mnoho správnych, dobrých vecí, ale neboli dodržiavané, a preto museli ľudia nabrať odvahu protestovať, verejne to vyjadriť, tak aj dnes máme toto v ústave, ale mnohé tie praktické veci za tým zaostávajú.
Dnes máme rozpravu o programovom vyhlásení vlády, a to, čo ja vidím a čo namietam a čo chcem aj navrhnúť, aby sa dopracovalo, je taký ucelený koncept rodinnej politiky. Máme ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, jedna z vecí, ktorá tu bola opakovane povedaná, že by bolo možno dobré a bolo by načase, aby sa toto ministerstvo nazývalo ministerstvom rodiny, práce a sociálnych vecí. Pretože ak je v poriadku rodina, ak majú ľudia prácu, tak aj tie sociálne pomery sú niekde úplne inde.
Je rozdiel medzi rodinnou alebo prorodinnou a sociálnou politikou. Rodinná politika nie je len podmnožinou tej sociálnej. Tu by som sa dostal priamo k zneniu programového vyhlásenia vlády, teda jej návrhu, a znova treba povedať, že je skopírovaná z oddielu Sociálna politika. Citujem: „Vláda“, čiže táto vláda, ktorá sa uchádza o podporu a o dôveru, „vláda bude podporovať rodinu, ktorá je nielen základnou bunkou spoločnosti, ale aj hlavnou nositeľkou základných ľudských, kultúrnych, sociálnych, občianskych a duchovných hodnôt. Dôsledne uplatní riešenia, ktoré jej pri plnení pracovných povinností umožnia napĺňať svoje poslanie. Pri predkladaní návrhov zákonov bude zvažovať ich vplyv na manželstvo a rodinu, najmä zo sociálneho, hospodárskeho a finančného hľadiska. Podporu rodiny vníma aj ako prioritný nástroj na riešenie negatívneho demografického vývoja.“ Bolo to tu opakovane zdôraznené, že toto programové vyhlásenie vlády je z väčšej časti, alebo takmer absolútne skopírované spred dvoch rokov, a keď sa pozerám na tento odsek týkajúci sa rodinnej politiky, bohužiaľ, stále iba ako podmnožiny sociálnej politiky, tak tieto veci sa v zásade nijak nepohli.
Aká je realita? To, čo žiadajú dnes ľudia, nielen veriaci, nielen kresťania, je práve naozaj podpora rodiny, podpora demografickej, demografického vývoja. Citujem teraz z tejto výzvy: „Podporujete zamestnávanie rodičov s deťmi, ale odmietnete akékoľvek pokusy o štátne zásahy do rodiny, ktoré by tlačili matky maličkých detí do troch rokov k odchodu do zamestnania. Deti si zaslúžia byť najdôležitejšou prioritou našej spoločnosti a čas matky strávený s dieťaťom je dlhodobo najlepšie ekonomicky využitý čas. Žena si zaslúži slobodne sa rozhodnúť a nemá byť ekonomicky nútená vyberať si medzi prácou a dieťaťom.“
Slovensko, nakoniec ako aj celá Európa, potrebuje reálnu podporu demografického rastu. K tomu je potrebné, k tomu sú potrebné nielen ekonomické nástroje, tie určite tiež, ale aj aktívne vytváranie prorodinnej atmosféry. Dokonca treba vytvoriť určitý trend, trend mať rodinu, mať deti. Môžme sa poučiť aj úspešnými kampaňmi (správne „kampaňami“) v zahraničí, napríklad v Dánsku. Takisto je tu dôležité spoločenské ocenenie rodičovstva, otcovstva, materstva, aj tie ekonomické nástroje, výhody pre rodiny s deťmi, či už spoločenské, alebo ekonomické, napríklad zvýhodnené nejaké vstupné, rodinné vstupné na kultúrne podujatia a spoločenské podujatia, takisto v doprave.
Keď sa pozreme do okolitých štátov V4, teda do Česka, Poľska, Maďarska, tak vidíme, že my sme, bohužiaľ, úplne na chvoste týchto opatrení, oveľa odvážnejšie, oveľa razantnejšie postupujú v prorodinnej politike, v podpore demografického rastu a vidieť aj výsledky.
Ja sa chcem opýtať nového pána premiéra, pána ministra, že či sme rezignovali v tejto oblasti na také nejaké razantné kroky, aby sa to posunulo. Iste, keby som povedal, že sa neurobilo nič, bol by som nespravodlivý, ale že či inšpirovaní aj krajinami V4 a aj súčasnou situáciou, či nie je čas rozmýšľať nad niečím podstatne razantnejším, aby sa tieto veci zmenili. Pretože zatiaľ ten posun nebadať.
Ďalšia vec, ktorá súvisí a patrí k tejto výzve, sú potraty. Asi je jasné, že potraty moc nepodporujú demografický rast. Citujem z tejto výzvy: „Žena si zaslúži viac ako potrat. Nechceme kriminalizáciu matiek, ale chceme zákonnú ochranu života detí od počatia po prirodzenú smrť a reálnu podporu materstva a otcovstva. Dnes už aj sekulárna väčšina spoločnosti odmieta potraty bez vážneho dôvodu.“ Vieme, že v roku 1987 sa zaviedlo, zaviedol vlastne potrat na požiadanie bez nejakého odôvodnenia.
Takisto autori výzvy pripomínajú, že najmasovejšou demonštráciou od novembrovej revolúcie bol Pochod za život, keď desaťtisíce, možno povedať, stotisíc ľudí naozaj hovorilo o ochrane života, o podpore rodiny.
Ďalšia vec, ktorá vychádza z tejto výzvy, je výhrada vo svedomí. Opäť citujem: „Zmluva so Svätou stolicou a zmluvou s registrovanými cirkvami sa Slovenská republika zaviazala, že uzatvorí osobitnú zmluvu o výhradách vo svedomí. Slovenská republika si tento svoj záväzok doposiaľ nesplnila. Žiadame, aby Slovenská republika čím skôr pripravila a schválila túto medzinárodnú zmluvu. Táto požiadavka je o to naliehavejšia, o čo viac sme svedkami porušovania výhrady vo svedomí a náboženskej slobody v krajinách západného sveta.“
Možno na záver taká, alebo skoro na záver taká obľúbená téma, ktorá tu bola už spomínaná z rôznych úst, a to je Istanbulský dohovor. Znova citujem: „Žiadame, aby Slovenská republika stiahla svoj podpis pod Istanbulským dohovorom, odmietnime násilie na ženách, podporme reálnu pomoc týranými ľuďom bez diskriminácie a rovnako odmietnime medzinárodné zmluvy či dokumenty, ktoré by oddeľovali rod od pohlavia či zavádzali viac rodov, ako je mužský a ženský. Odmietnime nevedeckú gender ideológiu v našej legislatíve, lebo je to experiment na deťoch, vedie k ohrozeniu práv rodičov a tiež náboženskej slobody.“ Tu by som si dovolil poznámku, Slovenská republika nikdy Istanbulský dohovor neratifikovala a daj Boh ani neratifikuje, ale po vyjadreniach aj predstaviteľov vládnych strán je načase, aby stiahla podpis spod tohto dokumentu tak, ako sa to, ako vidíme, že sa to deje v iných krajinách.
Posledná vec, o ktorej by som chcel hovoriť, súvisí so školstvom. Rovnoprávne financovanie cirkevných škôl. Všetky deti, a to aj deti kresťanov, si zaslúžia rovnakú podporu. Napriek zmluvám o výchove a vzdelávaní s cirkvami nie je cirkevné školstvo rovnocenné pri financovaní. Žiadame rovnoprávne financovanie školských zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa. Tu by som špeciálne chcel apelovať na Slovenskú národnú stranu, na jej poslancov, ktorí nominovali ministerku školstva, a chcel by som to spojiť aj s témou Istanbulského dohovoru. Napriek tomu, že Istanbulský dohovor nie je ratifikovaný, ministerstvo školstva sa naň odvoláva v jednom dokumente v kontrakte s organizáciou Iuventa, ktorá pracuje s deťmi a mládežou. Tento kontrakt má uvedené, že "v oblasti štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži zabezpečí Iuventa úlohy vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020". Tento kontrakt s Iuventou bol podpísaný 27. februára 2018. A súčasťou tohto kontraktu, a teraz poprosím špeciálne poslancov národnej strany, aby dávali pozor, "reflektovanie aktuálnych spoločenských výziev spojených s migračnou vlnou, teroristickými útokmi, nárastom xenofóbie a životom v multikulturálnom prostredí, v oblasti práce s mládežou v súlade s Parížskou deklaráciou, Istanbulským dohovorom a ďalšími dokumentmi". Napriek tomu, že tento dokument nie je pre nás záväzný, ministerstvo školstva ho použilo v podpísanom kontrakte s Iuventou a ministerstvo školstva uvádza, že prispeje na uskutočnenie tejto úlohy, teda aby sa tieto veci rozvíjali v súlade s Istanbulským dohovorom, sumou 160 400 eur. Takže chcel by som vyzvať, aby v týchto veciach tiež bolo jasno, a žiadam tiež, aby tieto veci neboli aplikované aj napriek tomu, že Istanbulský dohovor nie je ratifikovaný do našej vládnej politiky.
Takže na záver by som zhrnul tieto požiadavky. Veriaci ľudia, tak ako pred tridsiatimi rokmi, žiadajú vládu, aby dodržiavala to, čo je v ústave, a to je podpora manželstva a rodiny aj veľmi konkrétne podporou demografického rastu, prestať podporovať potraty, stiahnuť podpis spod Istanbulského dohovoru, uzákoniť výhradu vo svedomí, zrovnoprávniť cirkevné školy.
Apelujem na novú vládu, na pána premiéra, na jednotlivé strany a poslancov, zvlášť poslancov Slovenskej národnej strany, ak už chcete podporovať túto vládu, žiadajte tieto veci, lebo inak vaša účasť v nej je úplne neprijateľná.
Samozrejme, moju dôveru táto vláda nemá, tak ako pred dvoma rokmi, ani personálne, ani programovo a budem hlasovať proti tomu, aby sa vyslovila dôvera tejto vláde.
Ďakujem.

Ďakujem, ja tiež oprava hlasovania č. 74, vykázalo ma za, chcel som sa zdržať. Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, ja môžem odpovedať za seba, lebo jediný ja môžem reagovať, ostatní kolegovia, musíte sa ich spýtať osobne, ale ja vám poviem prečo. Pokiaľ budete zneužívať kresťanstvo na to, aby ste šírili nenávisť, antisemitizmus a podobné neprijateľné veci, nikdy nezahlasujem, vôbec nebudem hlasovať o vašich zákonoch.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, moja mama má na chladničke všeličo magnetkami prichytené a jeden citát, ktorý tam má vystrihnutý, myslím, že z časopisu Život, znie: Odpočinok nie je luxus. A je to tak. Odpočinok nie je luxus, odpočinok je základná potreba. Je to predpoklad dôstojného života, je to aj predpoklad dobrého pracovného výkonu.
V tomto zákone, ktorého som tiež spolupredkladateľom a ktorý sme predkladali už viackrát a myslím si, že aj pred spomínaným aprílom 2017, nejdeme zavádzať nič nového. Nedeľa je aj dnes dňom pracovného pokoja. Nedeľa je dňom pracovného pokoja. My vlastne chceme a verím, že aj mnohí ďalší, aj pani kolegyňa Grausová, verím, že mnohí ďalší kolegovia a kolegyne, chceme, aby nedeľa bola nedeľou. Prečo? Pre zdravie a dobro celej spoločnosti, keď je naozaj pokoj. Viete, dnešný svet je veľmi nepokojný, veľmi hektický. My si to tu užijeme v parlamente. Veľakrát si ľudia prajú, aby mali svätý pokoj. A nedeľa môže byť takým dňom, možno aj svätého, ale v každom prípade pracovného pokoja. Aj výraz "nedeľa" je pravdepodobne z českého "nedělá", nerobí, nepracuje.
Okej, samozrejme, v dnešnej spoločnosti môžu existovať výnimky. Ale keby sme sa pozreli povedzme na Gaussovu krivku, pozreli by sme sa na nejaké modely, tak výnimky môžu predstavovať tak povedzme päť percent, aby to boli výnimky. A to by asi tak sedelo. Ak by pracovalo v nedeľu päť percent ľudí na Slovensku, teda tých, ktorí musia pracovať, sú v zdravotníctve, ako pani Červeňáková napríklad, lekári, hasiči, tak je to pochopiteľné, možno na benzínových pumpách, tak tých päť percent by bolo tolerovateľných. Ale ako to povedala pani kolegyňa Verešová, opakovali sme to znova, na Slovensku je to viac ako 20 percent. Každý piaty človek chodieva v nedeľu do práce. Je to najviac v celej Európskej únii. Nie je to nejaká drobná vec, nie je to nejaká konzervatívna kratochvíľa, že chceme sa do niečoho špárať. Naozaj je to veľmi rozšírené a je to, prekračuje to všetky zdravé medze.
Ak povieme, že každý piaty človek, viac ako každý piaty človek chodí v nedeľu do práce, znamená, že nejakým spôsobom to preniká možno polovicu populácie, pretože sa to týka rodín, kde matka, veľmi často otec v nedeľu pracuje. To už nie je potom výnimka, ale to je vlastne nové pravidlo. Čiže nedeľa potom už reálne nie je v skutočnosti dňom pracovného pokoja a tak ten pokoj chýba. Ono to tak ale nemusí byť. Môžme povedať, že máme tu veľa automobiliek. Tie to ťahajú hore, tam väčšinou muži pracujú. Ale nemusí to byť 21 percent.
Ak sa pozrieme na to, tak v minulom roku a za posledné roky sa to posunulo. Konkrétne na pôde štátnych sviatkov a niektorí, ktorí mali také kuvičie hlasy, že to neprejde a že to bude zlé, tak vidíme, že reakcia reťazcov na zavreté obchody cez sviatky je taká, že ľudia si zvykli a obrat sa neznížil. Čiže nič takého sa nepotvrdilo. Mám tu konkrétne z článku v médiách tri konkrétne obchodné reťazce – Billa, Lidl a Jednota – takže budem citovať od hovorkyne spoločnosti Billa Slovensko: "Negatívny dopad na obrat sme v tejto súvislosti nezaznamenali. Naši zákazníci si na zmenu zvykli, nenakupujú už nárazovo veľké nákupy tesne pred dňom voľna. Spoločnosť Billa bude postupovať aj ďalej podľa zákona, ktorý uzákoňuje zatvorené predajne počas sviatkov, na čo vždy zákazníkov vopred upozorníme."
Teraz hovorím o tom, čo už platí, teda zákaz maloobchodného predaja v konkrétne sviatky alebo v štátne sviatky. Spoločnosť Lidl, tam informoval vedúci komunikácie. Uviedol, že pre sviatok reťazec neprišiel o takmer žiadne tržby a na margo novej legislatívy uviedol, citujem: "Okamžite a v plnej miere sme sa jej prispôsobili. Už pred rozšírením počtu dní, počas ktorých je zakázaná práca v maloobchode, sme počas najväčších sviatkov roka mali predajne zatvorené počas viacerých dní, ako bol štandard v iných reťazcoch." A čo je dôležité, dodáva: "Týmto opatrením sme chceli našim zamestnanom umožniť strávenie sviatočného času v kruhu najbližších."
Bola spomínaná aj Jednota, konkrétne taký, by som povedal, premiérový krok v okrese Trnava v troch okresoch, kde tam Jednota obchody zavrela. Pamätám si, keď to prebehlo, keď to prebehlo médiami, tak v jedných, v jednom internetovom portále, prípadne teda v novinách bolo hlasovanie, kde sa pýtali ľudí, že privítali by ste, aby boli obchody v nedeľu zatvorené? Je samozrejmé, že toto nie je relevantný prieskum, ale prieskum čitateľov toho média bol, že 73 percent bolo za a 27 percent proti. Ak sa pozrieme na relevantné výskumy, tak myslím, že minulý rok alebo predminulý rok bol prieskum, ktorý hovoril o 58 percentách ľudí, ktorí sú jednoznačne za alebo skôr za, aby boli obchody v nedeľu zatvorené. Jednoznačne z toho vznikla taká pozitívna emócia. Na sociálnych sieťach som narazil na príspevok, kde bolo napísané tak veľmi jednoducho, že dva a pol dňa boli obchody zavreté a nikto neumrel od hladu. Malo to veľký úspech. Čiže áno, dá sa to. Je to vedecky dokázané. Špeciálne väčšinou počas Vianoc ľudia nezomierajú od hladu.
Týka sa to aj našich susedov. Pani poslankyňa Verešová hovorila, že je to tu preto, aby sme boli vyspelejší, aby sme sa priblížili k vyspelej Európe. Môžme pozrieť hneď za naše hranice, konkrétne v nedávnej dobe toto podporili dvaja naši susedia, a to Poľsko a Rakúsko. Na Poľsku sa mi páči, že napriek tomu, že je tam silne konzervatívna vláda, idú na to veľmi, veľmi rozumne, veľmi strategicky. Povedali si, že budú robiť metódou postupných krokov. Najprv zavrú jednu nedeľu v mesiaci, potom dve, potom tri a takto postupne, aby si ľudia zvykli. Naozaj o tomto sa dá debatovať a myslím si, že špeciálne poslanci vládnej koalície by nad týmto mali uvažovať. Ja poviem to, že toto moje vystúpenie ani možno nie je pre poslucháčov niekde v exteriéri, ale špeciálne by som bol rád, keby ste si tento návrh osvojili a keby sme to posunuli, povedzme už v roku 2018, do reálu aspoň nejakým prvým tým postupným krokom.
Citujem prezidenta Poľskej republiky Dudu, ktorý povedal na margo nového zákona, že poskytne deťom príležitosť, aby trávili čas so svojimi rodičmi a personálu v obchodoch zasa dá čas na odpočinok. Spomínaná COOP Jednota, citujem jeho predsedu predstavenstva: "V našich predajniach pracujú takmer výlučne ženy matky, ktoré majú svoje rodiny a chcú s nimi tráviť aspoň nedele. Zákaz predaja v nedeľu by určite tiež prispel k riešeniu problému dnešnej doby, ktorý sa nazýva kríza rodiny, ako aj radu ďalších vecí, ktoré z toho vyplývajú," doplnil predseda predstavenstva. A tento reťazec COOP Jednota sa usiluje dlhodobo o zavretie obchodov v nedeľu, ako je to v mnohých západných štátoch. V tomto smere majú všetky predajne aj podporu odborárov.
Viaceré európske krajiny obmedzujú nedeľný predaj, majú to tam stanovené, dalo by sa povedať, takmer všetky. Nie je to vôbec spiatočnícke, naopak, je to vyspelé. Ľudia sú totižto dôležitejší ako nonstop práca, zvlášť v dobe, keď to nie je nevyhnutné. Je normálne mať v nedeľu deň pracovného pokoja, je normálne byť doma s rodinou. Naopak, výnimočne ľudia pracujú aj v nedeľu. Ak sa pozriem napríklad do Švajčiarska, čítal som rozhovor s jednou rodinou, ktorá sa presťahovala do Švajčiarska. Skúsim citát, ktorý môžme aplikovať na dnešnú dobu. Myslím si, že Švajčiarsko sa veľmi často ukazuje ako vzor, že chceli by sme byť druhé Švajčiarsko, aj keď teda ja som radšej chcel byť hrdé Slovensko ako druhé Švajčiarsko. Ale čo v tom Švajčiarsku, čo si tam Slováci na rozdiel od Slovenska všimli. Otázka novinára znela: "Museli ste sa vzdať niečoho, čo je bežné na Slovensku a čo domáci považujú za bizarné?" Odpoveď: "Na Slovensku je bežné, že si idete nakúpiť po práci, cez víkend, všetko je otvorené do neskorých večerných hodín. Tu padne 18.00 a nezoženiete a nevybavíte už nič. Všetky obchody s potravinami, veľké supermarkety, nákupné strediská či služby, všetko je zatvorené. V nedeľu je celý deň všetko zatvorené." A chcem povedať, že asi ťažko povieme, že to nejakým spôsobom ničí životnú úroveň alebo ekonomiku Švajčiarska. Jednoducho rast životnej úrovne smeruje práve k tomu, že si môžme dopriať nedeľný pokoj.
Takže ja by som na záver chcel vyjadriť presvedčenie, že naozaj do konca tohto roku 2018 urobíme aspoň prvý, základný krok k tomu, že nedeľa začne byť čoraz viac dňom pracovného voľna. Prosím poslancov vládnej koalície, ktorí tu začínajú byť stále hustejšie a hustejšie, aby, ak už aj teraz nezahlasujú, tak aby si tento návrh osvojili. A na záver, som si uvedomil počas úvodného slova pani poslankyne Verešovej, keď hovorila o doložke vplyvov, že aké to bude mať vplyvy ekonomické, sociálne, na životné prostredie, tak už viackrát v tomto parlamente bolo úsilie, aby v zákonoch bola aj doložka vplyvu na rodinu. Tak popri všetkých tých pozitívnych dopadoch verím, že je nám jasné, že tento zákon by mal pozitívny vplyv na rodinu a rodinné prostredie. A to, myslím, že všetci vítame.
Ďakujem veľmi pekne, prajem všetko dobré.

A demokraticky. Ďakujem veľmi pekne. Oceňujem, že táto schôdza prebehla, naozaj to oceňujem. Prebehla vo väčšine prípadov v relatívne vecnom tóne, bavili sme sa o veľmi vážnych témach. Naozaj si myslím, že by toto mohlo byť pravidlom v parlamente. Veľmi oceňujem a chcem poďakovať pánu ministrovi, že tu bol celý deň s nami. Napriek tomu, že som opozičný politik, môžme spokojne zatlieskať, že to tu celý deň s nami bol. (Potlesk.) Niekto možno povie, že je to jeho povinnosť, ale nie vždy je to zvykom, veď vieme dobre.
Ďalšia vec, je dobré, že sme dostali od neho rozsiahlu informáciu. Dozvedeli sme sa viac. Myslím, že je to dobré ale aj pre pána ministra, že mal možnosť verejne vysvetliť niektoré veci.
Oceňujem aj to, že poslanci SNS bránili svojho ministra, respektíve zastávali sa, vysvetľovali. Ale chcem vám povedať jednu vec, tak sa, zabezpečte to, aby ste mu politicky nerobili zle na ministerstve, aby naozaj mal možnosť robiť tie veci skutočne dobre pre ozbrojené sily. To len taká malá politická poznámka k tomu.
Chceme byť v tomto zajedno, chceme dosahovať konsenzus a chceme obhajovať modernizáciu Ozbrojených síl Slovenskej republiky tak, ako sme to už potvrdili. Na to ale potrebujeme dostatok informácií. Potrebujeme, aby ste vyvrátili pochybnosti a podozrenia, ktoré sa objavujú okolo extrémne nákladnej modernizácie slovenskej armády.
Takže ešte raz, ďakujem a prajem pekný víkend.