Ďakujem pekne za slovo. Aj slušnosť káže reagovať na svojho predchodcu, pretože, ospravedlňujem sa, vnímam ho ako človeka, ktorý má skúsenosti a má tu v pléne k problematike k politike zamestnanosti čo povedať. Ale z toho, čo povedal, bola drvivá väčšina politiky, a nie reálneho, odborného zhodnotenia. Pán poslanec, aj na tom dopoludňajšom alebo raňajšom výbore som mal záujem vysvetliť veci, ktoré sa týkajú tohto zákona. Vy ste ich jednoducho neprijali. Ja ich opätovne zopakujem, minimálne čo sa týka tých poslancov, lebo to je zavádzanie.
Vy ste v podstate skritizoval aj to, že na tomto zákone je zhoda sociálnych partnerov. Viete, ako sa tvoril ten zákon? My sme dali základné tézy, zavolali sme si sociálnych partnerov, tu odborárov, tu zamestnávateľov a išli sme sa baviť, takéto a takéto sú skúsenosti z aplikačnej praxe, poďme spolu tvoriť zákon. Toto je spoločný výsledok. Viete prečo? To nie je bič na nezamestnaných. Je to minimálne taký istý - použijem ten istý výraz - bič aj na zamestnávateľov. A boli to zamestnávatelia, ktorí nás požiadali, aby sme urobili všetko pre to, aby ľudia, ktorí sú evidovaní na úradoch práce, neboli zneužívaní za účelom nelegálneho zamestnávania. Vytvára sa nerovnováha na tom trhu práce aj z hľadiska konkurencie jednotlivých firiem. To je ich, by som povedal, základné posolstvo, ktoré rád tu tlmočím. Medzi zamestnávateľov v tomto prípade, prirodzene, rátam aj ZMOS, je to klasický tripartitný partner, 130-tisíc ľudí zamestnáva samospráva, či už obecná, alebo, alebo krajská.
Ďalej. Spochybnil ste do istej miery čísla a štatistiky a vývoj ten, ktorý tu jednoducho je. Ja hneď v úvode poviem, že to všetko nie je výsledok Richtera a jeho ministerstva, je to podmienené vývojom ekonomiky, príchodom investorov, jednoducho stabilnej situácie, dobrých biznis plánov, predajom výrobku, výrobkov a služieb a na základe toho firmy majú prirodzený záujem - a to nielen na Slovensku, treba povedať, že v drvivej väčšine krajín Európy - prijímať nových ľudí.
Viete, ak sa máme baviť napríklad o štatistike za posledné roky, ktoré sa týkajú vyradenia zamestnancov, ďaleko horšie čísla ste mal vy v tých rokoch, môžem byť konkrétny. V roku ’10 pre nespoluprácu muselo odísť z úradov práce 46-tisíc ľudí, v ’11. 46-tisíc ľudí, v ’12. 44-tisíc ľudí, v ’13. 38-tisíc, v ’14. 33-tisíc, v ’15. 31-tisíc. Absolútne opačný trend z hľadiska prístupu a vyraďovania pre nespoluprácu. Samozrejme, vyradenie pre nespoluprácu má zopár pomlčiek, ktoré sa dajú definovať, v čom to spočíva a v čom jednoducho nie. Ale čo je najpodstatnejšie, nám ubudlo 136-tisíc ľudí za tie posledné roky, čo som vo funkcii, z evidencie nezamestnaných. Ale podstatné je, nám 160-tisíc ľudí pribudlo v evidencii zamestnaných. Ale tu je výsledok. To znamená, tí ľudia neboli umelo niekde vyradení, ale naopak, boli vyradení preto, že sa uplatnili na trhu práce.
Druhá vec. Nastala podstatná zmena na trhu práce Slovenskej republiky. Ak pred tromi rokmi moji kolegovia na úradoch práce museli znášať istú agresivitu viacerých nezamestnaných, pretože mali záujem pracovať a oni im nemali čo ponúknuť, dnes je tá situácia diametrálne odlišná. Oni viacerí sú agresívni preto, že im ponúkajú dve, tri, štyri, päť voľných pracovných miest. A oni nachádzajú dôvody, viacerí, prečo a z akých dôvodov jednoducho neprijať. Prečo toto odporučili aj zamestnávatelia, čo sa týka obmedzenia dohôd, aby sme túto otázku riešili? Ja používam často príklad. Tri-štyri roky evidovaný nezamestnaný na úrade práce robí na dohodu v konkrétnej firme. Tá firma požiada úrad práce o sprostredkovanie, neviem, desať voľných miest pre potreby ich fabriky, spraví sa výberové konanie za účasti aj konkrétnej firmy a tá firma, si predstavte, 3-4-ročného skúseného človeka, ktorý tam robí na dohodu, nevezme do pracovného stavu. Prečo asi? Ale naďalej s ním predĺži zmluvu na dohodu. A toto je ten podstatný problém, ktorý my máme záujem riešiť.
Pán Mihál, ak teoreticky ideme do roviny, čo znamená 148 eur deleno dva, 2,50, čo je dneska minimálna mzda na jednu hodinu, teoreticky v 8-hodinovom cykle práce je to 7 dní, ak by každý deň robil 8 hodín do mesiaca. Sedem dní! A viete, čo sa deje iné? Ten zvyšok robia nelegálne. Toto samotní zamestnávatelia nám potvrdili. A toto ostáva aj naďalej. Ak by sme v tejto teórii išli, veď to je päť až šesť mesiacov, čo môže tých sedem dní každý mesiac odrobiť vzhľadom na limity, ktoré vychádzajú z minimálnej mzdy. Je päť až šesť mesiacov dostatočný priestor na to, aby nestratil pracovné návyky a eventuálne pôsobil a pracoval aj počas sezónnych prác? Ja si myslím, že je. Vy ste predtým povedal, že sú to štyri alebo päť mesiacov, tie sezónne práce. Môžu byť jarné, môžu byť jesenné. To znamená, my toto nerušíme. My rušíme, aby sa toto nedalo zneužiť. A to nie je výmysel úradníkov na úradoch práce, to je konkrétny poznatok ľudí z praxe, ktorí ľuďom prácu dávajú. Máme 40-tisíc voľných pracovných miest na úradoch práce. Ďalšie desaťtisíce sú v súkromných personálnych agentúrach.
My máme eminentný záujem ľuďom dať prácu, len musia o to stáť. Preto ich motivujeme, preto im nechávame ďalšie výhody, ktoré sa týkajú hmotnej núdze. Nechceme im zobrať pre deti príspevky na nákup školských pomôcok pred školským rokom. Chceme, aby im zostalo to jedno euro pre tie deti, pokiaľ poctivo chodia do školy, na to teplé jedlo. 30-tisíc ľudí sa za posledné dva roky zamestnalo na základe súbehu, že sa zamestnajú robiť za minimálnu mzdu, ale popri tom sme mu ponechali na pol roka plnú hmotnú núdzu, na ďalší pol roka 50 % z tej hmotnej, hmotnej núdzi. Jednoducho nám ide o to, aby sa na Slovensku pracovať oplatilo, aby bol jasný rozdiel medzi tými, ktorí pracujú, keď len za minimálnu mzdu, a medzi tými, ktorí poberajú len sociálne dávky.
To znamená, o tomto to je. To nie je záujem niekoho vyraďovať. My keď vyradíme niekoho z úradu práce a s ním sa nič ďalej nedeje, on sa nezamestná, vlastne problém neriešime. Veď on má naďalej nárok na hmotnú núdzu a ďalšie veci, ktoré z toho vyplývajú, to znamená, to nie je pre nás to finálne riešenie. Pre nás je finálne riešenie dostať toho človeka do štandardného pracovného procesu. Zamestnávatelia volajú, máme záujem, my máme dnes v evidencii úradov práce 155-tisíc stredoškolákov a 27-tisíc vysokoškolákov. To sú ľudia, s ktorými sa dá pracovať, ktorí by aj mali byť pripravení, s ktorými sa dá robiť aj nejaká rekvalifikácia a ďalšie otázky, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. Preto ideme aj do vzdelávačiek a do tých rekvalifikácií dávať ďaleko väčšie, väčšie finančné prostriedky. To znamená, toto je objektívny stav, v ktorom sa nachádzame, a my z tohto pracovného prostredia a v zmene, ktorá na trhu práce na Slovensku, v Slovenskej republike jednoducho nastala. Aplikačná prax, nič viacej, toto je to najdôležitejšie.
No a teraz k tomu, čo ste vy neprijal, čo sa týka toho postoja voči, voči poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva. Sú tu aj starostovia, primátor, výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva nemožno považovať za zárobkovú činnosť v zmysle zákona o službách zamestnanosti, pretože po prvé ide o verejnú volenú funkciu, ktorej účelom nie je dosahovanie zárobku, ale podieľanie sa na správe verejných záležitostí v oblasti územnej samosprávy.
Druhý dôležitý bod, ktorý s tým súvisí, na výkon tejto funkcie nevzniká nárok na plat alebo na odmenu, odmena môže byť iba fakultatívne priznaná na základe uznesenia, či už mestského, alebo obecného zastupiteľstva. Ide teda skôr o čestnú ako o platenú funkciu.
A tretia poznámka, podľa § 52 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo dlhodobého pomeru, obdobného pomeru, poslanec nesmie byť za výkon svojej ukrátený na právach ani na nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru. Poslanec obecného zastupiteľstva nebude ukrátený na právach uchádzača o zamestnanie. Robím z toho záver, poslanec obecného zastupiteľstva, ktorý je evidovaný na úrade práce, nebude po účinnosti tejto novely, ktorú predkladám, o službách zamestnanosti, vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a za týmto si stojím. Toto som pokladal za potrebné z hľadiska vyjadrení, pretože mám obavu, že by sa tá diskusia niesla úplne iným smerom a isté vysvetlenia sú dôležité, aby tu boli ponúknuté a dané.
Nespochybňujme právo ani poznanie sociálnych partnerov podieľať sa na tvorbe takéhoto zákona. On je vlastne o nich. A toto je ich v značnej miere dielo a výsledok, ktorý sme ponúkli, a ja som veľmi rád, že tá hospodárska rada pri takomto zložitom zákone jednomyseľne súhlasila s týmto návrhom. To sa nedosahuje tým, že je pre niekoho niekto sympatický, ale to sa dosahuje tým, že v tej novele aj odborári, aj zamestnávatelia našli to, čo od nej očakávali, a to, čo do teraz prinášala tá aplikačná prax, ale aj to, čo sa rapídne na slovenskom trhu práce zmenilo.
Ďakujem.
