Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Priznám sa, že som úprimne rád, že predkladám posledný návrh, ktorý sa týka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Veľmi jednoducho, trvalo nám šesť rokov, pokiaľ sme dosiahli dohodu s japonskou; s Japonskom ohľadom sociálneho zabezpečenia, ktoré má jeden jediný cieľ, riešiť štandardným spôsobom sociálne zabezpečenie občanov Slovenskej republiky, ktorí pracujú v Japonsku, a obdobne občanov Japonska, ktorí pracujú na území Slovenskej republiky. Samozrejme, náklady s tým spojené budú hradené prostredníctvom Sociálnej poisťovne, na japonskej strane obdobným spôsobom cez ich sociálne zabezpečenie.
Nebýva zvykom, ale aj z tohto miesta chcem veľmi pekne poďakovať mojim kolegom, ktorí sa dlhé roky podieľali, a treba povedať, že vyrokovanie začínal ešte môj predchodca a jeho ľudia, pána Mihála, v čase, ja neviem, desiateho, jedenásteho roku. Nie je veľa krajín Európskej únie, ktorý takúto dohodu s Japonskom má, o to si to viacej vážim. Som presvedčený, že to bude prínos pre všetkých možných terajších, ale aj tých budúcich občanov Slovenskej republiky, ktorí by na území Japonska pracovali.
Ďakujem vopred za podporu.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Možno neobvykle, ale pokúsim sa reagovať, pán poslanec, na vás v súvislosti s tými živnostníkmi.
Po prvé. V čase, keď sme prijímali zmeny, ktoré sa týkajú odvodového zaťaženia živnostníkov, boli sme ďaleko od akejkoľvek úvahy o príprave zákona o minimálnom dôchodku. To znamená, to nebol v žiadnom prípade dôvod; nejaký podvod. My sme sa dohodli s reálnymi predstaviteľmi, to je živnostenská komora a živnostenský zväz. To nebol náš výmysel, pretože oni sami povedali, nemajú záujem v čase, keď prídu do dôchodkového veku stáť v jednom rade s tými, čo nerobili a poberajú len hmotnú núdzu. Viete, ako sme to kompenzovali? A vy to dobre viete. Európa veľmi málo pozná možnosť, že nárok na minimálny dôchodok má aj živnostník, samostatne zárobkovo činná osoba. My práve pre tento faktor sme aj na túto kategóriu pracujúcich minimálny dôchodok ponechali. To znamená, môže ju čerpať.
Teraz, ak dovolíte, k rozprave. Začal by som snáď tým, že rozumiem každému jednému, ktorý má záujem navýšiť veci, čo sa týka rodičovského príspevku, ale zas treba vidieť jednu vec. Tí, čo sú pri vláde, majú zodpovednosť a musia istým spôsobom vnímať a chápať aj reálne možnosti štátneho rozpočtu. To, čo by som chcel v maximálnej miere vytýkať všetkým tým, ktorí ste predložili tieto pozmeňovacie návrhy, priznám sa a poviem to veľmi úprimne, že vám celkom neverím, že myslíte úprimne presadiť tieto pozmeňováky, ktoré ste tu predložili. Pretože tieto pozmeňováky, každý jeden z nich, má aj nejaký reálny dopad na štátny rozpočet. Nájdete ministra, ktorý tu za týmto pultom prijme na seba individuálne rozhodnutie a povie: môžem alebo nemôžem? Veď to si žiada nejakú analýzu, to si žiada aj nejaké odborné stanovisko. To si žiada aj stanovisko rezortu financií. Preto odporúčanie: Ak máte úprimný záujem, je tu legislatívny postup. Prečo nie výbor? Prečo sme sa predtým nestretli? Viackrát to bolo na úrovni ľudí, odborníkov z ministerstva. Prečo sme nemali spoločne záujem tieto veci rozanalyzovať? Prečo sme k tomu napríklad neprizvali aj zástupcov ministerstva financií? No a sme vládna koalícia. K tomu má čo povedať aj politický orgán, to znamená jednotlivé subjekty, ktoré toto tvoria. A toto sa jednoducho nevyužilo. Preto ak dovolíte, nemôžem mať v tomto prípade presvedčenie, že to myslíte úprimne. Skôr vám ide o politický marketing, ktorý tu z toho chcete dosiahnuť.
Ak by ste to mali inak, a to aj z hľadiska budúcnosti, pozývam vás do prípravy viacerých vecí v skoršej dobe. Netvrdím, že absolútne uspejete, ale minimálne budeme o veci hovoriť. Vypočujeme si váš názor a budeme mať istú ambíciu argumentovať, ak niečo prijmeme alebo neprijmeme.
Ďalej, čo sa týka rodičovského príspevku ako takého, treba vidieť istý koncept návrhov, ktoré sme v poslednom období prijímali na zlepšenie postavenia rodiny. Pretože my zvyšujeme materský príspevok, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť sme nedávno zvýšili. Ak sa týka; a v konečnej miere aj kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia a riešenie minimálne tých matiek, 6,5-tisíca, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa, je tiež otázka, keď zaujímame stanovisko k postaveniu rodiny a vylepšenia istých podmienok, ktoré s tým súvisia. Toto všetko je treba vnímať v kontexte aj tohto návrhu, že to nie je niečo osamotené, ale je to v istom systéme návrhov úprav a pomoci. Tu je treba vidieť aj ďalšie nástroje rodinnej politiky, ktoré sa týkajú, čo ja viem, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na viac súčasne narodených detí, prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa. Jednoducho tých nástrojov rodinnej politiky je ďaleko, ďaleko viac.
Čo chcem hneď zvýrazniť, pán Mihál to povedal, to si cením, že my vlastne riešime mimoriadne situáciu. Vieme, že tento príspevok je naviazaný na pohyb životného minima. To, že posledné roky to životné minimum sme skôr museli sanovať, aby nešlo dole vzhľadom na vývoj a infláciu, skôr defláciu, je jeden faktor. Ale keď sme urobili isté zmeny a úpravy a vyšli sme v ústrety napríklad dôchodcom pri dvoch percentách ako minimálnej. No toto je obdoba, ktorou máme záujem sanovať istú problematiku a vylepšiť sociálno-ekonomické postavenie aj mladých rodín. To je tiež potrebné oceniť, lebo terajšie zákony nás k tomu neviažu. Riešime mimoriadne situáciu, pretože si uvedomujeme, že aj táto kategória mladých ľudí to jednoducho potrebuje.
A teraz, ak dovolíte, k jednotlivým pozmeňovákom. Ak sa tak trošku zamýšľam aj na tých pozmeňovákoch, pán Mihál, začínam rozmýšľať nad tým, že do akej miery bolo správne to vaše rozhodnutie, že sme zrušili vtedy tie dve hranice rodičáku pre pracujúcich a, nazvem to, ostatných a spravili nejaký priemer. Vtedy 191. Myslím si, že keby sme boli, lebo my sa do istej miery znova vraciame k otázke, že budeme inak pristupovať k rodičom, ktorí pracovali a dnes sú, ja neviem, na materskej, resp. na rodičovskom príspevku. Je to celkom logické. Dokonca si myslím, že je to veľmi spravodlivé, ale zároveň sa zamýšľam nad tým, či to bolo správne rozhodnutie. Možno, keby boli bývali ostali v takejto podobe tie príspevky dva, to znamená, myslím si, že by sme boli ďaleko, ďaleko inde. Ale to je môj pocit a možno aj k tomu sa je treba vrátiť, že či to rozhodnutie vaše vtedy bolo správne.
K pani Petrík a ostatným predkladateľom. Tu dvojnásobne platí to, čo som predtým povedal, že hovorme trošku viacej, pani poslankyňa. My s českou stranou sme už mali dvakrát vymenené pracovné stretnutia u nás a u nich. My veľmi podrobne sledujeme. Česká strana avizuje plusy aj mínusy. Práve preto robia aj nejaké novely, aby odstránili nejaké chyby. Ja vôbec nevylučujem, že reálne v krátkej dobe a v krátkom čase tu s takýmto návrhom budeme. Ale práve preto chcem poprosiť: komunikujme, hovorme spolu na túto tému. Ja viem, že táto otázka je vysoko a vysoko aktuálna, i keď keby som mal byť absolútne striktný a povedať, o čom je rodičovský príspevok, no tak v žiadnom prípade neplní funkciu nejakých úspor, ktorých výber si môže rodič zvoliť podľa vlastného uváženia, je niekde úplne inde z hľadiska postavenia. Ale otázka je, prečo, keď sa to dá, nie sú s tým spojené nejaké zvýšené náklady, by sme tým rodinám nemohli aj takýmto spôsobom, nazvem to zrýchleným, pomôcť. Ja som na túto spoluprácu jednoducho pripravený.
Odpoveď je jednoduchá: Komunikujme. V tejto chvíli nevieme presné dopady. Práve preto. Inštitút finančnej politiky nám vie veľa vecí v tomto prípade ako vyrátať z hľadiska analýz a dopadov, ktoré s tým súvisia, to sa nedá robiť od jedného stola. Ak to myslíte úprimne, nerobte politický marketing v pléne, ale poďme spolupracovať a komunikovať predtým, než sa takýto materiál cez pätnástku dostane na plénum Národnej rady.
Čo sa týka; pôjdem po poradí. Pani poslankyňa Krištúfková, 280 eur. Chcem vás pekne poprosiť, vnímajte rozdiel. Vy ste to prirovnala k príspevku na starostlivosť. Príspevok na starostlivosť je niečo úplne iné. My sme určili 280 eur ako maximum. V obecných škôlkach je príspevok 80 eur a pokiaľ sa stará fyzická osoba, ja neviem, starý otec alebo stará mama o vnúča, poberá 41 eur. Vyšlo nám to na základe analýzy nákladov úplne iné v Bratislave, úplne iné na Slovensku. To znamená, toto stotožňovať automaticky s rodičovským príspevkom sa nedá. Nedá. To je, toto stotožnenie a porovnanie s týmto je veľmi ďaleko od nejakej reality, pretože to slúži úplne inému účelu, ten príspevok na starostlivosť. A ja som veľmi rád, že sme ho prednedávnom o tých 50 eur v podstate navýšili, pretože do istej miery riešime aj to, čo sa volá nedostatok štátnych alebo obecných škôlok, a preto sme mali záujem ľuďom, ktorí nedostanú svoje deti do týchto obecných škôlok, kde to je relatívne lacnejšie, finančne pomôcť, aby sme im istým spôsobom kompenzovali tie náklady s tým spojené. Možno toľko informácia k tomu. Samozrejmá vec, znovu, aké náklady, aké dopady, to chce veľmi, veľmi, veľmi podrobne analyzovať a až na základe toho zhodnotiť.
Ja s tým som chcel skončiť, ale možno to poviem práve teraz. Ja si viem ešte predstaviť a budem všetko pre to robiť, aby sa tento príspevok počas tohto volebného obdobia ešte raz navyšoval. Ale nebudem to dávať tu ako od tohto stola ako hotovú vec, ale bude k tomu predchádzať analýza, možnosti štátneho rozpočtu a do istej miery aj politické rozhodnutie, lebo vždy za takýmto je aj politické rozhodnutie a zhoda v rámci vládnej koalície, že záujem pomôcť rodinám jednoducho máme.
Ďalší pozmeňovák, pani Remišová, Verešová. No, navrhujete, aby sa rodičovský príspevok zvyšoval o 0,25 % za každé dieťa narodené po narodení staršieho dieťaťa. Nazvime to tzv. reťazové pôrody, i keď možno to neznie práve najideálnejšie. Podľa platnej úpravy toto zvýšenie platí len pri narodení dvojičiek, trojičiek a tak ďalej. Zvýšenie u dvojičiek vyplýva zo zvýšených výdavkov pri starostlivosti o viac detí v rovnakom veku, čo je základný prístup, čo však nie je pri, opakujem, pri tých reťazových pôrodoch úplne naplnené, pretože do istej miery si aj ekonomicky viac pomáhajú tie rodiny. Deti dedia aj ošatenie napríklad a v tomto prípade tie náklady sa nedajú úplne porovnávať s týmto. No a samozrejme, znova je tu základný dopad na štátny rozpočet, ktorý v tomto prípade nevieme definovať. Chce to rozdrobiť na drobné, chce sa pozrieť, koľko takýchto vlastne prípadov je, a možno dospejeme k číslu, ktoré bude znesiteľné, v úvodzovkách, pre štátny rozpočet. Takže áno, beriem aj toto ako základný podnet, ale znova poukazujem na to, prečo sme skôr na tom nerobili, mohli sme mať ďaleko väčšiu prípravu, analýzu pre to, aby sme sa vedeli touto problematikou zaoberať. Tým dávam úplne jasne najavo, že som pripravený aj v ďalšom období na túto tému hovoriť a hľadať riešenia.
No a čo sa týka návrhu v súvislosti, aha, rodičovský príspevok pre dieťa, ktoré sa stará o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom vo veku do 6 rokov. No, potreba navrhovanej úpravy je odôvodňovaná zvýšením výdavkov rodín na zdravotne postihnuté dieťa súbežne a častokrát zníženým príjmom týchto rodín z dôvodu straty príjmu zo zamestnania z dôvodu starostlivosti o takéto dieťa. Áno, a dôvodová správa presne hovorí o tom, absolútne súhlasím. Ale, pán poslanec, vy dobre viete, že toto rieši kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia. Ja som tu predtým spomínal, že sme nejaké úpravy robili a poviem to verejne a ešte raz naplno: Do konca tohto volebného obdobia máme záujem, aby sa pre tých opatrovateľov, použijem príklad, matky, ktoré sa starajú o ťažko zdravotné postihnuté dieťa, mimo tej úpravy, ktorá sa týka dôchodkového zabezpečenia, príspevok pohyboval na úrovni výšky čistého príjmu minimálnej mzdy. Tým do istej miery dávam odpoveď aj na vás. To znamená, že áno, uvedomujem si to zaťaženie v plnej miere a máme ho záujem riešiť v kontexte v kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia. Toľko k tým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli.
Samozrejmá vec, pevne verím o tom, že tento návrh zákona nájde podporu, to nie je zákon, ktorý by mal rozdeľovať vládnu koalíciu a opozičné politické strany, preto sa v plnej miere uchádzam o jeho podporu. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky ´16 – ´20 zaviazala podporovať rodinu, ktorá je nielen základnou bunkou spoločnosti, ale aj hlavnou nositeľkou základných ľudských, kultúrnych, sociálnych, občianskych a samozrejme, že aj duchovných hodnôt. Tento záväzok sa snaží naplniť aj novelou zákona o rodičovskom príspevku, ktorý predkladáme na rokovanie pléna Národnej rady teraz v druhom a treťom čítaní.
Obsahom uvedeného návrhu je zvýšenie sumy rodičovského príspevku zo sumy 203,20 eura na sumu 213,2 eura, čo v zásade korešponduje do istej miery aj so zvýšením materského, ktoré vláda navrhuje s rovnakou účinnosťou.
Vzhľadom na zámer celkového zvýšenia finančnej podpory rodín s deťmi sa predloženým návrhom zabezpečí, aby zvýšenie materského, na ktoré sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení, výslovne pocítili aj rodiny s deťmi, ktoré poberajú materské v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku. Ich príjem v súvislosti so starostlivosťou o deti totiž tvorí súčet materského a doplatku do sumy rodičovského príspevku. Bez zvýšenia rodičovského príspevku by sa teda ich celkový príjem nezvýšil.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky neobsahuje k predmetnému návrhu zákona žiaden pozmeňujúci návrh, preto vás prosím o podporu pri hlasovaní o návrhu zákona ako o celku.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne aj za rozpravu. Chcem poďakovať aj tým, ktorí nevystúpili, Jozef, vážim si to. (Smiech v sále.) To myslím veľmi úprimne, ja to aj zdôvodním, pretože meritum veci zákona ako také bol programový výber. Na tom bola dohoda v koalícii, to sme sa zaviazali, že máme spoločne všetky vládne strany sa k tejto problematike vrátiť, ale prirodzene, že sa týmto zákonom tak trošku pustil džin z fľaše a venovali sme sa niečomu, čo sme zabsolvovali tu niekde 3, 4 roky dozadu. A tu chcem povedať úplne jednoznačný postoj: Absolútne si stojíme na všetkých zmenách, ktoré sme predtým urobili. Stojíme si.
Pán Mihál, ak by som mal nejaké zmeny robiť, áno, súhlasím s vami, že by som sa po istom období zamýšľal nad poplatkami, ktorý a ako a do akej miery je efektívny. Možno by som sa ešte nad inou vecou zamýšľal a povedal som to aj na výbore, a to je otázka nákladov na vymáhanie nedoplatkov pre II. pilier. Prečo by to mal sanovať štát, v tomto prípade Sociálna poisťovňa? To sa niekde pohybuje na úrovni 16 mil., to nie je malá suma. Dobre, ale v tejto chvíli rešpektujem, že sme sa dohodli na programovom výbere a jednoducho ten je na stole.
Ak dovolíte, k samotnej diskusii a k niektorým aj, samozrejme, k tomu poslaneckému návrhu.
No, pani poslankyňa Jurinová, nechcem absolútne spochybňovať prieskumy. Otázka udržateľnosti dôchodkového systému je a bude veľmi aktuálna. Pre túto dobu, možno tí, ktorí prídu po najbližších parlamentných voľbách, ešte viac a ešte viac. S tým v plnej miere súhlasím. Len tak trošku, vychádzajúc z tých štatistík a čísel, mám takú dilemu: Ak sú najlepší Česi, Poliaci a Maďari, no tak asi sme mali zrušiť alebo v minimálne miere úplne devalvovať druhý dôchodkový pilier? My sme ho reparovali, ale ponechali. To znamená, idem sa inšpirovať Čechmi? V tom je tá udržateľnosť? Skúste mi povedať, čo ste s touto štatistikou myslela, čo tento prieskum nám mal dať pre udržateľnosť dôchodkového piliera ako takého. Ja ho nespochybňujem, ale kladiem si otázku, že ako sme mali v tomto prípade asi postupovať, keď na rozdiel od našich susedov, ktorí to zmietli zo stola, my sme to upravili, ponechali, rozvíja sa. Dnes sme v takej situácii, že sa opätovne vraciame po prechodnom období a následne sa navyšujú percentá do tých šiestich percent. Nerozumiem celkom tomu.
No a tá kritika na tú Sociálnu poisťovňu a to všeobecne treba povedať, viete, Sociálna poisťovňa je zodpovedná za sociálne poistenie. Za starobné dôchodkové sporenie veľmi významnú spoluzodpovednosť nesú aj DSS-ky. A keď sa tu bavíme o kampaniach a o ďalších veciach, keď vedeli dať tie nehorázne milióny do kampaní, aby získali do II. piliera ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť. A na tom trvám, že je tam 700-tisíc ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť, stále platí a za tým si stojím, minimálne 1 000 eur zárobok a minimálne 30 rokov doba sporenia je aktuálna pre tých, ktorí, si myslím, že z hľadiska budúcnosti bude výhodné to pôsobenie a účinkovanie v II. pilieri. Takže protirečíte si viacerými vecami, ktoré s tým súvisia.
Isteže urobíme aj po tomto istú vysvetľovaciu kampaň, ale kladiem si otázky, čo robia DSS-ky pre to, aj na to napríklad, aby trošku viacej oslovili a hovorili o výhodnosti sporenia, ktoré doteraz prebiehalo a jeho jednotlivých vyhodnotení? Asi stále ešte splácajú tú podlžnosť, ktorú majú z toho predchádzajúceho obdobia, keď podviedli a oklamali veľmi veľa ľudí, ktorí vstúpili a vstúpili a vôbec nevedeli, do čoho vstupujú. Ale v tomto smere tiež máme čisté svedomie, bola tu viacero možnosť krát, keď bol prerušený II. pilier a bola možnosť vystúpenia, aby zhodnotili svoju situáciu. Tí, ktorí to urobili, rešpektujeme, tí, ktorí ostali, tiež v plnej miere rešpektujeme.
Za ďalšie, paradox doby. Tu mám takú poznámku. Viete, ako predkladateľ hovorím veľmi konkrétne, že to, čo predkladám, je do istej miery oslabenie celoživotného dôchodku. Ale zvážili sme riziko a povedali sme, do akej hranice to riziko je možné podstúpiť. No ale vy zároveň hovoríte, ako vehementne podporujete tento návrh, a zároveň hovoríte o rizikách, ktoré vyplývajú z nízkych dôchodkov. Nerozumiem celkom tomu. Ja sa veľmi otvorene priznávam, ale my sme mali ambíciu pomenovať to riziko. Ale vy hovoríte o nízkych dôchodkoch a zároveň podporujete, aby boli ešte nižšie. Skúste sa nad tým zamyslieť.
Ústavný zákon na ochranu dôchodkového systému. K tomu asi toľko: Pán Mihál, dobre sa pamätáte, že prvý, ktorý prejavil iniciatívu, som bol ja, vtedy so štátnym tajomníkom začali prvé rokovania na túto tému, postupne sa dostávali do nejakej fázy. Viete ale, v čom bola hlavná pointa hlavne zo strany vás opozície vtedy? To bola nedôvera. To bola nedôvera voči SMER-u o tom, že či ho nezrušíme úplne, ten II. pilier, prípadne či v nejakom ďalšom období nebudeme robiť doňho nejaké vstupy a úpravy. Je tu obdobie, keď prvýkrát opätovne vraciame a o tých štvrť percenta navyšujeme a vraciame sa k tým 6 percent. Nikto nič neruší, ale aj napriek tomu nemám problém, ja budem osobne iniciovať stretnutie všetkých parlamentných klubov, ak sa tá vôľa nájde podporiť terajší stav a zakotviť ho do ústavného zákona, som pripravený. Ale opakujem ešte raz, hlavná pointa, ktorá z toho vyplývala, súvisela z nedôvery vás smerom k politickej strane SMER a veciam, ktoré súviseli vtedy s úpravami okolo II. piliera.
K pani poslankyni alebo predsedníčke Bašistovej, čo sa týka pozmeňováku. Samozrejmá vec, že podporujem, myslím si, že je to dobrý pozmeňovák.
No a, pani Jurinová, čo sa týka ten váš pozmeňovák, no, vraciame sa niekde tam, kde sme boli, veď to je úplne to, čo tu bolo v dvanástom! Ja tomu rozumiem, je to návrat k povinným alebo ak chcete automatickému vstupu, ktorý od roku ´12 do konca decembra ´12 vtedy zaviedol pán Mihál, rovnako v dvanástom roku sa navrhovala aj využiť možnosť výstupu z II. piliera, tých 730 dní, to znamená dva roky. Skrátka chcete opätovne zaviesť automatický systém. Hovorím to veľmi otvorene, zásadne nesúhlasím a zdôvodňujem tento konkrétny, nesúhlasím z vecného hľadiska a tento konkrétny návrh má aj ďalšie chyby. Je nevykonateľný, tak ako ste ho napísali. Aj vám môžem povedať v čom. V bode 5, tak ako je navrhnutý, je nevykonateľný. A so zvyškom návrhu, nakoľko v ňom uvádzajú povinnosť Sociálnej poisťovne informovať sporiteľov o možnosti uzatvoriť zmluvu s DDS-kou počas 730 dní, podľa iného ustanovenia v tomto istom návrhu má však sporiteľ možnosť rozhodnúť sa len do 180 dní. Znovu rozpor. Znovu rozpor, ktorý tam je, na ktorý ma moji kolegovia v tomto smere upozornili. Za ďalšie, neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by Sociálna poisťovňa po uplynutí 180 dní určila sporiteľovi DSS napriek tomu, že sa v konkrétnom odôvodnení toto nachádza. Takže technická otázka, ale čo je najpodstatnejšie, je vecná, obsahová stránka, ja by som sa s týmto jednoducho nikdy nestotožnil. Som presvedčený, že tak, ako je nastavený teraz, že sa má možnosť mladý človek slobodne rozhodnúť, je tá najideálnejšia a najdemokratickejšia.
Ďakujem pekne, skončil som. Uchádzam sa o podporu.

Ďakujem pekne. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky ´16 až ´20, ktorým sa vláda zaviazala upraviť podmienky vyplácania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku programovým výberom.
Súčasné nastavenie podmienok vyplácania týchto foriem dôchodku umožňuje vyplácanie úsporového starobného dôchodkového sporenia programovým výberom, respektíve prostredníctvom dočasného dôchodku len menšiemu počtu sporiteľov. Podľa platnej právnej úpravy môže dôchodok takouto formou poberať sporiteľ, ktorý má dôchodok z I. piliera krátený za obdobie účasti v II. pilieri, ak súčet súm jeho doživotných dôchodkov je vyšší, než je suma 596 eur, a zároveň súčet súm doživotných dôchodkov sporiteľa z I. aj II. piliera je vyšší ako nekrátený dôchodok z I. piliera, na ktorý by mal sporiteľ nárok, ak by nikdy v II. pilieri nebol. Ak sporiteľ nemá dôchodok z I. piliera krátený za obdobie účasti v II. pilieri, môže dočasný dôchodok, respektíve programový výber poberať, ak súčet súm jeho doživotne vyplácaných dôchodkov je minimálne vo výške štvornásobku životného minima, čo dnes predstavuje cirka 792 eur, pričom musí minimálne 50 % nasporenej sumy použiť na zakúpenie doživotného dôchodku z II. piliera.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zvýšiť počet sporiteľov, ktorí si nasporené prostriedky budú môcť vybrať prostredníctvom programového výberu, respektíve dočasného dôchodku, a umožniť im slobodne sa rozhodnúť o tom, ako nasporené prostriedky zo systému starobného dôchodkového sporenia využiť. Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje jediná podmienka pre poberanie programového výberu, respektíve dočasného dôchodku, ktorou bude doživotné zabezpečenie sporiteľa minimálne na úrovni priemerného starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok po 31. decembri 2003. Na kalendárny rok 2017 pôjde približne o sumu 425 eur, pričom prvýkrát určí a zverejní presnú výšku tejto sumy Sociálna poisťovňa najneskôr v deň nadobudnutia účinnosti tejto právnej novely.
Z diskusie v druhom čítaní vyplynul jeden pozmeňovací návrh pána poslanca Vážneho, ktorý bol predložený na Výbore Národnej rady pre sociálne veci. Jeho predmetom je posunutie účinnosti zákona z dôvodu veľkého rozsahu zmien, ktoré musí Sociálna poisťovňa zapracovať do Centrálneho informačného ponukového systému v spojitosti so zmenami vo vzore ponukového listu. Dôvody na posunutie účinnosti považujem za opodstatnené, a preto odporúčam podporiť tento pozmeňujúci návrh a zároveň o vašu podporu pri hlasovaní o návrhu zákona ako o celku.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Chcem poďakovať aj za konštruktívnu diskusiu k návrhu tejto novely. Priznám sa, že som ju aj očakával, je to prirodzené. Myslím si, že nie je politický rozdiel pohľadu na zvýšenie materského príspevku bez ohľadu na jednotlivé politické zoskupenia.
Chcem potvrdiť to, čo pán Mihál otvoril z hľadiska súbehu poberania, že v podstate ono to rokovanie prebieha a ja budem iniciovať aj nejaké výsledky medzi Sociálnou poisťovňou a vecnou sekciou.
Čo sa týka jednotlivých vystúpení a potom hlavne asi zaujať stanovisko k tomu relatívne dlhému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý však rieši dve základné veci, a to je dĺžku a, samozrejme, odmeňovanie.
Po prvé, aby sme trošku možno viacej vnímali, kde sa pohybujeme aj z pohľadu Európy. My sme aj v čase, keď sme boli predsedajúca krajina, prebrali jednu diskusiu v rámci Európskej komisie. Diskusia prebiehala k stanoveniu minima vo výške 14 týždňov. Je mi veľmi ľúto, my sme sa nedohodli. To znamená, nie je norma v rámci Európskej únie, ktorá by pojednávala o istých minimách, ktoré by aktuálne boli pre každú jednu krajinu. Opakujem. Bavili sme sa o 14 týždňoch. To znamená, my sme niekde v absolútnej špičke Európskej únie, čo sa týka tých podmienok, ktoré teraz máme. Teraz nemyslím ani o konkrétny objem finančných prostriedkov, ten pramení z niečoho iného, ten celkom prirodzene pramení z predchádzajúceho príjmu.
Druhá vec, na ktorú by som chcel upozorniť. Aký je účel materského príspevku? Jednoduchá odpoveď. Náhrada stratu príjmu. To znamená, ak by sme my dnes argumentovali a hľadali, ako vylepšiť isté hospodárenie mladej rodiny vzhľadom na hypotéku a, neviem, ďalšie náklady, no, to jednoducho neobstojí. To neobstojí. My dnes tým, že sme v podstate išli na 100 % straty príjmu, samozrejme v čistom vyjadrení, sme absolútne vykryli ten, základnú poučku, ktorá súvisí s tým, že k čomu a na aký účel vlastne materský príspevok je a to do 100 % vlastne vykrývame stratu príjmu matky alebo rodiča v súvislosti s tým, že sa rozhodne mať dieťa, matka si plní alebo rodič si plní materské povinnosti.
Teraz k tomu pozmeňovaciemu návrhu, ak môžem. Ak som sa dobre pozeral, niekde pred pol rokom plus-mínus takýto návrh tu bol ako poslanecký návrh a vy ste ho teraz premietli, čomu rozumiem, je otvorený zákon, do tohto návrhu. Skúsme si ako pomenovať ešte raz, o čo ide. Predĺženie poskytovania materského zo súčasných 34 týždňov na 52 a ďalej v nadväznosti na predĺženie obdobia poskytovania materského navrhujete tiež predĺženie obdobia poskytovania vyrovnávacej dávky z 9 mesiacov na 15 mesiacov. Samozrejme, s tým súvisí aj ustanovenie Zákonníka práce ohľadom preradenia na inú prácu, ale toto, myslím si, že tieto dva body sú istým gro.
Ak som to nechal dobre vyrátať, bavme sa o dopadoch, tá miera náhrady by bola niekde na úrovni 137,6 percenta. Na základe predbežnej kvantifikácie ministerstva práce a Sociálnej poisťovne môžeme konštatovať, že výdavky Sociálnej poisťovne na materské pri takomto návrhu by vzrástli pre rok 2017 o 42 mil., pre rok 2018 o 95,9 mil., pre rok 2019 o 102,2 milióna. V porovnaní s návrhom rozpočtu Sociálnej poisťovne na tento kalendárny rok a s výhľadom na roky ´18, ´19 ide celkove o nárast 240,1 mil. euro. Je to, samozrejmá vec, výrazný nárast výdavkov fondu nemocenského poistenia, z ktorého sa táto dávka čerpá.
Možno pre oprášenie pamäti treba povedať, že 1. januára 2012 aj predchádzajúca vláda, na ktorej ste sa podieľali, predkladala takýto návrh. Tam bolo navýšenie poskytovania materského príspevku z 34 na 40 týždňov, nakoniec vláda nepristúpila k realizácii tohto návrhu, ktorý predstavoval vtedy zvýšenie nákladu o 34 mil. z jednoduchého dôvodu. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Samozrejmá vec, že je treba povedať aj k tej technickej stránke realizácie takto predloženého návrhu. Vnímame ho v značnej miere ako nie konzistentný, nedokonalý, technicky problémový, pretože v prípade materského sa navrhuje zvýšenie a predĺženie obdobia od poskytovaného materského, kým v prípade vyrovnávacej dávky predkladateľ navrhuje len predĺženie obdobia poskytovania dávky. Tam je rozpor.
No, záver. Politika je umenie možného. Toto z hľadiska možnosti vykrytia dopadov na štátny rozpočet nie je možné. Napriek tomu ja som veľmi rád, že sa mi v podstate v relatívne veľmi krátkom čase, po roku, opätovne podarilo takýto návrh zákona presadiť. Som presvedčený, že mladé rodiny ho významnej miere privítajú. Tu treba vidieť, že my dnes atakujeme výšku pôvodného platu 1 350 eur, čo je veľmi slušná suma na slovenský priemer a na slovenské podmienky, takže jednoducho tento návrh nemôžme akceptovať. Ale v tejto chvíli môžem len vyjadriť radosť a možno sa presuniem k tomu ďalšiemu zákonu, ktorým sa budeme zaoberať. Ja vidím cestu z hľadiska potreby ďalšieho navyšovania skôr v rodičovskom príspevku. Tam sa mi zdá, že je istý skok medzi materským a rodičovským, i keď si v plnej miere vážim a chcem podporovať pracujúcich rodičov, pracujúce matky, čo je absolutórium a čo má celkom iste zmysel aj z hľadiska budúcnosti. Možno ani tak nie navyšovanie percentuálne ako pre budúcnosť, ako predlžovanie tohto obdobia vidím ako reálny priestor, okolo ktorého sa bude dať v budúcnosti diskutovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení na roky ´16 až ´20 vyjadrila svoj zámer zvýšiť materské. V súlade s týmto zámerom sa predkladá návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý navrhuje zvýšenie materského zo súčasných 70 % denného vymeriavacieho základu na 75 percent. To znamená, že osobám poberajúcim materské vznikne nárok na približne 100 % čistého príjmu, ktorý dosahovali pred vznikom nároku.
Uvedené opatrenie vyjadruje snahu pokračovať aj naďalej vo finančnej podpore rodín s deťmi. Maximálna mesačná suma materského sa zvýši až na 1 350 eur pri 31-dňovom mesiaci oproti pôvodnej sume, ktorá bola vo výške 1 260 eur. U týchto novoprijatých dávok dôjde k nárastu mesačne o 90 eur. Navrhovaným zvýšením materského sa zaradíme medzi členské krajiny Európskej únie s najvyššou sadzbou materského.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky neobsahuje k predmetnému návrhu zákona žiaden pozmeňujúci návrh, preto vás prosím o podporu pri hlasovaní o návrhu zákona ako o celku.
Ďakujem, skončil som.

No, ďakujem pekne za slovo. Mám ten dojem, že tá včerajšia rozprava aj moje vystúpenia boli dosť zbytočné. Lebo čo som vlastne včera zaargumentoval a veľmi konkrétnymi číslami, štatistikami a treba povedať aplikačnou praxou, je znovu tu.
Priatelia, pani poslankyňa Verešová, dlhodobá nezamestnanosť nestúpa, klesá, 36-tisíc ľudí ubudlo.
Pani podpredsedníčka Nicholsonová, to viete, to viacerí poslanci z opozície tak dobehnú, kopnú si do toho zákona a zas odbehnú. Včera som jasne argumentoval, aký je vývoj a štatistiky, ktoré sa týkajú problematiky vyradených uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. Za môjho pontifikátu o 15-tisíc ročne menej ako za môjho predchodcu, ako za pôsobenia pani štátnej tajomníčky Nicholsonovej v tom čase na rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny. To nepustí.
Ale zároveň, a to veľmi otvorene chcem povedať, 9-tisíc ľudí robí na jednotlivých úradoch práce celkove po Slovensku. Ja vôbec nevylučujem aj nejaký problém, možnosť aj nejakej chyby. Ale tu je systém odvolania sa, druhostupňový orgán. Aj na mojej úrovni je veľmi veľa rozhodnutí, kde som zrušil pôvodné rozhodnutie aj s príslušnými závermi. Ale to je systém. Pri takom veľkom kolose a problémoch, ktoré tu je, je celkom prirodzene, že môže dôjsť aj k pochybeniu. Ale opakujem, systém je dobrý.
A čo sa týka výsledky, najväčší argument je ten, že nieže len ubúda nezamestnanosť, ale čo je podstatné, pribúda zamestnaných. To je argument, ktorý svedčí za všetko a o tom, že to dobre robíme.
Nie, absolútne odmietam akékoľvek tvrdenia a úvahy, že cieľom tejto novely zákona je ľudí vyradiť z evidencie. Mojím hlavným cieľom je dať ľuďom prácu, ak o to stoja. Na tom toto stojí a my preto dávame veľmi veľa motivačných faktorov pre tých, ktorí sú nezamestnaní, aby mali záujem štandardne sa zamestnať. Je tu priestor, je tu veľmi veľa voľných pracovných miest, je tu možnosť, áno, aj využitia viacerých nástrojov.
Čo sa týka otázky mobility za prácou. Veľmi veľa nezamestnaných je takých, ktorý prijme to opatrenie aj uhradenie istých nákladov, ktoré s tým, mobilitou stoja. My ideme ďalej. Dnes sa idú budovať v prvom ráde nájomné byty do prostredia, kde je práca, kde možno prejde celá rodina, nájde nové životné uplatnenie, ale hlavne prácu. To je ako jedno z ďalších opatrení, na ktorom sme sa v tomto prípade zhodli. My sme nie náhodou prijali špeciálny zákon, ktorý sa týka znevýhodnených okresov, to je tých dvanásť. Áno, tam sú prijaté opatrenia vrátane pozitívnej diskriminácie, aby sa vytvárali nové pracovné miesta v tomto prostredí. Na tento účel ide jeden veľký projekt, ktorý je už momentálne v istom rozpracovaní, výzva bola daná vo výške 30 mil., kde ideme pomôcť, aby sa tie nové pracovné miesta tu v tomto prostredí vytvárali.
K pánovi poslancovi Mihálovi. Pán poslanec, prepáčte, ale tak trošku strašíte ako. Nie je to celkom tak, ako ste ponúkol niektorý ten obraz. A pokúsim sa ešte raz reagovať a možno trošku aj na tie pripomienky, ktoré sa týkajú aj tých prechodných ustanovení. To, čo sa má urobiť od 1. do 9. mája. Zopakujem ešte raz, čo sa týka problematiky poslancov obecných, prípadne mestských zastupiteľstiev. Zákon o službách zamestnanosti neodkazuje na zárobkovú činnosť podľa osobitných predpisov. To znamená, nedá sa odvolať. Napríklad zákon o sociálnom poistení, ktorý ste spomínal, definuje zárobkovú výlučne na účely zákona, respektíve o sociálnom poistení. Výlučne, to znamená záver, za ktorým si stojím: poslanec obecného zastupiteľstva, ktorý je evidovaný na úrade práce, nebude po účinnosti novely tohto zákona o službách zamestnanosti vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Opakujem ešte raz, za tým si stojím.
Ďalšia otázka, ktorá sa týka problematiky schvaľovania dohôd. Nie, zákon nehovorí o schvaľovaní dohôd na úradoch práce. Hovorí o oznamovaní. To je diametrálny rozdiel. Preboha, veď to je klasický vzťah zamestnanec a konkrétna firma, čo sa týka uzatvárania nejakého pracovnoprávneho vzťahu vrátane dohôd. To nemôže riešiť a schvaľovať úrad práce, ten sa s tým má právo na základe tohto oboznámiť. To znamená, je tam oznamovacia povinnosť. Áno, tá platí.
Čo sa týka prechodných ustanovení, tu treba povedať jednu vec, že táto úloha, ktorá je definovaná v zákone, platí iba na tých, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť k 30. aprílu tohto roku, teda nie všetci tí, ktorí vykonávali do 30. apríla tohto roku. Z aplikačnej praxe vyplýva dobrá skúsenosť, že táto povinnosť občana, v tomto prípade evidovaného nezamestnaného, si zabezpečuje v čase, keď sa eviduje do evidencie nezamestnaných. To znamená, že aj táto otázka je vyriešená. A ja vás chcem ubezpečiť, že hneď po schválení tohto zákona budú presné metodické usmernenia a už je pripravená porada riaditeľov okresných úradov práce, služieb zamestnanosti, aby tento výklad bol úplne jasný vrátane usmernenia nezamestnaných. To znamená, vôbec sa neobávam, že by teraz nasledovali desaťtisíce ľudí, ktorí budú stáť pred úradmi práce. Túto otázku máme jednoducho vyriešenú, pretože my bereme v úvahu to, čo doteraz je dokumentované na tých úradoch, úradoch práce.
K tým pozmeňovacím návrhom viacerým. Bola tu dosť spomínaná otázka zamestnávania zdravotne postihnutých. Ja len dávam do povedomia, to sú závery príslušnej komisie Organizácie Spojených národov. A my sme na základe týchto odporúčaní dnes utvorili komisiu, pracovnú komisiu na ministerstve práce, ktorá má za úlohu zhodnotiť a pripraviť podmienky preto, aby z chránených dielní zamestnanci mohli, použijem výraz, do otvoreného pracovného prostredia. To znamená, ten trend a odporúčania sú úplne iné. Tým nechcem povedať, že ideme zatvoriť chránené dielne, ale je prirodzený záujem vytvoriť podmienky a predpoklady preto, aby takíto zdravotne postihnutí mohli robiť v štandardnom pracovnom prostredí u jednotlivých firiem.
Pani poslankyňa, no, nevidím ju tu, čo sa týka aj tej otázky povinnosti, 11 390 zamestnávateľov si plní úlohy, ktoré súvisia so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím. 65 % si túto úlohu zamestnávatelia plnia. Čo sa týka zaplatenia povinného odvodu, je to len 8 percent. To znamená tí, ktorí zaplatia a vyrovnajú si s tým úlohu, ktorá z toho vyplýva.
Ďalej, čo sa týka iných spôsobov realizácie, to znamená napríklad, zadali zákazku, to je 14 %, využili možnú kombináciu plnenia povinného podielu, čo je ďalšia možnosť, je 13 percent. Ja nechcem povedať, že som s tým spokojný. Bol by som rád, aby aj tých 8 %, čo si firmy platia ten záväzok, ktorý im v tomto prípade zákon ukladá a nezamestnávajú osoby zdravotne postihnuté, realizovali. Ale chcem povedať, keď to môžem aj širšie porovnať aj s ďalšími krajinami Európskej únie, že tá štatistika, to vyhodnotenie zďaleka nie je to najhoršie.
Čo sa týka tvrdenia, že 60 dní nie je v zákone. 60 dní je v zákone aj teraz, my nič nemeníme. No, vedľa pani poslankyňa tvrdila niečo iné, že zavádzame niečo nové, čo tam nie je. Nezavádzame, len ponechávame terajší stav, ktorý tam je, to znamená tých 60 dní. To je v podstate aj odpoveď na tú jednu z tých návrhov. Nie, nemáme záujem v tejto chvíli meniť toto číslo. Máme záujem urobiť všetko preto, aby sa táto, tento termín dodržiaval, ale nie na hranici 60 dní, ale aby sa realizoval, to, čo je absolútne v drvivej väčšine, do 30 dní.
Čo sa týka päťmesačnej refundácie, áno, boli prípady, ktoré sa objavili, kde to skutočne takéto problémy sa objavia. Ale bolo to v tom čase, v prechode na nový zákon, tej aplikácie. Odvtedy neregistrujeme. Tak sa vyvodili isté závery, urobil poriadok a som presvedčený, že toto sa nejak opakovať ani ďalej táto otázka nebude.
Sú tu nejaké návrhy, ktoré súvisia, 120 dní a nie 40, to, čo navrhujeme. To by vlastne bola úplne zmenená filozofia zákona ako takého, ktorým ideme. My máme záujem, vzhľadom na to, že tu je veľký počet voľných pracovných miest, aby ľudia zobrali prácu, keď sa im ponúka, štandardnú aj na úväzkové riešenia, ak to vyhovuje niekomu lepšie, ale nie, aby ostali len na pracovných zmluvách, pokiaľ niekoľko rokov robia takýmto spôsobom jednoducho v jednej firme. Tým nezamedzujeme ďalej. Naopak, je záujem udržať, ale je prirodzený záujem dať ľuďom prácu, motivovať ich preto.
Vytvorili sme ďalšie motivačné faktory, ktoré som tu včera spomínal, a som presvedčený, že dnes za súčasnej situácie, ktorá na trhu práce je, je ideálny spôsob, aby podľa možnosti pracovali všetci, ktorí pracovať chcú. Máme ten záujem v tomto trende jednoducho ďalej pokračovať.
Toľko možno aj k niektorým tým problémom, čo sa týka zvýšenia na tú úroveň životného minima na 100 percent. Samozrejmá vec, že súhlasíme. Tu len pripomínam, akonáhle sa bude v budúcnosti meniť výška životného minima, prirodzene, že sa bude meniť aj táto výška možného zárobku. To znamená, ak valorizácia dospeje k tomu, že budúci rok sa životné minimum bude meniť, čo asi áno, lebo minimálne to jedno percento tá inflácia sa tohto roku javí, automaticky stúpne aj suma, do ktorej môžu pracovať.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že predkladáme dobrú novelu. Som presvedčený, že je to novela, ktorá má vyjsť v ústrety hlavne tým, ktorí záujem pracovať majú. My preto vytvárame tie mobilizačné faktory. Treba vidieť ďalší súbor opatrení, ktorý som včera v tomto prípade pomenoval, ktorým my máme záujem prispieť k tomu, aby po prvé, zamestnávatelia a prirodzene, že aj evidovaní nezamestnaní mali záujem zobrať prácu. Uchádzam sa o podporu tohto zákona. Som presvedčený, že aj aplikačná prax prinesie, že to bol dobrý počin.
Pamätám si na obdobie, keď sme tu vehementne diskutovali, doslova bojovali a vy ste sa obrátili na Ústavný súd, keď som zaviedol povinnú aktiváciu. Viete, aký je výsledok? 187-tisíc ľudí začínalo, dnes je ich evidovaných ako poberateľov v hmotnej núdzi 97-tisíc. Polovica ubudla, 90 % sa z nich zamestnalo. Aj to sú tí dlhodobo evidovaní nezamestnaní, ktorí dnes už pracujú a ešte pred dvomi rokmi boli evidovaní v úradoch práce.
Ďakujem pekne.

Ak dovolíte, len jednu vetu k pánovi poslancovi Jurzycovi. Pán poslanec, ja si vás veľmi vážim, ale ak dovolíte, budem trošku politizovať. My sme na to duálne vzdelávanie jednoducho pozde nabehli. V konečnej miere duálne vzdelávanie, povedzme si úprimne, to nie je nič iné, ako boli stredné odborné učilištia kedysi v minulosti. Prvá chyba vážna sa urobila v čase, keď sa robila privatizácia, lebo privatizéri mali byť zaviazaní udržať a pokračovať v štúdiu, pretože istá generácia sa jednoducho minula, a ten problém tu teraz je. Len keby ste vy ako minister školstva bol býval zaviedol duálne vzdelávanie, my sme dneska o tri kilometre ďalej.
Prepáčte, že si skúsim tú poznámku dovoliť.

Ak dovolíte, dve-tri poznámky k vystúpeniu pani poslankyne. Verím tomu, pani poslankyňa, že niektoré štatistiky a čísla nepoznáte, že to nie je úmysel zavádzať. Ale to, čo ste povedala, je zavádzanie. Z tých 136-tisíc ľudí, ktorých ubudlo z evidencie úradov práce, bolo 36-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Z nich bolo 11-tisíc tzv. extrémne dlhodobo nezamestnaných, to znamená evidovaných viac ako štyri roky. Zákon o službách zamestnanosti nie je jediný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa dá riešiť nezamestnanosť. Po prvé, máme stratégiu nezamestnanosti do roku 2020. Prijala sa teraz samostatná stratégia pre zamestnávanie dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Vy občas sa ako zvyknete obracať smerom k Bruselu. Prosím vás, píšte, pýtajte sa, povedia vám, že bola vyhodnotená ako jedna z najlepších, a nielen z hľadiska napísania téz, ale z hľadiska účinnosti a efektívnosti realizácie tejto stratégie, ak neveríte domácim politikom, to je ich odpoveď. Dokonca ju dali ako vzor, podľa čoho by mali metodicky pristupovať aj ostatné krajiny, ktoré majú problémy s dlhodobou evidovanou nezamestnanosťou.
Ďalej tu je treba vnímať komplex vecí. Ja som na niektoré upozornil aj pri vašom vystúpení pri prvom čítaní. Ale vy ste znova niektoré veci tie isté ponúkla. Prosím vás, to my sme predtým prijali v tejto snemovni, a ja som tomu veľmi rád, zákon ohľadom exekúcii. Veď tento zákon už dnes začína prinášať svoje ovocie a som presvedčený, že aj prinesie, 40-tisíc evidovaných na úradoch práce je pod exekúciou a tu sa im vytvára priestor pre to, aby sa z tých klieští vymanili a mohli sa štandardne zamestnať a poberať, poberať mzdu. 12 okresov požíva tzv. pozitívnu diskrimináciu. To sú tie okresy s dlhodobo evidovanou nezamestnanosťou. Tam je gro dlhodobo evidovaných nezamestnaných.
Zhodou okolností vláda bude zajtra prehodnocovať tie akčné opatrenia, ktoré sa v týchto, v týchto okresoch v minulom roku prijali. Možno sa bude časom aj hľadať spôsob, ako rozšíriť počet tých okresov, ktorých by sa toto malo dotýkať. Tie akčné plány sú veľmi dôležité. To je konkrétne pomoc. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dáva teraz do, podalo výzvu na samostatný projekt, ktorý sa týka podpory len týchto 12 okresov. 30 mil. pôjde dotácia pre zamestnávateľov, pokiaľ budú zamestnávať dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Samozrejme, v rôznych formách a pomoci a tak ďalej.
Ďalej sociálna ekonomika. V hlbokom štádiu rozpracovania je nový zákon o sociálnych podnikoch. I keď aj dnes 68 sociálnych podnikov na Slovensku pracuje a pôsobí. To je tiež súčasť toho komplexu úloh a sociálne podniky majú plniť podľa našich predstáv, a tak aj pripravujeme ten zákon, medzitrh práce. To znamená, majú pripraviť ľudí, aby sa štandardne potom vedeli na trhu práce uplatniť. To je ďalší konkrétny krok, ktorý s tým súvisí.
Záruky pre mladých. Opatrenie, ktoré sme prijali, pretože sme vedeli, že prostredníctvom týchto záruk sa dá veľmi veľa vecí zmeniť. A výsledok? O 50 % menej evidovaných nezamestnaných mladých ľudí do 25 rokov. O 50 %! Znova, bol použitý výraz skokan Európy! Áno, Slovensko skokan Európy vzhľadom na tieto štatistiky a efektívne využitie prostriedkov pre mladých a výsledkov. Samozrejmá vec, že tu je treba vnímať aj ďalšie veci, ktoré s tým veľmi úzko súvisia a na ktorých sa pracuje, na ktorých sme sa dohodli aj so ZMOS-om. Veľmi dôležitý nástroj, ktorý súvisí so zamestnávaním, je mobilita. A tá mobilita, už nestačí len podporiť a preplatiť ubytovňu alebo dať prostriedok na, na cestovné. Dôležité je budovať nájomné byty. No a dôležité je budovať tam, kde je dostatok práce, a zas naopak, nedostatok pracovnej sily. A to sa deje a to je jedno z ďalších opatrení, ktoré bude veľmi aktuálne hlavne tam, kde, kde tá práca je jednoducho istým spôsobom z hľadiska pracovnej sily nedostatková.
Môžeme mať akýkoľvek pohľad a, samozrejme, aj ja osobne ako minister práce som mal ďaleko viacej očakávaní od duálneho vzdelávania. Ale dôležité je, že sa niečo nastavilo, že sa to postupne rozbieha. To, čo je dôležité v tejto chvíli, je ďaleko väčšia motivácia aj tých škôl, aj zamestnávateľov. Ale oni nečakajú. Aj bez toho, že by tu nejaký zákon bol, dnes už zamestnávatelia ponúkajú na štyri roky štipendiá. Jednoducho majú záujem pracovať a istým spôsobom si aj zaviazať študentov od začiatku, aby mali istotu, že po absolvovaní štúdia sa vrátia alebo budú mať záujem pôsobiť v ich, v ich fabrike. Týmto som sa snažil naznačiť komplex vecí a opatrení, ktorý súvisí s tou realizáciou odstraňovania počtu nezamestnaných s dôrazom na dlhodobo evidovaných nezamestnaných.
Ďakujem.