Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za otázku. Úlohou ministerstva životného prostredia je vytvárať podmienky na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja a kvalitného života obyvateľov Slovenskej republiky. Súčasne má však ministerstvo povinnosť podieľať sa v rámci svojich kompetencií na plnení záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii vo vzťahu k energetickej bezpečnosti. Využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov predstavuje environmentálne najprijateľnejší spôsob získavania elektrickej energie, takzvanej zelenej energie. Vedie k znižovaniu emisií skleníkov plynov a škodlivín a prispieva k diverzifikácii energetických zdrojov v Slovenskej republike. Slovenská republika má aj záväzok v Európskej únii zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 24 % v roku 2020, aby sa znížilo napríklad využívanie uhlia alebo iných fosílnych palív.
Podmienky na výstavbu vodných stavieb, teda aj malých vodných elektrární sú zadefinované priamo v zákone o vodách, ktorý ustanovuje, že pri povoľovaní výstavby a prevádzke vodných stavieb je potrebné sústavne sledovať a hodnotiť ich vplyv na povrchové vody a podzemné vody a prihliadať na záujmy rybárstva a na ochranu prírody a krajiny a dbať, aby sa využívaním jednej prirodzenej vlastnosti vody neznemožnilo využívanie iných prirodzených vlastností vody. Nová vodná stavba musí zabezpečiť prirodzený pohyb rýb a vodných živočíchov.
Ministerstvo životného prostredia vypracovalo návrh Aktualizácie Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030, a to na základe schváleného uznesenia vlády. V tomto návrhu je identifikovaných 375 profilov, ktoré disponujú technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom. V žiadnom prípade to však neznamená, že vo všetkých týchto profiloch majú byť malé vodné elektrárne postavené. Ich skutočný počet je výrazne limitovaný viacerými kritériami, ako aj záujmami Štátnej ochrany prírody, správcu vodného toku, rybármi, zadefinovanými referenčnými lokalitami, ekonomickou efektívnosťou a v neposlednom rade stavom daného vodného útvaru. Po zohľadnení všetkých týchto obmedzujúcich podmienok bude možné skutočne postaviť malých vodných elektrární výrazne menej, ako teoreticky určuje vodný potenciál. Napriek tomu, že sa k dokumentu uskutočnilo viacero odborných diskusií s verejnosťou, s mimovládnymi organizáciami a občianskymi združeniami, nepodarilo sa odstrániť všetky rozpory a námietky. V záujme dosiahnutia vzájomnej zhody preto ministerstvo životného prostredia považovalo za dôležité pokračovať v ďalších rokovaniach a diskusiách k danej problematike. Ministerstvo preto zriadilo pracovnú skupinu na dopracovanie návrhov tohto strategického dokumentu. Rokovalo v tomto roku trikrát, naposledy minulý mesiac. Zazneli aj nové a často protichodné pripomienky a požiadavky, čo neumožňovalo dospieť ku konsenzu. Relevantné návrhy na zmeny a doplnenie dokumentu a podnety členov pracovnej skupiny sú do návrhu Aktualizácie Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030 zapracované a takto oprávnený návrh bude predložený do ďalšieho schvaľovacieho procesu.
Rešpektujeme úlohu odbornej i laickej verejnosti pri ochrane vôd, usilujeme sa o korektné vzťahy, sme otvorení konštruktívnym rokovaniam, treba však pri nich akceptovať základný fakt, že zodpovednosť za vodnú politiku a za ochranu pod povodňami nesie štát.
Ďakujem pekne.

Takisto, samozrejme, v tomto prípade, okamžite, keď sa dozvedeli, že toto sa tam stalo a sú tam tieto chránené druhy, tak, samozrejme, aj Štátna ochrana prírody SR, aj orgány ministerstva do toho vstúpili. A teraz sa to aj rieši. To znamená, že keď sa takéto niečo vyskytne niekde inde, tak, samozrejme, tie orgány, ktoré sú za to zodpovedné, takéto veci budú riešiť. Ale keďže to nebola chránená oblasť, kde sa tá ťažba konala, tak ani nebola vedomosť o tom, že takéto druhy tam existujú, ale okamžite, ako sa to vyskytlo, a okamžite, ako sa dozvedeli orgány o tom, že takéto veci sú, tak to začali riešiť. A riešia to aj doteraz.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán kolega, ďakujem pekne za otázku. Za pomerne krátky čas môjho pôsobenia na poste ministra životného prostredia som sa zoznámil s povinnosťami, ktoré v oblasti ochrany prírody a krajiny vyplývajú z európskych predpisov Európskej únie, ako aj ďalších medzinárodných predpisov a z národnej legislatívy. Samozrejme, záujmy ochrany prírody sú na mnohých lokalitách v rozpore so záujmami hospodárskeho alebo iného využívania prírodných zdrojov a krajiny. Je to prirodzené, nakoľko Slovensko je malou krajinou s pestrou biologickou diverzitou. Výzvou je tieto záujmy zosúladiť tak, aby hlavne tam, kde nejde o chránené územia, sa ekonomické aktivity mohli rozvíjať udržateľným spôsobom. Medzi takéto lokality patrí aj spomínaná Bartošova Lehôtka v okrese Žiari nad Hronom. V dobývacom priestore sa ťaží bentonit, ktorý sa využíva napríklad ako tesnenie skládok. Ide o ťažbu relatívne malého rozsahu mimo osobitne chránených území. Napriek tomu zo strany orgánov ministerstva sú tam vykonané viaceré kroky od terénnych obhliadok až po štátny dozor.
Opatrenia týkajúce sa salamandry škvrnitej a chránenej rastliny národného významu rosičky okrúhlolistej sú predmetom rokovaní medzi Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky a ťažobnou spoločnosťou, ktorá sa volá Regus. K povoleniu banskej činnosti v danej lokalite sa v roku 2014 vyjadroval okresný úrad v Banskobystrickom kraji. Ten vo svojom stanovisku žiada, aby sa po skončení ťažby uskutočnili rekultivačné práce s nahradením zvýšeného biotopu tým istým druhovým zložením. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v tom čase ešte nevedela o výskyte spomínaných chránených druhov v tej danej lokalite. Potom ako vlani v máji zistila výskyt rosičky okrúhlolistej Okresný úrad Žiar nad Hronom na to upozornil vlastníka pozemkov, ako aj ťažobnú spoločnosť. Okrem toho v tejto lokalite vykonáva štátny dozor Slovenská inšpekcia životného prostredia, so zástupcami ťažobnej spoločnosti sa dohodli o presune tejto chránenej rastliny.
V septembri minulého roka prišiel občiansky podnet k výskytu salamandry škvrnitej v lokalite Snoža v rámci katastra Bartošovej Lehôtky. Opäť nasledovala terénna prehliadka. Na jej základe má spomínaná ťažobná spoločnosť v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky predložiť do konca októbra tohto roka návrh na opatrenie na zachovanie výskytu tohto chráneného živočícha na územiach, kde plánuje ťažbu. Ťažobná spoločnosť zatiaľ nezískala ani všetky potrebné súhlasy na povolenie, napríklad súhlas vlastníkov, pričom na pozemku sa to týka viac ako 200 osôb. V súčasnosti inštitúcie ochrany prírody riešia možnosti presunu salamandry škvrnitej. Prípadne ďalšou možnosťou je zabezpečenie malého rašeliniska, ktoré je vhodným biotopom pre rozmnožovacie, potravné a pobytové biotopy, pre chránené druhy. Obdobne sa rieši táto otázka poškodzovania chránených biotopov v lokalite Bartošova Lehôtka, ako sa snažíme v tej Snoži
Na záver chcem ubezpečiť pána poslanca, že ministerstvo životného prostredia venuje danej otázke pozornosť, pričom sú informované orgány a organizácie ochrany prírody, v krátkom čase je plánovaná aj ďalšia obhliadka na mieste.
Ďakujem pekne.