Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za otázku. Úlohou ministerstva životného prostredia je vytvárať podmienky na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja a kvalitného života obyvateľov Slovenskej republiky. Súčasne má však ministerstvo povinnosť podieľať sa v rámci svojich kompetencií na plnení záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii vo vzťahu k energetickej bezpečnosti. Využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov predstavuje environmentálne najprijateľnejší spôsob získavania elektrickej energie, takzvanej zelenej energie. Vedie k znižovaniu emisií skleníkov plynov a škodlivín a prispieva k diverzifikácii energetických zdrojov v Slovenskej republike. Slovenská republika má aj záväzok v Európskej únii zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 24 % v roku 2020, aby sa znížilo napríklad využívanie uhlia alebo iných fosílnych palív.
Podmienky na výstavbu vodných stavieb, teda aj malých vodných elektrární sú zadefinované priamo v zákone o vodách, ktorý ustanovuje, že pri povoľovaní výstavby a prevádzke vodných stavieb je potrebné sústavne sledovať a hodnotiť ich vplyv na povrchové vody a podzemné vody a prihliadať na záujmy rybárstva a na ochranu prírody a krajiny a dbať, aby sa využívaním jednej prirodzenej vlastnosti vody neznemožnilo využívanie iných prirodzených vlastností vody. Nová vodná stavba musí zabezpečiť prirodzený pohyb rýb a vodných živočíchov.
Ministerstvo životného prostredia vypracovalo návrh Aktualizácie Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030, a to na základe schváleného uznesenia vlády. V tomto návrhu je identifikovaných 375 profilov, ktoré disponujú technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom. V žiadnom prípade to však neznamená, že vo všetkých týchto profiloch majú byť malé vodné elektrárne postavené. Ich skutočný počet je výrazne limitovaný viacerými kritériami, ako aj záujmami Štátnej ochrany prírody, správcu vodného toku, rybármi, zadefinovanými referenčnými lokalitami, ekonomickou efektívnosťou a v neposlednom rade stavom daného vodného útvaru. Po zohľadnení všetkých týchto obmedzujúcich podmienok bude možné skutočne postaviť malých vodných elektrární výrazne menej, ako teoreticky určuje vodný potenciál. Napriek tomu, že sa k dokumentu uskutočnilo viacero odborných diskusií s verejnosťou, s mimovládnymi organizáciami a občianskymi združeniami, nepodarilo sa odstrániť všetky rozpory a námietky. V záujme dosiahnutia vzájomnej zhody preto ministerstvo životného prostredia považovalo za dôležité pokračovať v ďalších rokovaniach a diskusiách k danej problematike. Ministerstvo preto zriadilo pracovnú skupinu na dopracovanie návrhov tohto strategického dokumentu. Rokovalo v tomto roku trikrát, naposledy minulý mesiac. Zazneli aj nové a často protichodné pripomienky a požiadavky, čo neumožňovalo dospieť ku konsenzu. Relevantné návrhy na zmeny a doplnenie dokumentu a podnety členov pracovnej skupiny sú do návrhu Aktualizácie Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030 zapracované a takto oprávnený návrh bude predložený do ďalšieho schvaľovacieho procesu.
Rešpektujeme úlohu odbornej i laickej verejnosti pri ochrane vôd, usilujeme sa o korektné vzťahy, sme otvorení konštruktívnym rokovaniam, treba však pri nich akceptovať základný fakt, že zodpovednosť za vodnú politiku a za ochranu pod povodňami nesie štát.
Ďakujem pekne.